Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 1, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010227
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3117010227.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie
HorvátovejaJUDr.JurajaValáškavtrestnejveciprotiobžalovanejml.A.B.(spôvodnourodnouidentitou
ako C. B.), nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D. – E., F. G. H. XXX/XX, I. D., t. č. na slobode, pre trestný
čin zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d), odsek 2 písm. d) s poukazom na § 139

odsek 1 písm. a) Tr. zákona účinného do 15. marca 2024, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry
Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. marca 2023 pod sp. zn. 2T/19/2017, na
verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 01. apríla 2025 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. marca 2023 pod sp. zn. 2T/19/2017 bola obžalovaná

ml.A.B.(jejpredchádzajúcaarodnáidentita:C.B.), nar.XX.XX.XXXX(ďalejlen„obžalovaná“)
podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 13.
februára 2017 pod č. k. 1Pv 100/16/3309-55, doručenej okresnému súdu dňa 14.
februára 2017 oslobodená pre skutok, pôvodne právne kvalifikovaný ako trestný čin zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d), odsek 2 písm. d) s poukazom na § 139 odsek 1 písm. a)

Tr. zákona účinného do 15. marca 2024, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 19.12.2015 v čase asi okolo 13.00 hod. v záhradníckej osade pri ul. G. v F. ponúkla
maloletej S. O., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom F., H. X, marihuanu tak, že vytiahla z ruksaku
vodnú fajku, o ktorej povedala, že je to bongo, zapálila marihuanovú šišku cez jeden otvor a cez druhý
začala vdychovať, pričom toto ponúkla aj poškodenej, ktorá z uvedeného bonga vdýchla asi 20 krát, po

dofajčení ostalo poškodenej nevoľno a následne bola hospitalizovaná od 19.12.2015 do 22.12.2015 v
nemocnici, kde na základe vyšetrenia bolo zistené, že poškodená mala pozitívny výsledok na THC,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

V adhéznom konaní okresný súd rozhodol nasledovným výrokom :

„ Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku sa poškodená J. K., L. M., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F., H.
XXXX/X, zastúpená N. L. K. odkazuje z nárokom na náhradu škody na civilný proces. “

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení, napadol
odvolaním v neprospech obžalovanej ml. prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín. V písomnom

odôvodnení odvolania uviedol doslovne nasledovné :„Obžalovaný v prípravnom konaní využil právo a odmietol vypovedať. V konaní pred súdom poprel
spáchanie skutku. Potvrdil, že maloletú pozná, písali si cez komunikačnú aplikáciu sociálnej siete
Facebook, prostredníctvom ktorej si dohodli stretnutie. Poprel však, že by maloletej dával návykovú látku

v omyle alebo so ľstivým úmyslom
Obžalovaný v prípravnom konaní odmietol vypovedať. V konaní pred súdom už obžalovaný vypovedal,
pričom zreteľne uviedol, že s maloletou komunikoval prostredníctvom Facebooku, prostredníctvom čoho
si dohodli stretnutie. Vyjadrením, že práve ona chcela vyskúšať zakázanú látku a on jej to len umožnil
potvrdil verziu maloletej, že na samotné stretnutie obžalovaný išiel s marihuanou, ktorú ponúkol a

poskytol maloletej, o ktorej vedel, že má ešte len 12 rokov. Nie je tak možné prijať záver Okresného
súdu Trenčín, že sa skutok nestal. Po vrátení veci späť na Okresný súd Trenčín obžalovaná zotrvala na
svojej výpovedi na Okresnom súde Trenčín pred vrátením veci.
Súd po vrátení veci Krajským súdom Trenčín vykonal dokazovanie výsluchom svedkov J. O., K. matky
maloletej poškodenej C., výsluch maloletej C. I., svedka P. I. otca maloletej, starej matky maloletej C.,
ako aj znalecké dokazovanie a výsluchom súdneho znalca P. G. B. pred súdom k znaleckému posudku

na maloletú C. I., oboznámil listinné dôkazy prepúšťaciu správu z nemocnice, odborné vyjadrenia KEU
Bratislava, závery znaleckého posudku č. 19/16, facebookovu komunikáciu, ktorá je súčasťou výpovede
maloletej C., správy ÚPSVaR Trenčín, správy zo základnej školy maloletej a gymnázia v Nitre ohľadne
obžalovanej, správu o povesti obžalovanej, správa o priestupku, odpis RT na obžalovanú, úradné
záznamy, žiadosť, rozsudok OS Trenčín sp. zn. 2 IP/183/2003 zo dňa 02.10.2003, odborné vyjadrenie

KÚPZ zo dňa 13.07.2016, odborné vyjadrenie k znaleckému posudku č. 30/2016 od ústavu pre znaleckú
činnosť psychológii a psychiatrii zo dňa 25.09.2016, znalecký posudok č. 19/2016.
Súd postavil svoj oslobodzujúci rozsudok jednak na spochybnení znaleckého posudku P. G. B. ako aj na
skutočnosti, že nebolo preukázané, že by maloletá poškodená bola ovplyvnená drogou - marihuanou,
keďže prítomnosť THC v moči maloletej bola vykonaná iba tzv. „skríningom“ a nebola preukázaná

príčinná súvislosť zdravotného stavu maloletej po prijatí do nemocnice s prítomnosťou THC v tele
maloletej.
S takouto argumentáciou súdu sa nedá súhlasiť a to z nasledovných dôvodov. V prvom rade nie je
zrejmé na podklade akých skutočností súd vyhodnotil chyby znaleckého posudku P. G. B. spočívajúce
najmä v „limitovanom použití psychodiagnostických metód, strohá interpretácia záverov, forenzný rozbor

rozšírený a subjektivisticky zamerané interpretácie a nedostatočne prepracovaná otázka vierohodnosti“.
Súd nie je a nemôže byť kompetentný na hodnotenie odborných otázok v oblasti forenznej psychológie.
Práve na zodpovedanie týchto otázok je potrebné vo veci pribrať znalca z príslušného odboru a teda
nie je úlohou súdu nahrádzať odbornú prácu znalca. Ak mal súd hoc nie je zrejmé na základe akých
skutočností za preukázané, že znalecký posudok P. B. je po odbornej stránke nedostatočný, mal vo veci

pribrať iného znalca a dať vypracovať ďalší znalecký posudok a nie tento nahradiť svojim tvrdeniami bez
opory vo vykonanom dokazovaní a predovšetkým bez odbornej vedomosti o danej problematike.
Ďalej súd spochybnil predloženie listinných dôkazov (komunikácie maloletej a obžalovanej cez sociálnu
sieť) tak tu je potrebné uviesť, že obsah komunikácie zo sociálnej siete Facebook priniesol na výsluch v
prípravnom konaní zákonný zástupca maloletej. Ide o súčasť svedeckej výpovede maloletej C. I., ktorá

len dopĺňa a potvrdzuje jej slová. Nakoľko, ako je vyššie uvádzané, poskytnutie marihuany obžalovaným
maloletej C. je potvrdené nielen tvrdením maloletej, ale aj samotného obžalovaného, obsah komunikácie
potvrdzuje vyjadrenia oboch procesných strán.
V ostatných skutočnostiach uvedených v odôvodnení predmetného rozsudku, tak tieto považujem za
prakticky totožné s tými, ktoré boli obsiahnuté už pri prvotnom rozhodnutí Okresného súdu Trenčín, teda

v tejto časti odôvodňujem odvolanie totožné ako pri predošlom odvolaní.
Čo sa týka vierohodnosti výpovede maloletej, a nie ku konštatácii jej subjektívneho názoru, že maloletá
v minulosti užívala alebo inak disponovala s drogami. Vo vzťahu k maloletej nie je ani jedná zmienka o
tom, že by v minulosti mala problémy so správaním súvisiace s požívaním alkoholu či omamných alebo
psychotropných látok. Len z toho, že maloletá si pamätá, ako vyzerá tzv. bongo neznamená, že ide o

konzumentku narkotík. Znalec sa tak vyjadril nad rámec svojho oprávnenia, keď uvádza, že maloletá
v minulosti bola v kontakte s narkotikami, pričom z formulácie textu nevyplýva, že by znalec mal na
mysli, že by o narkotikách počula. Na toto vyjadrenie mala sudkyňa reagovať tak, že toto vyjadrenie sa v
rámci hlavného pojednávania nepripúšťa, a už vôbec nemalo byť na toto vyjadrenie prihliadnuté v rámci
odôvodnenia rozhodnutia ako aj samotného rozhodnutia o vine a nevine obžalovaného. V prípade, že by

predsa len súd subjektívne akceptoval takéto nesprávne a nedôvodné tvrdenie znalkyne vychádzajúce
len z nákresu maloletej uvádzam, že do času spáchania skutku po vyhotovenie znaleckého posudku
prešiel čas, počas ktorého maloletá mohla prísť do kontaktu s tzv. bongom, prípadne mohla ho vidieť na
obrázkoch. Maloletá tzv. bongo kreslila aj v rámci výsluchu na polícii a mohla si ho kedykoľvek pozrieť nainternete. A aj napriek uvedenému, ak sudca mal v úmysle prihliadnuť na obviňujúce vyjadrenie znalca,
je neprávne rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby s dôvod, že skutok sa nestal, keďže
je zrejmé, že obžalovaný prišiel na stretnutie s maloletou s marihuanou, ktorú jej hoci s jej súhlasom

poskytol a ukázal jej ako sa užíva. Skutok sa teda stal.
V ďalšej časti rozhodnutia súd poukazuje na nesprávny postup polície, ktorá v prípravnom konaní
nedoručila do Fakultnej nemocnice Trenčín žiadosť o vyšetrenie vzoriek moču a teda moč C. I. nebol
vyšetrený dvojkrokovou metódou ale len jednorazovým vyšetrením. Podľa vyjadrenia Kriminalisticko -
expertízneho ústavu Bratislava odber moču a jeho analýza tak ako bol v trestnom konaní vykonaný

má len orientačný charakter, a poskytuje vždy len predbežný analytický výsledok, nakoľko existuje aj
možnosť falošne pozitívneho výsledku.
V tejto súvislosti uvádzam, že napriek tomu, že sa nevykonala tzv. dvojkroková metóda vyšetrenia
moču u maloletej C. I., boli v moči zistené stopy užitia marihuany. Nakoľko ani samotná C. I. ani
obžalovanýnepopierajú,žekpožitiudrogdošlo,nepovažujemskutočnosťženebolapoužitádvojkroková
metóda za tak závažnú okolnosť, ktorá by preukázala, že sa skutok nestal. Práve naopak, zhoda

tvrdení svedkyne maloletej, ktorá marihuanu užila, ako aj výpoveď obžalovaného preukazujú, že práve
obžalovaný zabezpečil pre maloletú drogu, túto jej priniesol a maloletej ukázal ako sa užíva, pričom túto
drogu maloletá aj užila.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti som toho názoru, že výrok rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 2T 19/2017 zo dňa 28.03.2023, ktorým bola obžalovaná A. B. oslobodená spod obžaloby podľa §

285 písmeno a) Trestného poriadku je nezákonný a nedôvodný, a preto navrhujem, aby Krajský súd v
Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 2T 19/2018 zo dňa 28.03.2023 a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“
Obžalovaná ml. sa k písomnému odôvodneniu odvolania prokurátora vyjadrila prostredníctvom svojho

obhajcu písomne doslovne takto :

I.
Prokurátor úvodom v odôvodnení odvolania konštatuje, že obžalovaný „umožnil“ maloletej poškodenej
vyskúšať zakázanú látku.

Nikde vo výpovedi obžalovanej ani v jej vyjadrení pre znalca (viď ZP č. 19/2016) neuviedla, že by
maloletej umožnila užitie návykovej látky – inak by predsa z jej strany išlo o jednoznačné priznanie.
Obhajoba zo spisu nezistila odkiaľ prokurátor došiel k takémuto záveru, resp. z akého dôkazu
vykonaného na hlavnom pojednávaní alebo v prípravnom konaní to vyplýva. V tomto smere prokurátor

hrubo zavádza a nedal si tú námahu aby si vypočul nahrávku z pojednávania, ktorá zachytáva výpoveď
obžalovanej. Práve naopak, z jej výpovede možno zistiť, že ona nikdy maloletej neumožnila užitie
návykovej látky, takouto látkou nedisponovala a ich stretnutie skončilo po pár minútach ešte pred
stanicou, nakoľko už v tom čase mohla byť maloletá poškodená intoxikovaná.

II.
V zmysle § 172 ods.1 písm. c) a d) Trestného zákona: „ Kto neoprávnene c) kúpi, predá, vymení,
zadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo
prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.“

Z citovaného ustanovenia § 172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona vyplýva, že aby táto privilegovaná
skutková podstata bola naplnená, muselo by byť v konaní nesporne dokázané, že obžalovaná,
predala, vymenila alebo zadovážila omamnú alebo psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, alebo
tieto činnosti sprostredkovala. V konaní však neexistuje jediný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval,
že by obžalovaná so zakázanými látkami obchodovala, vymieňala, zadovažovala alebo túto činnosť

sprostredkovala. Na usvedčenie z takéhoto trestného činu musí byť preukázaná a nespochybniteľná
spojitosť medzi predajom, kúpu, výmenou, zadovažovaním či sprostredkovaním (dílerstvo) zakázaných
látok a osobou obžalovanej. Prokuratúra však nepreukázali spojenie vyššie uvedených konaní s osobou
obžalovanej, preto bez ďalšieho možno konštatovať, že rozhodnutie Okresného súdu Trenčín v tejto
veci bolo správne.

Podporne uvádzame, že definíciu omamnej alebo psychotropnej látky Trestný zákon nepozná. Trestný
zákon v §130 ods. 5 definuje len pojem návyková látka. Návykovou látkou sa rozumie alkohol, omamné
látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jehoovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie. V nadväznosti na ustálenú súdnu
prax sa pojem omamná a psychotropná látka vysvetľuje s odkazom na §2 ods. 1, ods.2 zák. č. 139/1998
Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Tento zákon v prílohe č.1 obsahuje

zoznam omamných látok. V tomto zozname nie je uvedená omamná látka pod pojmom „marihuana“ ani
iný obdobný hovorový výraz. Naproti tomu obsahuje látku s názvom „THC“ až dvakrát a to v triede I a II1.

V konaní bolo zabezpečené odborné vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného
zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, zo dňa 13.07.2016, sp. zn. PPZ-KEU-

BA-EXP-2016/6957, z ktorého vyplýva, že aby bola spoľahlivo a zákonne zistená prítomnosť omamnej
alebo psychotropnej látky, jedu či prekurzoru v tele poškodenej osoby, je potrebné vykonať dvojkrokovú
analýzu, ktorá pozostáva zo skríningovej metódy a metódy kapilárnej plynovej chromatografie v
kombinácii s hmotnostnou spektometriou. Z prepúšťacej správy poškodenej mal. C. I. z Kliniky pediatrie
a neonatológie Nemocnice Trenčín však vyplýva, že bola vykonaná len skríningová metóda bez ďalšieho
hlbšieho skúmania. Samotný ústav sa vyjadril: „Každý pozitívny výsledok orientačného skríningového

vyšetrenia musí byť potvrdený druhou nezávislou inštrumentálnou metódou, napr. chromatografiou v
kombinácii s hmotnostnou spektometriou (GC/MS, resp. LC/MS). Uvedené chromatografické metódy
sú štandardnými metódami v oblasti toxikológie a forenznej vedy. „J.“ analýza eliminuje možnosť
falošne pozitívnych výsledkov.“. Z Doplnenia odborného vyjadrenia PPZ-KEU-BA-EXP-2016/6957 zo
dňa 19.09.2016 vyplýva, že: „Skríningové vyšetrenie moču vždy poskytuje iba predbežný analytický

výsledok. Ide o vyšetrenie, ktoré má iba orientačný charakter a nemusí byť správne, nakoľko existuje
možnosť falošne pozitívneho výsledku.“ Je na mieste poznamenať, že skríningovou metódou bola
orientačne zistená prítomnosť látky zo skupiny kanabinoidov, avšak nie konkrétny typ látky. Ustálenie
konkrétneho typu látky skupiny kanabinoidov má zásadný vplyv na samotnú trestnosť činu, pretože
niektoré látky z tejto skupiny sa nepovažujú za omamné alebo psychotropné látky. Ako to vyplýva z

úradného záznamu vyhotoveného vyšetrovateľkou Policajného zboru dňa 17.05.2016, pôvodná vzorka
telesných tekutín odobratá poškodenej osobe v Nemocnici Trenčín, sa neuchovala, a teda nie je možné
vykonaťpožadovanúdvojkrokovúanalýzuzaúčelomobjektívnehozisteniaprítomnostiomamnýchalebo
psychotropných látok. S markantným odstupom času taktiež nie je možné vykonať opakovaný odber
od poškodenej, a teda v tomto štádiu trestného konania nie je spoľahlivo zistený skutkový stav, ktorý

by nasvedčoval tomu, že bol spáchaný trestný čin, ktorý sa kladie obžalovanej za vinu, alebo že ho
spáchala obžalovaná.

Z dokazovania vykonanom na hlavnom pojednávaní preto nevyplýva, akú omamnú alebo psychotropnú
látku mala obžalovaná predať, kúpiť, vymeniť, zadovážiť, či sprostredkovať tieto činnosti, čo je v

zrejmom rozpore s § 3 zákona č. 139/1998 Z. z., keďže zistenú látku orgánmi činnými v trestnom
konaní nemožno stotožniť s látkami uvedenými v prílohe č.1 k uvedenému zákonu. Na základe týchto
skutočností nemožno o látke zistenej orgánmi činnými v trestnom konaní uvažovať ako o omamnej alebo
psychotropnej látke.

Vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí odôvodnenie odvolania prokurátora, ktorý tvrdí, že nie je
podstatné, že nebola robená dvojkroková analýza, ale plne postačí skutočnosť, že skríningový test
zistil stopy marihuany. Ako bolo vyššie uvedené skrínigový test nezisťuje stopy „marihuany“ ale stopy
kanabinoidov, z ktorých nie všetky sú zakázané. Navyše je potrebné vylúčiť falošnú pozitivitu, keď
skríningový test môže falošne reagovať aj na iné podobné látky, ktoré nie sú zakázané. Preto tvrdiť,

že domnelé neexistujúce priznanie sa obžalovanej a možnosť – nie istota, že test preukázal požitie
pravdepodobne zakázanej látky, je v príkrom rozpore so zásadami trestného konania. Prokuratúra a súd
na hlavnom pojednávaní (na rozdiel od prípravného konania) nemôžu prichádzať k záverom na základe
pravdepodobnosti ale na základe istoty vykonaného dokazovania. Inak sa má použiť zásada in dubeo
pro reo.

Prokurátor v podanom odvolaní predmetné odborné vyjadrenie napriek tomu bagatelizuje a to, aj keď
testy vykonané v nemocnici môžu byť aj falošne pozitívne. Obdobne úvaha prokurátora o tom, že
maloletá ako aj obžalovaná užitie marihuany nepopierajú je dôkazom o vine obžalovanej, je v rozpore
so základnými zásadami právneho štátu a princípu prezumpcie neviny. To, že niekto nepoprie užitie

zakázanej látky, predsa neznamená, že sa priznáva k trestnému činu. Slovenská republika je právny
štát, ktorý už dávno opustil princípy inkvizičného procesu, kde sa má obvinený „vyviňovať“, tak ako to
naznačuje prokuratúra. Práve naopak, prokuratúra je povinná preukázať vinu obžalovaného, a ak sa
jej to nepodarí tak súd obžalovaného oslobodí. Bez ohľadu na uvedené, obžalovaný nikdy v priebehukonania nevypovedal, že zadovážil zakázanú látku alebo že by ju s maloletou užil resp. jej užitie umožnil.
Opäť zdôrazňujeme, že obhajoba nemá vedomosť o tom, z akého zákonného dôkazu prokuratúra pri
konštatácii priznania obžalovaného vychádzala.

III.
Nad rámec vyššie uvedených skutočností odôvodňujúcich správnosť rozhodnutia okresného súdu
uvádzame, že orgány činné v trestnom konaní vyprodukovali síce primeraný počet dôkazov, avšak
ktorých relevantnosť je zanedbateľná. Poukazujeme pritom rovnako ako okresný súd na znalecký

posudok P. G. B. č. 10/2016, ktorý je ako dôkaz nepoužiteľný. Uvedený znalecký posudok podľa
odborného vyjadrenia Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii s.r.o. sídlom v D. Q., č.
30/2016 zo dňa 25.09.2016 je nedostatočne preskúmateľný pre absenciu relevantných dokladov, pre
oklieštené využitie psychodiagnostických metód, viaceré odborné nedostatky, pochybenia a pod. Práve
znalecký posudok P. B. mal mať zásadný význam v trestnom konaní v smere určenia vierohodnosti
výpovede poškodenej osoby. Nakoľko však uvedený znalecký posudok nie je preskúmateľný, nemožno

naňnahliadaťakonaprávnevýznamnýdôkaz,atedapochybnostiovierohodnostivýpovedepoškodenej
naďalej trvajú.

Okremtohoprokurátorprianalýzevýpovedepoškodenejnenašieltakédôkazy,žebymalaproblematické
správania alebo, že by užívala zakázané látky aj inokedy. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo,

že maloletá mala poruchy správania najmä v škole, ktoré viedlo k sebapoškodzovaniu (rezania sa na
rukách)atonajmävrozhodnomobdobí.Taktiežsamapoškodenápriznala,ževtejdobenosilaoblečenie
so symbolikou vzťahujúcou sa ku konzumentom „marihuany“ prípradne odvodených produktov a to napr.
šiltovku s nápisom „KUSH“. Dôveryhodnosť svedkyne je preto ako táka znížená najmä vo vzťahu k
priebehu skutku a osobe páchateľa.

Je tiež nutné posúdiť relevanciu dôkazov predložených osobou poškodenej, najmä tzv. screenshotov jej
komunikácie s osobou vystupujúcou pod menom C. B., a to vo vzťahu k vierohodnosti a pravosti týchto
dôkazov. Z výpovede otca poškodenej je zrejmé, že maloletá mala prax vo vytváraní fiktívnych profilov
na sociálnych sieťach. Založenie užívateľského účtu na akejkoľvek sociálnej sieti nie je nijak regulované,

nevyžaduje sa overenie totožnosti registrovanej osoby a taktiež profilová fotka daného subjektu mohla
byť odcudzená z reálneho profilu obvineného na inej sociálnej sieti. Preto máme za nepreukázané, že
profil na sociálnej sieti Hot or Not, s ktorým poškodená komunikovala, patril obžalovanej.

IV.

Vzhľadom na vyššie uvedené záverom je potrebné konštatovať, že prokuratúra nedisponovala jediným
zákonne získaným dôkazom o tom, že skutok sa stal. Preto obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu
navrhuje aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle §319 Trestného poriadku odvolanie prokuratúry proti
rozsudku Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 4.9.2018 č. k. 2T/19/2017 – 331 zamietol.“

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, v neprítomnosti obžalovanej ml., jej zákonnej zástupkyne,
zástupcu sociálnej kurately a poškodenej J. B., za splnenia všetkých procesných podmienok pre jeho
vykonanie podľa § 293 odsek 5, odsek 7 Tr. poriadku (obžalovaná ml. navrhla konať
vo svojej neprítomnosti), intervenujúca prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín v rámci konečného

návrhu uviedla, že sa i naďalej pridržiava podaného odvolania podriadeného prokurátora ako aj jeho
dôvodov a navrhla rozhodnúť spôsobom, akým navrhol podriadený prokurátor v písomných dôvodoch
odvolania.

Opatrovník poškodenej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že

sa pripája k návrhu prokurátorky, ktorý predniesla na verejnom zasadnutí.

Obhajca obžalovanej ml. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol,
že navrhuje odvolanie prokurátora ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, na podklade odvolania prokurátora podaného v neprospech
obžalovanej ml., ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 17. mája 2023, na verejnom
zasadnutí dňa 01. apríla 2025, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku,
preskúmalpostupompodľa§317odsek1Tr.poriadkuzákonnosťaodôvodnenosťvýrokovnapadnutého
rozsudku o oslobodení obžalovanej ml. spod obžaloby (o vine a súvisiacom výroku o náhrade škody),

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie
prokurátora hoci je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je
však dôvodné. Pritom nezistil chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku (mimoriadny opravný prostriedok).

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že prvostupňový okresný súd, ktorý správne
a zákonne rešpektoval výhrady a vyslovený právny názor nadriadeného súdu vo vzťahu k procesným
pochybeniam, v jeho skoršom uznesení zo dňa 25. apríla 2019 pod sp. zn. 2To/109/2018, ktorým
bol zrušený pôvodný oslobodzujúci rozsudok okresného súdu v prejednávanej veci, vykonal následne
na opätovne vykonanom hlavnom pojednávaní už v súlade s Trestným poriadkom všetky potrebné
a dostupné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne, a to aj

v súlade s existujúcou a neopomenuteľnou zásadou „in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach v prospech
obžalovaného“, vyplývajúcou z ustanovenia § 2 odsek 4 Tr. poriadku zákonným spôsobom vyhodnotil
jednotlivo a v ich súhrne tak, ako mu to ukladajú ustanovenia § 2 odsek 10 a 12 Tr. poriadku a dospel
ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Prvostupňový súd v súlade s ustanovením §
168 odsek 1 Tr. poriadku v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a presvedčivo vysvetlil, o

ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovanej ml. spod obžaloby. Jeho rozhodnutie je
založenénastarostlivomvyhodnoteníceléhodokazovaniaatospôsobomtak,akoprikazujeustanovenie
§ 2 odsek 12 Tr. poriadku. Úvahy a závery prvostupňového súdu okresného súdu založené na zásadách
logického konania a uvažovania sú vecne správne a krajský súd sa s nimi v podstate bez výhrad
stotožnil. Aj krajský súd sa stotožňuje s tým, že hoci na hlavnom pojednávaní bolo vykonaných viacero

dôkazov, v neprospech obžalovanej ml. však svedčil iba jediný i keď priamy dôkaz
– svedecká výpoveď poškodenej mal. S. O. (ďalej len „poškodená“), nepodporený však dostatočne
relevantne nepriamo ani jedným, z ostatne vykonaných dôkazov (orientačne vykonaný test na omamné
látky po prijatí poškodenej na hospitalizáciu) a nemôže byť takýto dôkaz dostatočným podkladom
pre nepochybný záver o tom, že žalovaný skutok sa skutočne stal tak, ako bol popísaný v skutkovej

časti obžaloby, a že jeho páchateľom je potom obžalovaná ml., ktorá skutkové okolnosti nepopísala
tak, že by podporovala jej usvedčenie, práve naopak, ako na to nedôvodne poukazoval prokurátor
v dôvodoch svojho odvolania a ako na to správne upozorňovala obžalovaná ml. prostredníctvom svojho
obhajcu v písomnom vyjadrení k dôvodom odvolania prokurátora. Aj zo zabezpečeného a vykonaného
podrobného odborného vyjadrenia Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ zo dňa 13. júla 2016 pod sp.

zn. PPZ-KEU-BA-EXP -216/6957 totiž jednoznačne vyplynulo, že výsledok z vykonaného orientačného
testu na omamné látky po prijatí poškodenej na hospitalizáciu nie je vôbec dostatočným podkladom
pre vyslovenie spoľahlivého záveru o tom, že poškodená v inkriminovanom čase skutočne požila
skutočne omamnú látku. Tu krajský súd považuje za nevyhnutné tiež zdôrazniť tú skutočnosť, že
z ustálenej súdnej praxe a poznatkov zo znaleckej činnosti v súdnych konaniach vyplýva, že stopy

v ľudskom tele po požití omamných látok zostávajú niekoľko dní ba až týždne. Nie je preto možné
v prejednávanom a posudzovanom prípade bez pochybností vylúčiť ani tú eventualitu, že stopa po
omamnej látke, ktorá sa objavila v tele poškodenej v súvislosti s vykonanou orientačnou skúškou
vnemocnicipoprijatípoškodenejkjejhospitalizácii,mápriamysúvissprípadnýmpožitímomamnejlátky
poškodenou za iných skutkových okolností a bez účasti obžalovanej ml. Z vykonaného dokazovania

na hlavnom pojednávaní a ani zo žalovaného skutku popísaného v podanej a prednesenej obžalobe
na hlavnom pojednávaní však tiež vôbec nevyplynulo v akom množstve a kvalite poškodená mala
požiť popisovanú omamnú látku, ktorú jej mala poskytnúť obžalovaná ml. v inkriminovanom čase a na
inkriminovanom mieste a či aj fakticky išlo o omamnú látku, ktorej držba a manipulácia s ňou bola pre
obžalovanú ml. zakázaná. Samotná poškodená sa k množstvu a kvalite ponúkanej omamnej látke

vyjadriť nevedela. Táto skutočnosť nadobudla relevantný význam pre právne posúdenie žalovaného
skutku z hľadiska naplnenia zákonných znakov niektorého z „drogových“ trestných činov, o to viac, že
novelou Trestného zákona, zákonom č. 40/2024 Z. Z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 15. marca 2024
je dôkaz o druhu, jeho množstve a kvalite imanentným podkladom pre relevantné posúdenie naplnenia
znakov „drogovej“ trestnej činnosti. Práve aplikácia Trestného zákona účinného od 15. marca 2024 je

v súlade s ustanovením § 2 odsek 1 Tr. zákona priaznivejšou pre obžalovanú ml.
v prejednávanom a posudzovanom prípade.Krajský súd preto po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd
prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a
právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej

podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré odvolateľ navrhol vyhodnotiť inak, než ako
to urobil prvostupňový okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania
(teda aj súd) hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Krajský súd nemôže preto vstupovať
do tohto hodnotenia dôkazov a priamo (konkrétne) nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým

záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k
určitémuzáveruatentozáverjevýsledkomlogickéhokonania auvažovania,nemožnomupotom
vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, prvostupňový
okresný súd sa v napadnutom rozsudku starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými
dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 odsek 12 Tr. poriadku. Jeho
rozhodnutie je preto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom

dokazovaní.

S predmetným trestným konaním bolo spojené aj adhézne konanie, t. j. konanie o náhrade škody.
Prvostupňový okresný súd správne a zákonne podľa § 288 odsek 3 Tr. poriadku rozhodol
výrokom o náhrade škody o odkázaní poškodenej osoby z napadnutého výroku odvolaním na civilné

konanie, keďže obžalovanú ml. spod predmetnej podanej obžaloby oslobodil.

Vzhľadom na už uvedené dôvody krajský súd nepovažoval odvolanie prokurátora za dôvodné, preto ho
podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.