Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 2, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725200349
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6725200349.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Michala Tagaja a JUDr. Danice Kočičkovej
ako členov senátu, o návrhu navrhovateľky: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. F. XXXX/
XX, XXX XX G., právne zastúpenej: H. & H. I. H. J., so sídlom K. XX, XXX XX C., IČO: 36 836 460, voči
žalovanému: B. L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. E. XXX/XX, XXX XX N., právne zastúpenému:

L. M. H., advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie v O., P. G. X/X, 949 01, IČO:XX XXX XXX,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen
č.k. 18C/5/2025-34 zo dňa 05.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%

do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
„I. Súd u k l a d á žalovanému dočasne zákaz vstupu do rodinného domu so súpisným číslom
XXX, postaveného na pozemku parc. registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, ako aj na priľahlé pozemky
parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX, zapísaných v katastri

nehnuteľností Q. R. S. G., odbor katastrálny, na LV č. XXXX, katastrálne územie N. H., obec N. H..
II. Súd u k l a d á navrhovateľke v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti výroku I. tohto uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia povinnosť podať žalobu vo veci samej, navrhovateľka v postavení
žalobkyne voči žalovanému, a to za účelom usporiadania užívacieho práva k nehnuteľnostiam, ktorých
sa týka zákaz v zmysle výroku I.
III. Žalovanému sa z a k a z u j e približovať k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s

výnimkou prípadov, keď to bude nevyhnutne potrebné za účelom uskutočnenia spoločných procesných
úkonov pred orgánmi verejnej moci alebo za účelom plnenia povinností uložených priamo všeobecne
záväzným právnym predpisom, alebo nepriamo na jeho základe, a to na obdobie 2 rokov odo dňa
vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.
IV. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti navrhovateľke v postavení
žalovanejžalobuvovecisamej,atonauplatnenienárokovnanáhraduškodyaleboinejujmyspôsobenej

výkonom neodkladného opatrenia.
V. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v rozsahu 100 % v lehote do troch (3) dní od právoplatnosti uznesenia o ich výške.“
1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,
podaného dňa 05.02.2025, domáhala uloženia zákazu žalovanému dočasne vstupovať do nehnuteľnosti
– rodinného domu so súpisným č. XXX, postaveného na pozemku parc. registra „C“ č. XXXX/XXX, ako

aj na priľahlé pozemky parcely registra „C“ č. XXXX/XX, T. XXXX/XXX I. T. XXXX/XXX, zapísaného v
katastri nehnuteľností Q. R. G., odbor katastrálny, na LV č. XXXX pre katastrálne územie N. H., obecN. H.; súčasne navrhla uložiť žalovanému povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov na obdobie 2 rokov odo dňa vydania rozhodnutia a priznať jej nárok na náhradu
trov konania.

1.1.1 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že so žalovaným
sú manželia, od roku 2023 sa začal žalovaný správať problémovo, hádali sa čoraz viac a žalovaný
začal navrhovateľku fyzicky napádať; fyzické násilie sa prejavuje podkopávaním nôh, sácaním
a buchnátovaním navrhovateľky a pod., žalovaný útočí na navrhovateľku aj slovne, vyjadruje sa voči jej
osobe vulgárne, nadáva jej, účelovo ju uráža a ponižuje pred spoločnými maloletými deťmi; poukázala

na konkrétne fyzické útoky žalovaného voči nej. Problémy sa vystupňovali v roku 2024, kedy žalovaný
v hneve rozbil mobilný telefón navrhovateľky, aj jedálenskú stoličku. Navrhovateľka dňa 13.12.2024
podala návrh na rozvod, čo vyvolalo ďalšie neadekvátne správanie žalovaného a začal ju citovo vydierať
v spojitosti s maloletými deťmi.
1.1.2 Na základe týchto skutočností navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Trnava

dňa 28.01.2025 č.k. 111P/14/2024-124. Keď sa žalovaný dozvedel o tomto jej návrhu, dňa 14.01.2025
sotil navrhovateľku do kúpeľňových dverí; okrem fyzických atakov mal žalovaný navrhovateľku
opakovane aj psychicky vydierať, že spácha samovraždu; žalovaný je liečený na psychiatrii a podrobuje
sa liečbe. Navrhovateľka poukázala aj na ďalšie nezhody z roku 2023 a neustále sa stupňujúce násilie
žalovaného voči nej. V dôsledku fyzických útokov zo strany žalovaného mala navrhovateľka utrpieť

zväčša menšie poranenia, modriny a škrabance; poukázala na väčšie zranenie z októbra 2024, kedy
malo dôjsť ku hádke a v záujme zabránenia odchodu žalovaného autom sa navrhovateľka rozbehla,
chytila kľučku auta a následným pohnutím auta mala spadnúť a utrpieť zlomeninu sánky.
1.1.3 Navrhovateľka v dôsledku opakujúceho sa psychického a fyzického násilia podala na Q. M. G. dňa
20.01.2025 trestné oznámenie, ktoré je aktuálne šetrené na Q. M. G. z dôvodu podozrenia zo spáchania

trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Navrhovateľka poukázala aj na sociálne násilie, keďže
žalovaný jej zabraňuje navštevovať spolu s deťmi jej rodinu, zakázal jej navštevovať s maloletým N. kurz
plávania a sama s deťmi nemôže ísť ani na nákup. V dôsledku opakujúceho sa agresívneho správania
žalovaného sa navrhovateľka bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu a psychické zdravie.
1.2 Okresný súd vychádzal z ustanovení §324 ods. 1, §325 ods.1 písm. e/, ods.2, §326 ods.1, §328

ods.1,2, §332 ods.1,2, §333, §336 ods.1,2,3, §337 ods.1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj len „C.s.p.“); konštatoval, že z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred
jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup, stanovený pre dokazovanie;
nevyhnutné je osvedčenie aspoň základných skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich záver o dôvodnosti

a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana za súčasného zachovania potreby
bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva strán
sporu ani tretích osôb, ale sa prostredníctvom neho poskytuje jednej zo strán sporu dočasná a z
časového hľadiska nevyhnutná ochrana, pričom sa súd obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších
skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej potreby úpravy pomerov, ktoré musia byť

takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému
následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými
obtiažami.
1.3 Súd prvej inštancie sa oboznámil s obsahom návrhu a priloženými dokladmi: z výpisu z LV č. XXXX,
k.ú. N. H. zistil existenciu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (navrhovateľky a žalovaného) k

nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým sa navrhovateľka domáha uloženia zákazu vstupu žalovanému;
z výpisov z sms komunikácie so žalovaným, so zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 20.01.2025 z
Q. M. G., kde oznámila navrhovateľka podozrenie zo spáchania trestného činu žalovaným, doplneným
dňa 22.01.2025; úradným záznamom Q. M. G., odbor poriadkovej polície Q. M. G. zo dňa 22.01.2025
k vykázaniu z obydlia zo dňa 22.01.2025, z ktorého vyplýva vykázanie z obydlia žalovaného na dobu

14 dní z dôvodu trestného oznámenia podaného navrhovateľkou. Podľa lekárskej prepúšťacej správy
zo dňa 16.10.2024 bola navrhovateľka prepustená z hospitalizácie po zlomenine sánky a následnej
operácii, ku ktorému úrazu navrhovateľka uviedla, že keď jej po hádke žalovaný oznámil, že ide
spáchať samovraždu, čomu ona chcela zabrániť tak, chcela zadržať auto, ktorým žalovaný odchádzal,
spadla pri tom a utrpela spomenuté zranenie. Navrhovateľka doložila súdu aj uznesenie Q. J. G.,

č.k.111P/14/2024-124 zo dňa 28.01.2025 o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým zveril dočasne
maloleté deti navrhovateľky a žalovaného do osobnej starostlivosti navrhovateľky do právoplatného
skončenia konania vo veci samej, vedenej pred Q. J. G. pod sp.zn. 111P/6/2024.1.4 Okresný súd považoval návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
dôvodný; navrhovateľka má obavu o svoj život a zdravie z dôvodu agresívneho správania žalovaného,
ktorýsamádopúšťaťvočinavrhovateľkefyzickýchajpsychickýchútokov,atoajvprítomnostimaloletých

detí. Zo strachu o svoj život a zdravie sa navrhovateľka dňa 20.01.2025 odsťahovala z predmetnej
nehnuteľnosti a zdržiava sa spolu s maloletými deťmi u svojich rodičov. Dňa 22.01.2025 o 14,45
hod. bol žalovaný políciou vykázaný z obydlia na dobu 14 dní (do 05.02.2025). Aktuálne na Q. J. G.
prebieha rozvodové konanie navrhovateľky a žalovaného, navrhovateľke sú neodkladným opatrením
zo dňa 28.01.2025 dočasne zverené do osobnej starostlivosti maloleté deti z manželstva; z obsahu

odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, že medzi rodičmi sú spory ohľadne starostlivosti o maloleté
deti.
1.5 Vychádzajúc z ustanovenia §325 ods.2 písm. e/ C.s.p. okresný súd zadefinoval, že pred nariadením
neodkladného opatrenia podľa tohto zákonného ustanovenia postačuje osvedčenie dôvodného
podozrenia z násilia, čo znamená, že súd na základe predložených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie
skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce); postačuje osvedčená skutočnosť, že sa mu vzhľadom

na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, keďže nariadenie neodkladného opatrenia je
okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech
svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej
osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s
násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej

osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním
náhradného bývania. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania
moci, fyzického a sexuálneho nátlaku; násilím nie je konflikt, pretože v konflikte sa stretnú rovnocenné
strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom
je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva

strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky
a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo
narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek
tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V súvislosti s
domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, ku ktorému spravidla

dochádza v domácom prostredí obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného
typu neodkladného opatrenia podľa §325 ods. 2 písm. e) C.s.p., ktoré má obeť násilia ochrániť v
záujme zachovania jej práva nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe,
ktoré je základným ľudským právom. Aj Ústava SR, ako i jednotlivé právne normy, zaručujú právo
na zachovanie ľudskej dôstojnosti, právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, v ktorom je

inkorporované i právo na pokojný rodinný život. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia
podľa §325 ods. 2 písm. h) C.s.p. sú splnené v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má
obmedzenie uložiť, môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa).
Účelom takéhoto neodkladného opatrenia je poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú
závažné dôvody domnievať sa, že môže byť ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita,

osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Uvedená právna úprava
vychádza z účelu a cieľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna
2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú.v. EÚ L 181/4, 29.6.2013),

vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia.
1.6 Súd prvej inštancie uzavrel, že navrhovateľka žiadala zakázať vstup žalovaného do nehnuteľnosti
v zmysle §325 ods. 2 písm. e) C.s.p., pričom uvedený zákaz možno uložiť len v prípade, ak v
dome alebo byte býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je povinná osoba dôvodne podozrivá z násilia.
Na základe skutočností a dôkazov predložených navrhovateľkou mal okresný súd osvedčenú potrebu

nariadenia neodkladného opatrenia a aj osvedčenú naliehavosť, pretože z návrhu navrhovateľky a
pripojených dôkazov vyplýva, že po narušení manželského vzťahu od roku 2023 dochádzalo ku
hádkam medzi manželmi, ktoré sa stupňovali po podaní návrhu na rozvod manželstva a vyvrcholili do
odchodu navrhovateľky k rodičom z dôvodu obavy pred správaním žalovaného, keďže dochádzalo k
fyzickým atakom a psychickému násiliu vo forme ponižovania, znevažovania a nátlaku pod hrozbou

samovraždy žalovaného. Podmienky pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia mal súd
za splnené a dôvodné podozrenie z fyzického a psychického násilia vo vzťahu k navrhovateľke
mal z predložených dôkazov k návrhu osvedčené. Navrhovateľka osvedčila dostatočným spôsobom
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k jej nárokom (ochrana života a zdravia),ktorým sa neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana. Svojím správaním žalovaný u navrhovateľky
vzbudzuje dôvodnú obavu o jej zdravie a život. Násilné správanie žalovaného voči navrhovateľke mal
súd osvedčené z podaného trestného oznámenia, ktoré je v štádiu vyšetrovania, ale aj potvrdením o

vykázaní zo spoločného obydlia, z ktorých vyplýva, že správanie žalovaného voči navrhovateľke nebolo
adekvátne, vykazovalo prvky fyzického aj psychického násilia. Tým je dostatočne osvedčená potreba
okamžitej dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania v zmysle návrhu navrhovateľky.
1.7 Súd prvej inštancie zdôraznil, že vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ide len o
dočasnú ochranu poskytnutú navrhovateľke, pretože vzhľadom na obsah ustanovenia §325 ods. 2 písm.

e/ C.s.p. nie je možné takéto opatrenie uložiť na trvalú úpravu pomerov strán; o dôvodnosti prípadnej
žaloby, ktorú uložil navrhovateľke podať do 30 dní od právoplatnosti prvého výroku svojho uznesenia,
vo veci samej bude rozhodnuté po vykonaní riadneho dokazovania.
1.8 Na ochranu telesného a duševného zdravia, ako aj telesnej integrity navrhovateľky okresný súd
súčasne neodkladným opatrením vyslovil zákaz žalovanému približovať sa k osobe navrhovateľky na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov za účelom poskytnutia ochrany navrhovateľke pred bezprostredne

hroziacou ujmou spôsobenou konaním žalovaného; v súlade s návrhom navrhovateľky určil časové
obmedzenie trvania neodkladného opatrenia na obdobie dvoch rokov od jeho nariadenia, keďže
prebiehajú aj iné konania, týkajúce sa strán sporu, najmä konanie o rozvod manželstva, trestné konania;
tento zákaz sa nevzťahuje na prípadné nevyhnutné priblíženie v rámci úkonov nariadených v týchto
konaniach, či iných nevyhnutných úradných záležitostiach.

1.9 Okresný súd zdôraznil, že pri rozhodovaní o úprave styku žalovaného s maloletými deťmi je na
opatrovaneckom súde, aby uvedené okolnosti hodnotil v najlepšom záujme maloletých detí a to podľa
dôkaznej situácie zistenej v konaní. Vydané neodkladné opatrenie preto neznamená prekážku úpravy
styku žalovaného s maloletými deťmi.
1.10Zároveňsúdprvejinštanciežalovanéhopoučilomožnostipodaťžalobuvovecisamejnauplatnenie

nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy, ak by mu bola spôsobená výkonom neodkladného opatrenia
(§ 337 C.s.p.).
1.11 O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa §255 ods. 1 C.s.p. vzhľadom
na úspech navrhovateľky s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
uznesenia samostatným rozhodnutím, vydaným súdnym úradníkom (§262 ods.2 C.s.p.).

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti
všetkým výrokom uznesenia z odvolacích dôvodov podľa §365 ods.1 písm. a),b),d),e),f) a h) C.s.p.
Uznesenie okresného súdu považuje za nezákonné pre svoju arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť,
minimálne z dôvodu, že súd prvej inštancie nijako argumentačne neuviedol, prečo v podstate zakázal

styk žalovaného ako otca s maloletými deťmi (resp. ho neúmerným a nezákonným spôsobom
sťažil), keďže uvedené vôbec neriešil vo svojom treťom výroku III. Rozhodnutie súdu v podstate pre
otca znamená zákaz styku s maloletými deťmi a to bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Vydané
uznesenie nespĺňa základné zákonné podmienky, pretože matka od 21.01.2025, kedy sa odsťahovala
z ich rodinného domu, v predmetnej nehnuteľnosti nebýva, u svojich rodičov má aj trvalý pobyt;

otec s maloletými deťmi takmer denne prostredníctvom video-hovorov komunikuje a vždy sa hovory
uskutočňujú v domácnosti rodičov žalobkyne.
2.1 Poukázal na chronológiu významných skutočností:
-19.11.2024 matka splnomocnila svoju právnu zástupkyňu L. U. J. na spísanie a podanie návrhu na
rozvod manželstva a ÚPaP k maloletým deťom

-16.12.2024 bol doručený súdu návrh na rozvod manželstva, v ktorom matka neuvádza žiadne závažné
skutočnosti, ktoré uviedla v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia neuvádzala
-30.12.2024 - návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia - ani tu matka neuvádza, že by mala
byť týraná, bitá a pod.
-13.01.2025 - správa ÚPSVaR o prešetrení pomerov dňa 10.01.2025 so záverom, že maloleté deti N. a

L. majú aj u otca aj u matky vytvorené vhodné podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývin
-vyjadrenie otca k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 10.01.2025, doručené
súdu 15.01.2025
-16.01.-17.01.2025- nahliadnutie do spisu advokátkou matky
-20.01.2025, doplnené 22.01.2025-trestné oznámenie matky na otca z dôvodu týrania,

-05.02.2025-vykázanie žalovaného a návrh na vydanie neodkladného opatrenia
Matka podala trestné oznámenie až potom, keď žalovaný súhlasil s rozvodom, avšak z dôvodu aj
odporúčania ÚPSVaR žiadal o striedavú starostlivosť. Uvedené potvrdzuje aj to, že od 21.01.2025 v
predmetne nehnuteľnosti žalobkyňa nebýva, napriek tomu žiada, aby mal žalovaný do neho zákazvstupu. Celým týmto konaním chce žalobkyňa dosiahnuť jedine to, aby žalovaný nemal určenú striedavú
starostlivosť a „prišiel“ o maloleté deti. Žalovaný sa musel odsťahovať ku svojim rodičom do N. a kvôli
návštevám ÚPSVA-ru a detí a pracovných povinností musí dochádzať.

2.2 Tvrdenia matky žalovaný považuje za jej subjektívne tvrdenia, nepreukazujúce ich existenciu; preto
ich namietol ako nepravdivé a priložil svoje vyjadrenia, doručované Q. J. G. s poukazom na to, že
v rôznych konaniach žalobkyňa tvrdí rôzne veci. Aj jej návrh na vydanie napádaného neodkladného
opatrenia má veľa rozporov s jej samotným trestným oznámením. Napriek tomu, že v spise sa nachádza
trestné oznámenie žalobkyne, prvostupňový súd vôbec ani len nepostrehol rozdielne skutočnosti,

uvedené v ňom a v návrhu.
2.3 Mal za to, že je povinnosťou súdu dbať na podstatu a zmysel základného práva dieťaťa, na
rodičovskú výchovu a starostlivosť poskytovanú zo strany oboch rodičov a základného práva každého
z rodičov na starostlivosť o svoje dieťa a jeho výchovu (čl. 4 ods. 4 Listiny v spojení s čl. 41 ods. 4 a čl.
51 ods. 1 Ústavy). Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi a zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o

neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie. Avšak súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, z akého
dôvodu verí v plnom rozsahu žalobkyni a bližšie vec žiadnym spôsobom neskúmal.
2.4 Poukázal na to, že podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené.
Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až

rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadenímnemusísúdzistiťvšetkyskutočnosti,ktorésúpotrebnéprevydaniekonečnéhorozhodnutiaa
priichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie.Prednariadením
neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce
skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie

len na základe tvrdení žalobkyne bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
2.5 Významným atribútom, ktorý prvostupňový súd mal uplatňovať v súvislosti s neodkladným
opatrením, je zásada proporcionality. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

musí súd posudzovať rovnováhu individuálnych záujmov a zároveň porovnávať záujmy, ktoré by
mohli byť ne/nariadením neodkladného opatrenia dotknuté. Uvedené napadnutým uznesením nebo
splnené. Vlastnícke právo patrí medzi základné práva a nehovoriac o tých, ktoré a dotýkajú aj výkonu
rodičovských práv a povinností, kedy sa vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. Žalovaného
práva boli porušené. Žalovaný sa musel odsťahovať do Dudiniec, nemá tam prácu ani maloleté deti,

musí dochádzať. Má obmedzený styk s maloletými deťmi, možnosti ich preberania.
2.6 Odvolateľ poukázal na čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) čl. 6 ods.1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a mal za to, že navrhovateľka neosvedčila
splneniepodmienokprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,atoexistenciuatrvanienároku,ktorémusa
má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, ako ani naliehavosť a okamžitú potrebu

bezodkladnej úpravy pomerov. Hoci je účelom neodkladného opatrenia poskytnutie rýchlej a predbežnej
procesnej ochrany určitému nároku z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, uvedené
musí vychádzať zo skutočností riadne osvedčených tým, kto návrh podáva. Navrhovateľka v návrhu
neosvedčila žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali reálnu a bezprostrednú obavu. Ani podanie
trestného oznámenia zo strany navrhovateľky voči žalovanému neosvedčuje konanie žalovaného,

ktorým by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita navrhovateľky a zatiaľ všetky jej tvrdenia
zostávajú len v rovine jej tvrdení. Súd sa mohol lustráciami v súdnom registri oboznámiť s obsahmi
elektronických súdnych spisov, čo neurobil. Napadnutým uznesením došlo k podstatnému obmedzeniu
základných práv žalovaného, garantovaných Ústavou SR (práva na súkromný život), odôvodnenosť
takéhoto zásahu nebola podložená relevantnými okolnosťami a tento zásah nebol súladný s princípom

proporcionality.
2.7 S poukazom na ustanovenia §324 ods.1, §325 ods.1, §325 ods.2 písm. h/, §326 ods.1,2, §328
ods.1 C.s.p. žalovaný navrhol krajskému súdu zrušiť napádané uznesenie a zamietnuť návrh žalobkyne,
prípadne ho zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať žalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.8 K odvolaniu priložil ako listinné dôkazy správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov
maloletých detí a vyjadrenia žalovaného/otca v opatrovníckom konaní.
2.9 Dňa 12.03.2023 žalovaný svoje odvolanie ešte doplnil: uviedol, že od jeho podania sa v konaní o
rozvod manželstva strán sporu dňa 28.02.2025 na Q. J. G. sp.zn.111P/6/2024 uskutočnilo pojednávanie,z ktorého predložil zápisnicu. Od odsťahovania matky zo spoločného rodinného domu je predmetná
nehnuteľnosť prázdna a žalovaný musí bývať u svojich rodičov v Dudinciach.
2.10 Poukázal na konkrétne rozpory v tvrdeniach matky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

a v zápisnici o trestnom oznámení, v dôsledku čoho má za to, že ide výmysly a fabulácie navrhovateľky.
Konkrétne poukázal napr. na situáciu, ktorú navrhovateľka v návrhu na neodkladné opatrenie opísala:
uviedol, že dňa 09.10.2024 sa rozhodol z domu odísť, aby zabránil ďalšej hádke z jej strany. Sadol do
auta, otvoril si elektrickú bránu a vychádzal z dvora na ulicu; bola tma, okolo desiatej večer. Vo svojom
spätnom zrkadle si všimol, že manželka leží na zemi, hoci on nepočul žiadne buchnutie, nepočul ani

nevidel, že za ním uteká. Keďže jeho auto sa automaticky zamyká pri rýchlosti 15 km/h, ak sa manželka
chytila kľučky, ako to sama uvádza, musel ísť viac ako 15 km/h a auto už bolo zamknuté; manželku bežať
za ním nezaregistroval a uvidel ju až potom v spätnom zrkadle, keď už ležala na zemi. Vtedy zastavil,
cúvol k nej, vystúpil, išiel ku nej a pomohol jej nastúpiť do auta a autom opäť zaparkoval vo dvore.
V dome jej pomohol umyť sa, volal zubný urgent v Trnave, a keď sa nedovolal, chcel ju odviezť na urgent
do FN Trnava, ale ona nechcela, pretože nemal kto zostať s deťmi. Odmietla zavolať jej rodičom alebo

susedku na stráženie detí a povedala mu, aby zostal doma s deťmi doma a ona odšoférovala sama. Po
celú dobu spolu telefonicky komunikovali, ona mu hovorila, že čaká na rőntgen a pod.; odporučili ju na
čeľustnú chirurgiu do Bratislavy. Po návrate domov ju žalovaný čakal, porozprávali sa, čo jej tam robili
a tiež, že doktorovi povedala, že spadla zo schodov do pivnice. Ráno spolu išli na čeľustnú chirurgiu do
Bratislavy; ešte pred tým on obtelefonoval, či ju príjmu. Keby sa niečo stalo, manželka ako kontaktnú

osobu uviedla jeho; dňa 16.10.2024 bol pre ňu v Bratislave, keď ju prepustili z nemocnice. Počas jej
hospitalizácie bol s deťmi doma a plnohodnotne sa o ne postaral. Pokiaľ by bola týraná a mala voči
nemu taký odpor, ako to uvádza, tak by ho minimálne neuviedla ako kontaktnú osobu.
2.11 Ohľadom tvrdenia, že je liečený na psychiatrii, kde sú mu predpisované lieky, žalovaný uviedol, že
navrhovateľka dobre vedela, že bol liečený na adaptačnú poruchu kvôli vyhoreniu z práce, pretože o

prácu prišiel a nebolo mu vyplatené žiadne odstupné, pričom ide o adaptačnú poruchu a depresívnu
reakciu na stres vyvolaný stratou zamestnania; psychiatra navštívil na odporúčanie obvodnej lekárky.
Nikdy nebol liečený kvôli agresivite, nemal samovražedné sklony ani sklony k sebapoškodzovaniu. Ako
dôkaz predložil lekársku správu B. H..
2.12 Ku konštatovanému sociálnemu násiliu súdom prvej inštancie uviedol, že nie on zakazoval, ale

práve on mal zakázané chodiť do domu rodičov navrhovateľky. Ako príklad uviedol skutočnosti zo dňa
25.12.2024, keď chcel, aby ako každý rok išli spolu k rodičom manželky. Po vzájomnej dohode tak urobili
a bezproblémová bola návšteva až do príchodu sestry navrhovateľky s rodinou, kedy došlo ku slovnému
aj ku fyzickému ataku zo strany sestry a jej partnera voči žalovanému; políciu neprivolal len kvôli deťom.
2.13 Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby krajský súd zrušil

napádané uznesenie, zamietol návrh žalobkyne, prípadne ho zmenil a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobkyne zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100
%.

3. K odvolaniu žalovaného podala písomné vyjadrenie navrhovateľka. Zotrvala na skutočnostiach,

uvádzaných v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tvrdenia žalovaného v odvolaní sú
irelevantné a nespochybňujúce osvedčenie skutkového stavu v napadnutom uznesení. Poukázala
na zmeškanie lehoty na podanie odvolania žalovaným, ktorý si napadnuté uznesenie prevzal dňa
10.02.2025, pričom z elektronického súdneho spisu vyplýva, že odvolanie proti nemu bolo doručené
súdu až dňa 26.02.2025. Prevzatie právneho zastupovania žalovaného v čase, kedy žalovaný

napadnuté uznesenie už prevzal, nemá vplyv na nové plynutie lehoty na podanie odvolania po
následnom doručovaní uznesenia jeho právnemu zástupcovi.
3.1 Navrhovateľka poukázala na to, že žalovaný veľkú časť svojho odvolania odôvodňuje skutočnosťou,
že mu mal byť napadnutým uznesením v podstate zakázaný styk s ich maloletými deťmi. Neodkladné
opatreniesavosvojejpodstatenijakýmspôsobomnedotýkaúpravyrodičovskýchprávapovinnostístrán

k maloletým deťom, ktoré je predmetom samostatných konaní na Q. J. G.. O skutočnosti, že nariadené
neodkladné opatrenie žiadnym spôsobom neobmedzuje žalovaného v styku s maloletými deťmi svedčia
dokonca aj ním predložené dôkazy, z ktorých okrem iného vyplýva, že žalovaný bol s deťmi napr.
celý víkend od 14.02.2025 do 16.02.2025, aj v januári 2025, a následne napr. aj počas dní 25.02. –
27.02.2025 a od 07.03. do 09.03.2025, kedy boli tieto stretnutia výsledkom dohody sprostredkovanej

pracovníčkou R. G.. Okrem uvedeného navrhovateľka tiež motivuje deti k videohovorom so žalovaným.
3.2 Úprava rodičovských práv a povinností strán k maloletým deťom s týmto konaním, t.j. s osvedčením
opakovaných zásahov do osobnostných práv navrhovateľky nijako nesúvisí. Rodičovské práva sú
predmetom konania na Q. J. G., v rámci ktorého bolo nariadené aj znalecké dokazovanie, a teda jemožné predpokladať, že budú tieto práva upravené v kontexte s najlepším záujmom maloletých detí.
Zo skutkového stavu veci však do súčasnosti nevyplýva, že by navrhovateľka akokoľvek zneužívala
napadnuté uznesenie na účely obmedzovania rodičovských práv žalovaného, ako sa to tento snaží

vykresliť. V opačnom prípade by situácia bola nepochybne riešená inštitútom neodkladného opatrenia
vo veci starostlivosti o maloleté deti. Len pre doplnenie v nadväznosti na tvrdenia žalovaného v ním
podanom odvolaní navrhovateľka uviedla, že skutočnosť, prečo koncipovala svoj návrh na rozvod tak
„mierne“, vysvetlila už aj vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti
súdu o maloleté deti. V deň podania návrhu na rozvod bola navrhovateľka nútená privolať políciu v

dôsledku reakcie zo strany žalovaného a práve príslušníci polície po rozhovore s navrhovateľkou tejto
odporučili, aby si vo veci starostlivosti o maloleté deti podala neodkladné opatrenie, čo následne aj
urobila.
3.3 V kontexte so žalovaným predloženými listinami, tj. vyjadreniami z opatrovníckych súdnych konaní
Q. J. G. sp.zn. 111P/14/2024 a sp.zn.111P/6/2024, vyjadrila navrhovateľka nepochopenie, čo nimi
žalovaný preukazuje. S ohľadom na skutočnosť, že ide o podania z iného súdneho konania, ku ktorým

navrhovateľka predkladala svoje vyjadrenia, kde sa k jednotlivým tvrdeniam žalovaného vyjadruje
podrobnejšie, odkázala na obsah podania zo dňa 27.01.2025 sp.zn. 111P/14/2024.
3.4 Navrhovateľka nepoprela, že sa z nehnuteľnosti, do ktorej bolo žalovanému zakázané vstupovať,
odsťahovala a v tejto nebýva. Stalo sa tak po víkende, kedy sa situácia v domácnosti zo strany
žalovaného neprimerane vyostrila (slovné urážky, výkriky, fyzické ataky, sebapoškodzovanie), v čoho

dôsledku bola navrhovateľka nútená nehnuteľnosť opustiť.
Situáciu oznámila na polícii a za účelom zabezpečenia svojej ochrany sa v tom čase presťahovala ku
svojim rodičom. Žalovaný bol políciou zo spoločnej nehnuteľnosti vykázaný až neskôr, tj. dňa 22.01.2025
a napadnuté uznesenie bolo vydané dňa 05.02.2025 a do súčasnosti nenadobudlo právoplatnosť.
Navrhovateľka nemá stále istotu, že zákaz uložený žalovanému nebude zrušený, hoci má za to, že na

takýto postup súdu nie sú splnené podmienky. Neočakávané zrušenie zákazu uloženého žalovanému
v čase, kedy by sa v dome navrhovateľka nachádzala, by pre ňu predstavovalo možné riziko a
možnosť takejto situácie by rozhodne neprospievala jej psychickej pohode. Napriek tomu navrhovateľka
domácnosť navštevuje, stará sa o ňu, a to práve i pre prípad jej návratu aj s maloletými deťmi do
predmetnej nehnuteľnosti po potvrdení napadnutého uznesenia. Až dovtedy navrhovateľka nechcela

nútiť ani maloleté deti, ktoré sú toho času výrazne vo vôli k návratu do nehnuteľnosti ovplyvňované
žalovaným.
3.5 Ku spochybňovaniu osvedčenia skutkového stavu na účely nariadenia napadnutého neodkladného
opatrenia žalovaným poukázala navrhovateľka na dlhodobo zaužívanú súdnu prax v spojení s odbornou
literatúrou, zaoberajúcou sa problematikou nariadenia neodkladného opatrenia podľa §325 ods. 2 písm.

e), f) g) a h) C.s.p., podľa ktorej postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia, čo znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti
javí ako nanajvýš pravdepodobná.
3.5.1 Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto

prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného
maximálne zrýchlené; kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy
determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc.
3.5.2 Vo veciach domáceho násilia pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení navrhovateľa,
predložených dôkazov, záznamov polície a podobne. Stanovisko odporcu je v zásade vždy protichodné

a dochádza tak ku potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. Nárok je osvedčený
vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný.
3.5.3 S ohľadom na inštitút neodkladného opatrenia, ako aj na jeho konkrétny účel v danom prípade,
navrhovateľka má za to, že potreba definitívneho preukázania spáchania trestného činu (kedy intenzita
útokov nemusí dosahovať stupeň, z ktorého by bolo možné vyvodzovať trestnú zodpovednosť na to,

aby súd mohol nariadiť neodkladné opatrenie za účelom ochrany ohrozenej osoby) na účely nariadenia
neodkladného opatrenia by popierala celkový účel tohto inštitútu. Neodkladné opatrenie slúži primárne
na rýchlu preventívnu ochranu ohrozenej osoby a nie na odsúdenie páchateľa trestného činu. Inými
slovami, ak by súd mohol v prípade rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia vychádzať len
z právoplatných rozhodnutí o vine páchateľa v trestnom konaní alebo iného obdobného dôkazu, inštitút

neodkladného opatrenia by nemal žiaden praktický a právny zmysel.
3.6 Navrhovateľka poukázala na to, že ku svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
predložila viacero relevantných dôkazov. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila
potvrdenie o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia, a zdôraznila, že žalovaný bol zo spoločnéhoobydlia vykázaný na základe zabezpečených dôkazov v trestnom konaní. Polícia tento inštitút pritom
využila práve na základe zistenia, že zo strany žalovaného možno očakávať ďalší útok na život,
zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť navrhovateľky, čo vyplýva aj z

dikcie ustanovenia §27a ods. 1 Zákona o Policajnom zbore. Celkový opísaný skutkový stav v návrhu
navrhovateľky v spojení s predloženými dôkazmi plne odôvodňuje obavu, že by žalovaný mohol vo
svojom konaní voči navrhovateľke pokračovať, resp. že by sa toto konanie mohlo stupňovať, o čom v
konečnom dôsledku svedčí aj jeho správanie po tom, čo sa dozvedel o podaní návrhu na rozvod zo
strany navrhovateľky.

3.7 Nesúhlasila s konštatovaním žalovaného, že podľa všetkého na základe navrhovateľkou podaného
trestného oznámenia ani nezačalo trestné konanie a predložila Uznesenie Q. D. M. V. S. G. zo dňa
03.02.2025, v zmysle ktorého bolo podľa §199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhania pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Toho
času v predmetnej trestnej veci prebiehajú ďalšie procesné úkony, ktoré vzhľadom na neverejnosti
prípravného konania nepovažovala za vhodné v tomto podaní bližšie špecifikovať. Prípadná možnosť

ohrozenia navrhovateľky pritom vyplýva v nadväznosti na uvedené aj z tohto postupu polície, pretože ak
by bolo trestné oznámenie navrhovateľky nedôvodné, trestné stíhanie by v zmysle ustanovení Trestného
poriadku začaté nebolo. Aj preto nemožno navrhovateľke súdom poskytnutú ochranu v súčasnosti
odňať.
3.8 Poukázala na ustálený právny názor (v kontexte s námietkou žalovaného, že je nehnuteľnosť,

do ktorej bolo žalovanému zakázané vstupovať, v bezpodielovom spoluvlastníctve strán konania),
vyjadrený napr. v uznesení Krajského súdu v Trnave zo dňa 15.12.2023, sp.zn. 26Co/118/2023, že
„Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke
alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu
vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným

záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy
(porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1097 s.).“
3.9 Navrhovateľkou podaný návrh je v celom rozsahu legitímny a sleduje zákonom predpokladaný
účel; navrhovateľka nespochybňuje vysokú mieru ochrany vlastníckeho práva jednotlivcov, v kontexte

s čím však poukázala na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej ľudská dôstojnosť
predstavuje najvyššiu hodnotu stojacu v základe celého slovenského právneho poriadku. Tým sa ľudská
dôstojnosť stáva objektívne ústavnou kategóriou a pôsobí vo vzťahu k ostatným, inak nehierarchicky
usporiadaným základným právam ako hodnota nadradená. (napr. nález Ústavného súdu SR, sp.zn. I.
ÚS 4586/09).

3.10 V zmysle uvedeného právo navrhovateľky je v danom prípade nepochybne potrebné uprednostniť
pred akýmikoľvek právami žalovaného, resp. uplatňovaním týchto práv žalovaného v rozpore s právami
navrhovateľky, čím ostáva proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia zachovaná. Preto
zotrvala na všetkých skutkových tvrdeniach v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým,
že odôvodnenosť potreby neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je a bola zo strany

navrhovateľky riadne osvedčená; správanie žalovaného voči navrhovateľke bolo pritom osvedčené aj
dôkazmi zabezpečenými v trestnom konaní.
3.11 Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu veci navrhla uznesenie súdu prvej
inštancie v celom rozsahu potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Po predložení veci krajskému súdu súdom prvej inštancie dňa 02.04.2025 o 9.12 h. krajský súd
ako súd odvolací (§34 C.s.p.) vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods.1,2 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania (§385 ods.1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa §387 ods.1,2
C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa §387 ods.1,2, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel ku správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaníveci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie (§380 ods.2 C.s.p.). V zmysle §387 ods.2 C.s.p. odvolací súd

v celom rozsahu odkazuje na dôvody súdu prvej inštancie, ktorý sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal
so všetkými zásadnými otázkami, potrebnými pre rozhodnutie v prejednávanej veci; nie je potrebné ani
na zdôraznenie správnosti jeho záverov uvádzať ďalšie skutočnosti.

7. Na zhrnutie teoretických predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v naznačenom smere

krajský súd uvádza, že neodkladným opatrením sa má poskytnúť dočasná ochrana strane, zabrániť
ďalšiemu zhoršeniu jej právneho postavenia a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený skutkový
stav veci. Dočasnou úpravou súd nie je v ďalšom prípadnom konaní viazaný; súd môže určiť, že
neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§330 ods. 1 C.s.p.); neodkladným opatrením sa
neprejudikujú práva a povinnosti strán konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia však musí
byť preukázaný a osvedčený.

7.1 Účelom neodkladného opatrenia podľa §325 ods.2 písm. e) C.s.p. (dočasný zákaz vstupu do domu
alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia) je eliminovať
kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Súd pri
nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia k žalobcovi
(v tomto prípade k navrhovateľke), ktorého v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno. Je nevyhnutné

osvedčiť, že osobná integrita žalobcu vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia.
7.2 Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa §325 ods.2 písm. h) C.s.p. (zákaz na
určenú vzdialenosť približovať sa alebo iba obmedzene sa približovať k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť konaním strany ohrozená) sú splnené v prípade, ak je osvedčené, že
konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita

dotknutej osoby (navrhovateľa); účelom tohto neodkladného opatrenia je poskytnúť dotknutej fyzickej
osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že môže byť ohrozený jej život, jej telesná
alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, s cieľom zabrániť
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie,
obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.

Uvedená právna úprava vychádza z účelu a cieľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č.
606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú.v. EÚ
L 181/4, 29.6.2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia.

8. Vychádzajúczdôvodovuzneseniasúduprvejinštancie,najmävbodoch11-13,krajskýsúdakcentuje,

že v prejednávanej veci z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že partnerské konflikty
a s nimi súvisiace fyzické napadnutia sa mali diať opakovane (čo skonštatoval aj súd prvej inštancie
v napadnutom uznesení). Žalovaný v odvolaní voči napadnutému uzneseniu namietal predovšetkým
eliminovanie možných kontaktov s ich spoločnými maloletými deťmi, keďže sa navrhovateľka spolu
s nimi odsťahovala ku svojim rodičom.

8.1 Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že medzi navrhovateľkou
a žalovaným dochádzalo opakovane ku konfliktným situáciám a je dôvodné podozrenie, že tieto vyústili
do takej miery, že navrhovateľka privolala políciu, bolo začaté trestné konanie a súčasne žalovaný bol
vykázaný z obydlia na dobu 14 dní v zmysle Zákona o policajnom zbore.
8.2 Navrhovateľka predložila k návrhu listinné dôkazy, preukazujúce jej tvrdenia; žalovaný v odvolaní

spochybňuje interpretáciu týchto dokladov s poukazom na vlastné vyjadrenia. Krajský súd súhlasí
s názorom navrhovateľky, že žalovaný v odvolaní venuje svoju argumentáciu predovšetkým jeho ne/
možnosti styku so spoločnými maloletými deťmi, ktorá otázka je však predmetom konania vo veci
samej (ale aj konania o neodkladnom opatrení) pred opatrovníckym súdom v Trnave, kde aktuálne
prebieha rozvod účastníkov konania a úprava práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom; na

tieto skutočnosti správne poukázal aj okresný súd (bod 16). Podľa oznámenia obidvoch účastníkov po
pojednávaniach a šetrení pomerov ohľadom maloletých detí kolíznym opatrovníkom bolo nariadené
znalecké dokazovanie práve na vyriešenie otázky zverenia maloletých detí tomu-ktorému z rodičov,
resp. striedavej starostlivosti a úpravy styku.

9. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom, že navrhovateľka návrhom a jeho
prílohami (listinnými dôkazmi) osvedčila skutočnosti v rozsahu potrebnom na vydanie neodkladného
opatrenia a je nevyhnutné eliminovať vzájomný kontakt žalovaného (ako osoby podozrivej z domáceho
násilia) s navrhovateľkou (ako obeťou tohto násilia). Výroky I., III. napadnutého uznesenia súprostriedkom spôsobilým na dosiahnutie sledovaného cieľa. Odvolacie námietky žalovaného, že teraz
býva u svojich rodičov, nemôže užívať rodinný dom a nehnuteľnosti v BSM, do ktorých má zakázané
vstupovať, hoci sa navrhovateľka v nich nezdržuje, a má zvýšené výdavky spojené s dochádzaním za

deťmi neobstoja, pretože ochrana života a zdravia je nepochybne prvoradá.
9.1 Žalovaný odvolaním napadol uznesenie do všetkých jeho výrokov; nenamietol však nijako výroky
II. a IV.; krajský súd ich osobitne nepreskúmaval, avšak mal za to, že správne okresný súd žalovaného
poučil o jeho možnostiach a o právnych následkoch s nimi spojenými (výrok IV.) a správne aj uložil
povinnosť navrhovateľke podať žalobu vo veci samej (výrok II.); krajský súd považoval za správne vecné

a právne posúdenie aj výrokov I. a III. napadnutého uznesenia, preto v súlade s §387 ods.1,2 C.s.p.
uznesenie okresného súdu vo všetkých výrokoch, vrátane výroku o trovách konania, preskúmavaného
ako výroku závislého (§379 písm. a C.s.p.), potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd za použitia §396 ods.1 C.s.p. v spojení s §255
ods.1 C.s.p. tak, že žalovaného (v odvolacom konaní neúspešného) zaviazal na zaplatenie náhrady trov

odvolacieho konania navrhovateľke v rozsahu 100%, pričom o samotnej výške trov odvolacieho konania
rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie.

11. Na záver považuje krajský súd za potrebné poukázať na to, že hoci navrhovateľka navrhovala
odmietnuť odvolanie žalovaného ako oneskorene podané, z obsahu spisu (a to aj elektronického

súdneho spisu) vyplynulo, že žalovaný prevzal uznesenie dňa 10.02.2025, a odvolanie podal dňa
25.02.2025, teda v zákonnej lehote. Hoci žalovaný svojho právneho zástupcu splnomocnil na
zastupovanie už 06.02.2025 a tento požiadal o sprístupnenie elektronického súdneho spisu, neznamená
to, že sa oboznámil aj s uznesením o nariadenom neodkladnom opatrení, pretože toto mu bolo
doručované okresným súdom dňa 12.02.2025 a prevzal ho, ako to vyplýva zo súdneho spisu, dňa

25.02.2025.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§393 ods. 2 druhá
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výškyminimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).