Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 84Cb/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124277842
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Kohoutová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6124277842.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdBratislavaIIIsudkyňouJUDr.IldikóKohoutovouvsporežalobcu:ZEDAB.BYSTRICA,s.r.o.

so sídlom Pribylinská 12, 831 04 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 36 609 340, právne zastúpeného:
Mgr. Dušan Šimún - advokát, s.r.o. so sídlom Bajzova 2414/10, 010 01 Žilina, IČO: 36 838 713, proti
žalovanému: MBM-GROUP, a.s. so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:
36 740 519, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. ANTALCOVÁ, s.r.o. so sídlom Klinec
II. 825/68, 029 43 Zubrohlava, IČO: 56 286 341, o zaplatenie 10.560,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 10.560,- EUR spolu s
- úrokom z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy 3.600,46 EUR od 21.12.2023 do 04.03.2024,

- úrokom z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy 560,- EUR od 05.03.2024 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy 10.000,- EUR od 05.01.2024 do zaplatenia
a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- EUR, to všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom pôvodne doručeným upomínaciemu súdu v Banskej Bystrici, doplneným dňa
18.05.2024, postúpeným tunajšiemu súdu na ďalšie konanie dňa 23.09.2024, domáhal vo vzťahu k
žalovanému zaplatenia sumy 10.560,- EUR s príslušenstvom.

2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že na základe cenovej ponuky žalobcu zo dňa 23.5.2023
akceptovanou objednávkou žalovaného č. 202306/006 zo dňa 8.6.2023 došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo
medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bolo vykonanie
diela: Rekonštrukcia cesty II/583 - k. ú. B. - zosuv (ďalej len „dielo č. 1“ a „zmluva č. 1“). Na základe
cenovej ponuky žalobcu zo dňa 8.6.2023 akceptovanou objednávkou žalovaného č. XXXXXX/XXX zo
dňa 9.6.2023 došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako
zhotoviteľom, predmetom ktorej bolo vykonanie diela: Rekonštrukcia a modernizácia cesty II/583 - IV.

etapa Horné Považie a Orava, k. ú. O., Y. (ďalej len „dielo č. 2“ a „zmluva č. 2“). Žalobca vykonal na
základe zmluvy č. 1 pre žalovaného vyššie uvedené dielo č. 1, čo preukazuje Zápis o odovzdaní a
prevzatí diela č. XXXX zo dňa 29.9.2023 (ďalej aj len „zápis 1“), podľa ktorého bolo dielo č. 1 riadne
vykonané a odovzdané a prevzaté dňa 29.9.2023. Vyššie uvedený zápis o odovzdaní a prevzatí diela
preukazuje, že dielo č. 1 bolo vykonané riadne a včas. Riadne vykonanie diela potvrdzujú aj súpisy
prác, ktoré boli odsúhlasené a podpísané žalovaným, a to súpis prác zo dňa 31.7.2023 (tvoriaci prílohu
faktúry žalobcu č. XXXXXXXXX zo dňa 11.08.2023, splatná dňa 10.9.2023, fakturovaná suma vo výške

103.065,- EUR), súpis prác zo dňa 30.09.2023 (tvoriaci prílohu faktúry žalobcu č. XXXXXXXXX zo dňa
21.11.2023, splatná dňa 20.12.2023, fakturovaná suma vo výške 115.992,76 Eur). Žalobca vykonal
na základe zmluvy č. 2 pre žalovaného vyššie uvedené dielo č. 2, čo preukazuje Zápis o odovzdaní
a prevzatí diela č. XXXX zo dňa 23.10.2023 (ďalej aj len „zápis 2“), podľa ktorého bolo dielo č. 2riadne a včas vykonané, odovzdané a prevzaté dňa 23.10.2023. Vyššie uvedený zápis o odovzdaní a
prevzatí diela preukazuje, že dielo č. 2 bolo vykonané riadne a včas. Riadne vykonanie diela potvrdzujú
aj súpisy prác, ktoré boli odsúhlasené a podpísané žalovaným, a to súpis prác zo dňa 31.10.2023

(tvoriaci prílohu faktúry žalobcu č. XXXXXXXXX zo dňa 05.12.2023), súpis prác zo dňa 31.08.2023
(tvoriaci prílohu faktúry žalobcu č. XXXXXXXXX zo dňa 19.09.2023) a súpis prác zo dňa 31.07.2023
(tvoriaci prílohu faktúry žalobcu č. XXXXXXXXX zo dňa 11.08.2023). V zmluve č. 1 bolo dohodnuté, že
cenu diela č.1 uhradí žalovaný na základe vystavených faktúr, ktoré v zmysle bodu 1.3. zmluvy č. 1 je
možné vystavovať na základe skutočne prevedených prác a ucelených celkov, t.j. až po odovzdaní a

prevzatí predmetu objednávky písomným súpisom vykonaných prác bez závad, podpísaným zástupcom
objednávateľa - ním splnomocnenou osobou na základe písomného plnomocenstva. Podľa bodu 1.4.
zmluvyč.1lehotasplatnostifaktúrje30dníoddoručeniafaktúryžalovanému.Cenadielač.1jevovýške
219.057,76 EUR bez dane z pridanej hodnoty („DPH“). Žalovaný však doposiaľ žalobcovi neuhradil
časť ceny diela č. 1 vyúčtovanej faktúrou žalobcu č. XXXXXXXXX zo dňa 21.11.2023, splatnou dňa
20.12.2023, fakturovaná suma vo výške 115.992,76 EUR (inde v texte len „faktúra č. XXXXXXXXX“), a

to časť vo výške 560,- EUR. Žalovaný tak doposiaľ neuhradil časť ceny diela č. 1 vyúčtovanej faktúrou
žalobcu č. XXXXXXXXX, a to časť vo výške 560,- EUR, ktorú žalovaný doposiaľ žalobcovi dlhuje. V
zmluve č. 2 bolo dohodnuté, že cenu diela č. 2 uhradí žalovaný na základe vystavených faktúr, ktoré v
zmysle bodu 1.3. zmluvy č. 2 je možné vystavovať na základe skutočne prevedených prác a ucelených
celkov, t.j. až po odovzdaní a prevzatí predmetu objednávky písomným súpisom vykonaných prác bez

závad, podpísaným zástupcom objednávateľa - ním splnomocnenou osobou na základe písomného
plnomocenstva. Podľa bodu 1.4. zmluvy č. 2 lehota splatnosti faktúr je 30 dní od doručenia faktúry
žalovanému. Cena diela č. 2 je vo výške 117.566,50 EUR bez dane z pridanej hodnoty. Žalovaný však
doposiaľ žalobcovi neuhradil časť ceny diela č. 2 vyúčtovanej faktúrou žalobcu č. 362230200 zo dňa
05.12.2023, splatnou dňa 04.01.2024, fakturovaná suma vo výške 59.955,- EUR (ďalej len „faktúra č.

XXXXXXXXX“), pričom žalovaný neuhradil z tejto faktúry časť ceny diela č. 2 vo výške 10.000,- EUR.
Žalovaný tak doposiaľ neuhradil časť ceny diela č. 2 vyúčtovanej faktúrou žalobcu č. XXXXXXXXX, a
to časť vo výške 10.000,- EUR, ktorú žalovaný doposiaľ žalobcovi dlhuje. Žalobca vyzval žalovaného
na úhradu dlžnej sumy listom č. ZA-004/2024 zo dňa 22.01.2024, avšak žalovaný aj napriek tomu dlžnú
sumu žalobcovi neuhradil. Žalobca ozrejmuje, že vo výzve je uvedená dlžná suma 13.600,46 EUR,

avšak po doručení výzvy došlo zo strany žalovaného k úhrade sumy 3.040,46 EUR (ktorou uhradil časť
pohľadávky vyúčtovanej faktúrou žalobcu č. XXXXXXXXX), preto zostáva neuhradená suma vo výške
10.560,- EUR. Žalovaný tak ku dnešnému dňu žalobcovi dlhuje istinu spolu vo výške 10.560,- EUR. Pre
úplnosť veci žalobca uvádza, že žalovaný dňa 8.3.2024 doručil žalobcovi faktúru č. XXVFXXXXXX zo
dňa 22.02.2024 vo výške 10.560,- EUR (ďalej len „faktúra č. XXVFXXXXXX“), ktorou vyúčtoval žalobcovi

údajnú „Realizáciu a vyhodnotenie záťažových skúšok mikropilót: Rekonštrukcia cesty II/583 - k. ú. B. -
zosuv, km 26,71 - 26,95, objekt SO0“, pričom týmto fakturoval štyri záťažové skúšky (ďalej len „záťažové
skúšky“). Tieto záťažové skúšky mal žalovaný údajne vykonať na diele č. 1 (Rekonštrukcia cesty II/583
- k. ú. B. - zosuv). Súčasne s touto faktúrou žalovaný zaslal aj jednostranné započítanie pohľadávok zo
dňa 5.3.2024, ktorým započítal údajnú pohľadávku vyúčtovanú vyššie uvedenou faktúrou žalovaného

č. XXVFXXXXXX voči vyššie uvedeným faktúram žalobcu č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXXX (ďalej
len „započítanie pohľadávok“), pričom týmto jednostranným započítaním tak mali podľa žalovaného
údajne zaniknúť zostatok pohľadávky vyúčtovanej faktúrou žalobcu č. XXXXXXXXX vo výške 10.000,-
EUR v celom rozsahu a zostatok pohľadávky vyúčtovanej faktúrou žalobcu č. XXXXXXXX vo výške
3.600,46 EUR v rozsahu 560,- EUR (čím mala údajne podľa žalovaného zostať neuhradená časť

z faktúry č. XXXXXXXX vo výške 3.040,46 EUR). Žalobca na to reagoval listom č. ZA-18/2023 zo
dňa 13.3.2024, ktorým žalovanému oznámil, že s faktúrou žalovaného č. XXVFXXXXXX nesúhlasí,
nakoľko bola vystavená bez právneho dôvodu, teda neoprávnene. Žalobca v liste ďalej uviedol, že
objednávka žalovaného na vykonanie diela č. 1 bola vystavená na základe cenovej ponuky žalobcu zo
dňa 23.5.2023, pričom v cenovej ponuke nebolo uvedené a ani nikdy potom nebolo medzi žalobcom

a žalovaným dohodnuté, že žalobca by mal byť povinný uhradiť žalovanému cenu záťažových skúšok
fakturovaných faktúrou žalovaného č. XXVFXXXXXX. Žalobca uvádza, že žalovaný si objednal od
žalobcu vykonanie len štyroch záťažových skúšok, ktoré žalobca pre žalovaného aj riadne vykonal, čo
preukazujú súpisy vykonaných prác zo dní 31.7.2023 a 30.9.2023 (týkajúce sa diela č. 1), pričom tieto
súpisy sú žalovaným podpísané a odsúhlasené. Tieto súpisy prác tvorili aj prílohu žalobcových faktúr,

ktorými vyúčtoval cenu diela č. 1. Žalovaný si však dal údajne sám vyhotoviť ďalšie štyri záťažové skúšky
(t.j. navyše záťažové skúšky) prostredníctvom inej osoby, ktorých cenu žalobcovi prefakturoval faktúrou
č. XXVFXXXXXX. Žalobca uvádza, že fakturovanú cenu za vykonanie týchto fakturovaných záťažových
skúšok nie je povinný žalovanému uhradiť, nakoľko takáto povinnosť nebola medzi žalobcom ažalovaným nikdy dohodnutá, preto takáto povinnosť žalobcovi nikdy nevznikla. Žalovaný vo faktúre č.
XXVFXXXXXX uvádza, že záťažové skúšky fakturuje na základe zápisu o odovzdaní a prevzatí diela
zo 29.9.2023. Žalobca však uvádza, že toto tvrdenie žalovaného je v rozpore so skutočnosťou, pretože

zápis 1 je podpísaný iba zo strany žalovaného (čo je však pre potvrdenie o riadnom vykonaní diela
postačujúce), pričom do zápisu o odovzdaní diela však žalovaný neoprávnene a svojvoľne dopísal
rukou „cena za záťažové skúšky mikropilot bude uplatnená u zhotoviteľa.“ Toto všetko žalobca uviedol
žalovanému vo svojom liste zo dňa 13.3.2024. Žalobca opakovane uvádza, že medzi žalobcom a
žalovaným nikdy nebolo dohodnuté, že ďalšie štyri záťažové skúšky žalovanému uhradí, resp. preplatí

žalobca. Navyše to ani nedáva elementárnu logiku, pretože zhotoviteľom diela č. 1 bol žalobca, a nie
žalovaný. Na základe vyššie uvedeného žalobca hore citovaným listom zo dňa 13.3.2024 žalovanému
oznámil, že jeho faktúra č. XXVFXXXXXX je neoprávnená a preto ju žalobca neuhradí a vrátil predmetnú
faktúru žalovanému v prílohe listu späť. Žalobca tvrdí, že na požadovanie tejto údajnej pohľadávky nemá
žalovaný žiaden právny dôvod, preto je táto údajná pohľadávka žalovaného neoprávnená a nikdy tak
nevznikla Žalobca preto túto údajnú pohľadávku žalovaného (vyúčtovanú faktúrou č. XXVFXXXXXX)

popiera. Taktiež na základe vyššie uvedeného žalobca tvrdí, že aj jednostranné započítanie pohľadávok
zo strany žalovaného je neplatné, nakoľko žalovaný započítal voči pohľadávkam žalobcu neexistujúcu
pohľadávku, teda pohľadávku, ktorá voči žalobcovi nikdy nevznikla. Okrajovo navyše žalobca uvádza,
že predmetný jednostranný zápočet žalovaného by bol neplatný aj v prípade, ak by údajná pohľadávka
žalovaného vyúčtovaná faktúrou č. XXVFXXXXXX existovala, pretože takáto pohľadávka by nebola v

dobe predmetného započítania ešte splatná, pretože žalovaný by nemohol jedným listom vyúčtovať
pohľadávku faktúrou a navodiť jej splatnosť (podľa § 340 Obchodného zákonníka) a zároveň tým istým
listom započítať pohľadávky, pričom nesplatnú pohľadávku nemožno započítať voči splatnej pohľadávke
(§ 359 Obchodného zákonníka). Žalobca však naďalej trvá na tom, že údajná pohľadávka žalovaného
vyúčtovaná faktúrou žalovaného č. XXVFXXXXXX je neoprávnená a nikdy tak nevznikla (teda táto

pohľadávka žalovaného nikdy neexistovala a neexistuje). Žalobca naďalej tvrdí, že na vznik tejto údajnej
pohľadávky požadovanej žalovaným nie je daný žiaden právny dôvod. Z uvedených dôvodov žalobca
túto údajnú pohľadávku vyúčtovanú faktúrou žalovaného č. XXVFXXXXXX v celom rozsahu popiera.
Na základe vyššie uvedeného žalobca tvrdí, že doposiaľ žalovaný neuhradil žalobcovi časť z ceny diela
č. 1 vyúčtovanej faktúrou žalobcu č. XXXXXXXXX, a to časť vo výške 560,- EUR a časť ceny diela

č. 2 vyúčtovanej faktúrou žalobcu č. XXXXXXXXX, a to časť vo výške 10.000,- EUR. Žalovaný tak ku
dnešnému dňu žalobcovi dlhuje istinu spolu vo výške 10.560,- EUR. Pretože žalovaný je v omeškaní
so zaplatením splatnej peňažnej pohľadávky žalobcu, popri nároku na zaplatenie dlžnej istiny žalobca
proti žalovanému uplatňuje aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania so splnením peňažného záväzku
podľa ust. § 369 ods.1 OBZ v spojení s nar. vl. č. 21/2013 Z.z. Žalobca týmto tiež žiada, aby súd zaviazal

žalovaného uhradiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky v zmysle
§ 369c ods. 1 OBZ v spojení s nariadením vlády SR č. 21/2013, ktorá je vo výške 40,- EUR za každú
pohľadávku. Na výzvu súdu žalobca oznámil, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu tak, že požaduje
okrem iného zmenený úrok z omeškania 13,50% zo sumy 3.600,46 EUR od 21.12.2023 do 04.03.2024.
3. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 22.07.2024, sp.zn. 36Up/831/2024, voči ktorému

podal žalovaný včas odpor, v rámci ktorého uviedol, že v celom rozsahu popiera nárok žalobcu vo
výške 10.560,- EUR. Žalovaný si u žalobcu na základe Objednávky č. XXXXXX/XXX zo dňa 08.06.2023
objednal prácu na stavbe „Rekonštrukcia cesty II/583 - k. ú. B. - zosuv“ (ďalej len ako „objednávka
č. 1“). Žalovaný si taktiež u žalobcu na základe Objednávky č. XXXXXX/XXX zo dňa 09.06.2023
objednal prácu na stavbe „Rekonštrukcia a modernizácia cesty II/583 - IV. etapa Horné Považie a

Orava, k. ú. O., Y.“ (ďalej len ako „objednávka č. 2“). Žalobca sa ako zhotoviteľ zaviazal, na základe
objednávky č. 1, vykonať riadne a včas realizáciu mikropilot 89/10 podľa predloženej projektovej
dokumentácie vypracovanej projektantom: DAQE Slovakia, s.r.o., Žilina, k stavbe „Rekonštrukcia cesty
II/583 - k. ú. B. - zosuv“. V časti technická správa, ktorá je súčasťou tejto projektovej dokumentácie,
na strane č. 10 je jasne uvedené, že: „zaťažovacie skúšky mikropilót musia byť v súlade s STN EN

1997-1 a STN EN 14 199. Slúžia na potvrdenie vhodnosti technológie zhotovenia, návrh a posúdenie
mikropilótového základu. Pre stavbu budú realizované kontrolné statické skúšky únosnosti. Skúšky
budú realizované na systémových pilótach. Skúšky sa realizujú na celkovo na 8 ks mikropilót. O
skúškach bude zrealizovaný riadny záznam a bude vystavený skúšobný protokol.“ Žalovaný poukazuje
na skutočnosť, že žalobca bol už pred vypracovaním cenovej ponuky vopred, e-mailom zo dňa

13.02.2023, informovaný o projektovej dokumentácií k dielu č. 1, na základe ktorej musí byť predmetné
dielo riadne vykonané. Predložením cenovej ponuky žalobca akceptoval podmienky v projektovej
dokumentácií a následným uzatvorením objednávky č. 1 (zrejme prijatím objednávky - pozn. súdu) sa
zaviazal vykonať dielo podľa tejto dokumentácie. Žalobca po odovzdaní diela v súpise prevedenýchprác zo dňa 30.09.2023 uvádza, že vykonal na uvedenej stavbe 4 ks zaťažovacích skúšok pre
systémové mikropilóty. Na základe vyššie citovanej časti z technickej správy jasne vyplýva, že bolo
potrebné vykonať až 8 ks zaťažovacích skúšok. Z tohto dôvodu bol žalovaný nútený vykonať 4 ks

zaťažovacích skúšok prostredníctvom spoločnosti Geotechnik Sk, s.r.o. za sumu 8.000,00 Eur bez
DPH (faktúra č. XXXXXXXX). Zároveň žalovanému vznikli v súvislosti so zaobstaraním dodatočných
zaťažovacích skúšok náklady vo výške 960,- EUR. Faktúrou č. XXVFXXXXXX žalovaný vyfakturoval
žalobcovi dodatočne vykonané 4 ks zaťažovacích skúšok spolu s dodatočnými nákladmi. Vykonanie 4
ks zaťažovacích skúšok zo strany žalobcu, bez osobitného dojednania, poukazuje na fakt, že žalobca

si bol vedomý, že pre riadne zhotovenie mikropilót je potrebné vykonať zaťažovacie skúšky, tak ako je
to uvedené v technickej správe k danej stavbe. Žalovaný má za to, že žalobca si nesplnil povinnosť
vykonať všetky zaťažovacie skúšky. Z dôvodu dodržania harmonogramu prác na príslušnej stavbe bol
žalovaný nútený vykonať dodatočné zaťažovacie skúšky prostredníctvom iného dodávateľa. Zástupca
žalovaného vyššie uvedenú skutočnosť zadokumentoval v zápise o odovzdaní a prevzatí diela č.
XXXX formuláciou „Cena za záťažové skúšky bude uplatnená u zhotoviteľa“. Tvrdenie žalobcu, že

išlo o svojvoľné dopísanie rukou nie je pravdivé, žalobca musel mať vedomosť o dopísanom nároku
žalovaného, keďže prevzal zápis o odovzdaní a prevzatí diela, čo preukazuje svojim dôkazom v
platobnom rozkaze (zápis o odovzdaní a prevzatí časti diela č. XXXX zo dňa 29.09.2023). Na záver
žalovaný uviedol, že dňa 05.03.2024 bolo žalobcovi odoslané Oznámenie o jednostrannom zápočte,
ktorým žalovaný žalobcovi oznámil, že z titulu pohľadávky žalovaného z faktúry č. XXVFXXXXXX

splatnej dňa 04.03.2024 si v súlade s § 358 Obchodného zákonníka žalovaný uplatňuje voči žalobcovi
na započítanie čiastku vo výške 10.560,- Eur. Túto splatnú pohľadávku bolo možné započítať voči
splatným pohľadávkam žalobcu, ktoré zároveň prostredníctvom tohto jednostranného zápočtu zanikli.
Započítaniejednostrannýmprávnymúkonomjeprípustné,akveriteľadlžníkmajúvzájomnépohľadávky,
ktorých plnenie je rovnakého druhu a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená

zo započítania, a to ani dohodou strán, ani zákonom. Započítanie vzájomných pohľadávok nastane
ex tunc od okamihu, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Nie je teda rozhodujúce,
kedy prišiel prejav smerujúci k započítaniu druhej strane. Žalobca tvrdí, že pohľadávku, ktorá vznikla z
faktúry č. XXVFXXXXXX s dátumom splatnosti 04.03.2024, nie je možné započítať, nakoľko pohľadávka
nikdy nevznikla a z tohto dôvodu sa nestala splatnou. S uvedeným tvrdením nemožno súhlasiť. Vo

vzťahu k možnosti započítania spornej pohľadávky odborná literatúra uvádza: „žalovaný môže účinne
započítať akúkoľvek pohľadávku, ak to nie je v rozpore s hmotným právom, t. j. môže ísť o judikovanú
pohľadávku, uznanú pohľadávku, pohľadávku, ktorá je predmetom iného konania, pohľadávku, ktorú
žalovaný na súde neuplatnil, pohľadávku, ktorú žalobca popiera a pod.“ (Sedlačko, F. in.: Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.

Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 550). Pohľadávky, ktoré boli predmetom započítania, boli
pohľadávky rovnakého druhu (pohľadávky na finančné plnenie) a tieto pohľadávky nie sú zákonom
označené ako pohľadávky nespôsobilé na započítanie, zákon a ani prípadná dohoda zúčastnených
strán započítanie týchto pohľadávok nevylučuje, záver žalobcu týkajúci sa nemožnosti započítania
pohľadávok je nesprávny. Na základe vyššie uvedeného žalovaný v celom rozsahu popiera nárok

žalobcu, a to z dôvodu, že žalovaný má voči žalobcovi vysporiadané záväzky v celom rozsahu a
žalobcom uplatňovaný nárok vo výške 10.560,- EUR s príslušenstvom je neoprávnený.
4. Žalobca sa k podanému odporu žalovaného vyjadril tak, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, ktorý
v odpore uviedol, že žalobca sa zaviazal na základe objednávky č. 1 vykonať dielo č. 1 podľa projektovej
dokumentácie. V objednávke č. 1 sa totiž uvádza, že dielo č. X sa vykoná na základe cenovej ponuky

žalobcu tvoriacej prílohu objednávky č. 1, to znamená dielo v rozsahu cenovej ponuky žalobcu zo dňa
23.5.2023 (teda nie v rozsahu projektovej dokumentácie). V cenovej ponuke bolo špecifikované dielo č.
1 v položkách 35a, 36, 37, 45 pričom ako opčná položka (teda ak si ju žalovaný dodatočne v procese
vykonávania diela objedná) bola pod celkovou cenou uvedená položka - zaťažovacie skúšky, pričom za
každé 2 kusy zaťažovacích skúšok bola uvedená cena 5.000,- EUR (t.j. každá skúška v cene 2.500,-

EUR). O tomto svedčí aj skutočnosť, že celková cena diela č. 1 uvedená v objednávke č. 1 (vo výške
280 000,01 EUR bez DPH) a celková cena diela uvedená v cenovej ponuke (tiež 280 000,01 EUR bez
DPH) sú v rovnakej výške, pričom cena 280 000,01 EUR bez DPH v cenovej ponuke jasne zodpovedá
položkám špecifikovaným v cenovej ponuke pod č. 35a, 36, 37, 45. Teda až pod touto cenou 280 000,01
EUR bez DPH bola v cenovej ponuke uvedená opčná položka (t.j. položka, ktorú si objednávateľ môže

doobjednať v procese vykonávania diela), pričom touto opčnou položkou bola zaťažovacia skúška (v
cene 2.500,- EUR za každú skúšku). Ako už žalobca uviedol v návrhu na vydanie platobného rozkazu,
žalovaný si objednal v procese vykonávania diela od žalobcu vykonanie len štyroch záťažových skúšok,
ktoré žalobca pre žalovaného aj riadne vykonal, čo preukazujú súpisy vykonaných prác zo dní 31.7.2023a 30.9.2023, pričom tieto súpisy sú žalovaným podpísané a odsúhlasené. Tieto súpisy prác tvorili aj
prílohu žalobcových faktúr, ktorými vyúčtoval cenu diela č. 1. Skutočná cena diela č. 1 bola nakoniec
vo výške 219.057,76 EUR bez dane z pridanej hodnoty, nakoľko z ceny uvedenej v objednávke č. 1

bola odpočítaná hodnota materiálu dodaného žalovaným ako objednávateľom. Cena diela č. 1 bola
vyúčtovaná faktúrou žalobcu č. XXXXXXXXX zo dňa 11.08.2023 splatnou dňa 10.9.2023 fakturovaná
suma vo výške 103.065,- EUR a faktúrou žalobcu č. XXXXXXXXX zo dňa 21.11.2023, splatnou dňa
20.12.2023, fakturovaná suma vo výške 115.992,76 EUR. Navyše z faktúr žalobcu ako aj z vyššie
uvedených súpisov vykonaných prác je zrejmé, že žalobca fakturoval len 4 záťažové skúšky (teda nie 8

skúšok), teda žalobca nefakturoval žalovanému vykonanie skúšok, ktoré mal údajne vykonať žalovaný
prostredníctvom spol. Geotechnik Sk, s.r.o. (teda 4 skúšky uvedené v neoprávnenej faktúre žalovaného
č. XXVFXXXXXX). Preto žalobca uvádza aj keby hypoteticky mal žalobca povinnosť tieto ďalšie štyri
skúšky uvedené vo faktúre žalovaného č. XXVFXXXXXX vykonať (ako nesprávne tvrdí žalovaný),
nevznikol by žalovanému ani v takom prípade nárok voči žalobcovi na úhradu týchto údajných ďalších
štyroch skúšok (uvádzaných žalovaným), nakoľko žalobca úhradu týchto ďalších štyroch skúšok predsa

ani nepožadoval - nefakturoval (navyše keď z faktúry žalovaného č. XXVFXXXXXX vyplýva, že spol.
Geotechnik Sk, s.r.o. vykonala skúšky za rovnakú cenu akú ponúkal žalobca v opčnej položke cenovej
ponuky). Uvedené svedčí o nelogickej a nesprávnej argumentácii žalovaného. Žalobca opakovane
uvádza, že bol povinný vykonať len štyri záťažové skúšky, a to na základe využitia opčnej položky zo
strany žalovaného (teda na základe dodatočného objednania žalovaným) počas vykonávania diela č.

1. Žalobca opakovane uvádza, že dielo č. 1 bolo žalobcom vykonané riadne, teda bez vád a včas,
čo preukazujú okrem iného aj súpisy vykonaných prác a zápis o odovzdaní diela. Žalovaný v odpore
uvádza, že žalobca mal podľa žalovaného údajne vykonať osem záťažových skúšok, pričom však
žalobca vykonal len štyri záťažové skúšky. Žalobca tvrdí, že toto tvrdenie žalovaného nie je pravdivé a
taktiež nevyplýva zo žiadnych skutočností uvádzaných v konaní. Žalobca uvádza, že ak by aj hypoteticky

bolo tvrdenie žalovaného o povinnosti vykonať až osem záťažových skúšok pravdivé (žalobca však
stále trvá na tom, že tvrdenie žalovaného nie je pravdivé), v takom prípade by žalovaným tvrdené
údajné nedodanie štyroch skúšok predstavovalo vadu diela č. 1 (a to zrejmú vadu, t.j. vadu zistiteľnú pri
odovzdaní diela) a žalovaný by bol v takom prípade povinný oznámiť túto vadu (reklamovať) žalobcovi
a bol by povinný zvoliť niektorý z nárokov z vád v zmysle ust. § 564 v spojení s § 436, resp. § 437

zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj len „Obchodný zákonník“ alebo len „OBZ“).
Oznámenie vád (reklamácia) musí obsahovať samotné oznámenie konkrétnej vady a jej popísanie a
špecifikáciu, aby bolo zrejmé o akú vadu sa jedná. Žalobca tvrdí, že žalovaný však nikdy žiadne vady
žalobcovi neoznámil (nereklamoval) a ani neuplatnil žiaden nárok z vád. Žalovaný podpísal súpisy
vykonaných prác zo dní 31.7.2023 a 30.9.2023 a nakoniec aj konečný Zápis o odovzdaní a prevzatí

diela č. 3486 zo dňa 29.9.2023, podľa ktorého bolo dielo č. 1 riadne vykonané, odovzdané a prevzaté
dňa 29.9.2023. Žalovaný tak dielo riadne prevzal, pričom dielo bolo a je bez vád. Taktiež žalovaný nikdy
nespochybňoval výšku fakturácie žalobcu, ani žiadnu faktúru nevrátil žalobcovi ako neoprávnenú. V tejto
súvislosti žalobca poukazuje na ust. § 562 ods. 1 OBZ, podľa ktorého je objednávateľ povinný predmet
diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

Podľa § 562 ods. 2 OBZ súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi
vady diela bez zbytočného odkladu po tom či ich zistí alebo bez zbytočného odkladu čo ich mal zistiť
pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa § 562 ods. 1 OBZ. Žalobca na
tomto mieste zdôrazňuje, že v prípade ak by aj hypoteticky dielo žalobcu malo údajnú vadu spočívajúcu
v nedodaní ďalších štyroch záťažových skúšok (pričom žalobca naďalej tvrdí, že dielo túto vadu nemalo),

žalovaný v takom prípade nesplnil povinnosť uvedenú v ust. § 562 OBZ, a to povinnosť včas oznámiť
vady žalobcovi, navyše žalobca uvádza, že žalovaný si túto povinnosť oznámiť takúto vadu diela nesplnil
nikdy. Žalovaný potvrdil, že dielo č. 1 bolo žalobcom riadne vykonané dňa 29.9.2023, žalovaný dielo č.
1 v predmetný deň aj prevzal, pričom žalovaný nikdy žiadne vady žalobcovi neoznámil (nereklamoval).
Neskôr žalovaný až dňa 8.3.2024 (t.j. po viac ako piatich mesiacoch od riadneho vykonania a prevzatia

diela č. 1) doručil žalobcovi faktúru č. XXVFXXXXXX zo dňa 22.02.2024 vo výške 10.560,- EUR (ďalej
aj len „faktúra č. XXVFXXXXXX“), ktorou vyúčtoval žalobcovi údajné vyhotovenie štyroch záťažových
skúšok, ktoré si mal údajne dať vykonať tretej osobe, a to firme Geotechnik Sk, s.r.o.. Žalobca v
tejto súvislosti opakovane uvádza, že ak by aj dielo malo vadu spočívajúcu v nevykonaní štyroch
záťažových skúšok (pričom žalobca naďalej tvrdí, že dielo túto vadu nemalo, nakoľko žalobca nebol

povinný tieto skúšky vykonať), nebol by v takom prípade žalovaný ako objednávateľ oprávnený odstrániť
vady sám alebo prostredníctvom tretej osoby, právne predpisy mu to neumožňujú. Žalobca opakovane
uvádza, že žalovaný ako objednávateľ by musel v takom prípade dodržať postup pre uplatňovanie vád
a vady oznámiť zhotoviteľovi a uplatniť niektorý z nárokov z vád (napr. odstránenie vady atď.). Ak byobjednávateľ odstránil vady sám alebo prostredníctvom tretej osoby bez dodržania vyššie popísaného
postupu vyžadovaného obchodným zákonníkom, poruší tým zákonný postup pre uplatňovanie vád a je
tak potom aj v takom prípade povinný cenu diela zhotoviteľovi uhradiť. Ak by aj teda malo dielo č. 1

vadu spočívajúce v nedodaní štyroch záťažových skúšok, žalobca pre tento prípad uvádza, že žalovaný
v takom v prípade nesplnil povinnosť uvedenú v ust. § 562 OBZ, t.j. povinnosť včas oznámiť vadu
žalobcovi. Žalobca však naďalej trvá na tom, že dielo č. 1 bolo žalobcom vykonané riadne, teda bez
vád a včas. Žalobca tvrdí, že podľa Zmluvy o dielo nebol povinný vyhotoviť 8 kusov záťažových skúšok.
Žalobca opakovane uvádza, že bol povinný vykonať len štyri záťažové skúšky, a to na základe využitia

opčnej položky zo strany žalovaného (teda na základe dodatočného objednania žalovaným) počas
vykonávania diela č. 1. Žalobca zdôrazňuje, že žalovaný uhradil časť faktúry žalobcu č. XXXXXXXXX,
ktorou žalobca vyúčtoval cenu diela č. 1, pričom neuhradená suma z tejto faktúry je len 560,- EUR.
Žalovaný nikdy nevyjadril žiadne výhrady voči tejto faktúre ani voči samotnému vykonaniu dielu č. 1.
Žalovaný riadne vykonané dielo č. 1 prevzal dňa 29.9.2023. A potom o niekoľko mesiacov vystavil
žalovaný faktúru za údajné vykonanie štyroch skúšok (navyše aj s nejakou koordinačnou prirážkou) a

započítal ich cenu z veľkej časti voči cene diela č. 2 (t.j. cene z iného diela). Navyše žalobca poukazuje,
že žalovaný vyúčtoval okrem nákladov za údajné vykonanie skúšok aj nejakú koordinačnú prirážku,
pričom vôbec nie je zrejmé o čo sa vlastne jedná. Je očividné, že si žalovaný túto sumu stanovil tak, aby
sa presne zhodovala so sumou, ktorú dlhuje žalobcovi. Celé toto vyššie popísané konanie žalovaného
svedčí o zjavnej účelovosti a nepoctivosti konania žalovaného. Ku skutočnostiam ohľadom podpisu

protokolu o odovzdaní diela č. 1 a jednostranného započítania pohľadávok zo strany žalovaného sa
už žalobca podrobne vyjadril v návrhu na vydanie platobného rozkazu, pričom na svojich tvrdeniach v
plnom rozsahu trvá a týmto na ne odkazuje.
5. Žalovaný vo svojej duplike v celom rozsahu zotrval na tvrdeniach, ktoré uviedol v podanom odpore a
má za to, že žalovaný dostatočne svoje tvrdenia odôvodnil a preukázal predloženými dôkazmi. Tvrdenia

uvedené žalobcom vo vyjadrení žalovaný popiera v celom rozsahu. Žalobca v podanom vyjadrení
uvádza, že dielo č.1 mal vykonať podľa cenovej ponuky, nie podľa projektovej dokumentácie. Toto
tvrdenie je nepravdivé. Z predložených dôkazov jasne vyplýva, že dielo č. 1 malo byť realizované na
základe projektovej dokumentácie, ktorú žalovaný žalobcovi predložil už pri prvotnej komunikácií. Z
vyššie uvedeného jasne vyplýva, že žalovaný mal záujem už pri zadávaní na vypracovanie cenovej

ponuky, aby táto cenová ponuka bola v súlade s projektovou dokumentáciou. O tom, že dielo č. 1
malo byť vypracované na základe projektovej dokumentácie, vyplýva aj z objednávky č. 1. V tejto
objednávke č. 1 je jednoznačne uvedené, že na základe cenovej ponuky si žalovaný objednáva
realizáciu mikropilót podľa projektovej dokumentácie. Žalovaný mal za to, že žalobcom preložená
cenová ponuka je vypracovaná riadne podľa zadania, teda podľa projektovej dokumentácie, v rámci

ktorej bolo potrebné pre riadne zhotovenie diela vykonať osem ks zaťažovacích skúšok. Žalovaný
žiadnym spôsobom nespochybňuje opčnú položku - zaťažovacie skúšky, uvedenú v cenovej ponuke.
Táto opčná položka v uvedenej cenovej ponuke predstavovala možnosť vykonať zo strany žalobcu aj
dodatočné zaťažovacie skúšky, tzn. nad rámec 8 ks uvedených v projektovej dokumentácií. Opätovne
dal do pozornosti súdu fakt, že žalobca vykonal bez osobitného dojednania 4 ks zaťažovacích skúšok,

čo preukazujú riadne podpísané súpisy prác. Z uvedeného faktu vyplýva, že žalobca si bol vedomý,
že sa uzatvorením objednávky č. 1 zaviazal k vykonaniu osem ks zaťažovacích skúšok. Žalovaný
nikdy nespochybňoval výšku fakturácie z dôvodu, že žalovaný pri odovzdaní a prevzatí diela č. 1
uviedol, že dovtedy nevykonané 4 ks zaťažovacích skúšok vykoná žalovaný a následne si ich uplatní
u zhotoviteľa. Toto tvrdenie žalovaného preukazuje aj zápis z odovzdania a prevzatia diela, v ktorom je

ručne dopísané: „Cena za zaťažové skúšky mikropilót bude uplatnená u zhotoviteľa“. Žalovaný znova
uvádza, že žalobca mal o tomto dopísanom nároku žalovaného vedomosť a zápis nenamietal, keďže ho
bez výhrad prevzal. Žalovaný opätovne uvádza, že je bezpredmetné aké splatné pohľadávky žalovaný
voči žalobcovi započítal, tzn. žalovaný mohol započítať pohľadávky, ktoré vznikli z vykonania diela č. 1
a z vykonania diela č. 2, keďže išlo o pohľadávky spôsobilé na započítanie. Z uvedeného je zjavné, že

započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom bolo v súlade so zákonom. Na základe tohto
spôsobilého započítania zanikli vzájomné záväzky v celom rozsahu a žalobcom uplatňovaný nárok vo
výške 10.560,- EUR s príslušenstvom je neoprávnený. Žalovaný naďalej zotrváva na tvrdeniach, ktoré
uviedol v podanom odpore. Súčasne žalovaný v celom rozsahu popiera pohľadávku žalobcu a má za
to, že žalobca nemá na požadované plnenie žiadny právny nárok.

6. Na pojednávaní dňa 10.04.2025 sa konalo v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a právnej
zástupkyne žalovaného. Právny zástupca žalobcu, ako aj žalovaného, odkázali na doterajšie podania
a na argumentácii v nich uvedenej zotrvali. Podľa názoru právnej zástupkyne žalovaného vznikol
tento spor v dôsledku tej skutočnosti, že žalobcovi bola predložená projektová dokumentácia spolu stechnickou správou, preto žalobca vedel, že v súlade s obsahom projektovej dokumentácie a technickej
správy je nevyhnutné vykonať tieto záťažové skúšky. Tieto skúšky deklarujú to, či je dielo odvedené
správne. V zmysle projektovej dokumentácie je zrejmé, že je nevyhnutné vykonať 8 ks zaťažovacích

skúšok, napriek tomu žalobca vykonal iba 4 ks týchto skúšok, a to aj napriek tomu, že ani tieto skúšky
nie sú uvedené v cenovej ponuke. Teda žalobca dobre vedel, že je potrebné ich vykonať, keďže je to
povinnosť v zmysle príslušných STN. Aj na druhom diele vykonal žalobca tieto záťažové skúšky. Žalobca
jasne deklaroval v objednávke (zrejme cenovej ponuke - pozn. súdu), že dielo vykoná podľa projektovej
dokumentácie. Týmto konaním žalobcu vznikla žalovanému škoda, nakoľko bez týchto skúšok žalovaný

nemohol odovzdať dielo investorovi, preto nemal inú možnosť, ako zabezpečiť si inú spoločnosť, ktorá
by tieto skúšky vykonala za žalobcu, keďže žalobca odmietol vykonať počet záťažových skúšok v počte
8 ks, ale len 4 ks. Právny zástupca žalobcu následne zdôraznil, akým spôsobom došlo k uzatvoreniu
diela. Objednávateľ si objednal 4 skúšky a podpísal ich v súpise prác. Žalobca nemal povinnosť vykonať
8 ks záťažových skúšok, pričom aj keby hypoteticky to tak bolo, tak by sa jednalo o vadu diela, ktorá
je zrejmá a zjavná, ktorú však nikdy nereklamoval. V takom prípade by tak žalovaný porušil predpisy

na uplatňovanie vád diela. Vo vzťahu k tvrdeniu právnej zástupkyne žalovaného prednesenom na
pojednávaní, že sa má jednať o nárok na náhradu škody uviedol, že nároky, ktoré je možné uplatniť z
vád diela nie je možné uplatniť z titulu náhrady škody, čo by bol daný prípad. Žalobca si vykonanie tých
4 ks vykonaných skúšok ani nefakturoval. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že vykonanie 4 ks
skúšok, ktoré žalobca nezrealizoval si zmluvné strany dohodli v preberacom a odovzdávacom protokole,

s tým, že budú realizované na náklady žalobcu. Vo vzťahu k absencii podpisu osoby oprávnenej za
žalobcu na preberacom protokole uviedla, že tento sa dostal do dispozičnej sféry žalobcu (žalobca
ho predložil súdu) a žalobca ho nijak nerozporoval. Pokiaľ mal žalobca námietky, mal možnosť ich
vyjadriť v dostatočnom čase. Právny zástupca žalobca uviedol, že je zrejmé, že sa jedná o rukou
dopísanú jednu vetu zo strany žalovaného. Pre preukázanie diela je tam podpis osoby, ktorá mala

mandát výslovne na prevzatie diela, zo strany žalobcu tam absentuje akýkoľvek podpis. Navyše za
žalobcu nemá ktokoľvek právo rozhodovať o cene diela a o tom, čo má byť jeho predmetom. Právna
zástupkyňa žalovaného uviedla, že podľa jej názoru tým, že žalobca vykonal 4 ks záťažových skúšok,
sám žalobca deklaroval, že je potrebné tieto skúšky vykonať v zmysle príslušných noriem. V objednávke,
ktorá bola súdu predložená žalobcom, je odkaz na cenovú ponuku z iného dátumu, ako tú, ktorú

žalobca predložil. Právny zástupca žalobcu v reakcii uviedol, že žalovaný nepredložil žiadnu inú cenovú
ponuku v rámci tohto sporu. Nikde v objednávke nie je napísané, že dielo má byť vyhotovené v rozsahu
projektovej dokumentácie, ale v rozsahu cenovej ponuky. Iné dôkazy, ktoré by uvedené rozporovali,
žalovaný nepredložil. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na objednávku , kde je uvedené, čo je
jej predmetom podľa projektovej dokumentácie, ktorá bola žalobcovi predložená e-mailom a na základe

tejto projektovej dokumentácie žalobca vyhotovil cenovú ponuku. Strany sporu nemali ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania.
7. Súd sa na pojednávaní v zmysle § 204 CSP oboznámil s obsahom spisu a skonštatoval, že všetky
listiny boli stranám doručené, ich obsah nebol stranami spochybnený, zároveň prítomné strany súdu
oznámili, že im je obsah spisu známy a nenavrhli vykonať žiadny z listinných dôkazov jeho prečítaním.

Na základe listinných dôkazov, ako aj vyjadrení strán sporu, súd ustálil nasledovný skutkový stav.
8. Nie je sporné, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo č. 1 a zmluvy o dielo č. 2, a to spôsobom,
že žalobca predložil cenovú ponuku na základe podkladov od žalovaného a žalovaný na základe tejto
cenovej ponuky vyhotovil konkrétnu objednávku. Týmto postupom došlo k uzatvoreniu oboch zmlúv
o dielo. Nie je sporné, že obidve zmluvy o dielo obsahujú všetky podstatné náležitosti a jedná sa

o platné právne úkony. Nie je sporné, že dielo bolo vykonané riadne a včas. Nie je sporné riadne
odovzdanie diela žalovanému. Nie je sporný nárok žalobcu uplatnený titulom neuhradenej ceny diela na
základe konkrétnych faktúr zo strany žalovaného, a to aj s poukazom na započítací prejav žalovaného
voči tomuto nároku žalobcu. Nárok žalovaného na zaplatenie sumy 10.560,- EUR si voči nároku
žalobcužalovanýuplatniltitulomnevyhnutnostizaobstaraniasiprostredníctvomtretejosobyvyhotovenie

záťažových skúšok v počte 4 ks a úhrady tomu zodpovedajúcej odplate, ako aj dodatočných nákladov,
ktoré tým žalovanému vznikli. Predmetom posúdenia v tomto spore tak je posúdenie jednostranného
zápočtu zo strany žalovaného, a to v kontexte, či nárok žalovaného existuje a teda, či započítaním
došlo k zániku nároku uplatneného podanou žalobou. Uvedené je medzi stranami sporné. Takto zistený
skutkový stav súd následne právne posúdil na základe nasledovných zákonných ustanovení.

9. Podľa § 261 ods. 1 OBZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 536 ods. 1 OBZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.11. Podľa § 548 ods. 1 OBZ objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

12.Podľa§562ods.1OBZobjednávateľjepovinnýpredmetdielaprezrieťalebozariadiťjehoprehliadku
podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
13. Podľa § 562 ods. 2 OBZ súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi
vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo
ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez

zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr
však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré
sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
14. Podľa § 562 ods. 3 OBZ ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v
odseku 2.
15. Podľa § 564 OBZ pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený

požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť
alebo odovzdať zhotoviteľovi.
16. Podľa § 428 od. 1 OBZ právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní,
ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a)
kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú

je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej
starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do
miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto
tejto lehoty záručná doba.
17. Podľa § 428 od. 2 OBZ na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne

v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
18. Podľa § 428 od. 3 OBZ účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností,
o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
19. Podľa § 436 ods. 1 OBZ, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( §
345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar,

dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád
opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť
od zmluvy.
20. Podľa § 436 ods. 2 OBZ voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak
ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto

oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že
vadytovarusúneopraviteľnéalebožesichopravoubybolispojenéneprimeranénáklady,môžekupujúci
požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po
tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej
dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od

zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.
21. Podľa § 436 ods. 3 OBZ, ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2,
má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.
22. Podľa § 436 ods. 4 OBZ popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu
škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

23. Podľa § 437 ods. 1 OBZ, ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom,
môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo
zľavu z kúpnej ceny.
24. Podľa § 437 ods. 2 OBZ dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od
zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru.

Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru;
zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných
nákladov.
25. Podľa § 437 ods. 3 OBZ, ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím
dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné

nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi
kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.
26. Podľa § 437 ods. 4 OBZ dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu
z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúcibez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas,
má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3.
27. Podľa § 437 ods. 5 OBZ, ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3

alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní
predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote
pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.
28.Podľa§358OBZnazapočítaniesúspôsobilépohľadávky,ktorémožnouplatniťnasúde.Započítaniu
však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali

spôsobilými na započítanie.
29. Podľa § 440 ods. 2 OBZ uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z
vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.
30. Podľa 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

31. Podľa 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
32. Podľa § 369c OBZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj
právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda

Slovenskej republiky nariadením.
33. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije

počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
34. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku
1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov;
takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

35. Podľa § 490 ods. 1 OZ vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami § 43
a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.
36.Podľa§43a ods.1OZprejavvôlesmerujúcikuzavretiuzmluvy,ktorýjeurčenýjednejaleboviacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

37. Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je
neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo
aspoň súčasne s návrhom.
38. Podľa § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

39. Podľa § 43c ods. 2 OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu
s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi
najneskôr súčasne s prijatím.
40. Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

41. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
42. Podľa čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje

tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
43. Podľa § 147 ods. 1, 2, 3 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou
žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku
na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje
taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú

ustanovenia o žalobe.
44. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.45. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
46. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
47. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
48. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä

výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
49. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
50. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien, po prvé

ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, že musí svoje tvrdenia
aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8
CSP v spojení s § 185 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a
podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j.

povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.
51. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia
súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké
následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale

hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu.
52. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho
tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, strana sporu musí preukázať
to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Dôkazné bremeno

týkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé dôsledky, ide teda o tú stranu sporu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí (k tomu viď aj
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. januára 2015, sp. zn. II. ÚS 38/2015).
53. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Súd môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré

navrhli strany sporu a proces dokazovania podľa Civilného sporového poriadku je vybudovaný výlučne
na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania a koncentračnej zásade, takže súd má
obmedzenú dôkaznú iniciatívu, ktorá sa presúva na procesné strany. Okruh rozhodujúcich skutočností,
ktorých sa týka povinnosť strany sporu tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne

určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa
dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania
samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a
samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Pokiaľ strana sporu nerešpektuje bremeno tvrdenia
alebo dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech.

Procesná nečinnosť strany v tomto smere má (pre ňu) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre konkrétnu stranu)
nepriaznivého rozhodnutia. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo tvrdenie okolností toto právo vylučujúce je povinnosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže

meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
54. Námietku započítania v súdnom spore podľa § 147 ods. 2 CSP je potrebné odlíšiť od situácie, keď k
započítaniu pohľadávok jednostranným úkonom alebo dohodou došlo mimosúdne. V takom prípade sa
žalovaný bráni argumentom zániku záväzku v dôsledku započítania, ku ktorému mohlo platne dôjsť ajpred podaním žaloby. Túto skutočnosť musí osobitne preukázať, čo však v konečnom dôsledku vedie
k rovnakým procesným dôsledkom ako pri kompenzačnej námietke v konaní. Možno teda hovoriť o
kompenzačnej námietke v širšom zmysle.

55. V prípade, že si žalovaný uplatní vlastný nárok proti nároku žalobcu v rámci súdneho konania, jedná
sa o kompenzačnú námietku v zmysle § 147 ods. 2 CSP. Žalovaný je oprávnený uplatniť v spore aj svoj
vlastnýkompenzabilnýnárokvočižalobcovi.Ideopohľadávku,ktorúmožnojednostrannezapočítaťproti
žalobou uplatnenej pohľadávke podľa predpisov hmotného práva, teda v zmysle § 580 a 581 OZ alebo §
358 až 363 OBZ. Započítanie pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku a z povahy

veci vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie
smeruje. Ak žalovaný, ktorý inak nárok žalobcu nepopiera, vznesie v sporovom konaní kompenzačnú
námietku, súd ju posúdi podľa predpisov hmotného práva. Ak žalovaný v sporovom konaní účinne
uplatní svoju kompenzabilnú pohľadávku na započítanie proti pohľadávke žalobcu, dochádza tým k
zániku oboch záväzkov v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú (§ 580 OZ). Z procesného hľadiska platí,
že námietka započítania zo strany žalovaného nie je vzájomnou žalobou, ak je takýmto spôsobom

uplatňovaná nižšia alebo rovnaká pohľadávka, ako je pohľadávka žalobcu. Za daných okolností je
započítací úkon žalovaného považovaný iba za prostriedok procesnej obrany. Procesný charakter
obrany žalovaného prostredníctvom kompenzačnej námietky determinuje aj postup a rozhodnutie súdu,
ak ide o uplatnenú pohľadávku. Ak súd vyhodnotí započítanie pohľadávky ako platný úkon s riadnymi
právnymi účinkami, zamietne z tohto dôvodu žalobu do výšky navzájom zaniknutých záväzkov. Vo

zvyšku žalobe vyhovie. Pri kompenzačnej námietke žalovaného vo výške žalovanej sumy zamietne
žalobu v celom rozsahu. Za žiadnych okolností však súd pri tejto procesnej obrane osobitne nerozhoduje
o pohľadávke uplatnenej žalovaným na započítanie. Kompenzačný úkon a jeho právne účinky posúdi
ako predbežnú otázku a vysporiada sa s tým v odôvodnení výroku rozhodnutia vo veci samej.
56. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, a to na uznesenie

ÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.I.ÚS221/2024z25.04.2024,vktoromústavnýsúduviedol,
že „..ak právne posúdenie nároku žalobcu ako bezdôvodné obohatenie bolo v konaní dlhodobo ustálené
(od roku 2012), žalobcom akceptované a v dôsledku samotného vznesenia hmotnoprávnej (započítacej)
námietky proti pohľadávke žalobcu aj sťažovateľom uznané (keďže hmotnoprávna námietka podľa §
152 CSP smeruje proti dôvodne uplatnenému nároku protistrany)“ a na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/28/2017 z 31.05.2018, v ktorom najvyšší súd uviedol, že „Právne
úkony spôsobujúce zmenu, zánik či oslabenie práva protistrany sú (najmä) námietka premlčania (§ 100
odst. 1 OZ a §388 ods. 1 ObZ), námietka relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§40a OZ a §267 ods. 1
ObZ) a námietka započítania (§580 OZ). Hmotnoprávna námietka je vždy adresovaný právny úkon. Na
zavŕšenie procesu vzniku adresovaného právneho úkonu sa vyžaduje, aby prejav vôle došiel adresátovi.

Adresátom je subjekt určený hmotným právom. Je ním protistrana (nie súd). Ak je hmotnoprávna
námietka urobená prostredníctvom súdu (vo forme podania), má sa zato, že prejav vôle došiel do sféry
vôle adresáta (protistrany) okamihom, keď sa o ňom protistrana v konaní dozvedela (§ 124 ods. 2 CSP).
Týmto okamihom nastávajú hmotnoprávne účinky zmeny, zániku alebo oslabenia práva protistrany.
Hmotnoprávna námietka smeruje proti dôvodne uplatnenému nároku, resp. voči dôvodne uplatnenému

procesnému útoku, či procesnej obrane (ibaže je uplatnená in eventum). Strana sporu, ktorá vznáša
takúto námietku, uznáva skutkový a právny dôvod nároku protistrany. Napríklad, ak žalovaný vznesie
námietku započítania, považuje žalovanú pohľadávku za existujúcu, teda za spôsobilú, aby voči nej bolo
započítané. Úloha súdu sa tým mení, keďže spornou už nie je žalovaná pohľadávka, ale pohľadávka,
ktorou sa započítava. Súd musí posúdiť skutkovú a právnu dôvodnosť pohľadávky, ktorou sa započítava

(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 575). “
57. Započítacím prejavom žalovaného voči žalobcovi došlo k uznaniu skutkového a právneho dôvodu
nároku žalobcu čo do istiny celkovo vo výške 10.560,- EUR, keďže započítanie smerovalo výlučne voči
istine. Zároveň súd konštatuje, že započítanie nebolo uplatnené in eventum. S poukazom na uvedené

sa súd preto ďalej zaoberal skutkovou a právnou dôvodnosťou pohľadávky, ktorú si žalovaný započítal.
V tomto smere preto súd konštatuje, že bremeno tvrdenia a preukázania skutočností, z ktorých žalovaný
vyvodzuje pre seba priaznivé následky, je na žalovanom.
58. Medzi stranami bolo sporné, čo presne tvorilo obsah vzájomne dohodnutého záväzku, teda
konkrétne, či bola medzi stranami zazmluvnená realizácia 8 ks záťažových skúšok, alebo realizácia

záťažových skúšok netvorila obsah zmluvy o dielo v rámci dohodnutej ceny a bolo možné si ich následne
zo strany žalovaného v rámci realizácie diela doobjednať, ako tzv. opčnú položku.
59. Predpokladom vzniku zmluvy je záväzný návrh na jej uzavretie podľa § 43a ods. 1 OZ (oferta),
ktorý je adresovaným jednostranným právnym úkonom navrhovateľa, a prijatie tohto návrhu (acceptatio)osobou, ktorej bol návrh určený. Včasné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť vtedy,
keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. V súlade s § 44 ods. 1 OZ pritom
zmluva vzniká okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.

60. Obsahom každého záväzkového vzťahu je súhrn subjektívnych práv a povinností jeho účastníkov.
Tieto práva a povinnosti sa nevyhnutne viažu na určité ľudské správanie. Ich predmetom, a tým aj
predmetom záväzkového právneho vzťahu je teda relevantné ľudské správanie, ktoré možno označiť
aj ako plnenie. Podstata plnenia spočíva v tom, že dlžník veriteľovi niečo dá, niečo koná, niečoho sa
zdrží alebo niečo strpí. Z povahy záväzkového vzťahu súčasne vyplýva, že týmto povinnostiam musí

vždy zodpovedať oprávnenie veriteľa konkrétne plnenie požadovať. Plnenie dlžníka v právnom zmysle
má vždy určitú majetkovú hodnotu, ktorá je determinovaná výsledkom jeho relevantného správania sa.
61. V konkrétnom prípade nebol medzi stranami sporný postup, akým došlo k uzatvoreniu zmluvy o
dielo č. 1. Žalobca mal pre žalovaného vypracovať cenovú ponuku, pričom táto mala byť vyhotovená
na základe projektovej dokumentácie k dielu č. 1. Žalobca vyhotovil cenovú ponuku - „špeciálne
zakladanie“, pričom cenová ponuka obsahuje: 1 x mobilizácia, demobilizácia a doprava vrtnej súpravy,

vrty pre mikropilóty, dodávka mikropilót 89/10 v cene - financovanie zabezpečí objednávateľ, následne
zabudovaná časť umorená zo súpisu prác, uloženie mikropilót do vrtov, nízkotlaková injektáž,
vysokotlaková injektáž, dodávka a osadenie hlavy MP, cena nafty. Ponuková cena neobsahuje: vŕtanie
cez zvyšky základov a sute, jadrové vŕtanie, výkop stavebnej jamy/zemné práce, prípravu spevnenej
plošiny pre vrtnú súpravu, geodetické práce, zaťažovacie skúšky mikropilót systémové - 8 ks (podľa

počtu uvedených skúšok v TS) - opčná cena. Pod súhrnnou sumou 280.001,- EUR je uvedená opčná
položka s názvom zaťažovacie skúšky pre systémové mikropilóty tlakové, množstvo 2, pri jednotkovej
cene 2.500,- Eur, cena celkom 5.000,- Eur. Z tabuľky, z ktorej je zrejmý rozsah a obsah diela,
ktoré sa v zmysle cenovej ponuky zaviazal žalobca zrealizovať (pri následnej akceptácii zo strany
žalovaného) vyplýva, že ani jedna zo záťažových skúšok nebola súčasťou dojednanej ceny diela a tomu

zodpovedajúcemu rozsahu diela.
62. Žalovaným uvedená argumentácia, v zmysle ktorej mal za to, že žalobcom preložená cenová ponuka
je vypracovaná riadne podľa zadania, teda podľa projektovej dokumentácie, v rámci ktorej bolo potrebné
pre riadne zhotovenie diela vykonať osem ks zaťažovacích skúšok, je bezpredmetná. Súd v tomto
smere poukazuje na skutočnosť, že žalovaný je podnikateľ, teda vystupuje v rámci svojej podnikateľskej

činnosti ako profesionál, preto pokiaľ mu príde od akéhokoľvek subjektu cenovú ponuka, ktorá má byť
vyhotovená na základe určitých ním zadaných podkladov, je to žalovaný, kto je povinný si odkontrolovať,
či podaná cenová ponuka vyhovuje jeho potrebách a zadaniu. V prípade, že tomu tak nebolo, mal
pokračovať v procese dojednávania predmetu a obsahu diela tak, aby vo výsledku cenová ponuka a
jej obsah zodpovedal jeho predstavám. Pokiaľ tomu tak nebolo, no žalovaný akceptoval predmetnú

cenovú ponuku s tým, že realizácia 8 ks zaťažovacích skúšok nie je súčasťou žalobcom oceneného
obsahu diela, ale len v rámci tzv. opčnej položky, sám súhlasil s tým, že na ich vykonanie (ako predmetu
dojednaného diela) sa žalobca nezaviazal, čomu samozrejme zodpovedá aj navrhovaná cena diela zo
strany žalobcu, akceptovaná žalovaným.
63. Rovnako tak súd nerozumie ani argumentácii žalovaného spočívajúcej v tom, že žalovaný žiadnym

spôsobom nespochybňuje opčnú položku - zaťažovacie skúšky, uvedenú v cenovej ponuke, keď táto
opčná položka v uvedenej cenovej ponuke predstavovala podľa jeho názoru možnosť vykonať zo strany
žalobcu aj dodatočné zaťažovacie skúšky, tzn. nad rámec 8 ks uvedených v projektovej dokumentácií. Z
predloženej cenovej ponuky jednoznačne vyplýva, že zaťažovacie skúšky 8 ks (podľa počtu uvedených
skúšok v TS) nie sú súčasťou cenovej ponuky a vzťahuje sa na nich opčná cena. Žalovaný tak nemal

dôvod dospieť k predmetnému nesprávnemu záveru.
64. Súd dodáva, že z obsahu predmetnej cenovej ponuky zo dňa 23.05.2023 (č.l. 5) predloženej
žalobcom ako cenová ponuka, na ktorú nadväzuje objednávka žalovaného č. XXXXXX/XXX, vychádzal
v zmysle ustanovenia § 186 ods. 2 CSP, keď tento listinný dôkaz žalovaný nenamietal ani v podanom
odpore, ani v podanej duplike a ani v lehote určenej súdom s poučením o následnej aplikácii sudcovskej

koncentrácii konania v zmysle § 153 CSP. Súd tak mal obsah uvedeného listinného dôkazu za nesporný
a vychádzal z neho. Následná námietka právnej zástupkyne žalovaného vyjadrená na pojednávaní, že
sa jedná o cenovú ponuku z iného dátumu, ako cenová ponuka, na ktorú mala reflektovať ich objednávka
tak bez uvedenia ďalších skutočností nie je spôsobilá spochybniť obsah predmetného listinného dôkazu.
Súd poukazuje najmä na skutočnosť, že samotný žalovaný netvrdil (ani na pojednávaní), že by

cenová ponuka zo dňa 14.04.2023 nemala mať zhodný obsah, ako cenová ponuka zo dňa 23.05.2023
predložená žalobcom, resp. že by mala mať odlišný obsah a ak áno, tak aký konkrétne. Odlišnú
cenovú ponuku, ako je tá, ktorá je založená v spise a predložená žalobcom, žalovaný počas celého
sporu nepredložil, uvedený dôkaz ani neoznačil, aby bol prípadne vykonaný. Súd tak túto námietkuvyhodnotil ako neúčinnú, pretože s poukazom na uvedené nie je schopná relevantne spochybniť obsah
predmetnéholistinnéhodôkazu,navyšebolauplatnenávrozporesosudcovskoukoncentrácioukonania.
65. Nad rámec uvedeného súd ešte dodáva, že táto námietka, bez relevantného vysvetlenia, k

čomu má vôbec smerovať, nie je vôbec spôsobilá privodiť pre žalovaného akýkoľvek benefit v rámci
súdneho sporu. Základné pravidlo vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena možno vo všeobecnosti
sformulovať tak, že každú stranu zaťažuje dôkazné bremeno ohľadne skutkových predpokladov pre
ňu (konkrétnu stranu) priaznivej normy. Ako už bolo uvedené, pokiaľ sa jedná o vzájomný nárok
žalovaného, dôkazné bremeno preukázania skutočností, z ktorých vyvodzuje žalovaný pre seba

priaznivé následky je na žalovanom. V prípade rozporovania uvedenej skutočnosti, keďže to má
byť skutočnosť, z ktorej vyvodzuje žalovaný pre seba priaznivé následky, je na žalovanom, aby
tvrdil a preukázal odlišné znenie cenovej ponuky zo strany žalobcu. Pokiaľ by táto skutočnosť bola
medzi stranami sporná a vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať ani jej existenciu, ani jej
neexistenciu (stav non liquet), žalovaný by neuniesol v tomto smere svoje dôkazné bremeno, teda by
musel niesť nepriaznivé následky stavu non liquet. Uvedená skutočnosť znamená, že súdne rozhodnutie

za neobjasneného skutkového stavu vyznie v jeho neprospech (k tomu viď aj LAVICKÝ, P.: Důkazní
břemeno v civilním řízení soudním. Praha: Leges, 2017, s.145-146).
66. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela (dokončenej časti), číslo zápisu 3486 (č.l. 14), popis diela
„mikropilóty“ vyplýva, že práce boli vykonané v predpísanej kvalite podľa projektovej dokumentácie. V
rámci odchýliek od schválenej dokumentácie a ich dôvodov žalovaný uviedol, že práce boli realizované v

zmysle schválenej projektovej dokumentácie a odsúhlasených zmien. V časti týkajúcej sa vád žalovaný
uviedol „bez záznamu“, v časti označenej ako dodatočne požadované práce a dodávky a spôsob ich
zabezpečenia je uvedené „bez záznamu“, v časti ďalšie dohodnuté podmienky (doplňujúce podmienky
uvedené v ZoD) je uvedené „bez záznamu“. Cena diela podľa ZoD bez DPH je uvedená cena 280.001,-
EUR a ako cena diela - skutočnosť bez DPH je uvedená suma 219.057,45 EUR. V časti označenej

ako dôvody úpravy ceny je uvedené „Fakturácia podľa skutočne vykonaných prác“ a následne je
tam rukou dopísané (teda odlišným spôsobom, ako je vyhotovený zvyšok zápisu - pozn. súdu) „cena
za zaťažovacie skúšky mikropilot bude uplatnená u zhotoviteľa“. Na zápise sa nachádza pečiatka
žalovaného opatrená podpisom osoby oprávnenej konať za žalovaného.
67. Z faktúry č. XXXXXXXXX, ktorou žalobca vyfakturoval na základe objednávky č. XXXXXX/XXX

stavebné práce na diele č. 1 sumu 103.065,- Eur, súčasťou je súpis prevedených prác za daný mesiac
a od začiatku, vyplýva suma 219.057,33 Eur. V predmetnom súpise je v rámci jednotlivých položiek
(od začiatku vrátane uvedeného mesiaca september 2023) uvedených 4 ks „zaťažovacia skúška pre
systémové mikropilóty tlakové“, spolu v sume 10.000,- EUR. Uvedený súpis prác je opatrený pečiatkou
žalovaného spolu s podpisom oprávnenej osoby.

68. Z uvedených listinných dôkazov vyplývajú nasledovné skutkové závery. Obsahom dohodnutého
diela, teda zahrnuté do navrhovanej ceny diela nebolo 8 ks záťažových skúšok. Z cenovej ponuky
jednoznačne vyplýva, že žalobca v súlade s technickou správou zohľadnil potrebu výkonu 8 ks týchto
skúšok, avšak uviedol ich výkon a tomu zodpovedajúcu cenu iba v rámci opčnej položky, z čoho vyplýva,
že suma za výkon týchto skúšok nebola zahrnutá do celkovej navrhovanej ceny diela, ktorú akceptoval

žalovaný. Následne došlo k realizácii 4 ks záťažových skúšok v rámci realizácie diela, čo nebolo medzi
stranami sporné, a čo zodpovedalo súpisu prevedených prác a fakturovanej sume zo strany žalobcu.
Medzi stranami zároveň nebolo sporné, že by dielo nebolo vykonané riadne a včas, teda v dohodnutom
rozsahu. Uvedené vyplýva ako z predložených listinných dôkazov (najmä zo zápisu o odovzdaní a
prevzatí diela), tak aj zo samotnej skutočnosti, že vzájomná pohľadávka žalovaného (akákoľvek) môže

byť započítaná iba voči existujúcej pohľadávke žalobcu na úhradu ceny diela, ktorý nárok zhotoviteľovi
diela vznikne riadnym a včasným vykonaním diela.
69. Súd už len okrajovo dodáva, že pre posúdenie merita sporu nebola relevantná argumentácia
právneho zástupcu žalobcu prednesená na pojednávaní v tom smere, že realizované skúšky neboli
žalovanémuanivyúčtovanéatedaichžalobcarealizovalbeztoho,abysinárokovaltomuzodpovedajúcu

cenu diela. Uvedená dohoda strán, či rozhodnutie žalobcu ako dodávateľa nemá vplyv na posúdenie
merita veci, čím je ustálenie, že realizácia 8 ks záťažových skúšok nebola súčasťou dohodnutého
obsahu diela a tomuto rozsahu diela zodpovedajúcej dohodnutej cene diela. Realizácia 4 ks záťažových
skúšok, bez ohľadu na to, aká bola napokon dohodnutá cena medzi zmluvnými stranami za realizáciu
týchto skúšok, neznamená ani uznanie povinnosti žalobcu vykonať záťažové skúšky v rámci pôvodne

dohodnutého rozsahu diela (ako to tvrdí žalovaný), pretože realizácia uvedeného môže byť považovaná
maximálne za uplatnenie opčnej položky zo strany žalovaného, teda dohodu na realizácii naviac prác,
či rozšírení diela, čomu však zodpovedá aj cena za vykonanie týchto skúšok. V tomto smere je preto
irelevantná aj argumentácia žalovaného, že nikdy nespochybňoval výšku fakturácie z dôvodu, žežalovaný pri odovzdaní a prevzatí diela č. 1 uviedol, že dovtedy nevykonané 4 ks zaťažovacích skúšok
vykoná žalovaný a následne si ich uplatní u zhotoviteľa.
70. Pokiaľ sa teda žalobca nezaviazal v rámci cenovej ponuky na realizáciu 8 ks záťažových

skúšok, teda do ním navrhnutej (záväznej) ceny diela zodpovedajúcej navrhovanému rozsahu diela
uvedené nezohľadnil, následne v rámci fakturácie skutočne vykonaných prác žiadal od žalovaného len
úhradu skutočne vykonaných záťažových skúšok, žalovaný mohol požiadať tretiu osobu na realizáciu
potrebných zvyšných 4 ks záťažových skúšok. Za vykonanie týchto skúšok tejto tretej osobe náležala
odmena, ktorú bol povinný žalovaný uhradiť v rámci ich vzájomného záväzkového vzťahu. V žiadnom

prípade si však uvedenú sumu nemohol následne uplatňovať u žalobcu, pretože by to v konečnom
dôsledku znamenalo, že úhradu reálne vykonaných ďalších 4 ks záťažových skúšok by vôbec neznášal
žalovaný, ktorý ich realizáciu potreboval (mal by ich zadarmo), ale bezdôvodne by tieto náklady mal
znášať žalobca. Pokiaľ teda z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vyhotovenie 8 ks záťažových
skúšok nebolo obsahom dohodnutej zmluvy o dielo č. 1, žalovaný v tejto časti mohol uzatvoriť ďalšiu
zmluvu o dielo s kýmkoľvek, avšak nie je možné si uvedené následne prefakturovať u žalobcu.

71. Argumentácia žalovaného prezentovaná v priebehu tohto sporu by mala logické opodstatnenie iba v
tom prípade, pokiaľ by žalovaný zároveň tvrdil, že žalobcovi reálne zaplatil za vykonanie 8 ks záťažových
skúšok, pričom však žalobca zrealizoval iba 4 ks skúšok a odmietol vykonať zvyšné 4 ks skúšok. V
takom prípade by bolo namieste, aby žalovaný postupoval v rámci zákonom stanoveného postupu
uplatňovania vád diela. Uvedené však absolútne nezodpovedá okolnostiam daného prípadu. Žalovaný

nikdy v priebehu sporu netvrdil a už vôbec nepreukazoval (hoci v tomto smere bolo dôkazné bremeno
na žalovanom) skutočnosť, že by žalobcovi zaplatil v rámci dohodnutej ceny diela za realizáciu 8 ks
záťažových skúšok. Uvedené ani nevyplynulo z vykonaného dokazovania. S poukazom na uvedené je
absolútne nelogický postup žalovaného, ktorý bez akéhokoľvek právneho titulu žiada od žalobcu svojím
vzájomným nárokom (bez ohľadu na to, ako ho označil) úhradu niečoho, za čo žalobca nikdy nezískal

žiadne protiplnenie, práve naopak, týmto postupom žiada žalovaný, aby za plnenie, ktoré získal od tretej
osoby v rámci samostatného záväzkového vzťahu medzi nimi, zaplatil de facto žalobca. Napokon súd
už len dodáva, že zmenu rozsahu diela nie je možné platne dojednať jednostranným právnym úkonom
- dopísaním čohokoľvek v rámci zápisu o odovzdaní a prevzatí diela.
72. Skutočnosť, že sa nejedná ani o nárok z vád diela vyplýva zo skutkových tvrdení samotného

žalovaného. Žalovanému by však takýto nárok nepatril aj bez ohľadu na uvedené, s poukazom na
nedodržanie zákonného postupu pri uplatnení (zjavných) vád diela, čo medzi stranami ani nebolo sporné
(odlišné zmluvné dojednanie nebolo tvrdené ani preukázané vykonaným dokazovaním). Pokiaľ by totiž
(navzdory súdom zistenému skutkovému stavu) došlo iba k čiastočnému plneniu zo strany žalobcu
(realizácia 4 ks skúšok namiesto dojednaných 8 ks) v rozpore s dohodou o cene diela (teda žalovaný by

uhradil v dojednanej cene diela 8 ks skúšok), neuplatnenie vád diela spôsobom stanoveným zákonom
v zmysle § 428 ods. 1 OBZ má za následok, za súčasného splnenia podmienok v zmysle § 428 ods. 2
OBZ, nemožnosť priznať v súdnom konaní právo žalovaného z vád tovaru.
73. To, že sa nejedná o zmluvný nárok a ani nárok zo zodpovednosti za vady diela už súd objasnil
vyššie (body 68-72). Vo vzťahu ku skutočnosti, že právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní po

prvý krát uviedla, že uplatnený vzájomný nárok žalovaného má byť nárokom na náhradu škody, ktorá
mu mala vzniknúť, súd uvádza, že v prvom rade zo strany žalovaného neboli v priebehu celého súdneho
sporuprodukovanéskutkovétvrdenia,nazákladektorýchbybolomožnéuplatniťvzájomnýnároktitulom
náhrady škody. Žalovaný teda netvrdil a ani nepreukázal existenciu ani jedného z predpokladov pre
vznik takéhoto nároku, a to najmä existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu

a vznikom škody.
74. Súd zároveň dodáva, že ani v tomto smere nie je možné postup žalobcu považovať za
akékoľvek protiprávne konanie, keď realizoval a fakturoval ním vyhotovené dielo na základe vzájomne
odsúhlaseného rozsahu diela a najmä na základe skutočne vykonaných prác. Žalovaný teda relevantne
netvrdil a už vôbec nepreukázal akékoľvek porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu, ktoré by prípadne

mohlo mať za následok vznik škody. Zároveň súd dodáva, že za vznik škody v žiadnom prípade nie je
možné považovať uhradenie odplaty žalovaným za skutočne vykonané dielo na základe uzatvoreného
samostatného záväzkového vzťahu medzi žalovaným a treťou osobou, keďže uvedené nemá žiadny
súvis so záväzkovým vzťahom medzi žalobcom a žalovaným.
75. Nad rámec uvedeného súd pripomína, že aj v prípade existencie relevantných skutkových tvrdení

zo strany žalovaného vo vzťahu k existencii nároku na náhradu škody, v zmysle ustanovenia § 440 ods.
2 OBZ je vylúčené uplatnenie nároku na náhradu škody pokiaľ by bolo možné uplatnenie nároku titulom
uplatnenia vád diela, k čomu však zo strany žalovaného nesporne nedošlo.76. Zhrnúc všetko uvedené sa v prípade vzájomného nároku žalovaného nemôže jednať ani o zmluvný
nárok medzi stranami sporu, ani o nárok zodpovednostný a ani o nárok na náhradu škody. Za takto
ustáleného skutkového stavu teda žiadny vzájomný nárok žalovaného voči žalobcovi neexistuje.

77. S poukazom na uvedené skutkové a právne závery súd konštatuje, že nárok žalobcu na úhradu
sumy 10.560,- EUR, ako nároku na úhradu odmeny za riadne a včas vykonané dielo č. 1 a dielo č. 2,
čo je taktiež nesporné skutkové tvrdenie žalobcu v tomto spore, z ktorého súd vychádza v zmysle § 186
ods. 2 CSP, existuje. K jeho zániku nedošlo na základe jednostranného zápočtu zo strany žalovaného,
vzhľadom k tomu, že k platnému započítaniu privodzujúcemu ako následok zánik nároku žalobcu môže

dôjsť iba za splnenia zákonom stanovených podmienok a to najmä, že dôjde k stretu existujúcich
vzájomných pohľadávok.
78. V dôsledku neplatného započítacieho prejavu, s odkazom na súdom už uvedené právne závery, keď
podstata nároku žalobcu nebola v konaní sporná, má žalobca nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej
odplaty za ním vykonané dielo, ktorá v čase rozhodovania súdom predstavuje sumu 10.560,- EUR s
príslušenstvom v zmysle § 369 ods. 1, 2 OBZ v spojení s ustanovením § 1 ods. 2 nariadenia. Vzhľadom k

tomu, že dátum splatnosti predmetných faktúr, ako ani jednotlivé dátumy čiastočných úhrad žalovaným,
neboli medzi stranami sporné, súd z nich preto v zmysle § 186 dos. 2 CSP vychádzal. S ohľadom na
uvedené súd priznal žalobcovi istinu vo výške 10.560,- EUR s príslušenstvom tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto rozhodnutia.
79. Čo sa týka nároku na paušálnu náhradu nákladov v zmysle § 369c OBZ súd uvádza, že v

zmysle dôvodovej správy "Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje
náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole
dodržiavania zmluvných záväzkov (ide najmä o náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady
súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka - táto však nie je podmienkou pre vznik
nároku na paušálnu náhradu nákladov)." Uvedená suma je minimum, čo požaduje smernica 2011/7/EÚ

(čl. 6). Ide o paušálnu náhradu, pri ktorej nie je potrebné preukazovať vznik konkrétnych nákladov. Vznik
nároku na túto náhradu je spojený so vznikom omeškania dlžníka (ex lege). S poukazom aj na závery
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrené v uznesení sp.zn. 2Obdo/59/2021 z 30.11.2022 (R
11/2023) veriteľ má nárok na paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- EUR za každú pohľadávku, ktorá
je predmetom samostatnej faktúry za dodávku tovaru alebo poskytnutie služby.

80. Súd preto žalobcovi priznal aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v
sume80,-EUR,ktorábolauplatnenávsúladesustanovením§369cods.1OBZvspojenísustanovením
§ 2 nariadenia a to po zohľadnení skutočnosti, že ide o vzťah medzi podnikateľskými subjektami, t.j.
vzťah spadajúci pod režim Obchodného zákonníka a žalovaný sa dostal s úhradou žalovanej sumy do
omeškania (výrok I).

81. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods.1 CSP tak,
že žalobca mal vo veci plný úspech, ktorému zodpovedá povinnosť náhrady trov konania žalovaným
v rozsahu 100 % (výrok II.) O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, ak nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov).