Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. marec 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-36Cb/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123202019
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Kohoutová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1123202019.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: Delta Vesper, s.r.o., so

sídlom Sv. Michala 4, 934 01 Levice, IČO: 44 631 383, právne zastúpeného: BAKO LEVRINC - advokáti
s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 36 859 842, proti žalovanému: Pôdohospodárska
platobná agentúra, so sídlom Hraničná 4826/12, 815 26 Bratislava, IČO: 30 794 323, o určenie, či tu
právo je alebo nie je a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že právny vzťah založený medzi žalovaným a žalobcom na základe zmluvy o poskytovaní
nenávratného finančného príspevku č. XXXBBXXXXXX zo dňa 08.03.2016 naďalej trvá.
II. Vo zvyšku podanú žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 03.03.2023 domáhal,
aby súd určil, že na strane žalovaného neexistuje právo na odstúpenie od zmluvy uzatvorenej medzi
žalovaným a žalobcom o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na takom základe ako ho
žalovaný uvádza v odstúpení od zmluvy č. XXXBBXXXXXX zo dňa 13.04.2022 v zmysle ustanovenia 17
bod 5. VZP (všeobecných zmluvných podmienok), podľa ustanovenia článku 7 bodu 7.1.2 a článku 10
bodu 10.6 Zmluvy o poskytnutí NFP s poukazom na článok 17 ods. 5 b) bodu iii), xv) v) VZP, alternatívne,
aby určil, že právny vzťah založený medzi žalovaným a žalobcom na základe zmluvy o poskytovaní

nenávratného finančného príspevku č. XXXBBXXXXXX zo dňa 08.03.2016 naďalej trvá (existuje),
alternatívne, aby určil, že odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č.
XXXBBXXXXXX zo dňa 13.04.2022 je neplatné.
2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní nenávratného
finančného príspevku č. XXXBBXXXXXX zo dňa 08.03.2016 v znení neskorších dodatkov (ďalej
aj ako „zmluva“) , uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom, bol žalobcovi poskytnutý nenávratný
finančný príspevok (ďalej len „NFP“) v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020, opatrenie: č.

6 - Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti, podopatrenie č. 6.4 - Podpora
na investície do vytvárania a rozvoja nepoľnohospodárskych činností, Schéma minimálnej pomoci
2 č. DM - 2/2015 na podporu investícií do vytvárania a rozvoja nepoľnohospodárskych činností v
Bratislavskom kraji (podopatrenie 6.4 PRV), a Schéma štátnej pomoci č. SA.42551 na podporu investícií
do vytvárania a rozvoja nepoľnohospodárskych činností (Podopatrenie 6.4 PRV), názov projektu:
Rekreačná dvojchata a doplnkové služby na Donovaloch, kód projektu: XXXBBXXXXXX, so schválenou
maximálnou výškou nenávratného finančného príspevku 348 979,37 EUR. Predmetom projektu sú

oprávnenéčinnosti,realizovanéúčastníkomkonaniavrozsahuprílohyč.2ZmluvyoNFPPredmetaktivít
projektu. Žalovaný podaním označeným ako „VEC Odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. 064BB070056 zo dňa 13.04.2022 (doručeným žalobcovi 26.05.2022 (ďalej
aj ako „odstúpenie od zmluvy“) bez uvedenia akýchkoľvek relevantných skutkových tvrdení (bezopisu relevantného skutkového stavu) neurčito, bez možnosti akéhokoľvek preskúmania oznamuje,
že „v zmysle ustanovenia 17 bod 5. VZP odstupuje od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia
Zmluvy o poskytnutí NFP a to konkrétne ustanovenia článku 7 bodu 7.1.2 a článku 10 bodu 10.6

Zmluvy o poskytnutí NFP s poukazom na článok 17 ods. 5 b) bodu iii), xv) v) VZP“. Následne po
uvedenom odstúpení od zmluvy žalovaný začal správne konanie, v rámci ktorého vydal prvostupňové
Rozhodnutie Číslo: 60373/2023/621-008 zo dňa 11.01.2023 (ďalej aj ako „ prvostupňové rozhodnutie“)
ako orgán štátnej správy, ktorým uložil žalobcovi povinnosť vrátiť nenávratný finančný príspevok
poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXXBBXXXXXX zo

dňa 08.03.2016, v znení dodatku č. 1 zo dňa 31.12.2017 (ďalej len „Zmluva o NFP“) vo výške 348
725,93 EUR slovom tristoštyridsaťosemtisícsedemstodvadsaťpäť eura a deväťdesiattri centov (ďalej
len„ neoprávnená platba“). Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, na základe
ktorého prebieha vo veci správne konanie o podanom odvolaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
predovšetkýmsohľadomnaskutočnosť,žeprebiehajúcesprávnekonaniejezaloženénacivilnejotázke,
odstúpení od zmluvy zo strany žalovaného, existuje na strane žalobcu naliehavý právny záujem na

určení, či na strane žalovaného (resp. žalobcu), v súvislosti so zmluvou právo je alebo nie je, rovnako
ako naliehavá potreba posúdenia oprávnenosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného, ktoré
otázky sú zverené zákonom do právomoci a príslušnosti súdu. Zmluva o poskytovaní nenávratného
finančného príspevku č. XXXBBXXXXXX bola uzatvorená dňa 08.03.2016 na základe predloženia
žiadosti a všetkých potrebných príloh k žiadosti. Podľa čl. 10.8 Zmluvy o poskytnutí NFP zmluvné strany

vykonali voľbu práva, ktorým je podľa čl. 262 ods. 1 Obchodný zákonník. Žalovaný podaním označeným
ako „VEC Odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXXBBXXXXXX
zodňa13.04.2022(doručenýmžalobcovi26.05.2022(ďalejajako„odstúpenieodzmluvy“)bezuvedenia
akýchkoľvek relevantných skutkových tvrdení (bez opisu relevantného skutkového stavu) neurčito, bez
možnosti akéhokoľvek preskúmania oznamuje, že „v zmysle ustanovenia 17 bod 5. VZP odstupuje

od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia Zmluvy o poskytnutí NFP a to konkrétne ustanovenia
článku 7 bodu 7.1.2 a článku 10 bodu 10.6 Zmluvy o poskytnutí NFP s poukazom na článok 17 ods.
5 b) bodu iii), xv) v) VZP“. V liste označenom ako Správa o zistenej nezrovnalosti - N3224911156
zo dňa 06.06.2022, ktorá bola doručená žalobcovi až následne dňa 13.06.2022 spolu so Žiadosťou o
vysporiadanie finančných vzťahov H. zo dňa 10.06.2022 žalovaný uvádza a identifikuje nezrovnalosť,

kód nezrovnalosti N3224911156 ako porušenie čl. 54, ods. 1 Nariadenia EPaR (EÚ) č. 1306/2013 a
porušenie § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
kde ďalej popisuje, že podmienkou poskytnutia príspevku Žiadateľovi (žalobcovi) bola skutočnosť, že
„Žiadateľ nie je podnikom v ťažkostiach v zmysle článku 2, ods. 18 kapitoly I nariadenia Komisie (EÚ)
č. 651/2014, pričom vykonaním výpočtu pre určenie podniku v ťažkostiach podľa nástroja, ktorý je k

dispozícii na webovej stránke poskytovateľa žalovaný konštatuje, že žalobca bol podnikom v ťažkostiach
už pri podaní ŽoNFP, pričom uvedený výpočet vychádzal z posledného uzavretého účtovného roka pred
podaním ŽoNFP (účtovný rok 2014). Pričom ďalej uvádza, že podľa pôvodnej účtovnej závierky za r.
2014 z 26.03.2015 - bol podnikom v ťažkostiach (podľa opravenej z 3.10.2017 už nebol v ťažkostiach).
Taktiež uvádza, že podľa ÚZ za rok 2015 z 21.03.2016 - bol podnikom v ťažkostiach (podľa opravenej z

03.10.2017 už nebol v ťažkostiach). Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že pred účinnosťou zmluvy
15.03.2016 bol žiadateľ (žalobca) podnikom v ťažkostiach. Zároveň v Správe o zistenej nezrovnalosti
- H. zo dňa 06.06.2022 žalovaný uvádza ako dátum „prvej informácie“ 17.03.2022 a dátum vzniku
nezrovnalosti 12.12.2018. V Správe o zistenej nezrovnalosti - H. zo dňa 06.06.2022 žalovaný paušálne
konštatuje podstatné porušenie čl. 7.1.2 Zmluvy o poskytnutí NFP. Paušálne tvrdenie o porušení čl. 7.1.2

Zmluvy o poskytnutí NFP je podľa žalobcu v rozpore s princípom legitímnych očakávaní prijímateľa. V
Správe o zistenej nezrovnalosti - H. zo dňa 06.06.2022 (ďalej aj ako „správa“) tiež žalovaný paušálne
odkazuje na porušenie článku 10 bodu 10.6 Zmluvy o poskytnutí NFP, podľa ktorého majú byť všetky
vyhlásenia pripojené k žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného prostriedku Poskytovateľovi
(PPA) pravdivé. V správe žalovaný nešpecifikuje, ktoré z vyhlásení pripojené k žiadosti majú byť

nepravdivé a z akého dôvodu. Žalobca zaslal žalovanému vyjadrenie zo dňa 05.08.2022, v ktorom
opísal nielen rozhodný skutkový stal, ale zároveň aj obhájil svoje konanie a postup, ktorý podľa žalobcu
nijako neodporoval ani zmluve a ani príslušným prameňom práva. Napriek uvedenému žalovaný začal
správne konanie, v rámci ktorého vydal prvostupňové Rozhodnutie Číslo: XXXXX/XXXX/XXX-XXX zo
dňa 11.01.2023 (ďalej aj ako „ prvostupňové rozhodnutie“) ako orgán štátnej správy, ktorým uložil

žalobcovi povinnosť vrátiť nenávratný finančný príspevok poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku č. XXXBBXXXXXX zo dňa 08.03.2016, v znení dodatku č. 1 zo
dňa 31.12.2017 (ďalej len „Zmluva o NFP“) vo výške 348 725,93 EUR (ďalej len „neoprávnená platba“).Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného odvolanie, na základe ktorého prebieha
vo veci správne konanie o podanom odvolaní.
3. Žalobca ďalej uviedol, že akýkoľvek právny úkon, medzi ktoré patrí aj žalovaným vyhotovené uvedené

jednostranné odstúpenie od zmluvy, sa musí urobiť určite a zrozumiteľne; inak je neplatný, čo vyplýva
z ustanovenia § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len „OZ“). Z obsahu textu
odstúpenia od zmluvy vyhotoveného žalovaným nie sú zrejmé žiadne skutkové okolnosti a konanie, na
základe ktorých by sa mal žalobca dopustiť porušenia citovaných ustanovení Zmluvy o poskytnutí NFP
a VZP (všeobecných zmluvných podmienok); už len z týchto dôvodov je tento neurčitý právny úkon

neplatný. Neplatný právny úkon nevyvoláva žiadne právne následky, na základe neho nevznikajú žiadne
práva a teda ani právo žalovaného na vrátenie poskytnutého nenávratného finančného príspevku spolu
o sume 348.725,93 €. Nehľadiac na uvedené, ustanovením čl. 7.1.2 Zmluvy o poskytnutí NFP žalobca
dňomuzatvoreniazmluvy,tedadňom08.03.2016vyhlásil,ženiejepodnikomvťažkostiachvzmyslečl.2
ods. 18 kapitoly I nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014. Čl. 2 ods. 18 kapitoly I Komisie (EÚ) č. 651/2014
upravuje pod písm. a) až e) rôzne okolnosti, v súvislosti s ktorých výskytom je „podnik v ťažkostiach“,

pričom žalovaný neuvádza o akú okolnosť sa má jednať v prípade žalobcu. Napriek uvedenému s
tvrdením, že žalobca bol podnikom v ťažkostiach, čo i v jednej okolnosti uvedenej v čl. 2 ods. 18 kapitoly
I Komisie (EÚ) č. 651/2014 pod písm. a) až e) žalobca nesúhlasí a k tomuto ďalej uvádza nasledovné
tvrdenia spolu s návrhmi dôkazov. Ak má byť okolnosťou, v súvislosti s ktorou mal byť žalobca podnikom
v ťažkostiach, skrátene povedané, pre neprípustný pomer vlastného imania a základného imania

(kde hodnota vlastného imania žalobcu má byť menšia ako polovica základného imania za bežné
účtovné obdobie), čo sa žalobca môže však iba domnievať, nakoľko tieto okolnosti nikde žalovaný
neuvádza a poukazuje iba na účtovné závierky za r. 2014 z 26.03.2015 a za rok 2015 z 21.03.2016,
k tomuto si žalobca dovoľuje poznamenať, že už v roku 2014, presne 30.12.2014 bolo v obchodnej
spoločnosti Delta Vesper, s.r.o. prijaté rozhodnutie o kapitalizácii časti záväzku voči spoločníkom vo

výške 25.000,- € z účtu 365 - záväzky voči spoločníkom do kapitálového fondu na účet 413 - ostatné
kapitálové fondy (viď. príloha), z čoho je zrejmé, že žalobca nemohol byť podnikom v ťažkostiach.
Na základe internej kontroly účtovných dokumentov spoločnosti za minulé obdobie, kde bol zistený
nesúladúčtovnejdokumentáciesozáväznýmidokumentamiprijatýmiValnýmzhromaždenímazdôvodu
zosúladenia účtovnej dokumentácie so skutočnosťou, štatutár žalobcu dňa 02.10.2017 (viď. príloha)

nariadil neodkladne zosúladiť účtovníctvo spoločnosti tak, aby účtovná dokumentácia verne zobrazovala
skutočný stav spoločnosti v zmysle platného zákona o účtovníctve, čo sa prejavilo v účtovných
závierkach žalobcu za rok 2014, 2015, 2016 zo dňa 03.10.2017, predložených 06.12.2017 (viď
https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/accountingentity/show/796122). O uvedených účtovných
závierkach žalobca žalovaného informoval a žalovaný mal o týchto vedomosť už v roku 2017, rovnako

sa prikladali, či už na vyzvanie žalovaného, alebo ako príloha k žiadostí o platbu, kde sa test podniku
v ťažkostiach vykonal na základe nástroja na webovej stránke žalovaného (www.apa.sk) na základe
skutočných údajov a ako samostatnú prílohu túto žalobca priložil k žiadosti o platbu (viď. napr.
Výzva žalovaného o zaslanie dokumentácie zo dňa 14.12.2017, prípadne žiadosť klienta o platbu
z 27.12.2017, zaevidovaná dňa 02.01.2018). Podľa žalobcu na strane žalovaného preto neexistoval

a ani neexistuje zmluvný a ani zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy a ani právo „na vrátenie
neoprávnene poskytnutých finančných prostriedkov o sume 348.725,93 €“. Podľa § 31 ods. 1 písm.
n) zákona č. 523/2004 Z. z. porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a podmienok, za
ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. K tomuto deklarovanému právnemu základu žalovaný
naviac nepripojil žiadny skutkový dej a ani žiadne označenie porušenej detailizovanej podmienky alebo

presne označeného pravidla. Žalobca konštatuje, že žalovaný v odstúpení od zmluvy uplatnil nesprávny
právny základ, ktorý ďalej vôbec ani nekonkretizoval objektívnym skutkovým dejom. Nehľadiac na
doteraz uvedené, ak by aj malo dôjsť k podstatnému porušeniu Zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. XXXBBXXXXXX v zmysle Odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. XXXBBXXXXXX zo dňa 13.04.2022, doručené žalobcovi 26.05.2022 ako je

predpokladané a uvedené vyššie, žalovaným uplatnené právo na odstúpenie zmluvy a uplatnené
právo na vrátenie neoprávnene poskytnutých finančných prostriedkov o sume 348.725,93 € (viď.
Zaslanie Správy o zistenej nezrovnalosti a Žiadosti o vysporiadanie finančných vzťahov zo strany PPA
pod č. 113478/2022/621-002 z 10.06.2022, Žiadosť o vysporiadanie finančných vzťahov H. zo dňa
10.06.2022, Správa o zistenej nezrovnalosti - H. zo dňa 06.06.2022) je premlčané, žalobca týmto

podaním opakovane namieta jeho premlčanie.
4.Žalovanývosvojomvyjadreníkpodanejžalobeuviedol,žepopieraskutkovétvrdeniažalobcu,nakoľko
ich považuje za nepravdivé, neúplné a v rozpore so skutočnosťou. Súčasťou žiadosť o NFP bolo v
časti D. žiadosti čestné vyhlásenie žiadateľa, kde žalobca vyhlásil, že nie je podnikom v ťažkostiacha „podnikom v ťažkostiach sa rozumie podnik v zmysle článku 2 ods. 18 kapitoly I nariadenia Komisie
(EÚ) č. 651/201“. Žiadateľ podal žiadosť o NFP v rámci výzvy 7/PR/V/2015 dňa 21.09.2015, pričom
podľa bodu 2.8.2 výzvy bolo podmienkou poskytnutia príspevku skutočnosť, že žiadateľ/žalobca nie je

podnikom v ťažkostiach. Žalovaný vykonal výpočet pre určenie podniku v ťažkostiach podľa záväzného
výpočtu v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 651/2014. Žalovaný dospel k zisteniam, že žalobca
bol podnikom v ťažkostiach už pri podaní žiadosti o NFP, za rozhodujúce obdobie - účtovný rok 2014.
Ďalej bolo zistené, že podľa účtovnej závierky z 26.03.2015 bol žalobca podnikom v ťažkostiach, taktiež
bol žalobca podnikom v ťažkostiach podľa účtovnej závierky za rok 2015 z 21.03.2016. Z uvedeného

vyplýva, že už pred účinnosťou zmluvy bol žalobca podnikom v ťažkostiach, rovnako aj počas trvania
zmluvného vzťahu.
5. Vo vzťahu k premlčaniu žalovaný poukázal na čl. 8 zmluvy „Osobitné dojednania“ bod 8.2, v zmysle
ktorého prijímateľ vyhlasuje, že predlžuje premlčaciu dobu na prípadné nároky poskytovateľa týkajúce
sa (a) vrátenia poskytnutého NFP alebo jeho časti alebo (B) krátenia NFP alebo jeho časti a to na 10
rokov od doby, kedy premlčacia doba začala plynúť po prvý raz. Žalovaný dospel k zisteniu, že žalobca

bol v uvedených obdobiach v ťažkostiach až 17.03.2022.
6. Žalovaný zastáva názor, že v danom prípade sa jedná o určovaciu žalobu podanú podľa § 137 písm.
c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“), pričom túto nie je možné
považovať za prípustnú, nakoľko zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným už zanikol a to doručením
odstúpenia od zmluvy dňa 26.05.2022. Žalobca v zásade nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu

právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo, keďže určovacia žaloba má preventívny charakter.
Žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa názoru žalovaného nepreukázal.
7. Žalobca zároveň v podanej žalobe podľa žalovaného nepreukázal, že by nebol podnikom v
ťažkostiach v rozhodnom období, neuviedol skutočnosti, ktoré by to preukazovali a nepredložil
príslušnú právnu argumentáciu, teda neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia. Žalobca uviedol len ničím

nepodložené tvrdenie, že údajne nebol podnikom v ťažkostiach. Podľa názoru žalovaného pôvodná
účtovná závierka mal právnu relevanciu v danom čase, t.j. v čase podania žiadosti o NFP, ktorá
preukazovala, že žalobca je podnikom v ťažkostiach. Žalobca si bol uvedeným vedomý. Žalovaný
je toho názoru, že opravená účtovná závierka má účinky do budúcna pri posudzovaní podniku v
ťažkostiach. Osvojením si opačného názoru dochádzalo k situáciám, kedy by bez časového obmedzenia

mohla byť účelovo opravovaná účtovná závierka akéhokoľvek subjektu po zistení, že tento subjekt
nespĺňa podmienky poskytnutia príspevku, čo je v rozpore s princípom právnej istoty a nie je možné
ho akceptovať.
8. Vo vzťahu k neurčitosti právneho úkonu odstúpenia od zmluvy žalovaný uviedol, že nie je zákonne
ustanovené, že je nevyhnutné v odstúpení použiť termín „odstúpenie od zmluvy“, je však nutné,

aby z tohto právneho úkonu bola zjavná vôľa dosiahnuť účinky odstúpenia od zmluvy. Následne je
však potrebné uviesť dôvod, ktorý zodpovedá dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Inak samotný úkon
označený ako odstúpenie od zmluvy nevyžaduje, aby v ňom boli obsiahnuté dôvody na odstúpenie od
zmluvy. Tieto dôvody však musí, podľa názoru žalovaného, strana preukázať v prípade súdneho sporu.
Žalovaný odstúpil od zmluvy o poskytnutí NFP v zmysle ustanovení čl. 7 bod 7.1.2 a článku 10 bod

10.6 zmluvy o poskytnutí NFP s poukazom na čl. 17 ods. 5 b) bod iii) xv), v) VZP. Žalobca už v čase
predkladania žiadosti o poskytnutie NFP zo strany žalovaného, ako aj pri podpise zmluvy o poskytnutí
NFP vedome zamlčal skutočnosť, že bol podnikom v ťažkostiach v rozhodnom čase. Podľa čl. 2 bodu 2.5
zmluvy, podmienky poskytnutia príspevku, ktoré žalobca uviedol v príslušnej výzve, musia byť splnené
aj počas celej doby platnosti a účinnosti zmluvy o poskytnutí NFP. Porušenie podmienok poskytnutia

príspevku podľa prvej vety je podstatným porušením zmluvy a žalobca je povinný vrátiť NFP alebo jeho
časťvsúladesčl.18VZP,kazprávnychdokumentov,vydanýchžalovanýmazverejnenýchnawebovom
sídle žalovaného, nevyplýva vo vzťahu k jednotlivým podmienkam poskytnutia príspevku iný postup.
Žalovaný odstúpil z dôvodu podstatného porušenia podmienok zmluvy ako aj VZP. Čl. 7 špecifické
povinnosti prijímateľa, bodu 7.1.2., pričom prijímateľ vyhlasuje, že nie je podnikom v ťažkostiach a táto

podmienka poskytnutia platí až do skončenia doby udržateľnosti projektu. V čl. 17 bod 5 písm. a) VZP sa
zmluvné strany osobitne dohodli, že porušenie zmluvy je podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela
v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí NFP alebo v tom čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím
na účel zmluvy o poskytnutí NFP, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností za ktorých bola zmluva
uzavretá, že druhá zmluvná strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy

o poskytnutí NFP alebo v prípadoch, ak tak ustanovuje zmluva. Z odstúpenia žalovaného je zjavné, že
uviedol na základe akých ustanovení odstupuje, uviedol, že odstupuje od zmluvy. Čo sa týka uvedenia
len ustanovení a nie aj ich samotnej definície, je potrebné uviesť, že žalobca zmluvou o poskytnutí
NFP ako aj VZP disponuje. Z obsahu odstúpenia je jednoznačne určiteľný dôvod odstúpenia od zmluvy.Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovaný dodržal zákonné podmienky na odstúpenie od zmluvy,
preto žalobcom namietanú neplatnosť právneho úkonu považuje žalovaný za bezpredmetnú.
9. Žalobca doručil súdu 17.02.2024 doplnenie žaloby, v ktorom zopakoval svoju argumentáciu z podanej

žaloby a doplnil ju o odôvodnenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Uviedol,
že prebiehajúce správne konanie je založené na civilnej otázke, odstúpení od zmluvy zo strany
žalovaného, ktoré konanie bolo prerušené, teda exituje na strane žalobcu naliehavý právny záujem na
určení, či na strane žalovaného resp. žalobcu, v súvislosti so zmluvou právo je alebo nie je, rovnako
ako naliehavá potreba posúdenia existencie práva na odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného.

Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“) zo dňa 14.04.2021
sp.zn. 9Cdo/7/2021, kde pri obdobnom skutkovom stave a vznesenej námietke nedostatku naliehavého
právnehozáujmužalobcunapožadovanomurčenítentoformulovalzáver,žeakbysúdrozhodolourčení
neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy, znamenalo by to, že zmluvný vzťah medzi stranami trvá
a nebol by žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by malo nasledovať ďalšie súdne konanie, či vznikla
žalobcovi povinnosť vrátiť žalovanému nenávratný finančný príspevok. Má za to, že požadovaným

určením by sa vytvoril pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov a predišlo by sa tak prípadne
ďalším zbytočným sporom medzi žalobcom a žalovaným.
10. Zároveň uviedol, že žalovaný podaním označeným ako odstúpenie od zmluvy bez uvedenia
akýchkoľvek relevantných skutkových tvrdení (bez opisu relevantného skutkového stavu) neurčito,
bez možnosti akéhokoľvek preskúmania oznamuje, že odstupuje od zmluvy v zmysle konkrétnych

zmluvných ustanovení. Žalobca tvrdí, že predmetné odstúpenie od zmluvy nespĺňa minimálne zákonné
požiadavky, aby bolo platné, účinné a vyvolalo právne následky, nakoľko neobsahuje a neoznačuje
nezameniteľným a určitým spôsobom dôvody odstúpenia, ktorý by vychádzali, či už zo zmluvy, prípadne
zákona.. Podstatné porušenie zmluvy tak, ako ho žalovaný v odstúpení stručne uvádza, menovaním
viacerýchustanoveníčlánkovzmluvy,nepodávajasný,určitý,nezameniteľnýdôvod,protiprávnekonanie

žalobcu, ktoré by bolo čitateľné, zrozumiteľné a hlavne objektívne preskúmateľné. Jednotlivé články na
ktoré žalovaný v odstúpení o zmluvy odkazuje pomenúvajú viaceré rôzne situácie, pričom žalobca ani
skutkovo neopísal o ktorú z uvedených situácii sa jedná a akého protiprávneho konania sa žalobca vo
vzťahu k zmluve dopustil. Vo vzťahu k porušeniu čl. 7 bodu 7.1.2 v spojení s čl. 10 bodu 10.6 zmluvy
uviedol, že žalobca vyhlásil, že „všetky vyhlásenia pripojené k ŽoNFP ako aj zaslané poskytovateľovi

pred podpísaním zmluvy o NFP súd pravdivé a zostávajú účinné pri uzatvorení zmluvy o NFP v
nezmenenej forme. V oznámení o odstúpení z 13.04.2022 však žalovaný neuviedol, ktoré z viacerých
vyhlásení malo byť nepravdivé. Právo na odstúpenie od zmluvy z dôvodu porušenia čl. 10 bodu 10.6
zmluvy vyžaduje, aby poskytovateľ uviedol, ktoré konkrétne vyhlásenie je nepravdivé a z akého dôvodu
je nepravdivé, teda v čom konkrétne je nepravdivé. Bez súčasného uvedenia a preukázania ktoré

konkrétne vyhlásenie je nepravdivé a z akého dôvodu žalovaný nemá podľa názoru žalobcu právo a
odstúpenie od zmluvy. Len z ďalších už uvedených písomných výstupov žalovaného - Správa o zistenej
nezrovnalosti zo dňa 06.06.2022, ktorá bola doručená žalobcovi až následne dňa 13.06.2022 spolu so
žiadosťou o vysporiadanie finančných vzťahov zo dňa 10.06.2022 sa žalobca domnieva, že malo ísť
o vyhlásenie o tom, že nie je podnikom v ťažkostiach, aj to bez konkretizácie konkrétnej z viacerých

skutkových podstát podniku v ťažkostiach podľa čl. 2 ods. 18 kapitoly I Komisie (EÚ) č. 651/2014 písm.
a) až e), ktorý upravuje rôzne okolnosti, v súvislosti s ktorých výskytom je podnik v ťažkostiach, pričom
žalovaný neuvádza o akú okolnosť sa má jednať v prípade žalobcu. Napokon s uvedenou skutočnosťou
žalobca nesúhlasí a v tomto smere uviedol konkrétne tvrdenia, vo vzťahu k domnienkam o tom, aká
okolnosť má byť tou, pre ktorú žalovaný vyhodnotil, že žalobca je podnikom v ťažkostiach. Zároveň

namietal nevykonanie práva žalovaného odstúpiť od zmluvy podľa čl. 17 bod 5 písm. e) VZP k zmluve
bez zbytočného odkladu.
11. S poukazom na uvedené žalobca zastáva názor, že žalovaný nemá právo na odstúpenie od zmluvy
takým právnym úkonom, ktorý nevymedzuje akým konaním mal žalobca uvádzané záväzky podľa
zmluvy podstatne porušiť, preto je tento právny úkon neplatný z dôvodu rozporu s § 37 OZ. Napokon

ešte dodal, že inštitút odstúpenia od zmluvy je krajným inštitútom dotačného práva, ktorý by mal byť
realizovaný iba v krajnom prípade a poukázal podporne na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky.
12. Zároveň žalobca spresnil žalobný petit v tom rozsahu, že ním uvádzané možnosti nie sú alternatívne
možnosti dané na výber žalovanému, teda nežiada o alternatívny petit a trvá na prejednaní všetkých
žalobcom určených petitov.

13. V podanej duplike žalovaný zotrval na svojej už uvedenej argumentácii.
14. Na pojednávaní dňa 06.02.2025 sa konalo v prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a
zástupkyne žalovaného. Právny zástupca žalobcu zotrval na argumentácii uvedenej v rámci písomnej
časti sporu, pričom uviedol, že minimálne výrok o tom, že to, či tu právny vzťah trvá a či existujeprávo zo zmluvy odzrkadľuje aktuálny právny stav. Poukazuje na čl. 10 zmluvy, kde je dojednaná
doba platnosti zmluvy - na dobu udržateľnosti projektu, ktorá je 5 rokov od finančného ukončenia
projektu. Finančné ukončenie projektu je možné posudzovať správou z finančnej kontroly na mieste,

ktorá kontrola bola realizovaná pred poslednou platbou, a to bolo v máji 2020. Z opatrnosti opätovne
predložil dôkaz - zápis z kontroly na mieste v roku 2020, spolu so zápisom z predbežnej kontroly na
mieste, ktorá jej predchádzala. V nadväznosti na uvedené išla posledná platba od žalovaného žalobcovi
dňa 16.06.2020, vo vzťahu ku ktorej s ohľadom na plynutie času, predložil právny zástupca žalobca súdu
výpiszúčtužalobcu.Spoukazomnauvedenéjemožnékonštatovať,pripredbežnomposúdeníplatnosti,

resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy žalovaným, že predmetný vzťah medzi stranami trvá alebo
netrvá. Uvedené je potrebné aj pre potreby rozhodovania správneho orgánu v prerušenom správnom
konaní. Predmetnou žalobou teda nedochádza k rozmnožovaniu sporov a rozhodnutie v tejto veci bude
pre žalobcu užitočné. Zástupkyňa žalovaného zopakovala argumentáciu ohľadne platného odstúpenia
od zmluvy a nepremlčania práva odstúpiť od zmluvy. Právny zástupca žalobcu upustil od vykonania
dokazovania výsluchom žalobcu. Strany sporu nenavrhli ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

15. Súd sa postupom v zmysle § 204 CSP oboznámil s obsahom spisu a konštatuje, že všetky listiny
boli stranám doručené, ich obsah nebol stranami spochybnený. Na základe uvedeného súd ustálil
nasledovný skutkový stav.
16. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu zmluvy podľa ustanovenia § 269
ods. 2 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník (ďalej aj len „Obchodný zákonník“ alebo „OBZ“),

ustanovenia § 20 ods. 2 zákona č. 523/2007 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa ustanovenia § 25 zákona č. 292/2014
Z.z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Nebolo sporné, že zo strany žalovaného boli realizované všetky platby v zmysle
uvedenej zmluvy. Nebolo sporné, že dňa 26.05.2022 bolo žalobcovi doručené podanie žalovaného

označené ako odstúpenie od zmluvy. Nebolo sporné, že následne bola žalobcovi doručená správa o
zistenej nezrovnalosti zo dňa 06.06.2022, doručená žalobcovi dňa 13.06.2022, spolu so Žiadosťou o
vysporiadanie finančných vzťahov. Nebolo sporné, že žalovaný začal správne konanie, v rámci ktorého
žiadavrátiťnenávratnýfinančnýpríspevokaodvolaciekonaniejeprerušenédoskončeniatohtokonania.
Sporným je posúdenie, či je predmetné podanie označené ako odstúpenie od zmluvy dostatočne určitým

právnym úkonom v zmysle § 37 OZ, teda či sa jedná o platné odstúpenie od zmluvy a v nadväznosti na
posúdenie uvedeného, či bol žalovaný oprávnený od zmluvy vôbec odstúpiť.
17. Podľa § 269 ods. 2 OBZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
18. Podľa § 344 OBZ od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento

alebo iný zákon.
19. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
20. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností

strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.
21. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
22. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
23. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
24. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.25. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
26. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP a dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu

veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
27. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

28. Pri určovacej žalobe podľa § 137 písm. c/ CSP znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna
určovacia žaloba) alebo či tu právo nie je (negatívna určovacia žaloba). Keďže žalobca v určovacej
žalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu určitého práva, znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný
na jej základe bude mať deklaratórne účinky. Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je,
je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav (v prítomnom čase)
[Tomašovič, M. In: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,

M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 499]. Naopak, pokiaľ
ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP (ktorú predchádzajúca procesná úprava výslovne
neupravovala), je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že zmluvy a iné právne úkony, ich existencia,
platnosťčineplatnosťsúprávnymiskutočnosťami(§2ods.1OZ).Určenieexistencieprávnejskutočnosti
(napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny

stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o
tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú
hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov
nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti
iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). V niektorých

prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou
je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“
právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Takýmito žalobami sú napríklad žaloba
na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným (§131
OBZ),uzneseniavalnéhozhromaždeniaakciovejspoločnosti(§183OBZ)auzneseniačlenskejschôdze

družstva (§ 242 a 260 OBZ). Pri uvedenej žalobe z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický
dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Dôvodom je (väčšinou)
to, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. Ide tu
o výnimky zo všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez
ingerencie súdu (Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,

J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 505-506).
29. Podľa novej právnej úpravy - Civilného sporového poriadku - teda nie je možné žalovať neplatnosť
právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu [k tomu viď napríklad uznesenie NS SR z
29.01.2020, sp.zn. 4 Cdo 17/2019, uznesenie NS SR zo 14.04.2021, sp.zn. 9 Cdo 7/2021, uznesenie
NS SR zo 14.08.2024, sp.zn. 6 Cdo 5/2023, uznesenie NS SR zo 28.06.2024, sp.zn. 6 Cdo 60/2023,

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústavný súd“ alebo „ÚS SR“) zo dňa
25.07.2024, sp.zn. IV. ÚS 353/2024].
30. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať (ibaže právny záujem vyplýva
z osobitného predpisu). Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to,
že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný.

Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Žalobca (v zásade) nemá naliehavý právny
záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného
práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Iba v zriedkavých prípadoch obstojí určovacia žaloba, ak
možno žalovať na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho,
že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho

právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým,
žebudeexistovaťrozhodnutiesúduoexistencii(neexistencii)predmetnéhopráva.Žalobcamánaliehavý
právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené
za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť.
Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví

v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť
nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho
charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade) absentuje, ak má žalobca
možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiuneistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu (Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha : C.H. Beck, 2016, s. 501-502). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak

vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo
práva, alebo, ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je
(alebo nie) právny vzťah alebo právo.
31. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je podľa ustanovenia §
137 písm. c/ CSP vtedy, ak je určovacia žaloba schopná odstrániť existujúcu neistotu medzi stranami

sporu a poskytnúť pevný základ pre ich právny vzťah, za predpokladu, že túto neistotu nie je možné
odstrániť iným prostriedkom ochrany práv [viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej
aj len „najvyšší súd“ alebo „NS SR“) zo dňa 11. decembra 2019, sp. zn. 2ObdoV/11/2019]. Naliehavý
právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania súdu.
32. Vo vzťahu ku všetkým trom navrhovaným petitom súd uvádza, že má za to, že žalobca vo svojom
podaní zo dňa 16.02.2024 len upravil svoj petit, preto nebolo súdom potrebné rozhodnúť o jeho zmene,

keďže vychádzajúc z obsahu podanej žaloby a následne jej doplnenia, žalobca sa domáhal toho istého
nároku na základe totožných skutkových tvrdení, pričom to, či svoj petit vymedzí ako alternatívny alebo
nie, nemá dopad na to, čoho sa žalobca podanou žalobou domáha a čo je predmetom sporu.
33. Vo vzťahu k určeniu, že na strane žalovaného neexistuje právo na odstúpenie od zmluvy na takom
základe, ako ho žalovaný uvádza v odstúpení od zmluvy (prvý petit) podľa § 137 písm. c/ CSP súd

uvádza, že žalobca požadovaným určením žiada, aby súd určil existenciu, resp. neexistenciu určitého
práva v minulosti, čo je v rozpore s tým, že určovacou žalobu je potrebné určiť aktuálny právny stav.
Súd poukazuje na to, že formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné vykonať
tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav (v prítomnom čase). Nie je prípustné
určovať práva v minulosti, ak tieto už zanikli. Platí, že rozsudok určuje (ne)existenciu práva ku dňu jeho

vyhlásenia (§ 217) [k tomu viď aj rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo/32/98, 2Cdo/131/2006, 1Cdo/26/2007
a 1Cdo/103/2018]. Rovnako tak platí, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nie je daný
vtedy, ak by požadované určenie viedlo len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Tu ide predovšetkým
o prípady, kedy žalobca podal určovaciu žalobou len preto, aby následne mohol na základe vydaného
určovacieho rozsudku podať žalobu na plnenie alebo inú určovaciu žalobu. Určovacia žaloba je tak

neprípustná vtedy, ak rozhodnutie o merite sporu by predstavovalo len rozhodnutie o predbežnej otázke
podstatnej pre rozhodnutie iného (žalobcom následne iniciovaného) súdneho sporu.
34. Určovací návrh v tejto časti odporuje vyššie vymedzeným požiadavkám, keďže v tejto časti sa reálne
žalobca domáha, aby súd určil, že žalovaný nemal právo odstúpiť od uzavretej zmluvy, od ktorej už
žalovaný odstúpil k 13.04.2022 (či odstúpil platne, je už druhá vec - pozn. súdu), a teda žalobca sa

v tejto časti domáha minulého určenia práva [resp. určenia minulej (ne)existencie práva] žalovaného.
Predmetná časť žalobného návrhu jednak odporuje konceptu určovacích žalôb, ako to predpokladá
ustanovenie § 137 písm. c/ CSP a zároveň aj ustanoveniu § 217 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je určujúci
stav v čase vyhlásenia rozsudku, kedy súd nemôže vychádzať zo stavu, ktorý bol pred začatím súdneho
konania (v danom prípade k 26.05.2022, kedy bolo odstúpenie od zmluvy doručené žalobcovi) a tento

minulý právny stav nemôže vo výroku svojho rozhodnutia určiť.
35. Zároveň vyhovujúci výrok súdu o tom, že na strane žalovaného neexistovalo právo na odstúpenie
od zmluvy, by nepredstavoval nič iné, ako posúdenie predbežnej otázky pre určenie, či zmluvný vzťah
medzi stranami sporu naďalej trvá. Posúdenie toho, či bol žalovaný z dôvodov uvedených v odstúpení od
zmluvy z 13.04.2022 oprávnený od uzavretej zmluvy odstúpiť, alebo nie, je relevantné pre rozhodnutie

súdu o určení, či zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným trvá. V tejto časti tak žalobný návrh, resp.
žalobcom požadované určenie, odporuje tomu, že súd nemá určovacími rozsudkami rozhodovať len o
predbežných otázkach, keď konečné vyriešenie vzťahu medzi stranami sporu môže zabezpečiť len iné
súdne rozhodnutie.
36. Z tohto dôvodu súd uzatvára, že žaloba žalobcu v časti, ktorou sa domáha určenia, že na strane

žalovaného neexistuje právo na odstúpenie od zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku na takom základe, ako ho žalovaný uvádza v odstúpení
od zmluvy č. XXXBBXXXXXX zo dňa 13.04.2022 v zmysle ustanovenia 17 bod 5. VZP (všeobecných
zmluvných podmienok), podľa ustanovenia článku 7 bodu 7.1.2 a článku 10 bodu 10.6 Zmluvy o
poskytnutí NFP s poukazom na článok 17 ods. 5 b) bodu iii), xv) v) VZP je neprípustná pre neexistenciu

naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Z tohto dôvodu je potrebné žalobu
žalobcu v predmetnej časti ako nedôvodnú zamietnuť (výrok II.).
37. Vo vzťahu k určeniu, že odstúpenie od zmluvy je neplatné (tretí petit) súd poukazuje na skutočnosť,
že sa jedná o žalobu na určenie právnej skutočnosti podanú podľa § 137 písm. d/ CSP, ktorá je prípustnáibazapredpokladu,žetakvyplývazprávnehopredpisu(najmäzhmotnéhopráva),čoniejedanýprípad.
S poukazom na už uvedené závery (bod 28) súd aj v tejto časti podanú žalobu zamietol (výrok II.)
38. V nadväznosti na uvedené sa preto súd zaoberal druhým petitom, či právny vzťah založený medzi

stranami zmluvou naďalej trvá. V danom prípade má súd za to, že určenie existencie právneho vzťahu
medzi stranami sporu je de facto určenie existencie vzájomných práv a povinností týchto strán z
konkrétneho právneho vzťahu vyplývajúcich, nejedná sa o určenie existencie konkrétneho právneho
úkonu (zmluvy), z ktorého tieto práva a povinnosti vyplývajú. Obsahom záväzkovoprávneho vzťahu je
súhrn subjektívnych práv a povinností jeho účastníkov. Tieto sú determinované právnou skutočnosťou,

na základe ktorej záväzkový vzťah vznikol (napr. konkrétna zmluva), zákonom alebo iným normatívnym
právnym aktom, prípadne rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. V kontexte uvedené má súd za
to, že sa jedná o žalobu podanú v zmysle § 137 písm. c/ CSP, keď uvedeným určením súd určí
existenciu právneho vzťahu v prítomnosti a teda je potrebné vyhodnotiť, či na požadovanom určení
má žalobca naliehavý právny záujem, keďže jeho konštatovanie je nevyhnutným predpokladom pre
možnosť následného prieskumu podanej žaloby.

39.Podľanázorusúdumážalobcavovzťahuktomutopožadovanémuurčeniunaliehavýprávnyzáujem,
keď zo zhodných skutkových tvrdení strán je zrejmé, že sa vedie správne konanie, ktoré je prerušené do
skončenia tohto konania, keďže jedine súd (a nie správny orgán) je oprávnený posúdiť, či zmluva medzi
stranami naďalej trvá alebo nie a to na základe prejudiciálneho posúdenia platnosti, resp. neplatnosti
právneho úkonu odstúpenia od zmluvy žalovaným. Zároveň má súd za to, že požadovaným určením

sa definitívne vyriešia všetky sporné otázky, ktoré medzi stranami existujú, teda v uvedenom prípade
nedochádza podaním žaloby s daným určením k zbytočnému rozmnožovaniu sporov medzi stranami.
40. Zároveň súd konštatuje, že zmluva bola medzi stranami dohodnutá v zmysle čl. 10.2 na dobu určitú
a jej platnosť a účinnosť končí ukončením doby udržateľnosti projektu, s výnimkou prípadov, kedy dôjde
k skoršiemu mimoriadnemu ukončeniu doby platnosti a účinnosti Zmluvy o poskytnutí NFP podľa čl. 17

Všeobecných zmluvných podmienok. V súlade s ustanovením čl. 71 nariadenia (EÚ) č.1303/2013 sa
doba udržateľnosti projektu stanovuje nasledovne: Doba udržateľnosti projektu sa začína v kalendárny
deň, ktorý bezprostredne nasleduje po kalendárnom dni, v ktorom došlo k finančnému ukončeniu
projektu (tzn. uhradeniu záverečnej ŽoP prijímateľovi). Ak je prijímateľ zaradený do kategórie veľký
podnik a súčasne predmet projektu je zložený z investície do infraštruktúry alebo investície do výroby

(tzn. v prípade veľkého podniku a investičného opatrenia), doba udržateľnosti projektu skončí uplynutím
desiatich rokov odo dňa finančného ukončenia projektu. V ostatných prípadoch (tzn. ak je prijímateľ
zaradený do kategórie MSP) doba udržateľnosti projektu skončí uplynutím piatich rokov odo dňa
finančného ukončenia projektu bez ohľadu na skutočnosť, či je predmet projektu zložený z investície
do infraštruktúry alebo investície do výroby, alebo či predmet projektu nepredstavuje investície do

infraštruktúry alebo investície do výroby. Žalobca súdu predložil doklad o tom, že posledná platba zo
strany žalovaného mu bola pripísaná na účet dňom 16.06.2020, čo žalovaný nerozporoval. Zároveň
uviedol, že na projekt žalobcu sa vzťahuje práve uvedená doba v zmysle čl. 10.2 v trvaní 5 rokov, čo
rovnako tak nebolo žalovaným rozporované a preto s poukazom na § 186 ods. 2 CSP súd vychádzal
z tohto nesporného tvrdenia. S poukazom na uvedené súd uzatvára, že v čase rozhodovania súdom

neuplynula doba 5 rokov a preto zmluva medzi stranami nemohla zaniknúť z dôvodu uplynutia času.
Uvedené konštatovanie znamená, že súd má možnosť posúdiť prejudiciálne otázku platnosti odstúpenia
od zmluvy a na určení požadovanom žalobcom, že zmluvný vzťah medzi stranami naďalej trvá, existuje
naliehavý právny záujem.
41. S poukazom na uvedené sa súd zaoberal predovšetkým namietanou absolútnou neplatnosťou

právneho úkonu - odstúpenia od zmluvy - realizovaného zo strany žalovaného. Ako už bolo uvedené,
medzi stranami nebolo sporné, že zo strany žalovaného došlo k odstúpeniu od zmluvy z dôvodov
ustanovených zmluvou, sporným je jedine vyhodnotenie skutočnosti, či je takýto úkon platným právnym
úkonom.
42. V zmysle § 344 OBZ od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo OBZ

alebo iný zákon. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon adresovaný druhému účastníkovi
zmluvného vzťahu, ktorý je účinný okamihom jeho doručenia povinnej strane, a to za predpokladu,
že uvedený právny úkon je platným právnym úkonom. Uskutočňuje sa v prípadoch ustanovených
zákonom alebo dohodnutých v zmluve. Jeho dôsledkom je zrušenie záväzkového vzťahu zo zmluvy.
Obchodný zákonník v § 344 až 351 obsahuje všeobecnú a ucelenú úpravu odstúpenia od zmluvy v

prípade porušenia zmluvných povinností, prípadne hrozby takéhoto porušenia v obchodných vzťahoch.
Účinky odstúpenia od zmluvy v obchodných vzťahoch nastávajú okamihom odstúpenia (ex nunc).
Odstúpenie od zmluvy v prípadoch porušenia zmluvných povinností má zodpovednostný (sankčný)
charakter. Obchodný zákonník pozná aj odstúpenia od zmluvy v prípadoch, keď zmluvná povinnosťnebola porušená (napr. ustanovenie § 356 OBZ). Zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj na podmienkach
a dôvodoch odstúpenia od zmluvy, ktoré sa neviažu na porušenie povinnosti (Ovečková, O. In: OĽGA
OVEČKOVÁ a kolektív. Obchodný zákonník. Veľký komentár. Bratislava : Wolters Kluwer s.r.o., 2017,

299-300).
43. Zmluvné strany sa v rámci zmluvnej slobody môžu dohodnúť na tom, že jedna z nich alebo obidve
sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a zároveň si dohodnúť dôvody, pre ktoré sú tak oprávnené urobiť. Táto
dohodanesmieodporovaťkogentnýmustanoveniamzákona.Súdvtomtosmerekonštatuje,žemožnosť
odstúpenia od zmluvy musí byť v zmluve výslovne vyjadrená a teda dohodnutá oboma zmluvnými

stranami,keďžesajednáokonsenzuálnykontrakt.Obidvomzmluvnýmstranámmusíbyťtedaužprijeho
uzatváraní jednoznačne zrejmé, pre porušenie akej konkrétnej povinnosti, prípadne akého ustanovenia
zmluvy, či prehlásenia zmluvnej strany a pod., ktorá zo zmluvných strán, či prípadne obe, môže odstúpiť
od zmluvy.
44. Žalovaný svoje odstúpenie od zmluvy v zmysle ustanovenia 17 bod 5 VZP odôvodnil podstatným
porušením zmluvy, a to konkrétne ustanovenia článku 7 bodu 7.1.2 a článku 10 bodu 10.6 Zmluvy o

poskytnutí NFP s poukazom na článok 17 ods. 5 b) bodu iii), xv) v) VZP.
45.Údajodôvodeodstúpeniajeimanentnousúčasťoukaždéhojednostrannéhoodstúpeniaodprávneho
úkonu; bez uvedenia tohto údaju nie je možné pokladať jednostranné odstúpenie od právneho úkonu
za perfektné a nemôže mať za následok sledované právne účinky (viď napr. aj rozsudky Najvyššieho
súdu Českej republiky z 20. septembra 2011, sp. zn. 21Cdo/4986/2010 a z 31. januára 2012 sp. zn.

30Cdo/1233/2011).
46. Podľa R 62/2017 (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obdo/61/2016 z 30.
novembra 2016) „Ak nie je v odstúpení od zmluvy ako jednostrannom právnom úkone dostatočne
vymedzený dôvod odstúpenia, nie je možné chýbajúci obsah odstúpenia ako právneho úkonu doplniť
výkladovými pravidlami uvedenými v ustanoveniach § 266 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka“.

47. Pre určitosť vymedzenia dôvodu odstúpenia od zmluvy teda nepostačuje, ak zmluvná strana
všeobecne odkáže na zmluvné povinnosti, avšak neuvedie, ktorú konkrétnu zmluvnú povinnosť
druhá zmluvná strana porušila. Ak nie je v odstúpení od zmluvy ako v jednostrannom právnom
úkone vymedzený dôvod odstúpenia (jednoznačné vymedzenie porušenia zmluvnej povinnosti druhou
zmluvnou stranou), nie je možné chýbajúci obsah odstúpenia ako právneho úkonu doplniť výkladovými

pravidlami a už vôbec nie odvolávaním sa na následnú komunikáciu medzi stranami, v rámci ktorej je
toto absentujúce skutkové popísanie dôvodov odstúpenia žalovaným doplnené.
48. Ak sa žalovaný rozhodol skončiť so žalobcom zmluvný vzťah, bolo jeho povinnosťou uviesť do
odstúpenia od zmluvy presné, jasné, určité a zrozumiteľné dôvody, proti ktorým by sa následne mohol
žalobca brániť. Len presné, jasné, určité a zrozumiteľné dôvody ukončenia zmluvného vzťahu zo strany

žalovaného následne umožnia adekvátnu obranu žalobcu a v konečnom dôsledku aj súdny prieskum.
V tomto smere súd poukazuje aj na zásady samotného Civilného sporového poriadku a jednotlivé jeho
ustanovenia, v zmysle ktorých strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, čo vo vzťahu k žalobcovi znamená uviesť rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje požadovaný nárok už v podanej žalobe. Naplnenie uvedeného nie

je možné v prípade, ak samotný žalobca z právneho úkonu odstúpenia od zmluvy nedokáže bez
akýchkoľvek pochybností vyabstrahovať, akého konkrétneho porušenia zmluvy sa mal podľa názoru
žalovaného dopustiť. Uvedené platí v prejednávanej veci o to viac, že medzi stranami nebolo sporné,
že zo strany žalovaného dochádzalo priebežne ku kontrolám žalobcu bez vytýkania nedostatkov a zo
strany žalovaného došlo k poukázaniu všetkých platieb v zmysle zmluvy. Zároveň súd poukazuje aj

na skutočnosť, že na strane žalovaného sa jedná o štátny orgán s dostatočným aparátom potrebným
pre napĺňanie svojich úloh, ktorý musí byť schopný jednoznačne právne a skutkovo vymedziť dôvody,
pre ktoré aplikuje tak významný inštitút v obchodno- záväzkových vzťahoch, akým je jednostranné
odstúpenie od zmluvy, majúce za následok zánik zmluvného vzťahu a to bez možnosti žalobcu uvedené
akokoľvek vopred ovplyvniť, v danom prípade napríklad vopred poskytnúť akékoľvek vyjadrenie k

nedostatkom, ktoré žalovaný zistil.
49. Súd má za to, že predmetné odstúpenie od zmluvy nespĺňa zákonné požiadavky, aby bolo platné,
účinné a vyvolalo právne následky, nakoľko neobsahuje a neoznačuje nezameniteľným a určitým
spôsobom dôvody odstúpenia, ktorý by vychádzali z predmetnej zmluvy. Podstatné porušenie zmluvy
tak, ako ho žalovaný v odstúpení stručne uvádza, menovaním viacerých ustanovení článkov zmluvy,

nepodáva jasný, určitý, nezameniteľný dôvod, teda v čom konkrétne má spočívať konanie žalobcu v
rozpore so zmluvou, ktorý by bol zrozumiteľný a hlavne objektívne preskúmateľný. Jednotlivé články,
na ktoré žalovaný v odstúpení od zmluvy odkazuje, pomenúvajú viaceré rôzne situácie, pričom žalobca
skutkovo neopísal, o ktorú z uvedených situácii sa jedná a akého konkrétneho porušenia zmluvy sažalobca dopustil. Vo vzťahu k porušeniu čl. 7 bodu 7.1.2 v spojení s čl. 10 bodu 10.6 zmluvy uviedol,
že žalobca vyhlásil, že „všetky vyhlásenia pripojené k ŽoNFP ako aj zaslané poskytovateľovi pred
podpísaním zmluvy o NFP sú pravdivé a zostávajú účinné pri uzatvorení zmluvy o NFP v nezmenenej

forme.“ V oznámení o odstúpení z 13.04.2022 však žalovaný neuviedol, ktoré z viacerých vyhlásení
malo byť nepravdivé, či prípadne malo byť nepravdivých hneď niekoľko z týchto vyhlásení alebo rovno
všetky. Právo na odstúpenie od zmluvy z dôvodu porušenia čl. 10 bodu 10.6 zmluvy vyžaduje, aby
poskytovateľ uviedol, ktoré konkrétne vyhlásenie je nepravdivé a z akého dôvodu je nepravdivé, teda
v čom konkrétne je nepravdivé. Bez súčasného uvedenia a preukázania, ktoré konkrétne vyhlásenie je

nepravdivé a z akého dôvodu, žalovaný dostatočne určito, jednoznačne a nezameniteľne nevymedzil
vecný obsah, teda predmet tohto právneho úkonu.
50. Právny úkon je neurčitý, a teda ani nezrozumiteľný, pokiaľ je prejav vôle síce z jazykovej stránky
zrozumiteľný,alenejednoznačnýjejehovecnýobsah-atýmjeneurčitýstým,ženeurčitosťniejemožné
odstrániťanipoužitímvýkladovýchpravidiel(§35ods.2OZ)alebodispozitívnychustanovenízákona.Pri
neurčitom právnom úkone totiž nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. Predpokladom určitosti právneho

úkonu je označenie jeho predmetu takým spôsobom, aby ho bolo možné nezameniteľne rozpoznať od
iných predmetov. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je ustanovená pod sankciou neplatnosti písomná
forma, musí táto určitosť obsahu vyplývať z textu listiny, v ktorej je zaznamenaná - nestačí, ak je to
známe zmluvným stranám. Podľa súdnej praxe nestačí, ak je zmluvným stranám jasné, čo je predmetom
právneho úkonu, pokiaľ to objektívne nie je známe iným tretím osobám (viď MITTERPACHOVÁ, J.

In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František,
TOMAŠOVIČ,Marekakol.ObčianskyzákonníkI.2.vydání.Praha:C.H.Beck,2019,s.261,marg.č.4.).
51. Vzhľadom k tomu, že v obchodných záväzkových vzťahov je možná aplikácia inštitútu odstúpenia
od zmluvy v prípadoch predpokladaných ustanovením § 344 OBZ, pokiaľ právny úkon odstúpenia od
zmluvy nie je dostatočne určitý, je absolútne neplatným v zmysle § 37 OZ a nevyvoláva tak právne účinky

ním sledované. S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že v konkrétnom prípade nedošlo k splneniu
hmotnoprávnych predpokladov nevyhnutných pre platné odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného.
52. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prejudiciálne vyhodnotil odstúpenie od zmluvy zo strany
žalovaného ako neplatné, s poukazom na závery prijaté v bode 40 tohto rozhodnutia, určil, že
právny vzťah založený medzi žalovaným a žalobcom na základe zmluvy o poskytovaní nenávratného

finančného príspevku č. XXXXBBXXXXXX zo dňa 08.03.2016 naďalej trvá (výrok I.).
53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobca mal vo
veci úspech v časti jedného požadovaného petitu z troch, teda v rozsahu 33,33 % žalovaného nároku.
Neúspech žalobcu bol v časti dvoch zamietnutých požadovaných nárokov, čo predstavuje zaokrúhlene
66,66 % žalovaného nároku. Vzhľadom na uvedené žalovanému podľa § 255 ods. 2 CSP patrí nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 33,33 % (66,66 % úspech žalovaného - 33,33 % neúspech žalovaného,
resp. úspech žalobcu = 33,33 % celkový úspech žalovaného). Vzhľadom k tomu, že zo spisu vyplýva,
že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal (výrok III.),
a to v súlade s článkom 17 základných princípov CSP (obdobne viď R 72/2018).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.