Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Alena Paveleková

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoIncidenčné spory

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5Cbi/52/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123204154
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8123204154.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. C. XX/ D. E. XX, F. G., F. H. I. J. K. F. L., v konaní právne zastúpený: JUDr. Gábor
Száraz, advokát, so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, proti žalovanému:
Správcovská a konzultačná, k.s., so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto,
IČO: 53 089 570, správca úpadcu NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, so sídlom Popradská 17/670, 064
01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494, v konaní právne zastúpený: Advokátska kancelária PALČÍK &
PARTNERS s.r.o., Žriedlová 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 465 714, o určenie
právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenie konania.

II. Žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania,
o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 02.05.2023 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že pohľadávky
žalobcu prihlásené súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok do konkurzného konania

úpadcu: NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, so sídlom Popradská 17/670, 06401 Stará Ľubovňa, IČO: 36
477 494, vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2R/1/2021, zapísané v zozname pohľadávok
a to:
- ako pohľadávka pod poradovým č. 859 z titulu nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu v časti istiny
vo výške 1024,45 Eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 93,04 Eur, je čo do právneho dôvodu,
výšky, vymáhateľnosti a poradia nesporná a oprávnená,
- ako pohľadávka pod poradovým č. 860 z titulu plnení účasti na doplnkovom programe NFD v zmysle

zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD, ktorá vznikla vylúčení žalobcu z členstva
družstva v časti istiny vo výške 7451,01 Eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 685,90 Eur, je
čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia nesporná a oprávnená, vrátane náhrady trov
konania, a náhrady trov konania.

2. Žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 07.09.2022, sp. zn. 2R/1/2021 súd
zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi: NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO a začal konkurzné

konanievočidlžníkovi,vyhlásilkonkurznamajetokaustanovilsprávcu:Správcovskáakonzultačná,k.s.,
so sídlom kancelárie Zdravotnícka 2, 058 01 Poprad, IČO: 53 089 570. Uznesenie bolo publikované v
Obchodnomvestníkuč.176/2022dňa13.09.2022podpodaním„K053297“;atedapredmetnéuznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2022.3. Žalobca ďalej uviedol, že podľa § 28 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ZKR) v spojení s § 203 ods. 1 ZKR nesporne

vyplýva, že základná prihlasovacia lehota 45 dní začala plynúť 15.09.2022 a skončila 31.10.2022.
Následne poukázal na to, že Okresný súd Prešov opakovane správcovi predlžoval lehoty na popieranie
pohľadávok o 30 dní, a lehota bola predĺžená od 01.12.2022 do 30.12.2022, následne od 31.12.2022 do
29.01.2023,od30.01.2023do28.02.2023anapokonod01.03.2023do30.03.2023.Tým,žeustanovený
správcadoručilprávnemuzástupcovižalobcuoznámenieopopretípohľadávokzodňa31.03.2023,učinil

tak po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok, pretože lehota skončila dňa 30.03.2023. Mal teda za
to, že pohľadávka žalobcu sa považuje za zistenú.

4. Následne žalobca uviedol, že pokiaľ ide o popretie pohľadávok, že zotrváva na skutočnostiach
uvedených v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok vrátane jej príloh a uviedol, že pokiaľ ide
o pohľadávku č. 859, s popretím správcu sa nestotožňuje z dôvodu, že žalobca bol vylúčený z členstva

v družstve rozhodnutím predstavenstva úpadcu, proti ktorému sa žalobca odvolal a jeho odvolanie bolo
prerokované na členskej schôdzi družstva konanej dňa 18.11.2020, pričom uznesením č. 365, bolo
vylúčenie žalobcu z členstva v družstve potvrdené. Je teda nesporné, že bol vylúčený z členstva v
družstve v roku 2020.

5. Mal za to, že podľa čl. 20 ods. 4, ods. 5 a ods. 8 platných stanov družstva úpadcu v spojení s § 233
ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka má nárok na vyrovnací podiel. S tým, že v prílohe prihlášky
„certifikátom“, ktorý bol podpísaný platnými členmi družstva úpadcu, preukázal svoj nárok. Uviedol, že
sa dožadoval od žalovaného správcu výpočtu svojho vyrovnacieho podielu, pričom tento napriek výzve
neobdržal, čo nemôže byť na ťarchu žalobcu, pretože informácie na to potrebné nemá ako získať, a to

najmä počet členov družstva ku dňu jeho vylúčenia, ktorý je potrebný k výpočtu vyrovnacieho podielu.
Uviedol, že si prihlásil nárok z titulu vyrovnacieho podielu v nižšej sume, aká mu náleží, a to z dôvodu, že
správca nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení Obchodného zákonníka a stanov úpadcu
a nedisponoval údajmi z účtovníctva úpadcu a zoznamom stavu členov družstva ku dňu vylúčenia. Preto
bol nútený sa prihláškou prihlásiť iba súčet svojich členských vkladov.

6.Uviedol,žesúčettýchtočlenskýchvkladovjeurčitenižší,akojejehonároknavyplatenievyrovnacieho
podielu, tak ako to vyplýva z riadku č. 80 na strane 7 súvahy žalovaného za rok 2020. Z predmetnej
účtovnej závierky za rok 2020 nesporne vyplýva hodnota čistého obchodného imania žalovaného.
Pričomčistýmobchodnýmimanímjevovšeobecnostiobchodnýmajetokúčtovnejjednotkypoodpočítaní

záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním, ktoré predstavuje už žaloby daného v
zmysle účtovnej závierky aj za rok 2019 kladnú hodnotu vo výške 5 247 949 eur a za rok 2020 kladnú
hodnotu vo výške 4 470 083 eur. Uviedol, že v danom spore súd nebude musieť vykonať dokazovanie
ohľadom výšky vyrovnacieho podielu, pretože žalobca si prihláškou uplatňuje nižší nárok.

7. Čo sa týka poradia pohľadávky, uviedol, že si ju prihlásil ako E - iná pohľadávka a nie ako pohľadávka
spojená s podriadenosťou. Nie je mu zrejmé, z akého dôvodu žalovaný správca dospel k záveru, že
žalobcova pohľadávka je podmienenou pohľadávkou. Pokiaľ ide o vymáhateľnosť, uviedol, že spory o
neplatnosť prijatých uznesení nemajú vplyv na nárok žalobcu z titulu vyplatenia vyrovnacieho podielu,
nakoľko bol v roku 2020 vylúčený z členstva v družstve. Namietal, že doposiaľ žiadny súd nerozhodol

o tom, že žalobca je vylúčený z členstva družstva. Uviedol, že doposiaľ žiadny súd nerozhodol o tom,
či vylúčenie žalobcu z členstva v družstve zo strany úpadcu je neplatné. Taktiež namietal popretie
pohľadávky čo do poradia.

8. Pokiaľ ide o pohľadávku zapísanú v zozname pod č. 860, uviedol, že prihlásil si ju do konkurzného

konaniaakonezabezpečenúpohľadávkuztituluplneníúčastinadovolenkovomprogrameNFDvzmysle
zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD, ktorá žalobcovi vznikla vylúčením žalobcu z
členstvavdružstveavýškupohľadávkypreukázal„certifikátom“vystavenýmúpadcomnamenožalobcu.
Poukázal na to, že predstavenstvo úpadcu v roku 2020 vylúčilo žalobcu z členstva v družstve, pričom
žalobca sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal a následne bolo odvolanie prerokovaný na členskej schôdzi

konanej dňa 18.11.2020 a žalobca bol vylúčený uznesením č. 365. Žalobca tiež uviedol, že odstúpil
od zmluvy o dovolenkovom programe NFD a žalovaný sa nijakým spôsobom nevyjadril, a teda toto
odstúpenie akceptoval.9. Zánikom jeho členstva v družstve zanikol aj jeho nárok na plnenie účasti v dovolenkovom programe
NFD, t. j. žalobcovi vznikla peňažná pohľadávka, ktorej splatnosť nastala pred začatím, pred povolením
reštrukturalizácie a aj pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, a teda nemôže byť podmienenou

pohľadávkou, ako to uvádza žalovaný správca.

10. Uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného správcu, že sú vedené spory o neplatnosť
členských schôdzí, pretože doposiaľ žiadny súd nerozhodol o tom, že vylúčenie žalobcu z členstva v
družstva zo strany úpadcu je neplatné. V prílohe prihlášky žalobca preukázal jeho vylúčenie z členstva

v družstve.

11. Žalobca poukázal na ustanovenia § 233 ods. 1 až 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Obchodného zákonníka ) ako aj na článok 15 body
1 až 6 stanov úpadcu.

12. Pokiaľ ide o nárok z titulu plnení účasti na doplnkovom programe NFD zmysle zmluvy o majetkovej
účasti v dovolenkovom programe uviedol, že v súlade so zmluvou mal nárok využívať apartmány vo
vlastníctve úpadcu alebo nehnuteľnosti sprostredkované spolupracujúcou spoločnosťou s úpadcom.
Zánikom členstva žalobcu v družstve úpadcu žalobcovi zanikol nárok na plnenie účasti v dovolenkovom
programe NFD, a daná pohľadávka sa stala peňažnou pohľadávkou. V dôsledku vylúčenia žalobcu z

členstva v družstve nemožno na tento jeho nárok aplikovať ustanovenia Stanov družstva. Preto podľa
ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka má žalobca nárok na vrátenie plnenia, ktoré poskytol úpadcovi,
a to v peňažnom vyjadrení. Teda pohľadávka žalobcu nesporne vznikla pred vyhlásením konkurzu ako
peňažná pohľadávka, pričom jej splatnosť nastala pred začatím a pred povolením reštrukturalizácie, ako
aj pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu.

13. Súčasne uviedol, že v dôsledku vylúčenia žalobcu z členstva v družstve poukazuje na skutočnosť, že
žalobca má nárok na vrátenie plnenia, ktoré poskytol úpadcovi, a to v peňažnom vyjadrení, s poukazom
na vyššie citované ustanovenia § 233 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka, ako aj s poukazom na
citované ustanovenia Stanov úpadcu.

14. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 26.06.2023 (č. l. 39).

15.Žalovanýuviedol,žepokiaľideolehotunapopieraniepohľadávoktakpodľajehonázoruustanovenie
§ 32 ZKR je potrebné vykladať tak, že len určuje okamih kedy vznikne prvýkrát právo veriteľa

na uplatnenie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Predmetné ustanovenie neustanovuje moment
hmotného práva, v ktorom správca je povinný poprieť pohľadávku a predmetné oznámenie o popretí
zároveň aj doručiť. Uviedol, že účinky popretia pohľadávky nastávajú zapísaním popretia do zoznamu
pohľadávok, pričom tento zápis má účinky popretia pohľadávky, avšak veriteľovi stále nevzniklo právo
na podanie takzvanej incidenčnej žaloby. Správca teda zapísal popretie do zoznamu pohľadávok

a následne oznámil veriteľovi súlade so ZKR, že jeho pohľadávka bola popretá. Žalovaný následne
poukázal na to, že uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 07.09.2022 o vyhlásení konkurzu
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 13.09.2022, následne lehota na popieranie pohľadávok
bola predlžovaná uzneseniami Okresného súdu Prešov zo dňa 09.11.2022, 09.12.2022, 19.01.2023 a
22.02.2023. V prípade lehoty na prihlasovanie pohľadávok 45 dní táto pripadla na víkend a z vyššie

uvedeného vyplýva, že lehota sa následne aj posunula na najbližší pracovný deň. Rovnako v rámci
zákonnej lehoty na popieranie pohľadávok a následných 4 predĺžení lehôt na popieranie pohľadávok
súčasne došlo k prepadnutiu tejto lehoty na víkend, čo rovnako spôsobilo posunutie lehoty na najbližší
pracovný deň, pričom predĺženie lehoty a účinky uznesenia súdu nastali po uplynutí predošlej lehoty na
popieranie pohľadávok.

16. Pokiaľ ide o samotné dôvody popretia uviedol, že trval na dôvodoch popretia pohľadávky, čo sa týka
výšky uviedol, že žalobca nepreukázal výšku pohľadávky hodnoverným spôsobom podľa Obchodného
zákonníka. Žalobca uvádzal rôzne právne dôvody, čo zvyšuje spornosť pohľadávky.

17. Pokiaľ ide o popretie čo do výšky uviedol, že žalobca nepreukázal výšku svojej pohľadávky
dostatočne, ako to vyžaduje zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (Obchodného zákonníka). V
prihláške žalobca uvádzal, že jeho pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o majetkovej účasti na dovolenkovom
programe NFD, čo sa javí ako štandardný záväzkový vzťah. V prihláške žalobca spomína aj vylúčenie združstva. V žalobe žalobca uvádza, že odstúpil od zmluvy o dovolenkovom programe NFD. Ak žalobca
tvrdí, že jeho účasť zanikla, je potrebné tento vzťah posudzovať podľa § 233 ods. 1 až 5 ObZ a
stanov družstva. Pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel.

Vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom
ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených
ukončenými rokmi ich členstva. Pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného
imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza
účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada

na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch.
Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa
ročná účtovná závierka zostavuje. Podľa právnej úpravy určuje sa vyrovnací podiel podľa stavu čistého
obchodného imania.

18. Žalovaný poukázal na to, že odkaz na Certifikát, ktorý súvisí s dovolenkovým programom, ale nie

je členským vkladom podľa § 233 ObZ. Poukázal na spornosť Certifikátu, Certifikát je považovaný za
jednorazovú sumu na služby, nie za členský vklad. Vyrovnací podiel a iné hodnoty spojené s členským
vkladom sú odlišné právne kategórie. Žalobca nepreukázal výšku ani spôsob výpočtu vyrovnacieho
podielu.

19. Správca poprel pohľadávky žalobcu aj čo do poradia z dôvodu ich vysokej spornosti. Takéto
pohľadávky by sa mali spravovať ustanoveniami o podmienených pohľadávkach podľa § 28 ods. 5 ZKR.
Správca odôvodnil popretie prebiehajúcimi súdnymi konaniami o určenie neplatnosti členských schôdzí
úpadcu s tým, že výsledok týchto sporov bude mať význam pre určenie platnosti úkonov týchto osôb.
Navrhol preto prerušenie konania.

20. Taktiež čo do právneho dôvodu žalovaný uvádzal, že v otázke právneho dôvodu prihlásenej
pohľadávky vidí vysokú spornosť, najmä z dôvodu viacerých konaní o určení neplatnosti prijatých
uznesení a nepreukázania ukončenia trvania zmluvy. Sporné bolo, kto bol oprávnený konať v mene
družstva a kto bol alebo nebol členom družstva. Žalobca spochybňuje svoje vylúčenie, čo vytvára

spornosť v prihlásenej pohľadávke. Ďalej žalovaný uvádzal, že účasť na dovolenkovom režime nemožno
stotožňovať s právom na vyrovnací podiel. Správca nemal preukázané, kedy došlo k zániku zmluvy,
a žalobca rozporuje zrušenie zmluvy aj zo strany predstavenstva. Žalobca nepreukázal podstatné
porušenie zmluvy ani primeranú lehotu na odstránenie dôvodu omeškania. Správca nemal preukázané,
či došlo k doručeniu odstúpenia úpadcovi. Neskoršie preukázanie odstúpenia nie je možné, nakoľko

prihlášku pohľadávky nie je možné dopĺňať. Sporné mal aj to, či žalobca splnil svoje povinnosti, najmä
platenie mesačných splátok. Výška plnení a nárok žalobcu závisí od splnenia týchto povinností. Zmluva
mohla zaniknúť už skôr z dôvodu neplatenia splátok. Žalovaný teda popieral prihlásenú pohľadávku z
dôvodu právnej spornosti a nepreukázania ukončenia zmluvy.

21. Správca odôvodnil uvedené popretie aj čo do vymáhateľnosti z dôvodu prebiehajúcich súdnych
konaní o určení neplatnosti členských schôdzí úpadcu. S tým, že výsledok týchto sporov bude mať
význam predovšetkým pre určenie platnosti úkonov týchto osôb. Nakoľko má význam určenie, či členské
schôdze nie sú neplatné, a teda táto otázka má význam aj pre toto konanie, v súlade s ust. § 164 CSP
navrhujeme,abysapredmetnékonanieprerušiloaždoprávoplatnéhoskončeniatýchtokonaníourčenie

neplatnosti rozhodnutí členských schôdzí.

22. Následne uviedol, že žalobcova pohľadávka bola sporná vo všetkých smeroch a správca bol
povinný ju poprieť podľa § 32 ods. 1 ZKR. Žalobca zamieňal plnenia zo zmluvy o majetkovej účasti na
dovolenkovom programe s právom na vyrovnací podiel. Žalobca mohol mať len jeden právny dôvod na

prihlásenie pohľadávky, pričom pravidlá pre určenie peňažnej pohľadávky sa líšili podľa druhu a výšky
plnenia.

23.Namietalaj navrhovanýpetitžalobcu,ktorýjepodľajehonázorunevykonateľnýzdôvodu,žeevokuje
určenie právnej skutočnosti, čo nie je predmetom incidenčného konania. Navrhol žalobu zamietnuť ako

nedôvodnú a priznať žalovanému plnú náhradu trov konania.

24. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného (č. l. 50) a uviedol lehota mala skončiť 30.03.2023.
Žalovaný sa odvolával na zákonné ustanovenia týkajúce sa predĺženia lehoty na popieranie pohľadávok,pričom tvrdil, že posledný deň lehoty sa posunul na najbližší pracovný deň. Na tieto tvrdenia žalobca
reagoval tým, že lehota bola predlžovaná súdom, a preto nemohlo dôjsť k jej posunutiu z dôvodu víkendu
či sviatkov. Žalobca poukázal, že všetky lehoty, vrátane predĺžených, plynuli ako súvislý časový úsek, a

že žalovaný mal povinnosť poznať predĺženie tejto lehoty, pretože opakovane žiadal súd o predĺženie.
Žalobca tak mal za to, že lehota na popieranie pohľadávok skončila 30.03.2023.

25. Ďalej pokiaľ žalovaný popieral výšku pohľadávky žalobcu, tvrdil, že žalobca nepreukázal výšku
pohľadávky v súlade s Obchodným zákonníkom a uvádzal rôzne dôvody. Žalobca namietal, že

výška pohľadávky bola preukázaná certifikátom vystaveným úpadcom, a že pri výpočte vyrovnacieho
podielu nemohol mať prístup k všetkým potrebným údajom, pretože úpadca a správca neposkytli
požadované informácie. Žalobca tvrdil, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri určení
výšky vyrovnacieho podielu. Čo sa týka poradia, čo považoval žalovaný za sporné kvôli prebiehajúcim
súdnym konaniam o neplatnosti členských schôdzí. Žalobca nesúhlasil s prerušením konania, pretože
jeho členstvo v družstve bolo ukončené už predtým. Čo sa týka vymáhateľnosť pohľadávky z dôvodu

prebiehajúcich súdnych konaní o neplatnosti členských schôdzí, žalobca sa odvolával na skutočnosti
týkajúce sa predchádzajúcich tvrdení a opäť nesúhlasil s prerušením konania. poukázal aj na to, že
na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod sp. zn. 5Cb/7/2021 je vedené konanie o určenie neplatnosti
členskej schôdze avšak z opatrnosti vzal žalovaný návrh späť a navrhol, aby súdne konanie bolo v tejto
časti zastavené.

26. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu (č. l. 77).

27. Žalovaný uviedol, že k samotnému údajnému (ne)popretiu pohľadávky zotrváva na doteraz
uvedenom, výklad ustanovenia § 32 ZKR v časti popierania pohľadávok zo strany žalobcu bol

nesprávny, pričom predmetné ustanovenie bolo potrebné vykladať tak, že len určovalo okamih, kedy
vzniklo prvýkrát (actio nata) právo veriteľa na uplatnenie žaloby o určenie popretej pohľadávky.
Predmetné ustanovenie neustanovovalo moment hmotného práva, v ktorom správca bol povinný poprieť
pohľadávku a predmetné oznámenie o popretí zároveň aj doručiť.

28. Účinky popretia pohľadávky (podľa hmotného práva) nastávali zapísaním popretia do zoznamu
pohľadávok, pričom tento zápis mal účinky popretia pohľadávky (veriteľovi však stále nevzniklo právo
na podanie tzv. incidenčnej žaloby, keďže to mu vznikalo až doručením oznámenia správcu o popretí
pohľadávky).Mal za to, že pohľadávka žalobcu bola popretá v lehote určenej podľa ZKR, pričom tomuto
následne vzniklo len právo na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky.

29. Ďalej žalovaný uviedol, že spornou skutočnosťou bolo dostatočné nepreukázanie výšky pohľadávky,
ktorú si žalobca prihlasoval do konkurzného konania. Žalobca nepreukázal výšku svojej pohľadávky
podľa Obchodného zákonníka. Spornosť pohľadávky pretrváva, keďže žalobca uvádzal nesprávny
zoznamčlenovdružstvaamanipuláciuzoznamov.Správcapoukazovalnaspornosťčlenov,ichvkladova

spôsobu výpočtu. Pri spornosti pohľadávok bolo potrebné pohľadávky poprieť bez ohľadu na subjektívne
pocity žalobcu. Správca mohol posudzovať správnosť výpočtu len na základe zákonných ustanovení a
podkladov. K návrhu na prerušenie konania sme uviedol, že to ponecháva na zvážení súdu tento návrh,
keďže žalovaný poukázal na neustálený skutkový stav o členstve, nekompletné dokumentácie a viaceré
spory. O spornosti postupu žalobcu svedčil aj fakt, že v niektorých konaniach boli podané späťvzatia

žalôb. Navrhol žalobu zamietnuť.

30. Súd následne nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie predloženými listinnými
dôkazmi.

31. Pojednávanie bolo vykonané bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, žalobca svoju
neprítomnosť neospravedlnil a žalovaný a jeho právneho zástupca, súhlasili s prejednaním veci bez ich
prítomnosti.

32. A Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s vykonaním pojednávania bez jeho

prítomnosti. Poukázal na vysoký počet sporov a vydanie neprávoplatných rozhodnutí v obdobných
veciach v prospech žalovaného (senáty 4 Cbi a 7 Cbi). Súčasne uviedol, že zotrváva na svojich
písomných vyjadreniach a má za to, že žaloba je nedôvodná. Súčasne poukázal na to, že správcapoprel pohľadávky žalobcu v zákonnej lehote, čo potvrdil aj Krajský súd v Košiciach v otázke nepriznania
hlasovacích práv.

33. Žalovaný uviedol, že žalobca si prihlásil to, čo do úpadcu vložil ako členský vklad, na čo však nemá
nárok, keďže sa zakazuje vrátenie vkladu. Uviedol, že akýkoľvek prístup z družstva musí byť vypočítaný
ako takzvaný vyrovnací podiel, ktorý je uvedený už aj v stanovách družstva alebo v Obchodnom
zákonníku. Keďže žalobca nesplnil uvedené, neodôvodnil a nepreukázal veličiny, na základe ktorých
vychádzal, správca mal jedinú povinnosť, a to pohľadávku poprieť. Poprel tvrdenia žalobcu, že správca

mal s odbornou starostlivosťou žiadať účtovníctvo o rôzne skutočnosti a dopytovať sa v podstate
nachádzať právo žalobcu. Taktiež poukázal na to, že všetky ostatné dôkazy, ktoré sú doručované ex
post, neobsahujú informácie potrebné pre výpočet vyrovnacieho podielu. Uviedol, že chápe, že žalobca
nevie tento svoj nárok vypočítať, avšak vzhľadom na rovnosť strán sporu ani správca nemôže niesť
zodpovednosť za nároky žalobcu. Žalobca bol členom družstva a o svoje členstvo sa mal aktívne
zaujímať, alebo predložiť znalecký posudok k tomuto výpočtu, keďže certifikát len predstavuje sumu,

ktorú žalobca vložil do družstva ako členský vklad. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

34. Skutkový stav súd posúdil podľa týchto právnych predpisov:

35. Podľa § 32 ods. 3 písm. a/ ZKR, pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty

na prihlasovanie pohľadávok.

36. Podľa § 32 ods. 4 ZKR, z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže
aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok,
vždy najviac o 30 dní.

37. Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu
pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

38. Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,

vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

39.Podľa§203aods.2ZKR,akposlednýdeňlehotypripadnenasobotu,nedeľualebosviatok,posledný
deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.

40. Podľa § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka, družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb
založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb
svojich členov.

41. Podľa § 223 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, základné imanie družstva tvorí súhrn členských
vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva. Členský podiel predstavuje mieru účasti
člena na družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva,
ak stanovy neurčujú inak. Každý člen môže mať v družstve len jeden členský podiel. Výška členského
vkladu sa môže pre jednotlivých členov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom,

ak zákon neustanovuje inak. Celkový súčet menovitých hodnôt členských vkladov do družstva sa musí
rovnať menovitej hodnote základného imania družstva.

42. Podľa § 227 ods. 1 Obchodného zákonníka, členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby.
Ak podľa stanov je členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická

osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku.

43. Podľa § 229 ods. 1 Obchodného zákonníka, členské práva a povinnosti môže člen previesť na
iného člena družstva, pokiaľ to stanovy nevylučujú. Dohoda o prevode členských práv a povinností na
inú osobu podlieha súhlasu predstavenstva. Stanovy môžu určiť dôvody, ktoré prevod vylučujú. Proti

zamietavému rozhodnutiu sa môže člen odvolať na členskú schôdzu. Rozhodnutím predstavenstva
alebo členskej schôdze o schválení dohody o prevode členských práv a povinností sa stáva nadobúdateľ
členských práv a povinností členom družstva v rozsahu práv a povinností prevádzajúceho člena.44. Podľa § 231 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, členstvo zaniká písomnou dohodou, vystúpením,
vylúčením, vyhlásením konkurzu na majetok člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre
nedostatok majetku člena alebo zánikom družstva. Vystúpením zaniká členstvo v čase určenom

stanovami, najdlhšie však uplynutím šiestich mesiacov odo dňa, keď člen písomne oznámil vystúpenie
predstavenstvu družstva.

45. Podľa čl. 8 stanov družstva - Zánik členstva členstvo v družstve zaniká: dohodou, prevodom
členstva podľa čl. 7 týchto stanov, vystúpením, vylúčením, smrťou člena, vyhlásením konkurzu na

majetok člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena, povolením
reštrukturalizácie člena, nesplnením čl. 5 ods.2 písm. d) týchto stanov, vstupom člena do likvidácie,
vyhlásením konkurzu na majetok člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok člena
pre nedostatok majetku, povolením reštrukturalizácie člena, prípadne zánikom právnickej osoby - člena
družstva, zánikom družstva.

46. Podľa § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší
člen nárok na vyrovnací podiel.

47. Podľa § 233 ods. 2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského
vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených

členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.

48. Podľa § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka, pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav
čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie,
ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho

podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných
zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom
predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.

49. Podľa § 234 ods. 1 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa uhrádza v peniazoch, ak zákon

alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania. Stanovy môžu určiť, že v prípadoch, keď členský vklad
spočíval úplne alebo sčasti v prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na družstvo, môže člen žiadať
vyporiadanie vrátením tejto nehnuteľnosti, a to v hodnote, ktorá je evidovaná v majetku družstva v čase
zániku jeho členstva. Ak je výška vyrovnacieho podielu menšia, než je hodnota vrátenej nehnuteľnosti,
je nadobúdajúci člen povinný uhradiť družstvu rozdiel v peniazoch. Stanovy môžu určiť, že obdobne

sa postupuje aj v prípade, keď spočíval členský vklad v poskytnutí iného vecného plnenia. Družstvo
zodpovedá členovi, ak nakladá s majetkom družstva spôsobom, ktorý by toto vrátenie znemožňoval.

50. Súd úvodom konštatuje, že žaloba žalobcu bola podaná včas, v tridsaťdňovej lehote, keď žalovaný
vypracoval oznámenie o popretí pohľadávky žalobcu dňa 31.03.2023 a žaloba bola súdu doručená dňa

02.05.2023.

51.Pokiaľideorozsahposudzovaniapopretýchpohľadávoksúdomvincidenčnomspore,súdpoukazuje
na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré dospeli k nasledovným právnym
záverom:

52. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené
pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich
uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné
preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného

konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody
obsiahnutévpopieracomprejavesprávcuzodpovedajúskutočnostiavylučujúpohľadávkuzuspokojenia
v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval
svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý
právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky

osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či
v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 ZKR je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu
o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné,keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy (k tomu viď nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. septembra 2014, sp. zn. II. ÚS 409/2013).

53. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal dodržanie lehoty popretia pohľadávky, správcom, súd
preto poukazuje na to, že podľa § 32 ods. 3 ZKR pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia
základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok. V zmysle ods. 6 ZKR správca to bez zbytočného odkladu
zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

54. Súd dospel k záveru, že z predmetného ustanovenia nie je možné dôvodiť, že správca v lehote 30
dní na popretie pohľadávky toto popretie musí aj oznámiť veriteľovi, ktorému bola pohľadávka popretá.
Uvedené vyplýva z logického výkladu pričom podľa tzv. smernice logického výkladu sa vychádza
z toho, čo je primerané, prípadne sa spravujeme zásadou v pochybnostiach miernejšie, ako aj tým,
že výsledkom výkladu nemôže byť význam, ktorý znamená nesplniteľnú povinnosť. V danom prípade
jednoznačne zákonná úprava uvádza povinnosť bezodkladne oznámiť popretie pohľadávky veriteľovi,

a naopak neuvádza, že v lehote stanovenej na popieranie pohľadávok.

55. Navyše ak by aj správca bol povinný oznámiť popretie pohľadávky veriteľovi v lehote 30 dní, t.j.
v lehote na jej popretie, správca túto lehotu dodržal. V zmysle ustanovenia § 203a odsek 2 ZKR,
ak pripadne koniec lehoty na víkend alebo deň pracovného pokoja, posledný deň lehoty je najbližší

pracovný deň. Konkurzný súd bolo preukázané, že predĺžil správcovi lehotu o ďalších 30 dní a to
viacnásobne, táto vždy začala plynúť až nasledujúci deň po skutočnom konci pôvodnej lehoty, ktorý ak
pripadol na víkend alebo štátny sviatok, bol až najbližší pracovný deň. V tomto prípade bol posledným
dňom lehoty na oznámenie popretia pohľadávky deň 31.03.2023, pričom týmto dňom bolo zo strany
žalovaného ako správcu oznámené žalobcovi ako veriteľovi popretie jeho pohľadávky, čo uviedol v

podanej žalobe sám žalobca. Súd je teda názoru, že žalovaný poprel pohľadávku žalobcu a oznámil
mu jej popretie v zákonnej lehote.

56. Súd ďalej poukazuje aj na komentár k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii (Komentár. 4. vydanie.
Praha: C. H. Beck, 2021, s. 281. k § 32 ZK) v zmysle ktorého : „Správca vykoná popretie pohľadávky

v zozname pohľadávok, aj keď to KR v znení účinnom od 1. januára 2012 už neupravuje a v odseku 6
zákon prikazuje správcovi len zapísať popretie pohľadávky a bez zbytočného odkladu písomne oznámiť
popretie pohľadávky veriteľovi, ktorému bola pohľadávka popretá. Podľa § 31 vykonávacej vyhlášky sa
po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok v kancelárii správcu v nasledujúcich troch dňoch doplnia
v zozname pohľadávok všetky ďalšie skutočnosti, ktoré sa považujú uplynutím lehoty na popieranie

pohľadávok za zistené. Takto doplnený zoznam pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok sa v
zákonnej lehote doručí súdu (odkaz na § 32 ods. 3 KR je vo vykonávacej vyhláške nesprávny a správne
má byť odkaz na § 31 ods. 3 KR).“.

57. Pokiaľ ide o samotné dôvody popretia pohľadávok žalobca si do konkurzného konania prihlásil

pohľadávky, ktoré v súhrnnej prihláške špecifikoval pokiaľ ide o pohľadávku č. 859 tak, že veriteľ si
prihlásil do konkurzného konania úpadcu nezabezpečenú pohľadávku z titulu vyrovnacieho podielu vo
výške svojich investičných členských vkladov k 31.12.2019, ktoré preukazoval Certifikátom vystaveným
úpadcom na meno veriteľa. Veriteľ uvádzal, že predstavenstvo úpadcu svojvoľne vylúčilo veriteľa z
členstva v družstve. Veriteľ podal odvolanie, ktoré bolo prerokované na náhradnej členskej schôdzi

dňa 18.11.2020 uznesením č. 365. Poukázal na to, že podľa § 233 Obchodného zákonníka a čl. 15
Stanov úpadcu má doterajší člen pri zániku členstva nárok na vyrovnací podiel, ktorý sa určí pomerom
splateného členského vkladu násobeného počtom ukončených rokov členstva k súhrnu splatených
členských vkladov všetkých členov. Vyrovnací podiel je splatný uplynutím troch mesiacov od schválenia
riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v

ktorom členstvo zaniklo. Keďže úpadca vylúčil veriteľa ako člena družstva, veriteľovi vznikol nárok na
vyplatenie vyrovnacieho podielu podľa účtovnej závierky za rok 2020, v roku, keď členstvo zaniklo.
Vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu (základného a ďalšieho) násobeného
počtom ukončených rokov členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov. Nárok na
výplatu vyrovnacieho podielu je splatný do 3 mesiacov od schválenia účtovnej závierky. Úpadca podal

účtovnú závierku za rok 2020 dňa 30.06.2021, ktorú mal schváliť najneskôr dňa 30.07.2021. Nárok
veriteľa na vyplatenie vyrovnacieho podielu bol splatný najneskôr dňa 30.10.2021. Veriteľ si nemohol
určiť výšku vyrovnacieho podielu bez súčinnosti úpadcu, ktorý neposkytol potrebné údaje ani napriek
výzve právneho zástupcu veriteľa zo dňa 20.12.2021. Veriteľ tvrdil, že úpadca si nesplnil svoje povinnostiaveriteľovibolozabránenéprihlásiťskutočnývyrovnacípodiel,pretoženedisponujeúdajmizúčtovníctva
úpadcu. Veriteľ je nútený prihlásiť iba súčet svojich členských vkladov, ktorý je nižší ako skutočný
nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Z účtovnej závierky za rok 2020 vyplýva hodnota čistého

obchodného imania úpadcu vo výške 4.470.083,00 Eur. Veriteľ nemal k dispozícii podklady na výpočet
vyrovnacieho podielu, pretože predstavenstvo družstva úpadcu tieto informácie nesprístupnilo.

58. Žalobca ďalej v prihláške uviedol, že si nemôže prihlásiť vyrovnací podiel z dôvodu zavinenia
úpadcu, ktorý nepredložil potrebné údaje ani na základe žiadosti veriteľa a jeho právneho zástupcu.

Veriteľ si prihlásil sumár svojich členských vkladov, ktoré sú nižšie ako skutočný nárok na vyrovnací
podiel. Dlžník účtuje o vyrovnacích podieloch vylúčených členov na účte č. 379500, čo bolo predložené
správcovi za účelom vypracovania reštrukturalizačného posudku č. XX/XXXX. Veriteľ si prihlásil istinu
svojej pohľadávky z titulu vyrovnacieho podielu vo výške členských vkladov a úroky z omeškania od
nasledujúceho dňa vylúčenia do 13.09.2022 vo výške 5 % ročne.

59. Druhú pohľadávku pod poradovým č. 860 z titulu plnení účasti na dovolenkovom programe
NFD odôvodnil žalobca v prihláške tak, že si uplatnil pohľadávku, ktorá zanikla odstúpením veriteľa
od zmluvy. Túto pohľadávku veriteľ preukázal certifikátom vystaveným úpadcom na meno veriteľa.
Predstavenstvo úpadcu svojvoľne vylúčilo veriteľa z členstva v družstve rozhodnutím č. 365 zo dňa
18.11.2020. Veriteľ sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal. Veriteľ pred začatím reštrukturalizácie a pred

vyhlásením konkurzu odstúpil podľa § 348 a nasl. Obchodného zákonníka od Zmluvy o dovolenkovom
programe NFD. Po doručení odstúpenia úpadcovi podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva
zanikla. Úpadca sa voči odstúpeniu nevyjadril, a teda predmetné odstúpenie akceptoval. Podľa § 351
ods. 2 Obchodného zákonníka mal veriteľ nárok na vrátenie plnenia v peňažnom vyjadrení. Pohľadávka
veriteľa vznikla ako peňažná pohľadávka, ktorej splatnosť nastala pred začatím reštrukturalizácie a

pred vyhlásením konkurzu. Veriteľ si uplatnil peňažnú pohľadávku voči úpadcovi. Úpadca odignoroval
odstúpenie a zasielal veriteľom oznam o zrušení zmluvy, čo už nebolo možné, keďže veriteľ už predtým
odstúpil. Veriteľ poukázal na neplatný úkon zrušenia zmluvy z dôvodu jej neexistencie a z dôvodu, že
zmluvu zrušilo neplatne zvolené predstavenstvo (Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn.
5Cb/5/2020). Veriteľ poukázal na to, že zánikom jeho členstva v družstve zanikol aj jeho nárok na plnenie

účasti v dovolenkovom programe NFD. Veriteľ vyzval úpadcu na plnenie pohľadávky, avšak úpadca
pohľadávku neuhradil. Opätovne odôvodnil uplatnenú pohľadávku § 233 Obchodného zákonníka a
článkom 15 stanov úpadcu.

60. V prihláške uviedol, že veriteľ mal nárok využívať apartmány vo vlastníctve úpadcu alebo

nehnuteľnosti sprostredkované spolupracujúcou spoločnosťou s úpadcom. Veriteľ bol vylúčený
úpadcom z členstva v družstve pred začatím reštrukturalizácie a pred vyhlásením konkurzu. Zánikom
členstva veriteľa v družstve zanikol aj jeho nárok na plnenie účasti v dovolenkovom programe NFD.
Veriteľ si tiež uplatnil úroky z omeškania vo výške 5% ročne, počnúc od štvrtého dňa od doručenia výzvy
na úhradu pohľadávky úpadcovi do dňa pred vyhlásením konkurzu.

61. Správca popretie pohľadávky pod poradovým č. 859 čo do výšky odôvodnil tým, že spôsob
vypočítavania vyrovnacieho podielu vychádza z ustanovenia § 233 Obchodného zákonníka a stanov
úpadcu, pričom veriteľ nepredložil a nepreukázal výpočet výšky vyrovnacieho podielu a/alebo spôsob
jeho výpočtu. Veriteľ sám uvádzal, že jej výšku nevie určiť. Povinnosť preukázať oprávnenosť

uplatnenej výšky svojej pohľadávky je výlučne na veriteľovi. Veriteľ neodôvodnil, nepreukázal ani
iným hodnoverným spôsobom nepreukázal výšku svojej pohľadávky. Správca naviac poukázal na
to, že veriteľ si nie je oprávnený uplatniť výšku pohľadávky v rovnakej výške ako je (resp. bol) jeho
členský vklad (resp. súčet investičných vkladov), nakoľko v zmysle zásady zákazu vrátenia vkladu,
členské vklady členom družstva nie je možné vrátiť (uvedené sa vzťahuje aj na prípadné úroky z

členských vkladov). Pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania
družstva, čo je obchodný majetok družstva po odpočítaní záväzkov vzniknutých družstvu v súvislosti
s podnikaním. Veriteľom priložený „certifikát“ bez právneho významu deklaruje len výšku členského
vkladu. Splatenie členského vkladu veriteľ nepreukázal. Správca nevedel preveriť a vykonať výpočet
z dôvodu nekompletného a najmä sporného zoznamu vkladov členov družstva, od ktorých by bolo

možné uvedenú sumu odvodiť. Správca poukázal na viaceré konania o určení neplatnosti prijatých
uznesení (členovia predstavenstva a členstvo v družstve ako také) a z uvedeného dôvodu je vysoko
sporné, či veriteľovi (resp. vysokému počtu vylúčených členov) platne aj zaniklo členstvo v družstve,
čo je aj dôvod na popretie výšky prihlásenej pohľadávky. Keďže sa dôvod popretia vzťahuje k istine(jej výške a právnemu dôvodu prípadne vymáhateľnosti), je nevyhnutné poprieť aj prípadné prihlásené
príslušenstvo, nakoľko sa dôvod popretia vzťahuje aj na prihlásené príslušenstvo.

62. Čo sa týka popretia pohľadávky pod poradovým č. 860 uviedol, že veriteľ ju žiadal titulom odstúpenia
od zmluvy podľa Obchodného zákonníka t.j. vrátenie toho, čo podľa zmluvy plnil, splatenie členského
vkladu, resp. sumy, na ktorú sa v zmluve o majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD zaviazal,
veriteľ nepreukázal. Veriteľom priložený „certifikát“ označil bez právneho významu, pretože deklaroval
len výšku členského vkladu, s tým, že je otázne, či bola určená správne, pretože zo zmluvy o majetkovej

účasti v dovolenkovom programe NFD nevyplývalo, že by suma, na úhradu ktorej sa veriteľ zaviazal,
bola zároveň členským vkladom, a ak áno, rozhodne nie v celom rozsahu, keďže minimálne v časti sa
považovala za jednorazovú sumu určenú na pokrytie služieb kooperácie s DAE. Len v časti sa suma
uvedená v predmetnej zmluve započítavala na členský vklad veriteľa a v tomto rozsahu by v prípade
nespornosti ukončenia členstva v družstve mal veriteľ nárok na vyrovnací podiel, pričom ust. § 233 a
nasl. Obchodného zákonníka spoločne so stanovami družstva uvádzajú spôsob, akým sa vypočítava

hodnota vyrovnacieho podielu, avšak veriteľ nepredložil a nepreukázal výpočet výšky vyrovnacieho
podielu a/alebo spôsob jeho výpočtu, a preto je potrebné túto pohľadávku pre nepreukázanie poprieť
aj v celom prihlásenom rozsahu čo do výšky. Veriteľ neodôvodnil, nepreukázal ani iným hodnoverným
spôsobom nepreukázal výšku svojej pohľadávky. Povinnosť preukázať oprávnenosť uplatnenej výšky
svojej pohľadávky je výlučne na veriteľovi. Keďže sa dôvod popretia sa vzťahoval k istine (jej

výške a právnemu dôvodu prípadne vymáhateľnosti), bolo nevyhnutné poprieť aj prípadné prihlásené
príslušenstvo, nakoľko sa dôvod popretia sťahoval aj na prihlásené príslušenstvo, navyše, keďže
správca nemal za preukázaný dátum zániku zmluvy, bol sporný aj nárok veriteľa na príslušenstvo
pohľadávky.

63. Podľa zmluvy č. 069742015 (bola predložená s Poľskom jazyku, avšak vzhľadom na jednalo sa
o formulárové zmluvy ktoré boli v iných konaniach predložené v Slovenskom jazyku ) čl. I bodu 2,
účastník podpisom tejto zmluvy a prihlášky do NFD po splnení podmienok uvedených v stanovách NFD
a v zmluve sa stal členom NFD a účastníkom NFD PROGRAM VACATION. Podmienkou nadobudnutia
účinnosti tejto zmluvy bolo schválenie prijatia účastníka za účastníka NFD predstavenstvom NFD, na

prihláške do NFD.

64. Podľa čl. I bodu 3 účastník sa v rámci účasti na dovolenkovom programe NFD zaviazal uhradiť
sumu 6990 Eur, suma 332 Eur je považovaná za základný členský vklad v NFD, suma 400 Eur s DPH
bola určená ako jednorazová suma určená na pokrytie služieb kooperácie DAE, zostávajúca suma sa

považovala za ďalšiu majetkovú účasť člena na podnikaní NFD v zmysle čl. 16 bod 6 stanov NFD, čím
sa stal žalobca členom NFD. Rovnako bolo uvedené, že ak nemá možnosť daný vklad realizovať v plnej
výške, potom NFD vyjadrilo súhlas, aby to zaplatil aj v splátkach podľa čl. IV tejto zmluvy bez potreby
vystavovania faktúr.

65. Podľa čl. I bodu 4 cena jedného podielu k NFD programu, respektíve, prípadne aj hodnota jedného
vlastníckeho podielu v apartmáne bola určená vo výške 6990 Eur splatná do (bez uvedenia dňa) po
úhrade v celosti a účastník programov sa rozhodol zakúpiť 1 podiel NFD programu, čím získal násobok
poskytnutých týždňov, pričom 1 zakúpený podiel sa rovná jednému týždňu dovolenkového pobytu.

66. Podľa čl. 16 bodu 6 stanov predložených žalobcom ako listinný dôkaz schválených členskou
schôdzou konanou dňa 28.03.2014, ďalšie majetkové účasti - bližšie podmienky budú dohodnuté
zmluvne s družstvom.

67. Podľa čl. II bodu 1 zmluvy NFD, prijímať ďalšiu majetkovú účasť účastníka - člena NFD na podnikaní

NFD vo výške uvedenej v čl. I bod 3, pričom člen mal obdŕžať podiel na zisku NFD z prevádzky
nehnuteľností (spomenutých v čl. I bod 6 ), čím bol dotknutý spôsob výpočtu podielu na zisku člena
určený stanovami NFD. Nárok na zisk a spôsob ako bude vypočítaný bol opísaný v bode 2 s tým, že
účastník akceptoval stanovy NFD v naturáliách (nefinančne) v podobe dovolenky, v zmysle podmienok
zmluvy.

68. Podľa čl. II bodu 3 zmluvy v prípade záujmu účastníka o zrušenie účastníctva členstva v NFD a tým aj
zlikvidnenia jeho investície , účastník týmto akceptuje, že jeho investícia bude zlikvidovaná spôsobom:
písm. a) cez NFD formou dovolenkových pobytoch v apartmánoch Marina d´Or alebo apartmánochKukučka, 1 týždeň na cenu 1000 Eur, pričom toto vyporiadanie formou týždňových pobytov pripadajúcich
na 1 podiel bude trvať až do doby vyrovnania celej výšky jeho vkladu, ak účastník si už skôr nevyčerpal
svoju hodnotu vkladu iných ponúkaných bonusoch od NFD; písm. b) predaja podielu inému záujemcovi

o dovolenkový program, prostredníctvom NFD, ale aj sám účastník má právo nájsť iného záujemcu a sa
môže kedykoľvek zmysle zmluvy o prevode práva a povinnosti predať svoj podiel, so súhlasom NFD a
tak získať svoj vklad v zmysle tejto zmluvy späť v ktoromkoľvek čase. Ak by NFD alebo účastník nenašiel
nového záujemcu do 12 mesiacov, tak vždy bude možné zlikvidovať podiel podľa bodu 3 písm. a).

69. Podľa čl. IV bodu 1 zmluvy účastník so súhlasom NFD mohol vyplatiť podiel aj v splátkach, pričom
podľa bodu 3 účastník sa zaviazal, že výška akontácie bude 69,90 Eur a mala byť splatná do počtu dní,
ktoré neboli uvedené od podpisu zmluvy, a účastník sa tiež zaviazal splácať mesačné splátky vo výške
123,02 Eur počas šesťdesiatich mesiacov vždy mesačne k 10. dňu každého nasledujúceho mesiaca.

70. Žalobca ďalej predložil dva certifikáty identifikačné č. 279955 , v ktorých mal potvrdené že vlastní

3,09 podielov, pod registračným číslom 31301, s tým, že členský vklad bol autorizovaný dňa 31.12.2019
a bola uvedená výška členského vkladu 1024,45 Eur, v druhom 22,44 podielov autorizovaný dňa
21.01.2020 a bola uvedená výška členského vkladu 7452,10 Eur. Súčasne bolo v oboch uvedené,
že člen NFD má nárok na zisk a majetkovú účasť družstva v pomernej výške vlastnených podielov.
Členstvo v družstve upravujú stanovy NFD Obchodný zákonník. Vlastníctvo podielov družstve vznikol

na základe uhradenia zo základného členského vkladu a ďalšieho členského vkladu v zmysle prihlášky
do družstva a vyhlásenia o ďalšom členskom vklade, prípadne iným spôsobom v zmysle stanov NFD.

71. Súd nemal preukázané kedy presne žalobca bol vylúčený z členstva družstva, len notárskou
zápisnicou bolo preukázané, že dňa 18.11.2020 bolo odvolanie prejednané avšak k odstráneniu

spornosti tejto skutočnosti došlo v priebehu tohto konania, a žalovaný uvádzal, že sú vedené konania
o neplatnosť prijatých uznesení. Žalobca na to reagoval tak, že zobral žalobu o určenie neplatnosti
členských schôdzí späť.

72. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy, ktoré realizoval žalobca (predložené takmer nečitateľné),

uvedené na veci nič nemení nakoľko aj toto sa súdu javí ako sporné. V zmysle § 348 ods. 1 Obchodného
zákonníka, ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno od zmluvy odstúpiť, keď zo
správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne vyplýva ešte pred časom určeným na
plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušená podstatným spôsobom, a povinná strana
neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného odkladu dostatočnú zábezpeku.

73. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by zo správania úpadcu vyplývalo, že porušil
svoje zmluvné povinnosti. Uvedená skutočnosť nevyplýva zo žiadneho listinného dôkazu predloženého
žalobcom. Súd je v prvom rade názoru, že žalobca je povinný predkladať dôkazy, ktorými preukazuje
nárok uplatnený v konaní. Ak teda zmluvná strana, v tomto prípade žalobca, mal v úmysle odstúpiť

od zmluvy s úpadcom, malo dôjsť ku konkrétnemu porušeniu práv žalobcu, ktorého by ho od zmluvy
oprávňovali odstúpiť. Súd nie je názoru, že zo strany žalobcu bolo možné odstúpiť od zmluvy z dôvodu,
že žalobca konštatoval, že na základe porušenia povinností úpadcu vo vzťahu k iným členom družstva,
možno pravdepodobne očakávať porušenie aj jeho práv.

74. Na základe skutočností uvádzaných žalobcom v súhrnnej prihláške, čo sa týka pohľadávky
prihlásenej pod poradovým č. 859 súd dospel k záveru, že do úvahy prichádza nárok uplatnený z
titulu vyrovnacieho podielu na, ktorý je potrebné aplikovať postup podľa § 233 a nasl. Obchodného
zákonníka. Súd v tomto konštatuje, že stanovy družstva (úpadcu) mali zakotvený obdobný výpočet
vyrovnacieho podielu v prípade zániku členstva v družstve (aj keď boli predložené stanovy kde na rozdiel

od uvádzaného čl. 15 v prihláške upravujú nárok na vyrovnávací podiel v čl. 20).

75. Podľa § 233 ods. 2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského
vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených
členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva. Podľa komentára

Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1146,
1147 k § 233 Obchodného zákonníka, sa uvádza: „Majetková účasť, ktorú vložil člen do družstva v
podobe členského vkladu, je počas trvania jeho členstva majetkom družstva. Zánikom členstva vzniká
bývalému členovi družstva nárok na vyrovnací podiel. Stanovy nesmú tento nárok vylúčiť. Vyrovnacímpodielom sa rozumie majetkový nárok bývalého člena, ako aj nárok dediča, ktorý sa nestal členom
družstva (§ 232 ods. 3). Nárok na vyrovnací podiel môže voči družstvu uplatniť aj likvidátor alebo správca
konkurznej podstaty bývalého člena družstva. (...) Kritériami na určenie výšky vyrovnacieho podielu je

výška splateného členského vkladu a počet ukončených rokov členstva. Z ustanovenia však explicitne
nevyplýva, či súhrn splatených vkladov všetkých členov sa má násobiť súčtom rokov členstva všetkých
členov alebo priemerom týchto rokov. Vzhľadom na to, že vyrovnací podiel by sa nemal diametrálne
odlišovať od likvidačného zostatku, súhrn splatených vkladov všetkých členov by sa mal podľa nášho
názorunásobiťpriemeromsúčturokovčlenstvavšetkýchčlenov.(...)Zákonvýslovnezakotvuje,že§233

ods. 2 – 4 má dispozitívnu povahu. Stanovy teda môžu odchylne od zákona ustanoviť spôsob určenia
vyrovnacieho zostatku, pričom ho nemôžu úplne vylúčiť; § 233 ods. 1 má totiž kogentnú povahu. Pri
spôsobe určenia vyrovnacieho podielu sa však nesmie diskriminovať menšinová skupina členov.“

76. Žalobca si však v konkurznom konaní uplatnil pohľadávku, ktorá nepredstavuje vyrovnací podiel
ale jeho členský vklad v družstve tomuto zodpovedá aj formuláciou uvedená v certifikáte, ktorý žalobca

predložil, kde je práve konštatované, že týmto sa potvrdzuje, že menovaný člen teda žalobca vlastní
podiely a uvádza sa výška členského vkladu, ktorá suma je totožná s výškou uplatnenej pohľadávky a
napokon žalobca týmto aj odôvodňoval uplatnený nárok. Členský podiel existuje len do zániku členstva
v družstve, pričom jeho hmotná stránka sa po zániku členstva transformuje do majetkového
práva, ktorým je vyrovnací podiel. Súd však poukazuje na to, že predmetný členský vklad na certifikáte

nezodpovedá dojednaniam vyplývajúcich zo zmluvy o majetkovej účasti, kde v čl. I bodu 3 je uvedené,
že iba suma 332 Eur je považovaná za základný členský vklad. Predmetný certifikát bol vystavený
samotným úpadcom, ktorý však súd posúdil ako bez právneho významu k prejednávanej veci a navyše
vzbudzuje pochybnosti o jeho hodnovernosti. Vo veci boli dokonca predložené 2 certifikáty s totožným
identifikačným číslom ako aj totožným registračným č. ktoré však boli autorizované v rozdielnych dňoch s

uvedením rozdielnej výšky členského vkladu. Navyše z predložených stanov prípadne samotnej zmluvy
ani nevyplýva akási úprava alebo aspoň rámcové pravidlá na základe, ktorých úpadca takéto certifikáty
vydával.

77. Súd v tomto poukazuje aplikovateľnú právnu vetu z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky

sp.zn. 22Cdo 153/2000, v ktorom uvádzal, že vyrovnací podiel a tzv. zostatková hodnota členského
podielu v bytovom družstve sú úplne odlišné právne kategórie, pričom obidve nie je možné stotožniť s
členskými právami a povinnosťami spojenými s užívaním družstevného bytu.

78. V zmysle vyššie uvedených skutočností súd dospel k názoru, že ak žalobca bol platne vylúčený

z členstva v družstve úpadcu, čo bolo sporné v čase realizovania popierať jeho úkonu správcom.
Vylúčením člena družstva mu v zmysle § 233 a nasl. Obchodného zákonníka vzniká nárok na vyrovnací
podiel, ktorý sa vypočíta v zmysle ustanovenia § 233 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka.

79. Pokiaľ ide o pohľadávku pod poradovým č. 860 aj túto pohľadávku veriteľ odôvodňoval

poukazovaním na ustanovenia § 233 Obchodného zákonníka, prípadne na ustanovenia stanú úpadcu
ktorými sa upravuje vyrovnávací podiel následne však chaoticky vyznieva odôvodnenie, že ide o nárok
si nárok z titulu plnení účasti na dovolenkovom programe.

80. V tomto smere súd poukazuje na to, že v zmysle predmetnej zmluvy mohlo ísť o ďalšiu majetkovú

účasť veriteľa na podnikaní NFD teda úpadcu a to vo výške (6990 – 332 - 400) 6258 Eur, pričom ani
v tomto smere súd nemal preukázané, v akej výške došlo k zaplateniu tejto ďalšej majetkovej účasti,
nakoľko zo zmluvy vyplýva aj možnosť zaplatenia v splátkach. Ďalej je potrebné uviesť, že stanovy,
ktoré boli predložené v čl. 16 bode 1 pripúšťali, základný členský vklad a následne ďalší členský vklad
prípadne ďalšiu majetkovú účasť a súčasne v bode 6 odkazovali na podmienky dohodnuté v zmluve,

pričom v zmluve bolo dojednané, že v prípade záujmu účastníka o zrušenie účastníctva členstva v
NFD (čo je pomerne nezrozumiteľne) týmto účastník akceptoval, že jeho investícia bude zlikvidovaná
formou dovolenkových pobytov alebo prevodom práv a povinnosti, zo zmluvy teda nevyplýval nárok na
peňažnú pohľadávku. Prípadne podľa čl. 19 bodu 1 stanov mohol mať veriteľ nárok na rozdelenie zisku
za príslušný rok o čom však musela rozhodnúť členská schôdza uznesením, tak to mala byť stanovená

aká časť zisku je určená na rozdelenie medzi členov.

81. Veriteľ v zmysle § 29 ods.1, 6 ZKR je však povinný uviesť nielen právny dôvod prihlásenej
pohľadávky, ale aj pripojiť listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Z predložených listín k žalobeak tieto boli pripojené aj k prihláške vyplýva len domnelá výška členského podielu. Žalobca súdu
ale ani správcovi nepreukázal pre účely výpočtu vyrovnacieho podielu, rozhodný počet členov a
výšku ich vkladov v čase ukončenia členstva žalobcu ako ani ostatné podmienky nevyhnutné pre účely

výpočtu vyrovnacieho podielu uvedené v § 233 ods. 1-5 Obchodného zákonníka prípadne ani výpočty
pre vyplatenie zisku.

82. Súd v tejto súvislosti poukazuje na dôkaznú povinnosť žalobcu „Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z

toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa
hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom,
že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;

ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež t tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010) “.

83. V zmysle vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
nielen tvrdenia ale i preukázania nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu, prípadne zisku, keďže tak

ako správca v popretí uviedol, nebol preukázaný právny dôvod vzniku - veriteľ nepredložil a nepreukázal
výpočet výšky vyrovnacieho podielu a/alebo spôsob jeho výpočtu, respektíve žiadal vydať to, čo plnil,
hoci nepreukázal, čo plnil. Súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

84. Pre úplnosť súd poukazuje, na zmätočnosť skutkových okolnosti uvádzaných v prihláške žalobcu

a aj v nasledujúcich vyjadreniach pretože, že z predložených listinných dôkazov žalobcu je zrejmé z
obsahu zmluvy o prevode členského vkladu v NFD zo dňa 25.02.2020 vyplýva, že žalobca previedol
svoj členský podiel na subjekt Tradičné družstvo, so sídlom J. Kráľa 21, 960 01 Zvolen, IČO: 52 945
715 (ďalej len „Tradičné družstvo“), pričom mu ostal podiel jednej akcie vo výške 332 Eur na CreditPay.
Ak by aj úpadca po tom, čo jeho štatutárny zástupca podpísal predmetnú zmluvu Tradičné družstvo

nepovažoval za člena družstva, uvedené nič nemení na tom, že zmluva medzi jej zmluvnými stranami
(žalobca a Tradičné družstvo) bola naďalej platná, pričom nebolo preukázané aj odstúpenie od tejto
zmluvy, resp. že by bola neplatná z iného dôvodu. Súd teda konštatuje, že aj samotná aktívna vecná
legitimácia žalobcu v konaní sa javí ako pochybná.

85. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na prerušenie konania tu súd poukazuje na to, že Súd v tejto
súvislosti uvádza, že v iných obdobných konaniach vedených na Okresnom súde Prešov, kde vystupujú
iní veritelia úpadcu prerušil tieto konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 6Cb/1/2021. Voči týmto rozhodnutiam podali žalobcovia,
t.j. iní veritelia odvolania, o ktorých rozhodoval odvolací Krajský súd v Košiciach. Takýmto prípadom

bolo aj konanie vedené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7Cbi/57/2023, kde súd uznesením zo
dňa 06.10.2023 pod č. k. 7Cbi/57/2023 – 62 konanie prerušil. Uznesením zo dňa 31.01.2024 pod
č. k. 4CoKR/57/2023 – 105 odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a uviedol: „Z obsahu vyššie
citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že konanie štatutárneho orgánu úpadcu (predstavenstvo
družstva) a rovnako ani jeho zloženie nemá na výšku a opodstatnenosť prihlásenej pohľadávky

žalobcu žiadny vplyv, pretože tento nárok vyplýva priamo zo zákona a jeho výška sa určuje podľa
objektívnych skutočností, ktorých sa nijako nedotýka prípadná následná zmena v štatutárnom orgáne
úpadcu. Akákoľvek zmena v zložení predstavenstva úpadcu dňa 05.12.2020 teda nemá žiadny vplyv
na rozhodnutie o opodstatnenosti prihlásenej pohľadávky žalobcu, ktorá vznikla v súvislosti s jeho
predchádzajúcim vylúčením. S ohľadom na vyššie uvedené (viď body 17 až 19) výsledok konania o

platnosti spornej zmeny predstavenstva úpadcu nemá pre konanie vo veci určenia pravosti pohľadávky
žalobcu žiadny právny význam.“.

86. Súd prvej inštancie preto považuje otázku potreby prerušenia konania za vyriešenú viacerými
rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach, pričom nevidí dôvod sa od týchto odkloniť a predmetné

konanie prerušiť. Vzhľadom k uvedenému návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

87. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená
v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.