Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5Cbi/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123204152
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8123204152.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouMgr.AlenouPavelekovouvsporežalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvale

bytom XXX XX C. XX, v konaní právne zastúpený: JUDr. Gábor Száraz, advokát, so sídlom Garbiarska
20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, proti žalovanému: Správcovská a konzultačná, k.s., so
sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 089 570, správca úpadcu
NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494,
v konaní právne zastúpený: Advokátska kancelária PALČÍK & PARTNERS s.r.o., Žriedlová 3, 040 01
Košice–mestskáčasťStaréMesto,IČO:55465714,ourčenieprávnehodôvodu,výšky,vymáhateľnosti
a poradia popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenie konania.

II. Žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania,
o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 02.05.2023 sa žalobca (žalobkyňa) domáhal aby súd určil, že
pohľadávky žalobcu prihlásené súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok do konkurzného

konania úpadcu: NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa,
IČO: 36 477 494, vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2R/1/2021, zapísané v zozname
pohľadávok a to:
- ako pohľadávka pod poradovým č. 603 z titulu nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu v časti istiny
vo výške 2048,89 Eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 277,02 Eur, je čo do právneho dôvodu,
výšky, vymáhateľnosti a poradia nesporná a oprávnená,
- ako pohľadávka pod poradovým č. 604 z titulu nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu v časti istiny

vo výške 2450 Eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 309,10 Eur, je čo do právneho dôvodu,
výšky, vymáhateľnosti a poradia nesporná a oprávnená.

2. Žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 07.09.2022, sp. zn. 2R/1/2021 súd
zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi: NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO a začal konkurzné
konanievočidlžníkovi,vyhlásilkonkurznamajetokaustanovilsprávcu:Správcovskáakonzultačná,k.s.,
so sídlom kancelárie Zdravotnícka 2, 058 01 Poprad, IČO: 53 089 570. Uznesenie bolo publikované v

Obchodnomvestníkuč.176/2022dňa13.09.2022podpodaním„K053297“;atedapredmetnéuznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2022.3. Žalobca ďalej uviedol, že podľa § 28 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ZKR) v spojení s § 203 ods. 1 ZKR nesporne
vyplýva, že základná prihlasovacia lehota 45 dní začala plynúť 15.09.2022 a skončila 31.10.2022.

Následne poukázal na to, že Okresný súd Prešov opakovane správcovi predlžoval lehoty na popieranie
pohľadávok o 30 dní, a lehota bola predĺžená od 01.12.2022 do 30.12.2022, následne od 31.12.2022 do
29.01.2023,od30.01.2023do28.02.2023anapokonod01.03.2023do30.03.2023.Tým,žeustanovený
správcadoručilprávnemuzástupcovižalobcuoznámenieopopretípohľadávokzodňa31.03.2023,učinil
tak po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok, pretože lehota skončila dňa 30.03.2023. Mal teda za

to, že pohľadávka žalobcu sa považuje za zistenú.

4. Následne žalobca uviedol, že pokiaľ ide o popretie pohľadávok, že zotrváva na skutočnostiach
uvedených v prihláške nezabezpečenej pohľadávky vrátane jej príloh a uviedol, že pokiaľ ide o
pohľadávku č. 603, s popretím správcu sa nestotožňuje z dôvodu, že žalobca bol vylúčený z členstva
v družstve rozhodnutím predstavenstva úpadcu, proti ktorému sa žalobca odvolal a jeho odvolanie bolo

prerokované na členskej schôdzi družstva konanej dňa 18.11.2020, pričom uznesením č. 380, bolo
vylúčenie žalobcu z členstva v družstve potvrdené. Je teda nesporné, že bol vylúčený z členstva v
družstve v roku 2020.

5. Poukazujúc na to mal za to, že podľa čl. 20 ods. 4, ods. 5 a ods. 8 platných stanov družstva úpadcu zo

dňa 03.06.2019 v spojení s § 233 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka má nárok na vyrovnací
podiel. S tým, že v prílohe prihlášky „certifikátom“, ktorý bol podpísaný platnými členmi družstva úpadcu,
preukázal svoj nárok. Uviedol, že sa dožadoval od žalovaného správcu výpočtu svojho vyrovnacieho
podielu, pričom tento napriek výzve neobdržal, čo nemôže byť na ťarchu žalobcu, pretože informácie
na to potrebné nemá ako získať, a to najmä počet členov družstva ku dňu jeho vylúčenia, ktorý je

potrebný k výpočtu vyrovnacieho podielu. Uviedol, že si prihlásil nárok z titulu vyrovnacieho podielu
v nižšej sume, aká mu náleží, a to z dôvodu, že správca nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z
ustanovení Obchodného zákonníka a stanov úpadcu a nedisponoval údajmi z účtovníctva úpadcu a
zoznamom stavu členov družstva ku dňu vylúčenia. Preto bol nútený sa prihláškou prihlásiť iba súčet
svojich členských vkladov.

6.Uviedol,žesúčettýchtočlenskýchvkladovjeurčitenižší,akojejehonároknavyplatenievyrovnacieho
podielu, tak ako to vyplýva z riadku č. 80 na strane 7 súvahy žalovaného za rok 2020. Z predmetnej
účtovnej závierky za rok 2020 nesporne vyplýva hodnota čistého obchodného imania žalovaného.
Pričomčistýmobchodnýmimanímjevovšeobecnostiobchodnýmajetokúčtovnejjednotkypoodpočítaní

záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním, ktoré predstavuje už žaloby daného v
zmysle účtovnej závierky aj za rok 2019 kladnú hodnotu vo výške 5 247 949 Eur a za rok 2020 kladnú
hodnotu vo výške 4 470 083 Eur. Uviedol, že v danom spore súd nebude musieť vykonať dokazovanie
ohľadom výšky vyrovnacieho podielu, pretože žalobca si prihláškou uplatňuje nižší nárok.

7. Čo sa týka poradia pohľadávky, uviedol, že si ju prihlásil ako E - iná pohľadávka a nie ako pohľadávka
spojená s podriadenosťou. Nie je mu zrejmé, z akého dôvodu žalovaný správca dospel k záveru, že
žalobcova pohľadávka je podmienenou pohľadávkou. Pokiaľ ide o vymáhateľnosť, uviedol, že spory o
neplatnosť prijatých uznesení nemajú vplyv na nárok žalobcu z titulu vyplatenia vyrovnacieho podielu,
nakoľko bol v roku 2020 vylúčený z členstva v družstve. Namietal, že doposiaľ žiadny súd nerozhodol

o tom, že žalobca je vylúčený z členstva družstva. Uviedol, že doposiaľ žiadny súd nerozhodol o tom,
či vylúčenie žalobcu z členstva v družstve zo strany úpadcu je neplatné. Taktiež namietal popretie
pohľadávky čo do poradia.

8. Žalobca totožne odôvodňoval uplatnenú pohľadávku pod poradovým č. 604.

9. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril podaním zo dňa 25.06.2023 (č. l. 36).

10.Žalovanýuviedol,žepokiaľideolehotunapopieraniepohľadávoktakpodľajehonázoruustanovenie
§ 32 ZKR je potrebné vykladať tak, že len určuje okamih kedy vznikne prvýkrát právo veriteľa

na uplatnenie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Predmetné ustanovenie neustanovuje moment
hmotného práva, v ktorom správca je povinný poprieť pohľadávku a predmetné oznámenie o popretí
zároveň aj doručiť. Uviedol, že účinky popretia pohľadávky nastávajú zapísaním popretia do zoznamu
pohľadávok, pričom tento zápis má účinky popretia pohľadávky, avšak veriteľovi stále nevzniklo právona podanie takzvanej incidenčnej žaloby. Správca teda zapísal popretie do zoznamu pohľadávok
a následne oznámil veriteľovi súlade so ZKR, že jeho pohľadávka bola popretá. Žalovaný následne
poukázal na to, že uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 07.09.2022 o vyhlásení konkurzu

bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 13.09.2022, následne lehota na popieranie pohľadávok
bola predlžovaná uzneseniami Okresného súdu Prešov zo dňa 09.11.2022, 09.12.2022, 19.01.2023 a
22.02.2023. V prípade lehoty na prihlasovanie pohľadávok 45 dní táto pripadla na víkend a z vyššie
uvedeného vyplýva, že lehota sa následne aj posunula na najbližší pracovný deň. Rovnako v rámci
zákonnej lehoty na popieranie pohľadávok a následných 4 predĺžení lehôt na popieranie pohľadávok

súčasne došlo k prepadnutiu tejto lehoty na víkend, čo rovnako spôsobilo posunutie lehoty na najbližší
pracovný deň, pričom predĺženie lehoty a účinky uznesenia súdu nastali po uplynutí predošlej lehoty na
popieranie pohľadávok.

11. Pokiaľ ide o samotné dôvody popretia uviedol, že trvá na dôvodoch popretia pohľadávky, čo sa týka
výšky uviedol, že žalobca nepreukázal výšku pohľadávky hodnoverným spôsobom podľa Obchodného

zákonníka. Žalobca uvádzal rôzne právne dôvody, čo zvyšuje spornosť pohľadávky.

12. Pokiaľ ide o popretie čo do výšky uviedol, že žalobca nepreukázal výšku svojej pohľadávky
dostatočne, ako to vyžaduje zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (Obchodného zákonníka). V
prihláške žalobca uvádzal, že jeho pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o majetkovej účasti na dovolenkovom

programe NFD, čo sa javí ako štandardný záväzkový vzťah. V prihláške žalobca spomína aj vylúčenie
z družstva. Ak žalobca tvrdí, že jeho účasť zanikla, je potrebné tento vzťah posudzovať podľa § 233
ods. 1 až 5 Obchodného zákonníka a stanov družstva. Pri zániku členstva za trvania družstva má
doterajšíčlennároknavyrovnacípodiel.Vyrovnacípodielsaurčípomeromsplatenéhočlenskéhovkladu
doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských

vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva. Pre určenie vyrovnacieho podielu
je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky
za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní
výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva
zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším

ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje. Podľa právnej
úpravy určuje sa vyrovnací podiel podľa stavu čistého obchodného imania. Žalovaný poukázal na to, že
odkaz na Certifikát, ktorý súvisí s dovolenkovým programom, ale nie je členským vkladom podľa § 233
Obchodného zákonníka. Poukázal na spornosť Certifikátu, Certifikát je považovaný za jednorazovú
sumu na služby, nie za členský vklad. Vyrovnací podiel a iné hodnoty spojené s členským vkladom

sú odlišné právne kategórie. Žalobca nepreukázal výšku ani spôsob výpočtu vyrovnacieho podielu.
Poukázal na to, že žalobca ako veriteľ nielenže nepreukázal výšku tohto vyrovnacieho podielu, ale
neuviedol ani spôsob výpočtu.

13. Správca poprel pohľadávky žalobcu aj čo do poradia z dôvodu ich vysokej spornosti. Takéto

pohľadávky by sa mali spravovať ustanoveniami o podmienených pohľadávkach podľa § 28 ods. 5 ZKR.
Správca odôvodnil popretie prebiehajúcimi súdnymi konaniami o určenie neplatnosti členských schôdzí
úpadcu s tým, že výsledok týchto sporov bude mať význam pre určenie platnosti úkonov týchto osôb.
Navrhol preto prerušenie konania.

14. Taktiež čo do právneho dôvodu žalovaný uvádzal, že v otázke právneho dôvodu prihlásenej
pohľadávky vidí vysokú spornosť, najmä z dôvodu viacerých konaní o určení neplatnosti prijatých
uznesení a nepreukázania ukončenia trvania zmluvy. Sporné bolo, kto bol oprávnený konať v mene
družstva a kto bol alebo nebol členom družstva. Žalobca spochybňuje svoje vylúčenie, čo vytvára
spornosť v prihlásenej pohľadávke. Ďalej žalovaný uvádzal, že účasť na dovolenkovom režime nemožno

stotožňovať s právom na vyrovnací podiel. Správca nemal preukázané, kedy došlo k zániku zmluvy,
a žalobca rozporuje zrušenie zmluvy aj zo strany predstavenstva. Žalobca nepreukázal podstatné
porušenie zmluvy ani primeranú lehotu na odstránenie dôvodu omeškania. Správca nemal preukázané,
či došlo k doručeniu odstúpenia úpadcovi. Neskoršie preukázanie odstúpenia nie je možné, nakoľko
prihlášku pohľadávky nie je možné dopĺňať. Sporné mal aj to, či žalobca splnil svoje povinnosti, najmä

platenie mesačných splátok. Výška plnení a nárok žalobcu závisí od splnenia týchto povinností. Zmluva
mohla zaniknúť už skôr z dôvodu neplatenia splátok. Žalovaný teda popieral prihlásenú pohľadávku z
dôvodu právnej spornosti a nepreukázania ukončenia zmluvy.15. Správca odôvodnil uvedené popretie aj čo do vymáhateľnosti z dôvodu prebiehajúcich súdnych
konaní o určení neplatnosti členských schôdzí úpadcu. S tým, že výsledok týchto sporov bude mať
význam predovšetkým pre určenie platnosti úkonov týchto osôb. Nakoľko má význam určenie, či členské

schôdze nie sú neplatné, a teda táto otázka má význam aj pre toto konanie, v súlade s ust. § 164 CSP
navrhol, aby sa predmetné konanie prerušilo až do právoplatného skončenia týchto konaní o určenie
neplatnosti rozhodnutí členských schôdzí.

16. Následne uviedol, že žalobcova pohľadávka bola sporná vo všetkých smeroch a správca bol

povinný ju poprieť podľa § 32 ods. 1 ZKR. Žalobca zamieňal plnenia zo zmluvy o majetkovej účasti na
dovolenkovom programe s právom na vyrovnací podiel. Žalobca mohol mať len jeden právny dôvod na
prihlásenie pohľadávky, pričom pravidlá pre určenie peňažnej pohľadávky sa líšili podľa druhu a výšky
plnenia.

17. Namietal aj navrhovaný petit žalobcu, ktorý bol podľa jeho názoru nevykonateľný z dôvodu,

že evokuje určenie právnej skutočnosti, čo nie je predmetom incidenčného konania. Navrhol žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú a priznať žalovanému plnú náhradu trov konania.

18. Žalobca sa následne vyjadril k vyjadreniu žalovaného (č. l. 47) a reagoval na tvrdenia žalovaného
ohľadom lehoty na popieranie pohľadávok. Tvrdil, že lehota sa predlžovala súvisle a nesúhlasil s tým, že

akposlednýdeňlehotypripadnenavíkendalebosviatok,predlžujesananajbližšípracovnýdeň.Žalobca
uviedol konkrétne dátumy predĺžených lehôt a tvrdil, že lehota skončila 30.03.2023, nie do 31.03.2023.

19. Žalobca tiež uviedol, že správca neposkytol potrebné údaje na určenie vyrovnacieho podielu, čo
považoval za účelové konanie na ukrátenie veriteľa. Tvrdil, že správca manipuloval zoznam členov

družstva a zasahoval do evidencie členských vkladov. Žalobca si prihlásil nižšiu sumu pohľadávky, než
mu prináležala, kvôli nedostatku údajov od správcu.

20. Žalobca preukázal výšku pohľadávky certifikátom vydaným úpadcom, ktorý správca spochybnil.
Tvrdil, že správca nekonal s odbornou starostlivosťou a nevykonal vlastné šetrenie. Žalobca si

uplatnil pohľadávku z titulu vyrovnacieho podielu, nie vrátenia členského vkladu, a považoval popretie
pohľadávky za nedôvodné. k návrhu na prerušenie konania uviedol, že s týmto nesúhlasí až a uviedol,
že je pravdou, že na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 5Cb/7/2021 je vedené konanie o určenie
neplatnosti členskej schôdze, v ktorom na strane žalobcu vystupuje viacero veriteľov avšak žalobca z
opatrnosti vzal žalobný návrh späť a navrhol súdne konanie zastaviť.

21. Žalovaný sa vyjadril a opätovne poukázal, že žalobca nesprávne interpretoval ustanovenie § 32
ZKR týkajúce sa popierania pohľadávok. Podľa žalovaného toto ustanovenie určuje okamih, kedy
veriteľovivznikáprávonapodaniežalobyourčeniepopretejpohľadávky,niemoment,kedysprávcamusí
poprieť pohľadávku a doručiť oznámenie. Účinky popretia pohľadávky nastávajú zapísaním do zoznamu

pohľadávok, ale právo na podanie žaloby vzniká až doručením oznámenia správcu. Žalovaný uviedol,
že postupoval správne podľa ZKR a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré jasne rozlišujú medzi
lehotou na popieranie pohľadávok a doručením oznámenia o popretí. Žalovaný tiež opätovne poukázal,
že žalobca nepreukázal výšku svojej pohľadávky podľa Obchodného zákonníka a že zoznam členov
družstva bol nesprávny a manipulovaný. Navrhol zamietnutie žaloby kvôli neustálenému skutkovému

stavu, nekompletným dokumentáciám a viacerým sporom.

22. Súd nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a pojednávanie
vykonal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý neospravedlnil svoju neúčasť ako aj
v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil o predložil svoju záverečnú reč.

23. Žalovaný uviedol, že zotrváva na svojich písomných vyjadreniach. Zdôraznil, že správca poprel
pohľadávky žalobcu v zákonnej lehote, čo potvrdil aj Krajský súd v Košiciach. Podľa žalovaného je
predmet sporu vopred daný popieracím prejavom správcu. Žalobca tvrdil, že do úpadcu vložil členský
vklad, na ktorý však nemá nárok, keďže sa zakazuje vrátiť vklad. Akýkoľvek výstup z družstva musí byť

vypočítaný cez vyrovnací podiel, čo žalobca nesplnil, neodôvodnil a nepreukázal. Správca mal preto
povinnosť pohľadávku poprieť. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že správca mal hľadať v účtovníctve
rôzne skutočnosti. Naopak, správca má podľa zákona povinnosť poprieť sporné pohľadávky. Ako orgán
verejnej moci musí konať podľa zákona, ktorý mu prikazuje poprieť sporné pohľadávky.24. Žalovaný zdôraznil, že ak by prihliadal na tento dokument, nekonal by s odbornou starostlivosťou,
pretože by nemohol overiť uvedené údaje. Taktiež uviedol, že žalobca nevie svoj nárok vypočítať

a správca nemôže niesť zodpovednosť za jeho nároky. Žalobca mal aktívne zaujímať o svoje
členstvo alebo predložiť znalecký posudok. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že správca mal hľadať
v účtovníctve rôzne skutočnosti, a zdôraznil, že správca má povinnosť poprieť sporné pohľadávky.
Správca vzniesol námietku koncentrácie konania na dokumenty a návrhy, ktoré neboli uvedené v
prihláške pohľadávky. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol zamietnutie žaloby v celom

rozsahu a priznať žalovanému plnú náhradu trov konania.

25. Skutkový stav súd posúdil podľa týchto právnych predpisov:

26. Podľa § 32 ods. 3 písm. a/ ZKR, pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty
na prihlasovanie pohľadávok.

27. Podľa § 32 ods. 4 ZKR, z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže
aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok,
vždy najviac o 30 dní.

28. Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu
pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

29. Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo

poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

30.Podľa§203aods.2ZKR,akposlednýdeňlehotypripadnenasobotu,nedeľualebosviatok,posledný
deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.

31. Podľa § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka, družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb
založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb
svojich členov.

32. Podľa § 223 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, základné imanie družstva tvorí súhrn členských

vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva. Členský podiel predstavuje mieru účasti
člena na družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva,
ak stanovy neurčujú inak. Každý člen môže mať v družstve len jeden členský podiel. Výška členského
vkladu sa môže pre jednotlivých členov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom,
ak zákon neustanovuje inak. Celkový súčet menovitých hodnôt členských vkladov do družstva sa musí

rovnať menovitej hodnote základného imania družstva.

33. Podľa § 227 ods. 1 Obchodného zákonníka, členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby.
Ak podľa stanov je členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická
osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku.

34. Podľa § 229 ods. 1 Obchodného zákonníka, členské práva a povinnosti môže člen previesť na
iného člena družstva, pokiaľ to stanovy nevylučujú. Dohoda o prevode členských práv a povinností na
inú osobu podlieha súhlasu predstavenstva. Stanovy môžu určiť dôvody, ktoré prevod vylučujú. Proti
zamietavému rozhodnutiu sa môže člen odvolať na členskú schôdzu. Rozhodnutím predstavenstva

alebo členskej schôdze o schválení dohody o prevode členských práv a povinností sa stáva nadobúdateľ
členských práv a povinností členom družstva v rozsahu práv a povinností prevádzajúceho člena.

35. Podľa § 231 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, členstvo zaniká písomnou dohodou, vystúpením,
vylúčením, vyhlásením konkurzu na majetok člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre

nedostatok majetku člena alebo zánikom družstva. Vystúpením zaniká členstvo v čase určenom
stanovami, najdlhšie však uplynutím šiestich mesiacov odo dňa, keď člen písomne oznámil vystúpenie
predstavenstvu družstva.36. Podľa čl. 8 stanov družstva - Zánik členstva členstvo v družstve zaniká: dohodou, prevodom
členstva podľa čl. 7 týchto stanov, vystúpením, vylúčením, smrťou člena, vyhlásením konkurzu na
majetok člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena, povolením

reštrukturalizácie člena, nesplnením čl. 5 ods.2 písm. d) týchto stanov, vstupom člena do likvidácie,
vyhlásením konkurzu na majetok člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok člena
pre nedostatok majetku, povolením reštrukturalizácie člena, prípadne zánikom právnickej osoby - člena
družstva, zánikom družstva.

37. Podľa § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší
člen nárok na vyrovnací podiel.

38. Podľa § 233 ods. 2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského
vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených
členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.

39. Podľa § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka, pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav
čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie,
ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho
podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných

zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom
predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.

40. Podľa § 234 ods. 1 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa uhrádza v peniazoch, ak zákon
alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania. Stanovy môžu určiť, že v prípadoch, keď členský vklad

spočíval úplne alebo sčasti v prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na družstvo, môže člen žiadať
vyporiadanie vrátením tejto nehnuteľnosti, a to v hodnote, ktorá je evidovaná v majetku družstva v čase
zániku jeho členstva. Ak je výška vyrovnacieho podielu menšia, než je hodnota vrátenej nehnuteľnosti,
je nadobúdajúci člen povinný uhradiť družstvu rozdiel v peniazoch. Stanovy môžu určiť, že obdobne
sa postupuje aj v prípade, keď spočíval členský vklad v poskytnutí iného vecného plnenia. Družstvo

zodpovedá členovi, ak nakladá s majetkom družstva spôsobom, ktorý by toto vrátenie znemožňoval.

41. Súd úvodom konštatuje, že žaloba žalobcu bola podaná včas, v tridsaťdňovej lehote, keď žalovaný
vypracoval oznámenie o popretí pohľadávky žalobcu dňa 31.03.2023 a žaloba bola súdu doručená dňa
02.05.2023.

42. Pokiaľ ide o rozsah posudzovania popretej pohľadávky súdom v incidenčnom spore, súd poukazuje
na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré dospeli k nasledovným právnym
záverom:

43. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené
pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich
uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné
preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného
konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody

obsiahnutévpopieracomprejavesprávcuzodpovedajúskutočnostiavylučujúpohľadávkuzuspokojenia
v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval
svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý
právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky
osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či

v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 ZKR je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu
o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné,
keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy (k tomu viď nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. septembra 2014, sp. zn. II. ÚS 409/2013).

44. Vychádzajúc z uvedeného je pre rozhodnutie súdu o incidenčnej žalobe popretého veriteľa
relevantný len dôvod (resp. dôvody) popretia uvedený v popieracom prejave správcu a súd v
predmetnom konaní skúma výlučne len to, či dôvod uvedený v popieracom prejave vylučuje prihlásenú
pohľadávku popretého veriteľa z uspokojenia v konkurze.45. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal dodržanie lehoty popretia pohľadávky, správcom, súd
preto poukazuje na to, že podľa § 32 ods. 3 ZKR pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia

základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok. V zmysle ods. 6 ZKR správca to bez zbytočného odkladu
zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

46. Súd dospel k záveru, že z predmetného ustanovenia nie je možné dôvodiť, že správca v lehote 30
dní na popretie pohľadávky toto popretie musí aj oznámiť veriteľovi, ktorému bola pohľadávka popretá.

Uvedené vyplýva z logického výkladu pričom podľa tzv. smernice logického výkladu sa vychádza
z toho, čo je primerané, prípadne sa spravujeme zásadou v pochybnostiach miernejšie, ako aj tým,
že výsledkom výkladu nemôže byť význam, ktorý znamená nesplniteľnú povinnosť. V danom prípade
jednoznačne zákonná úprava uvádza povinnosť bezodkladne oznámiť popretie pohľadávky veriteľovi,
a naopak neuvádza, že v lehote stanovenej na popieranie pohľadávok.

47. Navyše ak by aj správca bol povinný oznámiť popretie pohľadávky veriteľovi v lehote 30 dní, t.j.
v lehote na jej popretie, správca túto lehotu dodržal. V zmysle ustanovenia § 203a odsek 2 ZKR,
ak pripadne koniec lehoty na víkend alebo deň pracovného pokoja, posledný deň lehoty je najbližší
pracovný deň. Konkurzný súd bolo preukázané, že predĺžil správcovi lehotu o ďalších 30 dní a to
viacnásobne, táto vždy začala plynúť až nasledujúci deň po skutočnom konci pôvodnej lehoty, ktorý ak

pripadol na víkend alebo štátny sviatok, bol až najbližší pracovný deň. V tomto prípade bol posledným
dňom lehoty na oznámenie popretia pohľadávky deň 31.03.2023, pričom týmto dňom bolo zo strany
žalovaného ako správcu oznámené žalobkyni ako veriteľovi popretie jeho pohľadávky, čo uviedol v
podanej žalobe sám žalobca. Súd je teda názoru, že žalovaný poprel pohľadávku žalobcu a oznámil
mu jej popretie v zákonnej lehote.

48. Súd ďalej poukazuje aj na komentár k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii (Komentár. 4. vydanie.
Praha: C. H. Beck, 2021, s. 281. k § 32 ZK) v zmysle ktorého : „Správca vykoná popretie pohľadávky
v zozname pohľadávok, aj keď to KR v znení účinnom od 1. januára 2012 už neupravuje a v odseku 6
zákon prikazuje správcovi len zapísať popretie pohľadávky a bez zbytočného odkladu písomne oznámiť

popretie pohľadávky veriteľovi, ktorému bola pohľadávka popretá. Podľa § 31 vykonávacej vyhlášky sa
po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok v kancelárii správcu v nasledujúcich troch dňoch doplnia
v zozname pohľadávok všetky ďalšie skutočnosti, ktoré sa považujú uplynutím lehoty na popieranie
pohľadávok za zistené. Takto doplnený zoznam pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok sa v
zákonnej lehote doručí súdu (odkaz na § 32 ods. 3 KR je vo vykonávacej vyhláške nesprávny a správne

má byť odkaz na § 31 ods. 3 KR).“.

49. Pokiaľ ide pohľadávky žalobca si do konkurzného konania prihlásil obe pohľadávky z toho istého
dôvodu, ktoré špecifikoval tak, že ide o pohľadávky z titulu vyrovnacieho podielu vo výške svojich
investičných členských vkladov k 31.12.2019, ktorú preukazoval Certifikátom vystaveným úpadcom na

meno veriteľa. a Veriteľ uvádzal, že predstavenstvo úpadcu svojvoľne vylúčilo veriteľa z členstva v
družstve. Veriteľ podal odvolanie, ktoré bolo prerokované na náhradnej členskej schôdzi dňa 18.11.2020
uznesením č. 380. Poukázal na to, že podľa § 233 Obchodného zákonníka a čl. 15 Stanov úpadcu má
doterajšíčlenprizánikučlenstvanároknavyrovnacípodiel,ktorýsaurčípomeromsplatenéhočlenského
vkladu násobeného počtom ukončených rokov členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých

členov. Vyrovnací podiel je splatný uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej
závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Keďže
úpadca vylúčil veriteľa ako člena družstva, veriteľovi vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu
podľa účtovnej závierky za rok 2020, v roku, keď členstvo zaniklo. Vyrovnací podiel sa určí pomerom
splateného členského vkladu (základného a ďalšieho) násobeného počtom ukončených rokov členstva

k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov. Nárok na výplatu vyrovnacieho podielu je
splatný do 3 mesiacov od schválenia účtovnej závierky. Úpadca podal účtovnú závierku za rok 2020 dňa
30.06.2021, ktorú mal schváliť najneskôr dňa 30.07.2021. Nárok veriteľa na vyplatenie vyrovnacieho
podielu bol splatný najneskôr dňa 30.10.2021. Veriteľ si nemohol určiť výšku vyrovnacieho podielu bez
súčinnosti úpadcu, ktorý neposkytol potrebné údaje ani napriek výzve právneho zástupcu veriteľa zo

dňa 20.12.2021. Veriteľ tvrdil, že úpadca si nesplnil svoje povinnosti a veriteľovi bolo zabránené prihlásiť
skutočný vyrovnací podiel, pretože nedisponuje údajmi z účtovníctva úpadcu. Veriteľ je nútený prihlásiť
iba súčet svojich členských vkladov, ktorý je nižší ako skutočný nárok na vyplatenie vyrovnacieho
podielu. Z účtovnej závierky za rok 2020 vyplýva hodnota čistého obchodného imania úpadcu vovýške 4.470.083,00 Eur. Veriteľ nemal k dispozícii podklady na výpočet vyrovnacieho podielu, pretože
predstavenstvo družstva úpadcu tieto informácie nesprístupnilo.

50. Žalobca ďalej v prihláške uviedol, že si nemôže prihlásiť vyrovnací podiel z dôvodu zavinenia
úpadcu, ktorý nepredložil potrebné údaje ani na základe žiadosti veriteľa a jeho právneho zástupcu.
Veriteľ si prihlásil sumár svojich členských vkladov, ktoré sú nižšie ako skutočný nárok na vyrovnací
podiel. Dlžník účtuje o vyrovnacích podieloch vylúčených členov na účte č. 379500, čo bolo predložené
správcovi za účelom vypracovania reštrukturalizačného posudku č. XX/XXXX. Veriteľ si prihlásil istinu

svojej pohľadávky z titulu vyrovnacieho podielu vo výške členských vkladov a úroky z omeškania od
nasledujúceho dňa vylúčenia do 13.09.2022 vo výške 5 % ročne.

51. Správca popretie odôvodnil tým, že spôsob vypočítavania vyrovnacieho podielu vychádza z
ustanovenia § 233 Obchodného zákonníka a stanov úpadcu, pričom veriteľ nepredložil a nepreukázal
výpočet výšky vyrovnacieho podielu a/alebo spôsob jeho výpočtu. Veriteľ sám uvádzal, že jej výšku

nevie určiť. Povinnosť preukázať oprávnenosť uplatnenej výšky svojej pohľadávky je výlučne na
veriteľovi. Veriteľ neodôvodnil, nepreukázal ani iným hodnoverným spôsobom nepreukázal výšku svojej
pohľadávky. Správca naviac poukázal na to, že veriteľ si nie je oprávnený uplatniť výšku pohľadávky v
rovnakej výške ako je (resp. bol) jeho členský vklad (resp. súčet investičných vkladov), nakoľko v zmysle
zásadyzákazuvráteniavkladu,členskévkladyčlenomdružstvaniejemožnévrátiť(uvedenésavzťahuje

aj na prípadné úroky z členských vkladov). Pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého
obchodného imania družstva, čo je obchodný majetok družstva po odpočítaní záväzkov vzniknutých
družstvu v súvislosti s podnikaním. Veriteľom priložený „certifikát“ bez právneho významu deklaruje len
výšku členského vkladu. Splatenie členského vkladu veriteľ nepreukázal. Správca nevedel preveriť a
vykonať výpočet z dôvodu nekompletného a najmä sporného zoznamu vkladov členov družstva, od

ktorýchbybolomožnéuvedenúsumuodvodiť.Správcapoukázalnaviacerékonaniaourčeníneplatnosti
prijatých uznesení (členovia predstavenstva a členstvo v družstve ako také) a z uvedeného dôvodu
je vysoko sporné, či veriteľovi (resp. vysokému počtu vylúčených členov) platne aj zaniklo členstvo v
družstve, čo je aj dôvod na popretie výšky prihlásenej pohľadávky. Keďže sa dôvod popretia vzťahuje
k istine (jej výške a právnemu dôvodu prípadne vymáhateľnosti), je nevyhnutné poprieť aj prípadné

prihlásené príslušenstvo, nakoľko sa dôvod popretia vzťahuje aj na prihlásené príslušenstvo.

52. Správca poprel pohľadávku aj čo do poradia s poukazom na to, že sa mala spravovať ustanoveniami
o podmienkach pohľadávkach. Pokiaľ ide o popretie právneho dôvodu uviedol, že toto je odôvodnené
spornosťou zániku členstva veriteľa v družstve pričom uvedené zniesol aj samotný veriteľ v prihláške

doručenej správcovi tým, že uviedol, že predstavenstvo úpadcu svojvoľne vylúčilo veriteľa z členstva v
družstve a poukázal popretí na to, že žalobou zo dňa 09.02.2021 podanou na Okresnom súde Stará
Ľubovňa sa veriteľ domáhať určenia neplatnosti výlet vylúčenia členov družstva podľa ustanovenia § 231
ods. 1 Obchodného zákonníka a teda rozhodnutia by mohli mať vplyv na posúdenie vylúčenia viacerých
členov družstva preto správca mal za to, že pohľadávka by sa mala taktiež spravovať ustanoveniami o

podmienených pohľadávkach. Pokiaľ ide o vymáhateľnosť pohľadávky to odôvodnil odkazom na dôvody
popretia právneho dôvodu, výšky a poradia.

53. Žalobca predložil dva certifikáty identifikačné č. 279967, v ktorom mal potvrdené, že vlastní 6,17
podielov pod registračným číslom 31573, s tým, že členský vklad bol autorizovaný dňa 31.12.2019 a

bola uvedená výška členského vkladu 2048,89 Eur. Druhý certifikát dok autorizovaný dňa 06.03.2020,
v ktorom však už bolo uvedené, že vlastní 7,38 podielov a výška členského vkladu bola uvedená v sume
2450 Eur. Súčasne v oboch bolo uvedené, že člen NFD má nárok na zisk a majetkovú účasť družstva v
pomernej výške vlastnených podielov. Členstvo v družstve upravujú stanovy NFD Obchodný zákonník.
Vlastníctvo podielov družstve vzniklo na základe uhradenia základného členského vkladu a ďalšieho

členského vkladu v zmysle prihlášky do družstva a vyhlásenia o ďalšom členskom vklade, prípadne iným
spôsobom v zmysle stanov NFD.

54. Súd nemal preukázané kedy presne žalobca bol vylúčený z členstva družstva, len notárskou
zápisnicou bolo preukázané, že dňa 18.11.2020 bolo odvolanie prejednané.

55. Na základe skutočností uvádzaných žalobcom v súhrnnej prihláške, súd dospel k záveru, že do
úvahy prichádza nárok uplatnený z titulu vyrovnacieho podielu na, ktorý je potrebné aplikovať postup
podľa § 233 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd v tomto konštatuje, že stanovy družstva (úpadcu)mali zakotvený obdobný výpočet vyrovnacieho podielu v prípade zániku členstva v družstve (aj keď boli
predložené stanovy kde na rozdiel od uvádzaného čl. 15 v prihláške upravujú nárok na vyrovnávací
podiel v čl. 20).

56. Podľa § 233 ods. 2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského
vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených
členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva. Podľa komentára
Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1146,

1147 k § 233 Obchodného zákonníka, sa uvádza: „Majetková účasť, ktorú vložil člen do družstva v
podobe členského vkladu, je počas trvania jeho členstva majetkom družstva. Zánikom členstva vzniká
bývalému členovi družstva nárok na vyrovnací podiel. Stanovy nesmú tento nárok vylúčiť. Vyrovnacím
podielom sa rozumie majetkový nárok bývalého člena, ako aj nárok dediča, ktorý sa nestal členom
družstva (§ 232 ods. 3). Nárok na vyrovnací podiel môže voči družstvu uplatniť aj likvidátor alebo správca
konkurznej podstaty bývalého člena družstva. (...) Kritériami na určenie výšky vyrovnacieho podielu je

výška splateného členského vkladu a počet ukončených rokov členstva. Z ustanovenia však explicitne
nevyplýva, či súhrn splatených vkladov všetkých členov sa má násobiť súčtom rokov členstva všetkých
členov alebo priemerom týchto rokov. Vzhľadom na to, že vyrovnací podiel by sa nemal diametrálne
odlišovať od likvidačného zostatku, súhrn splatených vkladov všetkých členov by sa mal podľa nášho
názorunásobiťpriemeromsúčturokovčlenstvavšetkýchčlenov.(...)Zákonvýslovnezakotvuje,že§233

ods. 2 – 4 má dispozitívnu povahu. Stanovy teda môžu odchylne od zákona ustanoviť spôsob určenia
vyrovnacieho zostatku, pričom ho nemôžu úplne vylúčiť; § 233 ods. 1 má totiž kogentnú povahu. Pri
spôsobe určenia vyrovnacieho podielu sa však nesmie diskriminovať menšinová skupina členov.“.

57. Žalobca si však v konkurznom konaní uplatnil pohľadávky, ktorá nepredstavujú vyrovnací podiel

avšak odkazuje na členské vklady v družstve tomuto zodpovedá aj formulácia uvedená v oboch
certifikátoch, ktoré žalobca predložil, kde je práve konštatované, že týmto sa potvrdzuje, že menovaný
člen teda žalobca vlastní podiely a uvádza sa výška členského vkladu, ktorá suma je totožná s
výškou uplatnenej pohľadávky a napokon žalobca týmto aj odôvodňoval uplatnený nárok. Členský podiel
existuje len do zániku členstva v družstve, pričom jeho hmotná stránka sa po zániku členstva

transformuje do majetkového práva, ktorým je vyrovnací podiel. Predmetné certifikáty boli vystavené
samotným úpadcom, ktorý však súd posúdil ako bez právneho významu k prejednávanej veci a navyše
vzbudzuje pochybnosti o ich hodnovernosti. Z predložených stanov nevyplýva úprava alebo aspoň
rámcové pravidlá na základe, ktorých úpadca takéto certifikáty vydával.

58. Súd v tomto poukazuje aplikovateľnú právnu vetu z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 22Cdo 153/2000, v ktorom uvádzal, že vyrovnací podiel a tzv. zostatková hodnota členského
podielu v bytovom družstve sú úplne odlišné právne kategórie, pričom obidve nie je možné stotožniť s
členskými právami a povinnosťami spojenými s užívaním družstevného bytu.

59. V zmysle vyššie uvedených skutočností aj o súd dospel k názoru, že ak aj žalobca bol platne
vylúčený z členstva v družstve úpadcu, čo v konaní minimálne v čase popretia pohľadávky bolo sporné,
pretože sám žalobca až vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného potvrdil, že zobral žalobu o určenie
neplatnosti prijatých uznesení späť vylúčením člena družstva mu v zmysle § 233 a nasl. Obchodného
zákonníka však vzniká nárok na vyrovnací podiel, ktorý sa vypočíta v zmysle ustanovenia § 233 ods.

2 a 3 Obchodného zákonníka.

60. Veriteľ v zmysle § 29 ods.1, 6 ZKR je však povinný uviesť nielen právny dôvod prihlásenej
pohľadávky, ale aj pripojiť listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Z predložených listín k žalobe
ak tieto boli pripojené aj k prihláške vyplýva len domnelá výška členského podielu. Žalobca súdu

ale ani správcovi nepreukázal pre účely výpočtu vyrovnacieho podielu, rozhodný počet členov a
výšku ich vkladov v čase ukončenia členstva žalobcu ako ani ostatné podmienky nevyhnutné pre účely
výpočtu vyrovnacieho podielu uvedené v § 233 ods. 1-5 Obchodného zákonníka prípadne ani výpočty
pre vyplatenie zisku.

61. Súd v tejto súvislosti poukazuje na dôkaznú povinnosť žalobcu „Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že
z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľahmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom,
že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom

účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež t tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010) “.

62. V zmysle vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

nielen tvrdenia ale i preukázania nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu, prípadne zisku, keďže tak
ako správca v popretí uviedol, nebol preukázaný právny dôvod vzniku - veriteľ nepredložil a nepreukázal
výpočet výšky vyrovnacieho podielu a/alebo spôsob jeho výpočtu, respektíve žiadal vydať to, čo plnil,
hoci nepreukázal, čo plnil. Súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

63. Pre úplnosť súd poukazuje, na zmätočnosť skutkových okolnosti uvádzaných v prihláške žalobcu

a aj v nasledujúcich vyjadreniach pretože, že z predložených listinných dôkazov žalobcu je zrejmé z
obsahu zmluvy o prevode členského vkladu v NFD zo dňa 06.03.2020 vyplýva, že žalobca previedol
svoj členský podiel na subjekt Tradičné družstvo, so sídlom J. Kráľa 21, 960 01 Zvolen, IČO: 52 945
715 (ďalej len „Tradičné družstvo“), pričom mu ostal podiel jednej akcie vo výške 332 Eur na CreditPay.
Ak by aj úpadca po tom, čo jeho štatutárny zástupca podpísal predmetnú zmluvu Tradičné družstvo

nepovažoval za člena družstva, uvedené nič nemení na tom, že zmluva medzi jej zmluvnými stranami
(žalobca a Tradičné družstvo) bola naďalej platná, pričom nebolo preukázané aj odstúpenie od tejto
zmluvy, resp. že by bola neplatná z iného dôvodu. Súd teda konštatuje, že aj samotná aktívna vecná
legitimácia žalobcu v konaní sa javí ako pochybná.

64. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na prerušenie konania tu súd poukazuje na to, že Súd v tejto
súvislosti uvádza, že v iných obdobných konaniach vedených na Okresnom súde Prešov, kde vystupujú
iní veritelia úpadcu prerušil tieto konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 6Cb/1/2021. Voči týmto rozhodnutiam podali žalobcovia,
t.j. iní veritelia odvolania, o ktorých rozhodoval odvolací Krajský súd v Košiciach. Takýmto prípadom

bolo aj konanie vedené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7Cbi/57/2023, kde súd uznesením zo
dňa 06.10.2023 pod č. k. 7Cbi/57/2023 – 62 konanie prerušil. Uznesením zo dňa 31.01.2024 pod
č. k. 4CoKR/57/2023 – 105 odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a uviedol: „Z obsahu vyššie
citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že konanie štatutárneho orgánu úpadcu (predstavenstvo
družstva) a rovnako ani jeho zloženie nemá na výšku a opodstatnenosť prihlásenej pohľadávky

žalobcu žiadny vplyv, pretože tento nárok vyplýva priamo zo zákona a jeho výška sa určuje podľa
objektívnych skutočností, ktorých sa nijako nedotýka prípadná následná zmena v štatutárnom orgáne
úpadcu. Akákoľvek zmena v zložení predstavenstva úpadcu dňa 05.12.2020 teda nemá žiadny vplyv
na rozhodnutie o opodstatnenosti prihlásenej pohľadávky žalobcu, ktorá vznikla v súvislosti s jeho
predchádzajúcim vylúčením. S ohľadom na vyššie uvedené (viď body 17 až 19) výsledok konania o

platnosti spornej zmeny predstavenstva úpadcu nemá pre konanie vo veci určenia pravosti pohľadávky
žalobcu žiadny právny význam.“.

65. Súd prvej inštancie preto považuje otázku potreby prerušenia konania za vyriešenú viacerými
rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach, pričom nevidí dôvod sa od týchto odkloniť a predmetné

konanie prerušiť. Vzhľadom k uvedenému návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

66. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na náhradu trov konania v

celom rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená

v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.