Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Marcela Dolníková Žabková
Legislation area – Občianske právo – Spoluvlastníctvo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/52/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122205504
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. LL.M. Marcela Dolníková Žabková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5122205504.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v spore
žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX, XXX XX E., proti žalovaným: 1/ F. G., C. H., 2/ B. H.,
C. H. 3/ H. H., C. H., 4/ I. H., C. H., 5/ B. H., C. H., 6/ I. H., C. H., 7/ F. H., C. H., 8/ J. H., C. H., všetci
žalovaní zast.: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v okrese Žilina,
v obci Lietava, v katastrálnom území K., evidovanej Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom,
na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra „E“, s parc. č. XXXX o výmere 322m2 a vyporiadava ho
tak, že nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne.
II. Žalobkyňa sa zaväzuje zaplatiť primeranú náhradu za vyporiadané podiely nasledovne: žalovanému
v rade 1/ vo výške 1 610,- EUR, žalovanému v rade 2/ vo výške 1 610,- EUR, žalovaným v rade 3/ - 8/ vo
výške 230,- EUR - pre každého zo žalovaných vo výške 230,- EUR, a to na depozitný účet Slovenského
pozemkového fondu, č. účtu: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: 4522022, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 30.06.2022 v znení doplnenia, doručenom súdu dňa 13.01.2023, sa
žalobkyňa domáhala, aby súd: (i) zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, uvedenej
vo výroku I. tohto rozsudku, t.j. k nasledovnej parcele nachádzajúcej sa v kat. úz. K.: parcela registra
EKN č. 1966 orná pôda o výmere 322 m2, zapísaná na LV č. XXXX, (ii) prikázal predmetnú nehnuteľnosť
do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1, (iii) uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovaným
náhradu za prikázané spoluvlastnícke podiely, (iv) žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na
náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa v rámci odôvodnenia nároku uviedla, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti, ktoré užíva v celom rozsahu ako podielový spoluvlastník. Z dôvodu
realizácie výkonu vlastníckeho práva žalobcov, účelného využitia pozemkov, ktoré sú predmetom
sporu, rozhodovania o nakladaní so spoločnou vecou, platenia daní a poplatkov je žiadúce, aby
spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v rade 1/ - 8/ bolo zrušené a vysporiadané za náhradu.
V katastrálnom území obce Lietava sa nehnuteľnosti predávajú za 10,- EUR/m2 mimo zastavaného
územia obce.3. Poverený zástupca SPF ako zástupca žalovaných v rade 1/ až 8/ v konaní súhlasil so zrušením
podielového spoluvlastníctva, aj so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle
návrhu žalobkyne, t.j. prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkyne vzhľadom na úzky tvar
nehnuteľnosti, veľkosť spoluvlastníckych podielov a jej ďalšie účelné využitie. Výšku primeranej náhrady
za zrušenie a vyporiadanie predmetnej nehnuteľnosti určil s prihliadnutím na iné súdne konania
v obdobných prípadoch, na zmluvy uzatvorené v obdobných prípadoch, na charakter predmetných
parciel a zároveň reflektujúc približný nárast cien nehnuteľností v obci Lietava na sumu 20,- EUR/m2.
4. Súd na nariadenom pojednávaní dňa 11.6.2025 vec prejednal, vykonal dokazovanie oboznámením
listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v spise a vyhlásil rozsudok. Žalobkyňa aj zástupca SPF ako
zástupca žalovaných v rade 1/ až 8/ zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Dohodli sa na
primeranej náhrade za pozemok vo výške 15,- EUR/m2.
5. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie: K., obec: Lietava okres: Žilina, mal súd
preukázané, že vlastníkmi nehnuteľnosti – parcely registra „E“, parc. č. XXXX, druh pozemku: orná pôda,
o výmere 322 m2, sú nasledovné osoby: žalobkyňa - podiel o veľkosti 1/21, žalovaný v rade 1/ G. F. C.
- podiel o veľkosti 7/21, žalovaný v rade 2/ H. B. C. - podiel o veľkosti 7/21, žalovaný v rade 3/ H. H. C.
- podiel o veľkosti 1/21, žalovaný v rade 4/ H. I. C. - podiel o veľkosti 1/21, žalovaný v rade 5/ H. B. C.
- podiel o veľkosti 1/21, žalovaný v rade 6/ H. I. C. - podiel o veľkosti 1/21, žalovaný v rade 7/ H. F. C.
(K. A.) - podiel o veľkosti 1/21, žalovaný v rade 8/ H. J. C. - podiel o veľkosti 1/21. Okruh účastníkov je
daný, pričom súčet všetkých spoluvlastníckych podielov tvorí celok.
6. Na prejednávanú vec súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:
Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkový fond zastupuje štát a neznámych vlastníkov v
konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise,
podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník
nie je známy.
7. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv, založeného na zásade
dobrovoľnosti, vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje.
8. V prípade zrušenia spoluvlastníctva konštitutívnym rozhodnutím súdu (rozsudkom), t.j. autoritatívne,
musí súd dodržať záväzný procesný postup, t.j. poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov
vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným
vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so
spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
9. Primárne má súd skúmať možnosť rozdelenia veci medzi spoluvlastníkov, súd preto skúma možnosť
reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Predpokladom použitia tohto
spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska), a že jejrozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich
vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu
(záujmu) a zároveň je takéto rozdelenie podľa platných právnych predpisov možné. V prípade, že
reálne rozdelenie spoločnej veci nie je dobre možné, pristúpi súd k možnosti zrušenia prikázaním veci
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania,
t.j. nariadenie predaja s rozdelením výťažku podľa podielov, je až poslednou možnosťou, ku ktorej smie
súd prikročiť iba v tom prípade, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce.
10. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že reálne rozdelenie spoločnej veci
by v danom prípade nebolo funkčne opodstatnené, možné, a ani účelné, a to s poukazom na
celkový počet podielových spoluvlastníkov, ktorými sú prevažne neznámi vlastníci, na charakter, druh
a výmeru pozemku a zároveň poverený zástupca SPF ako zástupcu žalovaných súhlasil s prikázaním
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne. Súd tak, aj s poukazom na vyjadrenia povereného
zástupcu SPF ako zástupcu žalovaných v rade 1/ až 8/ dospel k záveru, že boli naplnené všetky zákonné
podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti a pre
prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne.
11. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom je
pozemok, špecifikovaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalovaní súhlasili so zrušením podielového
spoluvlastníctva, aj s navrhovaným spôsobom jeho vyporiadania, súd nemal žiadny dôvod na iné
než stranami sporu navrhované rozhodnutie, ktoré zároveň neodporuje zákonu. Súd z vykonaného
dokazovania nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka
spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v konaní
zostalo nesporné, že žalobkyňa, ako aj žalovaní, majú záujem na majetkovom vysporiadaní pozemku.
12. Pri stanovení výšky primeranej náhrady podľa cit. ust. § 142 ods. 1 veta tretia OZ, na ktorej zaplatenie
žalovaným má byť zaviazaná žalobkyňa, vychádzal zo zhodného prejavu strán sporu, ktorým je dohoda
o cene vo výške 15,- EUR/1 m2, zohľadňujúca námietky oboch strán sporu. Súd tak vychádzal pri určení
výšky celkovej finančnej náhrady z ceny 15,- EUR za 1 m2 ako z ceny v konaní nespornej a zaviazal
žalobkyňu na vyplatenie primeranej náhrady jednotlivým podielovým spoluvlastníkom podľa výšky ich
podielov (výrok II.).
13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 257 CSP. Súd vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa - jedná sa o rozhodnutie o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktoré je v záujme všetkých strán sporu, keďže týmto
rozhodnutím sa vyporiadali ich vzájomné vzťahy – rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na
náhradu trov konania nepriznal.
P o u č e n i e :
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Proti výroku, ktorým súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom,
odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky
na vydanie takého rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Proti výroku, ktorým súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom,
odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky
na vydanie takého rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.