Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/190/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210869
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124210869.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,

a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31320155,
zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO:
36715352, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. A., C. A. XXX, zastúpená: JUDr.
Eva Mikulová, advokát, so sídlom 080 01 Prešov, Vajanského 43, IČO: 55 154 221, o zaplatenie 937,64
Eur s prísl, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 937,64 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 937,64 Eur od 27.04.2022 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 20 Eur počnúc

mesiacom májom 2025 pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania a žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 20.12.2024 sa domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 937,64
Eur a úrokov z omeškania vo výške 5% ročne od 27.04.2022 do zaplatenia. Nárok odôvodnil tým, že
so žalovanou uzatvoril 11.11.2021 zmluvu o pôžičke vo výške 992,9 Eur na kúpu konkrétneho tovaru
uvedeného v zmluve. Žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku splatiť 59 mesačnými splátkami po 25

Euraždocelkovejsumypôžičky1.475Eur.Doposiaľvšakzaplatilalen125Eur.Žalobcajupredžalobnou
upomienkou zo dňa 24.03.2022 vyzval na úhradu dlžných splátok a zároveň ju upozornil, že v opačnom
prípadebudeoprávnenýúverzosplatniť.Kúhradedlžnýchsplátoknedošlo,pretožalobcaúverzosplatnil
dňa 19.04.2022, čo žalovanej oznámil listom zo dňa 21.04.2022. Žalovanú sumu vyčíslil ako rozdiel
istiny úveru 1.062,64 Eur a úhrad žalovanej 125 Eur.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca nezisťoval jej bonitu, ani jej rodinný

a zdravotný stav a výdavky a dopytoval sa len na príjem. V predloženom prepočte schopnosti splácať
úver vychádzal žalobca z čistého príjmu žalovanej 338,37 Eur, hoci tento príjem zo žiadneho dokladu
nevyplýva. Zohľadnil len životné minimum vo výške 218,06 Eur a finančnú rezervu 95,31 Eur. Žalovaná
tvrdila, že v tom čase splácala aj ďalšie dva úvery na televízor po 20 Eur mesačne a kuchynský
robot po 15 Eur mesačne, čo si žalobca neoveril a nezohľadnil ani to, že je matkou 6 detí a že má
výdavky aj na jej zhoršený zdravotný stav. Vyslovila názor, že žalobca bol povinný skúmať jej všetky
životné náklady, predovšetkým platby nájomného, energií a pod. Uviedla, že v zmluve o spotrebiteľskom

úvere bol uvedený jej čistý mesačný príjem 520 Eur len z dôvodu „aby jej to vyšlo“. Podľa žalovanej
teda žalobca hrubo porušil odbornú starostlivosť a úver jej nemal byť poskytnutý, lebo nespĺňala
predpoklady jeho splácania. Žalobca mal analyzovať osobný/domáci rozpočet žalovanej tak príjmy, ako
aj výdavky predstavujúce náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti, čo žalobcaneurobil. Obmedzil sa len na tvrdenie žalovanej a ďalej už nezískaval informácie zo žiadnych iných
relevantných zdrojov. V zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. však nepostačuje len formálne
zistenie základných informácii o výške príjmu a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné

posúdenie, inak by nedošlo k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku
spotrebiteľskejinsolventnosti.Pretožalovanádospelakzáveruobezúročnostiabezpoplatkovostiúveru,
ale aj nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru a z toho dôvodu žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla aj
to, že k fikcii o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru došlo aj podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.,
keďževzmluvechýbajejpovinnánáležitosťpodľa§9ods.2atopredpokladypoužiténavýpočetRPMN.

3. Žalobca poprel, že by sa dopustil hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. a vyslovil názor, že keďže za hrubé porušenie tejto povinnosti sa považuje buď posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, potom pre splnenie povinnosti veriteľa podľa neho

stačí, ak posúdil bonitu aspoň jedným z uvedených spôsobov. Keďže žalobca posudzoval výšku príjmov
žalovanej, výdavky, úverovú zaťaženosť, rodinný stav, ako aj dobu trvania zmluvy a účel úveru posúdil
s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať úver.

4. Žalovaná v duplike len stručne uviedla, že zotrváva na tom, že žalobca preveroval jej schopnosť

splácať úver len formalisticky a neposudzoval jej reálne výdavky a rodinný stav v zmysle § 7 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. Na výzvu súdu predložila aj potvrdenie o jej príjme za posledné tri mesiace pred
uzavretím zmluvy – išlo o výplatné pásky za august až október 2021. V týchto mesiacoch dosiahla 2x
mesačný príjem 587,68 Eur netto a v októbri 2021 až 701,28 Eur netto. Jej priemerný mesačný zárobok
teda predstavoval 625,54 Eur netto. Keďže súd ju vyzval aj na preukázanie jej tvrdenia o splácaní

ďalších úverov v čase uzavretia predmetnej zmluvy doložila zle čitateľný výpis z nejakého bežného
účtu vedeného Prima bankou a.s. bez uvedenia majiteľa účtu, ale až od 08.11.2023, z ktorého vyplýva
pravidelná mesačná úhrada 20 Eur.

5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán sporu, výsluchom žalovanej, zmluvou

o viazanom spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.11.2021, Všeobecnými obchodnými podmienkami Quatro,
štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, informáciou o RPMN a priemernej
RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, predžalobnou upomienkou zo dňa 24.03.2022 s doručenkou,
oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 21.04.2022, prehľadom splátok a úhrad,
výpisom z registra klientskych informácií, reportom sociálnej poisťovne, výplatnými páskami žalovanej,

ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 11.11.2021 uzavreli a podpísali strany sporu písomnú zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere
pod č. 1000106731, v ktorej žalobca bol veriteľom a žalovaná dlžníkom. V úvodnej časti zmluvy sú údaje
o žalovanej, z ktorých vyplýva, že je vydatá, nemá žiadne nezaopatrené deti, má vlastné bývanie, je

zamestnaná na dobu neurčitú od januára 2017 s priemerným čistým mesačným príjmom 520 Eur.

7. Konkrétne zmluvné podmienky sú uvedené v bode III. zmluvy označenej ako „predmet financovania
úveru a podmienky úveru“ a to nasledovne: druh úveru – viazaný spotrebiteľský úver na kúpu tovaru LG
za kúpnu cenu 992,90 Eur s nulovou akontáciou; celková výška úveru 992,90 Eur; fixná ročná úroková

sadzba 18,20%; v tej istej hodnote je uvedené aj RPMN; počet splátok 59; splátka 25 Eur a posledná
vo výške 1,19 Eur; celková čiastka na zaplatenie 1.451,19 Eur; celkové náklady spotrebiteľa 458,29
Eur. Uvedený je dátum dodania tovaru do 11.11.2021 a splatnosť prvej splátky, ktorá nastáva 20.dňa
nasledujúceho mesiaca po dodaní tovaru a ako doba trvania zmluvy je uvedených 59 mesiacov alebo
do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa zmluvy.

8. V časti IV. je uvedený sprostredkovateľ ako predajca.

9. V časti IX. bode 9.2 si účastníci zmluvy dohodli vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru v prípade, ak
je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia

dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok uvedených v § 53 ods. 9 a § 665 Občianskeho zákonníka.

10. Žalovaná okrem uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere podpísala aj VOP, Štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere a informáciu o RPMN a priemernej RPMN. V Štandardnýcheurópskych informáciách o spotrebiteľskom úvere v časti III. označenej ako náklady spojené so
spotrebiteľským úverom je uvedené RPMN 18,20%, ale aj to, že bola vypočítaná z nasledujúcich údajov:
celkové náklady spotrebiteľa 458,29 Eur, výška úrokovej sadzby 18,20%, výška mesačnej splátky 25 eur

a poslednej 1,19 Eur, počet splátok 59, výška úveru 992,90 Eur. To isté sa napokon uvádza aj v ďalšom
doklade a to informácii o RPMN a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver zo dňa 11.11.2021,
ktorý taktiež žalovaná podpísala.

11. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná zaplatila len prvú splátku, ktorá bola splatná 20.12.2021

a to dňa 7.12.2021. Preto predžalobnou upomienkou z 24.03.2022 žalobca vyzval žalovanú na úhradu
nedoplatku na splátkach vo výške 75 Eur s poukazom na to, že žalovaná je v omeškaní so splátkami
od 20.01.2022 s tým, že ak do 13.04.2022 nedôjde k úhrade tejto sumy, veriteľ bude oprávnený úver
zosplatniť. Tento list bol žalovanej doručený 30.03.2022. K úhrade dlžných splátok nedošlo, preto
žalobcaúverpredčasnezosplatnilkudňu19.04.2022,čožalovanejoznámilobyčajnoulistovouzásielkou
zo dňa 21.04.2022. Až s odstupom času po zosplatnení úveru žalovaná začala uhrádzať žalobcovi

mesačne 10 Eur, takže celkovo mu zaplatila z predmetnej zmluvy 125 Eur.

12. Súd vyzval žalobcu na preukázanie splnenia jeho povinností upravenej v § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z., predovšetkým ohľadom preverenia príjmu a výdavkov žalovanej v príslušnej databáze
alebo registri a tiež na preukázanie splnenia jeho povinností uvedených v § 7 ods. 19-42 citovaného

zákona. Žalobca predložil súdu na základe tejto výzvy prepočet schopnosti žalovanej splácať úver.
Z neho vyplýva, že akceptoval jej čistý príjem 338,37 Eur (túto výšku nevysvetlil, keďže v zmluve bol
uvedený jej priemerný čistý príjem až 520 Eur), zohľadnil jej životné minimum 218,06 Eur a finančnú
rezervu 95,31 Eur. Ukazovateľ schopnosti splácať úver vyčíslil na 0,2078. Keďže výsledkom porovnania
príjmov a výdavkov bola suma vyššia ako výška schválenej splátky, žiadosť žalovanej o poskytnutie

úveru bola schválená. Doložil aj výpis z registra klientskych informácií (SRBI) zo dňa 11.11.2021,
z ktorého vyplývalo, že žalovaná v tom čase žiadny iný úver nesplácala a pripojil tiež report sociálnej
poisťovne, v ktorom bolo uvedené, že jej priemerný vymeriavací základ za posledné 3 mesiace činil
aspoň 362 Eur.

13. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že pred uzavretím predmetnej zmluvy sa jej pracovník banky
dotazoval na jej príjem a výdavky a zároveň v rozpore s vlastným tvrdením v písomnom vyjadrení
k žalobe uviedla, že v tom čase nesplácala iné úvery. Prehlásila tiež, že pred uzavretím zmluvy oznámila
banke, že má 6 nezaopatrených detí a keďže pracovník banky jej uviedol, že v takom prípade jej banka
nemôže úver poskytnúť súhlasila s tým, aby v zmluve bolo uvedené, že nemá žiadne nezaopatrené deti

a prehlásila, že s vedomím o nepravdivosti tohto údaju zmluvu podpísala. V prípade vyhovenia žalobe
žiadala však o povolenie mesačných splátok po 10 Eur. V tejto súvislosti uviedla, že zarába 660 Eur netto
mesačne, jej manžel nepracuje a nemá žiadny príjem. Má 7 detí, z toho 4 sú dospelé a bývajú s nimi
v spoločnej domácnosti, ale taktiež nepracujú. Vyživovaciu povinnosť má k trom maloletým deťom a to D.
B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX. Za ich stravu v škole uhrádza

mesačne 20 až 30Eur. Každý mesiac platí za elektrinu 100 Eur a za komunálny odpad 120 Eur mesačne.
V súčasnosti spláca aj ďalšie dva úvery a to spoločnosti CETELEM po 20 Eur mesačne, pričom jej dlh
činí až 2.600 Eur a spoločnosti Quatro po 15 Eur mesačne, pričom jej dlh predstavuje 470 Eur.

14. Právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť predovšetkým podľa zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.1.2020 do 31.12.2021.

15. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský

úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého
adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je
dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi

oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovaniatýchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.

16. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

17. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti.

18. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne

aj účel spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za

podmienok ustanovených osobitným zákonom.

21. Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských

úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli splnené podmienky podľa
odsekov 16 a 17.

22. Podľa § 7 ods. 16 písm. b/ citovaného zákona veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať

spotrebiteľské úvery
a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b)
s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

23. Podľa § 7 ods. 17 citovaného zákona vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že
veriteľ
a)
poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,

b)
posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa

rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

24. Podľa § 7 ods. 19 citovaného zákona veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a

pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.25. Podľa § 7 ods. 20 citovaného zákona na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a)

čistý príjem spotrebiteľa,
b)
náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,
c)

výška splátky spotrebiteľského úveru a
d)
peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

26. Podľa § 7 ods. 23 citovaného zákona veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa

limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu.

27. Podľa § 7 ods. 41 citovaného zákona opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví
a)

metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia
limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia
možnéhonárastuúrokovýchsadziebačosarozumievýraznýmprevyšovanímsúčtuzostávajúcichvýšok
refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31,

b)
požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na
overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa,
c)
limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu,

d)
podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru,
e)
limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov
podľa osobitného predpisu voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto

limitu,
f)
limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.

28. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví
zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová„spotrebiteľskýúver“vpríslušnomgramatickom
tvare.

29. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a)
druh spotrebiteľského úveru,
b)

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c)
meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné
číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e)
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f)
opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g)

úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

h)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i)

výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j)
právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k)
súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l)

prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných
prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m)

úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n)
upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o)

veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p)
výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q)
informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

r)
právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s)

spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t)
informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u)
právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť,

a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
v)
názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.30. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak

a)
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b)
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c)

zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo
d)
v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e)
veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie

iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f)
veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,

g)
ročnápercentuálnamieranákladovspotrebiteľskéhoúveruprekračujenajvyššiuprípustnúvýškuodplaty
stanovenej podľa osobitných predpisov.

31. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §

7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

32. Súd skúmal, či nenastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1, 2
citovanéhozákonaakeďžeideozákonnúfikciu,tánastávazozákonazdôvodovuvedenýchvcitovanom

zákonnom ustanovení, teda bez ohľadu na to, či spotrebiteľ ju namieta a súd je povinný sa ňou zaoberať
ex offo. Súd pritom nezistil žiadny z dôvodov uvedených v § 11 ods. 1, keďže zmluva má písomnú
formu, obsahuje všetky povinné náležitosti, ktoré sú vymenované v § 11 ods. 1 písm. b/, je v nej
uvedená správna výška RPMN, úver bol poskytnutý bezhotovostne, v zmluve sú uvedené všetky plnenia
spotrebiteľa a RPMN neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá predstavovala dvojnásobok

priemernej hodnoty RPMN. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej o absencii predpokladov použitých
pre výpočet RPMN, keďže žalovaná spolu so zmluvou podpísala aj Štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere a ďalšiu listinu – informáciu o RPMN a priemernej RPMN, v ktorej boli uvedené
všetky údaje použité na výpočet RPMN.

33. Súd sa následne zaoberal tým, či žalobca splnil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou pri
poskytovaní úveru žalovanému vyplývajúcej z § 7 ods. 1, 19 až 42 zákona č. 129/2010 Z.z. a s poukazom
na § 11 ods. 2 vetu druhú až štvrtú citovaného zákona. V tejto súvislosti je potrebné aplikovať aj
opatrenie NBS č. 10/2017 v znení opatrenia č. 6/2018. Tie vydala NBS s poukazom na § 7 ods. 41
písm. a/ až s/ zákona č. 129/2010 Z.z. Spomínané opatrenie uvádza limity pre ukazovateľ schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v § 2 ods. 2 (hodnota 1) a pre ukazovateľ podielu výšky celkovej
zadlženosti k príjmu v § 6a ods. 2 (hodnota 8). Zároveň toto opatrenie stanovuje metodiku výpočtu oboch
ukazovateľov.34. Podľa § 2 ods. 1 opatrenia NBS č. 10/2017 ukazovateľ schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel
výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa odseku 3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa
podľa odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb

spotrebiteľa podľa odseku 5. Všetky položky výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítavajú
na obdobie jedného mesiaca.

35. Podľa § 2 ods. 2 citovaného opatrenia limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa
odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1.

36. Podľa § 2 ods. 3 citovaného opatrenia výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa sa na účely odseku
1 určujú ako súčet a) výšky splátky poskytovaného spotrebiteľského úveru podľa § 7 ods. 20 písm. c)
zákonaprizohľadneníodsekov12a13a§4asumypeňažnýchzáväzkovznižujúcichpríjemspotrebiteľa
podľa § 7 ods. 20 písm. d) zákona pri zohľadnení odsekov 14 až 21.

37. Podľa § 2 ods. 4 citovaného opatrenia celková výška čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20
písm. a) zákona sa vypočíta ako aritmetický priemer čistých skutočných príjmov spotrebiteľa spravidla
za obdobie bezprostredne predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti
splácať.

38. Podľa § 2 ods. 5 citovaného opatrenia výška nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo
výške sumy životného minima2 ) spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť3 ) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu,
voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak

rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.
Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa
a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej

má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu, ak odseky 8
a 9 neustanovujú inak; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného
minima na túto osobu.

39. Podľa § 2 ods. 6 citovaného opatrenia zvýšenie výšky nákladov podľa odseku 5 druhej

vety sa nevykoná, ak hodnota pomeru celkovej zadlženosti spotrebiteľa vrátane poskytovaného
spotrebiteľského úveru k čistému ročnému príjmu spotrebiteľa, určenému ako 12-násobok celkovej
výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4, nepresiahne hodnotu 1. Celkovou zadlženosťou
spotrebiteľa sa na účely tohto odseku a odseku 7 rozumie celkový súčet zostatkových hodnôt
existujúcich úverov spotrebiteľa overených v elektronickom registri údajov o úveroch a vypočíta sa

ako súčet zostatkových hodnôt úverov na bývanie, spotrebiteľských úverov, aktuálnej zostatkovej
hodnoty spotrebiteľských úverov poskytnutých vo forme vyčerpaného povoleného prečerpania a vo
forme vyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet a sumy zodpovedajúcej 20 % zo schválených
nevyčerpaných povolených prečerpaní a zo schválených nevyčerpaných úverových rámcov kreditných
kariet spotrebiteľa.

40. Podľa § 6a ods. 1 citovaného opatrenia podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu sa vypočíta ako
podiel celkovej zadlženosti spotrebiteľa podľa odseku 6 k 12-násobku celkovej výšky čistých príjmov
spotrebiteľa podľa § 2 ods. 4.

41. Podľa § 6a ods. 2 citovaného opatrenia limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu nemôže
prekročiť hodnotu 8, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak.

42. Podľa § 6a ods. 6 citovaného opatrenia celkovou zadlženosťou spotrebiteľa sa na účely tohto
paragrafu rozumie súčet výšky novoposkytovaného spotrebiteľského úveru a zostatkových hodnôt

existujúcich spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie spotrebiteľa overených v registri údajov
o spotrebiteľských úveroch podľa § 7 ods. 17 zákona a v registri údajov o úveroch na bývanie
podľa osobitného predpisu11b) a vypočíta sa ako súčet zostatkových hodnôt úverov na bývanie,
spotrebiteľských úverov, aktuálnej zostatkovej hodnoty spotrebiteľských úverov poskytnutých vo formevyčerpaného povoleného prečerpania a vo forme vyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet a
sumy zodpovedajúcej 20 % zo schválených nevyčerpaných povolených prečerpaní a zo schválených
nevyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet spotrebiteľa. Pri poskytovaní spotrebiteľského úveru

vo forme povoleného prečerpania alebo vo forme úverového rámca kreditnej karty sa výška tohto úveru
započítava vo výške zodpovedajúcej 20 % zo schváleného povoleného prečerpania alebo vo výške
zodpovedajúcej 20 % zo schváleného úverového rámca kreditnej karty. Výška celkovej zadlženosti
spotrebiteľa sa môže znížiť o zostávajúcu hodnotu existujúcich úverov alebo ich častí, ktorá bude
pri čerpaní poskytovaného spotrebiteľského úveru vyplatená, ak je čerpanie poskytovaného úveru

podmienené vyplatením tejto zostávajúcej hodnoty existujúcich úverov alebo ich častí.

43. Pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať úver a podielu výšky jeho celkovej
zadlženosti k príjmu súd vychádzal z priemerného čistého príjmu žalovanej uvedeného v zmluve,
teda 520 Eur mesačne, keďže v skutočnosti mala žalovaná za posledné 3 mesiace pred uzavretím
zmluvy ešte vyšší priemerný mesačný príjem a to až 625,54 Eur, čo bolo preukázané jej výplatnými

páskami. O tomto skutočnom príjme však žalobca nemal vedomosť, nebol preto dôvod, aby pri výpočte
spomínaného ukazovateľa žalobca vychádzal z podstatne nižšieho príjmu, než bol uvedený v zmluve
a to zo sumy 338,37 Eur, čo napokon ani nevysvetlil. Životné minimum žalovanej v tom čase činilo 218,06
Eur. Od čistého mesačného príjmu sa odpočítava celková výška nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb podľa § 2 ods. 5 citovaného opatrenia. Tie predstavujú spomínané životné minimum

žalovanej, keďže bolo potrebné vychádzať z tej informácie, ktorá vyplýva zo zmluvy o úvere podpísanej
žalovanou, že nemala žiadne nezaopatrené deti. Či do týchto životných nákladov je potrebné pripočítať
aj 40% rozdielu medzi čistým príjmom žalovanej a jej životným minimom je potrebné zistiť v súlade s
§ 2 ods. 6 opatrenia. Jedná sa o pomer celkovej zadlženosti žalovanej (v tomto prípade ide o sumu
predstavujúcu istinu tohto úveru 992,90 Eur, keďže žalovaná napriek výzve súdu nepreukázala svoje

tvrdenie o údajnom splácaní ďalších úverov. Predložila len výpis z nejakého bežného účtu bez jeho
identifikácie a o mesačných úhradách 20 Eur, ale tento je až od 8.11.2023, teda nepreukázala, že by
splácala nejaký ďalší úver v čase uzavretia tejto zmluvy. V zmysle § 2 ods. 6 opatrenia teda jedná sa
o pomer celkovej zadlženosti žalovanej k dvanásťnásobku jej ročného príjmu, čo 6.240 Eur (12 x 520),
teda ide o pomer 992,90 : 6.240 = 0,1589. Keďže tento pomer je nižší ako hodnota 1, nie je možné

pripočítať k životným nákladom žalovanej aj 40% rozdielu medzi jej čistým príjmom a životným minimom.
Ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa – žalovanej splácať úver podľa § 2 ods. 1 opatrenia sa vypočíta
ako podiel na peňažných záväzkoch spotrebiteľa podľa § 2 ods. 3, ktoré predstavujú v tomto prípade
len splátku tohto úveru 25 Eur (iný úver žalovaná nepreukázala a iné úvery nevyplývajú ani z registra
klientskych informácií) a celkovej výšky čistého príjmu žalovanej zníženého o celkovú výšku nákladov

na zabezpečenie základných životných potrieb, v tomto prípade 301,94 Eur (520-218,06 Eur ako životné
minimum). Ide teda o podiel 25:301,94, ktorý je len 0,082, teda hlboko pod zákonný limit 1 stanovený
v § 2 ods. 2 opatrenia.

44. Druhým zákonným limitom je podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu, ktorý je vypočítaný

v predchádzajúcom odseku vo výške 0,1589 a ktorý je tak výrazne pod zákonným limitom – hodnotou
8 podľa § 6a ods. 2 opatrenia.

45. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol oprávnený poskytnúť úver žalovanej, keďže vychádzal z
informácií, ktoré mal k dispozícii a ktoré mu uviedla samotná žalovaná, ktorá má povinnosť uvádzať

pravdivé údaje, či už o mesačnom príjme alebo o počte nezaopatrených detí (táto jej povinnosť vyplýva
z § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.). Ako súd uviedol, žalovaná spĺňala limity uvedené v § 7 ods.
23 citovaného zákona. Údaj o počte nezaopatrených detí si žalobca nemal možnosť preveriť v nejakej
databáze a aj keď žalovaná v skutočnosti mala 6 nezaopatrených detí v čase uzavretia zmluvy, v nej
uviedla, že nemá žiadne nezaopatrené deti a zmluvu s týmto nepravdivým údajom aj podpísala.

Nemožno preto porušenie zákona zo strany žalovanej spočívajúce v poskytnutí nepravdivej informácie
o počte detí pripísať na vrub žalobcu pri výpočte ukazovateľa schopnosti splácať úver. Ak by žalovaná
uviedla pravdivú informáciu o počte nezaopatrených detí, boli by k životným nákladom pripočítané aj
sumy životného minima týchto detí.

46. V tejto súvislosti súd uvádza, že súd nepovažuje vyjadrenie žalovanej za hodnoverné, keďže
v písomnom vyjadrení k žalobe tvrdila, že jej čistý mesačný zárobok v zmluve bol uvedený vo výške
520 Eur len preto, aby „jej to vyšlo“, z toho vyplýva, že by mala mať v skutočnosti nižší zárobok, avšak
z dokladov, ktoré súd si od nej vyžiadal bolo zistené, že za posledné 3 mesiace pred uzavretím zmluvyjej priemerný mesačný čistý zárobok bol ešte vyšší, keďže činil 625,54 Eur. V písomnom vyjadrení tiež
tvrdila, že splácala ďalšie dva úvery, čo však následne na základe výzvy súdu nepreukázala a dokonca
na pojednávaní to poprela. Nemožno považovať správanie žalovanej, ktorá uvádza nepravdivé údaje

či už veriteľovi alebo následne súdu za poctivé a súladné s dobrými mravmi, ak zatajenie jej 6
nezaopatrených detí veriteľovi bolo zjavne motivované snahou žalovanej získať úver, následne však
úver nesplácala a v súdnom spore dokonca argumentovala tým, že úver jej nemal byť poskytnutý práve
z dôvodu, že mala 6 nezaopatrených detí. Tvrdenie žalovanej na pojednávaní, že pôvodne uvádzala
pracovníkovi banky, ktorý s ňou uzatváral zmluvu, že má 6 nezaopatrených detí ostalo len v rovine jej

tvrdenia, ktoré žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala a preto za rozhodujúce považoval súd to, čo
je uvedené v zmluve, ktorú žalovaná podpísala hoci s vedomím, že ide o nepravdivý údaj.

47. Žalovaná sa nesprávne domnieva, že žalobca bol povinný zisťovať v podstate všetky jej výdavky
vrátane nákladov na bývanie alebo súvisiace s jej zdravotným stavom. Vychádzajúc zo samotnej
formulácie § 11 ods. 2 vety tretej zákona č. 129/2010 Z.z. má totiž veriteľ zisťovať len tie výdavky, ku

ktorým sa viaže povinnosť ich preveriť v príslušnom registri. Aj v § 7 ods. 17 písm. b/ zákona č. 129/2010
Z.z. sa uvádza, že schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver posúdi veriteľ najmä s ohľadom
na údaje získané z príslušného registra a za tie v kontexte s ďalšími ustanoveniami § 7 je potrebné
považovať úverové registre. Povinnosťou veriteľa je zistiť a preveriť čistý príjem spotrebiteľa a peňažné
záväzky znižujúce jeho príjem ako sa to uvádza v § 7 ods. 20 citovaného zákona a vychádzajúc aj

z opatrenia NBS 10/2017 v znené neskorších zmien a doplnkov pod peňažnými záväzkami je potrebné
rozumieť splátky iných úverov alebo vyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet v čase uzavretia
zmluvy (§ 2 ods. 6 opatrenia). Zvyšné výdavky spotrebiteľa sú zahrnuté pod náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť (§ 7 ods. 20
písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. alebo § 2 ods. 5 opatrenia NBS) a tieto v určitých prípadoch (ak

pomer celkovej zadlženosti spotrebiteľa k dvanásťnásobku jeho mesačného čistého príjmu prekročí
hodnotu 1) sa zvyšujú ešte buď o 20% alebo 40% (podľa dátumu uzavretia zmluvy) rozdielu medzi
čistým príjmom spotrebiteľa a jeho životným minimom a životným minimom inej osoby, voči ktorej má
vyživovaciu povinnosť, ak s ním žije v spoločnej domácnosti. V tomto prípade však toto navýšenie
nemohlo byť vykonané pre nesplnenie podmienky podľa § 2 ods. 6 opatrenia NBS 10/2017, čo súd

vysvetlil vyššie. Žiadne iné výdavky podľa aktuálnej právnej úpravy teda veriteľ nemá zisťovať a to, čo
v tej súvislosti uviedla žalovaná zisťovali niektoré súdy ešte pred doplnením ustanovenia § 7 ods. 3
a nasledujúcich odsekov zákona č. 129/2010 Z.z. a ešte pred vydaním opatrenia NBS 10/2017. Pokiaľ
ide o overovanie príjmu spotrebiteľa, veriteľ môže používať externé zdroje, ktoré sú vymenované v § 5
ods. 2 citovaného opatrenia a medzi nimi je aj overenie v sociálnej poisťovni (písm. g/), čo žalobca aj

realizoval. Súd sa preto nestotožnil s názorom žalovanej o tom, že by žalobca porušil svoju povinnosť
konať s odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru žalovanej a preto nenastala fikcia o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru a žalobca mohol úver predčasne zosplatniť, čo aj realizoval.

48. Pre úplnosť súd dodáva, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu v replike na vyjadrenie žalovanej, že

v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch postačuje na záver o tom, že nedošlo k hrubému
porušeniu veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, ak mal k dispozícii nejaké informácie o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo ak prihliadol na údaje z príslušnej databázy alebo
registra. Oba tieto predpoklady musia byť totiž naplnené súčasne, aby bolo možno dospieť k záveru
o tom, že veriteľ konal s odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru spotrebiteľovi, k čomu je potrebné

dospieť gramatickým výkladom ustanovenia § 11 ods. 2 vety tretej citovaného zákona. Toto ustanovenie
totižupravujefikciuobezúročnostiabezpoplatkovostiúveruapretúpostačuje,akjedenzospomínaných
predpokladov nie je naplnený.

49. Súd v tomto prípade mal za preukázané to, čo je uvedené v § 11 ods. 2 vety tretej zákona č. 129/2010

Z.z. a teda, že žalobca zistil rodinný stav a príjem žalovanej, tiež jej výdavky v súvislosti s jej úverovou
zaťaženosťou a zároveň ich aj preveril.

50. Následne sa súd zaoberal tým, či žalobca platne vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, ktoré právo
mu vyplýva zo zmluvy. Súd tento jednostranný právny úkon žalobcu posudzoval podľa § 565 a § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka.51. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

52. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

53. Žalovaná ku dňu zosplatnenia úveru 19.04.2022 nemala zaplatené splátky od januára 2022. Bola
teda v omeškaní so splátkami 3 mesiace. Splnená bola aj zákonná podmienka upozornenia žalovanej na
využitie práva na zosplatnenie úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní a to listom zo dňa 24.03.2022, ktorý
jej bol doručený 30.03.2022. Právny úkon žalobcu o predčasnom zosplatnení úveru bol teda urobený
v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže účastníci zmluvy si možnosť zosplatnenia

úveru zo strany žalobcu dohodli v zmluve o spotrebiteľskom úvere a žalobca úver predčasne zosplatnil
kvôli omeškanej splátke splatnej 20.01.2022, čo uviedol aj v predžalobnej upomienke. Preto súd daný
právny úkon žalobcu vyhodnotil ako platný.

54. Súd ex offo s poukazom na § 54a Občianskeho zákonníka sa zaoberal aj tým, či pohľadávka nie je

premlčaná a to s poukazom na § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka.

55. Podľa§101Občianskehozákonníkapokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

56. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

57. Podľa aktuálnej rozhodovacej praxe súdov vyplývajúcej z mnohých rozhodnutí Najvyššieho súdu

SR (napr. 7Cdo/268/2020 zo dňa 29.11.2022, 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, 2Cdo/60/2020
z 30.1.2023, 4Cdo/23/2022 zo dňa 26.1.2023) trojročná premlčacia lehota pri zosplatnení úveru začína
až po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre nezaplatenie ktorej došlo k zosplatneniu úveru.
Súd teda počítal premlčaciu lehotu od prvej omeškanej splátky, teda od splátky splatnej 20.01.2022,
trojročná premlčacia lehota začala plynúť až od 21.04.2022 a uplynie 21.04.2025 a teda pohľadávka ani

čiastočne premlčaná nie je, keďže žaloba bola podaná ešte 20.12.2024.

58. Súd preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval za opodstatnené žalobe v celom
rozsahu vyhovieť. Vychádzajúc z prehľadu splátok a úhrad žalobca vyčíslil sumu, ktorú žalovaná
mala zaplatiť z predmetného úveru na 1.062,64 Eur a po odpočítaní jej úhrad 150 Eur dlh žalovanej

predstavuje 937,64 Eur.

59. Žalobcovi vznikol tiež nárok na úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka.

60. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

61. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

62. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k 1. dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

63. Žalobca v žalobe vychádzal z fikcie, že list o zosplatnení úveru bol žalovanej doručený 5.deň po
jeho odoslaní t.j. 26.04.2022, čo žalovaná nespochybnila, preto platí zákonná fikcia o nespornosti tohtoskutkového tvrdenia žalobcu s poukazom na § 151 ods. 1 CSP. Súd preto priznal žalobcovi aj úroky
z omeškania odo dňa 27.04.2022 v súlade so žalobou tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

64. Pri rozhodovaní o splatnosti prisúdenej pohľadávky súd aplikoval § 232 ods. 4 CSP, pričom zohľadnil
sociálne pomery žalovanej, ktorá je síce vydatá, manžel však nepracuje a nemá žiadny príjem. Žalovaná
má pritom vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom, takže jej rodina žije len z jej zárobku 660
Eur netto mesačne, pričom z toho príjmu musí zaplatiť každý mesiac 220 Eur za elektrinu a komunálny
odpad a navyše má dlhy aj z ďalších dvoch úverov. Z záujme toho, aby nedošlo k ohrozeniu živobytia

žalovanej a jej maloletých detí súd jej povolil mesačné splátky, ale pri výške splátky vychádzal aj z toho,
aby žalovaná čo najskôr svoj dlh uhradila, čo napokon je aj v jej záujme vzhľadom na platenie úrokov
z omeškania a súd zohľadnil pritom aj výšku mesačnej splátky, ktorá bola stanovená v samotnej zmluve
o úvere.

65. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a §

257 CSP. Žalovanej ako neúspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nevznikol na rozdiel
od úspešného žalobcu, avšak opäť vzhľadom na zlú sociálnu situáciu žalovanej popísanú vyššie súd
dospel k záveru, že sú dané výnimočné okolnosti, pre ktoré úspešnému žalobcovi nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť

podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.