Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924203513
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6924203513.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, D., proti plnoletej dcére: E.
F., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. B. G. XXXX/XXX, H., právne zastúpenej JUDr. Petrom Petríkom,
advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Petelenova 15456/1, o určenie vyživovacej povinnosti

plnoletého dieťaťa voči rodičovi, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota č.k. 7Pc/32/2024-45 zo dňa 5. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 7Pc/32/2024-45 zo dňa 5. novembra 2024 z r u š u j
e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I. Vyživovacia povinnosť plnoletej

dcéry E. F., nar. XX. XX. XXXX voči jej matke A. B., nar. XX. XX. XXXX sa neurčuje. II. Žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2.Vodôvodneníokresnýsúdpoukázalnanávrh,ktorýmsanavrhovateľkadomáhalaurčeniavyživovacej
povinnosti dieťaťa k rodičovi. V návrhu uviedla, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, trpí
závažným ochorením - systémovou sklerózou multiplex M34.0., tzv. sklerodermiou ako aj pridruženými

chorobami v dôsledku postcovidového stavu, pričom tieto zdravotné problémy jej výrazne znemožňujú
uplatnenie sa v spoločnosti (nie je spôsobilá uzatvoriť pracovný pomer, ale ani dohodu o práci), nakoľko
jej doslova znemožňujú pohyb. Navrhovateľka je vlastníkom 1-izbového bytu na adrese jej trvalého
pobytu, nedisponuje motorovým vozidlom. V súčasnosti je jej príjmom invalidný dôchodok priznaný
na Slovensku v sume 188,10 € ako aj invalidný dôchodok priznaný v Nemecku vo výške 144 €.
Mesačné náklady navrhovateľky predstavujú okrem všeobecných výdavkov aj špeciálne náklady na

liečbu ťažkého ochorenia, spolu v sume cca 600 €. Plnoleté dieťa navrhovateľky - dcéra E. je schopná
podľa matkinho vedomia živiť sa sama v plnom rozsahu. Býva v rodinnom dome spolu s manželom a
ich 2 spoločnými deťmi.

3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na relevantnú právnu úpravu uviedol, že
deti majú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom, ak to potrebujú, avšak pre rozpor s

dobými mravmi podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine im táto povinnosť nemusí vzniknúť a rodičovi
zo strany súdu výživné priznané nebude. Takáto okolnosť môže nastať, ak o priznanie výživného
žiada rodič, ktorý sám riadnu starostlivosť, výchovu alebo výživu svojho dieťaťa, voči ktorému si nárok
uplatňuje, zanedbával. V takomto prípade má rozpor s dobrými mravmi normatívny následok v podobe
nemožnosti priznať výživné. Je to dané charakterom vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy rodinného
práva. Posúdenie vždy závisí od okolností daného prípadu. Podľa okresného súdu z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že vo výchove navrhovateľky v dôsledku jej problémov s alkoholom boli
nedostatky. Následne navrhovateľka dlhšiu dobu pracovala v zahraničí a každodennú starostlivosť odcéru navrhovateľky zabezpečovala stará matka, t.j. matka navrhovateľky. Dcéra navrhovateľky opísala
situáciu v rodine ako problematickú, vzťahy medzi navrhovateľkou a ostatnými členmi rodiny ako
veľmi zlé v dôsledku správania sa navrhovateľky. Dcéra navrhovateľky je v súčasnosti na rodičovskej

dovolenke a zabezpečuje starostlivosť o dve maloleté deti I., nar. XX. XX. XXXX, a J., nar. XX. XX. XXXX,
pričom poberá rodičovský príspevok vo výške 482,30 € a rodinné prídavky na dve deti, je vydatá, manžel
pracuje a jeho príjem činí 1300 €. Za zistenej situácie mal okresný súd za to, že návrh navrhovateľky nie
je dôvodný. Nie je možné od dcéry navrhovateľky spravodlivo požadovať akýkoľvek príspevok na výživu
navrhovateľky, a to aj s poukazom na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, keďže výživné pre navrhovateľku

by bolo v rozpore s dobrými mravmi. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka (ďalej aj ako odvolateľka) odvolanie, v ktorom
namietala, že súd prvej inštancie nezistil úplne skutočný stav veci. Ak sa v odôvodnení rozhodnutia
poukazuje na domnelý alkoholizmus matky, ide len o ničím nepodložené tvrdenie dcéry. Uvedený

názor okresného súdu je založený výhradne na výpovedi dcéry a predmetné skutkové tvrdenie nebolo
preukázané.Navrhovateľkapoprelaapopieravšetkyuvedenétvrdeniaapovažujeichzadcérouúčelovo
vykonštruované v úmysle využitia ustanovenia § 75 ods. 2. Zákona o rodine. Tvrdenie, že dlhodobo
holdovala alkoholu, nie je pravdivé. Matka dlhodobo pracovala v zahraničí, a to najmä z dôvodu, že
bola jediný rodič dcéry, ktorý jej zabezpečoval starostlivosť a v plnom rozsahu ju finančne podporoval

a zabezpečoval. Je pravdou, že matka v dôsledku jej práce v zahraničí mohla tráviť s dcérou len
obmedzenýčas.Tovšakneznamená,žetentočasnebolvyužitýajnazabezpečovaniedcérinýchpotrieb.
Okresný súd mal skúmať otázku existencie/neexistencie dôvodov, ktoré by mu umožnili subsumovať
skutkový stav pod hmotnoprávnu úpravu 75 ods. 2 ZR. Pojem dobré mravy je špecifický tým, že je
naň potrebné prihliadať vždy osobitne v závislosti od danej právnej skutočnosti. Navrhovateľka ďalej

namietala, že okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Ak by skutočne dlhodobo požívala alkohol, nemohla by vykonávať svoju prácu opatrovateľky
viac ako 15 rokov. Poukázala na zmätočnosť pri procese rozhodovania, keď v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia súd poukazuje na príjem 1.300,- EUR manžela dcéry a súčasne ho nezahŕňa do majetku
dcéry. Dcéra je schopná sama sa o seba postarať a okrem svojich schopností a možností spolu

s manželom tvorí aj masu BSM, ku ktorej má vlastnícke právo v rozsahu 100%. Z odôvodnenia
nie je zrejmé, či súd príjem manžela dcéry zvážil ako relevantný v procese zvažovania skutočnosti,
či je dieťa schopné samé sa živiť. Okresný súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko aplikoval
právnu normu, ktorú aplikovať nemal. Pre aplikáciu ustanovenia § 75 ods. 2 ZR niet logického a ani
preukázateľného dôvodu. Tak abstraktný pojem ako sú dobré mravy musí súd posudzovať konkrétne

v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a ich úkonov v čase a mieste. Táto
skutočnosť však súdom nebola vykonaná ani v najmenšom rozsahu. Z odôvodnenia rozsudku nie je
jasné, na základe akých úvah dospel súd k subsumovaniu ustanovenia § 75 ods. 2 ZR pod predmetný
skutočný stav. V odôvodnení súd iba poukazuje na tvrdenia dcéry, ktorých relevanciu z neznámych príčin
postavil nad relevanciu tvrdení matky, čím porušil zásadu kontradiktórnosti, rovnosti strán pred súdom

a tiež rovnosti zbraní. Podľa navrhovateľky sú splnené predpoklady pre určenie vyživovacej povinnosti
dieťaťa. Dcéra ani v najmenšom rozsahu neuniesla dôkazné bremeno svojich skutkových tvrdení, v
dôsledku čoho navrhovateľka žiada odvolací súd, aby po preskúmaní predmetnej veci rozhodol v súlade
s navrhovaným petitom.

5. Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec na základe oprávnenou osobou včas
podaného odvolania bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, v spojení

s ust. § 65, § 66, § 67 a § 68 CMP a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 35 a § 36 CMP a § 391 ods. 1 CSP.

7. Z obsahu spisu v dotknutej veci odvolací súd zistil, že podaným návrhom sa odvolateľka na súde
prvej inštancie domáhala určenia vyživovacej povinnosti voči svojej dcére (odporkyni) vo výške 200,-

eur mesačne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že výživné by bolo v rozpore s dobrými mravmi
a návrh preto zamietol. Súd prvej inštancie pritom poukázal na vyjadrenie odporkyne, podľa ktorého
navrhovateľka holdovala alkoholu a výchovu odporkyne zanedbávala. Odvolací súd preskúmanímnapadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nedôsledne zaoberal posudzovaním
uplatnenéhonárokuadospelkpredčasnémuzáveruorozporepožiadavkynavýživnésdobrýmimravmi.

8. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie, že v prejednávanom prípade by výživné pre navrhovateľku
bolo v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že z jazykového znenia
ustanovenia § 75 ods. 2 ZR vyplýva, že v súlade s dobrými mravmi musí byť samotné priznanie
výživného. Pri dobrých mravoch ide o vyjadrenie všeobecne uznávaných morálno-etických hraníc
správania v medziľudských vzťahoch, ktoré sa považujú v spoločnosti za správne, dobré a v súlade

s prevládajúcimi morálnymi hodnotami. Účelom ustanovenia § 75 ods. 2 ZoR je zachovanie dobrých
mravov v osobných vzťahoch medzi príbuznými a motivácia príbuzných, aby istú kvalitu osobných
vzťahov medzi sebou udržiavali, hoc i len z ekonomických dôvodov. Vzhľadom na charakter citovaného
ustanovenia § 75 ods. 2 ZoR, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou, abstraktnou hypotézou, je
vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu
vymedzil. Otázka nemožnosti priznania výživného, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, je vždy

výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej
veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Je nutné doplniť, že vo
všeobecnosti musia byť závery súdov pri posudzovaní otázky nemožnosti priznania výživného, ak
by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových
okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia

dôkazov súd viedli k prijatiu toho-ktorého rozhodnutia. Je potrebné zohľadniť skutočnosti zistené zo
života navrhovateľa a jeho rodiny, vyhodnotiť ich a posúdiť, či by bolo rozhodnutie o priznaní výživného
v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ teda súd skúma otázku dobrých mravov v zmysle ustanovenia §
75 ods. 2 ZoR, zameriava sa s ohľadom na individuálne okolnosti súdenej veci na prípadný rozpor
priznania výživného s dobrými mravmi. Je potrebné skúmať, či došlo k takému narušeniu osobných

vzťahov, že nebude možné považovať za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila,
požadovala plnenie založené práve na takomto osobnom vzťahu. Podľa tohto ustanovenia nemožno
priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá to teda
také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Právna norma
obsiahnutá v ustanovení § 75 ods. 2 ZR priamo nepredpokladá nejaký stupeň konania oprávneného, i

keď s ohľadom na podstatu právnych vzťahov je prirodzené ho očakávať a je aj najčastejším dôvodom
podmieňujúcim jeho aplikáciu. V rozpore s dobrými mravmi musí byť samotná situácia majúca pôvod na
strane oprávneného, za výskytu ktorej by bolo priznanie výživného v rozpore s dobrými mravmi.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k

záveru, že predmetné rozhodnutie bolo súdom prvej inštancie vydané predčasne. V rámci dokazovania
je súd podľa § 35 CMP povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania
nenavrhli (§ 36 CMP), ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Súd prvej inštancie však
v danej veci nedostatočne zistil stav veci, keď nevykonal takmer žiadne dokazovanie na preukázanie
splnenia podmienok pre záver o rozpore požiadavky na výživné s dobrými mravmi. Odvolací súd

v súvislosti s dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie uvádza, že hoci súd prvej inštancie
vykonával dokazovanie oboznámením obsahu spisu a vypočutím navrhovateľky a právneho zástupcu
odporkyne na pojednávaní, nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu,
dokazovanie a odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je neúplné, nedostatočné a rozhodnutie je
nepreskúmateľné. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie vychádzal pri nosnom

závere o rozpore požadovaného výživného s dobrými mravmi výlučne z vyjadrenia právneho zástupcu
odporkyne na pojednávaní dňa 05.11.2024, podľa ktorého mala navrhovateľka dlhé roky holdovať
alkoholu a o dcéru sa nestarala, čo vyústilo do jej odchodu zo spoločnej domácnosti po maturite.
K tomuto nosnému záveru pritom okresný súd odporkyňu nevypočul a o vyjadrenie nežiadal ani
navrhovateľku, hoci tieto boli na pojednávaní prítomné. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že

odporkyňa v písomnom vyjadrení k podanému návrhu (č.l. 27 spisu) skutočnosť, že by navrhovateľka
požívala alkoholické nápoje, vôbec neuviedla, rozpor požiadavky na výživné s dobrými mravmi
nenamietala a návrh žiadala zamietnuť s poukazom na svoju aktuálnu sociálnu situáciu a s poukazom
na ekonomickú situáciu navrhovateľky. Otázkou, či navrhovateľka potrebuje zabezpečenie primeranej
výživy, sa pritom súd prvej inštancie nezaoberal vôbec. Nie je zrejmé, z akých dôkazov okresný

súd konštatoval nedostatky vo výchove navrhovateľky, ku ktorej sa právny zástupca odporkyne
na pojednávaní vyjadril len veľmi stručne v tom zmysle, že nechodila na rodičovské združenia
a nepodporovala ju v mimoškolských aktivitách. Ďalej boli zo strany právneho zástupcu odporkyneprezentované len všeobecné, ničím nepodložené vyjadrenia o nemorálnom správaní sa navrhovateľky
bez akejkoľvek konkretizácie takéhoto správania.

10. Oboznámiac sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, s obsahom odvolania navrhovateľky a
s obsahom celého spisu tak odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v zmysle uvedených
procesných noriem dôsledne nepostupoval, výsledkom čoho je nedostatočné zistenie skutkového
stavu. Okresný súd sa uspokojil s vyjadrením právneho zástupcu odporkyne ohľadom požívania
alkoholu navrhovateľkou a s vyjadreniami odporkyne o starostlivosti navrhovateľky a z týchto bližšie

neodôvodnených a ničím ďalším nepodložených tvrdení vyslovil záver o rozpore požiadavky na výživné
s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie v danej veci nedostatočne zistil stav veci pre záver o rozpore
požiadavky na výživné s dobrými mravmi, keď k tejto otázke nevykonal žiadne dokazovanie. V ďalšom
konaní bude preto nevyhnutné okresným súdom dokazovanie doplniť za účelom riadneho zistenia
stavu veci a to aj v kontexte odvolacej argumentácie navrhovateľky ohľadom dôvodov jej práce
v zahraničí a jej popretia tvrdenia o požívaní alkoholu. Okresný súd tak po doplnení dokazovania

dôsledne vyhodnotí, či v danej veci možno konštatovať existenciu takých závažných okolností, ktoré
by odôvodňovali nepriznanie výživného pre rozpor s dobrými mravmi. Ako už bolo odvolacím súdom
konštatované, otázka nemožnosti priznania výživného, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, je vždy
výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej
veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, čo v prejednávanej veci úplne

absentovalo. Ak okresný súd dospeje k záveru o absencii takýchto okolností, upriami svoju pozornosť
na zodpovedanie otázky naplnenia predpokladov pre vznik uplatneného nároku navrhovateľky v zmysle
ust. § 66 Zákona o rodine.

11.Odvolacísúdksvojmurozhodnutiu,ktorýmzrušilrozhodnutieokresnéhosúdupovažujezapodstatné

pre úplnosť uviesť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré je potrebné
vykonať okresným súdom s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu pre rozhodnutie vo
veci výrazne presahuje rámec a účel odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho súdu preto
nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III. US 161/2023 zo dňa 12. októbra 2023.

12. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

13. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.

V Žiline dňa 28.04.2025

JUDr. Róbert Bebčák
predseda senátu
(sudca spravodajca)

JUDr. Martina Nemravováčlenka senátu

JUDr. Miroslava Korbašová
členka senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Zuzana Dančíková