Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-18Cpr/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520200871
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2520200871.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobcu: A. B. C., B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. - D. C., zastúpený: JUDr. Ing. Arpád Barczi, advokát, so
sídlom T. Vansovej 225/3, 924 01 Galanta, IČO: 11707232 proti žalovanému: Mesto Piešťany, so sídlom
Námestie SNP 1475/3, 921 45 Piešťany, IČO: 00 612 031 o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške:

1. 1.773,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.773,- eur od 11.05.2020 do
zaplatenia,
2. 1.773,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.773,- eur od 11.06.2020 do
zaplatenia,
3. 1.773,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.773,- eur od 11.07.2020 do
zaplatenia,
4. 1.773,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.773,- eur od 11.08.2020 do

zaplatenia,
5. 1.773,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.773,- eur od 11.09.2020 do
zaplatenia,
6. 1.773,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.773,- eur od 11.10.2020 do
zaplatenia,
7. 1.773,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.773,- eur od 11.11.2020 do

zaplatenia,
8. 1.773,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.773,- eur od 11.12.2020 do
zaplatenia,
9. 1.773,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.773,- eur od 11.01.2021 do
zaplatenia,
10. 1.773,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.773,- eur od 11.02.2021
do zaplatenia,

11. 1.773,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.773,- eur od 11.03.2021
do zaplatenia,
12. 1.773,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.773,- eur od 11.04.2021
do zaplatenia,
13. 1.773,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.773,- eur od 11.05.2021
do zaplatenia,

14. 1.773,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.773,- eur od 11.06.2021
do zaplatenia,
15. 1.790,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.790,50 eur od 11.07.2021
do zaplatenia,
16. 1.790,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.790,50 eur od 11.08.2021
do zaplatenia,
17. 1.790,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.790,50 eur od 11.09.2021

do zaplatenia,18. 1.790,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.790,50 eur od 11.10.2021
do zaplatenia,
19. 1.790,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.790,50 eur od 11.11.2021

do zaplatenia,
20. 1.790,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.790,50 eur od 11.12.2021
do zaplatenia,
21. 1.790,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.790,50 eur od 11.01.2022
do zaplatenia,

22. 1.790,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.790,50 eur od 11.02.2022
do zaplatenia,
23. 1.790,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.790,50 eur od 11.03.2022
do zaplatenia,
24. 1.790,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.790,50 eur od 11.04.2022
do zaplatenia,

25. 1.790,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.790,50 eur od 11.05.2022
do zaplatenia,
26. 1.790,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.790,50 eur od 11.06.2022
do zaplatenia,
27. 1.790,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.790,50 eur od 11.07.2022

do zaplatenia,
28. 1.821,50eurspolusúrokmizomeškaniavovýške5,50%ročnezosumy1.821,50eurod11.08.2022
do zaplatenia,
29. 1.821,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.821,50 eur od 11.09.2022
do zaplatenia,

30. 1.821,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 1.821,50 eur od 11.10.2022
do zaplatenia,
31. 1.821,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 1.821,50 eur od 11.11.2022
do zaplatenia,
32. 1.821,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 1.821,50 eur od 11.12.2022

do zaplatenia,
33. 1.821,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 1.821,50 eur od 11.01.2023
do zaplatenia,
34. 1.896,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.896,- eur od 11.02.2023
do zaplatenia,

35. 1.896,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.896,- eur od 11.03.2023
do zaplatenia,
36. 1.896,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.896,- eur od 11.04.2023
do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.05.2020, v znení po pripustení zmeny žaloby uznesením
č. k. PN-18Cpr/18/2020 - 391 zo dňa 26.06.2023, právoplatným dňa 27.06.2023 domáhal, aby súd
určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu na základe výpovede zo dňa 07.01.2020 je neplatné a
pracovný pomer žalobcu naďalej trvá a aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi náhradu
mzdy vo výške 1.773,00 eur za mesiac apríl 2020 splatnú 8.5.2020 spolu s ročným úrokom z omeškania

vo výške 5 % zo sumy 1.773,00 eur od 9.5.2020 do zaplatenia, 1.773,00 eur za mesiac máj 2020 splatnú
8.6.2020 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.773,00 eur od 9.6.2020 do
zaplatenia, 1.773,00 eur za mesiac jún 2020 splatnú 8.7.2020 spolu s ročným úrokom z omeškania vo
výške 5 % zo sumy 1.773,00 eur od 9.7.2020 do zaplatenia, 1.733,00 eur za mesiac júl 2020 splatnú
8.8.2020 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo suma 1.773,00 eur od 9.8.2020 do

zaplatenia, 1.733,00 eur za mesiac august 2020 splatnú 8.9.2020 spolu s ročným úrokom z omeškaniavo výške 5 % zo sumy 1.773,00 eur od 9.9.2020 do zaplatenia, 1.733,00 eur za mesiac september
2020 splatnú 8.10.2020 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.773,00 eur
od 9.10.2020 do zaplatenia, 1.733,00 eur za mesiac október 2020 splatnú 8.11.2020 spolu s ročným

úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.773,00 eur od 9.11.2020 do zaplatenia, 1.773,00 eur za
mesiac november 2020 splatnú 8.12.2020 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy
1.773,00 eur od 9.12.2020 do zaplatenia, 1.773,00 eur za mesiac december 2020 splatnú 8.1.2021
spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.773,00 eur od 9.1.2021 do zaplatenia,
1.773,00 eur za mesiac január 2021 splatnú 8.2.2021 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 %

zo sumy 1.773,00 eur od 9.2.2021 do zaplatenia, 1.773,00 eur za mesiac február 2021 splatnú 8.3.2021
spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.773,00 eur od 9.3.2021 do zaplatenia,
1.773,00 eur za mesiac marec 2021 splatnú 8.4.2021 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5
% zo sumy 1.773,00 eur od 9.4.2021 do zaplatenia, 1.773,00 eur za mesiac apríl 2021 splatnú 8.5.2021
spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.773,00 eur od 9.5.2021 do zaplatenia,
1.773,00 eur za mesiac máj 2021 splatnú 8.6.2021 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo

sumy 1.773,00 eur od 9.6.2021 do zaplatenia, 1.790,50 eur za mesiac jún 2021 splatnú 8.7.2021 spolu
s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.790,50 eur od 9.7.2021 do zaplatenia, 1.790,50
eur za mesiac júl 2021 splatnú 8.8.2021 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy
1.790,50 eur od 9.8.2021 do zaplatenia, 1.790,50 eur za mesiac augusta 2021 splatnú 8 9.2021 spolu s
ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.790,50 eur od 9.9.2021 do zaplatenia, 1.790,50

eur za mesiac september 2021 splatnú 8.10.2021 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo
sumy 1.790,50 eur od 9.10.2021 do zaplatenia, 1.790,50 eur za mesiac október 2021 splatnú 8. 11. 2021
spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.790,50 eur od 9.11.2021 do zaplatenia,
1.790,50 eur za mesiac november 2021 splatnú 8.12.2021 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
5 % zo sumy 1.790,50 eur od 9.12.2021 do zaplatenia, 1.790,50 eur za mesiac december 2021 splatnú

8.1.2022 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.790,50 eur od 9.1.2022 do
zaplatenia, 1.790,50 eur za mesiac január 2022 splatnú 8.2.2022 spolu s ročným úrokom z omeškania
vo výške 5 % zo sumy 1.790,50 eur od 9.2.2022 do zaplatenia, 1.790,50 eur za mesiac február 2022
splatnú 8.3.2022 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.790,50 eur od 9.3.2022
do zaplatenia, 1.790,50 eur za mesiac marec 2022 splatnú 8.4. 022 spolu s ročným úrokom z omeškania

vo výške 5 % zo sumy 1.790,50 eur od 9.4.2022 do zaplatenia, 1.790,50 eur za mesiac apríl 2022
splatnú 8.5.2022 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.790,50 eur od 9.5.2022
do zaplatenia, 1.790,50 eur za mesiac máj 2022 splatnú 8.6.2022 spolu s ročným úrokom z omeškania
vo výške 5 % zo sumy 1.790,50 eur od 9.6.2022 do zaplatenia, 1.790,50 eur za mesiac jún 2022 splatnú
8.7.2022 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.790,50 eur od 9.7.2022 do

zaplatenia, 1.821,50 eur za mesiac júl 2022 splatnú 8.8.2022 spolu s ročným úrokom z omeškania vo
výške 5,5 % zo sumy 1.821,50 eur od 9.8.2022 do zaplatenia, 1.821,50 eur za mesiac august 2022
splatnú 8.9.2022 spolu s ročným úrokom z omeškanie vo výške 5,5 % zo sumy 1.821,50 eur od 9.9.2022
do zaplatenia, 1.821,50 eur za mesiac september 2022 splatnú 8.10.2022 spolu s ročným úrokom z
omeškania vo výške 6,25 % zo sumy 1.821,50 eur od 9.10.2022 do zaplatenia, 1.821,50 eur za mesiac

október 2022 splatnú 8.11.2022 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 7 % zo sumy 1.821,50 eur
od 9.11.2022 do zaplatenia, 1.821,50 eur za mesiac november 2022 splatnú 8.12.2022 spolu s ročným
úrokom z omeškania vo výške 7 % zo sumy 1.821,50 eur od 9.12.2022 do zaplatenia, 1.821,50 eur za
mesiac december 2022 splatnú 8.1.2023 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 7,5 % zo sumy
1.821,50 eur od 9.1.2023 do zaplatenia, 1.896,00 eur za mesiac január 2023 splatnú 8.2.2023 spolu s

ročným úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy 1.896,00 eur od 9.2.2023 do zaplatenia, 1.896,00
eur za mesiac február 2023 splatnú 8.3.2023 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8 % zo
sumy 1.896,00 eur od 9.3.2023 do zaplatenia, 1.896,00 eur za mesiac marec 2023 splatnú 8.4.2023
spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 1.896,00 eur od 9.4.2023 do zaplatenia.
Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.

2. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 21.05.2024 žalovaný namietol, že nemožno od neho ako
zamestnávateľa spravodlivo žiadať, aby zamestnanca naďalej zamestnával a žiadal, aby súd ukončil
pracovný pomer žalobcu u žalovaného.

3. Súd vo veci samej rozhodol v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru medzitýmnym
rozsudkom č. k. PN-18Cpr/18/2020 - 486 zo dňa 11.07.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trnave č. k. 24CoPr/6/2024 - 532 zo dňa 06.11.2024, právoplatným dňa 22.11.2024 tak, určil, žeskončenie pracovného pomeru žalobcu na základe výpovede zo dňa 07.01.2020 je neplatné a pracovný
pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá.

4. Po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku zostal predmetom konania nárok žalobcu na náhradu
mzdy.

5. Žalobu žalobca v časti náhrady mzdy odôvodnil tým, že dňa 26.03.2020 počas plynutia výpovednej
doby doručil žalovanému oznámenie podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce, že výpoveď

neuznáva a trvá na tom, aby ho žalovaný aj naďalej zamestnával. Podanou žalobou si žalobca uplatnil
náhradu mzdy v súlade § 79 Zákonníka práce vo výške priemerného zárobku, a to odo dňa 26.03.2020,
kedy oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do rozhodnutia súdu o skončení
pracovného pomeru.

6. V podaní doručenom súdu dňa 31.05.2023 žalobca uviedol, že v Oznámení o výške a zložení

funkčného platu (Platový výmer) zo dňa 30.12.2019 žalovaný žalobcovi určil s účinnosťou od 01.01.2020
v zmysle zákona č. 553/2003 Z. z. zaradenie do 8. platovej triedy a 11. platového stupňa. Do započítanej
praxe na účely zaradenia do platového stupňa žalovaný započítal prax 30 rokov a 185 dní. Vzhľadom
na to žalovaný určil tarifný plat podľa základnej stupnice platových taríf vo výške 1.011,- Eur ako jednu
zo zložiek tvoriacich celkový mesačný funkčný plat vo výške 1.773,- Eur. Žalobca ďalej poukázal na

ustanovenie § 27 ods. 6 zákona č. 553/2003 Z. z., podľa ktorého patrí zamestnancovi tarifný plat
vo vyššom platovom stupni od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom dosiahol počet rokov
započítanej praxe určený pre vyšší platový stupeň. Dňa 30.06.2021 dosiahol žalobca počet rokov
započítanej praxe 32 rokov a preto mu od 01.06.2021 vznikol nárok na tarifný plat v 8. platovej triede
a v 12. platovom stupni vo výške 1.028,50 Eur v zmysle Prílohy č. 3 Nariadenia vlády SR č. 388/2018 Z.

z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme. Z tohto dôvodu sa mesačný funkčný plat žalobcu zvýšil na sumu 1.790,50 Eur. V zmysle Prílohy
č. 1 k Nariadeniu vlády SR č. 220/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa s účinnosťou od 01.07.2022 zvýšil žalobcovi
tarifný plat v 8. platovej triede a v 12. platovom stupni na sumu 1.059,50 Eur. Z tohto dôvodu sa mesačný

funkčný plat žalobcu zvýšil na sumu 1.821,50 Eur. V zmysle Prílohy č. 1 k Nariadeniu vlády SR č.
296/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme sa s účinnosťou od 01.01.2023 zvýšil žalobcovi tarifný plat v 8. platovej triede a v 12.
platovom stupni na sumu 1.134,- Eur. Z tohto dôvodu sa mesačný funkčný plat žalobcu zvýšil na sumu
1.896,- Eur. Žalobca žiadal priznať nárok na náhradu mzdy za obdobie 36 mesiacov od apríla 2020 do

marca 2023 spolu s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej jednotlivej
mesačnej mzdy, t. j. od 9. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca až o zaplatenia.

7. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 21.05.2024 žalovaný namietol priznať žalobcovi náhradu mzdy
nad 12 mesiacov. Podľa žalovaného náhrada mzdy žalobcovi neprináleží za obdobie, keď bol prípadne

práceneschopný, pretože priznanie nároku na náhradu mzdy nezodpovedá nároku za čas pracovnej
neschopnosti, keď žalobca poberal dávky v pracovnej neschopnosti. Ďalej namietol, že žalobcovi
neprináleží nárok za čas prípadného poberania dávok v nezamestnanosti, ktoré by žalobca mal poberať
vznikom evidencie na úrade práce v čase od 08.05.2020 do 31.03.2023, kedy mal poberať sociálne
dávky v nezamestnanosti. Žalovaný mal za to, že nárok presahujúci 12 mesiacov žalobcovi neprináleží

a žiadal ho nepriznať vôbec, odvolávajúc sa na rozhodnutie NSSR 4 Cdo/125/2018 z 26.03.2019. Na
základe uvedeného žalovaný žiadal, aby súd nepriznal vôbec žalobcovi nárok na náhradu mzdy na čas
presahujúci 12 mesiacov, resp. aby nárok krátil.

8. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca má nárok na náhradu mzdy za obdobie 36 mesiacov, aj

s valorizáciami, vrátane úrokov. Žalovaný neprodukoval nič, že z akých dôvodov by mal byť tento nárok
znížený na menej ako 36 mesiacov. Dôkazné bremeno v tejto časti ťaží žalovaného ako zamestnávateľa
a len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch je možné tento nárok zo strany súdu moderovať. Dané
listiny nepreukazujú žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali akýmkoľvek spôsobom dôvody na
moderáciu tohto nároku, konkrétne na zníženie tohto nároku. Žalobca nebol zamestnaný, nepoberal

dávky, bol v takom sociálnom postavení ťažkom, ktoré vyžadovalo pomoc zo strany rodiny, takže nárok
na 36 mesiacov náhrady, je opodstatnený.9. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca bol odkázaný na pomoc svojej
rodiny, čo sa týka vôbec obživy, takže v tomto prípade nezákonnosť konania žalovaného nemôže byť
zhojená tak, že sa mu zníži povinnosť náhrady mzdy.

10. Žalovaný právo záverečnej reči nevyužil.

11. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil pracovnú zmluvu zo dňa 15.02.2016, dohodu
o zmene pracovných podmienok zo dňa 07.02.2017 a oznámenie o výške a zložení funkčného platu

zo dňa 30.12.2019.

12. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, prednesmi zástupcov
stránsporu,vykonaldokazovaniepracovnouzmluvouzodňa15.02.2016,dohodouozmenepracovných
podmienok zo dňa 07.02.2017, oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 30.12.2019,
žiadosťou zo dňa 22.03.2020 - oznámenie o pokračovaní pracovného pomeru, oznámením Úradu práce,

sociálnychvecíarodinyzodňa14.01.2025aoznámenímSociálnejpoisťovnezodňa17.01.2025,pričom
zistil nasledovný skutkový a právny stav.

13. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 15.02.2016 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce
15.02.2016, na základe ktorej žalobca vykonával pre žalovaného prácu vedúceho oddelenia právnych

a klientskych služieb s miestom výkonu práce v Piešťanoch na Mestskom úrade. Pracovný pomer bol
dohodnutý na dobu určitú do 14.02.2017. V zmysle pracovnej zmluvy bol plat určený samostatným
oznámením o výške a zložení funkčného platu, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy.
Výplatný termín bol stanovený na 10. v mesiaci, plat bol splatný mesiac dozadu a poukazovaný na
účet žalobcu. Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 07.02.2017 došlo s účinnosťou od

14.02.2017 k zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú.

14.PodľaOznámeniaovýškeazloženífunkčnéhoplatuzodňa30.12.2019bolsúčinnosťouod1.1.2020
vzmyslezákonač.553/2003Z.z.oodmeňovaníniektorýchzamestnancovprivýkoneprácevoverejnom
záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, určený funkčný plat žalobcu vo výške 1.773,- Eur

mesačne na 100% úväzok.

15. Listom zo dňa 22.03.2020 označeným ako Žiadosť žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom
pokračovanípracovnéhopomeruvpozíciivedúciprávnychaklientskychslužieb.Uviedol,žerozhodnutie
zamestnávateľa č. 1/2019 o zrušení niekoľkých pracovných miest je nedôvodné, neopodstatnené

a protiprávne.

16. Podľa Oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 14.01.2025, žalobcovi bol
v období od 08.05.2020 do 31.03.2023, vyplatený iba príspevok na pohreb.

17. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, zo dňa 17.01.2025, žalobca v období od
05.05.2020 do 31.03.2023 nemal evidovanú žiadnu pracovnú neschopnosť.

18. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákonník práce“), ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne

skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na

ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

19. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť

mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.20. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak
osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú

ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa tohto zákona.

21. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak
osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú

ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až
6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď
vznikol dôvod na jeho použitie.

22. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ neuplatní
ustanovenia § 43 ods. 1 písm. d), § 96 ods. 3 a 5, § 118 ods. 2 až 4, § 119 ods. 2, § 120 až 122, §
122a ods. 2 až 4, § 122b ods. 2 až 4, § 123 ods. 2 a 3, § 124, § 127 ods. 1 až 3, § 128, § 134 a 135
Zákonníka práce.

23. Medzitýmnym rozsudkom č. k. PN-18Cpr/18/2020 - 486 zo dňa 11.07.2024 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoPr/6/2024 - 532 zo dňa 06.11.2024, právoplatným dňa 22.11.2024,
súd rozhodol o základe nároku žalobcu, tak, že určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu na
základe výpovede zo dňa 07.01.2020 je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným
trvá. Po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd pokračoval v konaní o náhradu mzdy v dôsledku

neplatného skončenia pracovného pomeru. Pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu mzdy podľa
§ 79 ods. 1 Zákonníka práce súd zároveň posudzoval žiadosť žalovaného nepriznať, resp. primerane
znížiť náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov uplatnenú podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce.

24. V konaní bolo nesporné, že po doručení výpovede žalovaného žalobca listom zo dňa 22.03.2020

oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom pokračovaní pracovného pomeru v pozícii vedúci právnych
a klientskych služieb. Keďže žalovaný ako zamestnávateľ dal žalobcovi ako zamestnancovi neplatnú
výpoveď a žalobca oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával a keďže pracovný
pomer strán sporu trvá, žalovaný je povinný žalobcovi poskytnúť náhradu mzdy, ktorá žalobcovi patrí v
sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní,

až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci. Súd mal za nesporný nárok žalobcu na
náhradu mzdy za 12 mesiacov, ktorý žalovaný nenamietal. V ďalšom konaní súd posudzoval žiadosť
žalovaného nepriznať, resp. znížiť náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov.

25. Po vykonanom dokazovaní v časti náhrady mzdy dospel súd k záveru, že žaloba je v tejto časti

dôvodná a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.

26. V konaní zostal sporný nárok žalobcu na náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov. Žalovaný
namietal, že náhrada mzdy žalobcovi neprináleží za obdobie, kedy bol prípadne práceneschopný
a za čas prípadného poberania dávok v nezamestnanosti. Na pojednávaní dňa 25.03.2025 zostal

žalovaný pasívny a nevyvinul žiadnu ďalšiu procesnú obranu. Pre posúdenie a rozhodnutie danej veci
je rozhodujúce ustanovenie § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, ktoré zakotvuje zákonnú povinnosť
zamestnávateľa, ktorý so zamestnancom skončil pracovný pomer neplatne, poskytnúť zamestnancovi
náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku a to odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že
trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, najviac

za čas 36 mesiacov. Ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce zároveň umožňuje súdu na výslovnú
žiadosť zamestnávateľa pre prípad, že celkový čas, za ktorý by sa mala poskytnúť náhrady mzdy,
presiahne 12 mesiacov, povinnosť nahradiť mzdu nad tento rozsah primerane znížiť, prípadne ju vôbec
nepriznať. Nárok zamestnávateľa na zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12
mesiacov musí zamestnávateľ uplatniť iba v rámci konania, v ktorom zamestnanec uplatňuje nárok

na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru. Zákonník práce nezakotvuje
dôvody, pre ktoré by zamestnávateľ mohol podať návrh na zníženie, resp. nepriznanie náhrady mzdy.
Keďže o nepriznaní náhrady mzdy môže súd rozhodnúť len na základe žiadosti zamestnávateľa,
dôkazné bremeno preukázať podmienky pre takéto rozhodnutie zaťažuje zamestnávateľa. Vychádzajúcz dikcie Zákonníka práce, zamestnanec má zákonný nárok na náhradu mzdy zo svojho priemerného
mesačného zárobku minimálne za obdobie 12 mesiacov a maximálne za obdobie 36 mesiacov. Súd
nie je viazaný rozsahom, v ktorom zamestnávateľ požaduje zníženie náhrady mzdy, ide o voľnú

úvahu súdu. Ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce treba vykladať tak, že súd môže na žiadosť
zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne vôbec
nepriznať len výnimočne, a to v prípadoch, ak výkon práva požadovať náhradu mzdy z neplatného
skončenia pracovného pomeru, by bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2 Zákonníka práce. Súd
pri rozhodovaní o náhrade mzdy na čas presahujúci 12 mesiacov v rámci svojej voľnej úvahy musí nájsť

mieru zodpovedajúcu účelu a funkciám náhrady mzdy v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka
práce tak, aby jeho rozhodnutie neodporovalo nielen dobrým mravom, ale aj zásadám spravodlivosti
a primeranosti. Otázka určenia primeranej náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru
za čas presahujúci 12 mesiacov je vždy výsledkom posúdenia individuálnych jedinečných skutkových
okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach
(rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24CoPr/3/2023 zo dňa 09.01.2024).

27. K nárokom z neplatného skončenia pracovného pomeru sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky
vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 331/2019 z 19. novembra 2019, v ktorom Ústavný súd vyslovil,
že za predpokladu, že zamestnávateľ v rámci konania, v ktorom zamestnanec uplatňuje nárok na
náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru, uplatní nárok na zníženie alebo

nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, je
hranica voľnej úvahy súdu pri rozhodovaní o takomto nároku limitovaná rozhodnutím súdu o neplatnosti
skončenia pracovného pomeru na základe výpovede, okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo
skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Pri takomto rozhodovaní preto treba vychádzať z
konkrétneho dôvodu toho-ktorého spôsobu skončenia pracovného pomeru stanoveného v § 59 ods. 1

písm. b) až d) Zákonníka práce a so zreteľom na tento konkrétny dôvod zistiť, prečo zamestnávateľ
neumožnil zamestnancovi pokračovať v práci po tom, ako mu zamestnanec oznámil, že trvá na tom,
aby ho naďalej zamestnával, resp. zistiť, či na strane zamestnávateľa nastali také skutočnosti, ktoré
mu objektívne znemožnili, aby zamestnancovi umožnil pokračovať v práci, a zároveň mu objektívne
znemožnili uspokojiť mzdové nároky zamestnanca.

28. Pokiaľ žalobcovi trvá pracovný pomer u žalovaného v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce, obdobie
výplaty dávky v nezamestnanosti nie je v Zákonníku práce upravenou prekážkou pre priznanie nároku
na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru alebo priznanie takéhoto nároku len v
časti. Náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru dokonca patrí aj zamestnancovi, ktorý

je starobným dôchodcom, pretože skutočnosť, že mu bol priznaný starobný dôchodok neznamená, že
nie je schopný a ochotný vykonávať prácu, na ktorú sa podľa pracovnej zmluvy zaviazal. Iná je situácia
v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy za dobu
jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, keďže náhradu mzdy zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi
len vtedy, ak zamestnanec chce pracovať alebo môže pracovať. Ak zamestnanec nemôže pracovať

v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, v takom prípade nemá právo na náhradu mzdy. V danej
veci však vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca v rozhodnom období od 05.05.2020 do
31.03.2023, nemal evidovanú žiadnu pracovnú neschopnosť, bol teda schopný pracovať u žalovaného.

29. Náhrada mzdy podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si

zamestnanec nemohol zarobiť preto, že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu, na ktorú sa
zaviazal podľa pracovnej zmluvy, a ktorú bol aj schopný a ochotný vykonávať, ale má charakter
satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne skončil
pracovný pomer so zamestnancom (R 90/1971). Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/157/2010 zo 14. septembra 2011 vyplýva, že ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce je treba

vykladať tak, že súd môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci deväť mesiacov
primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať len výnimočne, a to v prípadoch, ak výkon práva na náhradu
mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, zaručeného ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka
práce, by bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2 Zákonníka práce. Takýto výklad je podľa názoru
dovolacieho súdu ústavne súladný nielen z dôvodu, že chráni hodnotu slobody, ale aj z dôvodu, že

rešpektuje zároveň najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu a to hodnotu spravodlivosti. Tejto hodnote
zodpovedáposkytnutieochranyprotibezpráviuanaplnenievšeobecnýchprávnychzásad,podľaktorých
každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej
nepoctivosti. To zároveň znamená, že § 79 ods. 2 Zákonníka práce nemôže byť aplikovaný takýmspôsobom, aby sa tým prakticky negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi vyplývajúcej z ods. 1
tohto ustanovenia a aby sa vyplatilo konať protiprávne.

30. Súd na tomto mieste poukazuje na bod 69. medzitýmneho rozsudku č. k. PN-18Cpr/18/2020 - 486
zo dňa 11.07.2024 v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru v danej veci, v ktorom
súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade žalovaný ako zamestnávateľ jednak nepreukázal, že
bol daný výpovedný dôvod, ktorý uplatnil vo výpovedi, ďalej bolo preukázané, že uplatnenie výpovede
bolo účelové v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd určil, že výpoveď zo strany žalovaného zo

dňa 07.01.2020 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce daná žalobcovi je neplatná. Žalobca po
doručení výpovede listom zo dňa 22.03.2020 oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho žalovaný
naďalej zamestnával, avšak žalovaný neumožnil žalobcovi pokračovať v práci. Žalobca si uplatnil nárok
na náhradu mzdy za maximálny čas 36 mesiacov. Podľa Oznámenia o výške a zložení funkčného
platu zo dňa 30.12.2019 bol žalobcovi s účinnosťou od 1.1.2020 určený funkčný plat vo výške 1.773,-
Eur. Pokiaľ ide o samotné vyčíslenie náhrady mzdy čo do výšky mesačnej mzdy za celé obdobie 36

mesiacov, vyčíslenie výšky náhrady mzdy podrobne špecifikovanej žalobcom v podaní doručenom súdu
dňa 31.05.2023 žalovaný nijako nerozporoval. Uplatnenú výšku náhrady mesačnej mzdy tak mal súd
za nespornú a vychádzal z vyčíslenia žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 31.05.2023. Pre úplnosť
súd zdôrazňuje, že vzhľadom pracovnú pozíciu žalobcu, právne postavenie žalovaného a odmeňovanie
žalobcu podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce

vo verejnom záujme, pri náhrade mzdy, resp. platu súd vychádzal z funkčného platu žalobcu (ako
priemernej hrubej mzdy resp. platu).

31. Po vykonanom dokazovaní v časti náhrady mzdy, resp. funkčného platu v zmysle všetkého
vyššie uvedeného a zároveň s prihliadnutím na závery medzitýmneho rozsudku v danej veci v časti

určenia neplatnosti výpovede, t. j. berúc do úvahy konkrétny spôsob skončenia pracovného pomeru
zo strany žalovaného, skutočnosť, že žalovaný ani po právoplatnosti určenia neplatnosti výpovede
medzitýmnym rozsudkom neumožnil žalobcovi pokračovať v práci, pričom žalovaný v rámci procesnej
obrany neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia, ktorými by dôvodil takými skutočnosťami, ktoré by
mu objektívne znemožnili, aby žalobcovi umožnil pokračovať v práci, dospel súd pri rozhodovaní

o určení dĺžky náhrady mzdy k záveru, že v prejednávanej veci je primerané a spravodlivé priznať
žalobcovi náhradu mzdy za maximálny čas 36 mesiacov. Súd vo veci nevzhliadol také okolnosti, ktoré
by umožňovali vyhovieť žiadosti žalovaného uplatniť moderačné právo súdu nepriznať náhradu mzdy
nad 12 mesiacov. Súd v danej veci navyše nevzhliadol ani žiadne také skutočnosti, pre ktoré by výkon
práva žalobcu požadovať náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru bol v rozpore s

dobrými mravmi v zmysle čl. 2 Zákonníka práce, čo žalovaný ani nenamietal. S poukazom na uvedené
súd žalobcovi priznal náhradu mzdy v celom rozsahu v žalobcom uplatnenej výške.

32. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa
na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

33. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

35. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Žalobca sa podanou žalobou domáhal okrem náhrady mzdy, resp. platu aj úrokov z omeškania

z jednotlivých mesačných funkčných platov, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej
jednotlivej mesačnej mzdy, t. j. od 9. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca až o zaplatenia. Pokiaľ
ide o počiatok omeškania, z bodu 5. pracovnej zmluvy zo dňa 15.02.2016 vyplýva, že výplatný termín je
10 v mesiaci a plat je splatný mesiac dozadu. Keďže podľa pracovnej zmluvy strán sporu bol plat splatný10. dňa v mesiaci, žalovaný sa do omeškania s výplatou mohol dostať až 11. dňa v mesiaci, a nie 9. dňa
v mesiaci, nakoľko v takom prípade by výplatný termín musel byť 8. dňa v mesiaci, čo z predložených
listinných dôkazov nevyplýva. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že ohľadom počiatku

omeškania zrejme došlo nedopatrením k danému rozporu. Nakoľko k späťvzatiu žaloby v uvádzanej
časti úrokov z omeškania zo strany žalobcu nedošlo, súd žalobu v časti úrokov z omeškania od 9. do
10. dňa v mesiaci vrátane (t. j. 2 dní) ako nedôvodnú zamietol. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania
z jednotlivých mesačných funkčných platov od 11. dňa kalendárneho mesiaca (t. j. nasledujúceho dňa
po dni splatnosti platu, ktorým bol 10. deň v mesiaci), kedy sa žalovaný dostal do omeškania s výplatou

náhrady mzdy.

37. Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie zamestnávateľa s
možnosťou zamestnanca požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne
vzťahy, pričom pri omeškaní s náhradou mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru platí výška
úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. pre omeškanie s plnením peňažného

dlhu. V zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1 Cdo 180/2009), keď súčasný Zákonník
práce ani iný pracovnoprávny predpis nepodáva úpravu úrokov z omeškania, treba postupovať podľa
občianskoprávnych predpisov. Žalovaný ako zamestnávateľ sa dostáva do omeškania s vyplatením
jednotlivých mesačných náhrad mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru márnym uplynutím
výplatného termínu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, z čoho vyplýva i to, že nasledujúcim dňom

vzniká zamestnancovi právo na úrok z omeškania z príslušnej sumy náhrady mzdy. Z uvedených
dôvodov súd priznal žalobcovi úroky z omeškania ako súčasť náhrady mzdy z neplatného skončenia
pracovného pomeru mesačne po splatnosti jednotlivých náhrad mzdy mesačne.

38. Pokiaľ ide o príslušenstvo žalovanej sumy - náhrady mzdy, žalobca si správne uplatnil úroky

z omeškania v zákonnej sadbe vo výške 5 % ročne, nakoľko ku dňu 11.05.2020 do 26.07.2022 bola
Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,00 %, v zákonnej sadbe vo výške
5,50 % ročne, nakoľko ku dňu 11.08.2020 do 13.09.2022 bola Európskou centrálnou bankou určená
základná úroková sadzba 0,50 %, v zákonnej sadbe vo výške 6,25 % ročne, nakoľko ku dňu 11.10.2022
do 01.11.2022 bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 1,25 %, v zákonnej

sadbe vo výške 7 % ročne, nakoľko ku dňu 11.11.2022 do 20.12.2022 bola Európskou centrálnou
bankou určená základná úroková sadzba 2,50 %, v zákonnej sadbe vo výške 8 % ročne, nakoľko ku
dňu 11.02.2023 do 21.03.2023 bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 3
% a v zákonnej sadbe vo výške 8,50 % ročne, nakoľko ku dňu 11.04.2023 bola Európskou centrálnou
bankou určená základná úroková sadzba 3,50 %.

39. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

42. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
396 ods. 1 a 3 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

44. Pokiaľ ide o zamietnutú časť žaloby v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania za dva dni – 9. a 10.
dňa v mesiaci, v ktorej žalobca nebol úspešný, súd neprihliadal na dôsledok procesného neúspechu
žalobcu a nepriznal tak náhradu trov konania v zamietnutej časti protistrane, poukazujúc na rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave č. k.10CoPr/2/2016 - 361 zo dňa 27.06.2016, v ktorom odvolací súd uviedol,

že „súd prvej inštancie ... pochybil tiež v tom, že pri posudzovaní úspechu a neúspechu vyčísloval výšku
priznaných úrokov z omeškania ku dňu rozhodnutia súdu, pričom pre takýto postup by bol dôvod len
vtedy, ak by úroky z omeškania tvorili samostatný predmet konania, ak sú však len príslušenstvom istiny,
pri posudzovaní miery úspechu v konaní nie je dôvod na úroky z omeškania prihliadať.“45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).