Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124286612
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124286612.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
XXXX/XX, F. F. a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX, za účasti Krajskej prokuratúry
Banská Bystrica, so sídlom Partizánka cesta 1, 975 62 Banská Bystrica, v konaní o návrhu matky na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/69/2024-144 zo dňa 27.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/69/2024-144 zo dňa 27.11.2024 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom výrokom I. zveril maloletú do
osobnej starostlivosti matky, pričom oprávnenie zastupovať a spravovať majetok maloletej v bežných
veciach určil obidvom rodičom samostatne; výrokom II. určil otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletejvýživnýmvovýške160,-Eurmesačnevždydo15.dňavmesiacikrukámmatkyod29.04.2024;
výrokom III. povolil otcovi splácať zročné výživné za obdobie od 29.04.2024 do 27.11.2024 na maloletú
v celkovej výške 935,- Eur v mesačných splátkach po 40,- Eur mesačne spolu s bežným výživným až do

zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom
doručenia tohto rozhodnutia; výrokom IV. upravil styk otca s maloletou v rozsahu – 1. každý párny týždeň
v kalendárnom roku od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod., 2. počas zimných prázdnin každý
párny rok od 23.12. od 18:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 18:00 hod.
do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod., kedy sa nebude realizovať úprava styku
v bode 1., 3. každý párny rok počas jarných prázdnin od soboty bezprostredne predchádzajúcej začiatku
jarných prázdnin od 09:00 hod. do soboty, ktorou jarné prázdniny končia do 18:00 hod., podľa termínov

stanovených Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR pre Banskobystrický kraj, kedy
sa nebude realizovať úprava styku podľa bodu 1., 4. každý nepárny rok počas veľkonočných prázdnin
od zeleného štvrtka od 18:00 hod. do utorka bezprostredne nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku
do 18:00 hod., kedy sa nebude realizovať úprava styku podľa bodu 1., 5. každý rok počas letných
prázdnin od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00
hod., kedy sa nebude realizovať úprava styku podľa bodu 1.; výrokom V. určil, že otec je oprávnený
maloletú v stanovené dni a hodiny od matky prevziať pred bytom matky a je povinný maloletú matke v

stanovené dni a hodiny odovzdať pred bytom matky, okrem bodu 1., kedy je otec oprávnený maloletú v
stanovenédniahodinyprevziaťvškolskomzariadení,ktorémaloletánavštevujeavprípade,akmaloletá
v daný deň školské zariadenie nenavštívi, pred bytom matky a je povinný maloletú matke v stanovené
dni odovzdať pred bytom matky; výrokom VI. uložil matke povinnosť maloletú na styk s otcom riadnepripraviť a otcovi styk s maloletou umožniť; výrokom VII. určil rodičom povinnosť v prípade, že sa styk
otca s maloletou nebude môcť uskutočniť so závažných dôvodov, oznámiť si túto skutočnosť navzájom
najneskôr 24 hodín pred realizáciou styku; výrokom VIII. uložil matke povinnosť najneskôr 24 hodín pred

uskutočnením styku otca s maloletou informovať otca, že sa maloletá nenachádza v školskom zariadení
v prípade, keď v stanovené dni a hodiny otec preberá maloletú v školskom zariadení, ktoré maloletá
navštevuje; výrokom IX. uložil matke povinnosť poskytnúť otcovi náhradný termín na styk s maloletou
v prípade, ak sa styk otca s maloletou nerealizoval z dôvodov na strane maloletej alebo matky, a to v
lehote najneskôr do 60 dní od nerealizácie takéhoto styku, v rovnakom počte dní, resp. hodín, ako sa

styk otca s maloletou nerealizoval; výrokom X. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.
2. Okresný súd citujúc § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o rodine“), § 24 ods. 4 zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona o rodine, § 75 ods. 1
zákona o rodine mal preukázané, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, pričom
doposiaľ nebol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletej súdnym rozhodnutím. Matka

sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti, otec so zverením
maloletej do osobnej starostlivosti matky nesúhlasil. Otec spočiatku sa domáhal nariadenia striedavej
osobnej starostlivosti s týždenným intervalom striedania, neskôr v priebehu konania sa už domáhal
zverenia maloletej do jeho výlučnej osobnej starostlivosti. Okresný súd v otázke zverenia maloletej
konštatoval, že od augusta 2023 rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a od tohto času o maloletú

zabezpečovala osobnú starostlivosť prevažne matka, po prepustení otca z väzby rodičia neobnovili
spolužitie a otec nenamietal stav, kedy sa matka odsťahovala s maloletou do F. F., v súvislosti s čím
maloletá zmenila od 01.10.2023 aj základnú školu. Otec po prepustení z väzby začal zabezpečovať
starostlivosťomaloletúvovíkendovomrežime,každýdruhývíkendsprespanímvjehodomácnosti.Otec
žiadnym spôsobom nenamietal starostlivosť matky o maloletú, matka v zásade nenamietala starostlivosť

otca o maloletú počas realizácie styku. Výhrady matky smerovali k schopnosti otca zabezpečiť prípravu
na vyučovanie. Napriek tomu, že otec bol s matkinou výhradou konfrontovaný už v máji 2024, k zmene
v tejto otázke nedošlo. Medzi rodičmi zároveň od mája 2024 do novembra 2024 nedošlo k návrhom,
smerujúcim k vyskúšaniu striedavej osobnej starostlivosti, prípadne k návrhu na rozšírenie bežného
styku najmä zo strany otca. Otec najdlhšie zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletú počas letných

prázdnin v rozsahu jedného týždňa, resp. počas obdobia školského voľna, kedy zo strany maloletej
nebolo potrebné plniť si školské povinnosti. Otec, podľa okresného súdu, v rámci konania nepreukázal,
že je nateraz schopný plnohodnotne zabezpečiť starostlivosť o maloletú aj počas bežného školského
roka najmä vo vzťahu k plneniu si všetkých školských povinností maloletou. Pokiaľ otec poukazoval
na obdobie, kedy s maloletou žili v jednej domácnosti a zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletú

v rovnakom rozsahu ako matka, okresný súd uviedol, že maloletá v tom čase navštevovala materskú
školu. Neobstojí argument otca o jeho lepšom hmotnom zabezpečení v porovnaní s matkou, pretože
zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že bytové podmienky matky sú dostatočné, maloletá tam
má svoj priestor a hygiena je na dobrej úrovni. Ekonomické a sociálne zabezpečenie matky je pre
maloletú dostatočné, a to aj s prihliadnutím na vyjadrenie základnej školy, ktorá nezaznamenala

žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Maloletá je do školy dostatočne pripravená, jej
vzdelávacie výsledky sú vynikajúce. Okresný súd mal jednoznačne preukázané, že matka maloletej
zabezpečuje stabilné výchovné prostredie aj napriek skromnejším bytovým pomerom v porovnaní
s otcom. Podporným faktorom pre rozhodnutie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky bol
pre okresný súd aj prejavený názor maloletej, ktorá má pozitívne citové väzby k obidvom rodičom, ani

jedného z nich neodmieta. Z vyjadrenia názoru maloletej pred kolíznym opatrovníkom však nepochybne
vyplynulo, že maloletá preferuje domácnosť a osobu matky ako primárnu vzťahovú osobu. Otca má
maloletá takisto rada, chce s ním tráviť čas, zachovať s ním kontakt počas víkendov. Okresný súd
pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj konanie otca, ktoré bolo riešené v trestnoprávnej rovine jeho
odsúdeniami, kedy z predložených dôkazov jasne vyplynulo, že maloletá bola prítomná pri konaní otca,

ktorý bol pod vplyvom alkoholu a útočil na verejných činiteľov ako aj na matku. Otec takýmto správaním,
podľa okresného súdu, nedáva záruku, že je schopný komplexne zabezpečovať starostlivosť o maloletú.
Okresný súd, na základe uvedených skutočností, prihliadnuc na vyjadrenie maloletej, odporučenie
kolízneho opatrovníka, ako aj prokuratúry zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, nakoľko mal
preukázané, že takto budú zabezpečené najlepšie všetky potreby maloletej.

3. Vo vzťahu k určeniu výšky výživného otca na maloletú okresný súd vychádzal z tvrdení rodičov
v konaní, ako aj z predložených listinných dôkazov. Maloletá má 7 rokov, navštevuje druhý ročník
základnej školy. Okresný súd mal preukázané a odôvodnené výdavky na maloletú vo výške 300,- Eurmesačne, ktoré otec nerozporoval. Matka maloletej je zamestnaná, dosahuje čistý mesačný príjem vo
výške cca 850,- Eur mesačne, poberá rodinné prídavky vo výške 60,- Eur mesačne a uplatňuje si daňový
bonus vo výške 75,- Eur mesačne. Otec na výživu maloletej doposiaľ prispieval nepravidelne a od

podania návrhu na výživu maloletej prispel vo výške 185,- Eur. Otec má, podľa vlastného vyjadrenia,
príjem z podnikania vo výške cca 1.000,- Eur mesačne, býva s priateľkou a jej maloletou dcérou,
je vlastníkom nehnuteľnosti a dvoch motorových vozidiel. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Okresný
súd v zmysle metodiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre výpočet výživného rodičov
k deťom, ktorá je platná od roku 2024, konštatoval, že by otec mal zo svojho príjmu prispievať na

výživu maloletej 20 % zo svojho príjmu, čo predstavuje sumu 200,- Eur. Okresný súd uvedenú metodiku
zohľadnil a vzhľadom na preukázané odôvodnené výdavky na maloletú vo výške približne 300,- Eur
mesačne, za adekvátne výživné považoval sumu 160,- Eur, ktorých výška zodpovedá možnostiam
a schopnostiam otca bez ohrozenia jeho základných životných potrieb.
4. Dlžné výživné okresný súd určil odo dňa podania návrhu matkou, t.j. od 29.04.2024, keďže mal
preukázané, že už v tomto období si otec neplnil vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Zároveň otcovi

umožnil splácať dlžné výživné v mesačných splátkach po 40,- Eur mesačne pod následkom straty
výhody splátok, pretože pri určení výšky splátok prihliadal predovšetkým na sumu zročného výživného,
dobu splatnosti i celkové osobné a majetkové pomery otca.

5. Napriek skutočnosti, že rodičia nežiadali upraviť styk otca s maloletou, okresný súd mal z vykonaného

dokazovania preukázané, že je potrebné nastaviť jasné a konkrétne pravidlá stretávania sa otca s
maloletou tak, aby nedochádzalo k nezhodám medzi rodičmi v tomto smere vzhľadom na narušený
rodičovský vzťah a komunikáciu. Okresný súd pri určení rozsahu styku prihliadal na odporučenia
opatrovníka, ako aj prokurátora a upravil jednak bežný styk otca s maloletou tak, ako ho mali rodičia
doposiaľ zaužívaný a na ktorý je zvyknutá aj maloletá. Zároveň pristúpil aj k osobitnej úprave styku

otca s maloletou počas zimných, jarných, veľkonočných a letných prázdnin, kedy sa nebude realizovať
bežná úprava styku, ale osobitný prázdninový režim. Miesto preberania a odovzdávania okresný
súd upravil tak, ako bolo zaužívané medzi rodičmi doposiaľ. Za preukázanú mal okresný súd aj
preukázanú nedostatočnú komunikáciu rodičov, preto uložil matke povinnosť, aby najneskôr 24 hodín
pred uskutočnením styku otca s maloletou informovala otca, že sa maloletá nenachádza v školskom

zariadení a zároveň v prípade, ak sa styk otca s maloletou nebude môcť zrealizovať z dôvodov na strane
maloletej alebo matky, zaviazal matku poskytnúť otcovi náhradný termín za stanovených podmienok. O
trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na ich náhradu.

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, ktorý uviedol, že nie je stotožnený
s rozsudkom súdu prvej inštancie. Mal za to, že jeho styk s maloletou je krátky, nesúhlasil ani s výškou
výživného a s rozhodnutím okresného súdu v otázke zverenia maloletej. Mal za to, že uviedol dosť
dôvodov v konaní pred súdom prvej inštancie na to, aby maloletá bola zverená do jeho osobnej
starostlivosti. Okresný súd dostatočne nezohľadnil jeho argumentáciu, že na výživu maloletej prispieval.

Čo sa týka príjmu, ktorý uvádzal, realita je úplne iná. Príjem vo výške 1.000,- Eur uviedol kolíznemu
opatrovníkovi bez premýšľania. Určené výživné vo výške 200,- Eur mesačne je vysoké vzhľadom na
rozsah času, ktorý s maloletou trávi, na to, čo jej dáva a dopraje, ako aj vzhľadom k tomu, s kým žije
a aké má podmienky. Verí, že maloletá by mohla byť v jeho starostlivosti, ak nie, tak žiadal, aby odvolací
súd zvážil jeho pomery a poplatky.

7. Okresná prokuratúra Banská Bystrica vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec
v podanom odvolaní neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu jeho
právnehonázoru,apretonaďalejzotrvávanasvojichvyjadreniach,ktorévkonanípredniesol.Odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu považuje v plnom rozsahu za zákonný a správny. Okresný súd
v predmetnom konaní dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, pričom prihliadol na všetky

skutočnosti, relevantné pre rozhodnutie v danej veci, tieto správne vyhodnotil a na ich podklade rozhodol
v súlade so zákonom. S poukazom na vykonané dokazovanie má za to, že je dôvodné maloletú
zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá maloletej poskytuje stabilné rodinné prostredie pre jej
zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin. Počas spoločného spolužitia rodičov otec maloletej bol
dvakrát väzobne stíhaný a v tomto čase o maloletú zabezpečovala starostlivosť matka. Taktiež od

doby, odkedy rodičia maloletej netvoria spoločnú domácnosť, je starostlivosť o maloletú zabezpečovaná
prevažne matkou. Sama maloletá preferuje domácnosť matky a vyjadruje želanie zotrvať v jej osobnej
starostlivosti. Zároveň v starostlivosti o maloletú zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky.
Vzhľadom na uvedené nepovažuje za dôvodné vytrhnúť maloletú z jej doterajšieho prirodzenéhorodinného prostredia a zveriť ju do osobnej starostlivosti otca. Skutočnosti prezentované otcom maloletej
v priebehu daného konania nie sú takého charakteru, ktoré by odôvodňovali zmenu výchovného
prostredia maloletej a jej zverenie do jeho osobnej starostlivosti. V najlepšom záujme maloletej je jej

zverenie do osobnej starostlivosti matky. Poukázala rovnako na to, že otec maloletej v minulosti nekonal
v súlade s najlepším záujmom maloletej, keď opakovane umožnil, resp. dopustil, aby maloletá bola
svedkom jeho agresívneho správania sa pod vplyvom alkoholu. Na základe uvedeného navrhla, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

8. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že sociálnym zisťovaním v domácnosti matky zistil,
že maloletá má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre zdravý fyzický a psychický
vývin. Ekonomická situácia v domácnosti matky je postačujúca, pediater maloletej a základná škola,
ktorú maloletá navštevuje, neavizovali úradu nedostatky v zabezpečovaní starostlivosti o maloletú
zo strany matky. Medzi matkou a maloletou je vytvorená silná citová väzba a sama maloletá si
želala zostať v starostlivosti matky, s otcom sa chce len stretávať. Nakoľko matka sa s otcom nevie

dohodnúť na stretávaní maloletej s ním, okresný súd určil termíny stretávania sa otca s maloletou, čo
je v záujme maloletej. Nakoľko matka dlhodobo zabezpečovala starostlivosť o maloletú sama, finančne
otec prispieval len na výživu maloletej sporadicky v nedostatočnej výške, je v záujme maloletej súdom
určená výška vyživovacej povinnosti otca. Odporučil odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť.

9. Podaním zo dňa 13.03.2025 Krajská prokuratúra Banská Bystrica oznámila, že preberá vstup do
konania, nakoľko sa vec nachádza v štádiu odvolacieho konania.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1

CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
329 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, preto ho v celom rozsahu ako
vecne správne potvrdil cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre

zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je

konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku
ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu

argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie,
odvolacísúdpovažujezapodstatnésapotomvyjadriťosobitnelenkniektorýmodvolacímdôvodomotca,
v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Odvolací súd primárne vo vzťahu k odvolaniu otca konštatuje, že k výroku okresného súdu
o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky (výrok I.) a výrokom viažucim sa k úprave jeho
styku s maloletou (výroky IV. – IX.), neobsahuje žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu
sa vecne k uvedeným výrokom rozsudku okresného súdu. Odvolateľ je pritom povinný vymedziť, zakých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či záverov sa mal súd
prvej inštancie voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia či priamo rozhodnutím
samotným a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo má ísť o nezákonnosti (tzv.

odvolacie dôvody podľa § 365 – 366 CSP v spojení s § 62 – 63 CMP). Ohľadom právnej argumentácie sa
odvolateľ nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti s
konkrétnymi skutkovými námietkami. Odvolateľ musí uviesť, aké aspekty dejov, či okolností uvedené v
rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (obdobne rozsudok rozšíreného
senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Azs 92/2005).

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo výrokoch I., IV., V., VI., VII., VIII. IX. odvolací
súd uvádza, že vzhľadom na prvostupňovým súdom zistený skutkový stav považoval za preukázané, že
matka dokáže riadne zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú riadne zabezpečuje od rozdelenia
spoločnej domácnosti rodičov. V starostlivosti matky neboli zistené nedostatky kolíznym opatrovníkom,
základnou školou ani pediatrom maloletej. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky je v súlade
aj s prejaveným názorom maloletého dieťaťa, ktoré matku vníma ako primárnu vzťahovú osobu.

Zvýrazňuje odvolací súd, že otec sám nemal výhrady k starostlivosti matky o maloletú, ním tvrdený
dôvod pre zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti spočíval v lepšom zabezpečení, vlastníctve
rodinného domu. Okresný súd sa v ods. 35 napadnutého rozsudku vysporiadal so schopnosťou otca
poskytovať celodennú starostlivosť o maloletú, najmä počas školského roka, ktorú v čase rozhodnutia
nemal preukázanú. Skutočnosti prezentované otcom maloletej v priebehu konania nie sú ani podľa

odvolacieho takého charakteru, ktorý by odôvodňoval zmenu výchovného prostredia maloletej a jej
zverenie do jeho osobnej starostlivosti. Vo vzťahu k úprave rozsahu styku s maloletou otec neuviedol
žiaden konkrétny odvolací návrh, pričom súdom prvej inštancie upravený rozsah styku otca s maloletou
rešpektuje jej právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj jej právo na
udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Po

vykonaní odvolacieho prieskumu potom odvolací súd konštatuje, že v odvolaní otca neboli uvedené
žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu napadnutého rozhodnutia v uvedených častiach.
15. Odvolací súd uvádza, že otec neprodukoval rovnako žiadne argumenty/dôkazy, ktoré by
spochybňovali súdom stanovenú výšku výživného, či preukazovali jej neprimeranosť. V súvislosti
s odvolacou argumentáciou otca, že podpísal kolíznemu opatrovníkovi papiere o výške jeho príjmu

odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s úvahami súdu prvej inštancie týkajúcimi sa posúdenia možností
a schopností otca ako povinného z vyživovacej povinnosti. Vychádzajúc z čl. 6 základných princípov
CMP, v spojitosti s ustanoveniami § 35 a § 36 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci, pričom
postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania a je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci
vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli (tzv. vyšetrovací princíp, ktorý je

v mimosporovom procese úzko spätý s princípom oficiality a princípom materiálnej pravdy, ktoré súvisia
s objemom a kvalitou zistených skutočností právne relevantných pre meritórne rozhodnutie). I keď zákon
nerezignuje v mimosporových konaniach na procesnú aktivitu účastníkov konania, zodpovednosť za
zistenie skutočného stavu veci je bremenom súdu, keďže vylučuje, resp. obmedzuje využitie procesnej
zodpovednosti účastníkov konania za výsledok konania, teda ho možno identifikovať ako „potlačenie

subjektívneho dôkazného bremena“. Ako vyplýva z uznesenia ÚS SR z 24. apríla 2003 sp. zn. IV. ÚS
78/03 všeobecný súd je povinný a oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v
rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového
stavu, ktoré dôkazy nemôžu závisieť od vôle účastníkov konania. I keď má súd povinnosť zistiť
skutočný stav veci, toto nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania, a preto zákon

aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosť tvrdenia právne
relevantných skutočností a dôkazná povinnosť). Zistený skutkový stav v intenciách § 35 CMP už naďalej
nie je potrebné overovať vykonaním ďalších dôkazov. Toto by bolo aj v rozpore so zásadou rýchlosti
a hospodárnosti konania, ak by súd ďalej zisťoval to, čo bolo preukázané predloženými dôkazmi. Pokiaľ
účastník v takomto type konania namieta, že skutočný stav bol iný, je povinný aspoň relevantne skutkový

stav predloženými dôkazmi spochybniť, pričom toto nemôže ponechať na povinnosť súdu podľa §
35 CMP. Z obsahu spisu okresného súdu je zrejmé, že otec príjem vo výške 1.000,- Eur mesačne
uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie opakovane. Poukazuje odvolací súd na Úradný záznam
kolízneho opatrovníka zo dňa 20.11.2024 (č.l. 118 spisu okresného súdu), v ktorom je zachytený príjem
otca vo výške 1.000,- Eur mesačne, ako aj na obsah Zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.11.2024 (č.l.

133 spisu okresného súdu), na ktorom otec, pričom bol poučený, že pred súdom je povinný vypovedať
pravdivo, uviedol rovnaký príjem („Ďalším dôvodom je, že mám väčšiu finančnú istotu, keďže podnikám
v oblasti záhradníctva, stavebníctva, môj príjem mesačný v čistom je cca 1.000 Eur“). Súd prvej inštancie
správne určil výšku primeraného výživného, ktorá zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovýmpomerov povinného rodiča – otca, prihliadnuc na osobnú starostlivosť matky a ustálené oprávnené
potreby maloletého dieťaťa.
16. Odvolacia argumentácia zo strany otca naznačujúca jeho neschopnosť plniť vyživovaciu povinnosť

voči maloletému dieťaťu je podľa odvolacieho súdu ovplyvnená subjektívnym vnímaním vlastnej životnej
situácie, ktorá bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletej preukázaných v
priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd zvýrazňuje, že vyživovacia povinnosť dosahuje
16 % z ustáleného čistého mesačného príjmu otca 1.000,- Eur, zo strany otca neboli predložené žiadne
dôkazy, ktoré by preukazovali, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať výživným ako

ho určil súd prvej inštancie a odvolací súd zároveň dodáva, že otec je povinný vyvíjať primeranú snahu
ozabezpečeniesiadekvátnehozdrojapríjmuaprimeraneprispôsobiťsvojosobnýživottak,abysimohol
plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.

17. Rovnako aj zročné výživné v sume 935 Eur na maloletú súd prvej inštancie určil podľa odvolacieho
súdu správne a správne umožnil otcovi vzhľadom na jeho výšku jeho splatenie v splátkach po 40,- eur

mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
18. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení
poukazoval primerane a podporne, z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak
takýto postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. so závermi
vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „....Aj keď judikatúra súdov iných

štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie
českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne
konformný výklad ustanovenia.“
19. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu

irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu potvrdil ako vecne správne cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenia rozhodnutí okresného súdu cez úpravu v §

387 ods. 2 CSP.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc § 52 CMP,
v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.
22. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.