Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125010251
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125010251.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol.,
pre zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j)
Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, o odvolaní

obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25.02.2025, č. k. 32T/7/2025-2050,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej aj len ako „okresný súd“) rozsudkom zo 25.02.2025, č. k. 32T/7/2025-2050
uznal obžalovaného A. B., obžalovaného C. B. a obžalovanú D. E. za vinnú, že

od presne nezisteného času minimálne však od mesiaca marec 2023 do 06.08.2024 si obvinený A. B.
potom, čo si opakovane neoprávnene v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zadovážil neznámym spôsobom
na doposiaľ neznámom mieste od doteraz neustálenej osoby látku metamfetamín pre vlastnú spotrebu
ako aj predaj ďalším osobám a dílerom, minimálne C. B. a D. E., ktorým po predchádzajúcej vzájomnej
dohode ohľadom spolupráce na distribúcii drog, opakovane dodával metamfetamín minimálne v mieste

bydliska v F., v garážach pri amfiteátri v B. G., príp. na iných dohodnutých miestach, a C. B. a D. E. ďalej
odplatne distribuovali metamfetamín minimálne v mieste bydliska C. B. v F. - H. D. I. J., na ihrisku v H.,
na zastávke oproti pošte v H., príp. na iných dohodnutých miestach,
pričom obvinení odplatne distribuovali metamfetamín minimálne osobám:
- K. G. v období od marca 2023 do januára 2024 v množstve približne 10 gramov trikrát do týždňa za
sumu 350,- Eur, najviac v množstve 27 gramov za sumu 800,- Eur,

- F. C. v období od februára 2024 do júla 2024 asi päťkrát celkovo 4,5 kubíky za sumu celkom 230,- Eur,
- H. L. v období približne od júla 2023 do augusta 2024 minimálne každý druhý deň v množstve jeden
kubík za 50,- Eur,
- A. L. v období od marca 2024 do augusta 2024 celkovo približne šesťkrát po 0,5 kubíka za sumu 20,-
Eur,
- M. H. v období od 2023 do júla alebo augusta 2024 minimálne trikrát za sumu najmenej 5,- Eur, niekedy

za 20,- Eur, raz za 200,- Eur a raz kubík výmenou za mobilný telefón,
- H. L. v priebehu roka 2024 najmenej päťkrát za sumu minimálne 20 Eur a najmenej dvadsaťkrát za
odvoz autom,
- H. N. v priebehu roka 2023 a 2024 najmenej šesťkrát ako protislužbu za to, že mu robil fasádu,
- O. P. v období od októbra 2023 do októbra 2024 každý víkend za 50 až 60 Eur,
- B. E. v období od februára 2024 do augusta 2024 raz mesačne asi päťkrát v množstve približne 0,5

gramov za sumu najmenej 20,- Eur,
a obvinený A. B. za týmto účelom zadovážený metamfetamín prechovával neoprávnenev byte na 2. poschodí na C. J. XX E. F. a to: biely kryštalický materiál s hmotnosťou 2,036
g (po odseparovaní nečistôt) s obsahom metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky
76,8% hmotnostných; biely kryštalický materiál s hmotnosťou 579 mg s prítomnosťou metamfetamínu

s priemernou koncentráciou účinnej látky 78,3 % hmotnostných; bielu skladačku (rozmer cca 5,9
cm x 2,8 cm) s obsahom svetložltého kryštalického materiálu s hmotnosťou 479 mg s obsahom
metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 76,4% hmotnostných; v plastovom vrecku
s tlakovým uzáverom biely kryštalický materiál s hmotnosťou 96,045 g s obsahom metamfetamínu
s priemernou koncentráciou účinnej látky 78,3% hmotnostných; sklenenú ampulku obsahujúcu biely

kryštalický materiál s hmotnosťou 411 mg s obsahom metamfetamínu s priemernou koncentráciou
účinnej látky 77,9% hmotnostných,
vo vozidle zn. Škoda Octavia Combi, EČV: K., prechovával v plastovom vrecku s tlakovým uzáverom
biely kryštalický materiál s hmotnosťou 733 mg s obsahom metamfetamínu s priemernou koncentráciou
účinnej látky 77,7% hmotnostných,
v garáži v obci B. G. súpisného čísla XXX/XX, v zauzlovanom mikroténovom vrecku prechovával biely

kryštalický materiál s hmotnosťou 4,738 g s obsahom metamfetamínu s priemernou koncentráciou
účinnej látky 77,6% hmotnostných a v zauzlovanom mikroténovom vrecku prechovával biely kryštalický
materiál s hmotnosťou 99,383 g s obsahom metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky
78,1% hmotnostných,
a D. E. u seba neoprávnene prechovávala od presne nezistenej doby až do dňa 06.08.2024 plastové

vrecko nachádzajúce sa v plastovej nádobke obsahujúce biely kryštalický materiál s hmotnosťou 783
mg s obsahom metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 77,5 % hmotnostných,
pričom metamfetamín je spôsobilý po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa a v zmysle zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných

látok, a
obvinený A. B. takto konal, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Trnava pod spis. zn. 4T/86/2014 zo dňa
02.11.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava pod sp. zn. 3To/17/2018 zo dňa 27.03.2018,
právoplatným a vykonateľným dňa 27.03.2018, odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1

písm. c), písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov nepodmienečne,
teda
1/ obžalovaný A. B. spoločným konaním neoprávnene obchodoval so psychotropnou látkou v značnom
množstve, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách a už bol
za taký čin právoplatne odsúdený a

2/ obžalovaný C. B. a 3/ obžalovaná D. E. spoločným konaním neoprávnene obchodovali so
psychotropnou látkou v značnom množstve, čin spáchali závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas
a na viacerých osobách,
čím spáchali 1/ obžalovaný A. B. zločin: neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a
psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c), písm. e) Trestného zákona s

poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného
zákona a
2/obžalovanýC.B.a3/obžalovanáD.E.zločin:neoprávnenávýrobaaobchodovaniesomamnoulátkou
a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. e) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.

Za to prvostupňový súd obžalovanému A. B. podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37
písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6
(mesiacov), na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Ďalej prvostupňový súd podľa § 60 ods. 1 písm.
a), písm. b) Trestného zákona obžalovanému uložil trest prepadnutia veci: mikroténové vrecko, digitálna

váha, 2 ks mikroténových vreciek, mobilný telefón značky Samsung Galaxy A53 model SM-A536B,
čiernej farby, bez SIM karty, plastové vrecko s uzáverom, digitálna váha ,,ADLER EUROPE“, papierová
skladačka, mobilný telefón značky Apple iPhone 15 Pro, čiernej farby, vložený do modrého plastového
obalu, prázdne plastové vrecká s uzávermi, sklenená trubička, 2 ks sklenených ampuliek. Ďalej podľa §
60 ods. 1 písm. b), c) Trestného zákona obžalovanému uložil trest prepadnutia veci: finančná hotovosť

vo výške 110,- € (2 x 20, 4 x 10, 2 x 5, 8 x 2, 4 x 1). Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom
prepadnutých vecí stáva štát. Zároveň prvostupňový súd uložil obžalovanému podľa § 76 ods. 1, § 78
ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad vo výmere 2 roky a podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona bude
obžalovaný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný dostaviť sa do dvoch pracovnýchdní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného
súdu, v ktorého obvode má bydlisko a v rámci uloženého ochranného dohľadu a) oznamovať potrebné
údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť v určených lehotách

a c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa
vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný. Podľa § 77 ods. 1 Trestného
zákona v spojení s § 77 ods. 4 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona
obžalovanému uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok.
Obžalovanému C. B. prvostupňový súd podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm.

m), § 38 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 5 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody
vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a),
písm. b) Trestného zákona ďalej prvostupňový súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci: sklenená
fajka oblepená čiernou lepiacou páskou, 2 ks plastových vreciek s uzáverom, čierna kovová drvička, 3 ks
striekačiek (2 ml) nové, digitálna váha ,,BRIFIT“, sklenená fajka ,,BREIT“, plastová škatuľka s obsahom

3 ks plastových vreciek s uzáverom, digitálna váha, mobilný telefón značky Apple iPhone 14, čiernej
farby spolu s vloženou SIM kartou Tesco mobile č. 894210439340423301, 11 ks červených slamiek so
zataveným koncom. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
Obžalovanej D. E. uložil prvostupňový súd podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37
písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 5 Trestného zákona trest

odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého ju zaradil podľa § 48 ods.
2písm.a)Trestnéhozákonadoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ďalej prvostupňový súd obžalovanej uložil trest prepadnutia
veci: mobilný telefón značky Apple iPhone 13 mini, bielej farby, so SIM kartou 4ka č. 0311001667489 -
stopa č. 1, plastová škatuľka s logom ,,SMER“ a obsahom 1 ks plastového vrecka s uzáverom - stopa

č. 3. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
2. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný A. B., na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení,
odvolanie, a to proti výroku o treste. Obžalovaný C. B. a obžalovaná D. E. sa po vyhlásení rozsudku na
hlavnom pojednávaní vzdali práva podať odvolanie, a to aj v prospech osôb, ktoré môžu podať odvolanie
v ich prospech. Prokurátor sa na hlavnom pojednávaní vzdal práva na podanie odvolania vo vzťahu ku

všetkým trom obžalovaným.
3. Podané odvolanie obžalovaný A. B. odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa
11.03.2025 nasledovne (skrátene):
3.1. Poukazuje na to, že spoluobžalovaní C. B. a D. E. boli uznaní vinnými na základe identickej právnej
kvalifikácieskutkuaprvostupňovýsúdimpriznalmimoriadnezníženietrestupodľa§39ods.5Trestného

zákona. Uvádza, že tento rozdiel v rozhodovaní nie je odôvodnený žiadnymi objektívnymi okolnosťami.
Ďalej uvádza, že C. B. sa podieľal na distribúcii metamfetamínu vo väčšom rozsahu ako obžalovaný A.
B., no napriek tomu bol jeho trest miernejší, čo je v príkrom rozpore so zásadou rovnosti pred zákonom.
3.2. Ďalej poukazuje na to, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku, preto mal byť tento procesný postup reflektovaný aj pri ukladaní trestu, tak ako

tomu bolo u spoluobžalovaných.
3.3. Uvádza, že znalecké skúmanie preukázalo, že obžalovaný je roky závislý na psychostimulanciách,
najmä metamfetamínoch, pričom ide dominantne o psychickú formu závislosti. Napriek tejto dlhodobej
závislosti však posudok konštatuje, že obžalovaný je schopný dobrovoľne abstinovať bez prejavov
abstinenčného syndrómu alebo iných negatívnych dôsledkov súvisiacich s náhlym prerušením užívania

látok. Stav obžalovaného je v tzv. relatívnej remisii, čo znamená, že v súčasnosti nie je aktívne
závislý. Je názoru, že tieto zistenia majú zásadný význam pri určovaní trestu, pretože naznačujú, že
závislosť je v relatívnej remisii a nie je priamo podmieňujúcim faktorom pre uloženie vysokého trestu.
Navyše, podľa znaleckého posudku nejde o stav vyžadujúci povinné ochranné liečenie, čo signalizuje,
že primeraná resocializácia je možná aj bez ukladania neprimerane prísneho trestu odňatia slobody.

Znalec zároveň konštatoval, že nie je nutné ukladať ochranné protitoxikomanické liečenie, keďže v
minulosti už obžalovaný takéto liečenia absolvoval a je schopný abstinovať bez súdneho nariadenia.
Uloženie nižšieho trestu, prípadne jeho kombinácia s prísnejším ochranným dohľadom, by preto mohlo
byť adekvátnym riešením, ktoré by zohľadnilo individuálne možnosti resocializácie.
3.4. Obhajoba je názoru, že pri hodnotení trestnej minulosti obžalovaného je nutné zohľadniť, že nie

všetky jeho predchádzajúce odsúdenia môžu byť relevantné pre stanovenie výšky trestu. Na strane
8 rozsudku je uvedený výpis predchádzajúcich odsúdení obžalovaného, pričom viaceré z nich boli
zahladené alebo zrušené. Najnovšie relevantné odsúdenie, ktoré prvostupňový súd mohol brať do
úvahy pochádza z roku 2017, pričom obžalovaný bol z tohto trestu podmienečne prepustený v roku2022. Skutočnosť, že medzi podmienečným prepustením a spáchaním nového skutku uplynulo osem
mesiacov, síce svedčí v jeho neprospech, avšak nemožno prehliadnuť, že predchádzajúce tresty si
odpykal a samotný fakt, že bol v minulosti viackrát odsúdený, nemôže byť automatickým dôvodom na

neprimerané zvýšenie trestu. V tejto súvislosti poukazuje na to, že kriminálna minulosť obžalovaného sa
prejavila už v tom, že bol pre výkon trestu zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia a oproti
spoluobvineným mu bol uložený aj ochranný dohľad.
3.5. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku síce uviedol, že možnosť mimoriadneho zníženia trestu
podľa § 39 ods. 5 Trestného zvážil, no dospel k záveru, že ju vo vzťahu ku obžalovanému neaplikuje.

Tento záver je v rozpore s logikou celého konania, keďže spoluobžalovaným bola táto možnosť priznaná,
hoci aj oni už boli v minulosti trestaní, boli uznaní vinnými podľa rovnakej právnej kvalifikácie skutkov,
mali rovnaké poľahčujúce (§ 36 písm. l) Trestného zákona) a priťažujúce (§ 37 písm. m) Trestného
zákona) okolnosti a ich vzájomný pomer bol, tak ako v prípade obžalovaného, vyjadrený v § 38
ods. 2 Trestného zákona. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že uloženie trestu pod
dolnú hranicu zákonom stanovenej sadzby by u obžalovaného neviedlo k splneniu účelu trestu. Takéto

odôvodnenie však nie je presvedčivé, pretože prvostupňový súd neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré
by objektívne odôvodňovali prísnejší prístup v porovnaní so spoluobžalovanými, ktorí rovnako ako
obžalovaný, už boli trestaní a možno konštatovať, že predchádzajúce tresty nesplnili svoj účel.
3.6. Navrhuje, aby bol ochranný dohľad predĺžený na obdobie presahujúce doterajšie dva roky s tým, že
by boli obžalovanému uložené primerané obmedzenia, najmä zákaz požívania iných návykových látok,

zákaz kontaktu s osobami, ktoré by mohli mať na neho negatívny vplyv. Má za to, že tieto obmedzenia
by efektívne napomohli náprave obžalovaného a zabránili by opakovaniu trestnej činnosti. Zároveň by
bolo možné mu uložiť povinnosti, ktoré by ho motivovali k riadnemu spôsobu života, najmä povinnosť
podrobiť sa liečeniu závislosti, pravidelnému psychologickému poradenstvu a povinnosť preukázateľne
sa zamestnať alebo uchádzať o zamestnanie. Takéto opatrenia by nielen plnili účel trestu, ale tiež by

vytvorili podmienky pre resocializáciu obžalovaného a reintegráciu do spoločnosti.
3.7. Žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok v časti výroku o treste a ochranného dohľadu podľa
§ 321 ods. 1 písm. d) a písm. e) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
sám rozhodol tak, že uloží obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby v
súlade s § 39 ods. 5 Trestného zákona a primerane dlhý ochranný dohľad s patričnými obmedzeniami

a povinnosťami vymedzenými v § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona.
4. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného A. B. nariadil odvolací súd verejné zasadnutie, ktoré sa
vykonalo v prítomnosti prokurátora, obžalovaného a jeho obhajcu.
5. Pri konečných návrhoch prokurátor uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo výroku o vine
a o treste za zákonný, pokiaľ ide o výrok o treste, tento je primeraný spáchanej trestnej činnosti. Má za to,

že odvolanie obžalovaného treba podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca
obžalovaného poukázal na to, že obžalovaný sa cíti vo vzťahu k spolupáchateľom, ktorý dostali trest pod
dolnú hranicu trestnej sadzby, nespravodlivo odsúdený. Poukázal na to, že sa jedná o obžalovaného vo
veku 45 rokov a v prípade, ak mu bude uložený tak dlhý trest, ako uložil prvostupňový súd, nebude tento
viesť k náprave, pretože ak má mať šancu zaradiť sa a viesť riadny život, potom je potrebné dať mu

ju skôr. Sám navrhoval a prejavoval ochotu podrobiť sa prísnejším a viacerým obmedzeniam. Doposiaľ
bol prevažne odsudzovaný za marenie výkonu úradného rozhodnutia. Viaceré tresty boli ukladané ako
súhrnné, prípadne bolo upustené od ich uloženia. Preto v súlade s odôvodnením odvolania navrhol
zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť trest miernejší a vo vzťahu k obžalovanému trest
spravodlivejší. Obžalovaný uviedol, že sa prikláňa sa k tomu, čo uviedla jeho právna zástupkyňa.

6. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutýchvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
7. Krajský súd v Trnave (ďalej aj len ako „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) ako odvolací súd podľa § 315
Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je
dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého
rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný A. B. ako oprávnená

osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Po preskúmaní napadnutého výroku a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd
k nasledovným záverom.
8. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie obžalovaného A. B. čo do výroku o treste a aj vzhľadom
na vyhlásenie tohto obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia prvostupňovým súdom) meritórne
zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste, pričom zistil, že prvostupňový súd postupoval

pri ukladaní trestu obžalovanému A. B. v súlade so zákonom.
9. Pri ukladaní druhu a výmery trestu, prvostupňový súd prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré sú
rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery, pričom starostlivo a uvážene prihliadol
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. l)
Trestného zákona), priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. m) Trestného zákona) a na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosti nápravy. Prvostupňový súd mohol ukladať trest vo výmere 7 rokov až 15 rokov.
10. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému A. B. napadnutým rozsudkom vo
výmere7rokova6mesiacov(uloženýtakmernadolnejhranicitrestnejsadzby)jezpohľaduodvolacieho
súdu primeraný a zákonný a zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Prvostupňový súd
vykonal ohľadom tohto výroku dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného A. B.

a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie trestu, pričom svoje zistenia a závery následne dostatočným
a zrozumiteľným spôsobom rozviedol v napadnutom rozsudku.
11. Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovaného
A. B. zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním prejednávaného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný

čin.
12. K žiadosti obžalovaného A. B. o mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
sadzby postupom podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona za učinené vyhlásenie o vine, odvolací súd
uvádza, že ide o možnosť súdu, nie povinnosť. Správne prvostupňový súd skonštatoval, že je potrebné
v tejto súvislosti skúmať aj iné kritériá rozhodné pre ukladanie trestu, konkrétne či trest uložený v

nezníženej výmere by bol pre obžalovaného A. B. neprimerane prísny a či aj trest kratšieho trvania
postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred ním. Odvolací súd plne zdieľa názor prvostupňového
súdu, že trest odňatia slobody uložený pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda
neznížený pod dolnú hranicu zákonom, nie je pre obžalovaného A. B. neprimerane prísny. Rovnako
zdieľa názor prvostupňového súdu, že by trest kratšieho trvania nestačil na zabezpečenie ochrany

spoločnosti pred takto recidivujúcim páchateľom.
13. Správne prvostupňový súd v tejto súvislosti poukázal na to, že obžalovaný A. B. je mnohonásobný
(18krát súdne trestaný) recidivista rôznorodej (gradujúcej z pohľadu závažnosti) úmyselnej trestnej
činnosti, pričom odvolací súd naviac poukazuje aj na frekvenciu páchania trestných činov, kedy od roku
1996 obžalovaný v rôznych časových intervaloch pácha trestnú činnosť, za ktorú bol aj opakovane

vo výkone trestu odňatia slobody. Po vykonaní nepodmienečných trestov sa trestnej činnosti dopúšťal
aj naďalej, z čoho je zrejmý jeho pasívny a ľahkovážny postoj k vlastnej protiprávnej činnosti ako aj
dešpekt k akýmkoľvek zákonným normám. Ani predchádzajúce odsúdenia obžalovaného nemotivovali
k vedeniu riadneho života. V tomto smere prvostupňový súd správne poukázal aj na skutočnosť, že
sa obžalovaný predmetnej trestnej činnosti dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, v ktorom sa nachádzal pre spáchanie drogovej (totožnej
ako v tomto prípade) trestnej činnosti.
14. V prípade obžalovaného A. B. nejde ani o osobu, ktorá by vzhľadom na svoj vek a predchádzajúce
skúsenosti s trestným konaním a výkonom trestu odňatia slobody, nevedela rozpoznať nebezpečenstvo
(v podobe trestnoprávneho následku), ktoré mu hrozí pri opakovaní páchania trestnej činnosti. Preto

nie je výška trestu uloženého obžalovanému A. B. za úmyselnú trestnú činnosť neprimeraná, podľa
odvolacieho súdu naopak možno hovoriť o treste primeranom a spravodlivom. Uložený trest odňatia
slobody má významný výchovný charakter, a to najmä z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej
prevencie.15. Rovnako závislosť obžalovaného A. B. na návykových látkach zohrala úlohu pri výmere trestu
odňatia slobody, avšak nie v takej miere ako osobnosť obžalovaného a jeho trestná minulosť.
Obžalovaný v tejto súvislosti v odvolaní poukazuje na to, že je podľa záverov znaleckého skúmania

schopný dobrovoľne abstinovať a nie je u neho potrebné ochranné liečenie, avšak v tomto smere
je dôležitým zistením práve skutočnosť, že obžalovaný je dlhodobo závislý na návykových látkach a
opakovane sa dopúšťa drogovej trestnej činnosti a je vysoká pravdepodobnosť, že jeho správanie na
slobode je do určitej miery ovplyvnené závislosťou na návykových látkach.
16. Obžalovaným v odvolaní akcentované skutočnosti ako priznanie sa, či vyhlásenie o vine sú

odzrkadlené práve tým, že mu bol trest odňatia slobody uložený pri dolnej hranici. Hoci to tak obžalovaný
zjavne nevníma, ide o významný benefit, lebo bez zohľadnenia týchto skutočností by mu s určitosťou
bol ukladaný trest rádovo vo vyššej výmere, v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
17. Obžalovaný v podanom odvolaní porovnáva trest, ktorý mu bol prvostupňovým súdom uložený s
trestom uloženým spoluobžalovaným C. B. a D. E. v tomto konaní. Odvolací súd musí v tomto smere
konštatovať, že vo všeobecnosti je potrebné obžalovanému uložiť taký trest, ktorý bude pre konkrétneho

páchateľa trestnej činnosti spôsobilý naplniť najmä účel tzv. individuálnej prevencie. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu a bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. Druh a výmera trestu
musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam

daného prípadu. Aj napriek tomu, že spoluobžalovaní C. B. a D. E. boli uznaní za vinných na základe
takmer totožnej právnej kvalifikácie s rovnakou trestnou sadzbou, je potrebné na každého obžalovaného
nazerať striktne individuálne a vyhodnotiť v súvislosti s potrebou uloženia spravodlivého a primeraného
trestu, všetky skutočnosti vzťahujúce sa na osobu obžalovaného. Práve osoba páchateľa je totižto
jedným z hlavných komponentov vymedzených zásadou individualizácie trestu obsiahnutej v ustanovení

§ 34 ods. 4 Trestného zákona, na ktoré je súd pri ukladaní trestu povinný prihliadať. U obžalovaného A.
B. zohrala veľkú úlohu práve jeho trestná minulosť, ktorá v porovnaní so spoluobžalovanými (obžalovaný
C. B. bol 3krát súdne trestaný a obžalovaná D. E. bola 1krát súdne trestaná) bola omnoho bohatšia (18
odsúdení pre rôznorodú trestnú činnosť) a ktorá odôvodnila u obžalovaného A. B. potrebu prísnejšieho
trestu na splnenie účelu uloženého trestu. V prípade obžalovaného A. B. sú evidentné výrazné sklony

k páchaniu trestnej činnosti, a preto uloženie miernejšieho trestu by vzhľadom na ochranu spoločnosti
a nápravu páchateľa nemohlo byť vo vzťahu k osobe obžalovaného A. B. považované za účinné.
18. Námietku obžalovaného o nerelevantnosti zahladených odsúdení pri rozhodovaní o treste odňatia
slobody považuje odvolací súd za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že samotná
skutočnosť, že sa na obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený, neznamená, že by sa na neho

malo hľadieť tak, ako keby sa skutok, za ktorý bol právoplatne odsúdený, vôbec nestal. Zákon totiž
ustanovuje len fikciu neodsúdenia páchateľa v dôsledku zahladenia odsúdenia, nie teda fikciu, že
sa nestal skutok, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Inak vyjadrené, zahladením odsúdenia, alebo
zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama
skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 71/1975). Fikcia zahladenia odsúdenia nebráni tomu,

aby súd pri hodnotení možností nápravy prihliadol na skutočnosť, že páchateľ už v minulosti spáchal
trestný čin, a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho sklonu k trestnej činnosti a jeho
vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom, možností jeho nápravy a podobne
(R 10/1974).
19. Rovnakou optikou možno nazerať aj na odsúdenia obžalovaného A. B., v ktorých mu nebol uložený

trest, resp. bolo upustené od uloženia súhrnného trestu alebo boli tresty uložené obžalovanému zrušené
v dôsledku uloženia súhrnného trestu. Upustenie od súhrnného trestu alebo zrušenie výroku o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom pri súhrnnom treste sa vzťahuje výlučne na výrok o treste
a k danému postupu dochádza v prípade splnenia zákonných podmienok, avšak uvedený postup
neznamená, že trestný čin obžalovaný nespáchal, práve naopak, aj v týchto konaniach dochádza

k uznaniu páchateľa za vinného zo spáchania trestného činu, resp. uloženiu trestu za trestnú činnosť
v súbehu.
20. V prípade obžalovaného A. B. nie je možné ukladať ním navrhovaný nižší trest odňatia slobody
v kombinácii s prísnejším ochranným dohľadom. Aj v tomto smere odvolací súd poukazuje na trestnú
minulosť obžalovaného, ktorý sa trestnej činnosti dopúšťa opakovane, dokonca v skúšobnej dobe

podmienečného prepustenia, čo svedčí o nedostatočnom výchovnom pôsobení predchádzajúceho
nepodmienečného trestu odňatia slobody a nedostatočnom naplnení požadovaného účelu trestu, či
podmienečného prepustenia z jeho výkonu. Pokiaľ sa tiež obžalovaný rozhodol v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, ktorý vykonávalpre drogovú trestnú činnosť, opätovne páchať úmyselnú drogovú trestnú činnosť, uvedené vyznieva
jednoznačne v jeho neprospech a svedčí o jeho dešpekte k súdnym autoritám a tvorí prekážku, ktorá
znemožňujeakékoľvekúvahysmeromkeštemiernejšiemutrestu.Obžalovanýsanaslobodeopakovane

a preukázateľne dopúšťa trestnej činnosti a ani plynutie skúšobnej doby či dohľad probačného
a mediačného úradníka nad správaním obžalovaného doposiaľ nedokázal pozitívne ovplyvniť, aby sa
nedopúšťal protiprávneho konania a viedol riadny život.
21. Odvolací súd je názoru, že uloženie dlhšieho ochranného dohľadu na úkor výmery trestu odňatia
slobody by v prípade obžalovaného A. B. nedokázalo naplniť účel trestu, keďže doposiaľ uložené

tresty (príp. iné opatrenia na vedenie riadneho života) nespojené s obmedzením osobnej slobody
obžalovaného sa doposiaľ minuli pozitívnemu účinku na osobu obžalovaného v oblasti dodržiavania
právneho poriadku. Z uvedených dôvodov teda nemožno ochranným dohľadom nahradiť výkon
nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý lepšie zaručí splnenie účelu trestu.
22. U obžalovaného A. B. ide o značnú kriminálnu narušenosť z pohľadu jeho kriminálnej minulosti,
preto je výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody v jeho prípade nevyhnutný. Bolo by chybné

domnievať sa, že u takto kriminálne narušenej osoby výkon trestu odňatia slobody kratšieho trvania
než, na ktorý bol odsúdený ostatným súdnym rozhodnutím, splnilo svoj účel, tu najmä z hľadiska tzv.
individuálnej prevencie. Naopak, do popredia musí vystúpiť ochranná funkcia trestu, keď len výkon
dlhšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody mu aspoň na určitý čas zabráni v páchaní trestnej
činnosti a ochráni tak spoločnosť.

23. Uložený trest za súčasného uloženia ochranného opatrenia a ochranného dohľadu a s tým
súvisiacimi obmedzeniami a povinnosťami zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu,
a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej
prevencie a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného
zákona a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov, ale aj zásadám

ukladania ochranných opatrení uvedených v § 35 Trestného zákona.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia vyhodnotil odvolací súd odvolanie obžalovaného A. B. ako
nedôvodné, iné chyby napadnutého rozsudku, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd nenašiel a preto odvolanie
obžalovaného A. B. ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.