Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4S/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106113
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106113.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej

a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. C. F. XX G. H., A., občan Tureckej republiky, prechodný pobyt: I. I.
XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpený: JUDr. Lucia Fabriciusová, so sídlom J. A. Komenského 18
B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 41 183 959, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej
polície Banská Bystrica, so sídlom Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-54-004/2023-SK zo dňa 12.06.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica

č. PPZ-HCP-BB2-54-004/2023-SK zo dňa 12.06.2023, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvého stupňa oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica č. PPZ-HCP-
BB5-306-011/2023-PC zo dňa 09.03.2023 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa
na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu

100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica rozhodnutím číslo č.p.: PPZ-HCP-
BB5-306-011/2023-PC zo dňa 09.03.2023 (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“ alebo ,,orgán verejnej
správy prvého stupňa“), ktoré je podľa § 125 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte

cudzincov“) miestne a vecne príslušné na konanie vo veciach pobytu cudzincov na území Slovenskej
republiky, v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zamietol žiadosť
žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu, podanú na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru
Banská Bystrica dňa 23.11.2022, pretože existuje dôvodné podozrenie, že žalobca ako štátny príslušník
tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu. Podľa § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov je
štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bola zamietnutá žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu povinný
vycestovať do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, ak nie je oprávnený zdržiavať sa na území

Slovenskej republiky z iného dôvodu. Podľa §131 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov lehoty podľa § 32
ods. 9 a 10, § 38 ods. 8 a 9, § 45 ods. 4, § 47 ods. 5, § 70 ods. 9, § 71 ods. 8, § 111 ods. 1 písm. g),
i), n), p), q) a t), § 111 ods. 3, 4 a ods. 7, § 112 ods. 1 písm. c), e), k) a l) a § 112 ods. 2 písm. a), d),
f), l) a m) neplynú do odvolania krízovej situácie.2. Zo záveru prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správny orgán si na posúdenie žiadosti o udelenie
dlhodobého pobytu účastníka konania, v súlade s citovaným ustanovením, vyžiadal stanovisko
Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva. Dňa 12.12.2022 bola správnemu orgánu

doručená z Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru Bratislava informácia,
z ktorej vyplýva, že Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru Bratislava bolo
doručené stanovisko Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“) zo dňa 01.12.2022 v rámci
utajovaného režimu, v ktorom SIS na základe vyhodnotenia informácií, ktoré má k dispozícií vyjadrila
nesúhlas s udelením pobytu pre žalobcu. Existencia dôvodného podozrenia o tom, že žalobca ohrozí

bezpečnosť štátu, ktorá bola správnym orgánom v konaní zistená a dokumentovaná je preto podľa
citovanej hmotnoprávnej úpravy zákona o pobyte cudzincov dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie
dlhodobého pobytu.
3. Proti predmetnému rozhodnutia podal žalobca včas odvolanie.
4. Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica rozhodnutím č. PPZ-HCP-
BB2-54-004/2023-SK zo dňa 12.06.2023 (ďalej aj ,,správny orgán druhého stupňa“ alebo ,,orgán

verejnej správy druhého stupňa“ alebo ,,odvolací správny orgán“) v zmysle ustanovenia § 58 ods. 1
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v zmení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnom
konaní”), preskúmalo v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 citovaného zákona odvolanie žalobcu - štátneho
príslušníka Tureckej republiky pána A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej
polície Policajného zboru Banská Bystrica, vydanému pod č. PPZ-HCP-BB5-306-011/2023-PC zo dňa

09.03.2023, ktorým sa žalobcovi, zamietla v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011
Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o pobyte cudzincov”), žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky,
podaná podľa ustanovenia § 52 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko existuje dôvodne
podozrenie, že ako štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu. Riaditeľstvo hraničnej a

cudzineckej polície Banská Bystrica po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu podľa
ustanovenia § 59 ods. 1 a ods. 2 zákona o správnom konaní rozhodlo tak, že rozhodnutie vydané
Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica pod č. PPZ-HCP-BB5-306-011/2023-
PC zo dňa 09.03.2023, ktorým sa žalobcovi, zamietla v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona
o pobyte cudzincov žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu Slovenskej republiky, podaná podľa § 52 ods.

1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní
potvrdilo a odvolanie žalobcu, proti tomuto rozhodnutiu v plnom rozsahu zamietlo.
5. V odôvodnení napádaného rozhodnutia sa stotožnil žalovaný so skutkovými a právnymi závermi
správneho orgánu prvého stupňa, pričom uviedol, že v konaní o udelenie dlhodobého pobytu na území
Slovenskej republiky žalobcu vyvstala taká závažná skutočnosť, ktorú prvostupňový správny orgán

nemohol prehliadnuť a ignorovať. Uvedenou závažnou skutočnosťou bola písomnosť Úradu hraničnej a
cudzineckej polície č. PPZ-HCP-OCP1-2022/024231-022, „Stanovisko nesúhlas s udelením pobytu na
území Slovenskej republiky”, v ktorej bolo uvedené, že úradu bolo v rámci utajovaného režimu doručené
stanovisko SIS spracované pod č. SIS-69/76-V-58-2/2022-S zo dňa 01.12.2022.
6. Následným oboznámením oprávneného zamestnanca prvostupňového správneho orgánu s touto

písomnosťou SIS so stupňom utajenia „VYHRADENÉ” bolo potvrdené, že SIS disponuje informáciami,
ktoré odôvodňujú záver, že žiadateľ o pobyt je hrozbou pre bezpečnosť štátu. A že SIS na základe
informácií,ktorémákdispozíciivyjadrilanesúhlassudelenímdlhodobéhopobytupreúčastníkakonania.
Z predmetnej utajovanej písomnosti vyplýval postup v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona
o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je

dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.
7. Ďalej žalovaný uviedol, že dňa 23.05.2023 sa taktiež aj oprávnená osoba odvolacieho orgánu,
poverená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, oboznámila s obsahom vyššie uvedenej
písomnosti, evidovanej na Úrade hraničnej a cudzineckej polície, Prezídia policajného zboru Bratislava,
stupňa utajenia „Vyhradené”. Po oboznámení sa s predmetnou písomnosťou oprávnená osoba

skonštatovala v písomnosti č. PPZ-HCP-BB2-54-003/2023-PC zo dňa 0l.06.2023, že bol naplnený
zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu účastníkovi konania, pretože
je dôvodné podozrenie, že ohrozí bezpečnosť štátu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že SIS je
štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktorý bol zriadený na plnenie úloh v zmysle ustanovenia § 1
ods. 2 zákona o Slovenskej informačnej službe vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného

poriadku, bezpečnosti štítu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štítu v rozsahu
vymedzenom týmto zákonom. Je teda jedným z najkompetentnejších štátnych orgánov, ktorý je
povinný sa vyjadrovať k otázkam ohľadom bezpečnosti Slovenskej republiky, pričom pri plnení úloh
sa musí vo svojej činnosti spravovať ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecnezáväznými právnymi predpismi. Zákonná úprava (zákon o pobyte cudzincov, zákon o SIS, zákon o
utajovaných skutočnostiach) je postavená v podstate na dôvere v spravodajské poznatky Slovenskej
informačnej služby a z ústavného hľadiska ostáva dôverovať jej politickej kontrole. Na margo námietok

žalobcu, podstatou ktorých bolo tvrdenie, že si nie je vedomý žiadneho dôvodu, ktorý viedol SIS k
vydaniu nesúhlasného stanoviska a od roku 2016 nebolo voči nemu vedené žiadne trestné konanie
je žalovaný toho názoru, že nie je v kompetencii prvostupňového správneho orgánu ani odvolacieho
orgánu zasahovať SIS do spôsobu získania informácií, taktiež oba správne orgány nemajú dôvod
spochybňovať relevantnosť a pravdivosť týchto získaných informácií k účastníkovi konania. Zákon o

pobyte cudzincov regulujúci podmienky cudzincov na území Slovenskej republiky zveril právomoc SIS
zaujať v rozsahu pôsobnosti, prihliadajúc najmi na bezpečnostné záujmy štátu, stanovisko k žiadosti
zaslanej správnym orgánom. SIS je kompetentným orgánom na posudzovanie a vyhodnocovanie miery
ohrozenia záujmov Slovenskej republiky uvedených v ustanovení § 1 ods. 2 zákona o Slovenskej
informačnej službe, je orgánom kompetentným v plnej miere zhodnotiť žiadosť správneho orgánu
o vydanie stanoviska podľa ustanovenia § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z., pričom má

oprávnenie a dostatočné prostriedky posudzovať takúto žiadosť, a v prípade, ak disponuje informáciami
utajovaného charakteru, ktoré zakladajú dôvod na vyjadrenie nesúhlasu s udelením trvalého pobytu
pre účastníka konania, je plne kompetentným orgánom na vydanie takého stanoviska. Žalovaný je
toho názoru, že existuje zákonná možnosť oboznámiť sa s utajovanou skutočnosťou, o ktorej bol
navyše žalobca ako účastník konania odvolacím orgánom poučený (č. PPZ-HCP-BB2-54001/2023-PC

zo dňa 18.05.2023). Pokiaľ mal žalobca záujem zistiť, čo presne bolo obsahom utajovanej písomnosti,
mohol o sprístupnenie informácie požiadať prostredníctvom svojho právneho zástupcu oprávnený orgán
— SIS, teda spracovateľa a pôvodcu utajovanej písomnosti. Na margo námietky žalobcu ohľadom
nevysporiadania sa prvostupňového správneho orgánu s návrhom preverenia informácii zo SIS iným
spôsobom žalovaný uvádza, že SIS je kompetentným orgánom na posudzovanie a vyhodnocovanie

miery ohrozenia záujmov Slovenskej republiky uvedených v ustanovení § 1 ods. 2 zákona o Slovenskej
informačnej službe, je orgánom kompetentným v plnej miere zhodnotiť žiadosť správneho orgánu o
vydanie stanoviska podľa ustanovenia § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z., pričom má oprávnenie a
dostatočné prostriedky posudzovať takúto žiadosť, a v prípade, ak disponuje informáciami utajovaného
charakteru, ktoré zakladajú dôvod na vyjadrenie nesúhlasu s udelením trvalého pobytu pre účastníka

konania, je plne kompetentným orgánom na vydanie takého stanoviska. Zákon o pobyte cudzincov
zároveň explicitne neustanovuje povinnosť SIS vzťahujúcu sa k obsahovým náležitostiam jej stanoviska
poskytovaného podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov a vo všeobecnosti neukladá, aby
súčasťou jej nesúhlasného stanoviska bolo odôvodnenie. Vzhľadom na charakter utajenia predmetných
informácií podaných oprávneným štátnym orgánom, t. j. SIS, podľa druhej vety ustanovenia § 2 ods.

6 zákona o Slovenskej informačnej službe nie je možné, aby ich obsah bol bližšie špecifikovaný a
prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodnutí nedisponoval ani oprávnením, ktoré by mu umožnilo
v rozhodnutí uviesť, akého konkrétneho konania sa účastník konania dopustil, resp. dopúšťa. Jedná sa
o informácie podliehajúce režimu utajovaných skutočností, upravených zákonom o ochrane utajovaných
skutočností a zároveň podliehajúce tiež špeciálnemu režimu, ustanovenému v zákone o SIS, konkrétne

v ustanovení § 2 ods. 7 citovaného zákona. Neuvádzanie podrobného odôvodnenia v rozhodnutí
správneho orgánu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov je opodstatnené predovšetkým
z dôvodu ochrany utajovaných skutočností. Informácie postupované policajnému útvaru na účely
vydania administratívnoprávneho rozhodnutia sú informáciami získanými spravodajskou činnosťou,
a ako také požívajú ochranu poskytovanú zákonom o ochrane utajovaných skutočností. V prípade

uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je neutajovanou písomnosťou, by mohlo
dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolanej osobe. Ďalej uviedol, že prvostupňový správny
orgán nemohol v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu
o zamietnutí žiadosti a uviedol iba konštatovanie, že stanovisko podľa ustanovenia § 125 ods. 6 zákona
o pobyte cudzincov obsahovalo nesúhlas s udelením dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky

účastníkovi konania a že, SIS disponuje informáciami, ktoré odôvodňujú záver, že žiadateľ o pobyt je
hrozbou pre bezpečnosť štátu. Prvostupňový správny orgán konal podľa zákonných ustanovení zákona
o pobyte cudzincov, ako aj zákona o správnom konaní a vzhľadom na bezpečnosť a ochranu štátu
nemohol takéto vyjadrenie SIS ignorovať.Má za to, že poskytnutie nesúhlasného stanoviska zo strany
SIS v konaní o udelenie dlhodobého pobytu účastníka konania, postačovalo ako relevantný podklad a

dôkaz na to, aby prvostupňový správny orgán vyhodnotil, že bol naplnený zákonný dôvod na zamietnutie
žiadosti účastníka konania o udelenie dlhodobého pobytu v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2, písm. b)
zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého
pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu aleboverejný poriadok. Žalovaný zastáva teda názor, že utajovaná informácia bezpečnostného charakteru
poskytnutá SIS je dostatočne relevantným podkladom k posúdeniu miery ohrozenia bezpečnosti štátu
účastníkom konania. Podľa žalovaného samotnú existenciu rodinného vzťahu nie je možné automaticky

stotožniť s vedením rodinného života na území Slovenskej republiky hlavne v prípade, keď manželka
nežije a reálne ani nežila na území Slovenskej republiky.

Správna žaloba a žalobné body
8. Včas doručenou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného.

V petite správnej žaloby uviedol, že z dôvodu nezákonnosti žiada zrušiť tak rozhodnutie žalovaného ako
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (§ 191 ods.1 písm. c), d), e), g)). Žalobca si zároveň
uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
9. V odôvodnení správnej žaloby namietal, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že
poskytnuté informácie v písomnom stanovisku SIS v rámci utajovaného režimu v znení, že predstavuje
konkrétnu hrozbu pre bezpečnosť štátu, postačujú ako relevantný podklad a dôkaz na to, aby

prvostupňový správny orgán vyhodnotil, že bol naplnený zákonný dôvod na zamietnutie mojej žiadosti
o udelenie dlhodobého pobytu v zmysle ust. § 54 ods. 2 písm. b/ Zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný
konštatoval, že s obsahom písomného stanoviska SIS v rámci utajovaného režimu sa oprávnené osoby
poverené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami oboch správnych orgánov oboznámili a
potvrdilivosvojichúradnýchzáznamoch,žeohrozímbezpečnosťštátu.Žalovanýďalejvyslovil,žezákon

o pobyte cudzincov explicitne neustanovuje povinnosť SIS, vzťahujúcu sa k obsahovým náležitostiam jej
stanoviska poskytovaného podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, aby súčasťou nesúhlasného
stanoviska bolo odôvodnenie, a teda odôvodnenie rozhodnutia v rozsahu, v akom bolo spracované,
bolo postačujúce, pretože Zákon o pobyte cudzincov neprezumuje uvádzanie konkrétnych dôvodov
týkajúcich sa bezpečnostného rizika. Žalovaný spolu s prvostupňovým správnym orgánom stanovisko

SIS vyhodnotil ako jediný a zároveň rozhodujúci dôkaz, že udelenie dlhodobého pobytu predstavuje
ohrozenie bezpečnosti štátu, pretože miera ohrozenia bezpečnosti štátu bola zistená z utajovanej
skutočnosti obsiahnutej v negatívnom stanovisku SIS. Žalobca má za to, že za účelom riadneho
zistenia skutkového stavu, pri skutočnosti, že stanovisko SIS pri uplatnení zásady voľného hodnotenia
dôkazov nie je pre správny orgán jediným záväzným dôkazom. Vzhľadom na uvedené žalobca

žiadal vykonať dokazovanie svedeckou výpoveďou veľvyslanca Tureckej republiky alebo vyžiadaním
písomného stanoviska veľvyslanectva Tureckej republiky. Tento dôkaz však prvostupňový správny
orgán nevykonal, k čomu žalovaný zaujal názor, že Slovenská informačná služba je kompetentným
orgánom na posudzovanie a vyhodnocovanie miery ohrozenia záujmov Slovenskej republiky, z ktorého
dôvodu nesúhlasné stanovisko SIS považovali za postačujúci a relevantný doklad a dôkaz. Poukázal

na rozhodnutie sp. zn. 1Sžak/1/2016 zo dňa 30.04.2018. Žalobca uviedol, že negatívne stanovisko SIS
nie je možné podrobiť správnemu prieskumu, nie je možné z neho zistiť opodstatnené riziko hrozby v
súvislosti s dlhodobým pobytom a rovnako nie je možné zistiť, pre aké konkrétne záujmy uvedené v ust.
§ 2 ods. 1 písm. l/ zákona o pobyte cudzincov mám predstavovať hrozbu. Podľa žalobcu sú napadnuté
rozhodnutia, založené len na negatívnom stanovisku SIS, ktoré žalovaným a prvostupňovým správnym

orgánom boli výhradne akceptované bez toho, aby mal možnosť realizovať svoje právo vyjadriť sa k
podstatnému obsahu dôvodov, ktoré majú odôvodňovať podozrenie z ohrozenia bezpečnosti štátu, sú
v rozpore s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pri tej skutočnosti, že v napadnutých rozhodnutiach v
odôvodnení absentuje hodnotenie tohto dôkazu podľa správnej úvahy, a to jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, v rozpore s ust. § 34 ods. 5 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K možnosti

advokátaoboznámiťsasutajovanouskutočnosťounazákladesúhlasuvedúceho,doktoréhopôsobnosti
utajovaná skutočnosti patrí uviedol, že aj pokiaľ by sa právny zástupca ako advokát s ňou oboznámil,
nebola by mi ani tak zabezpečená dostatočná procesná záruka efektívneho uplatňovania a ochrany
mojich práv a oprávnených záujmov, pri skutočnosti, že advokát podpísaním vyhlásenia o mlčanlivosti
a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia

mi tieto nemôže oznámiť.

Vyjadrenie žalovaného
10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k správnej žalobe žalobcu uviedol, že túto považuje za
nedôvodnú a navrhuje, aby ju správny súd v celom rozsahu zamietol. Nesúhlasného stanoviska zo

strany SIS v konaní o udelenie dlhodobého pobytu žalobcovi, postačovalo ako relevantný podklad
a dôkaz na to, aby prvostupňový správny orgán vyhodnotil, že bol naplnený zákonný dôvod na
zamietnutie žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2,
písm. b) zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého policajný útvar zamietne žiadosť o udeleniedlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu
alebo verejný poriadok. Uvedené potvrdili vo svojich úradných záznamoch aj oprávnené osoby oboch
správnych orgánov, podľa ktorých z obsahu predmetnej utajovanej písomnosti vyplýval postup v zmysle

ustanovenia § 54 ods. 2, písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný má za to, že prvostupňový
správny orgán dostatočne posúdil mieru ohrozenia bezpečnosti štátu zo strany žalobcu a skonštatoval,
že z hľadiska bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky, je tento záujem nad záujmom práv a
slobôd žalobcu na území Slovenskej republiky. Žalovaný zastáva teda názor, že utajovaná informácia
bezpečnostného charakteru poskytnutá SIS je dostatočne relevantným podkladom k posúdeniu miery

ohrozenia bezpečnosti štátu osobou žalobcu.
11. Žalovaný vzal do úvahy námietky žalobcu, upriamuje však pozornosť na to, že prvostupňový správny
orgán pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie postupoval v súlade so zákonom o pobyte cudzincov,
ako aj v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní, t.j. zistil presne a úplne
skutočný stav veci, a za tým účelom si obstaral podklady a dôsledne preskúmal všetky konkrétne
dôkazy, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodovaní. Prvostupňový správny orgán bol teda povinný

postupovať striktne v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, ktoré mu presne ukladajú povinnosť
ako postupovať v preukázaných prípadoch, nemal inú možnosť, ako vydať napadnuté rozhodnutie a
zvoliť zákonný postup s použitím správnej úvahy a aplikáciou zákonného ustanovenia, pojednávajúceho
o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. Dôvodom na tento zákonný postup bolo, že
v konaní o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky pre osobu žalobcu vyšla

najavo taká závažná skutočnosť, ktorú prvostupňový správny orgán nemohol prehliadnuť a ignorovať.
Uvedenou závažnou skutočnosťou bola písomnosť Úradu hraničnej a cudzineckej polície č. PPZ-HCP-
OCP1-2022/024231-022, „Stanovisko – nesúhlas s udelením pobytu na území Slovenskej republiky“,
v ktorom bolo uvedené, že úradu bolo v rámci utajovaného režimu doručené stanovisko SIS pod č.
SIS-69/76-V-58-2/2022-S zo dňa 01.12.2022. Následným oboznámením oprávneného zamestnanca

prvostupňového správneho orgánu s touto písomnosťou SIS so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“ bolo
potvrdené, že SIS na základe vyhodnotenia informácií, ktoré má k dispozícii, vyjadrila nesúhlas s
udelením dlhodobého pobytu pre žalobcu. Z predmetnej utajovanej písomnosti vyplýval postup v zmysle
ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar zamietne
žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ako je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny

ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.Tiež uviedol, že dňa 23.05.2023 sa taktiež aj oprávnená
osoba žalovaného, poverená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, oboznámila s
obsahom vyššie uvedenej písomnosti, evidovanej na Úrade hraničnej a cudzineckej polície, Prezídia
policajného zboru Bratislava, stupňa utajenia „Vyhradené“. Po oboznámení sa s predmetnou
písomnosťou oprávnená osoba skonštatovala v písomnosti č. PPZ-HCP-BB2-54-003/2023-PC zo dňa

01.06.2023, že bol naplnený zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu
žalobcovi, pretože je dôvodné podozrenie, že ohrozí bezpečnosť štátu. Žalovaný na margo všetkých
námietok žalobcu, podstatou ktorých bolo spochybnenie predmetných bezpečnostných informácií,
ktorých pôvodcom je SIS, je žalovaný toho názoru, že nie je v kompetencii prvostupňového správneho
orgánu ani žalovaného zasahovať SIS do spôsobu získania informácií, taktiež oba správne orgány

nemajú dôvod spochybňovať relevantnosť a pravdivosť týchto získaných informácií k žalobcovi. Zákon
o pobyte cudzincov regulujúci podmienky cudzincov na území Slovenskej republiky zveril právomoc SIS
zaujať v rozsahu pôsobnosti, prihliadajúc najmä na bezpečnostné záujmy štátu, stanovisko k žiadosti
zaslanej správnym orgánom. SIS je kompetentným orgánom na posudzovanie a vyhodnocovanie miery
ohrozenia záujmov Slovenskej republiky uvedených v ustanovení § 1 ods. 2 zákona o Slovenskej

informačnej službe, je orgánom kompetentným v plnej miere zhodnotiť žiadosť správneho orgánu o
vydanie stanoviska podľa ustanovenia § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z., pričom má oprávnenie a
dostatočné prostriedky posudzovať takúto žiadosť, a v prípade, ak disponuje informáciami utajovaného
charakteru, ktoré zakladajú dôvod na vyjadrenie nesúhlasu s udelením trvalého pobytu pre žalobcu, je
plne kompetentným orgánom na vydanie takého stanoviska. Žalovaný má teda zato, že vykonávanie

dôkazov pochádzajúcich od SIS vylučuje samotný zákon o SIS v zmysle ustanovenia § 2 ods. 7
zákona o Slovenskej informačnej službe, podľa ktorého SIS poskytne informácie o trestnej činnosti
útvarom Policajného zboru len za podmienky, že ich poskytnutím nedôjde k ohrozeniu plnenia konkrétnej
úlohy informačnej služby podľa tohto zákona alebo k odhaleniu zdrojov a prostriedkov informačnej
služby alebo k odhaleniu totožnosti jej príslušníkov alebo osôb konajúcich v prospech informačnej

služby. Z uvedeného dôvodu je preto podľa názoru žalovaného vylúčená aj možnosť vyjadrenia sa k
nim. Takúto písomnosť, ktorej tvorcom je SIS možno dokonca vnímať ako zákonnú podmienku, ktorá
nepodlieha dokazovaniu, a teda je mimo režim čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný
k námietke týkajúcej sa preukázania bezúhonnosti spočívajúcej v roku 2016, kedy mu bol udelenýprechodnýpobytnaúčelpodnikaniauvádza,žejupovažujezairelevantnú,nakoľkosplnenímpodmienok
v danom roku nemožno prezumovať bezúhonnosť do budúcnosti. Rovnako tento princíp nemožno
uplatniť pri stanovisku SIS č. SIS-69/76-V-58-2/2022-S zo dňa 01.12.2022, na základe ktorého SIS

disponuje informáciami, ktoré odôvodňujú záver, že žiadateľ o pobyt je hrozbou pre bezpečnosť štátu.
Žalovaný k námietke, že je v rozpore s postavením policajného útvaru, ak bezvýhradne akceptuje
obsah písomností, ktorých pôvodcom je SIS, pretože písomnosť obsahujúcu utajované skutočnosti je
správny orgán povinný podrobiť hodnoteniu podľa svojej úvahy žalovaný uvádza, že uvedený postup
bol zo strany žalovaného dodržaný, nakoľko zo samotnej žiadosti č. PPZ-HCP-BB2-54-002/2023-SK zo

dňa 18.05.2023 vyplýva nasledovné: „Touto cestou žiadam oprávnenú osobu Riaditeľstva hraničnej a
cudzineckej polície Banská Bystrica, aby sa z dôvodu riadneho zistenia veci, oboznámila s dotknutou
utajovanou informáciou k osobe účastníka konania a spracovala o zistených informáciách záznam, z
ktorého by vyplynulo, či sú tieto informácie dôvodom na postup prvostupňového správneho orgánu,
v súvislosti so zamietnutím žiadosti účastníka konania o udelenie dlhodobého pobytu, prípadne, či
majú taký charakter, ktorý tento postup vyvráti.“ Žalovaný nesúhlasí s námietkami žalobcu, podľa

ktorých v konaní nebola zabezpečená rovnosť zbraní a žalobcovi nebol známy obsah negatívneho
stanoviska SIS. Žalovaný je toho názoru, že existuje zákonná možnosť oboznámiť sa s utajovanou
skutočnosťou, o ktorej bol navyše žalobca žalovaným v dostatočnej miere poučený. Žalovaný upriamuje
pozornosť žalobcu na skutočnosť, že na možnosť požiadať SIS o nazretie do spisu obsahujúceho
predmetnú utajovanú skutočnosť bol náležite poučený v oznámení spracovanom pod č. PPZ-HCP-

BB2-54-001/2023-PC zo dňa 18.05.2023. Pokiaľ mal žalobca záujem zistiť, čo presne bolo obsahom
utajovanej písomnosti, mohol o sprístupnenie informácie požiadať prostredníctvom svojho právneho
zástupcu oprávnený orgán – SIS, teda spracovateľa a pôvodcu utajovanej písomnosti. Žalovaný ďalej
uvádza, že zákon o pobyte cudzincov, regulujúci podmienky pobytu cudzincov na území Slovenskej
republiky zveril Slovenskej informačnej službe právomoc zaujať v rozsahu jej pôsobnosti, prihliadnuc

najmä na bezpečnostné záujmy štátu, stanovisko k žiadosti o udelenie prechodného resp. trvalého
pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, staršieho ako 14 rokov, o posúdenie ktorej ju policajný
útvar požiadal. Z uvedenej zákonnej formulácie vyplýva, že SIS sa vyjadruje ku všetkým druhom
prechodného pobytu a trvalého pobytu. Zákon o pobyte cudzincov zároveň explicitne neustanovuje
povinnosť SIS vzťahujúcu sa k obsahovým náležitostiam jej stanoviska poskytovaného podľa § 125

ods. 6 zákona o pobyte cudzincov a vo všeobecnosti neukladá, aby súčasťou jej nesúhlasného
stanoviska bolo odôvodnenie. Žalovaný zdôrazňuje, že aj na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že
odôvodnenie rozhodnutia v rozsahu v akom bolo spracované bolo dostačujúce, pretože zákon o pobyte
cudzincov neprezumuje uvádzanie konkrétnych dôvodov v súvislosti s nesúhlasným stanoviskom SIS.
Vzhľadom na charakter utajenia predmetných informácií podaných oprávneným štátnym orgánom, t.j.

SIS, podľa druhej vety ustanovenia § 2 ods. 6 zákona o Slovenskej informačnej službe nie je
možné, aby ich obsah bol bližšie špecifikovaný a prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodnutí
nedisponoval ani oprávnením, ktoré by mu umožnilo v rozhodnutí uviesť, akého konkrétneho konania
sa žalobca dopustil, resp. dopúšťa. Jedná sa o informácie podliehajúce režimu utajovaných skutočností,
upravených zákonom o ochrane utajovaných skutočností a zároveň podliehajúce tiež špeciálnemu

režimu, ustanovenému v zákone o SIS, konkrétne v ustanovení § 2 ods. 7 citovaného zákona.
Informácie, na základe ktorých SIS vykonáva bezpečnostnú úvahu o existencii bezpečnostných rizík,
a ktoré zakladajú bezpečnostnú nespoľahlivosť dotknutej osoby, sú získané vlastnou spravodajskou
činnosťou SIS alebo v rámci medzinárodnej spravodajskej spolupráce, a ako také požívajú ochranu
poskytovanú zákonom o ochrane utajovaných skutočností. V mnohých prípadoch sa tieto informácie

získavajú aj utajovanými spôsobmi a prostriedkami, v dôsledku čoho predstavujú získané informácie,
ako aj samotný spôsob ich získania, utajovanú skutočnosť, na manipuláciu, s ktorou sa vzťahujú
osobitné právne režimy ustanovené vnútroštátnym právom. Vzhľadom na uvedené sú vyjadrenia SIS k
bezpečnostnej spoľahlivosti dotknutej osoby utajovanou skutočnosťou označenou príslušným stupňom
utajenia. Sprístupnením utajovaných skutočností nepovolanej osobe by mohlo dôjsť k zmareniu aktivít

vykonávaných v súvislosti s dotknutou osobou a zároveň aj k odhaleniu používaných foriem, metód a
prostriedkov vyšetrovania. Žalovaný zdôraznil, že neuvádzanie podrobného odôvodnenia v rozhodnutí
správneho orgánu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov je opodstatnené predovšetkým
z dôvodu ochrany utajovaných skutočností. Informácie postupované policajnému útvaru na účely
vydania administratívnoprávneho rozhodnutia sú informáciami získanými spravodajskou činnosťou,

a ako také požívajú ochranu poskytovanú zákonom o ochrane utajovaných skutočností. V prípade
uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je neutajovanou písomnosťou, by mohlo
dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolanej osobe.Replika žalobcu
12. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný svoje napadnuté rozhodnutie založil
lennaexistenciistanoviskaSISobsahujúcehonesúhlassudelenímdlhodobéhopobytu,ktorévnímaako

záväzné stanovisko, ktoré je povinný rešpektovať. Podľa žalobcu pokiaľ však policajný útvar neposúdil
mieru ohrozenia, ale svoje rozhodnutie založil len na nesúhlasnom stanovisku SIS, ktorého skutočné
dôvody pozná len SIS a ku ktorým sa nemôže vyjadriť, dochádza tým k podstatnému porušeniu práv
na súdnu ochranu. V prípade akceptácie takéhoto postupu by sa súdny prieskum fakticky zúžil len
na posúdenie formálnych atribútov rozhodnutia, resp. na overenie, či rozhodnutie vydal orgán verejnej

správy na to oprávnený a či disponoval negatívnym stanoviskom SIS. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 17/2022 dňa 13.12.2023.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
13. Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. Správny súd nezistil dôvody
prenariadeniepojednávaniapodľa§107ods.1písm.b)aže)SSP,pretorozhodnutievovecivyhlásilbez

nariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol vyhlásený dňa 24.04.2025, oznámenie
o verejnom vyhlásení rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 21.03.2025 do
25.04.2025.
14. Správny súd preskúmal všeobecnou správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP)

a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g)
SSP rozhodnutie žalovaného zrušil, podľa § 191 ods. 3 SSP zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvého stupňa, a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie
konanie.
15. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené

rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým tento zamietol žiadosť žalobcu o udelenie
dlhodobého pobytu.
16. Podľa § 52 zákona o pobyte cudzincov; (1) Policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie sú dôvody
na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny,
a) ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov

bezprostredne pred podaním žiadosti,
b) ktorému zanikol dlhodobý pobyt podľa § 55 písm. e) alebo § 56 písm. b), c) alebo písm. d), alebo
c) ktorý má päť rokov oprávnený, nepretržitý pobyt na území členských štátov ako držiteľ modrej karty
a zdržiava sa na území Slovenskej republiky ako držiteľ modrej karty najmenej dva roky bezprostredne
pred podaním žiadosti.

Odsek 1 sa nevzťahuje na štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý
a) je žiadateľom o udelenie azylu,
b) má tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 3,
c) požiadal o poskytnutie dočasného útočiska,
d) je odídencom,

e) má udelený prechodný pobyt na účel štúdia,
f) má udelený prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti podľa § 25 ods. 1 písm. d) až f),
g) má udelený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania,
h) sa zdržiava na území Slovenskej republiky podľa § 23 ods. 6 písm. b), c) alebo písm. d), alebo
i) požíva diplomatické výsady a imunity na území Slovenskej republiky podľa medzinárodného práva.

(3) Do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm. a) sa nezapočítava doba pobytu štátneho
príslušníka tretej krajiny podľa odseku 2 písm. g), h) alebo písm. i).
(4) Do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm. a) sa započítava
a) doba prechodného pobytu na účel štúdia alebo doba prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm.
d) až f) na území Slovenskej republiky v polovičnej dĺžke,

b) doba najviac šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov a najviac desiatich mesiacov, počas ktorých
sa štátny príslušník tretej krajiny po oznámení policajnému útvaru zdržiaval mimo územia Slovenskej
republiky,
c)dobaodpodaniažiadostioudelenieazyludorozhodnutiaoudeleníazylualeboposkytnutiadoplnkovej
ochrany.

(5) Do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm. c) sa započítava doba najviac 12 po sebe
nasledujúcich mesiacov a najviac 18 mesiacov, počas ktorých sa štátny príslušník tretej krajiny zdržiaval
mimo územia členských štátov.17. Podľa § 53 zákona o pobyte cudzincov; (1) Žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podáva štátny
príslušník tretej krajiny osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare; za štátneho príslušníka
tretej krajiny, ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť, môže podať žiadosť jeho rodinný

príslušník. Policajný útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.
(2) K žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný
cestovný doklad. Ak štátny príslušník tretej krajiny nepredloží platný cestovný doklad, policajný útvar
žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu neprijme.
(3) Štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu dve fotografie s

rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní potvrdzujúce
a) stabilné a pravidelné zdroje pre neho a pre jeho rodinných príslušníkov, aby sa nestal záťažou pre
systém pomoci v hmotnej núdzi Slovenskej republiky,
b) zabezpečenie ubytovania, ak ide o žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 52 ods. 1 písm. b),
c) zdravotné poistenie.
(4) Stabilné a pravidelné zdroje štátny príslušník tretej krajiny môže preukázať najmä pracovnou

zmluvou, potvrdením zamestnávateľa o výške vyplácanej mzdy, potvrdením o zostatku na účte vedenom
v banke na meno štátneho príslušníka tretej krajiny, dokladom o poberaní dôchodku.
(5)Štátnypríslušníktretejkrajiny,ktorýmalpredpodanímžiadostioudeleniedlhodobéhopobytuudelený
prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, alebo rodinný príslušník podľa § 27 ods. 2 azylanta alebo
cudzinca,ktorémusaposkytladoplnkováochrana,môžepreukázaťstabilnéapravidelnézdroječestným

vyhlásením manžela, rodiča alebo osoby, ktorej je zverený do starostlivosti, o tom, že poskytne štátnemu
príslušníkovi tretej krajiny finančné a hmotné zabezpečenie počas jeho pobytu na území Slovenskej
republiky, spolu s dokladom podľa odseku 4.
(6) Policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu do 90 dní od doručenia žiadosti
policajnému útvaru.

(7) Pobyt udelený podľa tohto zákona sa po skončení jeho platnosti považuje za platný na území
Slovenskej republiky až do doručenia rozhodnutia o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu.

18. Podľa § 54 zákona o pobyte cudzincov; (1) Ak policajný útvar udelí dlhodobý pobyt štátnemu
príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte, udelenie

oznámi tomuto členskému štátu.
(2) Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak
a) štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie dlhodobého pobytu,
b) je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný
poriadok,

c) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol odňatý azyl z dôvodov podľa osobitného predpisu, alebo
d) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nebola predĺžená doplnková ochrana alebo mu bola doplnková
ochrana zrušená z dôvodov podľa osobitného predpisu.
(3) Policajný útvar, ktorý postupuje podľa odseku 2 písm. b), posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu
alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu spáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a

z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny
a zohľadní dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu.
(4) Proti rozhodnutiu, ktorým bol udelený dlhodobý pobyt, sa nemožno odvolať.
19. Podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov; Policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie
prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho

ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí svoje
stanovisko obsahujúce súhlas alebo nesúhlas s udelením pobytu zašlú policajnému útvaru do pätnástich
dní od doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v
stanovisku podľa predchádzajúcej vety prihliadajú na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti.
20. Úvodom správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že otázky týkajúce sa oboznamovania

žiadateľa o pobyt s podkladmi rozhodnutia a náležitosti odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy
vo veciach pobytu v prípadoch, kedy je podkladom rozhodnutia informácia v utajovanom režime, bola
opakovane riešená aj Ústavným súdom SR v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl.125 ods. 1
Ústavy SR.
21. Správny súd poukazuje na závery nálezu Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. PL.ÚS 8/2016

zo dňa 12.12.2018, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil nesúlad právnej úpravy ustanovenia § 120
ods. 2 zákona o pobyte cudzincov v príslušnom znení v zmysle ktorého policajný útvar uviedol v
odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky bez
bližšieho odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí, prípadne zrušení určeného druhu pobytu) s čl. 46 ods.1 a 2, č. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl.13 ods. 4 Ústavy SR a
s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.
22. Ďalej správny súd poukazuje na závery nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa

13.12.2023, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil protiústavnosť ustanovenia § 33 ods. 6 písm. o) a § 48
ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov v príslušnom znení, a to jej rozpor s článkom 46 ods. 1 a 2 v
spojení s článkom 13 ods. 4 Ústavy SR. V zmysle § 33 ods. 6 písm. o) zákona o pobyte cudzincov v znení
do 13.02.2024 mal policajný útvar zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak stanovisko
podľa § 125 ods. 6 (teda napríklad aj stanovisko Slovenskej informačnej služby) obsahovalo nesúhlas

s udelením prechodného pobytu. Obdobne ustanovenie § 48 ods. 2 písm. h) v znení do 13.02.2024
ustanovovalo, že policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak stanovisko podľa §
125 ods. 6 obsahovalo nesúhlas s udelením trvalého pobytu.
23. Z argumentácie Ústavného súdu SR vo vyššie uvedených nálezoch správny súd vychádzal aj pri
vyhodnocovaní dôvodnosti správnej žaloby v tejto veci, teda z náhľadov a argumentácie prednesenej v
uvedených nálezoch Ústavného súdu SR, ktoré sú pre vec smerodajné. Ústavný súd SR aj s poukazom

na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva zdôraznil, že účastníkovi konania je v takýchto
prípadoch potrebné oboznámiť aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria
základ rozhodnutia, ak už z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti nemožno dotknutému účastníkovi
konania oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutí týkajúcich sa pobytu. Ústavný súd
opakovane uviedol, že oboznámenie aspoň s podstatou dôvodov stanoviska spravodajských služieb,

pre ktoré bol vyslovený nesúhlas s udelením žiadaného pobytu, by žiadateľovi umožnilo posúdiť, či je
pre neho vôbec užitočné obrátiť sa na správny súd. Ústavný súd uznal, že v určitých prípadoch nie je
možné právo na kontradiktórne konanie realizovať v absolútnom rozsahu a že rozsah realizácie tohto
práva sa môže meniť v závislosti od osobitosti konkrétneho prípadu.
24. Ústavný súd SR v už spomínanom náleze sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13.12.2023 skonštatoval

protiústavnosť takej právnej úpravy, v zmysle ktorej bola zamietnutá žiadosť o prechodný alebo
trvalý pobyt, ak bolo v administratívnom konaní predložené orgánom cudzineckej a hraničnej polície
nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby v utajovanom režime. V prejednávanej veci
rozhodli orgány verejnej správy o žiadosti žalobcu o dlhodobý pobyt podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona
o pobyte cudzincov, teda podľa inej právnej úpravy ako tej, ktorej ústavná udržateľnosť bola riešená

v zmieňovanom náleze Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13.12.2023. Za podstatné
ale správny súd považuje to, že aj v tomto administratívnom konaní rovnako orgán verejnej správy
žiadal o stanovisko Slovenskú informačnú službu postupom podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte
cudzincov (ktorého protiústavnosť nebola v tomto náleze Ústavného súdu SR konštatovaná s tým,
že regulačná podstata tohto ustanovenia spočíva výlučne v povinnosti správneho orgánu vyžiadať

si stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, pričom oba orgány sú v
prípade nesúhlasného stanoviska povinné zaslať policajnému útvaru v lehote 15 dní od doručenia
žiadosti stanovisko, teda zákon o pobyte cudzincov nepredpokladá povinnosť spravodajských služieb
formulovať rezultát stanoviska alternatívne (súhlas – nesúhlas), ale (nevylučuje ani inú podobu
stanoviska) a v odôvodnení rozhodnutí uviedli len tú skutočnosť, že Slovenská informačná služba ako

štátnyorgán,ktorýplníúlohyvoveciachochranyústavnéhozriadenia,vnútornéhoporiadku,bezpečnosti
štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu v rozsahu vymedzenom zákonom
o Slovenskej informačnej službe, vydal nesúhlasné stanovisko s dlhodobým pobytom žalobcu po
vyhodnotení informácií, ktorými disponuje (so záverom, že žalobca môže ohroziť bezpečnosť Slovenskej
republiky). Procesný postup a posúdenie veci je teda vo svojich dôsledkoch obdobné ako pri aplikácii

ustanovení § 33 ods. 6 písm. o) a § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov, ktorých protiústavnosť
ústavný súd vyslovil v zmieňovanom náleze sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13.12.2023.
25. V prejednávanej veci je zrejmé, že orgány verejnej správy zamietli žiadosť žalobcu o udelenie
dlhodobého pobytu z dôvodu, že Slovenská informačná služba vyjadrila nesúhlas s jeho dlhodobým
pobytom z dôvodu, že môže predstavovať nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku. Nie je sporné, že

žalobcovi nebola oboznámená ani podstata dôvodov, pre ktoré nebol udelený súhlas s jeho dlhodobým
pobytom a neboli sprístupnené žiadne skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre zamietnutie žiadosti o
dlhodobý pobyt, teda žalobca sa z obsahu preskúmavaných rozhodnutí dozvedel len to, že Slovenská
informačná služba na základe vyhodnotenia informácií, ktoré má k dispozícii, neudelila súhlas s jeho
dlhodobým pobytom. Správny súd pri vyhodnocovaní žalobných námietok žalobcu, vychádzajúc aj z

argumentácie vyšších súdnych autorít uvedených vo vyššie zmieňovaných rozhodnutiach, dospel k
záveru, že orgány verejnej správy vec nesprávne právne posúdili, nedostatočne zistili skutkový stav
a porušili aj procesné ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.26. Na administratívne konanie vo veciach pobytu cudzincov podľa zákona o pobyte cudzincov sa
vzťahuje Správny poriadok, ktorý zakotvením základných zásad správneho konania a procesných
oprávnení účastníka konania zabezpečuje realizáciu práva zakotveného v čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy

SR, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a
v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Ako to konštatoval aj
Ústavný súd SR a Najvyšší správny súd SR právo na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom
ako súčasť práva na spravodlivý proces je úzko prepojené so zásadou kontradiktórnosti konania, ktorej
aspekty sú súčasťou zásady ústnosti, ale aj princípu rovnosti pred súdom výslovne zaručenom v podobe

individuálneho verejného práva v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Obsahom zásady kontradiktórnosti je, aby
sa stranám sporu umožnilo oboznámiť sa a mať možnosť vyjadriť sa - podať stanovisko ku všetkým
dôkazom, ktoré boli predložené protistranou alebo ktoré boli obstarané a vykonané z iniciatívy orgánu
verejnej správy, pred ktorým sa vedie konanie. Aj súdy vyššej súdnej autority v odôvodnení vyššie
zmieňovaných rozhodnutí pripustili, že právo na kontradiktórne konanie nie je absolútne a jeho rozsah
sa môže meniť v závislosti od osobitosti konkrétneho prípadu. Zároveň však uviedli, že jeho dôležitosť

je umocnená predovšetkým v situáciách, keď je dôkaz, ku ktorému sa účastník konania nemôže
vyjadriť, rozhodujúci pre celé konanie, pričom toto platí aj v prípade, pokiaľ záväzný podklad rozhodnutia
tvoria utajované informácie v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z o ochrane utajovaných skutočností a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“). V
tejto súvislosti správny súd dodáva, že skutočnosť, že má možnosť požiadať SIS o nazretie do spisu

obsahujúceho predmetnú utajovanú skutočnosť bola žalobcovi pod č. PPZ-HCP-BB2-54-001/2023-PC
zo dňa 18.05.2023 oznámená je len vyjadrením práva nazerania do spisu v zmysle § 23 Správneho
poriadku.
27. Niet pochýb o tom, že informácie, ktoré sú obsahom vyjadrenia Slovenskej informačnej služby,
boli utajovanou skutočnosťou s príslušným stupňom utajenia. Nemožno spochybniť, že v prípade

sprístupnenia utajovaných skutočností nepovolanej osobe by mohlo dôjsť aj k zmareniu aktivít
vykonávaných v súvislosti s dotknutou osobou, ktorej sa informácie týkajú, a zároveň by mohlo
dôjsť aj k odhaleniu používaných foriem, metód a prostriedkov získavania informácií. Preto možno
akceptovať, že nie vždy do úvahy prichádza úplné a presné oboznámenie účastníka konania s
podkladom rozhodnutia, ktorý má podobu utajeného režimu, čo možno odôvodniť práve zabezpečením

ochrany záujmov týkajúcich sa národnej bezpečnosti a verejného poriadku. Je preto potrebné, aby
v kontexte konkrétneho prípadu s ohľadom na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností, boli
zvolené také postupy a realizované také úkony, ktorých preskúmateľnosť je obmedzená tak, aby sa
zachovanýcieľ-zabezpečenieurčitejmierykontradiktórnostikonania,moholdosiahnuťajbezohrozenia
bezpečnostných záujmov štátu, a aby nevznikali s tým spojené ujmy.

28. Pokiaľ orgány verejnej správy rozhodli o žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu výlučne
s odkazom na nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby obsahujúce spravodajské
informácie, na ktoré sa vzťahuje režim utajenia podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností,
a žalobcu, prípadne jeho právneho zástupcu, neupovedomili aspoň o podstatnom obsahu týchto
informácií, prípadne nezdôvodnili prečo nie je možné v určitom rozsahu sprístupniť informácie, ktoré

sú dôvodom pre zamietnutie žiadosti o dlhodobý pobyt, takýto postup je v rozpore s ustanoveniami
Správneho poriadku, ktoré zabezpečujú realizáciu práva na kontradiktórne konanie (§ 3 ods. 2, § 3 ods.
5, § 32 ods. 1, § 43 ods. 2 a § 43 o náležitostiach rozhodnutia).
29. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V

ďalšom konaní je orgán verejnej správy prvého stupňa povinný postupovať podľa vyššie uvedených
záverov správneho súdu.
30. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne
vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu

v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).