Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Shk/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200287
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6020200287.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): D.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX
XX . A., právne zastúpený JUDr. Ján Pirč, advokát, Kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, IČO: 36 855
910, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica,
za účasti ďalšieho účastníka: INFOCAR, a. s., so sídlom Račianska 30/A, 831 02 Bratislava, IČO: 35
773 090, právne zastúpený Mgr. Mgr. Michal Lipták, PhD., advokát, Moyzesova 61, 900 28 Ivanka pri
Dunaji, IČO: 47 679 107, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: PP 598- 94/P278971

II/149-2012 zo dňa 17. decembra 2012, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 76S/5/2020- 352 zo dňa 13. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 76S/5/2020- 352 zo
dňa 13. apríla 2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015

Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PP 598-94/P278971
II/149-2012zodňa17.decembra2012(ďalejlen„napadnutérozhodnutie“),ktorýmpotvrdilprvostupňové
rozhodnutie žalovaného č. PP 598-94/P278971 I/14-2012 zo dňa 20. februára 2012, ktorým vo veci
návrhu ďalšieho účastníka konania na zrušenie patentu č. 278971 s názvom „Zariadenie na identifikáciu
legálneho používania motorového vozidla“ rozhodol tak, že napadnutý patent č. 278971 zrušil podľa § 46
ods. 1 písm. f) zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Patentový
zákon“) keď dospel k záveru, že riešenie podľa patentu č. 278971 nebolo v čase jeho prihlásenia
výsledkom vynálezcovskej činnosti v zmysle § 6 zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných
vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 527/1990 Zb.“),
a teda, že v čase udelenia napadnutého patentu neboli splnené podmienky na jeho udelenie.
2. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi v zmysle § 167 a nasl. SSP náhradu trov
konania nepriznal. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania,

pretožemunevzniklitrovykonaniaspojenéspovinnosťouuloženousprávnymsúdom.Ďalejsprávnysúd
rozhodoloznalečnomaonáhradehotových,preukázanýchauplatnenýchvýdavkovznalcavsúvislostis
vypočutím znalca na pojednávaní dňa 15.03.2023 podľa § 172 ods. 3 SSP tak, že zaviazal neúspešného
žalobcu na náhradu trov štátu, pretože vzniknuté trovy dôkazu budú hradené z prostriedkov štátu.3. Správny súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach
zodpovedal všetky žalobné námietky žalobcu, pričom podotkol, že po zrušení predchádzajúcich
rozhodnutí správneho súdu Najvyšším súdom SR bolo úlohou správneho súdu opätovne sa vysporiadať

s námietkami žalobcu, ktoré smerovali do správnej úvahy žalovaného pri vyhodnotení vynálezcovskej
činnosti. V záujme komplexného pohľadu na vec sa správny súd opätovne vysporiadal so všetkým
žalobnými námietkami.
4. K námietke žalobcu ohľadne nedostatku odbornosti v konaní pred úradom, a to konkrétne, že jedinou
odbornou členkou komisie v rámci prvostupňového konania pred úradom bola D.. F. I. a požiadavke

žalobcu na vykonanie konfrontácie, správny súd odkázal na odôvodnenie svojich predošlých rozhodnutí
a zotrval na závere o nedôvodnosti týchto žalobných námietok s tým, že konfrontácia nebola potrebná.
Aj keď boli predošlé rozhodnutia správneho súdu zrušené, dôvody pre zrušenie sa netýkali týchto
žalobných námietok. Požiadavku na konfrontáciu členky komisie D.. F. I. správny súd v rozsudku č.
k. 23S/34/2013-124 zo dňa 15.05.2013 neuznal za dôvodnú. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn.
3Sžhuv/1/2014 zo dňa 02.12.2015 vo vzťahu k odbornosti členky komisie uviedol, že v tomto prípade sa

vychádza z premisy, že správny orgán menuje členov komisie z odborníkov, ktorých odborné a morálne
vlastnosti sú mu známe a ktorých odbornosť a nestrannosť sú zárukou objektívneho rozhodnutia vo
veci. Je výlučným právom a zároveň povinnosťou správneho orgánu, aby komisiu, ktorá má vo veci
rozhodnúť, zostavil tak, aby jednotliví členovia spĺňali požiadavky zákona. Ak má však účastník konania
výhrady a námietky k menovaným členom, k ich odbornosti a nezaujatosti, má o nich správny orgán

informovať len čo sa o nich dozvie. Aj v rozsudku sp. zn. 23S/34/2013 - 453 zo dňa 26.09.2018 neuznal
správny súd tieto žalobné námietky za dôvodné, odkazujúc na už vyslovené závery.
5. Správny súd k uvedenej námietke žalobcu tiež uviedol, že žalobca v administratívnom konaní a ani
v správnej žalobe neuviedol také žalobné námietky, pre ktoré by uvedená zamestnankyňa mala byť
vylúčená pre zaujatosť, čo by malo význam pre rozhodnutie veci. Pokiaľ ide o vytýkanú neodbornosť,

ide o nepreukázané domnienky žalobcu. V prejednávanej veci žalobca podal proti prvostupňovému
rozhodnutiu rozklad, o ktorom rozhodol predseda úradu na základe návrhu ním ustanovenej odbornej
komisie.Vectedabolaposudzovanáodbornoukomisiouvrámciprvostupňovéhokonania(trajačlenovia)
a odbornou komisiou menovanou ad hoc v rámci druhostupňového konania (päťčlenná komisia). Ako
uviedol aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžhuv/1/2014 zo dňa 02.12.2015, predpokladá sa, že

orgán verejnej správy pri realizovaní jemu zverenej kompetencie menuje členov komisie z odborníkov,
ktorých odborné a morálne vlastnosti dávajú záruku objektívneho rozhodnutia vo veci a zároveň, že
účastník konania má informovať o svojich výhradách správny orgán. Žalobca ani neuvádza konkrétne
ustanovenie konkrétneho právneho predpisu, s ktorým by bolo v rozpore menovanie D.. F. I. ako
členky komisie. Záverom k uvedenej námietke dodal, že v prejednávanej veci pristúpil k nariadeniu

znaleckéhodokazovaniaakvýsluchuznalca,pretonepovažovalkonfrontáciusozamestnankyňouúradu
za potrebnú.
6. K námietke žalobcu ohľadne nedostatkov prekladu patentových listín čo do ich obsahu správny súd
odkázal na závery uvedené vo svojich predošlých rozhodnutiach. V rozsudku č. k. 23S/34/2013-124
zo dňa 15.05.2013 uviedol, že úrad pri výzve na doplnenie prekladu postupoval podľa § 16 ods. 2

vyhlášky Úradu priemyselného vlastníctva SR č. 223/2002 Z. z., ktorou sa vykonáva Patentový zákon, a
že pokiaľ ďalší účastník konania ako navrhovateľ administratívneho konania doplnil svoj návrh o úradne
overený preklad niektorých častí namietaných dokumentov s vyznačením v pôvodnom texte, tak nedošlo
kporušeniuzákonnéhopostupu,najmäsprihliadnutímnato,žeajztakéhoprekladubolomožnévykonať
porovnania patentových listín. Správny súd vyhodnotil aj neúplný preklad za dostatočný a poukázal na

to, že žalobca neuviedol text prípadných iných častí US patentu, ktorý nebol preložený a ktorý by mal
význam pre rozhodnutie veci. Zároveň správny súd uzavrel, že predloženie úradne overeného prekladu
len časti namietaných patentov nebolo dôvodom na zastavenie konania podľa § 47 ods. 1 Patentového
zákona pre nedoplnenie návrhu na začatie konania na základe výzvy úradu.
7. K týmto námietkam aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžhuv/1/2014 zo dňa 02.12.2015 uviedol,

že je nepochybné, že pre potreby posúdenia US patentu je potrebné vychádzať z autorizovaného
prekladu listín a že preklad je potrebné dodať v takom rozsahu, v akom je to nevyhnuté pre toto
posúdenie. Ďalej uviedol, že ak má US patent širší rozsah ako je rozsah zrušovaného patentu, nie je
potrebné ísť nad rámec a zaobstarávať aj preklad takých častí patentu, ktoré so zrušovaným patentom
nesúvisia. S touto skutočnosťou sa správny orgán v odôvodnení dostatočne musí vysporiadať, čo v

prejednávanej veci podľa Najvyššieho súdu SR správny orgán vykonal. Nie je potrebné zabezpečovať
preklad takých častí patentu, ktoré nemajú vplyv na vzájomné posúdenie. Ani z ust. § 16 ods. 2 vyhlášky
223/2002 Z. z. nevyplýva povinnosť predložiť preklad celých listín, postačuje aj len časť listín.8. Z uvedených dôvodov bola žalobná námietka o nesprávnom postupe pri výzve ďalšieho účastníka
konania na doplnenie úradných prekladov US patentu, resp. patentov nedôvodná. Keďže správny
súd aj Najvyšší súd SR považovali doplnenie návrhu o preklad relevantných častí US patentu za

dostatočné, nebol dôvod na postup úradu podľa § 47 ods. 1 Patentového zákona o zastavení
konania pre nedostatočné doplnenie návrhu na začatie konania. Žalobca nesúhlasil s tým, aby bol s
návrhom na zrušenie patentu predložený úradne neoverený preklad US patentu, preto bol návrh ďalším
účastníkom konania doplnený o úradne overený preklad. V predchádzajúcom konaní nebolo žalobcom
spochybnené, že by úradne overený preklad bol podaný odborne nespôsobilou osobou (prekladateľom).

9. Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí k súvisiacim námietkam žalobcu predneseným v rozklade
uviedol, že možno súhlasiť, že preklad niektorých odborných výrazov skutočne nebol presný, pretože
nie je v súlade s odbornou terminológiou používanou v danej oblasti. Tejto skutočnosti si bol vedomý
aj prvostupňový orgán, čo vyplýva zo strany 5 jeho rozhodnutia. Podľa žalovaného prvostupňový orgán
vychádzal z technickej podstaty riešenia tak, ako vyplýva z originálu namietaného patentu v anglickom
jazyku,akoajzpôvodnéhoprekladu,tedanielenzúradneoverenéhoprekladu,vočiktorémumalžalobca

výhrady. Preto nemohlo byť posúdenie skutočnej technickej podstaty riešenia opísaného v namietanom
patente US 4,965,821 prvostupňovým orgánom uvedenými nepresne preloženými výrazmi zásadným
spôsobom ovplyvnené. Aj tieto žalobné námietky považuje správny súd za nedôvodné a zotrval na
záveroch, ktoré boli vyslovené aj v predchádzajúcich rozhodnutiach správneho súdu.
10. V tejto súvislosti správny súd odkázal aj na § 2 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,

tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, v zmysle ktorého je prekladateľom fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená
štátom na vykonávanie činností podľa tohto zákona, pričom zoznam osôb oprávnených vykonávať
činnosť prekladateľa vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. Podmienkou pre zápis osoby do zoznamu
prekladateľovjesplneniezákonomstanovenýchpodmienok,medziktorépatriaajpodmienkytýkajúcesa

vzdelania. Preklad autorizovaným prekladateľom preto bez ďalšieho nemožno spochybňovať. Žalovaný
postupoval dôsledne, zaoberal sa použitými pojmami v preklade a vyhodnocoval aj to, či by použitie nie
celkom vhodného pojmu prekladateľom mohlo mať vplyv na technické porovnávanie a na formovanie
správnej úvahy žalovaného. V rámci výkonu svojej kompetencie zvolil žalovaný dostatočný postup
a je možné uznať argumentáciu, že pri preklade z anglického jazyka do slovenského jazyka je pri

niektorých pojmoch možné vychádzať z viacerých možných variantov prekladu a niekedy nemusí byť
zvolené, najmä v kontexte s ďalším textom, práve správne slovo. Žalobca ale nepreukázal, že by
žalovaný vychádzal z takých nesprávnych pojmov, že by to malo za následok neudržateľnosť žalovaným
formovanej správnej úvahy.
11. K námietke o tom, že žalobca nebol informovaný o ukončení dokazovania správny súd uviedol,

že aj táto námietka bola zodpovedaná v rozhodnutí správneho súdu č. k. 23S/34/2013 - 124 zo dňa
15.05.2013 a aj v rozhodnutí č. k. 23S/34/2013 - 453 zo dňa 26.09.2018. Vo vzťahu k tejto žalobnej
námietke nezaujal odlišné stanovisko ako správny súd ani najvyšší súd v rámci odvolacích konaní a
zaviazal správny súd nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Tento druh administratívneho konania
sa riadi koncentračnou zásadou zakotvenou v § 47 ods. 7 a v § 53 Patentového zákona. Z § 47 ods.

7 Patentového zákona vyplýva, že pre posudzovanie naplnenia podmienok pre zrušenie patentu je
smerodajný návrh na zrušenie patentu a vyjadrenie majiteľa patentu, ktoré následne nemožno rozširovať
ani dopĺňať. Z tohto ustanovenia vyplýva, že navrhovateľ nemôže dôvody zrušenia patentu následne
rozšíriť alebo doplniť, administratívne konanie je vedené len v rozsahu „prvotného“ návrhu na zrušenie
patentu a vyjadrenia majiteľa k nemu. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k

návrhu na zrušenie patentu. Žalobca podal rozklad, ku ktorému sa vyjadril ďalší účastník konania. Aj
keď toto vyjadrenie nebolo doručené žalobcovi, vzhľadom na koncentračnú zásadu nejde o podstatnú
vadu v procesnom postupe žalovaného, ktorá by mala za následok ujmu na právach žalobcu.
12. Podstatná časť žalobných námietok žalobcu sa týkala správnej úvahy žalovaného, v rámci ktorej
bol vyhodnocovaný nedostatok vynálezcovskej činnosti. Správny súd v rozsudku č. k. 23S/34/2013 -

124 zo dňa 15.05.2013 neuznal tieto žalobné námietky za dôvodné. Rovnako aj v rozhodnutí č. k.
23S/34/2013 - 453 zo dňa 26.09.2018 správny súd dospel k záveru, že tieto námietky žalobcu nie sú
dôvodné. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR uznesením sp. zn. 3Spv/2/2019 zo dňa 18.06.2020 bolo
úlohou správneho súdu opätovne sa vysporiadať s týmito námietkami žalobcu, rešpektujúc záväzný
právny názor vyslovený najvyšším súdom v uvedených dvoch uzneseniach sp. zn. 3Sžhuv/1/2014 zo

dňa 02.12.2015 a sp. zn. 3Spv/2/2019 zo dňa 18.06.2020. Správny súd vo vzťahu k námietkam žalobcu
týkajúcim sa správnej úvahy žalovaného pri vyhodnocovaní vynálezcovskej činnosti poukazuje na
závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Spv/2/2019 zo dňa 18.06.2020 v tejto veci, v ktorom
najvyšší súd uviedol, že právny záver ohľadom naplnenia alebo nenaplnenia pojmu vynálezcovskejčinnosti v zmysle patentového zákona je zákonom povolenou správnou úvahou žalovaného, ktorý
vec posudzuje z hľadiska abstraktnej úvahy odborníka v stave techniky a rozsah súdneho prieskumu
zákonnosti správny súd uskutočňuje v zmysle § 27 ods. 2 SSP (predtým §245 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku).
13. Správny súd poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry je správnu úvahu potrebné vnímať
ako „autonómne pásmo“, v rámci ktorého sa orgán verejnej správy pohybuje v administratívnom konaní,
pri výkone verejnej správy. Ide o určitý „manévrovací prostriedok“ orgánu verejnej správy pri realizácii
výkonnej moci a umožňuje, aby si orgán verejnej správy v rámci vymedzeného právneho priestoru a

podľa možností vybral tú cestu, ktorú považuje za najefektívnejšiu. Správny súd sa v rámci súdneho
prieskumu zameriava na to, či orgán verejnej správy pri formovaní správnej úvahy nevybočil z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom, či správna úvaha nie je arbitrárna, či je dostatočne odôvodnená a
preskúmateľná a či zodpovedá zásadám logického myslenia.
14. Poukázal pritom aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Spv/2/2019 zo dňa
18.06.2020. V zmysle záväzného právneho názoru uvedeného v predchádzajúcich rozhodnutiach

Najvyššieho súdu SR, nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Priemyselné vlastníctvo a zadal
znalcovi zodpovedať 8 otázok, ktorých zodpovedanie považoval za podstatné pre overenie správnej
úvahy žalovaného. Pre overenie správnej úvahy žalovaného, ktorú žalobca rozporoval, správny súd
považuje za podstatné odpovede znalca z odboru Priemyselné vlastníctvo uvedené v znaleckom
posudku č. 3/2022 a v zmysle týchto odpovedí považuje správny súd správnu úvahu žalovaného

pri vyhodnocovaní vynálezcovskej činnosti za správnu, logickú, preskúmateľnú a nevykazujúcu znaky
arbitrárnosti. Správny súd zotrváva na záveroch, ktoré uviedol vo svojom predošlom rozhodnutí č. k.
23S/34/2013 - 453 zo dňa 26.09.2018, nakoľko aj na základe ďalšieho znaleckého dokazovania dospel
k rovnakým záverom.
15. Správny súd vyhodnotil, že v čase podania prihlášky napadnutého patentu žalobcom tak relevantný

stav techniky bol reprezentovaný riešením resp. zariadením podľa namietaného amerického patentu,
ktoré umožňovalo prenájom motorových vozidiel a na identifikáciu užívaného motorového vozidla a jeho
užívateľa využívalo dvojicu údajov, zaznamenávaných na dvoch „nosičoch údajov“ - databázach ako
prvkoch zariadenia, pričom jeden z dvojice údajov sa týkal motorového vozidla a druhý z dvojice údajov
sa týkal osoby užívateľa motorového vozidla. Tento princíp identifikácie používania motorového vozidla

bol použitý aj v namietanom slovenskom patente prostredníctvom bázy dát pevného kódu motorového
vozidla a pohyblivého kódu motorového vozidla. Aj keď v báze dát pohyblivého kódu motorového vozidla
nie sú obsiahnuté údaje vo vzťahu ku konkrétnemu užívateľovi, ide o riešenie zamerané na dosiahnutie
požadovaného výsledku na základe spárovania dvoch druhov údajov. Keďže predmetom patentových
nárokov žalobcu je zariadenie v statickom stave, orgány verejnej správy oboch stupňov vyhodnocovali

správne aj prepojenie jednotlivých súčastí zariadenia (prenos údajov a prepojenie „nosičov“ informácií)
len ako súčasť/časť zariadenia v statickom stave.
16. Žalobca vyjadril nesúhlas s odpoveďami znalca v znaleckom posudku, avšak správny súd
po vykonaní dokazovania znaleckým posudkom a po vypočutí znalca na pojednávaní nedospel k
záveru, že by znalecký posudok nemal náležitosti požadované zákonom, že by bol nelogický alebo

nepreskúmateľný. Z rozhodnutí žalovaného vyplýva, že dospel k záveru, že na základe riešenia
obsiahnutého v SK patente je možné identifikovať osobu oprávneného užívateľa v tom zmysle, či
je oprávneným užívateľom motorového vozidla, nie v zmysle konkrétna fyzická osoba identifikovaná
menom, priezviskom a pod., len ako osoba anonymného oprávneného užívateľa. Zo samotnej
patentovej listiny SK patentu - Podstata vynálezu pritom vyplýva, že „Informácia o oprávnenom

užívateľovi motorového vozidla je obsiahnutá v pohyblivom kóde motorového vozidla.“ Týmto dôkazom
predloženým žalobcom neboli vyvrátené závery v znaleckom posudku znalca z odboru Priemyselné
vlastníctvo.
17. Správny súd považoval za podstatné aj skutočnosti, ktoré boli uvedené na pojednávaní
pred správnym súdom, a ktoré vyplývajú aj z obsahu preskúmavaných rozhodnutí, a to, že

predmetom ochrany podľa patentových nárokov SK patentu je zariadenie v statickom stave, ako vec
charakterizovaná znakmi a vzťahmi medzi nimi. Predmetom patentovej ochrany nie je spôsob - použitie.
Žalobca väčšiu časť žalobných námietok uplatnil tak, akoby predmetom ochrany nebolo zariadenie v
statickom stave ale spôsob použitia - zariadenie v činnosti, kde by bol podstatný aj účel použitia. Pri
posúdení vynálezcovskej činnosti riešenia pre zariadenie v statickom stave nebolo podstatné to, na aký

účel sa zariadenie podľa riešenia bude používať.
18. K námietke, že správny orgán neanalyzuje charakteristiky kódu správny súd uviedol, že v oboch
rozhodnutiach je uvedená analýza tak US patentu ako aj SK patentu. Žalovaný v rozhodnutí netvrdil, že
podľa SK patentu je možné zistiť konkrétnu osobu, ktorá je užívateľom. Je pravdou, že túto skutočnosťpotvrdil D.. F. O. v odbornom vyjadrení č. 23/2018, ktoré žalobca predložil v administratívnom konaní,
ale táto skutočnosť ani nebola sporná a nebol na nej založený záver o nedostatku vynálezcovskej
činnosti. Tieto námietky uvedené v správnej žalobe sú preto nedôvodné a nemajú ani oporu v dôvodoch

preskúmaných rozhodnutí. Pokiaľ ide o predloženie odborného stanoviska č. 23/2008 vypracovaného
znalcom Ing. Milanom Haulišom, žalobca nebol v rámci administratívneho konania nijako ukrátený na
svojich právach, pretože úrad toto stanovisko vyhodnocoval a vzal ho do úvahy. Nie je možné vylúčiť,
že pre vyhodnotenie vynálezcovskej činnosti možno pripustiť aj zodpovedanie čiastkových otázok, ktoré
samy o sebe neposudzujú vynálezcovskú činnosť a sú akoby podkladmi pre úvahu, výsledkom ktorej

je posúdenie vynálezcovskej činnosti. Znalec sa ale v odbornom vyjadrení zaoberal zhodnosťou, resp.
nezhodnosťou riešení.
19. V rozhodnutí žalovaného podľa správneho súdu nebolo konštatované, že by na základe riešenia
v SK patente bolo možné zistiť konkrétnu osobu - kto je majiteľom alebo nájomcom vozidla, ale len či
je užívateľ oprávneným užívateľom. Žalovaný takýto záver, na ktorý opakovane žalobca poukazoval,
v rozhodnutí neuvádza. Žalobca bol názoru, že explicitne nemusí tvrdiť vynálezcovskú činnosť. Pokiaľ

ale jednou z hmotnoprávnych podmienok pre udelenie patentu bola aj vynálezcovská činnosť (§ 3
ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb. platného a účinného v čase udelenia patentu žalobcovi), tak ak bol
podaný návrh na zrušenie patentu z dôvodu nedostatku vynálezcovskej činnosti a pokiaľ sú aj samotné
preskúmavané rozhodnutia žalovaného založené na nedostatku vynálezcovskej činnosti, žalobca sa
podľa správneho súdu mýli, ak tvrdí, že nemusí uvádzať vynálezcovskú činnosť. Podstatnou otázkou

je nedostatok vynálezcovskej činnosti, preto pri rozporovaní záverov je potrebné uviesť v čom mala
vynálezcovská činnosť spočívať.
20. Úrad v preskúmavaných rozhodnutiach pri vyhodnocovaní, či išlo alebo nešlo o vynálezcovskú
činnosť postupoval v zmysle definície vynálezcovskej činnosti a vyhodnocoval aj pevný kód a pohyblivý
kód ako prvky zariadenia - riešenia zadefinovaného v patente. Podľa správneho súdu nestačí pre

vynálezcovskú činnosť použitie/vytvorenie nového pojmu pre prvok s určitými vlastnosťami, ak pri
jeho vytvorení absentuje aplikovanie riešenia, ktoré je „doteraz“ (do uplatnenia patentovej ochrany)
nepoznané, a ku ktorému by odborník z príslušnej oblasti nedospel pri poznaní a aplikovaní „doteraz“
poznaných riešení, teda pri ktorom síce aj je prvok novosti ale chýba „vynálezcovský krok“. Preto
aj použitie určitého prvku nie je samo o sebe preukázanie vynálezcovskej činnosti. Posudzovanie

pevného kódu a pohyblivého kódu ako prvkov zariadenia zadefinovaných patentových nárokov je
žalovaným podrobne vyhodnotené v logickej postupnosti v obsahu preskúmavaných rozhodnutí. Navyše
v patentovej listine nie je ani konkrétny popis štruktúry týchto kódov, ktorými by boli zadefinované ich
vlastnosti.
21. Pokiaľ žalobca uviedol v rámci svojich ďalších vyjadrení ďalšie dôvody nezákonnosti

preskúmavaných rozhodnutí, s týmito sa správny súd nemohol vysporiadať, pretože boli prednesené po
uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

22. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, v ktorej
navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
23. Sťažovateľ uviedol, že za svoju vynálezcovskú činnosť považuje skutočnosť, že jeho napadnutý

SK patent poskytuje riešenie k problému, ktoré dovtedy neexistovalo, a to schopnosťou identifikovať
neoprávnené používanie vozidla aj bez vyhlásenia pátrania prakticky v ľubovoľnom čase a na
ľubovoľnom mieste (vrátane zahraničia), čo má výrazný potenciál pre znižovanie počtu krádeží
motorových vozidiel. Na druhej strane namietaný US patent je zariadenie „na pomoc v manažmente a
získavaní informácií požadovaných stranami snažiacimi sa o uzatváranie zmlúv na prenájom zariadení,

napr. automobilov“. Zjednodušene povedané, je to zariadenie, ktoré urýchľuje procesy pri prenájme
automobilu s minimalizáciou účasti personálu autopožičovne na procese prípravy zmluvy.
24. Podľa sťažovateľa mal správny súd pri právnom posúdení veci postupovať nie podľa § 8 ods. 1
Patentového zákona ale v súlade s metodikou Európskeho patentového úradu (ďalej len „EPÚ“). Mal
za to, že konanie o zrušení patentu nemalo ani začať. S uvedenými námietkami sa podľa sťažovateľa

správny súd nevysporiadal, čím nesprávne právne posúdil vec a znemožnil sťažovateľovi uskutočniť
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal
tiež, že správny súd akceptoval vyhýbavé odpovede znalca, ktorý nie je odborníkom v oblasti techniky,
ktorej sa patent týka, ako aj samotný znalecký posudok a výpoveď znalca, a to nekriticky naprieknámietkam sťažovateľa. Zároveň namietol, že správny súd nepripustil pri výsluchu pred správnym
súdom položiť znalcovi otázku od sťažovateľa.
25. Sťažovateľ ďalej namietal spôsob vyhodnocovania existencie vynálezcovskej činnosti, pričom vytkol

aj neodbornosť a nedôveryhodnosť znalca. Namietol, že správny súd neprihliadol na znalecké posudky
predložené sťažovateľom a nevysporiadal sa ani s rozpornými tvrdeniami a protirečeniami znalca a
žalovaného. Rovnako namietol, že správny súd neakceptoval vyjadrenia sťažovateľa k znaleckému
posudku zo dňa 03.11.2022 ani vyjadrenie sťažovateľa k vyjadreniu znalca zo dňa 01.03.2023. Ostatné
sťažnostnénámietkyvkasačnejsťažnostisťažovateľzameralnavyvrátenietvrdeníznaleckéhoposudku

detailným popisom ním tvrdených rozhodných skutočností.
26. Ďalej namietal, že správny súd nesprávne vyhodnotil postavenie strán v konaní, keď podľa rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžh/1/2010 zo dňa 07.12.2010 nemá sťažovateľ preukazovať existenciu
vynálezcovskej činnosti, ale žalovaný má preukázať jej neexistenciu. Dodal, že rozsudok správneho
súdu považuje za zmätočný keď sa nevysporiadal so zvyšnými námietkami sťažovateľa z dôvodu, že
boli podané po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby. Sťažovateľ uviedol, že námietky s ktorými

sa správny súd nevysporiadal, predložil pred právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu.
27. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 20.09.2023 uviedol, že v rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Spv/2/2019 zo dňa 18.06.2020 bolo nesprávne uvedené, že sa žalovaný ku kasačnej
sťažnosti nevyjadril, pričom žalovaný mal za to, že k podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľa vypracoval
vyjadrenie, ktorí elektronicky poslal správnemu súdu v rámci stanovenej lehoty, o čom aj svedčí

elektronická doručenka. Podotkol, že nezohľadnením predmetného vyjadrenia bol ukrátený na svojich
zákonných právach a v dôsledku pochybenia mu bolo odopreté právo na spravodlivý proces, pričom
priložil aj svoje pôvodné vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku správneho súdu
č. k. 23S/34/2013-453 zo dňa 26.09.2018.
28. K aktuálne prejednávanej veci žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok

správneho súdu považuje za správny, náležite odôvodnený, zrozumiteľný, určitý a s logicky
odôvodnenými závermi. Podľa žalovaného nespokojnosť a počas konania sa meniace námietky
sťažovateľa majú pôvod v jeho nesprávnom chápaní posudzovania vynálezcovskej činnosti a najmä
v odlišnej interpretácii rozsahu ochrany vyplývajúcej z napadnutého patentu sťažovateľa. Poukázal
na význam „vynálezcovskej činnosti“ a uviedol, že patentovateľné vynálezy ležia za hranicami bežnej

remeselnej, resp. inžinierskej rutinnej práce, čo v prípade napadnutého patentu nemožno považovať
za naplnené. V preskúmavanom prípade žalovaný v administratívnom konaní uzatvoril, že priemerný
odborník v danej oblasti s poznatkami z namietaného patentu by dokázal dospieť k riešeniu uvedenému
v napadnutom patente bez toho, aby na to vynaložil vynálezcovské úsilie.
29. Žalovaný opakovane zdôraznil, že rozdielne závery žalovaného správneho orgánu, znaleckých

posudkov znalcov D. F. a D.. J. ako aj závery správneho súdu týkajúce sa hodnotenia kritéria
vynálezcovskej činnosti na jednej strane a závery sťažovateľa týkajúce sa hodnotenia kritéria
vynálezcovskej činnosti na strane druhej vyplývajú z nesprávneho pohľadu sťažovateľa na rozsah
ochrany vyplývajúcej z jeho patentu, teda z odlišnej a nesprávnej interpretácie rozsahu ochrany
vyplývajúcej z napadnutého patentu sťažovateľa, a preto posudky predkladané sťažovateľom pre

meritum veci nie sú podstatné a relevantné. Pri posudzovaní rozsahu ochrany vyplývajúcej z patentu
majú primariát patentové nároky; nie je možné dospieť pomocou opisu vynálezu alebo výkresov
za hranicu vymedzenia rozsahu ochrany tak, ako je formulovaný v patentových nárokoch. Podľa
žalovaného patentové nároky nie sú len vodítkom a nie je možné pripustiť, že by skutočnú ochranu bolo
možné rozšíriť aj na to, čo so zreteľom na opis vynálezu a výkresy zamýšľal majiteľ patentu chrániť.

30. Žalovaný mal za to, že vymedzenie dôvodov a formulácie sťažnostných bodov sťažovateľom sú
nejasné, nezrozumiteľné a vymykajú sa z rámca prípustných dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle SSP,
pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 1/2018 z 21. marca 2018 a namietal,
že sťažnostné body týkajúce sa sťažovateľovho tvrdeného porušenia zákona zo strany správneho súdu
vyjadrujú sťažovateľovu nespokojnosť s tým, že sa správny súd nestotožňuje s jeho právnymi názormi.

31. Ďalej žalovaný nesúhlasil s námietkou sťažovateľa, že správny súd ako aj žalovaný v
administratívnom konaní mal pri právnom posúdení veci postupovať nie podľa ustanovenia § 8 ods.
1 Patentového zákona ale v súlade s jasnou a preskúmateľnou metodikou EPÚ, ktorá by mala mať
prednosť. K tomuto názoru žalovaný uviedol, že napriek v zásade totožnému zneniu právnej normy
s neskoršou právnou normou v Patentovom zákone, je relevantným ustanovením pre posúdenie

vynálezcovskej činnosti v preskúmavanom prípade ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb., ktorý
bol platný a účinný v čase udelenia patentu. Argument sťažovateľa o prednosti Európskeho patentového
dohovoru resp. metodiky EPÚ, ktorá nemá povahu právneho predpisu, je potrebné podľa žalovaného
odmietnuť. Patent sťažovateľa bol udelený ako patent tzv. „národný“ v konaní pred žalovaným podľaplatných a účinných vnútroštátnych právnych predpisov. Je zrejmé, že v konaní o udeľovaní patentov
nie je a ani nemôže byť Úrad priemyselného vlastníctva SR viazaný metodikou EPÚ, ktorá je určená pre
konania pred Európskym patentovým úradom, tzn. týka sa postupu udeľovania európskych patentov a

ani nemá povahu právnej normy.
32. Napriek uvedenému, metodika žalovaného, ktorá usmerňuje postup žalovaného pri posudzovaní
vynálezcovskej činnosti, nie je v rozpore s metodikou EPÚ, a to ani v časti týkajúcej sa posudzovania
vynálezcovskej činnosti. To podľa žalovaného znamená, že aj keby postupoval podľa metodiky EPÚ,
nemalo by to vplyv na rozhodnutie v tejto veci. Podľa žalovaného však sťažovateľ princípy z metodiky

EPÚ ako aj princípy z rozhodovacej praxe EPÚ uvádzané v kasačnej sťažnosti aplikuje na posudzovaný
prípad nesprávne, pričom uviedol, že rovnako ako EPÚ dbá na to, aby pri posudzovaní vynálezcovskej
činnosti nedochádzalo k tzv. spätnému pohľadu.
33. Žalovaný ďalej konštatoval, že sťažovateľ definuje problém riešený jeho vynálezom ako problém
identifikácie legálneho používania motorového vozidla bez vyhlásenia pátrania. Avšak žalovaný uviedol,
že Vyhlásenie alebo nevyhlásenie pátrania nie je možné považovať za súčasť problému riešeného

vynálezom sťažovateľa, nie je technickým znakom riešenia. Za zjavné však považuje, že obe riešenia
riešia rovnaký technický problém a to identifikáciu/overenie oprávnenosti použitia vozidla, resp. ako
prostredníctvom dvoch údajov zabezpečiť určité overenie (a či toto riešenie bude použité pri prenájme
alebo pri kontrole legality používania vozidla je už len využitie toho riešenia v praxi). Rovnako nesúhlasil
ani s námietkou sťažovateľa, že administratívne konanie sa nemalo ani začať a uviedol, že konanie sa

začalo na základe podania návrhu ďalšieho účastníka spoločnosti INFOCAR, a.s.
34. Viaceré sťažnostné body sťažovateľa sa podľa žalovaného týkali otázky „identifikácie konkrétnej
osoby“ prostredníctvom riešenia podľa patentu sťažovateľa, avšak správna úvaha žalovaného
nezahŕňala túto podľa neho sťažovateľom vykonštruovanú a žalovanému prisudzovanú domnienku.
Zdôraznil, že aj odpoveď znalca D.. D. J. na otázku č. 3, a to vzhľadom na celkový kontext riešenia podľa

patentu sťažovateľa a aj vzhľadom na formuláciu jemu predloženej otázky, je možné interpretovať len
ako „konkrétnosť osoby vo vzťahu k znaku oprávneného používania vozidla“.
35. Záverom žalovaný k námietkam sťažovateľa ohľadne znaleckého posudku D.. D. J. uviedol,
že spornou otázkou medzi sťažovateľom a žalovaným je otázka existencie, resp. neexistencie
vynálezcovskej činnosti. Odlišný názor na existenciu, resp. neexistenciu vynálezcovskej činnosti je však

najmä dôsledkom odlišného názoru sťažovateľa a žalovaného na rozsah ochrany vyplývajúcej z patentu
žalobcu a nesprávneho pohľadu sťažovateľa na posudzovanie vynálezcovskej činnosti. Pričom, podľa
názoru žalovaného, bolo v priebehu správneho konania pred žalovaným i v priebehu súdneho konania
preukázané, že názor sťažovateľa je mylný a preto námietky sťažovateľa smerujúce voči znaleckému
posudku znalca považuje len za prejav nespokojnosti sťažovateľa so závermi znaleckého posudku,

ktoré však nie sú spôsobilé spochybniť závery znaleckého posudku resp. odbornosť znalca. Z vyššie
uvedených dôvodov navrhol aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.

III. Konanie na kasačnom súde

36. Prejednávaná vec bola dňa 02.11.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) a bola náhodným výberom pridelená na
rozhodnutie senátu 4S - sp. zn. 4Shk/1/2023, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto
rozhodnutia.
37.Kasačnýsúdzpredloženéhoadministratívnehoakoajsúdnehospisuzistilnasledovnýskutkovýstav:

38. Rozhodnutím č. PP 598/94/P 278971/137-2007 zo dňa 16.11.2007 Úrad priemyselného vlastníctva
SR ako prvostupňový orgán podľa § 46 ods. 1 písm. a) Patentového zákona na návrh ďalšieho účastníka
konania INFOCAR, a.s., Bratislava zrušil patent č. 278971 s názvom ,,Zariadenie na identifikáciu
legálnehopoužívaniamotorovéhovozidla“majiteľaD..H.X.(sťažovateľa).Protiuvedenémurozhodnutiu
podal žalobca rozklad a žalovaný - predseda Úradu priemyselného vlastníctva rozhodnutím č. PP

598-94/P 278971-II/67-2009 zo dňa 09.04.2009 rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil.
39. Uvedené rozhodnutie žalovaného bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní pred správnym
súdom vedeným pod sp. zn. 23S/60/2009, na základe sťažovateľom podanej správnej žaloby.
Rozsudkom č. k. 23S/60/2009-79 zo dňa 13.01.2010 správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec

muvrátilnaďalšiekonanie.RozhodnutiesprávnehosúdubolopotvrdenérozhodnutímNajvyššiehosúdu
SR sp. zn. 3Sžh/1/2010 zo dňa 07.12.2015. Po zrušení rozhodnutia žalovaného následne predsedníčka
Úradu priemyselného vlastníctva SR zrušila prvostupňové rozhodnutie a orgán verejnej správy 1. stupňa
opätovne konal vo veci.40. Úrad priemyselného vlastníctva SR, ako prvostupňový orgán následne rozhodnutím č. PP 598-94/
P278971 I/14-2012 zo dňa 20.02.2012 vo veci návrhu ďalšieho účastníka konania na zrušenie
patentu č. 278971 s názvom „Zariadenie na identifikáciu legálneho používania motorového vozidla“

rozhodol tak, že napadnutý patent č. 278971 zrušil podľa § 46 ods. 1 písm. f) Patentového zákona.
Prvostupňový orgán konštatoval, že riešenie podľa patentu 278971 nebolo v čase jeho podania
výsledkom vynálezcovskej činnosti a teda v čase udelenia napadnutého patentu neboli splnené
podmienky na jeho udelenie. Namietaný patent US 4, 965,821 predstavuje taký stav techniky voči
napadnutému riešeniu, ktorý samostatne preukazuje, že napadnutý patent v čase podania na úrad

nespĺňal podmienku vynálezcovskej činnosti.
41. K tomuto záveru dospel na základe porovnania jednotlivých znakov a prvkov zariadení napadnutého
patentu č. 278971 a namietaného amerického patentu č. US 4,965,821 s názvom „Systém na prenájom
mobilného zariadenia založený na bunkovom mobilnom rádiotelefóne“ (ďalej aj len „namietaný patent“
alebo „US patent“), ktorý bol udelený dňa 23.10.1990, s dátumom prednosti od 23.12.1988, ako aj
porovnávaním znenia patentových nárokov.

42. Na základe porovnania technických funkcií porovnávaných znakov uvedených patentov orgán
verejnej správy 1. stupňa konštatoval, že kódový snímač (1) v napadnutom patente a čítačka kariet
(234) v namietanom patente sú funkčne zhodnými prvkami porovnávaných zariadení, ktoré majú za
úlohu čítať kódy a dáta, pričom tieto kódy sú svojou štruktúrou rovnaké. Možno teda konštatovať, že
čítačku kariet v namietanom patente je možné považovať za technický ekvivalent ku kódovému snímaču

v napadnutom patente. Rovnako je možné podľa odôvodnenia rozhodnutia považovať za technické
ekvivalenty bázy dát (5) a (6) v napadnutom patente, ktoré okrem iného tvoria bázu dát (8) evidencie
motorových vozidiel, s databázami (60) a (62) v namietanom patente. Aj ostatné znaky napadnutého
patentu, resp. ich technické ekvivalenty, je možné nájsť v namietanom riešení v zhodnom systéme
vzájomnéhoprepojenia,ato:prenosovýspoj(3)-komunikačnásieť(48),riadiaciaporovnávacíblok(2)-

SAC (54), dátová zbernica (4) - komunikačná sieť (48) alebo dátový komunikačný kanál (70), informačný
výstup (10) - tlačiareň (42), riadiaci spoj (9) - komunikačná linka (52). V namietanom patente sú zrejmé
všetky znaky, resp. technické ekvivalenty, napadnutého riešenia, ktoré majú rovnakú funkciu vo vzťahu
k tomu istému výsledku.
43. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal sťažovateľ rozklad, o ktorom žalovaný - predseda Úradu

priemyselného vlastníctva SR rozhodol rozhodnutím č. PP 598-94/P 278971 II/149-2012 zo dňa
17.12.2012 tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil a rozklad zamietol. Sťažovateľ následne
podal správnu žalobu, o ktorej rozhodol správny súd tak, že rozsudkom č. k. 23S/34/2013 - 124 zo dňa
15.05.2013, v znení opravného uznesenia č. k. 23S/34/2013-181 zo dňa 04.02.2014 správnu žalobu
sťažovateľa zamietol.

44. Na základe odvolania sťažovateľa Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Sžhuv/1/2014 zo dňa
02.12.2015 rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že podstata v prejednávanej veci spočíva v posúdení, či patent sťažovateľa je
výsledkom vynálezcovskej činnosti. Najvyšší súd SR ďalej konštatoval, že bude potrebné vykonať
kontrolné znalecké dokazovanie, keďže nedostatok novosti síce neabsentuje, ale absentuje nedostatok

vynálezcovskej činnosti. Posúdenie vynálezcovskej činnosti je tak špecifické, že vysloviť záver, že
odborník v danej oblasti techniky by pri poznaní namietaného amerického patentu dospel k riešeniu
v napadnutom patente žalobcu, na základe aplikovania všeobecných znalostí, prípadne že takéto
aplikovanie známeho riešenia pri návrhu zariadenia umožňujúceho identifikáciu vozidiel vyplýva pre
odborníka zrejmým spôsobom zo stavu techniky, si vyžaduje dostatočné vysporiadanie sa s danou

otázkou. Ak sú teda namietaný a napadnutý patent rozdielne, pre jednoznačné rozhodnutie vo veci,
aby bolo možné vylúčiť akékoľvek pochybnosti, bolo podľa najvyššieho súdu v ďalšom konaní vedenom
pred správnym súdom potrebné vykonať kontrolné znalecké posúdenie znalcom z odboru Priemyselné
vlastníctvo.
45. Po zrušení rozsudku správneho súdu Najvyšším súdom SR, správny súd pokračoval od 01.07.2016

ďalej v konaní podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku a v zmysle záväzného právneho názoru
Najvyššieho súdu SR nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Priemyselné vlastníctvo D.. P.
F., Mládežnícka 1435, Púchov (t. č. zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, vedenom
Ministerstvom spravodlivosti SR, pod č. 10 135/05 -51, ev. č. znalca 912442), a to na základe uznesenia
č. k. 23S/34/2013-256 zo dňa 26.02.2016 v spojení s uzneseniami č. k. 23S/34/2013 - 278 zo dňa

23.06.2016, č. k. 23S/34/2013 - 281 zo dňa 04.08.2016 a č. k. 23S/34/2013 - 293 zo dňa 30.01.2018.
Znalec predložil znalecký posudok č. 04/2018 zo dňa 16.04.2018.
46. Správny súd následne o správnej žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 23S/34/2013-453 zo dňa
26.09.2018 tak, že správnu žalobu sťažovateľa zamietol. Na základe kasačnej sťažnosti sťažovateľaNajvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 3Spv/2/2019 zo dňa 18.06.2020 rozsudok správneho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok, ktorý bol
podkladom pre rozhodnutie súdu, bol uznaný za vinného zo spáchania iného správneho deliktu, a preto

ním vypracovaný znalecký posudok nemožno považovať za zákonný dôkaz. Po zrušení uvedeného
rozhodnutia správny súd opätovne konal a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom č. k. 76S/5/2020-
352 zo dňa 13. apríla 2023, ktorý je aktuálne predmetom prieskumu pred kasačným súdom.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

47. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu
v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení,
že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2
písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2
SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne

dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
48. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu

verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
49.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.
50. Podľa § 27 ods. 2 SSP, pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy
vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým
nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).

51.Podľa§53ods.1až3Patentovéhozákona,účastníkkonaniapredúradomjepovinnýpredložiťalebo
navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Úrad rozhoduje
na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo
navrhnuté.

52.Podľa§3ods.1zákonač.527/1990Zb.,patentysaudeľujúnavynálezy,ktorésúnové,súvýsledkom
vynálezcovskej činnosti a sú priemyselne využiteľné.
53. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb.; vynález je výsledkom vynálezcovskej činnosti, ak pre
odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky.
54. Kasačný súd úvodom k námietkam sťažovateľa ohľadne preskúmateľnosti napadnutého rozsudku

správneho súdu a vysporiadania sa s jeho námietkami uvádza, že v zmysle ustálenej rozhodovacej
praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva
na?riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia
riadne odôvodniť, v správnom súdnictve s odkazom na ustanovenie § 139 ods. 2 SSP. Odôvodnenie
rozhodnutiamusísledovaťúčelvyložiťdôvodnosť,zákonnosťaspravodlivosťtohtozáverečnéhoúsudku

správneho súdu. Odôvodnenie rozhodnutia je tiež prostriedkom kontroly správnosti postupu správneho
súdu pri vydávaní rozhodnutia z hľadiska možnosti preskúmania tohto rozhodnutia na základe podaného
opravného prostriedku, ako aj prostriedkom kontroly súdnej moci verejnosťou. Rozhodnutie správneho
súdu, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre nezrozumiteľnosť nedáva dostatočné
záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo

na spravodlivý proces.
55. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky je tak právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranouprotitakémuuplatneniu(napr.uznesenieÚstavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003, nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 60/04 zo dňa 19.05.2004). Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasneobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004 alebo aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

vo veci Ruiz Torija v. Španielsko)
56. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že sťažovateľom namietaná nepreskúmateľnosť rozsudku
správneho súdu by musela vyplývať z absencie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu.
Zákonným limitom doktríny nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu sú také vady odôvodnenia
rozhodnutia, na základe ktorých rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, alebo existencia takých

zásadných procesných vád, pre ktoré je preskúmanie napadnutého rozhodnutia nevyhnutné (rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Abdullayev proti Rusku). Nepreskúmateľnosť rozsudku
je daná v prípade, ak chýbajú zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia súdu, pričom subjektívnu
nespokojnosť sťažovateľa s obsahom odôvodnenia nemožno považovať za vyhovujúcu dôvodu
kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Kasačný súd konštatuje, že napadnutý
rozsudok správneho súdu všetky relevantné atribúty riadneho odôvodnenia spĺňa, pričom sa správny

súd vysporiadal so všetkými zásadnými otázkami prejednávanej veci.
57. K ďalším námietkam sťažovateľa kasačný súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky v
uznesení sp. zn. IV. ÚS 101/2010-19 zo dňa 11. marca 2010 konštatoval, že úlohou súdu v správnom
súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a
rozhodnutí,tedato,čikompetentnéorgánypririešeníkonkrétnychotázokrešpektovalipríslušnéhmotno-

právne a procesno-právne predpisy. Ďalej konštatoval, že treba vziať do úvahy, že správny súd nie
je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo
rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ústavný súd poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1
ústavy, ktoré právne normy citoval, zdôraznil, že vo svojej judikatúre uvádza, že obsahom základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom

tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01, III.
ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Do obsahu základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa
toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

58. Kasačný súd k uvedenej veci uvádza, že posúdenie technického stavu veci je kvalifikované
ako správne uváženie (odborná stránka veci) spojená s procesom aplikácie právnych noriem, a to
procesných i hmotnoprávnych. Správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v
rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne.
59. Kasačný súd po vyhodnotení kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho

súdu vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod
na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci
samej uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné
právne východiská pri vyslovení výroku napadnutého rozsudku. Senát kasačného súdu považuje právne
posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.

60.Kasačnýsúdvtomtosmerezdôrazňuje,žeprávnyzáverohľadnenaplneniaresp.nenaplneniapojmu
vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 ods. 1 Patentového zákona resp. § 6 ods. 1 zákona č. 527/1990
Zb. je zákonom povolenou správnou úvahou Úradu priemyselného vlastníctva SR, ktorý vec posudzuje
z hľadiska abstraktnej úvahy odborníka v stave techniky. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti tak
správny súd uskutočňuje podľa § 27 ods. 2 SSP. Správny súd tak už zväčša nevykonáva dokazovanie,

ale uskutočňuje súdny prieskum zákonnosti danej veci na základe obsahu spisu, sústreďuje sa na
zistenie dodržania procesných pravidiel, ktoré viedli k rozhodnutiu a vnútornú logickú nerozpornosť
odôvodnenia vytvorenej správnej úvahy. Zároveň posudzuje aplikáciu relevantných hmotnoprávnych
noriem na danú vec. Nie je preto úlohou súdu prvého stupňa doplňovať vecnú, či právnu argumentáciu
rozhodnutia žalovaného a rovnako neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Správny

súd preberá od správneho orgánu nielen dôkazný stav, ale aj jeho právne hodnotenie.
61. V prejednávanom prípade kasačný súd konštatuje, že správna úvaha bola vyjadrená zrozumiteľne
a je výsledkom riadneho administratívneho konania o zrušenie patentu. Vychádzajúc z obsahu
administratívneho spisu a z výsledkov vykonaného dokazovania možno konštatovať, že záver, ktorý
zo zistených skutkových okolnosti žalovaný a aj správny súd ustálili, zodpovedá zásadám logického

myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o
patentoch. Žalovaný správny orgán aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 53 ods. 2
zákona o patentoch rešpektujúc povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne posúdenie
navrhovaných riešení napadnutého patentu boli zistené zákonným spôsobom, čo najúplnejšie, pričom vkonaní postupoval v súčinnosti s účastníkmi konania a zároveň dbal na zachovávanie ich práv a právom
chránených záujmov ako i na dodržanie ich procesných práv zabezpečením im možnosti vyjadrovať sa.
62. Posúdenie predmetu ochrany nárokov napadnutého patentu bolo založené výlučne na posúdení

technického stavu veci a zákonodarca v ustanoveniach tretej časti patentového zákona - konanie pred
úradom (§§ 35 až 59) zveruje do právomoci Úradu kompetencie posudzovania splnenia zákonných
podmienok pre udelenie patentu riešeniu navrhovaného v prihláške a po udelení patentu v konaní
o jeho zrušenie. Súd nepreskumáva posudzovanie návrhu riešenia vynálezu prihláseného prihláškou
sťažovateľa, ako aj ochranu nárokov napadnutého patentu v konaní o jeho zrušenie Úradom z

technických hľadísk, keďže ide výlučne o posúdenie technického stavu veci. V danom prípade odvolací
súd z predloženého administratívneho spisu mal preukázané, že Úrad po podaní návrhu na zrušenie
predmetného patentu konal s účastníkmi konania, rozhodol na základe skutkových zistení predložených
žiadateľom o zrušenie patentu a majiteľom patentu -sťažovateľom a svoje právne závery, ku ktorým
dospel správnym uvážením náležite v rozhodnutiach i odôvodnil.
63. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že podľa Patentového zákona posudzovať otázku vynálezcovskej

činnosti môže odborník v danej oblasti techniky. Ide o odbornú otázku, ktorá je predmetom odbornej
správnej úvahy žalovaného, ktorej podkladom je aj odborná argumentácia patentových zástupcov
účastníkov konania. Z uvedeného dôvodu v prejednávanej veci pre dôsledné objasnenie veci bez
akýchkoľvek pochybností, Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Sžhuv/1/2014 zo dňa 02.12.2015
uviedol, že v konaní vedenom pred správnym súdom je potrebné vykonať kontrolné znalecké posúdenie

znalcom z odboru Priemyselné vlastníctvo. Správny súd tak postupoval podľa záväzného právneho
názoru Najvyššieho súdu SR keď vo veci ustanovil znalca ako odborníka v predmetnej oblasti, ktorý
vec posúdil z odborného hľadiska. Kasačný súd zároveň predmetný znalecký posudok považuje za
zrozumiteľný, s jednoznačnými a logickými závermi, pričom obsahuje aj všetky zákonné náležitosti,
a z ktorého jednoznačne podľa kasačného súdu vyplýva, že napadnutý patent sťažovateľa nespĺňa

charakteristiku vynálezcovskej činnosti. Námietka sťažovateľa je tak v tomto smere nedôvodná, keďže
žalovaný preukázal neexistenciu vynálezcovskej činnosti.
64. Sťažovateľ sa podľa kasačného súdu svojimi námietkami snažil spochybniť kvalifikáciu samotného
znalca ako aj vypracovaný znalecký posudok, pričom kasačnému súdu predkladal najmä vlastné
hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania, či svoje

subjektívne názory. Uvedené však nemôže predstavovať podklad pri rozhodovaní správneho orgánu
alebo súdu. Sťažovateľ pritom sám v kasačnej sťažnosti namietal, za svoju vynálezcovskú činnosť
považuje skutočnosť, že jeho napadnutý patent poskytuje riešenie k problému, a to schopnosťou
identifikovať neoprávnené používanie vozidla aj bez vyhlásenia pátrania prakticky v ľubovoľnom
čase a na ľubovoľnom mieste (vrátane zahraničia), čo má výrazný potenciál pre znižovanie počtu

krádeží motorových vozidiel. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ vynálezcovskú činnosť
odvodzuje od spôsobu a účelu využitia patentu. Žalovaný a rovnako aj správny súd pritom opakovane
zdôraznili, že nespochybňujú rozličný spôsob využitia napadnutého patentu a namietaného US
patentu, no uvedené nie je technickým znakom riešenia, resp. technickým problémom. Skutočnosť,
že identifikácia legálneho používania motorového vozidla je možná bez vyhlásenia pátrania je tak pre

prejednávanú vec irelevantná.
65. Uvedené platí aj v súvislosti s námietkou sťažovateľa, keď namietal, že sa správny súd nevysporiadal
s ním predloženými znaleckými posudkami. K uvedenému kasačný súd uvádza, že správny súd sa
s dôkazmi predloženými sťažovateľom jednoznačne a na viacerých miestach vysporiadal a to najmä
v bodoch 72, 76, 77 napadnutého rozsudku ako aj v bode 33 rozsudku č. k. 23S/34/2013 - 453 zo

dňa 26.09.2018, na ktorého záveroch správny súd zotrval a s ktorými sa aj kasačný súd stotožňuje.
Kasačný súd v tomto smere len dopĺňa, že znalecké posudky a stanoviská predložené sťažovateľom sú
v prejednávanej veci irelevantné, keďže posudzovali napadnutý patent z hľadiska funkcií a konečného
použitia. So všetkými námietkami sťažovateľa sa tak správny súd v tomto smere riadne vysporiadal
a nenechal nezodpovedanú žiadnu otázku. Zároveň kasačný súd uvádza, že má z obsahu súdneho

spisu ako aj nahrávky z ústneho pojednávania pred správnym súdom konaného dňa 15.03.2023
za preukázané, že bol sťažovateľovi vytvorený dostatočný časový priestor na predkladanie dôkazov
a vyjadrení, ako aj možnosť slobodne klásť znalcovi otázky aj na uvedenom ústnom pojednávaní
dňa 15.03.2023, pričom sám sťažovateľ mal pripravené otázky pre znalca, ktoré mu boli na ústnom
pojednávaní aj zodpovedané. Námietky sťažovateľa ohľadom porušovania jeho procesných práv sú

nedôvodné.
66. Obdobne kasačný súd aj k námietkam sťažovateľa, že žalovaný mal postupovať v súlade s
metodikou Európskeho patentového úradu uvádza, že tieto sú nedôvodné. Správny súd, rovnako ako
žalovaný na prejednávanú vec správne aplikovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy,konkrétne zákon č. 527/1990 Zb., ktorý bol platný a účinný právny predpis v čase udelenia patentu ako aj
príslušné ustanovenia Patentového zákona. Kasačný súd súhlasí s názorom žalovaného, že napadnutý
patent bol udelený ako patent „národný“ podľa toho času účinných platných právnych predpisov, preto

nemôže byť žalovaný pri svojom rozhodovaní viazaný metodikou Európskeho patentového úradu, ktorá
sa týka postupu udeľovania európskych patentov a zároveň nemá povahu záväznej právnej normy.
67. Rovnako kasačný súd súhlasí aj s právnym názorom správneho súdu, že nemôže prihliadať na
námietky sťažovateľa, ktoré uplatnil až po lehote na podanie správnej žaloby. Na uvedenom nič nemení
ani tvrdenie sťažovateľa, že tieto námietky uplatnil síce po lehote na podanie správnej žaloby, no

pred vydaním rozhodnutia správneho súdu (§ 62 SSP, predtým §250i OSP). Kasačný súd podotýka,
že žalovaný ale aj správny súd sa s opakovanými námietkami sťažovateľa riadne a vyčerpávajúco
vysporiadali, pričom sa kasačný súd plne stotožňuje s ich odôvodnením.
68. Kasačný súd dopĺňa, že v preskúmavanej veci je predmetom patentovej ochrany je zariadenie v
statickom stave, ako vec charakterizovaná znakmi a vzťahmi medzi nimi, predmetom patentovej ochrany
teda ako zdôraznil aj správny súd, nie je spôsob použitia. Uvedená skutočnosť je sťažovateľovi zrejmá a

správnym orgánom ako aj správnym súdom niekoľkokrát jasne vyjadrená. Preto je aj podľa kasačného
súdu snaha sťažovateľa opakovane poukazovať na odlišný spôsob a účel využitia napadnutého patentu
s porovnávaným US patentom účelové a nemajúce žiadny právny význam.
69. V súlade s citovanými ustanoveniami súvisiacej právnej úpravy a vyššie uvedenými právnymi
názormi, dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu bol vydaný v súlade so

zákonomanezistilžiadnydôvodnajehozrušeniealebozmenuakasačnúsťažnosťpretoakonedôvodnú
zamietol (v zmysle ust. § 461 SSP).
70. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167
ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému
náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po

splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych
spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Ďalšiemu
účastníkovi konania kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, preto mu rovnako náhradu trov konania
nepriznal.
71. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.