Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200003
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200003.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa
spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): C. Z., W.. XX. E. XXXX,
M. F. Š. M. XX, XXX XX W., právne zastúpeného: JUDr. Viktor Mlynek, advokát so sídlom Štúrova 43,
949 01 Nitra, IČO: 53 109 538, proti žalovanému: Okresný úrad Žarnovica, odbor starostlivosti o životné
prostredie, so sídlom Bystrická 53, 966 81 Žarnovica, za účasti ďalšieho účastníka konania: Slovenská
elektrizačná prenosová sústava, a.s., so sídlom Mlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava, IČO: 35 829
141, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZC-OSZP-2021/001192-002 zo dňa 8.

októbra 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 76S/1/2022-84 zo dňa 22. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Rozhodnutím č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016 Obec Veľké Pole podľa § 47 ods. 3 zákona č.
543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ochrane

prírody a krajiny“) udelila súhlas na výrub drevín podľa dendrologického prieskumu, ktorého prílohou bol
súpis drevín určených na výrub a výseče katastrálnej mapy s parcelami, kde sa mal výrub uskutočniť
(ďalej aj „rozhodnutie Obce Veľké Pole zo dňa 23.12.2016“ alebo „rozhodnutie o súhlase na výrub
drevín“). Súčasne boli určené podmienky vykonania výrubu v zmysle § 82 ods. 12 zákona o ochrane
prírodyakrajiny,o.i.:„1.Výrubdrevínrealizovaťažponadobudnutíprávoplatnostistavebnéhopovolenia
na líniovú stavbu „Vedenie 2x400 kV Horná Ždaňa - Oslany“; 2. Výrub stromov sa uskutoční v termínoch
od 01.10.2018 do 31.03.2019 a od 01.10.2019 do 31.03.2020 v období vegetačného pokoja.“

2. Proti rozhodnutiu o súhlase na výrub drevín podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. OU-ZC-OSZP-2017/000470 zo dňa 10.03.2017 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného zo dňa
10.03.2017“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie o súhlase na výrub drevín potvrdil.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 10.03.2017 podal žalobca správnu žalobu, o ktorej rozhodol
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č. k.
23S/67/2017-160 zo dňa 25.04.2018 tak, že žalobu zamietol. Proti rozsudku krajského súdu č. k.
23S/67/2017-160 zo dňa 25.04.2018 podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) rozsudkom sp. zn. 6Sžk/29/2018 zo dňa 11.06.2019
tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.
4. Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (ďalej aj „žiadateľ“ alebo „ďalší účastník konania“),
v zastúpení spoločnosťou MVM, s.r.o., žiadosťou zo dňa 28.01.2020 požiadala Obce Veľké Poleo predĺženie platnosti rozhodnutia o súhlase na výrub drevín. Žiadateľ argumentoval najmä tým,
že konanie o vydanie stavebného povolenia plánovanej stavby „Vedenie 2x40 kV Horná Ždaňa -
lokalita Oslany“ nie je ukončené s tým, že predmetná líniová stavba prešla schvaľovacím procesom

posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a územné rozhodnutie bolo vydané dňa 21.12.2015,
právoplatné dňa 25.07.2016. Rozhodnutie o povolení výrubu žiadateľ navrhol ponechať v platnosti.
Žiadal zmeniť len dobu jeho platnosti a upraviť čas uskutočnenia výrubu drevín.
5. Na základe žiadosti žiadateľa Obec Veľké Pole ako prvostupňový orgán podľa § 82 ods. 7 zákona o
ochrane prírody a krajiny oznámila (vo forme upovedomenia, ktoré malo povahu verejnej vyhlášky zo

dňa 03.03.2020) začatie správneho konania týkajúceho sa predĺženia platnosti rozhodnutia o povolení
výrubu drevín.
6. Následne prvostupňový orgán rozhodnutím č. 2020/84-04 zo dňa 06.04.2020 (ďalej aj „v poradí prvé
rozhodnutie prvostupňového orgánu“) konanie zastavil, a to v zmysle § 82 ods. 9 písm. a) zákona
o ochrane prírody a krajiny a § 30 ods. 1 písm. j) zákona č. 71/1967 o správnom konaní (Správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“) z dôvodu zániku predmetu konania,

nakoľko nebolo možné o podanej žiadosti žiadateľa rozhodnúť do 31.03.2020 (koniec termínu na výrub
stanovený v rozhodnutí o súhlase na výrub drevín - pozn. kasačného súdu).
7. Na odvolanie žiadateľa žalovaný rozhodnutím č. OU-ZC-OSZP-2021/000096-012 zo dňa 08.12.2021
(ďalejaj„rozhodnutiežalovanéhozodňa08.12.2021“)vporadíprvérozhodnutieprvostupňovéhoorgánu
zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

8. Po zrušení a vrátení veci prvostupňový orgán upovedomil účastníkov konania o začatí správneho
konania formou verenej vyhlášky vyvesenej od 08.04.2021 do 23.04.2021 a v upovedomení ich
oboznámil aj s možnosťou oboznámenia sa s podkladmi k rozhodnutiu. Následne vydal rozhodnutie č.
2020/84-16 zo dňa 15.06.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým v zmysle § 89 ods. 1 písm.
a) bod 2 zákona o ochrane prírody a krajiny ex offo zmenil výrokovú časť rozhodnutia o súhlase na výrub

drevín v časti podmienky týkajúcej sa termínu vykonania výrubu a nahradil ju podmienkou: „1. Výrub
drevín sa uskutoční v čase mimo vegetačného obdobia t. j. v termíne od 01.10. do 31.03. kalendárneho
roka“. Zároveň, v zmysle § 89 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny predĺžil platnosť rozhodnutia o
súhlase na výrub drevín na dva roky od právoplatnosti stavebného povolenia vydaného podľa zákona č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj „stavebný zákon“).

9. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia okrem iného uviedol, že v prípade dôvodov uvedených v
§ 89 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny môže prvostupňový orgán na návrh účastníka konania
alebo z vlastného podnetu tento súhlas zmeniť alebo zrušiť, a ak sú splnené podmienky uvedené v
§ 89 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, možno platnosť tohto rozhodnutia vydaného na dobu
určitú predĺžiť, ak o to účastník konania požiada najneskôr 60 dní pred ukončením jeho platnosti. Taktiež

zdôrazňoval, že konanie o žiadosti žiadateľa nie je vedené podľa § 47 ods. 3, ale podľa § 89 zákona o
ochrane prírody a krajiny. Rozhodnutie o súhlase na výrub drevín bolo potvrdené Najvyšším súdom SR,
pričom navrhovanú stavbu elektrického vedenia treba považovať za verejnoprospešnú stavbu, ktorej
účelom je umožniť konečným odberateľom pripojiť sa na distribučnú sústavu, čím nad nerušený výkon
vlastníckych práv je v danom prípade postavený verejný záujem na vybudovaní predmetnej stavby.

Samotná novela zákona o ochrane prírody a krajiny účinná od 01.01.2020 pri konaniach vedených v
zmysle § 89 ods. 2 vylúčila potrebu súhlasu ostatných účastníkov konania.
10. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. OU-ZC-OSZP-2021/001192-002 zo dňa 08.10.2021
(ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 59 ods. 2 Správneho
poriadku prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že celú pôvodnú výrokovú časť nahradil takto: „Obec

Veľké Pole, ktorá je podľa § 1 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné
prostredie príslušným orgánom štátnej správy a v súlade s § 64 ods. 1, písm. e) a § 69 ods. 1 písm.
a) zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ochrane prírody“) príslušným orgánom štátnej správy v prvom stupni vo veciach ochrany
drevín, z vlastného podnetu zo dňa 08.04.2021 podľa § 89 ods. 1 písm. a) bod 2 a 3 zákona o ochrane

prírody a krajiny mení rozhodnutie Obce Veľké Pole č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016, vydané pre
spoločnosť MVM, s.r.o., trvale so sídlom Veľká Okružná 18, 010 01 Žilina, IČO: 36 409 383 v zast.
spoločnosti Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. trvale so sídlom Mlynské Nivy 59/A, 824
84 Bratislava, IČO: 35 829 141 a na základe vykonaného správneho konania podľa zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), v časti určenia

podrobnejších podmienok vykonávania činnosti v súlade s § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a
krajiny takto: 1. Výrub stromov sa uskutoční v období vegetačného pokoja, t. j. v termíne od 01.10. do
konca februára kalendárneho roka. 2. Súhlas na výrub drevín platí odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia, a to na dva roky od právoplatnosti stavebného povolenia podľa zákona č. 50/1976 Zb.Ostatné časti a samotné bližšie špecifikované podmienky rozhodnutia Obce Veľké Pole č. 2016/194-012
zo dňa 23.12.2016 zostávajú nezmenené. Toto rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia č.
2016/194-012 zo dňa 23.12.2016.“

11. Žalovaný nezistil pochybenia či nezákonnosť v postupe prvostupňového orgánu tvrdiac, že
prvostupňový orgán konal v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny až na kumulatívne posúdenie §
89 ods. 1 a 2 zákona o ochrane prírody a krajiny. Žalovaný poukázal na § 89 ods. 2 zákona o ochrane
prírody a krajiny s tým, že pre konanie vo veci predĺženia platnosti vydaného rozhodnutia by museli byť
tieto podmienky splnené kumulatívne, čo neboli, nakoľko bolo nutné vykonať zmenu rozhodnutia podľa

§ 89 ods. 1 a tejto prináleží aj nové určenie doby platnosti vydaného rozhodnutia.
12. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný podotkol, že zmenu výrokovej časti
prvostupňového rozhodnutia bolo nevyhnutné vykonať z toho dôvodu, že došlo k zásadným zmenám v
aktuálne platnej legislatíve na úseku ochrany prírody a krajiny. Účinnosťou novej vykonávacej vyhlášky
č. 170/2021 Z. z. sa zmenil rozsah obdobia vegetačného pokoja a táto zmena nebola v čase vydania
prvostupňového rozhodnutia ešte platná, resp. účinná.

II. Konanie pred správnym súdom
13. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu
na správny súd, ktorou sa domáhal priznania odkladného účinku správnej žalobe, preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia (ako i prvostupňového rozhodnutia), vrátenia veci
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania.

14. Krajský sud uznesením č. k. 76S/1/2022-41 zo dňa 13.04.2022 zamietol návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku.
15. Krajský súd rozsudkom č. k. 76S/1/2022-84 zo dňa 22.02.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) podľa
§ 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“)
žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovanému a účastníkom konania právo

na náhradu trov konania nepriznáva.
16. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd primárne uviedol, že nie je v jeho právomoci
vyhľadávať za žalobcu nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, prípadne
konkretizovať jeho všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky. Iniciátorom súdneho konania pred
správnym súdom je žalobca - účastník administratívneho konania a je na ňom, ako svoje právo na

prieskumzákonnostirozhodnutíorgánovverejnejsprávyvyužijeaakéžalobnédôvodyvsprávnejžalobe
prednesie a vymedzí.
17. K námietke žalobcu, že rozhodnutie vydal nepríslušný prvostupňový orgán - Obec Veľké Pole
správny súd uviedol, že od 01.01.2020 došlo zákonom č. 356/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
o ochrane prírody a krajiny, k zmene v § 68 písm. c) a v § 69 ods. 1 písm. d) tohto zákona. Dospel však

k záveru, že zo zachovania kompetencie obcí dokončiť všetky administratívne konania o súhlase na
výrub drevín začaté do 31.12.2019 je potrebné vyvodiť aj kompetenciu obcí na rozhodovanie o zmene,
zrušení alebo predĺžení platnosti ňou vydaných rozhodnutí do 31.12.2019 podľa § 89 zákona o ochrane
prírody a krajiny.
18. Ako nedôvodné vyhodnotil správny súd námietky žalobcu, že stavba, za účelom realizácie ktorej

mal byť udeľovaný súhlas na výrub drevín, nie je v územnom pláne Obce Veľké Pole, že nejde o
verejnoprospešnú stavbu, že nebolo predložené rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, ktorým by
bol daný súhlas na poškodzovanie a ničenie biotopov, že nebolo do stavebného konania predložené
predchádzajúce rozhodnutie obce a že žalobca žiadal, aby príslušný orgán konal v zmysle § 140b ods.
5 stavebného zákona. Argumentoval tým, že administratívne konanie prebiehalo podľa § 89 zákona o

ochrane prírody a krajiny a napadnutými rozhodnutiami došlo k zmene predošlého rozhodnutia, ktorým
bol udelený súhlas na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny. Rozhodnutie
o súhlase na výrub drevín v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 10.03.2017 bolo preskúmané
správnym súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 23S/67/2017 a aj v konaní vedenom pred Najvyšším
súdom SR pod sp. zn. 6Sžk/29/2018. Námietky žalobcu, ktoré uplatňoval v uvedených konaniach

voči udelenému súhlasu na výrub, boli vyhodnotené ako nedôvodné. Správny súd v rámci tohto
súdneho konania môže skúmať len to, čo bolo predmetom administratívneho konania, ktorého výsledný
individuálny administratívny akt - rozhodnutie je na základe správnej žaloby žalobcu predmetom
súdneho prieskumu. V tomto súdnom konaní nemožno opätovne preskúmavať splnenie podmienok pre
výrub a pre udelenie súhlasu podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny. Udelenie súhlasu bolo

predmetominéhoadministratívnehokonaniaainéhorozhodnutia,ktoréajbolopreskúmavanésprávnym
súdom v rámci súdneho prieskumu.
19. Za nedôvodné označil správny súd i žalobné námietky súvisiace s územným konaním a stavebným
konaním argumentujúc tým, že sú mimo predmet súdneho prieskumu.20. K občianskoprávnej námietke o zásahu do vlastníckych práv žalobcu správny súd uviedol, že v
tomto súdnom konaní správny súd preskúmava len to, či boli splnené podmienky stanovené zákonom o
ochrane prírody a krajiny pre zmenu rozhodnutia o súhlase na výrub drevín vymedzené v § 89 zákona

o ochrane prírody a krajiny, pretože len toto je predmetom konania.
21. V dôvodoch napadnutého rozsudku správny súd zdôrazňoval, že s námietkami týkajúcimi sa
absencie súhlasu žalobcu na výrub, resp. aj súhlasu pre umiestnenie stavby sa vysporiadal správny súd
vrozsudkuč.k.23S/67/2017-160zodňa25.04.2018aNajvyššísúdSRvrozsudkusp.zn.6Sžk/29/2018
zo dňa 11.06.2019. Podotkol, že i Ústavný súd SR uznesením sp. zn. IV. ÚS-634/2020-16 zo dňa

02.12.2020 odmietol ústavnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2019
ako zjavne neopodstatnenú.
22. K žalobným námietkam, že upovedomenie o začatí administratívneho konania neobsahuje
informáciu, že bola navrhovaná činnosť posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon EIA“), čo je
výrazné porušenie tohto zákona, správny súd uviedol, že nie je zrejmé, z akého ustanovenia zákona

EIA žalobca vyvodzuje povinnosť orgánu verejnej správy uviesť takúto informáciu v upovedomení
o začatí administratívneho konania. Rovnako nie je zrejmé, z akého ustanovenia žalobca vyžaduje
požiadavku, aby v upovedomení o začatí administratívneho konania bol uvedený okruh účastníkov
konania z procesov vedených podľa zákona EIA. V tejto súvislosti žalobca odkazoval na § 24 ods.
2 zákona EIA, v ktorom je uvedené, že dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach

uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti
alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa ods. 3 alebo ods. 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z
osobitného predpisu. Ďalej je v tomto ustanovení uvedené, že právo dotknutej verejnosti na priaznivé
životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa ods.
3 alebo 4, potom môže by povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou

navrhovanej činnosti podľa tohto ustanovenia priamo dotknuté. Ustanovenia § 24 ods. 3 a 4 zákona EIA
upravujú procesný postup, akým sa dotknutá verejnosť môže prihlásiť o účasť v konaní vedenom podľa
zákona EIA. Správnemu súdu preto nebolo zrejmé, z ktorých ustanovení zákona EIA žalobca vyvodzuje
povinnosť uviesť v nasledujúcich povoľovacích konaniach v upovedomeniach pre účastníkov konania
informáciu, že činnosť bola posudzovaná podľa zákona EIA a presne vymedzovať účastníkov konania,

ktorí boli účastníkmi konania v rámci konaní vedených podľa zákona EIA.
23. K uvedeným námietkam správny súd navyše uviedol, že žalobca je oprávnený v konaní pred
správnym súdom uplatňovať len námietky nezákonnosti v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej
správy, v dôsledku ktorých bol ukrátený na svojich subjektívnych právach a právom chránených
záujmoch. V tomto bode správny súd odcitoval znenie § 178 ods. 1 a 3 SSP a uzavrel, že aktívna

legitimácia na prednášanie žalobných námietok je odlišná pri žalobcovi - fyzickej alebo právnickej osobe
a pri žalobcovi - dotknutej, resp. zainteresovanej verejnosti. V prejednávanej veci z administratívneho
spisu vyplýva, že realizácia líniovej stavby bola posudzovaná podľa zákona EIA. Zainteresovaná
verejnosť, ktorá sa zúčastnila administratívneho konania vedeného podľa zákona EIA mala možnosť
aktívne vystupovať aj v následných povoľovacích konaniach, čo sa týka aj administratívneho konania,

výsledky ktorého sú predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní. Napokon aj informácia
o začatí administratívneho konania a upovedomenie o prebiehajúcom administratívnom konaní boli
doručovanéverejnouvyhláškou,tedaboliprístupnévšetkýmúčastníkomkonanívedenýchpodľazákona
EIA. V predmetnom prípade aj s odkazom na predchádzajúcu argumentáciu je ale podstatné to,
že žalobca nemôže správnou žalobou v tomto súdnom konaní uplatňovať námietky nezákonnosti v

postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy, ktoré prináležia iným subjektom (ako účastníkom
administratívneho konania) a na ich prednášanie nemá aktívnu legitimáciu. Žalobca nielen že neuvádza
konkrétne ustanovenia zákona (okrem § 24 ods. 2 zákona EIA), ktoré mali byť porušené, ale neuvádza
ani dopad na jeho subjektívne práva a právom chránené záujmy.
24. Následne správny súd poukázal i na to, že na základe zverejnených informácií o začatí tohto

administratívneho konania sa mohla zainteresovaná verejnosť aktívne zúčastňovať administratívneho
konania podľa § 82 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny (aj iná zainteresovaná verejnosť ako tá,
ktorá sa zúčastnila konania podľa zákona EIA), pričom z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že
žiaden takýto účastník sa o účasť v tomto administratívnom konaní neprihlásil.
25. Ako nedôvodné vyhodnotil správny súd i námietky, ktorými žalobca namietal porušenie § 3 ods.

6 Správneho poriadku a § 38 ods. 2 zákona EIA. Uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že
oznámenie o začatí správneho konania bolo zverejnené na úradnej tabuli prvostupňového orgánu od
03.03.2020do18.03.2020.Takýmtospôsobommaliprávooboznámiťsaspredmetomadministratívneho
konania aj tí účastníci konania, ktorí boli účastníkmi konania podľa zákona EIA. Žalobca v tomto smerenebol ukrátený na svojich právach, pretože o predmete administratívneho konania sa dozvedel, čo
potvrdzuje aj jeho aktívna účasť v tomto konaní a nie je aktívne legitimovaný na prednášanie žalobných
námietok, ktoré by mohla prípadne uplatňovať ako žalobca len zainteresovaná verejnosť.

26. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd poukázal na osobitnú úpravu účastníctva v §
82 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny. Citujúc § 82 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny
(povinnosť orgánu zverejniť na svojej internetovej stránke informácie o začatí správneho konania, v
ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny) správny súd nemal za to, že by išlo
o podstatnú vadu, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, keď

v zrušujúcom rozhodnutí žalovaného zo dňa 18.12.2021 žalovaný vytkol prvostupňovému orgánu
nedodržanie lehoty 3 dní na zverejnenie uvedenej informácie. Podľa správneho súdu nebol žalobca v
tomtosmerenijakýmspôsobomukrátenýnasvojichprávach,pretožeozačatíadministratívnehokonania
vedel a rovnako vedel, čo je predmetom konania, o čom svedčí aj to, že žalobca aktívne v konaní
vystupoval. Podľa správneho súdu účastníci konania boli upovedomení o predmete konania a taktiež
o tom, že je možné nahliadnuť do podkladov s tým, že lehota 10 dní na podávanie pripomienok alebo

námietok je primeraná a je v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku.
27. Z dôvodov bližšie špecifikovaných v bode 109 napadnutého rozsudku správny súd uzavrel, že
žalobca nebol nijakým spôsobom ukrátený na svojich právach, pretože vo vzťahu k nemu orgán verejnej
správy prvého stupňa zvolil aj doručovanie prostredníctvom pošty, nielen prostredníctvom verejnej
vyhlášky. V danom prípade nešlo o vec, v ktorej by boli okrem žiadosti a informácie o tom, že nebolo

právoplatne skončené stavebné konanie, predložené nové rozsiahle poklady rozhodnutia. Správnemu
súdu nebolo zrejmé, z čoho žalobca vyvodil, že išlo aj o podklady týkajúce sa konania o súhlase na
výrub drevín (podklady z roku 2016), v ktorom bol žalobca účastníkom a aktívne v ňom vystupoval.
28. Argumentujúc tým, že posúdenie podmienok na predĺženie platnosti rozhodnutia a na určenie lehoty
alebo na jej zmenu bolo v kompetencii správneho orgánu, správny súd mal za to, že nešlo o svojvoľnú

a nezákonnú zmenu rozsahu žiadosti ďalšieho účastníka konania.
29. V dôvodoch napadnutého rozsudku správny súd ďalej uviedol, že oprávnenie na výrub bolo viazané
na právoplatnosť stavebného povolenia a boli konkrétnymi dátumami uvedené obdobia, počas ktorých
bolo možné výrub realizovať (aby sa v zmysle vykonávacej vyhlášky rešpektovalo obdobie vegetačného
pokoja). Z konkrétnych dátumov je zrejmé, že po 31.03.2020 už žiadateľ nebol oprávnený výrub

realizovať, a keďže do tohto obdobia nebolo právoplatne skončené stavebné konanie, podal žiadateľ
žiadosť o predĺženie lehoty na výrub. Rozhodnutia správnych orgánov prvého a druhého stupňa tvoria
jeden celok s tým, že žalovaný opravil nepresnosť, že nešlo zároveň o zmenu aj o predĺženie platnosti
pôvodnéhorozhodnutiaosúhlasenavýrub,alelenozmenurozhodnutia,kuktorejpristúpilprvostupňový
orgán ex offo - z podnetu žiadateľa. Spôsob, akým bola vybavená žiadosť žiadateľa, by mohol namietať

len aktívne legitimovaný subjekt na vznesenie týchto námietok, ktorým je žiadateľ.
30. Správny súd zastával názor, že zmenou rozhodnutia o udelení súhlasu na výrub žalobca nebol
ukrátený na svojich subjektívnych právach a právom chránených záujmoch. Argumentoval tým, že
k zmene rozhodnutia o súhlase na výrub drevín došlo z dôvodu, že nebolo právoplatne ukončené
stavebné konanie, teda nijakým spôsobom sa nezmenil dôsledok na práva a právom chránené záujmy

žalobcu oproti pôvodnému rozhodnutiu, ktorým bol udelený súhlas na výrub. Za predpokladu, že by bolo
právoplatne ukončené stavebné konanie, bol by už výrub realizovaný.
31. K námietke žalobcu, že neexistuje právoplatné rozhodnutie o poškodzovaní a ničení biotopov,
správny súd uviedol, že žalobca neuvádza právnu argumentáciu, z ktorej vyvodzuje tvrdenú
nezákonnosť a neuvádza konkrétne ustanovenia právnych predpisov, z ktorých by vyplývala

previazanosť konania o súhlase na výrub, resp. o zmene rozhodnutia, ktorým bol udelený súhlas na
výrub drevín s konaním, predmetom ktorého je súhlas na poškodzovanie a ničenie biotopov. Naviac
súhlasnavýrubboludeľovanývrámciinéhoadministratívnehokonania,vtomtoprípadeišlolenozmenu
pôvodného rozhodnutia o súhlase v časti týkajúcej sa obdobia možnosti realizácie výrubu.
32. Námietky žalobcu týkajúce sa nesúladu líniovej stavby, ktorej sa súhlas na výrub drevín týka, s

územným plánom Veľkého územného celku Banskobystrického samosprávneho kraja a obcí s tým, že
niektoré obce ani nemajú územný plán, vyhodnotil správny súd ako také, ktoré smerujú mimo dôvody
napadnutých rozhodnutí. Námietky smerujúce voči územnému rozhodnutiu taktiež vyhodnotil ako také,
ktoré nie sú predmetom tohto súdneho prieskumu. Zároveň zdôrazňoval, že odpovede na tieto námietky
dostal žalobca v konaniach, predmetom ktorých bol prieskum územného rozhodnutia a rozhodnutia o

súhlase na výrub drevín.
33. Argumentujúc tým, že samotná zhoda formulácie odôvodnia nesvedčí pre nezákonnosť
preskúmavaných rozhodnutí, ako nedôvodné vyhodnotil správny súd námietky žalobcu, že rozhodnutia
Obce Veľké Pole a Obce Píla sú totožné a mala ich pripraviť tretia a nie kompetentná osoba.34. Námietky žalobcu, že orgány verejnej správy porušili ustanovenia Aarhurského dohovoru označil
správny súd ako všeobecné a nekonkrétne. Vo vzťahu k týmto žalobným námietkam správny súd
odkázal aj na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/29/2018 zo dňa 11.06.2019,

ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalobcu voči rozsudku krajského súdu č. k. 23S/67/2017-160
zo dňa 25.04.2018, predmetom prieskumu ktorého bolo rozhodnutie o súhlase na výrub drevín. Dôvodil
najmä tým, že Najvyšší súd SR uviedol, že žalobca nebol v konaní o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie dotknutou verejnosťou, preto sa nemôže s úspechom domáhať jej práv ani s poukázaním
na Aarhuský dohovor (obdobne ako v tu prejednávanej veci). S odkazom na argumentáciu Najvyššieho

súdu SR považoval správny súd tieto žalobné námietky za nedôvodné a uzavrel, že žalobca v
administratívnom konaní nebol v postavení dotknutej verejnosti.
35. K námietke žalobcu o jeho súhlase ako vlastníka pozemku pre postup podľa § 47 ods. 3 zákona
o ochrane prírody a krajiny správny súd uviedol, že ide o také žalobné námietky, ktoré nesmerujú voči
dôvodom rozhodnutí preskúmavaných v tomto súdnom konaní. Žalobca tieto námietky uplatnil v rámci
prieskumu rozhodnutia o súhlase na výrub drevín a na tieto námietky dostal aj odpoveď.

36. Správnemu súdu nebolo zrejmé, v akých súvislostiach žalobca namieta, že ak by bol odvolací orgán
dôsledný, zistil by, že ide o investíciu v rozsahu viac ako 30 km, čím ide o absenciu posudzovania
strategického dokumentu podľa zákona EIA - tzv. SEA. Podľa správneho súdu aj táto námietka nesúvisí
s dôvodmi rozhodnutia, je neurčitá a nekonkrétna.
37. Správnemu súdu nebolo zrejmé, ako mali byť porušené práva žalobcu podľa § 33 ods. 2 Správneho

poriadkuvsúvislostispostupomprvostupňovéhoorgánu,keďodstraňovalnedostatkyžiadostižiadateľa.
Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by podkladom pre rozhodnutie boli aj také podklady, s
ktorými nebolo umožnené účastníkom konania sa oboznámiť. Žalobca ani neuvádza, z čoho vyvodzuje
tvrdenie, že boli doplnené písomnosti z roku 2016. Žalobca poukazuje na oprávnenia vyplývajúce z § 33
ods. 2 Správneho poriadku, tvrdí porušenia, odkazuje na súvisiacu judikatúru, ale v podstate konkrétne

nenamieta, v čom boli porušené jeho práva vyplývajúce z § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca
aktívne vystupoval v administratívnom konaní a orgán verejnej správy prvého stupňa aj žalovaný sa s
jeho pripomienkami, námietkami a vyjadreniami v priebehu administratívneho konania, a napokon aj v
obsahu preskúmavaných rozhodnutí, vysporiadali.
38. K žiadosti žalobcu o zodpovedanie aj jeho odvolacích námietok správnym súdom, správny súd

uviedol, že je povinnosťou žalobcu ako účastníka konania uviesť žalobné body - dôvody žaloby.
Správnemu súdu neprináleží vyhľadávať za žalobcu nezákonnosti v postupe a rozhodnutiach orgánov
verejnej správy, ani ich konkretizovať. Vysporiadať sa s odvolacími námietkami je úlohou odvolacieho
orgánu a nie správneho súdu.
39. Pre všeobecnú a nekonkrétnu povahu nemohli byť správnym súdom zodpovedané ani žalobné

námietky, v ktorých žalobca namietal porušenie viacerých predpisov - Aarhuský dohovor, Ústava SR,
zákon EIA, stavebný zákon či Správny poriadok.
40. Námietky smerujúce voči procesu, výsledkom ktorého bolo vydané osvedčenie Ministerstvom
hospodárstva SR zo dňa 25.07.2019 na výstavbu energetického zariadenia, vyhodnotil správny súd tak,
že presahujú rámec tohto súdneho prieskumu, a preto ich nebolo možné v tomto konaní zodpovedať.

Argumentoval tým, že v tomto prípade išlo o zmenu rozhodnutia o súhlase na výrub drevín a nebol už
priestor na opätovné riešenie takých otázok, ktoré už boli vyriešené v rámci konania o súhlase na výrub
drevín, ktoré prešlo aj prieskumom zákonnosti pred správnymi súdmi a zároveň rozhodnutia súdov boli
posúdené aj Ústavným súdom SR z hľadiska ich ústavnej udržateľnosti.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov konania

41. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu,
že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal
zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne zmeny
napadnutého rozsudku tak, že kasačný súd zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie

konanie.
42. V rámci vymedzeného sťažnostného dôvodu uviedol sťažovateľ najmä tieto sťažnostné body:
- s viacerými žalobnými dôvodmi sa správny súd vysporiadal nesprávne a nezákonne, a viacerými
žalobnými bodmi sa dokonca ani nezaoberal;
- nejedná sa o verejno-prospešnú stavbu, keďže nie je uvedená v územnom pláne obce;

- v rámci tohto konania je potrebné predložiť aj právoplatné rozhodnutie o súhlase na poškodzovanie
a ničenie biotopov, ktoré však neexistuje;- aj napriek tomu, že v rámci prvostupňového konania sťažovateľ napadol všetky záväzné stanoviská vo
veci stavby elektrovod a žiadal, aby príslušný orgán konal v zmysle § 140b ods. 5 stavebného zákona,
orgány verejnej správy sa týmto nijako nezaoberali;

- krajský súd sa nesprávne vysporiadal so žalobnou námietkou, že v tomto konaní je preukázaná jasná
existencia rozporov v otázke vlastníckych vzťahov. Uvedené sťažovateľ odôvodňoval stálou existenciou
jeho výlučného vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, na ktorých sa má postaviť elektrovod, a
teda neexistenciou právneho titulu stavebníka k pozemkom v zmysle § 58 ods. 2. v spojení s § 139 ods.
1 stavebného zákona. Žiadateľ nedisponuje jeho súhlasom ako vlastníka pozemkov. Sťažovateľ mal za

to, že týmto dochádza k zásadnému zásahu do absolútneho subjektívneho vlastníckeho práva;
- orgány verejnej správy porušili zákon, keď konali tak, že upovedomenie o začatí tohto správneho
konania neobsahuje informáciu, že bola navrhovaná činnosť posudzovaná podľa zákona EIA a
nestanovuje ani okruh účastníkov konania a ani účastníkov z procesu EIA. Správne orgány sústavne
ignorujú zákon EIA v tom, že dotknutá verejnosť má postavenie účastníka a následne aj postavenie
účastníka v každom povoľovacom konaní navrhovanej činnosti alebo jej zmene, pričom výklad

správneho súdu, že to tak nie je, je nesprávny. Bolo teda potrebné, aby obec v oznámení o začatí
konania určila presný okruh účastníkov tohto konania, a to vrátane účastníkov z procesu EIA, ktorí majú
právobyťovšetkýchnáslednýchpovoľovacíchkonaniachinformovaní.Žiadosťnebolazverejnenápodľa
zákona EIA;
- správny súd nesprávne posúdil, že sa jednalo o predĺženie platnosti rozhodnutia a o jeho zmenu na

základe podnetu orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny. Podľa sťažovateľa je nesporné, že
išlo o návrhové konanie na základe doručenej žiadosti. Obec porušila zákon nezverejnením žiadosti
navrhovateľa ako aj upovedomenia o začatí konania na úradnej tabuli tak, ako je to uvedené v § 3 ods.
6 Správneho poriadku a v § 38 ods. 2 zákona EIA;
- správne orgány neoprávnene, nezákonne a svojvoľne zmenili rozsah žiadosti navrhovateľa. Podľa

sťažovateľa je celé administratívne konanie zmätočné a účelové;
- krajský súd nedal žiadnu odpoveď na žalobnú námietku, že stavba, pre ktorú má dôjsť k výrubu drevín,
nie je v súlade s územným plánom VÚC BBSK, ale ani obcí, pričom niektoré obce územný plán ani
nemajú a prakticky pri všetkých obciach absentuje územný plán zóny, čo je v zrejmom rozpore aj so
stavebným zákonom, ak sa má vychádzať z toho, že umiestňovaná stavba má byť verejnoprospešnou

stavbou. Správny súd pritom nedal odpoveď na to, že správne orgány sa nijako nevysporiadali s tým,
že objektívne bolo nadriadeným orgánom ustálené, že Variant VP3, z ktorého vychádza línia vedenia
stavby, nie je zapracovaný v ÚPN Banskobystrického kraja;
- sťažovateľ nesúhlasil s názorom správneho súdu, že na toto konanie sa nevzťahuje stavebný zákon,
a teda orgány verejnej správy porušili § 37 a § 39 stavebného zákona;

- sťažovateľ namietal, že nedal súhlas na vydanie územného rozhodnutia. Tvrdil, že nie sú splnené
podmienky pre možnosť vyvlastnenia pozemkov na navrhovaný účel, keďže nejde o verejnoprospešnú
stavbu podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, a preto ak aj správny súd konštatuje, že
predmetná stavba je verejnoprospešná stavba, tak s týmto objektívne nie je možné súhlasiť, keďže v
územnom pláne BBSK nie je zaradená ako verejnoprospešná stavba a taktiež tomu tak nie je ani v

zmysle osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR. Nie je možné sa zákonne zaoberať žiadnym kladným
rozhodnutím o súhlase na výrub drevín, pretože takéto rozhodnutie je v rozpore s § 11 a § 12 stavebného
zákona;
- rozhodnutia obcí Veľké Pole a Píla sú totožné a práve z tohto je zjavné, že sa tu nemôže jednať o
nestranný a nezávislý administratívny proces;

- správny súd nesprávne nepovažoval za dôvodné, že správne orgány neprihliadali na Aarhuský
dohovor. V tomto bode sťažovateľ namietal, že nebol rešpektovaný účel Aarhuského dohovoru, keďže s
jeho námietkami a odvolacími dôvodmi sa správne orgány nevysporiadali vôbec alebo len vo formálnej
rovine. Preto bol sťažovateľ presvedčený, že došlo k porušeniu jeho základných práv vyplývajúcich z
ústavy a dohovoru, ako aj dodatkového protokolu;

- krajský súd nesprávne posúdil aj to, že správne orgány v nadväznosti na znenie § 47 ods. 3 zákona o
ochrane prírody a krajiny nesprávne aplikovali § 17 ods. 8 písm. c) vyhlášky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa
vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny (účinná do 31.05.2021), keďže na výrub drevín sa vyžaduje
súhlas orgánu ochrany prírody, ak zákon o ochrane prírody a krajiny neustanovuje inak. Správny súd
preto nepostupoval zákonne, keď súhlas sťažovateľa ako vlastníka dotknutých pozemkov nepovažoval

za potrebný pre vydanie pozitívneho rozhodnutia o výrube drevín. Z tohto dôvodu sťažovateľ správnemu
súdu vytkol vadu nesprávneho právneho posúdenia podmienky súhlasu vlastníka pozemku pre postup
podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny. Sťažovateľ nesúhlasil s tým, aby podzákonná
norma menila zákon tak, že si bude upravovať výnimku, teda kedy takýto súhlas vlastníka pozemkupotrebný bude a kedy nie, pretože takéto ustanovenie je priamo v rozpore s ustanovením čl. 123 Ústavy
SR. Pritom vyhláška ani výslovne neupravuje, že pre rozhodnutie na udelenie súhlasu na výrub dreviny
nie je potrebný súhlas vlastníka pozemku, pokiaľ sa jedná o líniovú stavbu, jedine upravuje, že takýto

súhlas nemusí byť pripojený k žiadosti o udelenie súhlasu na výrub drevín a to je podstatný rozdiel;
- správny súd sa nevysporiadal so žalobnou námietkou, že správne orgány sa nezaoberali tým, či ide
o odôvodnený prípad a či záujem na výrube drevín prevažuje nad ekologickými a estetickými funkciami
dreviny a jej vplyvmi na zdravie človeka. Správnu úvahu musí správny orgán vo svojom rozhodnutí
dostatočne vysvetliť. Z rozhodnutia však vôbec nie je zrejmé, ako správny orgán posúdil vyššie uvedené

skutočnosti a rozhodnutie v tomto smere náležite nezdôvodnil;
- sťažovateľ zotrval na názore, že správne orgány porušili jeho právo na prístup k správnemu orgánu
v rámci rozhodovacieho procesu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, argumentujúc tým, že pred
vydaním rozhodnutí mu neumožnili vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia v úradnom spise a
navrhovať doplnenie podkladov rozhodnutia, a to aj napriek tomu, že o to viackrát výslovne žiadal;
- krajský súd sa nevysporiadal ani s tým, že Osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR č.

19430/2019-4110-44603 zo dňa 25.07.2019 na výstavbu energetického zariadenia ,/Súbor stavieb -
Transformácia 400/110 kV Bystričany - 2. stavba: Vedenie 2 x 400 kV H. Ždaňa - lokalita O slaný.“,
s dobou platnosti tohto osvedčenia 3 roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia
nebolo medzi podkladmi napadnutého rozhodnutia obce (a ani žalovaného), teda z neho nemohli
vychádzať pri vydávaní napadnutých rozhodnutí. V tomto bode sťažovateľ správnemu súdu vytkol i to,

že znova odignoroval, že celý proces vydávania toho osvedčenia bol nezákonný. Ďalej namietal, že
Ministerstvo hospodárstva SR nepostupovalo v súlade so Správnym poriadkom, keďže o začatí takéhoto
administratívne konania neupovedomilo všetkých známych účastníkov konania.
43. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa nevyjadril.
44. Ďalší účastník konania vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že sťažovateľ v

sťažnostných bodoch nepreukázal naplnenie uplatneného kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm.
g) SSP. S kasačnou sťažnosťou nesúhlasil a mal za to, že napadnutý rozsudok ako aj rozhodnutie
žalovaného, vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v súlade so záväznými právnymi
predpismi. Zotrval na svojich doterajších vyjadreniach v konaní a poukázal na rozsudky Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Sžk/29/2018 zo dňa 11.06.2019 a 4Sžk/27/2019 zo dňa 10.09.2020. Ďalší účastník

konania dodal, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádza tvrdenia, ktoré už boli v konaniach opakovane
uplatnené a s ktorými sa už správny orgán ako aj správny súd vysporiadali vo svojich rozhodnutiach.
Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú
zamietol.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

45. Prejednávaná vec bola dňa 09.11.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými
prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie
senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Svk/42/2023.
46. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok

krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom
po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443
ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo
veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel
k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR
www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
47. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu kasačný
súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

48. Podľa § 2 ods. 1 SSP: „V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.“
49. Podľa § 2 ods. 2 SSP: „Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.“
50. Podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny: „Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu
ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnenýchprípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka
a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej
zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca

a po vyznačení výrubu dreviny.“
51. Podľa § 81 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny: „Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.“
52. Podľa § 82 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny: „Účastníkom konania o vydanie súhlasu alebo
povolenie výnimky je v prípadoch uvedených v odseku 2 len žiadateľ, ak tento zákon neustanovuje inak.

Účastníkomkonaniaovydaniesúhlasunazriadeniezoologickejzáhradyjeajobec,vktorejkatastrálnom
území je alebo má byť zoologická záhrada umiestnená. Združenie s právnou subjektivitou, 114) ktorého
predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny (§ 2 ods. 1), a ktoré podalo
predbežnúžiadosťoúčastníctvopodľaodseku6,jeúčastníkomkonania,akspôsobompodľaosobitného
predpisu 113a) potvrdilo svoj záujem byť účastníkom v začatom správnom konaní; potvrdenie musí byť
doručené príslušnému orgánu ochrany prírody v lehote na to určenej týmto orgánom a zverejnenej spolu

s informáciou o začatí tohto konania ako konania, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody
a krajiny chránené týmto zákonom, podľa odseku 7.“
53. Podľa § 82 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny: „Združenie podľa odseku 3 môže formou
predbežnej žiadosti písomne požiadať orgán ochrany prírody o účasť v bližšie nešpecifikovaných
správnych konaniach, ktoré tento orgán v budúcnosti začne alebo v súčasnosti vedie, a v ktorých môžu

byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom. Žiadosť musí obsahovať najmä
názov združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene
združenia a určenie konania, o ktorého začatí chce byť združenie upovedomené; prílohou k žiadosti
musia byť stanovy preukazujúce predmet činnosti podľa odseku 3.“
54. Podľa § 82 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny: „Orgán ochrany prírody je povinný zverejniť na

svojej internetovej stránke informáciu o začatí každého správneho konania, v ktorom môžu byť dotknuté
záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom okrem konaní podľa odseku 8, a to najneskôr
do troch pracovných dní od začatia konania; súčasťou uvedenej informácie je údaj o lehote, ktorú určil
na doručenie potvrdenia záujmu byť účastníkom v začatom správnom konaní podľa odseku 3, ktorá
nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní od zverejnenia informácie.“

55. Podľa § 89 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny: „Orgán ochrany prírody môže ním
vydané rozhodnutie z vlastného podnetu alebo na návrh účastníka konania zmeniť, ak 1. dôjde k zmene
skutočností rozhodujúcich na vydanie rozhodnutia, 2. to vyžadujú záujmy prírody a krajiny chránené
týmto zákonom alebo 3. sa nedodržia podmienky určené v rozhodnutí orgánu ochrany prírody.“
56. Podľa § 89 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny: „Orgán ochrany prírody môže platnosť ním

vydanéhorozhodnutiazvlastnéhopodnetualebonanávrhúčastníkakonaniapredĺžiť,atoajopakovane,
ak a) nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich na vydanie rozhodnutia od vydania rozhodnutia alebo
posledného predĺženia platnosti rozhodnutia, b) účastník konania požiadal o predĺženie najneskôr 60
dní pred ukončením jeho platnosti, c) nie sú splnené podmienky na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia
podľa odseku 1 a d) to nie je v rozpore so záujmami prírody a krajiny chránenými týmto zákonom.“

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
57. Predmetom konania pred kasačným súdom bol napadnutý rozsudok, ktorým krajský súd zamietol
žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov o zmene
rozhodnutia o súhlase na výrub drevín podľa § 89 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody a
krajiny. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia v

časti určenia podrobnejších podmienok vykonávania výrubu v súlade s § 82 ods. 12 zákona o ochrane
prírody a krajiny tak, že: 1. Výrub stromov sa uskutoční v období vegetačného pokoja, t. j. v termíne
od 01.10. do konca februára kalendárneho roka; 2. Súhlas na výrub drevín platí odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, a to na dva roky od právoplatnosti stavebného povolenia na líniovú stavbu
- elektrovod, pričom ostatné podmienky pôvodného rozhodnutia o súhlase na výrub drevín zo dňa

23.12.2016 zostali nezmenené. Zmena oproti pôvodnému rozhodnutiu o súhlase na výrub drevín tak
spočívala v zmene termínu, v ktorom je možné výrub realizovať.
58. Primárne považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že obsah rozhodnutia kasačného súdu vo
veci samej do značnej miery predurčuje kvalita kasačnej sťažnosti. Na jednej strane nekonkrétna a
všeobecná kasačná argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti iba v zodpovedajúcej - nízkej -

miere detailov. Ale aj na druhej strane rozsahovo excesívna kasačná sťažnosť, ktorá je však obsahovo
nesúrodá, má za následok, že sa kasačný súd pri „vysporiadaní“ takejto kasačnej sťažnosti obmedzí
na podstatu veci a s jednotlivými námietkami sa prípadne vysporiada prostým odkázaním na príslušnú
pasáž odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia (k tomu pozri analogicky rozsudky Najvyššiehosprávneho súdu Českej republiky č. k. 1 AS 132/2021-30 zo 15.7.2021, č. k 1 Afs 163/2021-52 z
12.10.2021 a č. k. 3 Afs 284/2022-99 zo 14.4.2023). Bolo by v rozpore so zásadou procesnej ekonómie,
ak by mal kasačný súd reagovať na každé jednotlivé tvrdenie sťažovateľa, obzvlášť pokiaľ už podstatu

sťažovateľových námietok vysporiadala predchádzajúca súdna a správna prieskumná inštancia a pokiaľ
sťažovateľ nepredkladá argumentáciu tomuto názoru konkurujúcu.
59. V konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje kasačný súd ako kasačná inštancia a jeho úlohou nie je
primárne preskúmať skutkové zistenia správnych orgánov a správnych súdov, ale podrobiť hodnoteniu
ich právne posúdenie veci, a to v spojení s právnymi názormi správneho súdu prezentovanými v

odôvodnení kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku. Značná časť kasačnej sťažnosti sťažovateľa
spočíva v prekopírovaní rozsiahlej žalobnej argumentácie, na ktorú dal vyčerpávajúcim spôsobom
odpoveď už krajský súd. Sťažovateľ len subsidiárne a v obmedzenej miere reaguje v podanej kasačnej
sťažnosti na závery vyplývajúce z napadnutého rozsudku, prieskum ktorého je predmetom kasačného
konania, pričom jeho námietky sú zväčša všeobecného charakteru a bez viazanosti ku skutkovým
osobitostiam prejednávanej veci.

60. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako i ostatného spisového materiálu, kasačný súd
konštatuje, že nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou
citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku
napadnutého rozsudku. Preto sa s ním kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne

posúdenie veci krajským súdom za správne. Krajský súd sa riadne zaoberal podanou žalobou
sťažovateľa, pričom na zásadné žalobné námietky sťažovateľa reagoval vyčerpávajúcim spôsobom.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje kasačný súd za dôkladné a presvedčivé, obsahujúce
náležité posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania
dotýkajúcich sa prejednávanej veci.

61. Kasačný súd zdôrazňuje, že v súdenej veci išlo o konanie podľa § 89 ods. 1 zákona o ochrane
prírody a krajiny, teda o konanie o zmenu rozhodnutia, ktorým bol udelený súhlas na výrub drevín, a to
v časti týkajúcej sa obdobia možnosti realizácie výrubu. Splnenie podmienok pre udelenie samotného
súhlasu na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny bolo posudzované a
súhlas na výrub drevín bol udeľovaný v rámci iného administratívneho konania. S námietkami týkajúcimi

sa splnenia podmienok na vydanie súhlasu na výrub drevín sa teda už vysporiadali správne orgány v
iných, nimi vydaných, právoplatných rozhodnutiach a na základe podanej správnej žaloby sťažovateľa
proti uvedeným rozhodnutiam aj správny súd, ktorý žalobu sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú
(rozsudok sp. zn. 23S/67/2017 zo dňa 25.04.2018). Kasačná sťažnosť sťažovateľa smerujúca voči
danému rozsudku krajského súdu bola kasačným súdom taktiež zamietnutá ako nedôvodná (rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/29/2018 zo dňa 11.06.2019). Ako zjavne neopodstatnená bola pritom
odmietnutá i ústavná sťažnosť sťažovateľa smerujúca proti danému rozsudku Najvyššieho súdu SR
(uznesenie IV. ÚS-634/2020-16 zo dňa 02.12.2020).
62. Kasačný súd primárne poznamenáva, že zmena pôvodného rozhodnutia o súhlase na výrub drevín
spočívala v tom, že 1) určila sa doba platnosti súhlasu na výrub na dobu dva roky od právoplatnosti

stavebného povolenia, a to z dôvodu, že v čase pôvodne povoleného obdobia výrubu ešte nebolo
právoplatne ukončené stavebné konanie vo vzťahu k líniovej stavbe - elektrovodu, v prospech ktorej sa
mal výrub uskutočniť a 2) určilo sa obdobie povoleného výrubu na obdobie vegetačného pokoja, a to
z dôvodu, že si to vyžadovala ochrana prírody a krajiny v nadväznosti na zmenu príslušnej legislatívy,
ktorá stanovila obdobie vegetačného obdobia do konca februára namiesto pôvodného konca marca

kalendárneho roka.
63. Sťažovateľ v správnej žalobe ani kasačnej sťažnosti neuvádza, aký dopad mala vyššie uvedená
zmena rozhodnutia o súhlase na výrub drevín na jeho práva a právom chránené záujmy oproti
pôvodnému rozhodnutiu o súhlase na výrub drevín. Nijako nenamieta nesplnenie podmienok uvedených
v § 89 ods. 1 písm. a) zákona o prírody a krajiny pre zmenu rozhodnutia o súhlase na výrub drevín.

Naopak, namieta nesplnenie podmienok pre vydanie samotného rozhodnutia o súhlase na výrub drevín
podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré však už v tomto konaní nemajú miesto.
Namieta aj rad porušení procesného charakteru avšak bez vymedzenia ich dopadu na zákonnosť
rozhodnutia a porušenie jeho subjektívnych práv.
64. Námietky sťažovateľa smerujúce k nesplneniu podmienok na udelenie súhlasu na výrub drevín

sú v tomto konaní irelevantné, presahujú rámec súdneho prieskumu v prejednávanej veci a boli už
právoplatne posúdené, resp. sťažovateľ ich mal uplatniť v žalobe proti rozhodnutiu o súhlase na
výrub drevín. Uvedené platí o námietke, že správne orgány neskúmali, či záujem na výrube drevín
prevažuje nad ekologickými a estetickými funkciami dreviny a jej vplyvmi na zdravie človeka, čo jepodmienka súvisiaca s prvotným povolením výrubu podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a
krajiny. S námietkami sťažovateľa týkajúcimi sa absencie súhlasu sťažovateľa na výrub, resp. súhlasu
pre umiestnenie stavby, ako i námietkami súvisiacimi s územným a stavebným konaním vo vzťahu ku

samotnej stavbe elektrovodu či namietanou povahou stavby ako verejnoprospešnej sa vysporiadal už
správny súd (v rozsudku sp. zn. 23S/67/2017 zo dňa 25.04.2018) a Najvyšší súd SR (v rozsudku sp.
zn. 6Sžk/29/2018 zo dňa 11.06.2019). K otázke zásahu do vlastníckych práv sťažovateľa správny súd
v dôvodoch napadnutého rozsudku taktiež správne poznamenal, že predmetom súdneho prieskumu v
tomto konaní je to, či (ne)boli splnené podmienky vymedzené v § 89 zákona o ochrane prírody a krajiny

a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/29/2018 zo dňa 11.06.2019, ktorý v bodoch
42 a 43 odôvodnenia uviedol, že „v prejednávanej veci nebol súhlas vlastníka nehnuteľnosti na udelenie
súhlasu s výrubom drevín potrebný, nakoľko § 17 ods. 9 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. ustanovuje v prípade
žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny z dôvodu umiestnenia líniovej stavby, na ktorej účely možno
pozemky vyvlastniť, že predloženie súhlasu vlastníka nehnuteľnosti sa nevyžaduje.“
65. Podľa názoru kasačného súdu sťažovateľ jasne a zrozumiteľne nevymedzil, v čom mal spočívať

dotyk na jeho subjektívnych právach ako účastníka administratívneho konania v postupe a rozhodovaní
orgánov verejnej správy. V konaní pred správnym súdom je sťažovateľ oprávnený uplatňovať len
námietky nezákonnosti v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy, v dôsledku ktorých
bol ukrátený na svojich subjektívnych právach a právom chránených záujmoch. Účelom správneho
súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv

fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná
(podobne napr. III. ÚS 502/2015, III. ÚS 33/2018). V tomto bode kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ
nešpecifikoval, ako bol ukrátený na svojich subjektívnych právach a právom chránených záujmoch v
konaní o zmene rozhodnutia o udelení súhlasu na výrub drevín v časti týkajúcej sa obdobia možnosti
realizácie výrubu. K zmene rozhodnutia o súhlase na výrub drevín v časti obdobia možnej realizácie

výrubu došlo z dôvodu, že nebolo právoplatne ukončené stavebné konanie ako aj z dôvodu zmeny
legislatívy. Sťažovateľ nevymedzil a ani zo spisu nevyplýva, žeby sa zmena času výrubu oproti
pôvodnémurozhodnutiusprávnehoorgánu,ktorýmboludelenýsúhlasnavýrubdrevín,akokoľvekdotkla
sťažovateľa na jeho subjektívnych právach a právom chránených záujmoch.
66. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa ohľadne spôsobu, akým bola vybavená žiadosť žiadateľa

(Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy, a.s.) o predĺženie platnosti či zmenu rozhodnutia,
námietku takéhoto druhu by mohol uplatniť len aktívne legitimovaný subjekt na vznesenie takejto
námietky,ktorýmježiadateľ.Spôsobvybaveniažiadosti(čiužsťažovateľomnamietanéprekvalifikovanie
žiadosti žiadateľa na podnet správnemu orgánu a následné vedenie konania ex offo alebo zmena
rozsahu žiadosti) nezakladá dotyk na subjektívnych právach sťažovateľa.

67.Zároveňkasačnýsúdkonštatuje,žesťažovateľniejeaktívnelegitimovanýaninaprednášanietakých
námietok, ktoré by mohla uplatňovať dotknutá verejnosť. Sťažovateľ v administratívnom konaní nebol v
postavení dotknutej verejnosti, čo už vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Sžk/29/2018 zo dňa
11.06.2019. Preto sa nemôže s úspechom domáhať jej práv ani poukazovaním na Aarhuský dohovor.
68. K namietaným procesným pochybeniam kasačný súd takisto konštatuje, že sťažovateľ nešpecifikuje,

aký vplyv mali tieto namietané porušenia na zákonnosť rozhodnutí či odňatie jeho možnosti konať pred
orgánom verejnej správy. Opäť platí, že účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo
verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej
je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.
69. Pokiaľ ide o namietané procesné vady v postupoch a rozhodnutiach správnych orgánov (porušenie

§ 3 ods. 6, § 33 ods. 2 Správneho poriadku, § 38 ods. 2 zákona EIA), kasačný súd konštatuje,
že správny súd sa s týmito procesnými námietkami sťažovateľa veľmi podrobne vysporiadal (najmä
v bodoch 103 - 110, 122 napadnutého rozsudku). Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nepredkladá
argumentáciukonkurujúcuzáveromsprávnehosúdu.Kasačnýsúdpretolenmôžezhrnúť,žeopredmete
administratívneho konania sa sťažovateľ dozvedel, aktívne sa administratívneho konania zúčastnil a

správne orgány s ním konali. Oznámenie o začatí správneho konania bolo zverejnené na úradnej tabuli
verejnou vyhláškou (viď body 5 a 8 tohto rozsudku) a týmto spôsobom mali právo oboznámiť sa s
predmetom administratívneho konania i tí účastníci, ktorí boli účastníkmi konania podľa zákona EIA.
Orgány verejnej správy pritom vo vzťahu k sťažovateľovi zvolili doručovanie aj prostredníctvom pošty,
nielen verejnou vyhláškou. V tomto smere sťažovateľ nebol na svojich subjektívnych právach nijakým

spôsobom ukrátený.
70. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa toho, že neexistuje právoplatné rozhodnutie o poškodzovaní
a ničení biotopov, kasačný súd v zhode s názorom správneho súdu uvádza, že sťažovateľ v žalobe
neuviedol právnu argumentáciu, z ktorej túto tvrdenú nezákonnosť vyvodzuje. Konkrétne ustanoveniaprávnych predpisov, z ktorých by vyplývala previazanosť konania o zmene rozhodnutia, ktorým bol
udelený súhlas na výrub drevín, s konaním, predmetom ktorého je súhlas na poškodzovanie a ničenie
biotopov, sťažovateľ neuviedol ani v kasačnej sťažnosti. Z tohto dôvodu je aj táto kasačná námietka

sťažovateľa nedôvodná.
71. S tvrdením sťažovateľa, že išlo o návrhové (administratívne) konanie, sa kasačný súd takisto
nemohol stotožniť. K zmene pôvodného rozhodnutia o súhlase na výrub drevín pristúpil prvostupňový
orgán ex offo, a to na základe podnetu žiadateľa. Spôsob začatia správneho konania patrí do
kompetencie príslušného orgánu ochrany prírody, ktorý je oprávnený zmeniť ním vydané rozhodnutie

z vlastného podnetu alebo na návrh účastníka konania, čo je plne v súlade s § 89 ods. 1 písm. a)
zákona o ochrane prírody a krajiny. Naviac, z kasačnej sťažnosti nie je zrejmé, aký prípadný vplyv a
dopad by uvedené malo mať na zákonnosť vo veci vydaných rozhodnutí správnych orgánov (t. j. že
konanie bolo začaté z vlastného podnetu správneho orgánu). Opäť je potrebné zdôrazniť, že spôsob,
akým bola vybavená žiadosť žiadateľa (Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy, a.s.) o predĺženie
platnosti či zmenu rozhodnutia, či už sťažovateľom namietané prekvalifikovanie žiadosti žiadateľa na

podnet správnemu orgánu a následné vedenie konania ex offo alebo zmena rozsahu žiadosti, by mohol
namietať aktívne legitimovaný subjekt, ktorým by bol žiadateľ.
72. Pokiaľ ide o poukaz sťažovateľa na to, že s viacerými žalobnými bodmi sa správny súd nezaoberal,
ide o nekonkrétnu námietku. Úlohou sťažovateľa je vymedziť, s ktorými konkrétnymi námietkami sa
krajský súd nezaoberal. Sťažovateľ pritom kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP - porušenie

práva na spravodlivý proces - ani výslovne neuplatnil. Nad rámec uvedeného však kasačný súd
znovu opakuje (viď aj bod 60 tohto rozsudku), že krajský súd sa so všetkými námietkami sťažovateľa
vysporiadal a buď posúdil ich dôvodnosť alebo objasnil dôvod, pre ktorý považuje tú-ktorú námietku v
konaní za irelevantnú (uvedené platí predovšetkým o námietkach týkajúcich sa samotného rozhodnutia
o súhlase na výrub drevín, potrebe súhlasu vlastníka pozemkov na výrub či vád v procese vydávania

osvedčení Ministerstva hospodárstva SR).
VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
73. Sumarizujúc vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej
sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Krajský
súd rozhodol vecne správne, keď žalobe žalobcu nevyhovel a ako nedôvodnú ju zamietol. Preto kasačný

súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
74. O nároku na náhradu trov kasačného konania sťažovateľa a žalovaného rozhodol kasačný súd
podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal
a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo
požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa

obsahu súdneho spisu nenastali, preto im kasačný súd právo na náhradu trov kasačného konania
nepriznal.
75. Ďalšiemu účastníkovi konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1
SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal. V kasačnom konaní nebola ďalšiemu účastníkovi konania uložená
žiadna povinnosť (vyjadril sa na základe výzvy krajského súdu, v zmysle ktorej bol poučený, že ak sa

nevyjadrí, bude sa konať bez jeho vyjadrenia, a teda nebola mu uznesením uložená povinnosť vyjadriť
sa).Zároveňďalšíúčastníkkonaniavovyjadreníkukasačnejsťažnostinepredložilnovú,resp.podstatnú
argumentáciu, ktorá by z materiálneho hľadiska ovplyvnila výsledok kasačného konania.
76. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.