Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200379
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200379.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej
veci žalobcu: DÚHA, a.s., so sídlom Pribinova 4195/25, Bratislava, IČO: 31 690 360, zastúpeného: Mgr.
Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Landererova 7866/12, Bratislava, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100085056/2021 zo dňa 19. januára 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 100085056/2021 zo dňa 19. januára 2021 a rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske

subjekty č. 101193549/2020 zo dňa 17. júla 2020 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého
stupňa na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1.Daňovýúradprevybranédaňovésubjekty(vsúčasnostiÚradprevybranéhospodárskesubjekty;ďalej

len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia
máj 2014, august 2014 a september 2014, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 102770009/2019 zo
dňa 02. decembra 2019 (ďalej len „protokol z daňovej kontroly“). Protokol z daňovej kontroly a výzva na
vyjadrenie sa k nemu boli dňa 05. decembra 2019 doručené žalobcovi, ktorý sa k zisteniam uvedeným
v protokole vyjadril podaním doručeným správcovi dane dňa 20. januára 2020.

2. Správca dane rozhodnutím č. 101193549/2020 zo dňa 17. júla 2020 (ďalej len „prvostupňové

rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) určil
žalobcovi rozdiel v sume XX XXX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014,
tým nepriznal nadmerný odpočet v sume X XXX,XX eur a vyrubil daň v sume XX XXX,XX eur.

3. Konštatoval, že žalobca si v zdaňovacom období august 2014 uplatnil odpočítanie dane v sume XX
XXX,XX eur od tuzemského dodávateľa EkoAuris, s.r.o. z dodávateľskej faktúry č. 502014, dátum vzniku

daňovej povinnosti 10. júla 2014, dátum splatnosti 17. júla 2014, základ dane XXX XXX eur, DPH v
sadzbe 20 % XX XXX eur, cena celkom XXX XXX eur, pričom predmetom fakturácie bola odplata v
zmysle zmluvy o poskytnutí poradenstva zo dňa 07. apríla 2011, vo výške určenej podľa dodatku č. 1
k predmetnej zmluve zo dňa 27. júna 2014. Uviedol, že žalobca k predmetnej faktúre predložil zmluvuo poskytovaní poradenstva zo dňa 07. apríla 2011, uzatvorenú medzi žalobcom ako objednávateľom
a spoločnosťou EkoAuris, s.r.o. ako poskytovateľom, ktorou sa spoločnosť EkoAuris, s.r.o. zaviazala
poskytovať odborné poradenstvo v oblasti projektového manažmentu pred začatím realizácie projektu

a v procese projektu v súvislosti s „Rekonštrukciou Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach“, cena
za poskytovanie poradenstva bola dohodnutá v celkovej výške XXX XXX eur (čl. 4 bod 1) s tým, že
dňa 27. júna 2014 bol uzatvorený dodatok č. 1 k danej zmluve, ktorého predmetom bola zmena ceny
za poskytnutie poradenstva na sumu XXX XXX eur bez DPH a zmena podmienok úhrady ceny (na
základe faktúry so splatnosťou 90 dní, poskytovateľ má právo vystaviť faktúru až po ukončení platnosti

účinnosti tejto zmluvy, platnosť a účinnosť zmluvy zaniká dňa 01. júla 2014) z dôvodu podstatného
zníženia rozsahu poskytovaného poradenstva v zmysle zmluvy.

4. Uviedol, že žalobca ako dôkaz k uskutočneniu fakturovaných služieb predložil preberací protokol
vykonanej práce zo dňa 20. decembra 2013, v ktorom potvrdil rozsah prevzatia „dohodnutých
úkonov na predmet zákazky Rekonštrukcia, nadstavba, prístavba Detskej fakultnej nemocnice Košice“

spoločnosťou EkoAuris, s.r.o. a súčasne potvrdil spoločnosti EkoAuris, s.r.o. nárok na odplatu v plnej
výške podľa čl. 4 bod 1 zmluvy, t. j. XXX XXX eur, keďže potvrdil kompletnosť a úplnosť vykonanej
činnosti a zároveň potvrdil, že v rámci poskytnutej služby sa nevyskytli žiadne odchýlky od dojednaných
zmluvných podmienok. Upozornil, že až o pol roka neskôr bol medzi zmluvnými stranami vyhotovený
dodatok č. 1 zo dňa 27. júna 2014, v ktorom došlo k zníženiu ceny služieb v dôsledku zníženia rozsahu

poskytovanéhoporadenstva(ktoréužalepredtýmbolodeklarovanéakoposkytnuté,prevzatésnárokom
na plnú dohodnutú odmenu). Uvedené podľa jeho názoru spochybňuje uskutočnenie plnení, ktoré boli
predmetom faktúry od dodávateľa EkoAuris, s.r.o., a preto dospel k záveru, že zo strany žalobcu a
ani jeho preverovaním na strane dodávateľa EkoAuris, s.r.o. nebolo preukázané, že došlo k vecnému
plneniu deklarovanému predmetnou faktúrou, a že sa uvedené zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako

deklarovala predložená dodávateľská faktúra.

5. Konštatoval, že svedok A. B., bývalý konateľ spoločnosti EkoAuris, s.r.o., pri jeho vypočutí dňa
21. októbra 2019 uviedol, že táto spoločnosť vypracovala písomné akceptačné protokoly v zmysle
čl. 5 bod 12 zmluvy k jednotlivým druhom služieb a prác súvisiacich s dohodnutým poradenstvom

a dokumenty boli odovzdané ako súčasť zmluvnej dokumentácie žalobcu. Uviedol, že žalobca dané
dokumenty nepredložil napriek tomu, že ho počas ústneho pojednávania dňa 26. septembra 2019 žiadal
o predloženie všetkých dokladov vrátane dôkazov preukazujúcich poskytovanie odborného poradenstva
spoločnosťou EkoAuris, s.r.o., pričom žalobca predložil len preberací protokol a výpis zo vstupnej
kontrolnej karty na meno A. B. zahŕňajúcej obdobie od 30. decembra 2013 do 30. mája 2014. Zároveň

vyhodnotil, že zo záverov svedeckej výpovede nie je preukázateľné, že skutočne došlo k uskutočneniu
fakturovaných služieb zo strany spoločnosti EkoAuris, s.r.o. Podotkol, že svedok na otázku, aké
konkrétne činnosti vykonával osobne v oblasti poradenstva pre žalobcu, len všeobecne odpovedal,
že „konkrétne všetky činnosti vedúce k predloženiu ponuky a vypracovanie návrhu projektového
harmonogramu prác a súvisiacich činností nevyhnutných k realizácii projektu“ a napriek opakovaným

otázkam služby nekonkretizoval, a súčasne na konkrétnu otázku, aby „vymenoval členov tímu, s
ktorými spolupracoval na projekte“, teda aby ich uviedol menovite, odpovedal len všeobecne - hlavný
akcionár, členovia predstavenstva, členovia dozorných orgánov, vedúci členovia úseku prípravy a vedúci
a členovia úseku rozpočtu. Analýzou časov vstupov a výstupov návštevnej karty A. B. zistil, že sa
mal v sídle žalobcu zdržiavať v priebehu piatich mesiacov takmer denne, z čoho vyplýva predpoklad,

že mená členov tímu mu mali byť známe. Zistil tiež, že odpoveď svedka ohľadom spôsobu úhrady
preverovanej faktúry (prevodom z účtu) je v rozpore s predloženým dokladmi žalobcu, podľa ktorých
žalobca neuhradil faktúru v plnej výške a spoločnosť EkoAuris, s.r.o. pohľadávku vo výške XXX XXX
eur postúpila spoločnosti eMS Prešov, spol. s r.o.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca dostatočne a hodnoverne nepreukázal prijatie služby
fakturovanej spoločnosťou EkoAuris, s.r.o. a ani jeho preverovaním sa nepreukázalo poskytovanie
poradenstva pre žalobcu v súvislosti s „Rekonštrukciou Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach“, mal
za to, že nebolo preukázané, že dodávateľovi EkoAuris, s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len

„zákon o DPH“), v čoho dôsledku nevzniklo ani žalobcovi právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1
zákona o DPH a platenie dane uvedenej na predmetnej faktúre vyplýva daňovému subjektu EkoAuris,
s.r.o. z ustanovenia § 69 ods. 5 zákona o DPH. Preto žalobcovi neuznal odpočítanie dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 v celkovej sume XX XXX eur.7. Uviedol, že splnomocnený zástupca žalobcu k vyjadreniu k protokolu predložil okrem iného vyjadrenie
A. B. k výsluchu svedka zo dňa 21. januára 2020, v ktorom svedok uvádza nepravdivé informácie

o odmietnutí prijatia dôkazných materiálov. Tvrdil, že neodmietol prijatie dôkazných materiálov a
konštatoval, že na ústnom pojednávaní svedok žiadne dokumenty nepredložil, a ak by ich chcel
predložiť, mohol tak spraviť kedykoľvek, avšak záujem o predloženie doplňujúcich dokumentov
neprejavil. Zároveň poukázal na skutočnosť uvedenú v liste svedka a to, že podľa neho vstupná karta do
budovy sídla spoločnosti je dostatočný dôkazný materiál o jeho pôsobení na predmetnom projekte. Mal

za to, že vstupná karta do budovy, životopis a referencie svedka nepreukazujú dodanie fakturovaných
služieb.

8. Konštatoval, že k vyjadreniu k protokolu bol ako dôkaz predložený aj zápis o odovzdaní a
prebratí stavby DFN Košice, zoznam faktúr za jednotlivé dodané plnenia zákazky DFN, kópie
predmetných faktúr, kópiu ponuky na predmet zákazky - obstarávania „Rekonštrukcia, nadstavba a

prístavba Detskej fakultnej nemocnice Košice“ a žiadosť o účasť na predmet zákazky - obstarávania
- „Rekonštrukcia, nadstavba a prístavba Detskej fakultnej nemocnice Košice vrátane technológií“. V
predložených dokladoch nenašiel žiadny relevantný doklad preukazujúci poskytnutie fakturovaných
služieb spoločnosťou EkoAuris, s.r.o., pričom išlo o množstvo osvedčení, potvrdení, certifikátov,
čestné vyhlásenia, referenčné listy a iné doklady, ktoré vypracovali právnické a fyzické osoby, ktoré

spolupracovali na žiadosti o účasť na predmete zákazky – obstarávania ako aj na ponuke na predmet
zákazky - obstarávania, ale žiadny z nich nebol vyhotovený spoločnosťou EkoAuris, s.r.o., ani nie
je zrejmé, že by na niektorých z predložených dokladov táto spoločnosť participovala. K požiadavke
žalobcu na opätovné vypočutie A. B. uviedol, že na základe doteraz zistených skutočností opätovné
vypočutie svedka nebolo potrebné vykonať.

9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č.
100085056/2021 zo dňa 19. januára 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol tak, že podľa
§ 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Dospel k záveru, že
správca dane vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutkový stav veci, získané dôkazy vyhodnotil

vo vzájomných súvislostiach, jeho závery vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku prvostupňového rozhodnutia, a preto považoval posúdenie veci správcom dane za správne a
plne sa s ním stotožnil. Mal za to, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď
sám dostatočne hodnoverne nepreukázal a vykonaným šetrením správcu dane sa nepotvrdilo, že
reálne došlo k dodaniu fakturovaných plnení od deklarovaného dodávateľa pre žalobcu tak, ako to

deklarovali predložené doklady. Na základe uvedeného správca dane podľa jeho mienky v súlade
so skutkovým stavom zisteným pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní vyhodnotil, že
nebolo preukázané, že žalobca splnil podmienky v zmysle § 49 zákona o DPH pre odpočítanie dane
z preverovanej dodávateľskej faktúry za dodanie služieb od deklarovaného dodávateľa. Uviedol, že
správca dane svoje závery, ktoré vyplynuli zo zisteného skutkového stavu, podrobne uviedol v protokole

a následne v prvostupňovom rozhodnutí, v priebehu výkonu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní
postupoval v súlade s príslušnými legislatívnymi ustanoveniami tak, aby neboli porušené zákonné práva
žalobcu, a vysporiadal sa so všetkými dôkazmi predloženými žalobcom v priebehu daňovej kontroly aj
vo vyrubovacom konaní, ako aj s ním získanými dôkazmi v priebehu daňovej kontroly.

10. K tvrdeniu svedka A. B. v jeho liste zo dňa 21. februára 2020, že nemal vedomosť o prerokovávaných
veciach a nemohol vykonať prípravu na výsluch, upozornil, že v predvolaní zo dňa 20. septembra 2019,
ktoré si svedok prevzal dňa 27. septembra 2019, bol uvedený predmet výsluchu, ako aj zdaňovacie
obdobie, ktorého sa mal výsluch týkať a predvolanie bolo svedkom prevzaté v predstihu viac ako
tri týždne pred konaním výsluchu. Ďalej uviedol, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 21.

októbra 2019 bez výhrad podpísanej svedkom vyplýva, že svedok ani na výzvu správcu dane neuviedol,
nepredložil ani neponúkal predloženie žiadnych konkrétnych dôkazov. Konštatoval, že svedok na otázku
správcudane,akékonkrétnečinnostivykonávalosobnevoblastiporadenstvaprežalobcuodpovedallen
všeobecne,anapriektomu,žesprávcadanesaopakovanepýtal,svedokslužbynekonkretizoval,pričom
aj na konkrétnu otázku správcu dane, aby „vymenoval členov tímu, s ktorými spolupracoval na projekte“,

teda aby členov tímu uviedol menovite, svedok odpovedal len všeobecne. Uviedol, že z analýzy časov
vstupov a výstupov návštevnej karty A. B. vyplýva, že tento sa v sídle žalobcu mal zdržiavať v priebehu
piatich mesiacov takmer denne, a teda mená členov tímu mu mali byť známe. Podotkol, že aj odpoveď
svedka o spôsobe úhrady preverovanej faktúry je v rozpore s predloženými dokladmi žalobcu.11. Poukázal na skutočnosť, že správca dane žiadal v priebehu daňovej kontroly predloženie dokladov,
prípadne iných dôkazov preukazujúcich reálne dodanie fakturovaných služieb, avšak žalobca v priebehu

daňovejkontrolyaanivovyrubovacomkonanínepredložilhodnovernéaoveriteľnédôkazypreukazujúce
dodanie poradenských služieb spoločnosťou EkoAuris, s.r.o., ale predložil len preberací protokol
vykonanej práce, výpis z vstupnej kontrolnej karty na meno A. B. a zmluvu s dodatkom, z ktorých
nie je zrejmé, že by A. B., resp. spoločnosť EkoAuris, s.r.o. dodali vyfakturované služby, prípadne
sa podieľali na vyhotovení predmetných dokumentov. K požiadavke žalobcu na vypočutie ďalších

svedkov v odvolaní uviedol, že žalobca v priebehu daňovej kontroly dôkazy hodnoverne preukazujúce
uskutočnenie poradenstva z faktúry od dodávateľa EkoAuris, s.r.o. nepredložil, výsluch svedkov
nepožadoval a ani v odvolaní nezdôvodnil účel vypočutia svedkov, resp. ako by ich výpovede preukázali
uskutočnenie preverovaných plnení. Upozornil, že žalobca ani v podanom odvolaní nepredložil také
dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane zistený v daňovej
kontrole a vyhodnotený vo vyrubovacom konaní. Na základe uvedeného nezistil dôvody na zrušenie

prvostupňového rozhodnutia.

II.
Žaloba

12. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100085056/2021
zo dňa 19. januára 2021, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 101193549/2020 zo dňa
17. júla 2020, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania v úplnom rozsahu.
Správnužalobuodôvodniltým,ženapadnutérozhodnutiasúnepreskúmateľné,skutkovýstavbolzistený
nedostatočne a zároveň je v rozpore s administratívnymi spismi.

13. Mal za to, že správcovi dane sa nepodarilo účinne spochybniť materiálnu stránku realizácie
zdaniteľného obchodu, a preto sa dôkazné bremeno a dôkazná povinnosť nemohli presunúť na neho.
Správne orgány podľa jeho názoru rozhodli vo veci formalisticky, svojvoľne bez toho, aby malo ich
rozhodnutie základ v dostatočne zistenom skutkovom stave a v obsahu administratívneho spisu a

bez toho, aby poskytli rozumné a na všetky skutkové okolnosti a dôkazy reflektujúce odôvodnenie
svojho rozhodnutia. Namietal, že správca dane rozhodol na podklade len niektorých dôkazov a z nich
vychádzajúcich skutkových zistení a iné dôkazy a skutkové zistenia opomenul, pričom nevysvetlil, prečo
niektoré dôkazy nezobral za podklad svojho rozhodnutia a niektoré návrhy na dokazovanie nevykonal.

14. Vyjadril sa, že z výsluchu svedka A. B. vyšli najavo skutkové okolnosti, ktoré správca dane
nevzal na zreteľ. Uviedol, že z výsluchu vyplynulo, že svedok ako jediný konateľ a spoločník
spoločnosti EkoAuris, s.r.o. ho oslovil s návrhom spolupráce týkajúcej sa predmetného projektu
v novembri resp. decembri roku 2010, spolupráca medzi nimi prebiehala od roku 2011 do roku
2014 na dennej báze a s osobným kontaktom, svedok poskytoval odborné poradenstvo v oblasti

projektového manažmentu, konkrétne vykonával činnosti vedúce k predloženiu ponuky, vypracoval
návrh projektového harmonogramu prác a súvisiacich činností nevyhnutných k realizácii predmetného
projektu, pričom činnosti vykonával a poradenstvo poskytoval najmä na adrese C. XX D. E., a na projekte
spolupracoval s jeho hlavným akcionárom, členmi predstavenstva a dozornej rady, a s vedúcimi úsekov
prípravy a rozpočtu. Konštatoval, že svedok vysvetlil spôsob dohodnutia zmluvnej odplaty a vyjadril sa

k zmene jej výšky v závislosti od zmeny rozsahu záväzku a ceny zákazky, pričom nebolo objektívne
možné kvantifikovať výšku zisku z projektu pred ukončením prác ani určiť konkrétnu výšku odmeny
pred finálnym vyúčtovaním prác. Podotkol, že podľa svedeckej výpovede k dohode o zmene zmluvných
podmienok prišlo po vyhlásení druhej súťaže.

15. Upozornil, že svedok z dôvodu rozsiahlosti svojho vyjadrenia neuviedol správcovi dane všetky
rozhodujúce skutočnosti, avšak ústne pojednávanie doplnil písomným podaním, s ktorým sa žalovaný
a správca dane nevysporiadali a predložené vyjadrenie odmietli. Považoval tiež za logické, že
svedok označil osoby, s ktorými spolupracoval ich funkčným zaradením v zamestnaní alebo orgánoch
spoločnosti žalobcu a nie menami, keďže ich spolupráca prebiehala v rokoch 2011-2014 a počas

tohto obdobia sa menili zamestnanci, ako aj členovia orgánov spoločnosti. Podotkol, že správca dane
nežiadal počas výsluchu od svedka žiadne vysvetlenie ani zodpovedanie žiadnej doplňujúcej otázky
a nikdy mu nepoložil otázku na uvedenie konkrétnych mien spolupracujúcich osôb svedkom. Uviedol,
že obdobne postupoval správca dane aj v prípade otázky na činnosti, ktoré konkrétne vykonával svedokv oblasti poradenstva, kedy napriek tomu, že mal predstavu o konkrétnejšej odpovedi, nepoložil žiadne
doplňujúce otázky.

16. Uviedol, že z ďalších listinných dôkazov správca dane dovodil len to, že z nich nie je možné
usúdiť participáciu spoločnosti EkoAuris, s.r.o. na predmetnej zákazke. Podľa jeho mienky z nich však
predovšetkým vyplýva jeho záujem o zákazku rekonštrukcie nemocnice, zapojenie sa do procesu
verejného obstarávania, ako aj úspešné obstaranie a následné realizovanie zákazky. Mal za to, že
z listinných dôkazov, a to ponuky z roku 2012 a žiadosti o účasť na predmete zákazky z roku 2011, je

možné dovodiť aj časové obdobie, v ktorom prebiehali obstarávania na rekonštrukciu detskej fakultnej
nemocnice, keď v roku 2011 prebiehalo obstarávanie na rekonštrukciu, prístavbu a nadstavbu detskej
fakultnej nemocnice vrátane technológií a v roku 2012 obstarávanie na rekonštrukciu, prístavbu a
nadstavbu detskej fakultnej nemocnice (bez technológie). Na základe uvedeného možno podľa jeho
názoru uzavrieť, že ústna dohoda zmluvných strán o zmene obsahu zmluvy o poskytovaní poradenstva
bola uzatvorená v roku 2012 (podľa výpovede svedka išlo o obdobie druhej súťaže) s tým, že dané

listinné dôkazy podporujú obsah výpovede svedka aj v tom smere, že pre projekt rekonštrukcie boli
vyhlásené dve súťaže, pričom prvá súťaž sa týkala aj obstarania technológií a v rámci druhej súťaže
technológie obstarávané už neboli.

17. Tvrdil, že zo skutkových okolností zistených vykonaným dokazovaním vyplýva, že sa

so spoločnosťou EkoAuris, s.r.o. ústne dohodli na zmene pôvodného obsahu zmluvy o poskytovaní
poradenstva uzatvorenej v roku 2011 v rozsahu poskytovaného poradenstva a dohody o výške odmeny,
a to v roku 2012 v súvislosti so zrušením skoršej súťaže a vypísaním novej súťaže, predmetom ktorej už
nebolo obstarávanie technológií. Uviedol, že v decembri roku 2013 podpisoval predseda predstavenstva
F. A. preberací protokol potvrdzujúci, že spoločnosť EkoAuris, s.r.o. vykonala všetky dohodnuté úkony

na predmete zákazky rekonštrukcie, nadstavby a prístavby detskej fakultnej nemocnice v Košiciach,
potvrdzoval kompletnosť a úplnosť vykonanej činnosti v súlade so zmluvou, za čo poskytovateľovi
prináleží odplata podľa zmluvy. Zdôraznil, že v preberacom protokole potvrdzoval úplné a kompletné
dodanieslužiebspoločnosťouEkoAuris,s.r.o.vrozsahudanomústnoudohodouzmluvnýchstrán,ktorou
bol modifikovaný obsah pôvodnej zmluvy o poskytnutí poradenstva z roku 2011, pričom aj po zmene

zmluvy sa zmluvné strany odvolávajú na pôvodnú zmluvu, čím majú na mysli zmluvu s modifikovaným
obsahom.Vyjadrilsa,žepotom,čobolomožnékvantifikovaťvýškuziskuzprojektu,uzatvorilivjúni2014
písomný dodatok ku zmluve o poskytnutí poradenstva, v ktorom potvrdili svoju pôvodnú ústnu dohodu
na zmene obsahu zmluvy a konkrétne vyčíslili odmenu poskytovateľa skôr dohodnutým spôsobom.

18. Ďalej namietal, že správca dane sa vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal
s obsahom výpovede svedka A. B. a neposúdil všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, keďže
niektoré z dôkazov opomenul (výpoveď svedka a listinné dôkazy z procesu obstarávania a realizácie
predmetu zákazky) a naopak niektoré dôkazy selektívne vybrané (zmluva, dodatok, preberací protokol)
preferoval a izolovane od ostatných dôkazov posudzoval, a takto dospel k nesprávnym skutkovým

záverom. Mal za to, že listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o poskytnutí poradenstva, jej dodatkom,
preberacím protokolom, výpisom zo vstupnej kontroly karty a výpoveďou svedka preukázal dodanie
služby fakturovanej spoločnosťou EkoAuris, s.r.o. Upozornil, že tvrdenie svedka A. B., že poradenstvo
poskytoval osobne, a to obvykle v jeho sídle, korešponduje aj so vstupmi svedka do jeho sídla
podľa výpisu zo vstupnej karty. Podotkol, že ku poskytovaniu poradenstva sa vyjadril prostredníctvom

splnomocnenej zástupkyne a potvrdil, že A. B. vyhľadal príležitosť získať predmetnú zákazku
pre objednávateľa, poskytoval mu poradenstvo v oblasti projektového manažmentu pred začatím
projektu aj v priebehu jeho realizácie.

19. Správcovi dane tiež vytkol, že nereagoval na jeho návrh na vykonanie výsluchu jeho zamestnancov –

členov tímu pripravujúcich daný projekt a neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré daný výsluch nezrealizoval.
Správca dane sa tiež podľa jeho názoru nedostatočne vysporiadal s jeho vyjadrením k výsluchu
svedka a s návrhom na opätovný výsluch. Upozornil, že podľa svedka obsah zápisnice o ústnom
pojednávaní nezachytáva celú jeho výpoveď, predovšetkým podstatné časti týkajúce sa vysvetlenia
procesu verejného obstarávania a dokumentácie, ktorú bolo potrebné vypracovať, pričom správca dane

sa v danej zápisnici nezmienil ani o návrhu svedka predložiť dôkazné materiály a odmietnutí tohto návrh
správcom dane. V tejto súvislosti namietal, že žalovaný sa s jeho námietkou o nesúlade protokolácie
s obsahom výpovede svedka žiadnym spôsobom nevysporiadal, hoci bol povinný vypočuť svedka aspoň
na ním uvádzané nezrovnalosti. Poznamenal, že poradenskú činnosť v zásade nie je možné preukázaťiným spôsobom ako výsluchom svedkov, a preto bolo nevyhnutné, aby sa správca dane vysporiadal
relevantným spôsobom s námietkami žalobcu týkajúcimi sa obsahu svedeckej výpovede A. B., ako aj
s návrhom na dokazovanie výsluchom svedkov.

III.
Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 07. mája 2021, v ktorom zotrval

na napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť s tým, že žalobca bude znášať trovy konania
zo svojho. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď dostatočne hodnoverne nepreukázal
ani vykonaným šetrením správcu dane sa nepotvrdilo, že reálne došlo k dodaniu fakturovaných plnení
od deklarovaného dodávateľa pre žalobcu tak, ako to deklarovali predložené doklady, na základe čoho
správca dane v súlade so skutkovým stavom zisteným pri výkone daňovej kontroly vo vyrubovacom
konaní vyhodnotil, že nebolo preukázané, že žalobca splnil podmienky pre odpočítanie dane v zmysle §

49 zákona o DPH, a preto žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie august
2014. Žalované rozhodnutia majú podľa jeho mienky základ v dostatočne zistenom skutkovom stave,
ktorýjeobsahomadministratívnehospisu,adaňovéorgányvnichposkytlirozumnéanavšetkyskutkové
okolnosti a dôkazy reflektujúce odôvodnenie.

21. Podotkol, že žalobca nevyužil svoje právo, keď sa napriek včas zaslanému a prevzatému
upovedomeniu o vypočutí svedka A. B. za žalobcu daného ústneho pojednávania nikto nezúčastnil
a za účelové potom možno považovať namietanie výpovede svedka a následné požadovanie jeho
opätovného vypočutia. Vyjadril sa, že správca dane aj on samotný sa podrobne zaoberali výpoveďou
daného svedka aj jeho vysvetlením v liste zo dňa 21. februára 2020 predloženom žalobcom, avšak

svedok fakturované plnenie nijako nepreukázal a ani zo strany spoločnosti EkoAuris, s.r.o. nebolo
preukázané, na základe akých relevantných a overiteľných skutočných podkladov bola predmetná
faktúra vyhotovená.

22. Konštatoval, že žalobca predložil preberací protokol vykonanej práce zo dňa 20. decembra 2013, v

ktorom potvrdil rozsah prevzatia „dohodnutých úkonov na predmet zákazky Rekonštrukcia, nadstavba,
prístavba Detskej fakultnej nemocnice Košice“ od spoločnosti EkoAuris, s.r.o., ako aj nárok danej
spoločnosti na odplatu v plnej výške podľa čl. 4 bod 1 zmluvy o poskytovaní poradenstva zo dňa
27.06.2014, t. j. XXX XXX eur. Uviedol, že až o pol roka neskôr v rozpore s vyššie uvedeným bol medzi
zmluvnými stranami vyhotovený dodatok č. 1 k zmluve, v ktorom došlo k zníženiu ceny služieb na sumu

XXX XXX,XX eur bez DPH v dôsledku zníženia rozsahu poskytovaného poradenstva, ktoré už ale
predtým bolo deklarované ako poskytnuté, prevzaté s nárokom na plnú dohodnutú odmenu. Mal za to,
že uvedené skutočnosti tiež spochybňujú uskutočnenie fakturovaných plnení.

23. Vyjadril sa, že v žalobcom predložených dôkazoch je množstvo osvedčení, potvrdení, certifikátov,

čestné vyhlásenia, referenčné listy a iné doklady, ktoré vypracovali právnické a fyzické osoby, ktoré
spolupracovali na žiadosti o účasť na predmet zákazky – obstarávania, ako aj na ponuky na predmet
zákazky – obstarávania, ale žiadny z nich nebol vyhotovený spoločnosťou EkoAuris, s.r.o. ani nie zrejmá
žiadna súvislosť, že by na niektorých z predložených dokladov táto spoločnosť participovala. Podotkol,
že žalobca okrem predloženej faktúry, zmluvy o poskytovaní poradenstva, dodatku č. 1 k zmluve o

poskytovaní poradenstva, preberacieho protokolu vykonanej práce a výpisu z vstupnej kontrolnej karty
na meno A. B. zahŕňajúceho obdobie od 30. decembra 2013 do 30. mája 2014, nepreukázal poskytnutie
služby spoločnosťou EkoAuris, s.r.o. žiadnym iným spôsobom.

IV.

Ďalšie vyjadrenia

24. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril v replike zo dňa 14. júna 2021, v ktorej
zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Uviedol, že správcovi dane, resp. žalovanému poskytoval
v maximálnej možnej miere súčinnosť pri vedení daňovej kontroly, ako aj predkladaní vyjadrení a

dôkazovvpriebehudaňovéhokonania.Upozornil,žežalovanýsavnapadnutomrozhodnutírelevantným
spôsobom nevyjadril ku skutočnosti, že kontrolórom správcu dane bola zo strany svedka A. B.
ponúknutá možnosť skontrolovať ponuku verejného obstarávania prostredníctvom dožiadania na Úrad
preverejnéobstarávanie,ktorádostatočnýmspôsobompreukazujeskutočnosti,žeponukudoverejnéhoobstarávania žalobca predkladal v zastúpení spoločnosti EkoAuris, s.r.o. Zdôraznil, že správca dane
väčšinu navrhovaných dôkazov odmietol vykonať, keďže pokladal skutkový stav za dostatočne zistený.

25. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

26. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 20. mája 2024 poukázal na skutočnosť, že od roku 2018
čelí systematickému tlaku zo strany štátnych orgánov z oblasti správy daní, bol podrobovaný dlhodobým
daňovým kontrolám, počas ktorých boli zo strany zamestnancov správy daní porušené základné zásady

daňového konania a výsledkom boli vždy rozhodnutia v jeho neprospech, v dôsledku ktorých bol nútený
uhradiťsumuvovýškeviacakoXXXXXXeur.Podotkol,žepočassvojhoviacako20ročnéhopodnikania
vždy dodržiaval všetky povinnosti vyplývajúce z daňových predpisov a daňovým úradom poskytoval
súčinnosť. Zároveň upozornil na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sfk/54/2023 zo dňa 27. marca 2024 týkajúci sa rozhodnutí žalovaného a správcu dane, ktorými mu
bol vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015. Uviedol, že

z predmetného rozsudku vyplýva viacero pochybení správcu dane, ktoré mali za následok nezákonnosť
a predčasnosť vydaných rozhodnutí, a kasačný súd v ňom dospel k zisteniu, že dané rozhodnutia
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k materiálnym a formálnym podmienkam
práva na odpočítanie dane, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia miery dôkazného bremena, a
zároveň z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

V.
Konanie na správnom súde

27. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť
Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z
Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym
súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/52/2021. V súlade s platným
a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 06. júna 2023 v zmysle § 51

ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a následne bola
dňa 22. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu v
Bratislave.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

28. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie

vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové
rozhodnutie správcu dane vrátane postupu, ktorý prechádzal ich vydaniu a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná a napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je potrebné zrušiť a vec
vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.

29. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 26. júna 2025, nakoľko boli splnené
podmienkypodľa§107ods.2vspojenís§137ods.4SSP.Účastnícikonaniaonariadeniepojednávania
vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 12. mája 2025 oznámené na
úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky.

VII.
Relevantná právna úprava

30. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.31. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

32.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

33. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

34. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

35. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

36. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

37. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa

berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

38. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

39. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

40. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

41. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

42. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo
majú byť platiteľovi dodané.

43. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.VIII.
Právne posúdenie

44. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných
námietok preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 100085056/2021 zo dňa 19.
januára 2021, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101193549/2020 zo dňa 17. júla 2020, ktorým
bol žalobcovi určený rozdiel v sume XX XXX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
august 2014, nepriznaný nadmerný odpočet v sume X XXX,XX eur a vyrubená daň v sume XX XXX,XX

eur.

45. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné,
skutkový stav bol zistený nedostatočne a zároveň je v rozpore s administratívnymi spismi. Žalovanému,
resp. správcovi dane konkrétne vytkol, že sa mu nepodarilo účinne spochybniť materiálnu stránku
realizácie zdaniteľného obchodu, a preto sa dôkazné bremeno a dôkazná povinnosť nemohli presunúť

na neho. Správne orgány podľa jeho názoru rozhodli bez toho, aby malo ich rozhodnutie základ v
dostatočne zistenom skutkovom stave a v obsahu administratívneho spisu a bez toho, aby poskytli
rozumné a na všetky skutkové okolnosti a dôkazy reflektujúce odôvodnenie. Namietal, že správca dane
rozhodol na podklade len niektorých dôkazov a z nich vychádzajúcich skutkových zistení a iné dôkazy
a skutkové zistenia opomenul, pričom nevysvetlil, prečo niektoré dôkazy nezobral za podklad svojho

rozhodnutia a niektoré návrhy na dokazovanie nevykonal. Tvrdil, že zo zistených skutkových okolností
vyplýva, že sa so spoločnosťou EkoAuris, s.r.o. ústne dohodli na zmene pôvodného obsahu zmluvy
o poskytovaní poradenstva uzatvorenej v roku 2011, a to v roku 2012 v súvislosti so zrušením skoršej
súťaže a vypísaním novej súťaže, predmetom ktorej už nebolo obstarávanie technológií. Zdôraznil, že
v preberacom protokole potvrdzoval úplné a kompletné dodanie služieb spoločnosťou EkoAuris, s.r.o.

v rozsahu danom ústnou dohodou zmluvných strán. Správcovi dane tiež vytkol, že nereagoval na jeho
návrh na vykonanie výsluchu jeho zamestnancov pripravujúcich daný projekt a neuviedol žiadne dôvody,
pre ktoré daný výsluch nezrealizoval. Správca dane sa tiež podľa jeho názoru nedostatočne vysporiadal
s jeho vyjadrením k výsluchu svedka A. B. a s návrhom na opätovný výsluch.

46. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej
smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si
mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar,
ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou

osobou: 1) musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239
a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) a 2) materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky: a)
poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), b) predmetné
plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), c) prijaté plnenie
je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

47. Uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prevzala aj slovenská vnútroštátna právna
úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď

kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),
c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),
d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§51 ods. 1

písm. a) zákona o DPH).

48. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EU vzťah medzi existenciou a správnosťou faktúry na
jednej strane a právom na odpočítanie DPH na druhej strane nie je automatický v tom zmysle, že po
prvé toto právo je v zásade spojené so skutočným dodaním predmetného tovaru alebo poskytnutím

predmetných služieb a po druhé výkon práva na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná
výlučne z dôvodu, že je uvedená na faktúre (rozsudok zo dňa 29. septembra 2022, Raiffeisen Leasing,
C-253/21, G.:G.:H.:XXXX:XXX, bod 40 a odkaz na uznesenie zo 04. júla 2013, Menidžerski biznes
rešenia, C-572/11, neuverejnené, EU:C:2013:456, body 19 a 20). Cieľom článku 203 smernice 2006/112je odstrániť riziko straty daňových príjmov, pričom tomuto riziku sa možno vyhnúť, ak daňové orgány
majú k dispozícii informácie potrebné na zistenie, či sú splnené hmotnoprávne podmienky pre vznik
práva na odpočet DPH, a to bez ohľadu na to, či bola DPH uvedená v dokumente s názvom „Faktúra“

alebo v inom dokumente, ako je zmluva uzatvorená medzi stranami (rozsudok zo dňa 29. septembra
2022, Raiffeisen Leasing, C-253/21, G.:G.:H.:XXXX:XXX, bod 41).

49. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok v tejto súvislosti

preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností
daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu
zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom
daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní
alebo na ktorých preukázanie ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť bol vyzvaný správcom dane

v priebehu daňového konania povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

50. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky: (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo
na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka,

(iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných
zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo
veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci D. I.
J., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo
dňa 09. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä

náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci
Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci D. I. J., C-610/19 zo dňa 03.
septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod
24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej
osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne

(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.
decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C- 281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

51. Vo všeobecnosti platí, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre
priznanie práva na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva,

v prípade formálnych podmienok tomu tak bez ďalšieho nie je. Nedostatky v naplnení formálnych
podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie
hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo
veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 41; vo veci Ferimet SL, C-281/20
zo dňa 11. novembra 2021, bod 33; vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod

38; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 29).

52. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie
nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady

dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),
aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok
na odpočet stanovil. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke
(vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v
prípade pochybností preukazuje daňový subjekt.

53. Daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré
zabezpečiapreukázateľnosťuskutočnenéhozdaniteľnéhoplneniasprávcovidane,ktorývrámcidaňovej
kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie
zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je

esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného
plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49
ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznejpovinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou
vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ.

54. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena sa už v minulosti viackrát vyjadril
aj Ústavný súd SR, napr. v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018, v zmysle
ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť
svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne
vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné

doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt
splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri
preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo
úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto

spôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi
správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania
zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/3/2021 zo dňa
03. augusta 2022).

55. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03. septembra 2019).

56. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane,
ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu v medziach podanej správnej žaloby dospel správny súd
k záveru, že tak napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho

právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

57. Správny súd z obsahu napadnutých rozhodnutí zistil, že správca dane a následne aj žalovaný svoj
záver, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 zákona o DPH
z predmetnej dodávateľskej faktúry vyhotovenej deklarovaným dodávateľom EkoAuris, s.r.o., založili na

tom, že žalovaný dostatočne a hodnoverne nepreukázal prijatie služieb fakturovaných spoločnosťou
EkoAuris, s.r.o. a ani preverovaním správcu dane sa nepreukázalo poskytovanie poradenstva žalobcovi
v súvislosti s rekonštrukciou Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach, a teda nebolo preukázané, že
dodávateľovi EkoAuris, s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH.

58. Správny súd konštatuje, že žalovaný, resp. správca dane v predmetnej veci formulovali záver o
nesplnení materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane najmä na základe niekoľkých čiastkových
nezrovnalostí vo výpovedi svedka A. B., bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti EkoAuris,
s.r.o. (tvrdenie o vypracovaní písomných akceptačných protokolov, ktoré však žalobca nepredložil;
nedostatočné konkretizovanie poskytovaných služieb a neuvedenie členov tímu ich menami, ale len ich

funkciami/pracovnýmzaradenímvspoločnostižalobcu;odpoveďospôsobeúhradypreverovanejfaktúry
v rozpore so žalobcom predloženým dokladmi), ako aj z dôvodu uzavretia písomného dodatku k zmluve
o poskytovaní poradenstva medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom, ktorým došlo k zníženiu ceny
za poskytnutie poradenstva a zmene podmienok úhrady ceny z dôvodu podstatného zníženia rozsahu
poskytovaného poradenstva v zmysle zmluvy, a to až pol roka po vystavení preberacieho protokolu,

v ktorom žalobca potvrdil kompletnosť a úplnosť vykonanej činnosti, ako aj nárok dodávateľa na odplatu
v plnej výške podľa zmluvy.

59. Vychádzajúc z uvedeného je správny súd toho názoru, že dané skutočnosti, na základe ktorých
správca dane a následne aj žalovaný dospeli k záveru o nepreukázaní dodania fakturovaných služieb

žalobcovi zo strany deklarovaného dodávateľa, nie sú natoľko závažné, aby boli spôsobilé spochybniť
reálne dodanie fakturovaných služieb, a to predovšetkým za situácie, keď bývalý konateľ spoločnosti
EkoAuris, s.r.o. A. B. pri svojej výpovedi potvrdil reálne dodanie fakturovaných služieb žalobcovi, a
žalobca predložil okrem iného preberací protokol potvrdzujúci dodanie fakturovaných služieb žalobcovizo strany deklarovaného dodávateľa, ako aj výpis zo vstupnej kontrolnej karty preukazujúci takmer
dennú prítomnosť A. B. v priestoroch žalobcu v rozhodnom období.

60. Za tohto stavu dospel správny súd k záveru, že správca dane ani žalovaný doposiaľ neformulovali
také pochybnosti o splnení formálnych či materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane, ktoré by
dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali splnenie materiálnych podmienok pre odpočet
dane z pridanej hodnoty na strane žalobcu. Napadnuté rozhodnutia sú tak predčasné a vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k materiálnym podmienkam práva na odpočítanie dane,

ako aj z neprávneho právneho posúdenia miery dôkazného bremena, ktorým bol žalobca v danom
konaní zaťažený, a rovnako závery žalovaného a správcu dane vychádzajú z nedostatočne zisteného
skutkového stavu.

61. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že tak napadnuté rozhodnutie, ako aj
prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne

zisteného skutkového stavu. Preto podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm.
a) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec
s poukazom na § 191 ods. 4 SSP vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

62. Úlohou správcu dane v ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť žalobcom predložené, ako aj

správcom dane zabezpečené dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, v prípade potreby dokazovanie doplniť, rešpektujúc pritom zásady prenosu dôkazného
bremena medzi daňovým subjektu a správcom dane vyplývajúce z relevantnej judikatúry, následne
opätovne posúdiť naplnenie podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetnej
dodávateľskej faktúry v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods.1 písm. a) na strane žalobcu a

vo veci znovu rozhodnúť s tým, že svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné.
Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v zmysle
§ 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval v súlade
s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z tých istých
dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu v súlade s citovaným

zákonným ustanovením.

63. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 správneho súdneho poriadku, podľa
ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 správneho súdneho poriadku.

64. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v

Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.