Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200035
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200035.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej
veci žalobcu: METROPOLITEJ, s.r.o., so sídlom Rastislavova 12, 949 01 Nitra, IČO: 36 544 019, zast.
LEXANTE s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 106, 811 02 Bratislava, IČO: 53 362 624, proti žalovanému:
Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP2-2022/034625-002 zo dňa 24.
novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Administratívne konanie

1. Zamestnanci Technickej služby emisnej kontroly S-EKA, spol. s r.o., so sídlom v Nitre vykonali v dňoch
23.03.2022 až 08.04.2022 odborný dozor nad pracoviskom emisnej kontroly žalobcu, miesto výkonu: A.
B. XXX/XXX, C., číslo pracoviska emisnej kontroly 1034, ktorý bol zameraný na dodržiavanie zákona č.
106/2018Z.z.oprevádzkevozidielvcestnejpremávkeaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvznení
neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon č. 106/2018 Z. z.“). Z kontroly bol dňa 08.04.2022 vypracovaný
Protokol o kontrole č. 8/2022 (ďalej aj ako „Protokol“), ktorý bol podkladom pre začatie administratívneho
konaniaouloženípokuty.Príslušnýorgánverejnejsprávy–OkresnýúradTrenčín,odborcestnejdopravy

a pozemných komunikácií, Rozhodnutím č. OU-TN-OCDPK-2022/024450-006 zo dňa 17.08.2022 uložil
žalobcovi podľa § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z. pokutu vo výške 2 000 eur, a to za
porušenie povinnosti podľa § 87 ods. 1 písm. g) Zákona č. 106/2018 Z. z. (uvedené v Protokole na
strane 6, bod 4.) tým, že oprávnená osoba emisnej kontroly nezabezpečila, aby emisná kontrola bola
vykonávanávsúladesoZákonomč.106/2018Z.z.,svykonávacímprávnympredpisompodľa§136ods.
3 písm. h) Zákona č. 106/2018 Z. z. a podľa metodík schválených a vydaných typovým schvaľovacím
orgánom, a to tak, že oprávnená osoba nezabezpečila, aby technici emisnej kontroly postupovali pri

výkone emisných kontrol v súlade s:
- článkom 15 ods. 14 písm. d) Metodického pokynu č. 2/2020 na vykonávanie emisnej kontroly
pravidelnej motorových vozidiel so zážihovým motorom s nezdokonaleným emisným systémom, so
zážihovým motorom so zdokonaleným emisným systémom a so vznetovým motorom (ďalej ako „MP č.2/2020“) tým, že technici emisnej kontroly nesprávne vykonali meranie dymivosti nedodržaním zásad
merania metódou voľnej akcelerácie, nedosiahnutím maximálnych otáčok spaľovacieho motora úplným
stlačením pedála akcelerátora počas merania dymivosti metódou voľnej akcelerácie;

- článkom 15 ods. 14 písm. g) MP č. 2/2020 tým, že technici emisnej kontroly nevykonali opakované
meranie;
- článkom 4 ods. 5 písm. e) MP č. 38/2018, na vyznačovanie výsledku emisnej kontroly do dokladov
o emisnej kontrole v znení metodického pokynu č. 4/2020 a č. 15/2021 (ďalej len „MP č. 38/2018“), tým,
že technici emisnej kontroly nezaznamenali do elektronického protokolu o emisnej kontrole skutočnosť,

že čas vyhodnocovanej akcelerácie bol vyšší ako stanovený čas 3 sekundy;
pri vykonávaní nasledujúcich emisných kontrol vozidiel uvedených v Protokole o kontrole č. 8/2022
bodoch 2.1. až 2.5:
1. D. E. za porušenie ustanovenia § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z. z. tým, že technik
emisnej kontroly nevykonal dňa 22.11.2021 na vozidle značky F., EČV: D., druh paliva/emisný
systém D/NKAT kód protokolu o kontrole technického stavu časť B – emisná kontrola vozidla:

1034-003-00787-221121-133259 emisnú kontrolu v súlade so Zákonom č. 106/2018 Z. z., vykonávacím
právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. h) Zákona č. 106/2018 Z. z. a metodikami schválenými
a vydanými typovým schvaľovacím orgánom a zároveň sa dopustil konania v rozpore s článkom
15 ods. 14 písm. d) MP č. 2/2020 tým, že nesprávne vykonal meranie dymivosti nedodržaním
zásad merania metódou voľnej akcelerácie v súlade s článkom 15 ods. 14 písm. d) MP č. 2/2020,

nedosiahnutím maximálnych otáčok spaľovacieho motora úplným stlačením pedála akcelerátora počas
merania dymivosti metódou voľnej akcelerácie. Namerané maximálne otáčky počas overenia správnej
funkcie regulátora maximálnych otáčok boli 4780 ot.min-1, pričom dosiahnuté maximálne otáčky pri
vyhodnocovaných akceleráciách boli v rozmedzí od 4337 ot.min-1 do 4474 ot.min-1, teda nižšie o
minimálne 306 ot.min-1;

2. A. A. za porušenie ustanovenia § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z. z. tým, že technik
emisnej kontroly nevykonal dňa 04.10.2021 na vozidle značky G., EČV: H., druh paliva/emisný
systém D/NKAT kód protokolu o kontrole technického stavu časť B – emisná kontrola vozidla:
1034-004-00142-041021-112610 emisnú kontrolu v súlade so Zákonom č. 106/2018 Z. z., vykonávacím
právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. h) Zákona č. 106/2018 Z. z. a metodikami schválenými

a vydanými typovým schvaľovacím orgánom a zároveň sa dopustil konania v rozpore s článkom
15 ods. 14 písm. d) MP č. 2/2020 tým, že nesprávne vykonal meranie dymivosti nedodržaním
zásad merania metódou voľnej akcelerácie v súlade s článkom 15 ods. 14 písm. d) MP č. 2/2020,
nedosiahnutím maximálnych otáčok spaľovacieho motora úplným stlačením pedála akcelerátora počas
merania dymivosti metódou voľnej akcelerácie. Namerané maximálne otáčky počas overenia správnej

funkcie regulátora maximálnych otáčok boli 4550 ot.min-1, pričom dosiahnuté maximálne otáčky pri
vyhodnocovaných akceleráciách boli v rozmedzí od 4150 ot.min-1 do 4233 ot.min-1, teda nižšie o
minimálne 317 ot.min-1;
3. I. A. D. za porušenie ustanovenia § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z. z. tým, že
technik emisnej kontroly nevykonal dňa 08.03.2022 na vozidle značky J., EČV: H., druh paliva/

emisný systém: D/NKAT, kód protokolu o kontrole technického stavu časť B – emisná kontrola vozidla:
1034-002-02069-080322-072731 emisnú kontrolu v súlade so Zákonom č. 106/2018 Z. z., vykonávacím
právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. h) Zákona č. 106/2018 Z. z. a metodikami schválenými a
vydanýmitypovýmschvaľovacímorgánomazároveňsadopustilkonaniavrozporesčlánkom15ods.14
písm.g)MPč.2/2020tým,žepovykonanímeraniadymivosti,poktoromrozptylčasovvyhodnocovaných

akceleráciíbolvyššíakostanovenýpodľačlánku14ods.7písm.a)MPč.2/2020(Prílohač.4)nevykonal
opakované meranie v zmysle ustanovenia článku 15 ods. 14 písm. g) MP č. 2/2020 (Príloha č. 5).
Zároveň technik nesprávne vyhodnotil a zaznamenal do elektronického protokolu o emisnej kontrole
ľahkú chybu harmonizovaného kódu X.X.X.X.SK.6 podľa Prílohy č. 1 MP č. 2/2020 (interný kód chyby
516);

4. D. E. za porušenie ustanovenia § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z. z. tým, že technik
emisnej kontroly nevykonal dňa 02.03.2022 na vozidle značky D., EČV: D., druh paliva/emisný
systém: D/NKAT, kód protokolu o kontrole technického stavu časť B – emisná kontrola vozidla:
1034-003-02003-020322-110815 emisnú kontrolu v súlade so Zákonom č. 106/2018 Z. z., vykonávacím
právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. h) Zákona č. 106/2018 Z. z. a metodikami schválenými a

vydanýmitypovýmschvaľovacímorgánomazároveňsadopustilkonaniavrozporesčlánkom15ods.14
písm.g)MPč.2/2020tým,žepovykonanímeraniadymivosti,poktoromrozptylčasovvyhodnocovaných
akceleráciíbolvyššíakostanovenýpodľačlánku14ods.7písm.a)MPč.2/2020(Prílohač.7)nevykonal
opakované meranie v zmysle ustanovenia článku 15 ods. 14 písm. g) MP č. 2/2020 (Príloha č. 8).Zároveň technik nesprávne vyhodnotil a zaznamenal do elektronického protokolu o emisnej kontrole
ľahkú chybu harmonizovaného kódu X.X.X.X.SK.6 podľa Prílohy č. 1 MP č. 2/2020 (interný kód chyby
516). Zároveň sa dopustil konania v rozpore s článkom 15 ods. 14 písm. g) MP č. 2/2020 tým, že

nezaznamenal do elektronického protokolu o emisnej kontrole skutočnosť, že čas vyhodnocovanej
akcelerácie bol vyšší ako stanovený čas 3 sekundy (Príloha č. 8). Nameraný čas vyhodnocovanej
akcelerácie č. 4, vykonanej meraním dymivosti metódou voľnej akcelerácie prekročil stanovený čas 3
sekundy;
5. Mgr. Róbert Kmotorka za porušenie ustanovenia § 96 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z. tým,

že technik emisnej kontroly nevykonal dňa 15.12.2021 na vozidle značky G., EČV: H., druh paliva/
emisný systém: D/NKAT, kód protokolu o kontrole technického stavu časť B – emisná kontrola vozidla:
1034-001-01113-151221-073815 emisnú kontrolu v súlade so zákonom č. 106/2018 Z. z., vykonávacím
právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. h) zákona č. 106/2018 Z. z. a metodikami schválenými a
vydanýmitypovýmschvaľovacímorgánomazároveňsadopustilkonaniavrozporesčlánkom15ods.14
písm.g)MPč.2/2020tým,žepovykonanímeraniadymivosti,poktoromrozptylčasovvyhodnocovaných

akcelerácií bol vyšší ako stanovený podľa článku 14 ods. 7 písm. a) MP č. 2/2020 (Príloha č. 10)
nevykonal opakované meranie v zmysle ustanovenia článku 15 ods. 14 písm. g) MP č. 2/2020 (Príloha
č. 11). Zároveň technik nesprávne vyhodnotil a zaznamenal do elektronického protokolu o emisnej
kontrole ľahkú chybu harmonizovaného kódu X.X.X.X.SK.6 podľa Prílohy č. 1 MP č. 2/2020 (interný kód
chyby 516). Zároveň sa dopustil konania v rozpore s článkom 15 ods. 14 písm. g) MP č. 2/2020 tým,

že nezaznamenal do elektronického protokolu o emisnej kontrole skutočnosť, že čas vyhodnocovanej
akcelerácie bol vyšší ako stanovený čas 3 sekundy (Príloha č. 11). Nameraný čas vyhodnocovanej
akcelerácie č. 6, vykonanej meraním dymivosti metódou voľnej akcelerácie prekročil stanovený čas 3
sekundy (ďalej ako „rozhodnutie o uložení pokuty“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Rozhodnutím č. OU-TN-OOP2-2022/034625-002 zo dňa 24.11.2022 žalovaný ako odvolací orgán
prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia
definoval predmet kontroly a výsledky odborného dozoru. Na strane 6 až 8 odôvodnenia rozhodnutia
opísalzisteniaodbornéhodozoruaporušeniazákonajednotlivýmiemisnýmitechnikmi(zamestnancami)
žalobcu. Žalovaný zosumarizoval obsah vyjadrenia žalobcu k Upovedomeniu o začatí správneho

konania ako aj obsah jeho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Konštatoval, že orgán verejnej
správy správne identifikoval konanie žalobcu ako porušenie ust. § 87 ods. 1 písm. g) Zákona č.
106/2018 Z. z. tým, že oprávnená osoba emisnej kontroly nezabezpečila, aby emisná kontrola bola
vykonávaná v súlade so zákonom, s vykonávacím právnym predpisom a podľa metodík schválených
typovým schvaľovacím orgánom. Účastník konania ako oprávnená osoba emisnej kontroly má v ust.

§ 87 cit. zákona zakotvené nielen oprávnenia, ale aj povinnosti. Plnenie týchto povinností bolo
predmetom odborného dozoru. V Protokole sú v štyroch bodoch zaznamenané podmienky, ktorých
plnenie bolo predmetom odborného dozoru. Body 1., 2., 3. sa týkajú podmienok a plnenia povinností
technika emisnej kontroly a bod 4. bol zameraný na plnenie povinností oprávnenej osoby. Technická
služba emisnej kontroly v bode 4. zaznamenala (v nadväznosti na porušenie povinnosti technika

emisnej kontroly viacerými technikmi emisnej kontroly) porušenie ust. § 87 ods. 1 písm. g) Zákona
č. 106/2018 Z. z. žalobcom. Preto sa žalovaný ako odvolací orgán nestotožnil s tvrdením žalobcu,
že technická služba emisnej kontroly nezistila žiadne pochybenie účastníka konania ako oprávnenej
osoby emisnej kontroly a boli zistené len porušenia povinnosti technika emisnej kontroly. Porušenie
povinností žalobcom bolo presne špecifikované vo výroku prvostupňového rozhodnutia, keď bolo

konštatované, že účastník konania (žalobca) ako oprávnená osoba emisnej kontroly nezabezpečil, aby
technici emisnej kontroly postupovali pri výkone emisných kontrol v súlade s čl. 15 ods. 14 písm. d)
MP č. 2/2020 tým, že technici emisnej kontroly nesprávne vykonali meranie dymivosti nedodržaním
zásad merania metódou voľnej akcelerácie, čl. 15 ods. 14 písm. g) MP č. 2/2020 tým, že technici
emisnej kontroly nevykonali opakované meranie, s čl. 4 ods. 5 písm. e) Metodického protokolu č.

38/2018 tým, že technici emisnej kontroly nezaznamenávali do elektronického protokolu o emisnej
kontrole skutočnosť, že čas vyhodnocovacej akcelerácie bol vyšší ako stanovený čas 3 sekundy,
a to pri vykonávaní konkrétnych emisných kontrol. Žalovaný poukázal na to, že zodpovednosť podľa
Zákona č. 106/2018 Z. z. je koncipovaná ako objektívna. Účastník konania ako oprávnená osoba
emisnej kontroly má štatút právnickej osoby, ktorá pri svojej podnikateľskej činnosti musí ovládať

právne predpisy vzťahujúce sa k jej činnosti. Odvolací orgán mal za to, že prvostupňový orgán
dostatočne a podrobne zadefinoval ako, kedy a akým spôsobom došlo k porušeniu povinností žalobcu
a na základe akých dôkazov bolo toto porušenie oprávnenej osoby emisnej kontroly preukázané.
Vykonaný odborný dozor jednoznačne preukázal pochybenia a porušenia povinnosti technika emisnejkontroly viacerými zamestnancami žalobcu a v nadväznosti na tieto pochybenia a porušenia povinnosti
technika emisnej kontroly je zákonom zodpovednosť za uvedené porušenia prenesená aj na účastníka
konania ako oprávnenú osobu emisnej kontroly (právnickú osobu). V administratívnom konaní je

podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona,
správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo. Ustanovenie § 148 ods.
12 písm. b) 3. bod Zákona č. 106/2018 Z. z. definuje výnimku, že len za individuálne porušenie
povinnosti technika emisnej kontroly účastník konania ako oprávnená osoba emisnej kontroly nie je
sankcionovaný. Za všetky ostatné porušenia je účastník konania ako oprávnená osoba jednoznačne

zodpovedný. Technická služba emisnej kontroly zaznamenala v Protokole v bode 2. pochybenia štyroch
technikov emisnej kontroly a na základe uvedených zistení vydala celkom 7 rozkazov, ktoré žalovaný
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne rozpísal. Konštatoval, že technici emisnej kontroly
boli za svoje protizákonné konanie sankcionovaní uložením pokuty za porušenie povinnosti technika
emisnej kontroly podľa § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z. z., svoje pochybenia nijako
nepopreli, naopak, zistené skutočnosti a porušenie povinnosti technika emisnej kontroly potvrdili tým,

že uložené pokuty v zmysle rozkazov uhradili. Pretože v tomto prípade povinnosti technika emisnej
kontroly porušili viacerí technici a nie iba jeden technik, v danom prípade nejde o individuálne zlyhanie
– neexistujú teda žiadne poľahčujúce okolnosti, ktorých posúdenie by malo vplyv na priaznivejšie
rozhodovanie v prospech účastníka konania. V tomto prípade ide o systémové pochybenie na celom
pracoviskužalobcu.Vzmysleobjektívnejzodpovednostiúčastníkkonaniaakooprávnenáosobaemisnej

kontroly nezabezpečil, aby jeho zamestnanci vykonávali svoje povinnosti technika emisnej kontroly
v súlade so zákonom a príslušnými metodickými pokynmi, čím naplnil skutkovú podstatu správneho
deliktu podľa § 87 ods. 1 písm. g) Zákona č. 106/2018 Z. z. Zodpovednosť za uvedený správny
delikt je konštruovaná ako objektívna, teda sa neposudzuje, či k porušeniu povinnosti došlo na
základe zavineného úmyselného alebo nedbanlivostného konania páchateľa. Realizácia deliktuálnej

spôsobilosti právnickej osoby je možná len tak, že právnu povinnosť poruší fyzická osoba a toto
porušenie sa pričíta právnickej osobe. Vykonávateľ verejnej moci v rámci vyvodzovania administratívnej
zodpovednosti osoby dokazuje len porušenie právnej povinnosti, existenciu protiprávneho následku a
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a protiprávnym následkom. Miera zavinenia
sa skúma len v súvislosti s určením druhu a výšky sankcie. Účastník konania ako oprávnená osoba

emisnej kontroly bol sankcionovaný za porušenie povinnosti technikmi emisnej kontroly, ktoré reálne v
praxi nedokáže pri výkone emisnej kontroly ovplyvniť. Zákon však hovorí jednoznačne, že okrem striktne
uvedených výnimiek, ku ktorým patrí individuálne porušenie povinnosti technika emisnej kontroly, je
porušenie povinnosti oprávnenej osoby stále sankcionované v nadväznosti na porušenia, ktoré nie sú
uvedené ako výnimky. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa Protokolu žalovaný uviedol nasledovné.

Technická služba emisnej kontroly vykonala u žalobcu odborný dozor, výsledkom ktorého bol Protokol o
kontrole, ktorý technická služba emisnej kontroly zaslala prvostupňovému orgánu. Tento pri rozhodovaní
vychádzal zo skutočností a dôkazov, ktoré mal k dispozícii v takom rozsahu, ako boli spoľahlivo získané
na základe vykonaného odborného dozoru a zaznamenané v Protokole o kontrole. Protokol spolu s
prílohami predstavoval podklad pre správne konanie a z uvedeného podkladu a dôkazov získaných z

AISEK vychádzal prvostupňový orgán verejnej správy pri rozhodovaní. Dôkazy a podklady rozhodnutia
jednoznačne a dostatočne preukázali porušenie povinnosti účastníka konania ako oprávnenej osoby
emisnej kontroly. Skutočnosť, že technici emisnej kontroly svoje pochybenia uznali, pričom uviedli,
že tieto neboli vykonané úmyselne, nezbavuje účastníka konania ako oprávnenú osobu emisnej
kontroly zodpovednosti za zistené nedostatky. Žalovaný neuznal ako dôvodnú ani odvolaciu námietku

o nedostatočne zistenom skutkovom stave, konštatoval, že prvostupňový orgán pri vydaní rozhodnutia
o uložení pokuty za správny delikt vychádzal z dostupných podkladov a dôkazov, ktoré presne, úplne
a spoľahlivo preukázali zistený skutkový stav veci (Protokol, dôkazy z AISEK). V súvislosti s námietkou
ne bis in idem žalovaný uviedol, že táto zásada nebola v danom prípade porušená, pretože jednotlivé
pokuty (pokuty podľa rozkazov a pokuta účastníka konania ako oprávnenej osoby emisnej kontroly) boli

uložené rozdielnym osobám. Prvostupňový orgán uložil pokutu na spodnej hranici zákonnej sadzby, t.j.
vo výške 2 000 eur, čo by malo spĺňať hlavne preventívnu funkciu, aby účastník konania ako oprávnená
osoba emisnej kontroly v budúcnosti predchádzal porušovaniu právnych predpisov.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

3. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal (po úprave petitu na
základe výzvy správneho súdu), aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie. Žalobca v prvej časti správnej žaloby zhrnul skutkový stav veci. Konštatoval, žezamestnanci technickej služby emisnej kontroly vykonali odborný dozor nad pracoviskom emisnej
kontroly žalobcu. V nadväznosti na skutočnosti uvedené v Protokole bolo konštatované porušenie
povinnosti technika emisnej kontroly podľa § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z. z. u štyroch

technikov žalobcu. Vzhľadom na to, že porušenie povinnosti technika emisnej kontroly bolo zistené u
viac ako jedného technika, orgán verejnej správny dospel k záveru, že porušenie povinnosti oprávnenej
osoby nebolo spôsobené individuálnym porušením povinnosti, ktoré by zakladalo okolnosť vylučujúcu
zodpovednosť oprávnenej osoby emisnej kontroly podľa § 148 ods. 12 písm. b) 3. bodu Zákona č.
106/2018 Z. z. Žalobca namietal, že si riadne a zodpovedne plnil povinnosti ustanovené Zákonom č.

106/2018 Z. z., všetky nedostatky, ktoré vyplynuli z odborného dozoru, boli spôsobené zamestnancami
žalobcu (emisnými technikmi), ktorí za porušenie zákonom stanovených povinností už boli potrestaní
(uložením pokút v samostatných konaniach). Žalobca nevie, akým konkrétnym spôsobom došlo z jeho
stranyakooprávnenejosobyemisnejkontrolykporušeniuzákona,tedačoprivykonávanípodnikateľskej
činnosti zanedbal, čoho sa mal vyvarovať, čo vykonal nesprávne. Rozhodnutie používa iba odkaz
na abstraktnú právnu normu. Žalobca žiadal zdokladovať, čoho konkrétne sa ako oprávnená osoba

emisnej kontroly dopustil, čo konkrétne podľa právneho posúdenia orgánu verejnej správy napĺňa
znaky skutkovej podstaty porušenia povinnosti ustanovenej v § 87 ods. 1 písm. g) Zákona č. 106/2018
Z. z. Uviedol, že v rámci kontrolovaného obdobia od 21.09.2024 do ukončenia odborného dozoru
bolo u neho vykonaných cca 180 emisných kontrol, kontrolná skupina skontrolovala a vyhodnotila
5 emisných kontrol, teda absolútne zanedbateľnú časť. Preto nepozná kritériá, na základe ktorých

kontrolná skupina vyhodnotila, že nejde o individuálne zlyhanie technika, ale o zanedbanie povinnosti
oprávnenej osoby. Uviedol, že nepovažuje Protokol za postačujúci na to, aby bol pre orgán verejnej
správy dostatočným a nepochybne preukázateľným dôkazom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty.
Všetky zistenia (pochybenia) riešil s technikmi, ktorí majú potrebné osvedčenie na vykonávanie tejto
činnosti, metodiky majú dostupné, boli zaškolení a úspešne absolvovali záverečnú skúšku. Svoje

pochybenia uvedené v Protokole nespochybňujú. Na svoju obhajobu však uvádzajú, že tieto neboli
vykonané úmyselne s cieľom poškodiť firmu alebo zákazníka. Sú to ľudské zlyhania, ktoré však zásadne
nemali priamy dopad na určenie spôsobilosti a bezpečnosti vozidiel. Žalobca z pozície oprávnenej
osoby podľa plánu „Postup na zabezpečenie plnenia minimálnych požiadaviek na riadenie kvality“
pravidelne školil technikov a boli prijaté opatrenia proti opätovnému porušovaniu metodiky tým, že sa

zvýšil počet školení, interných kontrol priamo pri výkone emisnej kontroly, ako aj kontroly vyhotovených
protokolov o výsledku emisnej kontroly. Žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 10Sžd/22/2014 týkajúci sa použitia absorpčnej zásady. Zopakoval, že nevie, akým
konkrétnym spôsobom došlo k porušeniu zákona z jeho strany ako oprávnenej osoby emisnej kontroly,
všetky nedostatky boli spôsobené jeho zamestnancami, ktorí za porušenie svojich povinností už

boli potrestaní. Pretože žalobca do dnešného dňa nepozná dôvody uloženia pokuty, orgán verejnej
správy podľa žalobcu porušuje zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. Skutkový stav, z ktorého
vychádza napadnuté rozhodnutie, nebol zistený presne a úplne, čím bola porušená zásada spoľahlivo
zisteného stavu veci. Taktiež došlo k porušeniu zásady ne bis in idem. Technikom emisnej kontroly
ako zamestnancom žalobcu bola uložená každému osobitne pokuta pre porušenie ich povinností a

zároveň žalobcovi ako oprávnenej osobe emisnej kontroly bola uložená pokuta. Podľa žalobcu mali
byť pri pochybení zamestnancov žalobcu sankcionovaní len zamestnanci alebo mal byť sankcionovaný
len žalobca. Ďalej žalobca konštatoval, že orgán verejnej správy neuložil sankciu z postoja účelnosti a
odôvodnenosti, ale sankcia je neprimeraná. V tejto súvislosti poukázal opäť na Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/22/2014 s citáciou, že: „Nie je postačujúce, ak je uložená

sankcia v rozsahu, ktorú síce zákon pripúšťa, ale správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť
skutočnosti, ktoré ho viedli k uloženiu sankcie aj pokiaľ ide o jej výšku.“ Žalobca poukázal aj na článok
6 Dohovoru o základných ľudských právach a slobodách (ďalej ako „Dohovor“), osobitne na právo, aby
záležitosť každého bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom. Žalobca uviedol, že na predmetný prípad sa vzťahujú tzv. Engelove kritériá,

ktoré sa týkajú rozhodovania, či ide v konkrétnom prípade o trestné obvinenie, a teda či sa na konanie
o správnom delikte uplatní článok 6 Dohovoru. Osobitne rozobral jednotlivé kritériá so záverom, že v
tomto prípade je nevyhnutné, aby sa uplatňoval článok 6 Dohovoru. V závere správnej žaloby žalobca
poukázal na ustanovenie § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“), podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť

presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady. Ďalej poukázal na
„zásadu informovanosti“ s odkazom na čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa zaručuje
právo na informácie. Poukázal tiež na to, že Krajský súd v Trenčíne v Rozsudku sp. zn. 11S/143/2020 v
obdobnom prípade rozhodol v prospech žalobcu, teda kontrolovaného subjektu. Správnou žalobou sažalobca v uvedenom konaní domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného potvrdzujúceho
rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorým bola
žalobcovi podľa § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z. uložená pokuta vo výške 2 000 eur

ako subjektu vykonávajúcemu kontrolu originality motorových vozidiel za porušenie povinnosti podľa §
88 ods. 1 písm. g) citovaného zákona. V tomto prípade štátny odborný dozor nezistil žiadne nedostatky
u žalobcu ako oprávnenej osoby kontroly originality, čo aj uviedol v protokole, pričom zistil nedostatky
vo vykonaných kontrolách originality zamestnancami pracoviska kontroly originality žalobcu. Situácia je
teda z pohľadu pochybení na strane orgánu verejnej správy rovnaká, a preto by malo byť rozhodnuté

v prospech žalobcu.

Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) zamietol. Poukázal

na to, že po výkone odborného dozoru vypracovala technická služba emisnej kontroly 08.04.2022
Protokol o kontrole, s ktorým 13.04.2022 oboznámila žalobcu. Pretože k obsahu Protokolu neboli
vznesenénámietky,nebolvypracovanýDodatokkProtokolu.Nazákladevykonanéhoodbornéhodozoru
a skutočností zistených a zaznamenaných v Protokole začal prvostupňový orgán správne konanie vo
veci uloženia pokuty podľa § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z. za porušenie povinnosti

podľa ust. § 87 ods. 1 písm. g) citovaného zákona. Upovedomenie o začatí správneho konania vo veci
uloženia pokuty bolo žalobcovi doručené 11.07.2022. Pretože prvostupňový orgán nemohol z dôvodu
zložitosti a náročnosti prípadu rozhodnúť v zákonom stanovej lehote 30 dní odo dňa začatia konania,
zaslal o danej skutočnosti žalobcovi Upovedomenie zo dňa 10.08.2022. Povinnosti oprávnenej osoby
emisnej kontroly, ktoré je žalobca ako oprávnená osoba emisnej kontroly povinný dodržiavať, sú

obsiahnuté v ust. § 87 ods. 1 Zákona č. 106/2018 Z. z. Jednou z týchto povinností s cieľom zabezpečiť
objektívnosť a vysokú kvalitu vykonávaných emisných kontrol, je aj povinnosť zabezpečiť, aby emisná
kontrola bola vykonávaná v súlade so zákonom, vykonávacím právnym predpisom a podľa metodík
schválených a vydaných typovým schvaľovacím orgánom. Ako bolo zistené a preukázané, žalobca
porušil túto povinnosť, za čo mu bola uložená pokuta. Žalovaný poukázal na to, že zodpovednosť za

uvedený správny delikt je konštruovaná ako objektívna, teda sa neposudzuje, či k porušeniu povinnosti
došlo na základe zavineného alebo neúmyselného konania páchateľa. Okolnosti ospravedlňujúce,
resp. vysvetľujúce nesplnenie povinnosti, nemajú právny význam pri rozhodovaní o porušení zákona.
Subjektom správneho deliktu je právnická osoba, nie jej štatutárny orgán a zamestnanci. Títo môžu
byť subjektom zodpovednosti za iný správny delikt fyzickej osoby - zamestnanci žalobcu (technici

emisnej kontroly) boli sankcionovaní za porušenie iných povinností, a to povinnosti podľa § 96 ods.
1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z. z. Realizácia deliktuálnej spôsobilosti právnickej osoby je možná
len tak, že zákonnú povinnosť poruší fyzická osoba (štatutárny orgán alebo zamestnanci) a toto
porušenie sa pričíta právnickej osobe. V tomto prípade zamestnanci žalobcu ako oprávnenej osoby
emisnej kontroly porušili povinnosti stanovené v § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z. z., pričom

žalobca ako oprávnená osoba emisnej kontroly je za tieto porušenia zodpovedným v zmysle objektívnej
zodpovednosti. Oprávnená osoba je v zmysle objektívnej zodpovednosti zodpovedná za konanie
svojich technikov pri výkone jednotlivých kontrol, a to nezávisle na konaní/nekonaní oprávnenej osoby.
Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že nevie, čo presne spravil, či nespravil. Prvostupňový
orgán jasne, jednoznačne a presne opísal skutok s presným označením miesta a času spáchania

skutku tým, že konkrétne zadefinoval a špecifikoval pochybenia jednotlivých technikov emisnej kontroly,
v nadväznosti na ktoré bolo v zmysle objektívnej zodpovednosti preukázané protiprávne konanie
žalobcu ako oprávnenej osoby emisnej kontroly. Liberačné dôvody, pri ktorých splnení prvostupňový
orgán porušenie uvedených povinností oprávnenej osoby nepostihuje a pokutu neuloží, sú presne
zadefinované v troch bodoch ust. § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z. Orgán verejnej

správyoprávnenejosobepokutuneuloží,akporušeniedanýchpovinnostíbolospôsobenéindividuálnym
porušením povinnosti emisného technika, t.j. ak ide o individuálne porušenie zákona jedným technikom.
Žalovaný zdôraznil, že uvedená výnimka (liberačný dôvod) hovorí o individuálnom porušení povinností,
nie o porušení povinností viacerými technikmi, ako tomu bolo v tomto prípade. Ak by mal zákonodarca
v úmysle nepostihovať oprávnenú osobu za jej podiel na zodpovednosti za porušenie povinnosti

emisných technikov, v zákone by nebolo ustanovené, že prvostupňový orgán uloží pokutu. V rámci
objektívnej zodpovednosti je oprávnená osoba emisnej kontroly zodpovedná za výkon emisnej kontroly
ako takej, teda je stále sankcionovateľná aj za porušenie povinnosti emisných technikov. Uvedeným
skutočnostiam poskytuje podľa žalovaného oporu aj Dôvodová správa k návrhu Zákona č. 106/2018Z. z., z ktorej citoval aj sám splnomocnený zástupca žalobcu: „K bodu 89. [§ 148 ods. 12 písm. b)]
navrhuje sa doplniť dva nové body, kedy sa neuloží pokuta oprávnenej osobe. Ak oprávnená osoba
sama nahlási porušenie povinnosti technika alebo ak ide o individuálne pochybenie technika a nejde

o systémové pochybenie na pracovisku.“ Pretože v tomto prípade nešlo o individuálne pochybenie, ale
o porušenie povinnosti viacerými technikmi, ktorým prvostupňový orgán vydal spolu až sedem rozkazov
o uložení pokuty za porušenie povinnosti technika emisnej kontroly, ide o porušenie povinnosti viacerými
technikmi, t.j. systémové pochybenie na celom pracovisku. Možno teda konštatovať, že žalobca ako
oprávnená osoba emisnej kontroly nezabezpečil plnenie a dodržiavanie povinnosti technikov emisnej

kontroly s cieľom zabezpečiť objektívnosť a vysokú kvalitu vykonávaných emisných kontrol. Žalobca ako
oprávnená osoba bol oboznámený s tým, akým spôsobom porušil povinnosť oprávnenej osoby a ako
konkrétne naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, a to ešte pred začatím predmetného správneho
konania (pri oboznámení s Protokolom). Protokol o kontrole ako výsledný dokument z vykonaného
odborného dozoru vypracovala technická služba emisnej kontroly na základe získaných a preukázaných
skutočností. Protokol bol prvostupňovému orgánu zaslaný ako podklad pre správne konanie, o začatí

ktorého bol žalobca upovedomený. Skutkové podstaty správnych deliktov právnických a fyzických osôb
sú podľa žalovaného väčšinou konštruované pre každú skupinu zvlášť, tieto skutkové podstaty sa však
môžu prekrývať, môže nastať situácia, že fyzická osoba konajúca v mene právnickej osoby svojím
konaním naplní skutkovú podstatu správneho deliktu nielen fyzickej osoby, ale zároveň aj skutkovú
podstatu správneho deliktu právnickej osoby. Pretože orgány verejnej správy sú povinné postihovať

všetkysprávnedelikty,oktorýchsadozvedeli,aplikáciasúbežnéhovyvodeniazodpovednostizasprávny
delikt fyzickej osoby a zároveň právnickej osoby je v súlade so zásadou legality. Následok v podobe
sankcie teda rovnako nesie konkrétna fyzická osoba (technik emisnej kontroly), ktorá správny delikt
spáchala, ako aj právnická osoba (žalobca ako oprávnená osoba emisnej kontroly), v mene ktorej
fyzická osoba konala. V danom prípade štyria zamestnanci žalobcu (emisní technici) porušili povinnosti

stanovené v § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z. z. a žalobca ako oprávnená osoba je
za toto porušenie povinností svojimi technikmi zodpovedný. Porušenie povinností nespochybnili ani
technici emisnej kontroly, ani sám žalobca. Žalovaný v súvislosti s námietkou aplikácie absorpčnej
zásady uviedol, že ju považuje za irelevantnú, pretože žalobca nebol sankcionovaný za viac správnych
deliktov, ktoré by mohli byť prejednané v spoločnom konaní. V súvislosti s námietkou porušenia

zásady ne bis in idem žalovaný uviedol, že ako už ozrejmil, fyzická osoba môže svojím konaním
naplniť skutkovú podstatu správneho deliktu fyzickej osoby a zároveň môže byť naplnená aj skutková
podstata správneho deliktu právnickej osoby. Iba súbežným potrestaním je možné docieliť účinného
postihu všetkých zodpovedných subjektov a týmto spôsobom je omnoho efektívnejšie zaistená ochrana
chráneného záujmu. Pri aplikácií súbežnej zodpovednosti fyzickej a právnickej osoby ale nemôže byť

zásada ne bis in idem porušená, pretože za ten istý skutok je v prípade splnenia zákonných podmienok
vyvodená zodpovednosť voči dvom rozdielnym subjektom samostatne – fyzickej osobe a právnickej
osobe. Pretože nejde o potrestanie totožného subjektu, nedochádza k naplneniu podmienky totožnosti
subjektu. Navyše žalovaný poukázal na to, že technici emisnej kontroly boli sankcionovaní za porušenie
povinnosti technika emisnej kontroly podľa ust. § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z. z. a žalobca

ako oprávnená osoba bol sankcionovaný za porušenie povinnosti oprávnenej osoby emisnej kontroly
podľa ust. § 87 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, z čoho je zrejmé, že každý z uvedených subjektov
porušil inú zákonom stanovenú povinnosť a zároveň je evidentné, že žalobca a technici emisnej kontroly
nie sú totožným subjektom, ale ide o dva rôzne zodpovedné subjekty.

6. Vzhľadom na to, že v tomto prípade išlo o prvé zistené porušenie právnych povinností žalobcu
ako oprávnenej osoby emisnej kontroly, uložil prvostupňový orgán žalobcovi pokutu na spodnej hranici
zákonnej sadzby, čo by malo spĺňať hlavne preventívnu funkciu, aby žalobca ako oprávnená osoba
v budúcnosti predchádzal porušovaniu právnych predpisov. Uložená pokuta bola spravodlivá, primeraná
a účelná a náležite odôvodnená. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukázal na Rozsudok Krajského

súdu v Trenčíne vo veci sp. zn. 11S/143/2020, podľa žalovaného je porovnanie rozhodnutí v tejto veci
s rozhodnutím prvostupňového orgánu a rozhodnutím žalovaného v preskúmavanom prípade absolútne
irelevantné, pretože výrok rozhodnutia v zrušenej veci a popis skutku bol neporovnateľne stručný proti
výroku a opisu skutku, ktorý uviedol prvostupňový orgán v tomto prípade. Výrok prvostupňového
rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi v tomto prípade obsahuje všetky zákonom požadované

náležitosti, t.j. miesto, čas a spôsob spáchania správneho deliktu a to tak, aby konanie, za ktoré bol
žalobca sankcionovaný, nemohlo byť zameniteľné s iným konaním. Žalovaný poukázal tiež na to, že
dôvodom zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy v predmetnej veci bola nedostatočná a stručná
skutková veta vo výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 19.06.2020 a nie samotný fakt,že by oprávnená osoba zákonom stanovenej povinnosti neporušila. V tomto prípade bol skutkový stav
zistený presne, úplne, spoľahlivo a pokuta za porušenie povinnosti podľa ust. § 87 ods. 1 písm. b)
Zákona č. 106/2018 Z. z. bola uložená správne a v zmysle zákona. Žalobca v správnej žalobe opätovne

uvádzal také námietky, ktoré už použil v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, avšak neuviedol
žiadne skutočnosti, ktoré by preukázali opak zisteného porušenia zákona. Žalobca pokutu uloženú
prvostupňovým rozhodnutím uhradil.

Replika žalobcu

7. Žalobca v replike zotrval na podanej správnej žalobe so záverom, že mu nebolo vysvetlené,
akým konaním mal porušiť príslušné právne predpisy, pričom tento nedostatok nemožno odstrániť ani
odkazom na objektívnu zodpovednosť právnickej osoby.

8. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne

9. Krajský súd v Trenčíne Uznesením č.k. 11S/10/2023-59 zo dňa 22.03.2023 správnu žalobu žalobcu
podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol ako podanú neoprávnenou osobou s odôvodnením, že žalobca
anijehoprávnyzástupcasprávnemusúduaninavýzvunepredložiliriadnešpecifikovanésplnomocnenie
pre advokátsku kanceláriu na zastupovanie žalobcu v konaní vo veci podanej správnej žaloby.

Rozhodnutie a právne závery kasačného súdu

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky Uznesením sp. zn. 8Stk/1/2024 zo dňa 27.02.2024 na
základe kasačnej sťažnosti žalobcu Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. č.k. 11S/10/2023-59
zo dňa 22.03.2023 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie, ktoré je

vedenépodsp.zn.1S/14/2024.Konštatoval,žepokiaľsprávnysúdsprávnužalobuodmietolakopodanú
zjavne neoprávnenou osobou z dôvodu obsahovej nedostatočnosti splnomocnenia, nesprávne právne
vyhodnotil obsah pripojeného splnomocnenia.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

11. Správny súd v Banskej Bystrici sa ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po
preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že
správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobca

ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa
§ 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol dňa 29.05.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením
skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené
od 07.04.2025 do 30.05.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

12. Pred rozhodnutím vo veci samej Správny súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 1S/14/2024-48 zo
dňa 14.08.2024 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 28.09.2024.

13. Podľa § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z.z. technik emisnej kontroly je povinný vykonávať
emisnú kontrolu v súlade s týmto zákonom, vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm.
h) a metodikami schválenými a vydanými typovým schvaľovacím orgánom.

14. Podľa § 87 ods. 1 písm. g) zákona č. 106/2018 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania správneho

deliktu, t.j. od 31.12.2021 do 05.07.2022 (ďalej ako „Zákon č. 106/2018 Z.z.“) oprávnená osoba emisnej
kontroly je, s cieľom zabezpečiť objektívnosť a vysokú kvalitu vykonávaných emisných kontrol, povinná
zabezpečiť, aby emisná kontrola bola vykonávaná v súlade s týmto zákonom, s vykonávacím právnympredpisom podľa § 136 ods. 3 písm. h) a podľa metodík schválených a vydaných typovým schvaľovacím
orgánom,

15. Podľa § 148 ods. 13 písm. b) bod 1. – 3. Zákona č. 106/2018 Z. z. okresný úrad v sídle kraja uloží
oprávnenej osobe technickej kontroly, oprávnenej osobe emisnej kontroly, oprávnenej osobe kontroly
originality alebo oprávnenej osobe montáže plynových zariadení pokutu od 2 000 eur do 5 000 eur, ak
poruší niektorú z povinností podľa § 86 ods. 1 písm. a) až h), j) až q), ods. 2 alebo ods. 5, § 87 ods. 1
písm. a) až h), j) až q), ods. 2 alebo ods. 5, § 88 ods. 1 písm. a) až h), j) až n) alebo ods. 2, § 89 ods. 1

písm. a) až j), l) až o) alebo ods. 2; okresný úrad v sídle kraja pokutu neuloží, ak
1. oprávnená osoba orgánu hlavného štátneho odborného dozoru sama písomne nahlásila zistené
porušenie povinností podľa § 85 ods. 5 písm. a) šiesteho bodu alebo ôsmeho bodu, písm. b) šiesteho
bodu alebo ôsmeho bodu, písm. c) šiesteho bodu alebo ôsmeho bodu alebo písm. d) šiesteho
bodu alebo siedmeho bodu,
2. oprávnená osoba orgánu hlavného štátneho odborného dozoru sama písomne nahlási do 15 dní od

vykonania technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality alebo montáže plynových zariadení
zistené porušenie povinností technika technickej kontroly podľa § 95 ods. 1 písm. a), technika emisnej
kontroly podľa § 96 ods. 1 písm. a), technika kontroly originality podľa § 97 ods. 1 písm. a) alebo technika
montáže plynových zariadení podľa § 98 ods. 1 písm. a) alebo
3. porušenie povinností podľa § 86 ods. 1 písm. g), § 87 ods. 1 písm. g), § 88 ods. 1 písm. g) alebo § 89

ods. 1 písm. i) bolo spôsobené individuálnym porušením povinností technika technickej kontroly podľa §
95 ods. 1 písm. a), technika emisnej kontroly podľa § 96 ods. 1 písm. a), technika kontroly originality
podľa § 97 ods. 1 písm. a) alebo technika montáže plynových zariadení podľa § 98 ods. 1 písm. a).

16. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej

správy prvého stupňa a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený
dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe a ustanovením § 195 SSP, keďže ide o správnu
žalobu vo veciach správneho trestania. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo
znamená, že určenie rozsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny
súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom

žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie
žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej
lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov
považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1 písm.

e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle §
195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v
prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd aj v prípade správnej žaloby
vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom
verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh

účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

17. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie
prvostupňového orgánu o uložení pokuty za správny delikt podľa § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č.
106/2018 Z. z., a to za porušenie povinnosti podľa § 87 ods. 1 písm. g) cit. zákona, ktorej sa žalobca ako

oprávnená osoba emisnej kontroly dopustil tým, že nezabezpečil, aby emisná kontrola bola vykonávaná
v súlade so Zákonom č. 106/2018 Z. z., s vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm.
h) cit. zákona a podľa metodík schválených a vydaných typovým schvaľovacím orgánom. Pokuta bola
uložená za jeden správny delikt. Z tohto dôvodu žalobná námietka (apel) žalobcu na absorpčnú zásadu
neprilieha rozhodnutiu o uložení pokuty a jemu predchádzajúcemu konaniu, keď absorpčná zásada sa

uplatní v prípade, ak je žalobca postihovaný za viac správnych deliktov v jednom administratívnom
konaní–t.j.prisúbehudeliktov,čoniejeprípadžalobcu,ktorýbolsankcionovanýzajedensprávnydelikt.

18. V konaní nebolo sporné, že žalobca je adresátom povinností podľa § 87 ods. 1 Zákona č. 106/2018
Z. z. (a teda subjektom správneho deliktu podľa § 148 ods. 12 písm. b/ cit. zákona) ako oprávnená

osoba emisnej kontroly. Výkonom odborného dozoru na pracovisku emisnej kontroly žalobcu boli
zistené viaceré pochybenia zamestnancov žalobcu (emisných technikov) pri výkone emisných kontrol
(porušenia ust. § 96 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 106/2018 Z. z.), ktoré žalobca nespochybnil (sám
uviedol, že jeho zamestnanci uznali zistené pochybenia). Podľa obsahu Protokolu bol odborný dozorvykonaný v dňoch 23.03.2022 až 08.04.2022. Kontrolovaným obdobím bolo obdobie od 21.09.2021
do ukončenia odborného dozoru. Tvrdenie žalobcu, že kontrolná skupina skontrolovala a vyhodnotila
z celkového počtu u neho vykonaných kontrol (z počtu cca 180 kontrol) len 5, nemá oporu v žiadnom

z predložených dokladov. Z Protokolu nevyplýva počet skontrolovaných emisných kontrol, len záver, že
v piatich prípadoch technická služba emisnej kontroly identifikovala porušenie zákona.

19. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe opakovane vznášal námietku, že z výroku prvostupňového
rozhodnutia mu nie je zrejmé, akým konkrétnym spôsobom došlo k porušeniu povinností z jeho

strany, jeho námietku správny súd nevzhliadol ako dôvodnú. Výrok prvostupňového rozhodnutia
obsahuje presný opis konania (skutku) za ktorý bol žalobca sankcionovaný, keď ako oprávnená osoba
emisnej kontroly nezabezpečil, aby emisné kontroly vykonávané na jeho pracovisku boli vykonávané
v súlade so zákonom (nezabezpečil, aby technici emisnej kontroly (jeho zamestnanci) vykonávali svoje
povinnostivsúladesozákonom,vykonávacímprávnympredpisomapríslušnýmimetodickýmipokynmi).
Prvostupňový orgán konkrétne špecifikoval pochybenia jednotlivých technikov emisnej kontroly, a to

identifikáciou tej-ktorej kontroly (uvedením jej dátumu, predmetu kontroly, osoby emisného technika,
vrátane uvedenia porušenia povinnosti emisného technika). Výrok rozhodnutia o uložení pokuty je
v zmysle zásad vzťahujúcich sa na správne trestanie a príslušnej judikatúry vymedzený riadne, obsahuje
konkrétny opis skutku a je z neho možné jednoznačne identifikovať aká povinnosť bola porušená a aká
sankcia bola uložená. Žalobca bol oboznámený s tým, akým spôsobom porušil povinnosť oprávnenej

osoby emisnej kontroly a ako konkrétne naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, a to ešte pred
začatím správneho konania (pri oboznámení s Protokolom), ako aj pri začatí administratívneho konania.

20. Pokiaľ žalobca uviedol, že nepovažuje Protokol z odborného dozoru za postačujúci na to, aby
bol pre orgán verejnej správy dostatočným dôkazom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty,

ide o konštatačné (ničím neodôvodnené) vlastné hodnotenie veci žalobcom, ktoré neumožňuje jeho
prieskum správnym súdom, keď žalobca vyslovil svoje presvedčenie bez toho, aby uviedol, z akých
dôvodov nepovažuje Protokol za postačujúci podklad pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty,
resp. ktoré ustanovenia zákona orgán verejnej správy porušil, keď pri rozhodovaní vychádzal z
Protokolu.Zadministratívnehospisuvyplýva,žežalobcabolsProtokolomoboznámenýdňa13.04.2022,

nevzniesol voči nemu námietky. Podľa § 143 ods. 13 prvá a druhá veta Zákona č. 106/2018 Z.z. ak
sa kontrolou zistia nedostatky, poverení zamestnanci vypracujú protokol o kontrole. Vzor a náležitosti
protokolu o kontrole ustanoví vykonávací právny predpis podľa § 136 ods. 3 písm. k). Poverení
zamestnanci sú povinní s protokolom oboznámiť štatutárny orgán kontrolovanej osoby, ktorý má
právo podať námietky ku kontrolným zisteniam v určenej lehote; ak v stanovenej lehote námietky

nepodá, má sa za to, že nemá ku kontrolným zisteniam námietky. Popísanie priebehu kontroly (a
následného administratívneho konania) v správnej žalobe nie je uvedením žalobných bodov, ktorými
by bola namietaná skutková argumentácia odôvodňujúca nezákonnosť správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia. Pre úplnosť správny súd uvádza, že samotný výkon kontroly nie je predmetom súdneho
prieskumu v tomto konaní.

21. V nadväznosti na uvedené taktiež námietka žalobcu, že skutkový stav, z ktorého vychádza
rozhodnutie žalovaného, nebol zistený presne a úplne, je len všeobecnou žalobnou námietkou,
v súvislosti s ktorou žalobca nijako nešpecifikoval, v čom bol skutkový stav zistený neúplne. Pokiaľ
žalobca namietal porušenie zásady rýchlosti a hospodárnosti konania v zmysle konania bez zbytočných

prieťahov, správny súd ani túto námietku nevyhodnotil ako dôvodnú, pretože Protokol z odborného
dozoru bol vydaný 08.04.2022, žalobca bol listom zo dňa 27.06.2022 (doručeným 11.07.2022)
upovedomený o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty, ku ktorému sa vyjadril podaním
zo dňa 14.07.2022. Následne bol listom zo dňa 10.08.2022 upovedomený, že z dôvodu zložitosti
a náročnosti veci orgán verejnej správy nemôže rozhodnúť v zákonnej 30-dňovej lehote, pričom zákon

(§ 49 ods. 2 Správneho poriadku) umožňuje predĺženie 30-dňovej lehoty o ďalších 30 dní. Prvostupňové
rozhodnutie bolo v predĺženej lehote vydané (bolo vydané 17.08.2022).

22. Správny súd zdôrazňuje, že bez toho, aby žalobca vyjadril jasné stanovisko k súvisu jeho námietok
so zákonnosťou preskúmavaných rozhodnutí, sú takéto námietky len vyjadrením názoru žalobcu, resp.

vyjadrením všeobecného nesúhlasu s rozhodnutím orgánu verejnej správy. Úlohou žalobcu je konkrétne
skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP.
Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v správnej žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení
z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. To znamená,že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu
súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi
správnej žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený.

23. Ako na to dôvodne poukázal žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, zodpovednosť oprávnenej
osoby emisnej kontroly podľa § 87 ods. 1 písm. g) Zákona č. 106/2018 Z. z. je konštruovaná
na objektívnom princípe. Okolnosti vysvetľujúce (ospravedlňujúce) pochybenia jednotlivých technikov
nemajú právny význam pri rozhodovaní o správnom delikte, keďže ide o prípad objektívnej

zodpovednosti, v prípade ktorej sa neposudzuje otázka zavinenia. Relevantná je len existencia
protiprávneho stavu spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou zodpovednej osoby. Liberačné dôvody,
pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti za správny delikt, musia
byť zakotvené priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym
orgánom (k tomu pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2015, sp. zn. 8
Sžf 111/2013). Subjektom správneho deliktu podľa § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z. je

výlučne oprávnená osoba emisnej kontroly, nie jednotliví emisní technici ako zamestnanci žalobcu, ktorí
môžu byť (a tomto prípade aj boli) subjektom zodpovednosti za iný správny delikt - zamestnanci žalobcu
boli sankcionovaní za porušenie povinnosti podľa § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z. z.

24. Zodpovednosť za správny delikt podľa § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z. sa

nevyvodí (príslušný orgán pokutu neuloží) len v presne zákonom vymedzených prípadoch (za aplikácie
tzv. liberačných dôvodov), ktoré sú v tomto prípade vymenované v bode 1. až 3. ust. § 148 ods. 12
písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z. Dôvodom pre neuloženie pokuty za porušenie povinností podľa §
87 ods. 1 písm. g/ cit. zákona je skutočnosť, že porušenie povinností bolo spôsobené individuálnym
porušením povinností technika emisnej kontroly podľa § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z.z.

Prvostupňový orgán aj žalovaný podrobne vysvetlili a náležite odôvodnili, že v situácii, keď kontrolou
bolo zistené porušenie povinností u štyroch emisných technikov žalobcu, nejde o individuálne zlyhanie,
ale o systémovú chybu, s čím sa správny súd stotožnil. V prejednávanom prípade teda neexistuje
liberačný dôvod, s ohľadom na ktorý by orgán verejnej správy mohol postupovať tak, že pokutu neuloží.
Sám žalobca v správnej žalobe uviedol, že prijal opatrenia proti opätovnému porušovaniu zákona a

príslušných metodík tým, že zvýšil počet školení svojich zamestnancov, zvýšil počet interných kontrol
ako aj kontrol vyhotovených protokolov o výsledku emisných kontrol, teda uznal potrebu nápravy na
celom pracovisku, nielen vo vzťahu k jednej osobe a jej individuálnemu zlyhaniu.

25. Poukaz žalobcu na aplikáciu zásady ne bis in idem v preskúmavanej veci nie je dôvodný, pretože

v prípade žalobcu nešlo o duplicitné potrestanie tej istej osoby za ten istý skutok. Zásada ne bis in idem,
na ktorú sa odvolával žalobca v správnej žalobe, teda právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát za
ten istý čin, je zakotvená v čl. 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd a povinnosť rešpektovať túto
zásadu plynie aj z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, najmä z čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva vyplýva, že túto zásadu treba vztiahnuť aj na konania o správnych deliktoch, ak možno
správny delikt subsumovať v zmysle tzv. Engelových kritérií sformulovaných súdom v rozhodnutí Engel
a ďalší proti Holandsku zo dňa 08.06.1976, pod pojem trestné obvinenie. Podstatou tejto zásady je,
aby ten istý subjekt nebol potrestaný dvakrát za ten istý skutok (napr. v trestnom a administratívnom
konaní). Podmienkou aplikácie uvedenej zásady je teda ako totožnosť skutku, tak i totožnosť subjektu,

podmienka ktorá v tomto prípade naplnená nebola.

26. Ako už bolo uvedené, subjektom správneho deliktu podľa § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č.
106/2018Z.z.jeoprávnenáosobatechnickejkontroly.Žalobcaakooprávnenáosobatechnickejkontroly
nezabezpečil plnenie zákonných povinností, t.j. naplnil objektívnu stránku správneho deliktu porušením

konkrétnej povinnosti uvedenej v § 87 ods. 1 písm. g) Zákona č. 106/2018 Z. z. ako to jednoznačne
vyplýva z Protokolu, a to z jeho bodu 4. Porušenie povinností žalobcom (ako oprávnenej osoby emisnej
kontroly) síce súvisí s porušením povinností jeho zamestnancov (emisných technikov), prostredníctvom
ktorých žalobca plnil úlohy oprávnenej osoby emisnej kontroly, vyvodenie zodpovednosti voči fyzickej
osobe (zamestnancom) a zároveň voči žalobcovi však nie je porušením zásady ne bis in idem.

Skutočnosť, že zamestnanci žalobcu boli v samostatných konaniach potrestaní za porušenie zákona ako
emisní technici totiž nezbavuje žalobcu zodpovednosti za iný správny delikt oprávnenej osoby emisnej
kontroly. Zákon obsahuje samostatnú skutkovú podstatu správneho deliktu technika. Podľa ust. § 148
ods. 13 písm. a) a b) Zákona č. 106/2018 Z.z. okresný úrad v sídle kraja uloží technikovi pokutu: a) 30eur, ak poruší: 1. niektorú z povinností podľa § 95 ods. 1 písm. a) alebo § 96 ods. 1 písm. a) a pokutu
nemožno uložiť podľa písmena b) prvého bodu, písmena c) prvého bodu alebo písmena d) prvého bodu;
pokuta sa uloží za každé vozidlo, alebo 2. povinnosť podľa § 95 ods. 1 písm. e) alebo písm. f), § 96

ods. 1 písm. e) alebo písm. f), § 97 ods. 1 písm. e) alebo § 98 písm. a) alebo písm. e); pokuta sa uloží
za každé vozidlo, b) 60 eur, ak poruší 1. niektorú z povinností podľa § 95 ods. 1 písm. a) alebo § 96
ods. 1 písm. a) tým, že nezistí alebo nezaznamená ľahkú chybu alebo ju nesprávne vyhodnotí alebo
nevykoná niektorý z kontrolných úkonov, pri ktorom je možné zistiť len ľahkú chybu alebo ho vykoná
nesprávnym spôsobom; pokuta sa uloží za každé vozidlo, 2. niektorú z povinností podľa § 95 ods. 1

písm. b), § 96 ods. 1 písm. b), § 97 ods. 1 písm. b) alebo § 98 písm. b) alebo 3. povinnosť podľa § 97 ods.
1 písm. a) a pokutu nemožno uložiť podľa písmena d) druhého bodu; pokuta sa uloží za každé vozidlo.
V prípade potrestania žalobcu za správny delikt podľa § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z.
teda nedošlo k porušeniu zásady ne bis in idem, pretože nebola splnená podmienka totožnosti subjektu.

27. Poukaz žalobcu na rozhodovanie v inej veci (rozhodovanie vo veci správneho deliktu oprávnenej

osoby kontroly originality) správny súd nevzhliadol ako relevantný z hľadiska prieskumu zákonnosti
rozhodnutia žalovaného v tomto prípade. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/143/2020-77
zo dňa 22.03.2022 bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov
aj Okresného úradu Trenčín, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácii, vo veci uloženia pokuty
za správny delikt podľa § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z. za porušenie povinnosti podľa

§ 88 ods. 1 písm. g) cit. zákona pri kontrole originality motorových vozidiel. Z obsahu predmetného
rozsudku vyplýva, že obe rozhodnutia boli zrušené z dôvodu ich nezrozumiteľnosti, keď správny súd
konštatoval, že v rozhodnutiach chýba opis skutku, t.j. opis konkrétneho konania, ktorého sa mal
subjekt ako prevádzkovateľ pracoviska kontroly originality dopustiť a ktoré napĺňa znaky skutkovej
podstaty porušenia povinnosti ustanovenej v § 88 ods. 1 písm. g) Zákona č. 106/2018 Z. z. Bez ohľadu

na skutočnosť, že správny súd nemal k dispozícii predmetné rozhodnutia orgánu (orgánov) verejnej
správy, je potrebné poukázať na to, že v prípade preskúmavaných rozhodnutí, t.j. prvostupňového
rozhodnutia a potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného, bol skutok žalobcu, za ktorý mu bola uložená
pokuta, výrokom prvostupňového rozhodnutia špecifikovaný presným opisom konania, teda skutok bol
špecifikovaný tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Dôvod zrušenia

rozhodnutíorgánuverejnejsprávy(nezrozumiteľnosťrozhodnutí)neplatíprepreskúmavanérozhodnutie
žalovaného a prvostupňové rozhodnutie. Zároveň správny súd poukazuje na skutočnosť, že v tomto
prípade v rámci odborného dozoru boli zistené nedostatky u žalobcu ako oprávnenej osoby technickej
kontroly (v bode 4. Protokolu bolo konštatované porušenie zákona žalobcom), nie je teda opodstatnená
ani námietka, že v oboch porovnávaných prípadoch (v prípade žalobcu a inej oprávnenej osoby kontroly

originality) neboli zistené žiadne nedostatky priamo u oprávnenej osoby.

28. Vo vzťahu k uloženej pokute žalobca vzniesol len všeobecnú nijako nekonkretizovanú námietku
o neuložení sankcie z postoja hospodárnosti a odôvodnenosti, na základe ktorej nie je možné
konštatovať nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca nenavrhol správnemu súdu aplikovať

ustanovenie § 198 SSP (sankčnú moderáciu). Správny súd v intenciách ust. § 195 písm. c), d) a e) SSP
nezistil porušenie základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ani zásad ukladania
trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť na ukladanie sankcií v rámci správneho
trestania. Za správny delikt podľa § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z. okresný úrad
v sídle kraja uloží oprávnenej osobe emisnej kontroly pokutu od 2 000 eur do 5 000 eur. V tomto

prípade orgán verejnej správy pokutu uložil na dolnej hranici, t.j. v najnižšej výške 2 000 eur. Pokuta
bola uložená v súlade so zákonom, v rámci zákonom stanoveného rozpätia a bola v rozhodnutiach
riadne odôvodnená z hľadiska zákonných kritérií stanovených v § 148 ods. 20 Zákona č. 106/2018 Z.
z. (s ohľadom na závažnosť, čas trvania, následky protiprávneho konania a s ohľadom na opakované
porušenie povinností). Pokuta, ktorú bol orgán verejnej správy po zistení porušenia ust. § 87 ods. 1

písm. g) cit. zákona povinný žalobcovi uložiť, plní preventívnu, ako aj represívnu funkciu.

29. Po preskúmaní veci správny súd konštatuje, že žalobcom uvedené žalobné dôvody nie sú
spôsobilé privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Nad rozsah žalobných bodov správny
súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v §

195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd nezistil ani niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali
postup v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného. Preto správny súd s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.30. Žalobca nebol v konaní o správnej žalobe úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania
(vrátane trov kasačného konania) nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo

sčasti úspešný. Ak správny súd na základe § 467 ods. 3 SSP rozhoduje vo svojom novom rozhodnutí
aj o náhrade trov kasačného konania, v ktorom bolo jeho skoršie rozhodnutie zrušené, pre aplikáciu
ustanovení § 167 a 168 SSP je rozhodné to, či účastník je alebo nie je úspešný v novom rozhodnutí
správneho súdu a nie, či bol alebo nebol úspešný v kasačnom konaní, v ktorom bola vec vrátená na
ďalšie konanie (Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo

dňa 14.07.2023). Správny súd nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože tento si nárok
na náhradu trov konania neuplatnil, ani správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu
trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP.
31. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo

podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP v znení účinnom
do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho

súdu (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a/ SSP).