Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-2S/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200466
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200466.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Magura a členiek

senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Ing. Lenky Figulovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. F., právne zastúpený: JANÍČEK LEGAL, s.r.o.,
advokátskakancelária,sosídlomKominárska2,4,83104Bratislava,IČO:52961249,protižalovanému:
Krajský súd v Prešove, so sídlom hlavná 22, 080 01 Prešov, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného sp.
zn. 1SprI 35/2022 zo dňa 27. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

I.Zrušuje rozhodnutiežalovanéhosp.zn.1SprI35/2022zodňa27.07.2022 arozhodnutieOkresného
súdu Poprad sp. zn. 1SprI/16/2022 zo dňa 08.06.2022 a vec vracia Okresnému súdu Poprad na ďalšie

konanie.

II. Žalobcovi priznáva vočižalovanémuprávonaúplnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím sp. zn. 1SprI 35/2022 zo dňa 27.07.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)

zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Poprad sp. zn. 1SprI/16/2022 zo
dňa 08.06.2022 (ďalej aj „povinná osoba“ a „prvostupňové rozhodnutie“) o nevyhovení žiadosti žalobcu
doručenej dňa 04.04.2022 o sprístupnenie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom
prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v účinnom
znení (ďalej aj „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“), a to odvolania obžalovaného voči
rozhodnutiu Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn. 6T/90/2020 zo dňa 16.09.2021. Povinná osoba
prvostupňové rozhodnutie odôvodnila okrem iného s poukazom na ustanovenia § 1, § 2 ods. 1, § 3

ods. 1, § 8 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. d) a § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a §
69 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Trestný
poriadok“). Podľa povinnej osoby, je vyžiadaná listina a procesný úkon osôb zúčastnených trestného
konania listinou, ktorej sprístupnenie by v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k
informáciám ohrozilo práva a právom chránené záujmy. Podľa povinnej osoby má § 69 ods. 1 Trestného
poriadku prednosť pred použitím § 16 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
2. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k odvolaniu žalobcu najmä uviedol, že právo na

informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov či orgánov
činných v trestnom konaní v priebehu konania, a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej
konkrétnej právnej veci. Tiež je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných.
Žalovaný uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To/12/2021 zo dňa 15.12.2021 jezverejnený na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. V tomto rozsudku je zhrnutý
obsah podaného odvolania, o sprístupnenie, ktorého žalobca žiadal. Týmto zverejnením bola verejnosť
informovaná o výsledku konania v zmysle ustanovení Trestného poriadku a ustanovenia § 11 ods. 1

písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
3. Ďalej žalovaný uviedol, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám určuje povinným osobám
sprístupňovať všetky informácie okrem tých, o ktorých to zákon zakazuje. Predmetný zákaz však nemusí
byť explicitne ustanovení priamo v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, ale môže vyplývať
aj z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, v tomto prípade z Trestného poriadku. Úprava

inštitútov v Trestnom poriadku neumožňuje poskytovať iným ako zákonom určeným osobám odpisy
jednotlivých listín zo spisu v trestnom konaní. Trestný poriadok v § 314 vymedzuje okruh ostatných
osôb, ktorým sa doručuje odvolanie, a teda kto má zákonný prístup k tejto listine zo súdneho spisu. Z
obsahuadministratívnehospisuvyplýva,žežalobcaniejeúčastníkomtrestnéhokonaniavovecivedenej
Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 6T/90/2020 a nie je ani osobou, ktorá by rozhodnutím o odvolaní
mohla byť dotknutá na svojich právach. Zároveň ustanovenie § 69 ods. 1 Trestného poriadku (ktorý ide

vo vzťahu k zákonu o slobodnom prístupe k informáciám lex specialis) vymenúva, ktoré osoby majú
právo nazerať do spisov.
4. Sprístupnenie žiadaných informácií nie je v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. d) zákona
o slobodnom prístupe k informáciám možné, keďže je zaradené medzi obmedzenie prístupu k
informáciám. Požadované informácie sú súčasťou súdneho spisu a nespadajú pod žiadnu výnimku z

nesprístupnenia vyplývajúcu z § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pod
pojmom „informácia, ktorá sa týka rozhodovacej činnosti súdu“ je potrebné rozumieť aj úkony účastníkov
konania, nakoľko tieto tvoria podklad pre samotné rozhodnutie.

II.
Správna žaloba, stanoviská,
konanie pred správnym súdom

A. Správna žaloba
5. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného sp. zn. 1Spr 35/2022 zo dňa 27.07.2022 správnu žalobu
podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“).
6. V správnej žalobe najmä uviedol, orgány verejnej správy nemohli riadne preskúmať potrebu
obmedzenia práva na informácie z dôvodu, že požadované informácie sa nenachádzali v

administratívnom spise. Nemožno teda predpokladať, že v rámci administratívneho konania došlo k
skutočnému preskúmaniu potreby obmedzenia práva na informácie. Žalovaný preto nemôže tvrdiť,
že odvolanie podané v trestnej veci obžalovaným riadne preskúmal a dospel k záveru, že žiadosť
žalobcu je potrebné zamietnuť. K obdobnej situácii sa vyjadril už Krajský súd v Bratislave v rozsudku
sp. zn. 6S/350/2016 zo dňa 22.11.2018. Zároveň v administratívnom spise absentuje akýkoľvek záznam

o vylúčení predmetnej informácie. Z uvedeného teda možno tiež dospieť k záveru o neúplnosti
administratívneho spisu a tiež o porušení § 23 ods. 3 zákona 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v účinnom znení (ďalej aj „správny poriadok“). V tejto súvislosti žalobca tiež poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/44/2014 zo dňa 19.01.2016.
7. Žalobca ďalej namietal porušenie § 33 ods. 2 správneho poriadku tým, že žalobca nedostal možnosť

vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a navrhnúť jeho doplnenie.
8. V prvostupňovom rozhodnutí absentuje ustanovenie právneho predpisu, na podklade, ktorého bolo o
žalobcovej žiadosti rozhodnuté, pričom túto vadu neodstránil ani žalovaný. Uvedenú vadu konštatoval
aj verejný ochranca práv v upovedomení č. 1769/2021/VOP zo dňa 27.01.2022.
9. Orgány verejnej správy neskúmali materiálny charakter obmedzenia prístupu k informáciám a

nepreukázali, že trvajú dôvody nesprístupnenia týchto informácií v zmysle § 12 zákona o slobodnom
prístupe k informáciám. Žalobca považuje skutočnosť, že sa konkrétne časti požadovaných informácií
týkajú osobných údajov alebo osobnosti fyzickej osoby za nepostačujúcu na odmietnutie prístupu k
dotknutým informáciám v celom rozsahu. Pre odmietnutie prístupu je totiž potrebné, aby tieto reálne
zasahovali do ochrany osobných údajov a osobnosti konkrétnych a identifikovateľných osôb, čo však

orgány verejnej správy neskúmali.
10. Orgány verejnej správy sa nevysporiadali s otázkou, či je skutočne potrebné, vzhľadom na
charakter požadovaných informácií a okolnosti prípadu, žalobcovi tieto informácie neposkytnúť v celom
rozsahu, prečo je dôvodné pristúpiť k najprísnejšiemu zásahu do základného práva na informácie,a prečo požadovanú informáciu nesprístupnili, hoci ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o
slobodnomprístupekinformáciámumožňujeaplikovaťajmiernejšiuformuzásahuvoformeobmedzenia
sprístupnenia informácií. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. 2S/45/2020 zo dňa 21.04.2021.
11. V rozhodnutiach orgánov verejnej správy došlo k zamieňaniu dôvodov, pre ktoré došlo k zásahu
do práva na informácie, keďže z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, či k zásahu došlo z
dôvodu ochrany osobných údajov a súkromia fyzických osôb (§ 9 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe
k informáciám) alebo z dôvodu ochrany rozhodovacej činnosti súdov (§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona

o slobodnom prístupe k informáciám). Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že k zásahu došlo z
dôvodu ochrany osobnosti a súkromia fyzickej osoby, nie z dôvodu ochrany rozhodovacej činnosti súdu.
Vo výroku rozhodnutia však absentuje odkaz na príslušné ustanovenia zákona. Povinná osoba však
súčasne odkazovala aj na znenie § 8 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, predmet
ochrany ktorého ustanovenia je tvorený informáciami, ktorých sprístupnenie verejnosti by mohlo mať
negatívny dopad na verejnú bezpečnosť či strategické záujmy Slovenskej republiky. Vzhľadom na

charakter požadovaných informácií je však zrejmé, že tieto uvedených kvalít nedosahujú. Napokon
účelom § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je chrániť osobnosť alebo
súkromie fyzických osôb ani utajované informácie podľa osobitného zákona, či bankové alebo daňové
tajomstvo, čo vyplýva tiež z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžik/1/2019 zo
dňa 29.10.2019.

12. Podľa žalobcu orgány verejnej správy nesprávne interpretovali ustanovenie § 11 ods. 1 písm.
d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pretože tvrdili, že toto sa vzťahuje na všetky
informácie zo súdneho spisu a sprístupňovať možno iba súdne rozhodnutia. Povinná osoba tiež
tvrdila, že sprístupnenie požadovaných informácií by zasiahlo do práv a právom chránených záujmov
obžalovaného. Uvedený výklad je však v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (rozsudky sp. zn. 3Sžo/105/2015, 3Sžik/1/2018, 5Sžik/3/2018, 7Sžik/1/2019,
2Sžik/5/2019 a 2Sžik/6/2019), v zmysle ktorej sa predmetné ustanovenie týka iba prebiehajúcich
súdnych konaní, čo tiež neplatí bezvýhradne. V predmetnej veci išlo o informáciu z právoplatne
ukončeného súdneho konania, a preto táto informácia nepodlieha menovanej výnimke. V zmysle
citovanej judikatúry po právoplatnom skončení veci poskytnutím informácie s takto skončeného konania

nemôže k zásahu do nezávislosti súdnictva v zásade dôjsť. Zároveň účelom predmetného ustanovenia
nie je chrániť osobnosť alebo súkromie fyzických osôb, čo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžik/1/2019 zo dňa 29.10.2019.
13. Rovnako rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku nesprávnej
aplikácie ustanovenia § 69 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré však sprístupňovanie obdobných informácií

nevylučuje ani nezakazuje, čo potvrdzuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžo/184/2008.

B. Vyjadrenie žalovaného
14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.10.2022 navrhol, aby súd správnu žalobu zamietol. Žalovaný

zrekapituloval argumentáciu napadnutého rozhodnutia, pričom zdôraznil, že povinná osoba rozhodovala
v dotknutej trestnej veci ako súd prvého stupňa a žalovaný ako odvolací súd. Elektronické súdne
spisy, ktorých súčasťou je aj predmetné odvolanie obžalovaného je súčasťou súdneho manažmentu
tak povinnej osoby ako aj žalovaného. Žalovaný sa v rámci prípravy podkladov rozhodnutia o odvolaní
oboznámil s obsahom požadovanej informácie, ktorá je súčasťou pracovnej verzie administratívneho

spisu.
15. Podľa žalovaného neuvedenie právneho predpisu, podľa ktorého povinná osoba rozhodovala vo
výroku rozhodnutia je pochybením, avšak vzhľadom na uplynutie takmer štyroch mesiacov od podania
žiadosti o poskytnutie informácie a vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia, by žalovaný zrušením
v poradí už druhého rozhodnutia povinnej osoby neprimerane predlžoval konanie.

16. Žalovaný ďalej citoval z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/7/2009
zo dňa 08.10.2009, sp. zn. 3Sži/8/2009 zo dňa 18.10.2009, sp. zn. 2Sži/6/2011 zo dňa 21.03.2012
a sp. zn. 5Sži/1/2011 zo dňa 15.12.2011. V tejto súvislosti žalovaný najmä uviedol, že žalobcom
požadovaná informácia nie je rozhodnutím, ktoré by bolo možné sprístupniť inému ako účastníkovi
konania. Odvolanie obžalovaného v trestnom konaní podlieha obmedzeniu podľa § 11 ods. 1 písm.

d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu ďalej poukázal na
vyššie zmienený rozsudok sp. zn. 3Sži/8/2009 zo dňa 18.10.2009. Zároveň na uvedený prípad je
potrebné aplikovať Trestný poriadok a v tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sži/20/2012 zo dňa 21.11.2013. Napokon žalovaný uviedol, že vpredmetnejtrestnejveciboloprávoplatnerozhodnutéažalobcovinebolaupretámožnosťoboznámiťsas
požadovanými informáciami, keďže rozsudok odvolacieho súdu v predmetnej trestnej veci je zverejnené
na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a obsah odvolania bol zhrnutý v danom

rozhodnutí.

C. Replika
17. Vo vyjadrení zo dňa 14.12.2022 žalobca najmä uviedol, že
-skutočnosť,žepožadovanéinformácietvorilipodkladnapadnutéhorozhodnutianevplývazjehoobsahu

a ani spôsob, akým bola posúdená žalobcova žiadosť tomu žiadnym spôsobom nenasvedčuje;
- napadnuté rozhodnutie nedáva odpoveď na to, ako sprístupnenie požadovanej informácie zasahuje
do rozhodovacej činnosti súdu v právoplatne skončenom konaní, a prečo nebolo postačujúce vykonať
anonymizáciu požadovaných informácií a v rozsahu, ktorý nepodlieha anonymizácii tieto informácie
sprístupniť;
- jedine výrok rozhodnutia stanovuje to, akým spôsobom bolo o konkrétnej veci rozhodnuté, pričom

žalobca v tejto súvislosti poukázal na zamieňanie dôvodu nesprístupnenia požadovaných informácií,
keď odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia upriamovalo pozornosť na § 11 ods. 1 písm. d)
zákona o slobodnom prístupe k informáciám, no po obsahovej stránke jeho argumentácia smerovala
skôr k dôvodom nesprístupnenia požadovaných informácií podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 tohto zákona;
- relevantné časti žalovaným označenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

žiadnym spôsobom nepreukazujú neopodstatnenosť žaloby;
- po právoplatnom skončení konania už informácia o rozhodovacej činnosti súdu nepodlieha
výnimke zo sprístupnenia, pričom po vykonaní opatrení nevyhnutných na zabezpečenie ochrany
práv a právom chránených záujmov tretích osôb je takéto informácie potrebné sprístupniť (v tejto
súvislosti poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžik/1/2019 zo

dňa 29.10.2019, sp. zn. 5Sžik/3/2018 zo dňa 30.04.2019, sp. zn. 3Sžik/1/2018 zo dňa 23.01.2019,
atď.);
- ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa neaplikuje ako izolovaná
právna norma, ale je nevyhnutné interpretovať ho prostredníctvom § 12 zákona o slobodnom prístupe
k informáciám, t. j. s ohľadom na materiálny charakter obmedzenia prístupu k informáciám;

- kým režim podľa trestného poriadku svedčí prioritne v prospech subjektov zainteresovaných na
trestnom konaní, tak režim zákona o slobodnom prístupe k informáciám svedčí v prospech osôb,
ktoré nedisponujú takýmto postavením;
- žalobcom požadované informácie pochádzajú zo súdneho konania, v rámci ktorého sa uplatňuje aj
princíp verejnosti hlavného pojednávania (prípadne verejného zasadnutia v rámci konania o odvolaní,

čo je aj prípad žalobcu);
- aj keď má žiadateľ podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám právo na užší rozsah
informácií, tak tento rozsah je potrebné interpretovať v súlade s ust. § 12 zákona o slobodnom prístupe
k informáciám a čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky;

D. Ďalší priebeh a výsledky konania pred správnym súdom
18. K replike sa žalovaný nevyjadril.
19. Podľa § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná

právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená
Krajskému súdu v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. 2S/54/2022. Od 01.06.2023 je na konanie v tejto
veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená
pod sp. zn. PO-2S/54/2022.
20. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29.05.2025. Na pojednávanie sa dostavil poverený

zástupca žalovaného a právny zástupca žalobcu, pričom obaja zástupcovia na pojednávaní zotrvali na
svojej argumentácii a návrhoch.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k
informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.22. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba obmedzí
sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane
medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa

sprístupňuje podľa osobitného predpisu, 24) rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej
časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu
skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom
chránené záujmy.
23. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené

24.Podľačl.26ods.4ÚstavySR,sloboduprejavuaprávovyhľadávaťašíriťinformáciemožnoobmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
25. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

26. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

27. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 194 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna
žalobabolapodanáoprávnenouosobouavčas,preskúmalžalobounapadnutérozhodnutieakoajobsah
administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je
dôvodná.
28. Predmetom žiadosti o informácie predmetom bolo vyhotovenie a zaslanie fotokópie odvolania

obžalovaného voči rozhodnutiu Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn. 6T/90/2020 zo dňa 16.09.2021.
29. Ústava v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií
(získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako
aj pre potrebu iných spracovaná (viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 236/06-59
z 28. júla 2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov.

30. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v ods. 5 cit. čl. ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií
ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1,
5). Podľa čl. 13 ods. 2, 3, 4 ústavy medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok
ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť

rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a
slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený
cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou, a to
buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4 ústavy) alebo osobitných, vzťahujúcich sa na konkrétne
práva a slobody (v danom prípade čl. 26 ods. 4 ústavy).

31. Cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o činnosti súdov a orgánov činných v trestnom
konaní, zamýšľaným zákonodarcom v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám,
je ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu (resp. orgánov
činných v trestnom konaní), a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve (čl. 124
a čl. 141 ústavy), ktorý cieľ je potrebné považovať za legitímny s ohľadom na ústavne ustanovený

obsah dotknutého základného práva. Z hľadiska posúdenia vhodnosti tohto obmedzenia, teda či
obmedzením prístupu k rozhodnutiam súdov možno vymedzený cieľ dosiahnuť, správny súd uvádza,
že nesprístupnením informácií o prebiehajúcich konaniach pred vydaním konečného rozhodnutia vo
veci samej je v záujme zachovania nezávislosti a nestrannosti súdneho konania v podstate vylúčená
verejná diskusia o prejednávanej veci, ktorou by vo veci rozhodujúci sudcovia mohli byť ovplyvnení. Toto

obmedzenie treba považovať za primerané, keďže informáciu o výsledku rozhodovacej činnosti je súd
povinný sprístupniť, čím je zabezpečená aj verejná kontrola výkonu súdnej moci. Z dôvodovej správy k
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácií, ktorý s účinnosťou od 02.01.2006
novelizoval dotknuté ustanovenie, vyplýva, že účelom predloženého návrhu je rozšírenie okruhusprístupňovaných informácií oproti dovtedajšej úprave (podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona účinného
do 01.01.2006 povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa
týka neverejného konania, rozhodovania alebo dohľadu, ktoré podľa osobitného zákona vykonáva súd,

orgán činný v trestnom konaní alebo orgán verejnej správy), pričom nová úprava spočíva v obmedzení
poskytnutia resp. sprístupnenia informácií týkajúcich sa len rozhodujúcej činnosti (neukončených,
prebiehajúcich konaní) súdu, avšak pokiaľ ide o informáciu o výsledku konania, tá sa v prípade
rozhodovacej činnosti súdu sprístupní, ak to osobitný predpis nezakazuje.
32. Povinnosťou povinnej osoby je najskôr posúdiť, či požadovaná informácia súvisí s rozhodovacou

činnosťou súdu alebo medzinárodného súdneho orgánu. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho
súdu SR rozhodovacou činnosťou súdu je potrebné v širšom slova zmysle rozumieť kompetenciu
súdnych orgánov konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, v správnom
súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí,
opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky). V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdu rozumie konanie a

rozhodovanie súdu v konkrétnej právnej veci, t.j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez
návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci
samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony účastníkov konania alebo
procesné rozhodnutia, vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci samej) a rozhodnutia súdu v konkrétnej právnej veci. Za uvedené procesné úkony alebo procesné

rozhodnutia možno považovať napríklad vyjadrenie účastníkov konania, ustanovenie tlmočníka, znalca,
opatrovníka, rozhodnutie o námietke zaujatosti, ktorých spoločným znakom je, že nejde o rozhodnutia
konečné, ale po ich vydaní konanie pred súdom pokračuje (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Sži/7/2009 zo dňa 08.10.2009, sp. zn. 3Sži/8/2009 zo dňa 18.02.2010, sp. zn. 5Sži/1/2011 zo dňa
15.12.2011).

33. Ako už bolo vyššie uvedené právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej
rozhodovacej činnosti súdu v priebehu konania (do procesu v jeho priebehu, ako aj vstup do vlastného
rozhodovania - porada senátu), a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej
právnej veci, a tiež je limitované nevyhnutnými opatreniami prijatými na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej celistvosti a pod. ESĽP

prízvukuje, že legitímny cieľ na zachovaní autority a nestrannosti súdnej moci zo širšieho hľadiska
zahŕňa samotný chod justície, súdnu moc ako jednu zo zložiek mocí v štáte a tiež samotných sudcov
pri výkone ich úradných povinností. Nestrannosť súdnej moci obyčajne znamená absenciu zaujatosti;
čoho sa nestrannosť súdnej moci primárne týka, je dôvera, ktorú súdy v demokratickej spoločnosti musia
vyvolávať u účastníkov aj u verejnosti (rozsudky ESĽP vo veciach G. proti Rakúsku zo dňa 29.08.1997,

č. sťažnosti 22714/93, vo veci H. proti Belgicku zo dňa 01.10.1982, č. sťažnosti 8692/79, vo veci I. proti
Rakúsku zo dňa 24.02.1993, č. sťažnosti 14396/88).
34. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudky sp. zn. 3Sžo/105/2015, sp. zn. 3Sžik/1/2018 alebo
sp. zn. 5Sžik/3/2018) sa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám môže
vzťahovať iba na prebiehajúce konania („živé veci“), pretože týkať sa rozhodovacej činnosti môže iba

dovtedy, dokiaľ rozhodovacia činnosť v danej veci prebieha. Až do právoplatného skončenia súdneho
konania má verejnosť pasívny prístup k informáciám prostredníctvom účasti na súdnych pojednávaniach
a cieľom § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám je garantovať nezávislosť
súdnictva, vylúčiť tým „paralelný priebeh súdneho procesu na verejnosti“. Verejnosť má prístup k
informáciám zabezpečený prístupom do súdnych budov a na pojednávania. Rozsudky sa vyhlasujú

verejne. Ide o všeobecné princípy, ktorými sa spravujú nielen národné súdy, ale i Súdny dvor Európskej
únie.
35. V prejednávanej veci však žiadosť žalobcu smerovala k sprístupneniu odvolania obžalovaného voči
rozhodnutiu Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn. 6T/90/2020 zo dňa 16.09.2021, pričom konanie bolo
právoplatne skončené rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To/12/2021 zo dňa 15.12.2021,

ktorý je zverejnený na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
36. Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry súdov SR správny
súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov trpia vadou nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď nesprávne na vec aplikovali ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona
o slobodnom prístupe k informáciám, lebo dôvod nesprístupnenia informácie v čase ich rozhodovania

v prvom aj druhom stupni pominul, teda neexistoval. Navyše, správne orgány v prvostupňovom ani
druhostupňovom rozhodnutí neodôvodnili, prečo pristúpili až k najprísnejšiemu zásahu do práva na
prístup k informáciám a požadovanú informáciu nesprístupnili, hoci § 11 ods. 1 písm. d) zákona
o slobodnom prístupe k informáciám umožňuje aplikovať aj miernejšiu formu zásahu do tohto právavo forme obmedzenia sprístupnenia informácií. V prvostupňovom aj druhostupňovom rozhodnutí v
tomto smere absentujú akékoľvek úvahy, a preto sú obe rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Uvedené vady majú za následok zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov

podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. d) S.s.p. a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na
ďalšie konanie.
37. Správny súd sa rovnako stotožňuje s názorom, že z obsahu ustanovenia § 314 Trestného
poriadku nevyplýva zákaz „sprístupnenia“ odvolania iným osobám ako v ňom vymedzeným, pretože toto
ustanovenie len upravuje okruh osôb, ktorým sa predmetné podanie musí z procesnoprávnych dôvodov

doručiť. Napokon ust. § 69 ods. 1 Trestného poriadku umožňuje tretím osobám nahliadnutie do trestného
spisu a teda bez ďalšieho neobstojí záver, že predmetné ustanovenie zakazuje sprístupniť odvolanie,
s ktorou skutočnosťou sa správne orgány nevysporiadali.
38. Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a navrhnúť ich
doplnenie, ktoré právo svedčí žalobcovi ako účastníkovi konania v nadväznosti na úpravu podľa 33 ods.
2 Správneho poriadku v ktoromkoľvek štádiu administratívneho konania, správny orgán prvého stupňa

žalobcu nikdy nevyzval v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku a uvedené nenapravil ani žalovaný, nie
sú tieto námietky žalobcu správnym súdom hodnotené ako dôvodné. Správny súd považuje za dôležité
vyjadriť na tomto mieste odôvodnenia svoj náhľad vo vzťahu k aplikácii úpravy Správneho poriadku
na administratívne konanie podľa zákona o slobode informácií v nadväznosti na úpravu podľa § 22
ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva subsidiárna

aplikácia úpravy Správneho poriadku na konania podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Je
však potrebné si v kontexte predmetných námietok žalobcu uvedomiť, že správny orgán prvého stupňa
po podaní žiadosti o sprístupnenie informácie, ak táto žiadosť spĺňa zákonom určené náležitosti, je
podaná v zákonom určenej forme a vo vzťahu ku ktorej nie je dôvod postupovať podľa § 15 zákona
o slobodnom prístupe k informáciám, vybaví žiadosť v lehote podľa § 17 zákona o slobodnom prístupe

k informáciám postupom podľa § 18 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pri podaní odvolania
je postup odvolacieho správneho orgánu upravený v § 19 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
V nadväznosti na uvedenú právnu úpravu správny súd zvýrazňuje, že priamo zo zákona o slobodnom
prístupe k informáciám vyplýva zákonný dôsledok podľa § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe
k informáciám a vo vzťahu k odvolaciemu správnemu orgánu zákonný dôsledok podľa § 19 ods. 3 veta

druhá zákona o slobodnom prístupe k informáciám - nastúpenie vzniku fikcie rozhodnutia. Uvedená
zákonná úprava procesného postupu predovšetkým správneho orgánu prvého stupňa, ale i odvolacieho
správneho orgánu v rámci konania o sprístupnení informácie, vylučuje pre postup správnych orgánov
priestor na uplatnenie subsidiárnej aplikácie Správneho poriadku. Pri zohľadnení úpravy postupu
správneho orgánu prvého stupňa a odvolacieho správneho orgánu v konaní o sprístupnenie informácií

v zákona o slobodnom prístupe k informáciám v zmysle uvedeného je potom nevyhnutné skonštatovať,
že právo žalobcu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku porušené nebolo.
39. K obdobnému záveru dospel správny súd aj pokiaľ ide o námietku neúplnosti administratívneho
spisu. V danom prípade orgány verejnej správy rozhodli o nesprístupnení informácie, pričom pri utváraní
svojich záverov nevychádzali z obsahu podania, ktorého sprístupnenia sa žalobca domáhal ale z jeho

povahy, teda, že ide o listinu, ktorá je súčasťou súdneho spisu a nespadá pod žiadnu výnimku z
nesprístupnenia vyplývajúcu z § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
40. Pokiaľ ide o výčitku, v zmysle ktorej prvostupňový správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia
nevymedzil, v zmysle ktorého ustanovenia nesprístupnil požadovanú informáciu, správny súd
zdôrazňuje, že v zmysle § 47 ods. 2 Správneho poriadku je uvedenie ustanovenia právneho predpisu,

podľa ktorého sa rozhodlo, vo výroku rozhodnutia povinnou náležitosťou rozhodnutí správnych orgánov.
„Súčasťou výroku je uvedenie právnych predpisov, na podklade ktorých sa rozhodlo, a to uvedením
konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, čísla, pod ktorým bol predpis uverejnený a názvu
predpisu. ... Uvedenie všetkých právnych predpisov použitých v správnom konaní je pre účastníka
konania nesmierne dôležité z hľadiska toho, aby si mohol v právnych predpisoch verifikovať správnosť

a zákonnosť postupu správneho orgánu v konaní, ako aj správnosť a zákonnosť rozhodnutia vo veci
samej.“ (H., H., C., J., E., J., K., J., K., Daniela. § 47 [Náležitosti rozhodnutia]. In: POTÁSCH, Peter,
HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, J., K., J., K., L.. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s.
429.) Keďže vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia absentuje odkaz na konkrétne ustanovenie
zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého informácia nebola sprístupnená, správny

súd vyhodnotil predmetnú námietku ako opodstatnenú.

V.Záver

41. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako opodstatnenú z dôvodov

podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) S.s.p. a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
42. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 467 ods. 3 S.s.p. a v konaní
plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania
pred správnym súdom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 S.s.p.).

43. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.