Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 4To/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825010043
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Bebčáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5825010043.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a sudcov
JUDr. Marcely Malatkej a JUDr. Mareka Šenkára, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. mája
2025, o odvolaní obžalovaného A. B. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
4T/7/2025 zo dňa 28.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 4T/7/2025

zo dňa 28. marca 2025.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa

§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., § 139 ods. 1
písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené v napadnutom rozsudku. Za spáchanie
tejto trestnej činnosti bol obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo
výmere 14 (štrnásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba
na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku a to tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste podal odvolanie prokurátor
ihneď po vyhlásení rozsudku priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Zahlásené odvolanie
prokurátor zdôvodnil písomným podaním zo dňa 11.04.2025, doručeným Okresnému súdu Námestovo
dňa 14.04.2025, a to s poukazom na nasledovné :
S rozhodnutím súdu sa nestotožňuje, pretože prokurátor podal na obžalovaného obžalobu pre skutok

právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm.
b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), písm. b) Tr. zák. s tým, že obžalovanému
sa dávalo za vinu konanie proti poškodenej v období minimálne od roku 2014 do 21.09.2024 a tento
pozostával aj z viacerých konkrétnych útokov obžalovaného voči poškodenej. Súd podľa jeho názoru
jednostranne vyhodnotil informácie získané od poškodenej C. B., svedkyne D. A. a znalca PhDr. Andreja
Benkoviča v prospech obžalovaného bez toho, aby reflektoval na komplexné informácie, ktoré poskytli

poškodená C. B., C. B., E. B., A. B. ml. a v neposlednom rade aj D. A., ktorá vo výsluchu taktiež potvrdila
nadávky a fyzické útoky obžalovaného proti poškodenej za obdobie posledných desiatich rokov.
Poškodená okrem iného podrobne popísala incident z 20.09.2024 a 21.09.2024 a vzhľadom na svoje
možnosti zreprodukovala spolužitie s obžalovaným za posledných desať rokov tak, že jej nadával,
ponižoval ju, vyhadzoval ju z domu, kričal na ňu, že ju zničí a pod., mala z obžalovaného strach.
Poškodená musela obžalovanému strihať a farbiť vlasy, pretože vedela, že keby to odmietla urobiť, tak

byjuobžalovanýzbil.Ajkeďbezpresnejšíchčasovýchúdajov,poškodenávypovedala,žejejobžalovaný
vykrúcal ruky, dával jej palce pod kľúčnu kosť, musela ho prosiť, aby ju nebil, pričom obžalovaný udieralpoškodenú na také miesta na tele, ktoré nie je vidieť voľným okom. Vo vzťahu k incidentu na jeseň 2023
v záhrade uviedla, že keby sa nebola uhla, tak by ju obžalovaný vidlami trafil, v tom momente sa bála o
svoj život. Zatvorenie poškodenej do maštale s jej uviazaním v auguste 2022 poškodená popísala tak,

že sa hádka začala najprv v kuchyni, odkiaľ ju cez chodbu ťahal až do maštale.
Výpoveď poškodenej bola podporená výsluchom syna E. B., ktorý okrem iného vypovedal, že sa mu
poškodená niekedy prišla vyžalovať, ale nikdy mu nepovedala pravdu. Vie, že poškodená chodila pre
zdravotné problémy k lekárom, ale myslel si, že je to kvôli veku. Na poškodenej si všimol modriny na
rukách, ale táto mu vždy klamala ohľadom ich pôvodu (úraz pri práci na záhrade a pod.). Počul ako

obžalovaný nadáva poškodenej, a keď mali so súrodencami podozrenie, že sa medzi obžalovaným a
poškodenou niečo deje, tak si plánovali pracovné turnusy tak, aby poškodená nebola s obžalovaným
sama doma. Výpoveď poškodenej bola umocnená aj výsluchom syna C. B., ktorý okrem iného
vypovedal, že poškodená im nikdy nehovorila pravdu, prečo má modriny na rukách a nohách, vždy
si našla výhovorku. Na hlave poškodenej videl aj modrinu aj hrču. Pracovné turnusy so súrodencami
plánovali, tak aby bol vždy niekto z nich doma, aby bola poškodená v bezpečí. Poškodená sa mu

priznala, že jej dal obžalovaný facku a aj že ju vyhadzoval z domu.
Svedkyňa D. A., dcéra poškodenej okrem iného vypovedala, že v období, keď bývala so svojou rodinou
v rodičovskom dome, počula plač aj krik, búchanie po stole, pričom za posledných desať rokov sa jej
poškodenáasipäťkrátsťažovala,žejuobžalovanýudreldozadnejčastihlavy,sotilju,nadávaljejafackal
ju. Poškodená prišla za dcérou, vyplakala sa jej, ale vždy sa vrátila domov k obžalovanému. Rovnako

na poškodenej videla modriny na rukách a nohách, ale vždy jej poškodená povedala, že ich má z práce.
Svedok A. B. ml. okrem iného vypovedal, že obžalovaný nadával poškodenej a vyháňal ju do práce
minimálne dvakrát do roka. Raz aj videl ako obžalovaný bije poškodenú v kuchyni, ale vedel, že
obžalovaný má fyzicky navrch, tak sa do toho nestaral, bolo to asi 4-5 rokov dozadu. Poškodená sa
mu sťažovala na bolesť hrudníka a ramien, že sa jej vyhráža vyhodením z domu, že jej nadáva do

„vyjebaných mútňaniek“. Niekedy počul ako obžalovaný vykrikuje poškodenej, že ju zbije, zmrzačí,
zabije, že ju vyhodí z domu.
Znalec PhDr. Andrej Benkovič zotrval na záveroch znaleckého posudku vypracovaného v prípravnom
konaní, najmä, že poškodená nevykazuje znaky týranej osoby, nevykazuje znaky po psychickom
a fyzickom násilí, či utrpení, avšak nevylúčil, že poškodená prežíva určitú mieru diskomfortu,

nespokojnosti,ktorejgenézanesúvisílenskonanímobvineného,aleajsinýmimotívmi,ktorépoškodená
vo vzťahu s obvineným sleduje.

Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní možno konštatovať, že z hľadiska obžaloby súd
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, avšak zistený skutkový a právny stav nevyhodnotil

správne. Je toho názoru, že zistený skutkový stav je potrebné kvalifikovať ako zločin týrania blízkej a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie
§ 138 písm. a), písm. b) Tr. zák., ktorý je trvácim trestným činom s prvkami hromadného trestného
činu. Skutok považuje za dokázaný aj napriek tomu, že obžalovaný jeho spáchanie poprel a PhDr.
Andrej Benkovič nekonštatoval, že by poškodená v rámci jej psychiky vykazovala znaky po psychickom

a fyzickom násilí, či utrpení. Tvrdenia poškodenej sú verifikované, i keď nepriamo, výpoveďami E. B., C.
B., A. B. ml. a D. A.. Všetci menovaní sa vyjadrili, že obžalovaný sa správal voči poškodenej agresívne,
nadával jej, v rozhodnom období si všímali na poškodenej modriny, odreniny a iné zdravotné problémy,
ku ktorým sa poškodená len „v tichosti“ medzi štyrmi očami niekomu z nich priznala. Zároveň nemožno
opomenúť aj absolútne odlišné popísanie posledného incidentu (21.09.2024) obžalovaným v kontexte

výpovedí ostatných členov rodiny, ktorí sa všetci (okrem obžalovaného) v podstatných kontúrach
zhodujú o jeho priebehu. V neposlednom rade by nešlo o prvé protiprávne konanie obžalovaného
voči poškodenej. Pokiaľ ide o časové nezrovnalosti niektorých útokov, podotýka, že skutková veta
je koncipovaná na obdobie posledných desať rokov spolužitia medzi obžalovaným a poškodenou a
časové odchýlky, pri tak dlhom retrospektívnom pohľade nie sú ničím výnimočným a nie sú dôvodom

na konštatáciu, že sa jednotlivé útoky nestali.

Zároveň, pokiaľ súd o obžalobnom návrhu rozhodol tak, že vypustil časť skutkovej vety a zostávajúcu
časť skutkovej vety prekvalifikoval na prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. a), písm. b) Tr. zák., s poukazom na ust. § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods.1 písm. c) Tr. zák.,

mal rozhodnúť o časti skutkovej vety, ktorú vypustil výrokom podľa § 285 Tr. por., pretože trestný čin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák. nie je trvácim trestným činom. Opačná situácia by bola
v prípade, keby súd zostávajúcu časť skutkovej vety právne kvalifikoval ako trestný čin týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák., vtedy by o vypúšťajúcej časti skutkovej vety nemusel explicitnerozhodnúť, pretože trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. je trvácim trestným
činom s prvkami hromadného trestného činu.
Na základe vyššie uvedeného prokurátor navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu

zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný A. B., a to tak proti výroku
o vine, ako aj proti výroku o treste ihneď po vyhlásení rozsudku priamo do zápisnice o hlavnom
pojednávaní. Zahlásené odvolanie obžalovaný zdôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním so

zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 22.04.2025, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa
22.04.2025, a to s poukazom na nasledovné :

Obžalobou bol obvinený zo siedmich skutkov, ktoré mali napĺňať znaky zločinu týrania blízkej a zverejnej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.

a), písm. b) Tr. zák. Napadnutým rozsudkom bol ale uznaný za vinného len z jedného skutku, ktorý
sa mal stať dňa 21.09.2024, kedy mal s nožom naháňať poškodenú okolo stola, ktorá potom, ako ho
synovia spacifikovali, ušla s nimi k jeho dcére D. A.. Tento skutok označil súd za jediný preukázaný
skutok, ktorý ale napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania, ako to uviedol
prvoinštančný súd. Napriek tomu, že skutková veta v obžalobe obsahovala sedem čiastkových skutkov,

súd vzniknú situáciu riešil tak, že „vypustil“ skutok od roku 2014 do 20.09.2024 a uznal ho za vinného
z prečinu nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť dňa 21.09.2024. V prípade, keď bola
obžaloba podaná pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. na základe viacerých
skutkov a bol odsúdený len za jeden skutok, ktorý súd prekvalifikoval ako nebezpečné vyhrážanie podľa
§ 360 Tr. zák., súd mal povinnosť rozhodnúť aj o ostatných skutkoch, ktoré neboli preukázané. Podľa

§ 284 ods. 1 Trestného poriadku platí, že súd rozhoduje rozsudkom o tom, či sa obžalovaný uznáva
za vinného alebo či sa spod obžaloby oslobodzuje. Podľa § 165 Tr. por. vo výroku oslobodzujúceho
rozsudku sa musí uviesť, o ktorý z dôvodov uvedených v § 285 sa oslobodenie spod obžaloby opiera,
vrátane uvedenia zákonného ustanovenia a slovného vyjadrenia tohto dôvodu. Ak súd prekvalifikoval
jeden zo skutkov na nebezpečné vyhrážanie a ostatné skutky neboli preukázané, tak v súlade s vyššie

uvedenými ustanoveniami mal súd vo vzťahu k nepreukázaným skutkom vydať oslobodzujúci výrok. Nie
je možné, aby súd tieto skutky len „vypustil“ bez oslobodzujúceho výroku. Súd má povinnosť rozhodnúť
o každom skutku, ktorý je predmetom obžaloby. Ak by súd len „vypustil“ niektoré skutky bez výslovného
oslobodzujúceho výroku, porušil by zásadu, že o celej obžalobe musí byť rozhodnuté. Zmena právnej
kvalifikácie jedného skutku z týrania blízkej a zverenej osoby na nebezpečné vyhrážanie nemá vplyv na

povinnosť súdu rozhodnúť aj o ostatných skutkoch, ktoré boli predmetom obžaloby. Pre každý skutok,
pri ktorom nebola preukázaná vina obžalovaného, musel súd vyniesť oslobodzujúci výrok s uvedením
príslušného zákonného dôvodu oslobodenia. Súhlasí s názorom súdu, že nosným pilierom podanej
obžaloby mala byť výpoveď svedkyne poškodenej C. B.. Taktiež súhlasí s názorom súdu, že poškodená
nepôsobila ako zlomená žena, ale naopak ako osoba vždy presadzujúca si svoj názor, ktorá pôsobila

až teatrálne. Vierohodnosť tejto svedkyne a jej pravdovravnosť však úplne a jednoznačne spochybnil
znalecký posudok znalca PhDr. Andrea Benkoviča. Tento znalec sa vo svojom znaleckom posudku,
ako aj vo výpovedi na hlavnom pojednávaní, jasne vyjadril k osobe poškodenej ako k nevierohodnej
osobe, ktorá nevykazuje znaky týranej osoby. Znalec sa vyjadril, že poškodená je osobou, ktorá v
interakciisdruhýmijedominantná,musíbyťpodľanejajemenejschopnákompromisuvovzťahu.Znalec

jednoznačne konštatoval, že sa určite nejedná o osobu, ktorá by mala byť ponižovaná a vystavovaná
fyzickým atakom - v takom prípade by to malo vplyv na jej psychiku, čo nebolo preukázané. Naopak,
znalec uviedol, že motívom jej konania by mohlo byť aj to, že poškodená pred podaním trestného
oznámenia zistila, že nehnuteľnosť, v ktorej býva, nevlastnia obaja s manželom, ale že v nej nemá
vlastníckepráva.Ďalšímdôležitýmspochybnenímvierohodnostivýpovedepoškodenejjeskutočnosť,že

vminulosti,vobdobíviacakopred25rokmi,poškodenápriakomkoľvekjehonežiaducomsprávaníihneď
informovala orgány činné v trestnom konaní. Nemala problém ani strach z neho, naopak, viackrát si
vymyslela skutky, ktoré mal údajne voči nej urobiť, za čo bola právoplatne odsúdená. Je preto nelogické,
aby poškodená skutky, ktoré sú uvedené v obžalobe, nikomu neoznámila, a to ani polícii, ani rodinným
príslušníkom, s ktorými býva, či známym.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd pri skutkoch, ktoré sa mali udiať od roku 2014 až
do dňa 20.09.2024, výpovediam poškodenej C. B. a jej synov C., E. a A. neuveril, resp. ich považoval
za nedostatočné na uznanie jeho viny. Na ich základe teda tieto skutky „vypustil“ z obžaloby. Avšak pri
skutku zo dňa 21.09.2024, ktorý navyše sám prekvalifikoval na prečin, súd bez akéhokoľvek logickéhoalebo dôkazného vysvetlenia tým istým osobám – poškodenej a jej synom – uveril, a to napriek tomu, že
ich výpovede neboli v ničom presvedčivejšie, pravdivejšie ani konzistentnejšie než pri predchádzajúcich
skutkoch. Tento rozdiel v hodnotení identických dôkazných prostriedkov považuje za arbitrárny a

nedostatočne odôvodnený. Z rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu boli tie isté osoby v šiestich
skutkoch považované za nevierohodné a ich tvrdenia boli odmietnuté, no pri jednom skutku zrazu
nadobudlidôverusúdu,atobeztoho,abysapreukázalaakákoľvekkvalitatívnazmenavichvýpovediach
či nové dôkazy, ktoré by ich tvrdenia mohli potvrdiť. Naopak, výpovede poškodenej aj v tomto skutku boli
účelové, vnútorne rozporné, nelogické a preukázateľne nepravdivé, čo vyplýva nielen zo samotného ich

obsahu, ale aj z výpovedí iných svedkov a z návrhov dôkazov, ktoré súd nepripustil, hoci mohli viesť k
objasneniu veci (napr. rekonštrukcia skutku, výsluch svedkyne A., preskúmanie priestorových pomerov
v kuchyni a pod.). Vierohodnosť výpovedí synov poškodenej, ako aj ich skutočný motív usvedčujúcej
výpovede voči obžalovanému, spochybňuje aj ich konanie počas väzby obžalovaného. V tomto období
na neho podali ďalšie trestné oznámenie, ktoré bolo zjavne účelové a nedôvodné. Ide o snahu vytvárať
obraz obžalovaného ako nebezpečnej osoby aj za cenu nepodložených tvrdení, čo len potvrdzuje ich

úmysel dosiahnuť čo najdlhší pobyt obžalovaného vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
Súd túto skutočnosť vôbec nezohľadnil, hoci ide o dôležitý kontext potvrdzujúci manipulatívne správanie
poškodených, ktoré výrazne spochybňuje dôveryhodnosť ich výpovedí, vrátane tej, na základe ktorej
bol obžalovaný uznaný vinným zo skutku zo dňa 21.09.2024. Je preto presvedčený, že ak by súd
pristupoval k hodnoteniu dôkazov konzistentne a objektívne, dospel by k záveru, že ani skutok zo dňa

21.09.2024 sa nestal tak, ako je opísaný v obžalobe, a že výpoveď poškodenej a jej synov nie je
hodnoverná. V konečnom dôsledku tak možno zo súhrnu vykonaného dokazovania objektívne dospieť k
jedinému zákonnému záveru – že je nevinný a je potrebné ho spod obžaloby oslobodiť v celom rozsahu.
Zásadnú pochybnosť o vierohodnosti výpovedí poškodenej a jej synov vyvoláva aj ich nepravdivé a
vzájomne si odporujúce tvrdenie týkajúce sa toho, prečo nepodali trestné oznámenie na obžalovaného

bezprostredne po skutku zo dňa 21.09.2024. Všetci traja – poškodená aj jej synovia – zhodne uviedli, že
trestné oznámenie nepodali, pretože im to údajne „zakázala“ svedkyňa D. A., dcéra poškodenej a sestra
svedkov. Toto tvrdenie malo evidentne slúžiť na vysvetlenie ich nečinnosti bezprostredne po skutku,
a teda na zakrytie časového nesúladu medzi údajne závažným incidentom a oneskoreným podaním
trestného oznámenia. Avšak táto verzia bola vyvrátená samotnou svedkyňou D. A., ktorá na hlavnom

pojednávaní výslovne uviedla opak – a síce, že keď jej bola zo strany členov rodiny komunikovaná
udalosť zo dňa 21.09.2024, naliehala na nich, aby okamžite zavolali hliadku polície aj rýchlu zdravotnú
pomoc, pretože mala vážne obavy o stav obžalovaného. Tento výrok priamo a jednoznačne odporuje
výpovediam poškodenej a jej synov a poukazuje na ich snahu manipulovať výpoveď tak, aby zakryli
skutočný priebeh udalostí a spochybnili dôveryhodnosť svedkyne A.. Tento rozpor nebol zo strany

súdu riadne vyhodnotený, hoci ide o vážne protirečenie v rámci jedného z kľúčových dôkazov –
výpovedí osoby, ktorá tvrdí, že bola poškodená, a osôb jej najbližšieho okolia, ktoré sú zároveň jedinými
priamymi svedkami skutku. Tento zásadný nesúlad nielenže oslabuje vierohodnosť ich výpovedí, ale
jasne potvrdzuje, že tieto osoby sa snažili vytvoriť voči nemu nepriaznivý obraz za každú cenu, a to aj za
cenuuvedenianepravdivýchtvrdení.Uvedenéjeotozávažnejšie,žeichvýpovedesújedinýmdôkazom,

o ktorý súd oprel výrok o vine. Súd však zjavné rozpory medzi ich tvrdeniami a výpoveďou svedkyne
A. ignoroval a tieto rozpory nijako nevyhodnotil. Takýto selektívny prístup k hodnoteniu dôkazov je
neprípustný a nezodpovedá požiadavkám spravodlivého procesu.
Súd sa nezaoberal podstatnými skutočnosťami, ktoré možnosť spáchania skutku zo dňa 21.09.2024
jeho osobou vyvracajú. Od začiatku navrhoval vykonanie dôkazu, rekonštrukciu skutku – z dôvodu,

že z priestorového usporiadania kuchyne je zrejmé, že k naháňaniu poškodenej okolo stola, ako to
popisovala, nemohlo dôjsť. Sama poškodená uviedla, že ju mal obžalovaný naháňať s nožom a že okolo
stola ušla trikrát. Na otázku obhajcu, koľkokrát obehla okolo stola, poškodená odpovedala, že trikrát –
hoci túto otázku súd nepripustil, zo zvukového záznamu z hlavného pojednávania je zrejmé, že bola
zodpovedaná. Rovnako bola nepripustená aj otázka jeho obhajoby na svedkyňu A., dcéru poškodenej,

ktorá na otázku, či sa dá okolo stola v kuchyni behať, odpovedala, že nie. Tento prístup súdu považuje za
rozporný s požiadavkou objektívneho zisťovania pravdy. Tvrdenia poškodenej sú nelogické aj z pohľadu
okolností – z kuchyne mohla bez problémov odísť, keďže východové dvere boli voľne prístupné a navyše
sa v dome nachádzali traja synovia, ktorí sú fyzicky zdatnejší ako obžalovaný. Syn C. už v minulosti
obžalovaného fyzicky napadol a nepochybne by ho zastavil aj v tento deň, pokiaľ by skutok, ako ho

opisuje poškodená, skutočne prebiehal. Naopak, dňa 21.09.2024 došlo len k slovnej výmene názorov,
ktorá vyústila do fyzického útoku zo strany synov na jeho osobu.
Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd vykonal dôkaz vypočutím zvukového záznamu z
hlavného pojednávania zo dňa 21.03.2025, kde poškodená výslovne uviedla, že obehla okolo stolatrikrát; vypočul zvukový záznam z pojednávania zo dňa 28.03.2025, kde svedkyňa A. uviedla, že v
kuchyni sa nedá behať okolo stola; posúdil výpovede svedkov aj znalecký posudok PhDr. Andreja
Benkoviča vo vzájomnej súvislosti, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine aj treste a spod obžaloby

ho oslobodil.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor písomne nevyjadril.

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný A. B. vyjadril prostredníctvom obhajcu podaním so zaručeným

elektronickým podpisom zo dňa 29.04.2025, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 29.04.2025,
a to tak, že:

Zásadne nesúhlasí s tvrdením prokurátora v jeho odvolaní, že súd jednostranne vyhodnotil informácie
získané od poškodenej C. B., svedkyne D. A. a znalca PhDr. Andreja Benkoviča v jeho prospech.
Naopak, považuje za dôležité zdôrazniť, že samotné konštatovanie súdu o nevierohodnosti výpovede

poškodenej C. B. bolo opodstatnené a vyplývalo nielen z hodnotenia jej vystupovania, ktoré pôsobilo
teatrálne a účelovo, ale najmä z objektívneho dôkazu – znaleckého posudku znalca PhDr. Andreja
Benkoviča, ktorý jasne a jednoznačne označil C. B. za osobu nevykazujúcu znaky týrania a za osobu
s dominantným správaním, ktorá sa nedá ľahko ovládať ani manipulovať. Znalec túto skutočnosť
potvrdil aj pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní. Z rovnakého dôvodu bolo namieste, že súd

musel uvedené závery znalca objektívne zohľadniť v jeho prospech, pretože tieto skutočnosti výrazne
spochybnili nielen vierohodnosť poškodenej ako kľúčovej svedkyne, ale aj samotný skutkový základ
obžaloby. Nemožno vyčítať súdu, že postupoval zákonne a dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. Okrem znaleckého posudku a výpovede znalca
spochybnila vierohodnosť výpovede poškodenej aj jej vlastná dcéra, svedkyňa D. A., ktorá s ňou bývala

v spoločnej domácnosti. Svedkyňa D. A. výslovne uviedla, že si žiadne vážne zranenia, ako bodnutie
nožom alebo iné násilné konania uvádzané poškodenou, nevšimla. Navyše, spochybnila aj tvrdenie
poškodenej o incidente s ostrihaním vlasov, keď uviedla, že ak k nemu došlo, bolo to pred viac ako 20
rokmi, keď boli ešte deti a nie v čase uvádzanom v obžalobe. Závažným rozporom, na ktorý poukázal aj
samotný prokurátor, je fakt, že synovia poškodenej C. a E. uviedli, že im poškodená „nikdy nehovorila

pravdu“. Títo svedkovia podľa správneho záveru súdu prejavovali jednoznačnú snahu podporiť svoju
matku bez ohľadu na skutočný priebeh udalostí, čím sa ich výpovede stávajú nedôveryhodné a účelové.
Nazákladevyššieuvedenéhopretonesúhlasísnázoromprokurátora,žebysúdjednostrannevyhodnotil
dôkazy v jeho prospech. Súd naopak správne identifikoval rozpory, nepravdivé výpovede a jednoznačné
spochybnenie kľúčového dôkazu obžaloby – výpovede poškodenej a v súlade so zákonom a zásadami

trestného procesu rozhodol tak, že ho v časti skutkov oslobodil.
Na základe uvedeného obžalovaný žiada, aby odvolací súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por.
zamietol, pretože nie je dôvodné.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolania podané
obžalovaným a prokurátorom boli podané oprávnenými subjektmi, v zákonom stanovenej lehote a
sú dôvodné, a to čiastočne aj z dôvodov, na ktoré poukazovali v rámci podaných odvolaní. Krajský

súd preskúmaním napadnutého rozsudku zistil, že rozhodnutie okresného súdu je pre krajský súd
nepreskúmateľné pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, súčasne keď sa súd nevysporiadal
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Krajský súd na podklade obžalovaným a prokurátorom podaných odvolaní preskúmal napadnutý

rozsudok, ako aj celý na vec sa vzťahujúci spisový materiál, pričom zistil nasledovné :

Na obžalovaného A. B. bola podaná obžaloba pre skutok, ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. a), písm. b) Tr. zák., na skutkovom základe, že :

vpresnenezistenomčaseminimálneodroku2014do21.09.2024vobciF.,vrodinnomdomeB.XXX/XX,
F., opakovane vulgárne nadával svojej manželke C. B., ponižoval ju, vyhrážal sa jej, že ju zbije, zmrzačí,
zabije, udieral ju fackami do tváre, bil ju päsťami do temena hlavy, do rebier, stúpal a skákal po jej chrbte,vykrúcal jej kĺby, dával jej buchnáty do chrbta, pokiaľ išla kvôli fyzickému útoku na lekárske ošetrenie,
nútil ju fabulovať dôvody vzniku jej zranení, čo kontroloval prezeraním jej zdravotnej dokumentácie,
zakazoval jej vychádzky z domu, rozkazoval jej vo varení a upratovaní, obviňoval ju z nevery, nútil ju

jesť jedlá zo starých potravín a
- v presne nezistenom čase v roku 2015 v kuchyni rodinného domu B. XXX/XX, F., keď mu poškodená
odmietla ostrihať a nafarbiť vlasy, zobral nožnice a odstrihol jej z vlasov,
- v presne nezistenom čase v roku 2016 na adrese B. XXX/XX, F., pri hádke v súvislosti domácimi
prácami bodol poškodenú nožom do ľavého ramena, čím jej spôsobil 1 až 2 cm hlbokú ranu s nezistenou

dobou liečenia, pričom jej hovoril, že ju zmrzačí a zabije,
- dňa 19.08.2022 vo večerných hodinách v kuchyni rodinného domu B. XXX/XX, F., škrtil poškodenú,
zatiahol ju do chodby, pričom jej vulgárne nadával a kričal jej, že ju zabije, zadusí a následne ju odvliekol
do maštale, kde jej zviazal ruky a nohy reťazami, okolo krku jej dal reťaz tak, aby sa nemohla hýbať,
potom ju zbil dreveným poriskom od krompáča a nechal ju bezvládnu ležať v maštali, poškodená upadla
do bezvedomia, keď sa poškodená v noci prebrala, ležala vo vlastných exkrementoch, celú dobu nemala

prístup k vode a jedlu, pričom ju bolelo celé telo, mala rozbitý nos a na tretí deň v skorých ranných
hodinách vošiel do maštale, oblial ju vedrom vody, odviazal ju z reťazí a donútil ju uvariť obed,
-vpresnenezistenomčasenajeseň2023vzáhraderodinnéhodomuB.XXX/XX,F.,hodilpopoškodenej
vidly, avšak ju netrafil,
- dňa 20.09.2024 vo večerných hodinách v rodinnom dome B. XXX/XX, F., kričal na poškodenú, že ju

zabije, nech vypadne z domu, že tam nemá čo robiť, v dôsledku čoho sa poškodená z obavy o svoj život
a zdravie schovala v ostatných izbách rodinného domu,
- dňa 21.09.2024 okolo 08:30 h v kuchyni rodinného domu B. XXX/XX, F., začal bezdôvodne poškodenej
nadávať, že je piča, kurva, pričom sa jej opýtal, čo ešte robí v jeho dome a keď mu neodpovedala, vzal
do pravej ruky kuchynský nôž a poškodenej povedal, že ju zabije, poškodenú začal naháňať okolo stola,

pričom jej kričal, že ju doreže, skaličí a zabije, poškodená pre ním utekala a hovorila mu „čo robíš, nechaj
toho, čo som Ti urobila, čo to má znamenať?“, na čo do kuchyne pribehli ich synovia C. B. a E. B., C.
B. obvineného zvalil na zem, nôž obvinenému vypadol z ruky a E. B. odkopol nôž pod stôl, v dôsledku
čoho poškodená so synmi zo strachu o svoj život a zdravie utiekla k svojej dcére D. A. na adresu: G.
XXX, F., pričom poškodená minimálne od roku 2014 do 21.09.2024 v dôsledku správania sa obvineného

prežívala stres, strach o svoj život a zdravie, bolesť a psychickú nepohodu.

Naproti podanej obžalobe napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovaného A. B. uznal vinným
z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. a) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že :

dňa 21.09.2024 okolo 08:30 h v kuchyni rodinného domu B. XXX/XX, F., začal bezdôvodne poškodenej
nadávať, že je piča, kurva, pričom sa jej opýtal, čo ešte robí v jeho dome a keď mu neodpovedala, vzal
do pravej ruky kuchynský nôž a poškodenej povedal, že ju zabije, poškodenú začal naháňať okolo stola,
pričom jej kričal, že ju doreže, skaličí a zabije, poškodená pre ním utekala a hovorila mu „čo robíš, nechaj

toho, čo som Ti urobila, čo to má znamenať?“, na čo do kuchyne pribehli ich synovia C. B. a E. B., C.
B. obvineného zvalil na zem, nôž obvinenému vypadol z ruky a E. B. odkopol nôž pod stôl, v dôsledku
čoho poškodená so synmi zo strachu o svoj život a zdravie utiekla k svojej dcére D. A. na adresu: G.
XXX, F., čím svojím agresívnym správaním u nej vzbudil dôvodnú obavu.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pokiaľ ide o napadnutý rozsudok týkajúci sa protiprávneho konania
obžalovaného vo vzťahu k jeho manželke, svedkyni - poškodenej C. B., okresný súd naproti obžalobe
obžalovaného uznal vinným, že svojej manželke C. B. sa mal dňa 21.09.2024 vyhrážať smrťou, ťažkou
ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť u nej dôvodnú obavu
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – na chránenej osobe a so zbraňou, pričom podľa

obžaloby sa obžalovaný mal voči poškodenej manželke C. B. už minimálne od roku 2014 do 21.09.2024
správaťtak,žejejspôsobilfyzickéapsychickéutrpeniebitím,kopaním,údermi,spôsobenímránrôzneho
druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou
izoláciou, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a obmedzovalo jej bezpečnosť, bezdôvodným
odopieraním stravy, oddychu, spánku, hygieny a bývania a čin spáchal závažnejším spôsobom konania

– so zbraňou a po dlhší čas.

Ohľadne opisu skutku napadnutého rozsudku týkajúceho sa poškodenej manželky C. B. možno
vzhľadom na vyššie uvedené potom zovšeobecniť, že okresný súd časť konania, pre ktoré bola podanáobžaloba, nemal za preukázané, resp. ho nepovažoval za súčasť konania, ktoré by napĺňalo znaky
skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. a toto zo skutkovej
vety vypustil.

Pokiaľ ide o skutok zo dňa 21.09.2024 napadnutého rozsudku (ktorým bol na podklade obžaloby
prokurátora ohraničený koniec páchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 Tr. zák. obžalovaným) týkajúci sa svedkyne – poškodenej, manželky C. B. okresný súd na rozdiel
od obžaloby ustálil, že obžalovaný sa tam popísaným konaním voči svedkyni – poškodenej, manželke
dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák.

s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

S takýmto rozhodnutím okresného súdu odvolací súd totožne s odvolacími námietkami prokurátora
nesúhlasí, nakoľko okresný súd hodnotením vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, čo malo
v konečnom dôsledku za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku vo výroku o vine a v nadväznosti

na to vo výroku o treste. Okresný súd rozhodol predčasne, pričom sa opomenul vysporiadať s dôkazmi,
ktoré nasvedčujú výpovedi svedkyne – poškodenej C. B..

Okresný súd primárne nesprávne postupoval pri hodnotení dôkazov a nezobral do úvahy všetky
relevantné dôkazy a skutočnosti, keď protiprávne konanie obžalovaného vo vzťahu k svedkyni -

poškodenejC.B.ustálillennadeň21.09.2024,ktorékonanieobžalovanéhonaviackvalifikovalnarozdiel
od obžaloby ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., pričom podľa obžaloby sa
mal obžalovaný v presne nezistenom čase minimálne od roku 2014 do 21.09.2024 dopustiť konania
právne kvalifikovaného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),

písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. a), písm. b) Tr. zák. Ohľadne uvedeného
krajský súd poukazuje na výpoveď svedkyne - poškodenej C. B., ktorá začiatok žalovaného správania
obžalovaného datovala minimálne počnúc rokom 2014. Svedkyňa - poškodená C. B. súčasne logicky
zdôvodnila okolnosti, za ktorých sa obžalovaný mal začať voči nej takto správať, a to za posledných
desaťrokov,keďjejnadával,ponižovalju,vyhadzovaljuzdomu,kričalnaňu,žejuajichdetizničí,zabije,

nadával jej, že je kurva, pojebaná C. a pod. Svedkyňa – poškodená tiež vo svojej výpovedi uviedla, že
mala z obžalovaného neustály a obrovský strach, nakoľko ju obžalovaný svojim správaním psychicky
a fyzicky deptá. Svedkyňa – poškodená tiež podrobne popísala ako musela obžalovanému strihať a
farbiť vlasy, pretože vedela, že keby to odmietla urobiť, tak by ju obžalovaný zbil. Aj keď bez presnejších
časových údajov, svedkyňa - poškodená vypovedala, že jej obžalovaný vykrúcal ruky, dával jej palce

pod kľúčnu kosť, musela ho prosiť, aby ju nebil, pričom obžalovaný udieral svedkyňu - poškodenú na
také miesta na tele, ktoré nie je vidieť voľným okom. Vo vzťahu k incidentu na jeseň 2023 v záhrade
uviedla, že keby sa nebola uhla, tak by ju obžalovaný vidlami trafil, v tom momente sa bála o svoj život.
Zatvorenie svedkyne - poškodenej do maštale s jej uviazaním v auguste 2022 svedkyňa - poškodená
popísala tak, že sa hádka začala najprv v kuchyni, odkiaľ ju cez chodbu ťahal až do maštale. Podrobne

tiež popísala incident zo dňa 20.09.2024 a 21.09.2024.
Pokiaľ okresný súd určité časti výpovede svedkyne - poškodenej C. B. vyhodnotil ako nehodnoverné
a nepreukázané (a v tomto smere upravil skutok oproti obžalobe a vypustil niektoré žalované
útoky obžalovaného), hoci iné časti výpovede svedkyne - poškodenej považoval za pravdivé,
odôvodňujúce odsúdenie obžalovaného, okresný súd takto postupoval v dôsledku nesprávneho

hodnotenia vykonaných dôkazov a nedostatočným zohľadnením relevantných skutočností, ktoré
vyplynuli z vykonaného dokazovania. Krajský súd totožne s odvolacími námietkami prokurátora zastáva
názor, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku navyše nedostatočne, nepresvedčivo
a nelogicky zdôvodnil, z akých dôvodov určité časti výpovede svedkyne - poškodenej C. B. považoval za
pravdivé, na ktorých založil odsudzujúci rozsudok a iné časti jej výpovede nepovažoval za hodnoverné

a v tomto smere upravil žalovaný skutok tak, že obžalovaný sa protiprávneho konania voči svedkyni
– poškodenej mal dopustiť iba dňa 21.09.2024 (pri súčasnej zmene právnej kvalifikácie tohto konania)
a tiež vypustil niektoré útoky obžalovaného voči svedkyni - poškodenej. Na tomto mieste je primárne
potrebné poukázať na to, že svedkyňa poškodená C. B. od začiatku vedeného trestného konania
opakovane vypovedala v podstatných bodoch zhodne a okolnosti spáchania skutku obžalovaným, jeho

správanie voči nej, ako aj jednotlivé útoky obžalovaného na jej osobu opisovala podrobne. Súčasne
svedkyňa - poškodená v rámci svojich výpovedí logicky zdôvodnila svoj v podstate pasívny postoj
k takémuto správaniu obžalovaného voči nej, keď poškodená na obžalovaného už skôr neučinila
oznámenie na polícii, nakoľko verila, že jeho správanie voči nej a deťom sa zmení, keď sa ukončírekonštrukcia ich domu, ktorá jednak vyžadovala nemalé finančné prostriedky, ktoré aj ona vynaložila,
ako aj čas a fyzickú prácu obžalovaného a svedkyne - poškodenej. Výpoveď svedkyne - poškodenej
C. B. pritom nie je jediným, osamoteným dôkazom usvedčujúcim obžalovaného zo spáchania skutku

tak, ako tento žaloval prokurátor v obžalobe. Sú tu výpovede ďalších svedkov, ktoré podporujú tvrdenia
svedkyne - poškodenej C. B. a dokonca popisujú konkrétne útoky obžalovaného na jej osobu (C. B.,
E. B., A. B. C., C. D. A.), ako aj závery znaleckého posudku znalca PhDr. Andreja Benkoviča, ktoré
rovnako vyznievajú v prospech pravdivosti tvrdení svedkyne - poškodenej C. B.. V prípade menovaných
svedkov pritom z ich výpovedí, ani z iných dôkazov nevyplynuli a neboli zistené žiadne také skutočnosti,

pre ktoré by mali vypovedať nepravdivo s cieľom účelovo privodiť obžalovanému trestné stíhanie
a následné uloženie trestu. Viacerí v konaní vypočutí svedkovia pritom totožne popisovali žalované
správanie obžalovaného voči svedkyni - poškodenej a navyše totožne s jej výpoveďou. Odvolací súd
pritom dáva okresnému súdu osobitne do pozornosti, že v prípade takéhoto druhu trestnej činnosti (tzv.
domáce násilie) nemožno očakávať, že každý svedkyňou - poškodenou tvrdený útok obžalovaného
voči jej osobe by sa bol udial v prítomnosti svedka, ktorý by tento následne mohol svojou svedeckou

výpoveďou potvrdiť v trestnom konaní. Vzhľadom na existujúcu dôkaznú situáciu len sama skutočnosť,
že niektoré útoky obžalovaného na osobu svedkyne - poškodenej sa diali bez prítomnosti svedkov,
nemôže byť dôvodom, aby okresný súd tieto považoval za nepreukázané. Zároveň je potrebné brať
do úvahy, že ak aj zranenia svedkyne - poškodenej neboli v rámci tohto vedeného trestného konania
preukázané lekárskymi správami, uvedené svedkyňa - poškodená dokázala logicky zdôvodniť tak, že

aj keď v súvislosti s týmito zraneniami vyhľadala lekárske ošetrenie, nikdy lekárovi nepovedala pravdu
o ich pôvode, a to zo strachu z obžalovaného. Tvrdenia svedkyne - poškodenej o fyzických útokoch
obžalovaného na jej osobu, ako aj viditeľné zranenia na jej tele pritom vo všeobecnosti potvrdzujú aj
svedkoviavypočutívtomtotrestnomkonaní,tedanejednásaoosamotenéaničímnepodloženétvrdenia
svedkyne - poškodenej. Aj keď sa svedkyňa - poškodená vyjadrila, že obžalovaný na ňu fyzicky útočil

a ak jej aj nejaké zranenia spôsobil, snažila sa pomôcť si sama, pričom nevyhľadala ani odbornú pomoc,
nielen výpoveďou svedkyne - poškodenej, ale aj inými dôkazmi bolo preukázané, že boli aj prípady, kedy
svedkyňa - poškodená v dôsledku útoku obžalovaného na jej osobu mala aj viditeľné zranenia – modriny
ahrčenarukáchanohách(výpovedesvedkovE.B.,C.B.,D.A.aA.B.ml.).Nakoľkovykonanédôkazyje
v zmysle zákona potrebné hodnotiť nielen izolovane, ale aj vo vzájomných súvislostiach, za spomínanej

dôkaznej situácie vyjadrenie svedkyne - poškodenej, že obžalovaný mal na ňu aj fyzicky útočiť, nemožno
vykladať tak, že potom je nehodnoverné tvrdenie svedkyne - poškodenej o zraneniach, ktoré bolo na
nej vidieť (osobitne, keď tieto sú podložené už vyššie spomínanými svedeckými výpoveďami).
V súvislosti s neakceptovaním časti obžaloby (úprava skutku okresným súdom oproti podanej obžalobe
avypustenieniektorýchžalovanýchútokovobžalovaného)odvolacísúdtotožnesodvolanímprokurátora

dáva okresnému súdu do osobitnej pozornosti konkrétne nasledovné vykonané dôkazy a z nich
vyplývajúce skutočnosti, ktoré je nutné pri hodnotení vykonaných dôkazov zobrať do úvahy a dôsledne
vyhodnotiť:

Výpoveď svedkyne – poškodenej C. B. bola potvrdená výsluchmi svedkov E. B., C. B., D. A. a A. B. ml.

Svedok E. B., syn svedkyne – poškodenej, okrem iného vo svojej výpovedi uviedol, že sa mu svedkyňa -
poškodená niekedy prišla vyžalovať, ale nikdy mu nepovedala pravdu. Svedkyňa – poškodená klamala
celý život, keď im nepovedala, čo sa medzi ňou a obžalovaným deje. Vie, že svedkyňa - poškodená
chodila pre zdravotné problémy k lekárom, ale myslel si, že je to kvôli veku. Na svedkyni - poškodenej
si všimol modriny na rukách, ale táto mu vždy klamala ohľadom ich pôvodu (úraz pri práci na záhrade

a pod.). Tiež si všimol, že svedkyňa – poškodená bola na tom psychicky veľmi zle a všetci súrodenci
tušili, že sa niečo deje. Počul ako obžalovaný nadáva svedkyni - poškodenej, a keď mali so súrodencami
podozrenie, že sa medzi obžalovaným a svedkyňou - poškodenou niečo deje, tak si plánovali pracovné
turnusy tak, aby svedkyňa - poškodená nebola s obžalovaným sama doma.
Svedok C. B., syn svedkyne - poškodenej okrem iného vypovedal, že svedkyňa - poškodená im nikdy

nehovorila pravdu, prečo má modriny na rukách a nohách, vždy si našla výhovorku. Na hlave svedkyne -
poškodenej videl aj modrinu aj hrču. Pracovné turnusy so súrodencami plánovali tak, aby bol vždy niekto
z nich doma, aby bola svedkyňa - poškodená v bezpečí. Svedkyňa - poškodená sa mu sťažovala, že jej
dal obžalovaný facku a aj že ju vyhadzoval z domu. Nevie koľkokrát to bolo, ale on vždy vycítil, že sa
niečo deje. Svedkyňa - poškodená sa obžalovaného bála.

Svedkyňa D. A., dcéra svedkyne - poškodenej okrem iného vypovedala, že v období, keď bývala so
svojou rodinou v rodičovskom dome, počula plač aj krik, búchanie po stole, pričom za posledných desať
rokov sa jej svedkyňa - poškodená asi päťkrát sťažovala, že ju obžalovaný udrel do zadnej časti hlavy,
sotil ju, nadával jej a fackal ju. Svedkyňa - poškodená prišla za ňou, vyplakala sa jej, ale vždy sa vrátiladomov k obžalovanému. Rovnako na svedkyni - poškodenej počas posledných desiatich rokov videla
modriny na rukách a nohách, ale vždy jej svedkyňa - poškodená povedala, že ich má z práce. Bolo
to počas leta, pričom svedkyňa – poškodená tie modriny ani neskrývala a vždy im povedala, od čoho

ich má. Ak sa má vrátiť do obdobia detstva, tak v tom čase počula ako obžalovaný bije svedkyňu –
poškodenú a aj to videla.
Svedok A. B. ml., syn svedkyne - poškodenej okrem iného vypovedal, že obžalovaný nadával svedkyni -
poškodenej a vyháňal ju do práce minimálne dvakrát do roka. Raz aj videl ako obžalovaný bije svedkyňu
- poškodenú v kuchyni, ale vedel, že obžalovaný má fyzicky navrch, tak sa do toho nestaral, bolo to

asi 4-5 rokov dozadu. Svedkyňa - poškodená sa mu sťažovala na bolesť hrudníka a ramien, že sa jej
vyhráža vyhodením z domu, že jej nadáva do „vyjebaných C.“. Niekedy počul ako obžalovaný vykrikuje
svedkyni - poškodenej, že ju zbije, zmrzačí, zabije, že ju vyhodí z domu.
Znalec z odboru psychológia PhDr. Andrej Benkovič zotrval na záveroch znaleckého posudku
vypracovaného v prípravnom konaní, najmä, že svedkyňa - poškodená nevykazuje znaky týranej osoby,
nevykazuje znaky po psychickom a fyzickom násilí, či utrpení, pričom svedkyňa - poškodená prežíva

určitú mieru diskomfortu, nespokojnosti, ktorej genéza nesúvisí len s konaním obžalovaného, ale aj s
inými motívmi, ktoré svedkyňa - poškodená vo vzťahu s obžalovaným sleduje.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že nielen výpoveď svedkyne - poškodenej C. B., ktorá opakovane,
dostatočne určito a podrobne uviedla, ako sa obžalovaný správal a konal voči jej osobe v žalovanom

období, ale aj ďalšie vyššie uvedené svedecké výpovede preukazujú, že k protiprávnemu konaniu
obžalovaného, ktoré by napĺňalo znaky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 Tr. zák., dochádzalo už od roku 2014. Od uvedeného obdobia bola na svedkyni - poškodenej
badateľná zmena správania (svedkovia E. B., C. B., D. A. a A. B. C..), stopy po fyzickom násilí
spôsobené zo strany obžalovaného (počas posledných desiatich rokov s modrinami a hrčami po

tvári a rukách), bola verbálne a fyzicky atakovaná obžalovaným (slovné urážky, vulgárne nadávky,
vyhrážanie, bitky, hádzanie predmetov po svedkyni – poškodenej – svedkovia E. B., C. B., D. A. a A. B.
ml.). Z výpovedí vyplýva, že svedkyňa - poškodená bola obžalovaným neustále kontrolovaná a riadená
takmer vo všetkých oblastiach. Obžalovaný si vynucoval jej poslušnosť a napĺňanie svojich predstáv
o vzájomnom spolužití a vedení rodinného života nadávkami, osočovaním, ponižovaním a rôznymi

fyzickými brachiálnymi útokmi. Svedkyňa - poškodená uviedla, že ju obžalovaný nútil, aby ho strihala
a farbila mu vlasy pod vyhrážkami, že ak to odmietne, tak ju zabije. Pred tým ako začala pracovať
v Nemecku, tak nemala v tom období prístup k peniazom a keď išla do obchodu s prídelom peňazí od
obžalovaného, musela po príchode z obchodu odovzdať obžalovanému bloček.

Totožne s odvolaním prokurátora za existujúcej dôkaznej situácie odvolací súd zastáva názor, že
výpovede svedkov, ktoré súd vyhodnotil v prospech obžalovaného (dcéry obžalovaného D. A. a synov
obžalovaného A. B. ml. a C. B.) neboli vôbec spôsobilé, vzhľadom na ich obsah, vyvolať čo i len
najmenšie pochybnosti o vierohodnosti výpovede svedkyne – poškodenej C. B.. V reakcii na odvolacie
námietky prokurátora krajský súd uvádza, že sa stotožnil s argumentáciou prokurátora, že okresný súd

jednostranne vyhodnotil informácie získané od svedkyne - poškodenej C. B., svedkyne D. A. a závery
znaleckéhoposudkuznalcaPhDr.AndrejaBenkovičavprospechobžalovanéhobeztoho,abyreflektoval
na komplexné informácie (s poukazom na vyššie podrobne uvedené skutočnosti vyplývajúce z ich
výpovedí), ktoré poskytli svedkyňa - poškodená C. B., svedkovia C. B., E. B., A. B. ml. a v neposlednom
rade aj svedkyňa D. A., ktorá vo výsluchu taktiež potvrdila nadávky a fyzické útoky obžalovaného

proti svedkyni - poškodenej za obdobie posledných desiatich rokov. V reakcii na odvolaciu námietku
prokurátora o absencii komplexného vyhodnotenia informácií, ktoré poskytli vo svojich výpovediach
svedkyňa – poškodená C. B., ako i svedkovia E. B., C. B., A. B. ml. a C. D. A., krajský súd uvádza,
že sa s touto odvolacou námietkou prokurátora stotožnil. Okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku opomenul uviesť, ako vyhodnotil výpovede všetkých vo veci vypočutých svedkov a naviac

svoje rozhodnutie oprel len o výpovede niektorých svedkov (C. D. A.), pričom aj tieto výpovede
nehodnotil komplexne s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z ich výpovedí na
hlavnom pojednávaní. Krajský súd v uvedenej súvislosti poukazuje na nasledovné skutočnosti.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré

skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušnýchustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.
V prípade zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. ide

o také chyby vo výrokoch napadnutého rozsudku, pre ktoré je rozsudok nepreskúmateľný alebo nebolo
rozhodnuté o niektorom zo skutkov v obžalobe, prípadne naopak výrok, v skutkovej časti presahuje
medze obžaloby alebo výrok o treste je neúplný (napr. výrok o treste zákazu činnosti neobsahuje
vymedzenie jeho dĺžky). Okolnosťami významnými pre rozhodnutie, s ktorými sa prvostupňový súd
nevyrovnal, môžu byť dôležité skutkové otázky, ktoré majú dosah na právnu kvalifikáciu.

Ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. por. vymedzuje nevyhnutý obsah odôvodnenia rozsudku, pričom platí tak
pre odsudzujúci, ako aj pre oslobodzujúci rozsudok. Vyplýva z neho, že každý výrok rozsudku musí byť
odôvodnený (výrok o vine, o treste, o náhrade škody, o ochrannom opatrení). Odôvodnenie všetkých
výrokov rozsudku musí vždy vychádzať z vyhodnotenia dôkazov spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr.
por. V odôvodnení rozsudku nestačí len zhrnutie vykonaných dôkazov ich vymenovaním. Nemá ísť ani

o mechanické prepisovanie ich obsahu do odôvodnenia rozsudku, pretože musí ísť o stručný výklad. Je
potrebné uviesť, na základe ktorých dôkazov, ktoré skutočnosti považuje súd za dokázané. Súd musí
uviesť svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si dôkazy
navzájom odporujú. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, nestačí len mechanicky citovať znenie právnej vety
skutkovej podstaty trestného činu, ale je potrebné konkrétne uviesť, akými dôkazmi sú jednotlivé znaky

konkrétneho trestného činu preukázané, v nadväznosti na ustanovenia všeobecnej časti Trestného
zákona o trestnej zodpovednosti. Výrok o treste je potrebné odôvodniť aj s poukazom na § 36 a nasl.
Tr. zák. V prípade prečinu aj z pohľadu § 10 ods. 2 Tr. zák. Náležité odôvodnenie rozsudku je dôležité
aj hľadiska následného možného prieskumu rozsudku odvolacím súdom a tiež pre náležitú realizáciu
práva obžalovaného na obhajobu, keď obžalovaný môže adekvátne podaním opravného prostriedku

reagovať na rozsudok len v prípade, ak mu je známa argumentácia súdu vo vzťahu k rozhodnutiu.

Krajský súd po preskúmaní predloženého spisu primárne zistil, že procesný postup súdu prvého stupňa,
ktorý predchádzal napadnutému výroku vine a výroku o treste, bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam Trestného poriadku.

Okresnému súdu je však nutné vytknúť, že v odôvodnení rozsudku vo vzťahu k výroku o vine
absentuje uvedenie konkrétnych úvah súdu, na základe akých dôkazov a akých konkrétnych z nich
vyplývajúcich skutočností dospel k vyhláseniu napadnutého rozsudku. Ohľadne uvedeného vyznieva
s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti zmätočne konštatovanie okresného súdu, že

poškodená s obžalovaným určite žili spôsobom popisovaným v obžalobe, ale nebolo to v posledných
desiatich rokoch, ale veľmi dávno, keď deti svedkyne – poškodenej boli malé. Na tomto mieste krajský
súd opakovane poukazuje na skutočnosti vyplývajúce z výpovedí svedkyne – poškodenej, ako i svedkov
E. B., C. B., A. B. ml. a C. D. A. tak, ako ich vyššie podrobne uvádza, ktoré bude potrebné vyhodnotiť
jednotlivo, komplexne a vo vzájomných súvislostiach. Len zovšeobecňujúce vyjadrenie súdu prvého

stupňa, že: „Reálne ani jeden zo svedkov, aj keď boli doma, neboli svedkom takej brutality, ako to
popisovala poškodená“, sa javí ako absolútne nedostatočné a predčasné.

Pokiaľ ide o znalecký posudok PhDr. Andreja Benkoviča, znalca z odboru psychológia, krajský súd
uvádza, že znalec v prijatých záveroch v znaleckom posudku uviedol, že sa nedá vylúčiť, že svedkyňa

– poškodená prežíva určitú mieru diskomfortu, nespokojnosti, ktorej genéza nesúvisí len s konaním
obžalovaného, ale aj s inými motívmi, ktoré svedkyňa – poškodená vo vzťahu s obžalovaným sleduje
(spoločné bývanie, vlastnícke práva k nehnuteľnosti, iné predstavy o živote, resp. rodinnom živote).
Krajský súd v uvedenej súvislosti poukazuje na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplýva,
že svedkyňa – poškodená sa dozvedela, že rodinný dom v obci F., B. XXX/XX je len vo vlastníctve

obžalovaného až v čase po podaní trestného oznámenia, ktorá skutočnosť priamo vyvracia vyššie
uvedený záver znalca o možných motívoch, ktoré podľa znalca sleduje svedkyňa – poškodená vo
vzťahu s obžalovaným. Naviac, krajský súd osobitne zdôrazňuje, že posúdenie možných motívov
svedkyne – poškodenej, pre ktoré vo svojich výpovediach uvádza skutočnosti týkajúce sa správania
obžalovaného k jej osobe v žalovanom období, je otázkou, ktorú je oprávnený posudzovať výlučne

konajúci súd (posúdenie právnej otázky v kontexte skúmania naplnenia všetkých obligatórnych znakov
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu). V reakcii na odvolaciu námietku obžalovaného, že
znalec PhDr. Andrej Benkovič v záveroch znaleckého posudku okrem iného konštatoval, že svedkyňa
– poškodená C. B. nevykazuje znaky po psychickom a fyzickom násilí, či utrpení a že znalec nezistil,že by u svedkyne – poškodenej došlo k poruche zdravia z dôvodu správania sa obžalovaného k nej,
krajský súd uvádza nasledovné skutočnosti. V súvislosti s právnou kvalifikáciou protiprávneho konania
obžalovaného, krajský súd dáva do osobitnej pozornosti, že v zmysle ustálenej súdnej praxe sa

týraním rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo osobou, ktorá je v starostlivosti alebo
výchove, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Vyznačuje sa určitou
trvalosťou, prípadne aj súvislosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré takáto osoba vzhľadom na jeho
hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie, ponižovanie. Trvalosť páchateľovho
konaniajenutnéposudzovaťvzávislostiodintenzityzléhozaobchádzania.Predpokladomtrestnostičinu

je, aby v dôsledku týrania zo strany páchateľa bolo spôsobené fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie
niektorou z foriem uvedených v odseku 1. Nevyžaduje sa, aby u týranej osoby vznikli následky na zdraví.
Pri rozhodovaní o vine obžalovaného je potrebné, aby okresný súd mal na zreteli aj tieto skutočnosti.
V uvedenom kontexte krajský súd uvádza, že svedkyňa – poškodená C. B. podrobne popísala vo svojich
výpovediach konkrétne konania obžalovaného, ako i to, ako vnímala takéto správanie obžalovaného
voči jej osobe. Výpoveď svedkyne – poškodenej a jej tvrdenia o správaní obžalovaného voči nej boli

v predmetnom konaní naviac potvrdené výpoveďami svedkov E. B., C. B., A. B. ml. a C. D. A., ktorí
zhodne uviedli, že obžalovaný sa voči svedkyni – poškodenej správal vulgárne a agresívne, nadával
jej, vyhrážal sa jej, pričom v rozhodnom období videli na svedkyni – poškodenej modriny, odreniny,
hrče. Svedkyňa – poškodená podľa výpovedí týchto svedkov mala v žalovanom období aj zdravotné
problémy, pričom v dôsledku správania sa obžalovaného voči jej osobe pociťovala z neho obrovský

strach o svoj život a život svojich detí. Aj podľa výpovedí označených svedkov títo u svedkyne –
poškodenej pozorovali zmenu jej psychického správania (v negatívnom zmysle) krátko po príchode
domov z práce v zahraničí.

Ak obžalovaný v rámci podaného odvolania proti rozsudku spochybňuje nielen výpovede svedkyne

- poškodenej C. B. a tieto považuje za účelové, vnútorne rozporné, nelogické a preukázateľne
nepravdivé, čo vyplýva nielen z obsahu jej výpovedí, ale i z obsahu výpovedí ostatných svedkov, ale
ivýpovedeostatnýchsvedkov(detísvedkyne–poškodenej),krajskýsúdsastoutoodvolacounámietkou
obžalovaného nestotožnil, a to s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti. Krajský súd v uvedenej
súvislosti opakovane poukazuje na skutočnosť, že v napadnutom rozsudku okresného súdu absentuje

vyhodnotenie dôkazov spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por.

Pokiaľ obžalovaný, ako i prokurátor zhodne v rámci podaných odvolaní spochybňujú procesný postup
okresného súdu, ktorý spočíval v tom, že okresný súd časť konania, pre ktoré bola podaná obžaloba,
nemal za preukázané, resp. ho nepovažoval za súčasť konania, ktoré by napĺňalo znaky skutkovej

podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. a toto zo skutkovej vety len
vypustil, pričom nerozhodol aj o vypustenej časti skutkovej vety postupom podľa § 285 Tr. por., krajský
súd uvádza, že sa s uvedenými námietkami nestotožnil.

Skutok zodpovedajúci právnej kvalifikácii trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208

Tr. zák. je trvácim trestným činom podľa § 122 ods. 12 Tr. zák. (eventuálne s prvkami hromadného
trestnéhočinupodľa§122ods.11Tr.zák.),vkaždomprípadeje„jednoskutkovým“trestnýmčinom,ktorý
je dokonaný skončením/odstránením predmetného protiprávneho stavu alebo z procesných dôvodov
podľa § 122 ods. 13 Tr. zák. Ide teda o samostatne spáchaný a kvalifikovaný trestný čin, vo vzťahu ku
ktorému je ďalší, po ňom nasledujúci trestnoprávne relevantný skutok aj pri rovnakej právnej kvalifikácii v

hmotnoprávnej pozícii viacčinne sa zbiehajúceho trestného činu (teda nie v pozícii ďalšieho čiastkového
útoku pokračovacieho trestného činu). V alternatívnom obsahovom vyjadrení pokračovací trestný čin
podľa jeho legálnej definície v § 122 ods. 10 Tr. zák. nemôže byť zložený z trvácich trestných činov ako
čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp.zn. IV. ÚS 268/2024 z 28.05.2024).

Vyššie podrobne popísaný postup súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o výrok o vine napadnutého rozsudku
a jeho následné zdôvodnenie, tak napadnutý rozsudok robí nepreskúmateľným, pričom ďalší výrok
rozsudku, a to výrok o treste má svoj podklad práve vo výroku o vine. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré
odvolací krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil na podklade odvolania prokurátora,

ako i obžalovaného proti výroku o vine, aktuálne nie je odôvodneným preskúmavanie výroku o treste na
podklade odvolaní prokurátora a obžalovaného, pretože výrok o treste nadväzuje na výrok o vine.Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu z dôvodu podľa § 321
ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Povinnosťou
okresnéhosúdupovrátenívecibudeopätovnevyhodnotiťvykonanédôkazydôslednýmpostupompodľa

§ 2 ods. 12 Tr. por. a zobrať do úvahy skutočnosti, na ktoré vyššie poukázal odvolací súd a ktoré okresný
súd zjavne opomenul pri hodnotení dôkazov. Následne bude povinnosťou okresného súdu znovu vo veci
rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť plne v súlade s ustanovením § 168 Tr. por., tak, aby dôvody
rozhodnutia boli konzistentné s výrokom a aby neboli arbitrárne, nedostatočné, v logickom nesúlade, ale
preskúmateľné a majúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Krajský súd v tomto štádiu trestného konania

nekonštatuje absenciu dokazovania, ktorá skutočnosť však nebráni procesným stranám predkladať
súdu prípadné návrhy na vykonanie ďalších dôkazov. Krajský súd záverom dáva okresnému súdu
do osobitnej pozornosti potrebu procesne zodpovedajúcim spôsobom sa vysporiadať s návrhmi na
vykonanie dôkazov, ktoré navrhol obžalovaný v rámci odôvodnenia odvolania prostredníctvom obhajcu.

Krajský súd záverom dáva súdu prvého stupňa do pozornosti, že podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému

bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo
svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd
nariadil.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

Senát rozhodol pomerov hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.