Rozsudok – Poistenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/121/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121438180
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6121438180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: City Rent, s.r.o.,
IČO: 50 713 477, so sídlom Ľubochnianska 4, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Andrej Gara, advokát, so
sídlom Štefánikova 14, Bratislava proti žalovanému: 1/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpeným: JUDr. Baltazár Mucska,
advokát, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 1 590 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III zo dňa 21.3.2024, č.k. B1-33Cb/5/2022-141,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1
590 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 590 eur od 2.11.2019 do zaplatenia a
paušálnu náhradu vo výške 40 eur spočívajúcu v nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu (výrok II.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 1 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 4, § 11 ods. 6, §
11 ods. 7, 8 a § 15 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 381/2001 Z.z.“), § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, 2,
§ 526 ods. 1, 2, § 797 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 22
ods. 1 písm. l), § 22 ods. 3 písm. e), § 84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon

č. 372/1990 Zb.“), § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“) a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 87/1995
Zb.“) a vecne tým, že dňa 2.7.2019 mal právny predchodca žalobcu dopravnú nehodu, pri ktorej došlo
k poškodeniu motorového vozidla tov. značky A. B., EVČ: C., v dôsledku čoho uzavrel so žalobcom dňa
2.7.2019 zmluvu o prenájme motorových vozidiel č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca prenechal
poškodenému do dočasného užívania motorové vozidlo tov. značky A. D. E., červená metalíza, EVČ:

F., touto zmluvou si poškodený prenajal od žalobcu motorové vozidlo na dobu určitú, a to na obdobie
od 2.7.2019 do 5.8.2019. Nájomca sa podľa preberacieho protokolu č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.7.2019
zaviazal zaplatiť nájom vo výške 45 eur bez DPH za každý deň prenájmu náhradného vozidla, následne
dňa 5.8.2019 vystavil žalobca poškodenému faktúru za užívanie náhradného vozidla na sumu 1 890 eurs DPH za celkom 35 dní nájmu s dátumom splatnosti dňa 20.8.2019. Listom zo dňa 18.10.2019 žalovaný
oznámil žalobcovi, že dňa 17.10.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi bude vyplatená
ako náhrada škody suma vo výške 300 eur, t.j. ku dňu podania žaloby nebola zo strany žalovaného

zaplatená zvyšná časť dlžnej sumy vo výške 1 590 eur. Žalovaný na základe oznámenia o poistnom
plnení zo dňa 18.10.2019 priznal dobu prenájmu v trvaní 10 dní s prihliadnutím na vysokú cenu prenájmu
náhradného vozidla pre danú kategóriu vozidla, žalovaný priznal priemernú cenu nájmu vo výške 25 eur
bez DPH za deň nájmu, t.j. náhrada škody v sume 300 eur. Žalobcovi, na ktorého bol nárok na náhradu
škody postúpený poškodeným (B. G.) zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 7.7.2021, zvyšná

časť požadovanej náhrady vo výške 1 590 eur nebola uhradená. Medzi stranami bola spornou dĺžka
nájmu náhradného motorového vozidla vrátane účelnosti a primeranosti nájmu náhradného motorového
vozidla, ako aj nárok žalobcu na úroky z omeškania. Strany nepovažovali za sporné skutkové okolnosti
vedúce ku vzniku skutočnej škody na strane poškodeného resp. právneho predchodcu žalobcu, t.j.
vlastníka motorového vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zavinenej motorovým vozidlom
poisteným u žalovaného na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Medzi stranami sporu bola spornou primeranosť sumy 45
eur bez DPH / 54 eur s DPH za deň nájmu náhradného motorového vozidla.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu, nemohol z titulu poistnej udalosti užívať svoje motorové

vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením
tohto náhradného vozidla v podobe nájomného tak patria do oprávneného nároku poškodeného. H. v
tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov
na nájom tohto náhradného motorového vozidla. V prospech účelnosti nájmu náhradného vozidla
prvoinštančný súd vyhodnotil aj najazdený počet kilometrov poškodeným počas doby prenájmu, ktorý

zodpovedá 402 km, pričom priemerný kilometrový denný nájazd pri celkovom nájazde 402 km počas
doby nájmu náhradného vozidla v dĺžke 35 dní sa rovná dennému nájazdu zodpovedajúcemu 11,49 km,
čo dostatočným spôsobom osvedčuje potrebu užívania náhradného vozidla počas opravy poškodeného
motorového vozidla. Námietku žalovaného ohľadom nenaplnenia podmienky nutnosti a účelnosti nájmu
náhradného vozidla považoval súd prvej inštancie za účelovú, a to z dôvodu, že žalovaný sám uznal časť

nákladov na použitie náhradného vozidla, čím akceptoval potrebu poškodeného zaobstarať si náhradné
vozidlo. Prvoinštančný súd zdôraznil, že žalovaný ani v oznámení o poistnom plnení nevytkol žiadne
námietky ohľadom nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla, keď v predmetnom dokumente
sám uviedol, že poškodenému je nepriznaná neprimerane vysoká cena prenájmu na deň pre danú
kategóriu vozidla 45 eur bez DPH, pričom dodal, že priznaná je cena nájmu na deň v sume 25 eur

vrátane DPH. Zároveň uviedol, že nepriznáva dobu nájmu 35 dní, ale 10 dní, čo je oprave primeraný
prenájom náhradného vozidla. Tým, že žalovaný takto znížil poistné plnenie, spolu na sumu 300 eur,
vyjadril nesúhlas s dĺžkou nájmu náhradného vozidla a s cenou za nájom vozidla, nie však so samotným
prenájmom náhradného vozidla, keďže sám priznal 25 eur za deň nájmu náhradného vozidla a to
po dobu 10 dní. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno akceptovať, aby žalovaný časť

nájomného v podobe poistného plnenia najprv uhradil a následne argumentoval tým, že poškodený
dostatočne nepreukázal nutnosť a účelnosť takéhoto nároku. Uhradením časti nákladov základ nároku
poškodeného žalovaný uznal a ďalšie argumenty, ktorými sa snažil uvedený záver vyvrátiť, nemožno
akceptovať. Vo vzťahu k nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného
vozidla súd prvej inštancie zohľadnil fakt, že poškodenému bol z titulu škodovej udalosti nanútený

taký skutkový a právny stav, kedy nemohol užívať svoje motorové vozidlo, v dôsledku čoho sa ocitol
v stave potreby zaobstarania si náhradného vozidla po dobu opravy svojho vozidla. Zdôraznil, že
kritérium nutnosti nemôže poškodenému sťažiť alebo znemožniť požičanie náhradného vozidla, pretože
zapožičanie náhradného vozidla poškodeným treba považovať za jediný možný spôsob, spôsobilý
vyvážiť spôsobenú ujmu, ktorá vznikla práve poškodením jeho vozidla. Súd prvej inštancie uviedol,

že poškodený nie je povinný hľadať po dopravnej nehode najrýchlejší autoservis a skúmať jeho
podmienky. Poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je teda žiadny dôvod,
aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby nielen hľadal, ale aj porovnával
jednotlivé požičovne, aby sa tak vyhol prípadným námietkam poisťovne o neprimeranej cene za nájom
náhradného vozidla, a zároveň vykonal aj prieskum najrýchlejších opravovní, aby sa vyhol aj prípadným

námietkam poisťovne o dĺžke opravy poškodeného motorového vozidla. Okrem toho, z ničoho ani
nevyplýva povinnosť poškodeného zisťovať najlacnejšie ceny požičovného. Zároveň podľa názoru
prvoinštančného súdu nemožno nútiť poškodeného, aby počas opravy svojho motorového vozidla chodil
MHD, pešo, na bicykli či na kolobežke. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že dôkazné bremeno,že počas obdobia opravy poškodeného vozidla išlo o účelne a nevyhnutne vynaložené náklady na
prenájom náhradného vozidla, viazne výlučne na žalobcovi. Nahrádzajú sa len náklady, ktoré boli účelne
vynaložené v súvislosti s odstránením negatívnych následkov vzniknutých v dôsledku poistnej udalosti.

Z toho dôvodu je nutné preukázať, kedy bolo poškodené motorové vozidlo prijaté do servisu resp.
opravy a ako dlho bolo poškodené motorové vozidlo v servise. Rovnako dôležité je preukázať, kedy
bolo vozidlo poškodenému vydané a tiež, že poškodený náhradné vozidlo naozaj potreboval počas
doby opravy svojho poškodeného vozidla. Preto nie sú účelnými a nevyhnutnými nákladmi na prenájom
náhradného vozidla tie náklady, ktoré vzniknú mimo doby počas opravy poškodeného vozidla, nakoľko

tie by nevznikli v príčinnej súvislosti s poškodením vozidla (v dôsledku dopravnej nehody resp. škodovej
udalosti). Definične by sa v opačnom prípade už nemohlo jednať o náhradné vozidlo, čiže vozidlo, ktoré
bolo prenajaté dočasne počas opravy poškodeného vozidla, kedy poškodený z objektívnych dôvodov
nemohol užívať vlastné vozidlo. Preto okamihom dokončenia opravy poškodeného motorového vozidla
neexistuje odôvodnená potreba poškodeného užívať náhradné motorové vozidlo. Prvoinštančný súd
vyvodil, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, spočívajúce v preukázaní, že doba nájmu náhradného

vozidla na obdobie od 2.7.2019 do 5.8.2019, t.j. 35 dní, je a bola dobou primeranou. Pre posúdenie
nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku dopravnej nehody, resp. škodovej udalosti zavinenej
klientom žalovaného, nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo, čo preukázal vystavenou
faktúrou, preberacím protokolom a odovzdávacím protokolom, z ktorých vyplýva, že náhradné vozidlo
bolo požičané od 2.7.2019 do 5.8.2019. Keďže poškodený mal náhradné vozidlo prenajaté výhradne

počas doby opravy poškodeného vozidla, boli podľa názoru prvoinštančného súdu tieto náklady
na prenájom náhradného vozidla od príjmu poškodeného motorového vozidla servisom až do jeho
odovzdania vynaložené nevyhnutne a účelne.
4. Námietky žalovaného o neprimeranej dĺžke opravy považoval súd prvej inštancie za neopodstatnené.
Uviedol, že poškodený motorové vozidlo nechal opraviť v servise, pričom žiadnym spôsobom nevedel

ovplyvniť rýchlosť opravy poškodeného motorového vozidla. Rozsah náhrady škody je vždy závislý
na objektívnych skutočnostiach a nemá vychádzať zo subjektívnych názorov či predstáv poisťovne
o primeranom čase opravy. Oprava poškodeného vozidla je práve tou objektívne relevantnou
skutočnosťou, ktorá zakladá nutnosť prenájmu náhradného vozidla poškodeným. K zapožičaniu
náhradného vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Poškodený si náhradné vozidlo

požičal na obdobie, kedy sa poškodené vozidlo nachádzalo v oprave. Preto možno konštatovať, že
náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla poškodeným, boli vynaložené účelne. Ak má
žalovaný výhrady voči samotnej dĺžke opravy poškodeného vozidla, musí tieto výhrady smerovať
servisu, ktorý opravu poškodeného vozidla vykonal, nie voči žalobcovi, resp. poškodenému, ktorý na
dĺžku opravy nemá žiadny vplyv a ani za ňu nijak nezodpovedá, a svojím konaním sa v konkrétnom

prípade žiadnym spôsobom nepričinil o predlžovanie doby nájmu náhradného vozidla.

5. Vsúvislostisotázkoupremlčaniauplatnenéhonárokupodľa§106ods.1Občianskehozákonníkasúd
prvej inštancie uviedol, že vo vzťahu k právu na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia
doba (subjektívna a objektívna). Subjektívna premlčacia doba je podľa § 106 ods. 1 Občianskeho

zákonníka dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný primárny subjektívny prvok pozostávajúci
z dvoch zložiek, ktorými sú: 1./ subjektívna vedomosť poškodeného o škode, pričom sa vyžaduje
preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery (ktorú
možno objektívne vyčísliť v peniazoch), že ten môže uplatniť svoj nárok a vyčísliť ho, a to na súde
podanou žalobou, pričom okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o jej vzniku, nemusí

byť totožná s okamihom škodnej udalosti, resp. protiprávnym konaním, a 2./ okamih subjektívnej
vedomosti poškodeného o tom, kto je za vzniknutú škodu zodpovedný. Pre posúdenie vznesenej
námietky premlčania súd prvej inštancie vychádzal z toho, že poškodený sa o osobe zodpovednej za
vzniknutú škodu dozvedel 2.7.2019 berúc do úvahy záznam o dopravnej nehode zo dňa 2.7.2019,
v ktorom je uvedené, že nehodu zavinil vodič vozidla A jazdiaci na motorovom vozidle tov. zn.:

H. A., EČV: I.. Poisťovateľom predmetného motorového vozidla bol žalovaný, čo žalovaný žiadnym
spôsobom nenamietal, čo potvrdzuje aj oznámenie o poistnom plnení zo dňa 18.10.2019. Účastníci
vylúčili spoluvinu žalobcu, resp. poškodeného, ako aj jeho vinu v zázname o dopravnej nehode zo
dňa 2.7.2019. Prvoinštančný súd uzavrel, že vedomosťou o osobe škodcu žalobca, resp. poškodený,
preukázateľne disponoval už dňa 2.7.2019. Pri posudzovaní druhej zložky primárneho subjektívneho

prvku pozostávajúcej z vedomosti poškodeného o škode prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca,
resp. poškodený sa o škode dozvedel najneskôr 5.8.2019, pretože v tento deň došlo k vystaveniu
faktúry znejúcej na sumu 1 890 eur. Poukázal aj na znenie druhej vety čl. IV ods. 2 zmluvy o prenájme
motorových vozidiel, v zmysle ktorej sa žalobca a poškodený dohodli, že „Cena nájmu je stanovenáv závislosti od dohodnutej doby nájmu, počtu najazdených kilometrov, prenajatého príslušenstva k
vozidlu a poplatkov, ktoré sú súčasťou daného prenájmu motorového vozidla podľa platného cenníka.“.
V preberacom protokole zo dňa 2.7.2019 bola dohodnutá denná sadzba za prenájom náhradného

vozidla bez DPH vo výške 45 eur, ako aj ďalšie poplatky spojené s prenájmom vozidla, pričom začiatok
doby nájmu bol dojednaný od 2.7.2019 bez údaju o odhadovanom konci nájmu vozidla. Žalobca, resp.
poškodený, teda do vystavenia faktúry zo dňa 5.8.2019 nemohol presne vedieť, na akú sumu bude
faktúra znieť, najmä s ohľadom na dĺžku doby nájmu náhradného vozidla, ktorá súvisela s opravou jeho
poškodeného vozidla. Koniec nájmu vozidla bol stanovený až dňa 5.8.2019 v odovzdávacom protokole.

V čase uzatvárania zmluvy a podpisu preberacieho protokolu poškodený, resp. žalobca preto nemal
vedomosť o výške škody, nevedel presne na ako dlho si požičiava náhradné vozidlo, resp. ako dlho bude
jeho vlastné vozidlo v servise (nakoľko len počas tejto doby sa jedná o účelne vynaložené náklady). Až
dňa 5.8.2019, kedy poškodený podpísal odovzdávací protokol (hoci jeho vozidlo bolo v tom čase ešte
stále v servise), bolo definitívne jasné, ako dlho nájom trval. Súd prvej inštancie uzavrel, že deň 5.8.2019
je dňom, kedy sa poškodený dozvedel o celkovej výške škody. Vystavením faktúry dňa 5.8.2019 bola

škoda objektívne vyčíslená v peniazoch s možnosťou uplatnenia na súde, t.j. ide o rozhodujúci okamih,
kedysažalobca,resp.poškodenýakojehoprávnypredchodca,dozvedeloškodezhľadiskapremlčania.
Sumarizujúc uvedené mal súd prvej inštancie za to, že premlčacia doba začala pri vedomosti o škode
plynúť najneskôr 5.8.2019 a pri vedomosti o osobe škodcu 2.7.2019. Z toho dôvodu uzavrel, že ak bol
nárok uplatnený 30.7.2021, nie je premlčaný.

6. Vo vzťahu k úrokom z omeškania sa prvoinštančný súd nestotožnil s výkladom zákona č. 381/2001
Z.z. zo strany žalovaného, že oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa, resp. žalovaný
krátil plnenie, splnil podmienky v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., a teda nenesie žiadnu
zodpovednosť za nesprávne zistenie rozsahu plnenia a jeho poskytnutie. Prvoinštančný súd uviedol,

že takýto výklad ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. odporuje účelu zakomponovania priameho nároku
poškodeného voči poisťovateľovi do vnútroštátnej právnej úpravy. Ak by súd pripustil takýto výklad, vo
všeobecnosti by poisťovne mohli krátiť poistné plnenia v zásade bez akéhokoľvek rizika, pretože ak by
ich aj dotknuté subjekty zažalovali, v zmysle nimi prezentovaného výkladu by sa v omeškaní s plnením
ocitli až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia. Ide však o účelovú argumentáciu. Splatnosť plnenia

je upravená v § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., pričom druhá časť tohto ustanovenia sa uplatní
len vtedy, ak je v súdnom rozhodnutí zaviazaný na zaplatenie náhrady škody poistený škodca a nie
poisťovňa. Opačný výklad by znamenal obsolétnosť § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., pretože právo
poškodeného uplatňujúceho priamy nárok voči poisťovni je dané inštitútom vykonateľnosti rozhodnutia,
a to uplynutím lehoty na plnenie, ktorá je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia a nie na doručenie

právoplatného rozhodnutia. Pokiaľ teda poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne
plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo
znamená právo žalobcu popri plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v ust. §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákon č. 381/2001 Z.z. v ust. § 11 ods. 8 upravuje výlučne následky
nesplnenia povinnosti podľa odseku 6, čiže sankcionuje oneskorené prešetrenie a vybavenie poistnej

udalosti,avšaknezbavujepoisťovňupovinnostiplatiťúrokyzomeškaniazaoneskorenéplnenievzmysle
ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej
inštancie v tejto súvislosti poukázal na relevantnú judikatúru. Konštatoval, že dňa 17.10.2019 žalovaný
ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom v tento deň oznámil oznámením o poistnom plnení žalobcovi,
že poistné plnenie nebude plniť v celom uplatnenom rozsahu. V súlade s ust. § 11 ods. 7 zákona č.

381/2001 Z.z. bol povinný poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti a
keďže tak neurobil, je od 2.11.2019 v omeškaní s plnením sumy 1 590 eur. Súd prvej inštancie preto
zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania v žalobcom požadovanej výške 5% (v súlade
s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. z uplatňovanej sumy od 2.11.2019 (od dátumu požadovaného
žalobcom) do zaplatenia.

7. Prvoinštančný súd na záver uviedol, že deň pred nariadeným pojednávaním, t.j. dňa 20.3.2024
v poobedňajších hodinách zaslal právny zástupca žalovaného súdu podanie s cenníkmi iných
autopožičovní, pričom z technicko-administratívnych dôvodov súd prvej inštancie nemal o predmetnom
podaní do začiatku pojednávania dňa 21.3.2024 o 09.00 hod. vedomosť. Podľa názoru prvoinštančného

súdu nič nebránilo žalovanému predložiť dané cenníky skôr s tým, že súd prvej inštancie nemal
možnosť sa s uvedenými cenníkmi oboznámiť, rovnako túto možnosť nemal ani žalobca. Ak by sa chcel
prvoinštančný súd ako aj žalobca oboznámiť s daným podaním, vyžadovalo by si to nariadenie ďalšiehopojednávania. Preto súd aplikáciou sudcovskej koncentrácie konania vzhľadom na hospodárnosť
konania na toto podanie žalovaného neprihliadal.

8. Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolprvoinštančnýsúdpodľa§262ods.1 zákonač.160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., teda podľa zásady
úspechu v spore a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
celom rozsahu, teda 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

9. Proti rozsudkupodalvčasodvolaniežalovanýzdôvodovpodľa§365ods.1písm.d),f)ah)C.s.p.,t.j.,
žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,súdprvejinštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so závermi prvoinštančného
súdu, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku a odôvodnenie rozsudku považoval za

nepresvedčivé, kedy sa v ňom konajúci súd nedokázal vysporiadať so všetkými námietkami žalovaného
a prijal arbitrárne rozhodnutie vo veci. Mal za to, že konajúci súd sa nesprávne vysporiadal s námietkou
premlčania,ktorúvkonanívzniesolžalovaný.Dôvodiltým,žeškodavzniklapoškodenémudňa2.7.2019,
pričom žaloba o zaplatenie predmetného nároku bola na súd podaná až dňa 30.7.2021. Poukázal na to,
že zmluva o nájme náhradného vozidla bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 2.7.2019 do 15.7.2019,

čo predstavuje 14 dní nájmu za cenu 45 eur/deň. Mal za to, že v tejto časti sa právny predchodca žalobcu
dozvedel o výške nájmu za každý jeden deň a aj o predpokladanej dobe prenájmu už dňa 2.7.2019.
Inými slovami právny predchodca žalobcu a rovnako tak aj žalobca, ktorý nájom poskytoval, vedel po
uplynutí toho konkrétneho dňa, v akej konkrétnej výške spočíva jeho povinnosť uhradiť nájom (napr. už
po uplynutí dňa 12.7.2019 vedel, že užíval vozidlo 10 dní v hodnote 45 eur/deň, teda jeho povinnosť voči

prenajímateľovipredstavovala450eur).VtejtosúvislostižalovanýpoukázalnazáveryNajvyššiehosúdu
ČR uvedené v rozsudku zo dňa 29.11.2006, sp. zn.: 25Cdo/721/2005, v zmysle ktorých: „Pojem dozvie
sa o škode vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola
škodaspôsobená,aleajotom,ževzniklamajetkováujmaurčitéhodruhuarozsahu,ktorúmožnonatoľko
objektívne vyjadriť, vyčísliť v peniazoch, by poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na

súde. Nie je potrebné aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody, ale v zmysle ustanovenia j 106 ods.
1 O Z sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu
škody na súde, t.j., keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a
to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia.“ Odvolateľ uviedol, že pri určení
denného nájomného vzniká prenajímateľovi nárok a nájomcovi povinnosť za každý jeden deň nájmu,

preto nároky žalobcu vzniknuté pre dňom 30.7.2019 je nutné považovať za premlčané, teda samotný
nárok žalobcu minimálne v časti 630 eur je po vznesenej námietke zo strany žalovaného premlčaný. Mal
za to, že v konaní nebola žalobcom preukázaná zásadná skutočnosť, a to nevyhnutnosť dĺžky opravy
poškodeného vozidla v autoservise. Existencia skutočnej škody spočívajúca v nákladoch na prenájom
náhradného vozidla je podmienená nutnosťou a účelnosťou týchto vynaložených nákladov a dobou,

počas ktorej bol poškodený vylúčený z užívania svojho vozidla z dôvodu jeho opravy. V tomto kontexte
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.2016, sp.zn. 3MCdo/3/2015, podľa ktorého:
„Skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady
na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady
boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom

pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je
zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti.“ Odvolateľ uviedol, že žalobca v konaní
nepreukázal dôvodnosť nájmu náhradného vozidla po dobu 35 dní. Z predloženej správy o nehode
nevyplýva, že by náročnosť opravy poškodeného vozidla opodstatňovala dĺžku opravy v rozsahu 35 dní.
Žalobcaďalejvkonanípredložilajfaktúruzaopravupoškodenéhovozidla.Žalovanýmalzato,ževozidlo

strávilo v servise, vzhľadom na rozsah vykonaných opráv, neprimerane dlhý čas. Z predložených faktúr
za opravu totiž vyplýva, že práce na vozidle sa vykonávali po dobu 15,4 hod., čo predstavuje nepretržité
práce nepresahujúce dobu dvoch dní. Po započítaní čakacích dôb a prestojov z dôvodu lakovania,
víkendov a pod. nie je možné konštatovať, že doba opravy prevyšujúca 10 dní by bola dôvodná.
Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že každý výrobca udáva náročnosť výmeny konkrétneho dielu v

časových jednotkách, ktoré sú následne zadávané do kalkulačných systémov, z ktorých vychádzajú
opravcovia, poisťovatelia a aj všetci znalci pri znaleckom skúmaní. Jedná sa tak o primeranú dobu,
počas ktorej sa vykonávajú práce na vozidle. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval dĺžku opravy
poškodeného motorového vozidla za neprimeranú a nespĺňajúcu definíciu pojmu skutočná škoda, ktorása má odškodňovať v zmysle povinného zmluvného poistenia. Vyššie uvedené správanie autoservisu,
ktorý(podľawebovýchstránokžalobcu)preukázateľnekooperujesautopožičovňou,smerujekumelému
navyšovaniu škody, ktorá však už v tejto časti nie je v príčinnej súvislosti s pôvodnou škodou zo dňa

2.7.2019. Vzhľadom na súdnu prax, ktorá v predmetnom type konaní presadzuje zohľadňovanie kritéria
dôvodnosti a účelnosti vyjadril odvolateľ presvedčenie, že pre zachovanie týchto kritérií je potrebné aj
to, aby si poškodený prenajal náhradné vozidlo, ktoré zodpovedá rovnakej kategórii, resp. triede ako
vozidlo poškodené. Nájom náhradného vozidla bol podľa názoru žalovaného neúčelný už len z toho
dôvodu,žepoškodenémotorovévozidlo—A.B.,sanachádzavnižšejstrednejtriede,soznačenímMPV

(multi purpose vehicle), hovorovo tzv. „minivan“ a náhradné vozidlo — A. D., je zaradené do kategórie
SUV (šport utility vehicle). Je teda evidentné, že obe vozidlá sa od seba odlišujú druhovým zaradením.
Poškodený teda užíval náhradné vozidlo, ktoré nezodpovedalo parametrom poškodeného vozidla, v
tejto časti sa tak nejedná o skutočnú škodu. V danom prípade odvolateľ konštatoval, že konajúci súd
pri vydaní napadnutého rozsudku danú vec nepodrobil dostatočnému prieskumu ohľadom naplnenia
kritéria účelnosti. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že

žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%, alebo alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a priznal
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 27.6.2024, v ktorom uviedol, že má

zato, že prvoinštančný sa v napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal s argumentáciou a námietkou
žalovanej.Vovzťahuknámietkepremlčaniažalobcauviedol,žesúhlasísozáveromsúduprvejinštancie,
ktorý ustálil, že poškodený sa o škode nemohol dozvedieť dňa 2.7.2019, ale až v deň ukončenia nájmu a
vystavenímfaktúry-čojetotožnýdátum,t.j.5.8.2019.Žalobcasamoholovýškeškodydozvedieťnajskôr
v deň odovzdania náhradného motorového vozidla, t.j. dňa 5.8.2019 a nie v deň prebratia náhradného

vozidla ako to uvádza žalovaný. Až vystavením a podpísaním odovzdávacieho protokolu je podľa jeho
názoru škoda objektívne vyčíslená v peniazoch, s možnosťou uplatnenia na súde, t.j. ide o rozhodujúci
okamih, kedy sa žalobca, resp. poškodený ako jeho právny predchodca dozvedel o výške škody z
hľadiska premlčania. Žalobca tvrdil, že žalobný návrh bol podaný včas, a to pred uplynutím 2 – ročnej
subjektívnej premlčacej lehoty (uplynutie by nastalo dňa 5.8.2021). Vzhľadom k tomu, že žaloba bola

podaná dňa 30.7.2021, mal za to, že bola podaná ešte pred uplynutím 2- ročnej subjektívnej premlčacej
lehoty. Žalobca uviedol, že otázka premlčania v daných typoch konania už bola riešená v mnohých
súdnych konaniach (rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.02.2023, č.k. 39Cb/102/2020,
rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.3.2023, č.k. 25Cb/25/2022). Pokiaľ ide o argumentáciu
žalovaného, že vozidlo strávilo v servise neprimerane dlhý čas, keďže doba opravy prevyšujúca 10 dní

nie je dôvodná, nakoľko práce na vozidle sa vykonávali po dobu 15,4 hod., čo predstavuje nepretržité
práce v trvaní dvoch dní, žalobca poukázal na to, že v oznámení o poistnom plnení zo dňa 18.10.2019
žalovaný len konštatoval, že doba nájmu v rozsahu 35 dní je neprimeraná a primeraná je 10 dní,
v podanom odpore zo dňa 20.8.2021 len uviedol, že akceptoval 10 dní z 35 dní s poukázaním na
rozsah vzniknutých poškodení na motorovom vozidle a tiež rozpísal ideálne podmienky desiatich dní,

na základe ktorých sa malo motorové vozidlo v servise opraviť (4 dni oprava, 2 dni dodanie náhradných
3 dielov, 2 dni víkend a 2 dni navyše), v podanom vyjadrení zo dňa 14.6.2022 zas uviedol, že oprava
trvala 1 deň a to len 12.8.2019. Z uvedeného podľa názoru žalobcu možno konštatovať, že žalovaná
považuje za účelnú dobu opravu v rozsahu najviac 10 dní, uvedenú dĺžku považuje za adekvátnu k
rozsahupoškodeniaazodpovedajúcimúkonomopravy.Žalobcaďalejuviedol,žepreposúdenienutnosti

a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej
klientom žalovanej nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si
musel zapožičať náhradné vozidlo. Je nepochybné, že nájom motorového vozidla vznikol v príčinnej
súvislosti so škodou, ktorá bola spôsobená poistencom žalovanej. Zároveň pri posudzovaní nutnosti
a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej

doby počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy auto v servise a tiež zo skúmania
reálnej možnosti poškodenej užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať
svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením ale zavinením klienta žalovanej. Náhradné
motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od
poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní

svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Z judikatúry vyplýva,
že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer,
prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovanej o možnej dobe trvania opravy
poškodeného vozidla. Žalobca namietal, že žalovaný vôbec nevzal do úvahy reálnu dobu, počas ktorejbol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné
krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje podľa názoru
žalobcu neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného a takýto postup nemožno akceptovať. Žalobca

tiež ďalej namietal, že žalovaný vôbec nezohľadnil reálnu dobu, počas ktorej oprava poškodeného
motorového vozidla trvala s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, ale vychádzal len z určenej kalkulácie.
Podľa názoru žalobcu si žalovaný svojvoľne určil dobu trvania nájmu, keďže poškodený nemohol
žiadnym spôsobom ovplyvniť začiatok, priebeh a celkovú dobu trvania opravy poškodeného vozidla.
Nemôže sa preto jednať o okolnosť, ktorá by vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených

na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Poukázal na to, že postup prác v servise ako aj
celková dĺžka opravy sa odvíja od mnohých faktorov, akými sú napr. počet objednávok, doba dodania
náhradných dielov, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne
okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Samotný poškodený v danom prípade
nemohol nijako ovplyvniť skutočnosť, kedy bola vykonávaná obhliadka v servise a rovnako ani priebeh
a rýchlosť vykonania opravy. Práve naopak, uvedené okolnosti nemožno pričítať na úkor poškodeného

a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho
vozidla a prenájom náhradného vozidla bol pre neho na účely jeho bežného fungovania nevyhnutný.
Žalobca v konaní objektívne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v
servise za účelom jeho opravy, pričom je potrebné zohľadniť fakt, že to bol práve poškodený, ktorému bol
tento stav vnútený bez jeho zavinenia a ocitol sa tak v situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové

vozidlo. Poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia
nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanej, ako aj
voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie, svedčí aj skutočnosť,
že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autorizovanom servise. Vzhľadom k tomu poškodený v
dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Pokiaľ

žalovaný nesúhlasil so zvoleným postupom pri oprave, či konečnej dĺžke opravy, neprimeranosť jej
trvania alebo údajná nečinnosť autoservisu mali byť z jeho strany namietané priamo voči autoservisu
a nie následne v rámci nároku poškodeného. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal neúčelnosť nájmu z
dôvodu, že poškodené motorové vozidlo A. B. má označenie MPV a A. D. (mini I.), žalobca podotkol,
že z cenníka J. (založeného v súdnom spise) vyplýva, že cena prenájmu mini MPV a mini SUV je

prakticky rovnaká (mini MPV 48 eur a mini SUV 47 eur/1 deň prenájmu). Žalobca poukázal na to, že
žalovaný v priebehu súdneho konania nepreukázal, že cena prenájmu motorového vozidla v danom
mieste a čase, ktorú si právny predchodca žalobcu v zmluve o prenájme so žalobcom dohodli, bola
neprimeraná. Na podporu svojich tvrdení žalovaný predložil len 2 cenníky H. K. (malé auto segment
B), podľa ktorej uvedené vozidlo je porovnateľné a je z tej istej kategórie ako poškodené motorové

vozidlo. K uvedenému žalobca uviedol, že v prípade, ak žalobca aj prenajme motorového vozidlo, ktoré
je odlišnej kategórie, nakoľko nie vždy má práve k dispozícii presne tú istú kategóriu vozidla, dôležitá
je primeranosť ceny, ktorá v danom konaní bola jednoznačne preukázaná. Pokaľ ide o výšku nájmu,
túto je nevyhnutné posudzovať v spojitosti s ďalšími okolnosťami na strane poškodeného, pričom za
neprimerane vysokú cenu možno považovať iba cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v

danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je potrebné vychádzať z celého cenového pásma
a teda aj najnižších cien aj najvyšších. Žalobca mal zato, že prvoinštančný súd správne posúdil vec a na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom sa jednoznačne správne
vysporiadal s argumentáciou žalovaného a správne a presvedčivo vyhodnotil jeho námietky. Vzhľadom
na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 a § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani

dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd prvej
inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel
k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne

odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

12. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.).13. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

16. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

17. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

18. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol

poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vrátane inej ujmy vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti,
ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. účinného v čase dopravnej nehody náhradu škody

uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

20. Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak
vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania a dospel k záveru o preukázaní nároku žalobcu. V

prejednávanej veci žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú utrpel na svojom motorovom vozidle,
a to voči žalovanému ako poisťovni, ktorá mala uzavreté povinné zmluvné poistenie s poisteným, ktorý
spôsobil škodu. Využijúc svoje právo vyplývajúce jej z § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení
teda uplatnil svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

21. Pokiaľ žalovaný argumentoval nesprávnym vyhodnotením ním vznesenej námietky premlčania
uplatňovaného nároku, odvolací súd poukazuje na to, že právny predchodca žalobcu uzavrel
so spoločnosťou CityRent, s.r.o. (žalobca v tomto konaní) zmluvu o prenájme vozidla, v rámci
ktorej je uvedené, že sa uzatvára na dobu určitú od 2.7.2019 do 15.7.2019, avšak zároveň sa
zmluvné strany dohodli, že prenájom motorového vozidla je ukončený riadnym odovzdaním vozidla

nájomcom prenajímateľovi a podpisom Odovzdávacieho protokolu – koniec prenájmu. Prenájom
náhradného vozidla pritom preukázateľne trval až do 5.8.2019, čo vyplýva zo žalobcom predloženého
Odovzdávacieho protokolu. V prípade prenájmu vozidla je nutné nárok na náhradu škody spočívajúcej
v uhradenom nájomnom považovať za nedeliteľný celok, pri ktorom začína premlčacia doba plynúť
až vtedy, ak sa poškodený dozvedel o celej škode, t.j. o celej výške nájomného. Hoci je v danom

prípade cena nájomného dohodnutá ako denná sadzba, uvedené je potrebné považovať iba za
predpoklad pre stanovenie celkovej ceny nájmu, pre účely posúdenia začatia plynutia premlčacej doby
sa však musí vychádzať z momentu ukončenia nájmu vozidla, nakoľko v prípade nájomného nejde o
plnenie dohodnuté v splátkach, ale o jednorazové splnenie dlhu na základe vyúčtovania vykonaného
prenajímateľom, čomu zodpovedá aj dohoda zmluvných strán o splatnosti nájomného po ukončení

nájmu vozidla a jeho odovzdaní. Ak teda súd prvej inštancie vyvodil, že nárok žalobcu na náhradu škody
nie je premlčaný, nakoľko žaloba bola podaná v zákonnej 2-ročnej lehote odo dňa 5.8.2019, kedy sa
poškodený dozvedel o škode, postupoval správne.

22. Vo vzťahu k námietke žalovaného, týkajúcej sa uplatňovanej náhrady škody spočívajúcej v

nákladoch za prenájom motorového vozidla, odvolací súd poukazuje na to, že z ust. § 4 zákona
č. 381/2001 Z.z. je zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a
preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplýva,že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na
požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou
vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma

reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného
stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo
možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je tak aj nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo.
Z ustálenej judikatúry zároveň vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo za podmienky, ak je
jehozapožičanienevyhnutnepotrebnéazároveň,ženákladynatakétozapožičaniesúvynaloženénutne

a účelne, pričom posúdenie tejto otázky závisí od konkrétnych okolností prípadu. Vychádza sa pritom z
toho, že zmyslom a účelom poskytnutia náhradného vozidla je zachovanie určitého životného štandardu
poškodeného v situácii, keď dôjde k čiastočnému, resp. totálnemu poškodeniu vozidla. V prejednávanej
veci nemožno konštatovať, že žalobca nepreukázal nevyhnutnosť dĺžky opravy motorového vozidla
po dobu 35 dní, keď zároveň žalobca predložil v konaní faktúru za opravu vozidla, zákazkový list,
písomné vyjadrenie poškodeného k dôvodom vypožičania náhradného vozidla a čestné prehlásenie

poškodenéhoopravdivostiúdajov.Zpredloženýchdôkazovzároveňvyplynulo,žeprenájomvozidlatrval
odo dňa dopravnej nehody (2.7.2019) do 12.8.2019, t.j. prenájom vozidla trval výlučne v období opravy
poškodeného motorového vozidla (prenájom trval do 5.8.2019). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky aplikovateľnú i na prejednávanú vec (napríklad
rozhodnutia, sp. zn. III. ÚS 602/2022, sp. zn. III. ÚS 476/2024). Pokiaľ poškodený nemôže v dôsledku

škodovejudalostizobjektívnychdôvodovužívaťsvojevlastnémotorovévozidloariešenieponúkanájom
náhradného vozidla, vzniká otázka dĺžky trvania takého nájmu. Za účelné obdobie nájmu vozidla sa
považuje doba od momentu, kedy bolo poškodené vozidlo prijaté do opravy až do momentu oznámenia
žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti a o výške poistného plnenia a poukazu finančných
prostriedkov, resp. do jeho vydania poškodenému za predpokladu, že tento dobu nájmu úmyselne

alebo z nedbanlivosti nepredĺžil svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou. V prejednávanej
veci neboli z vykonaného dokazovania zistené také okolnosti, ktoré by svedčali úmyselnému alebo
nedbanlivostnému konaniu žalobcu smerujúcemu k predĺženiu doby nájmu.

23. Žalovaný v podanom odvolaní namietal neúčelnosť nájmu náhradného vozidla aj z dôvodu, že

poškodené vozidlo sa nachádza v inej triede (nižšej strednej triede MPV) ako náhradné vozidlo, ktoré
je zaradené do kategórie SUV. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v konaní
pred súdom prvej inštancie preukázal, že v danom prípade ide o vozidlá podobnej kategórie, pričom
cena prenájmu oboch typov vozidiel je prakticky rovnaká. Odvolací súd súhlasí s argumentáciou
žalobcu, že pre posúdenie účelnosti nájmu motorového vozidla je pri odlišných typoch vozidiel dôležitá

primeranosť ceny. Táto bola zo strany žalobcu preukázaná, naopak, žalovaný nepreukázal svoje
tvrdenie o neúčelnosti prenájmu konkrétneho typu vozidla.

24. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

25. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p., a
v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 C.s.p.).