Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/167/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201038

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201038.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: XXXXXXXXX/XXXX

2

1

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a Mgr. Jany Ondrejkovej, v
právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom: Bajkalská 19/A, Bratislava, IČO: 31 347 037, zastúpený:
soukeník – štrpka s. r. o., so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava – mestská časť Staré Mesto,
IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so
sídlom: Botanická 17, Bratislava, IČO: 00 156 426, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 3473/2021 zo dňa 21.04.2021, takto

r o z h o d o l :

Číslo: XXXXXXXXX/XXXX

2

1

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č.

3473/2021 zo dňa 21.04.2021 a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava
- mesto č. 287/356/2021-163 zo dňa 16.02.2021 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy
prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Číslo: XXXXXXXXX/XXXX2

10

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava – mesto (ďalej aj „RVPS“) č.

k. 287/356/2021-163 zo dňa 16.02.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi uložená
úhrnná pokuta vo výške X.XXX,- eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o potravinách“) za nedostatky zistené pri úradnej kontrole
potravín dňa 23.05.2020 v čase od 07:30 hod. do 14:30 hod. v prevádzke žalobcu, filiálka 135,
Námestie hraničiarov 2, 851 03 Bratislava. Kontrola bola zameraná na hygienu predaja, skladovania,

prevádzkovú a osobnú hygienu, stav údržby priestorov a zariadení, označovanie potravín, predaj
potravín po dátume spotreby a dátume minimálnej trvanlivosti, vysledovateľnosť potravín, dodržiavanie
teplotných podmienok pri vystavovaní a skladovaní potravín a kontrolu dokumentácie.

2. Pokuta bola udelená za skutky, bližšie špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí, ktorými sa žalobca

dopustil:
a) iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách tým, že:
- nezabezpečil čistotu skladovacích priestorov a priestory zázemia prevádzkarne neudržiaval v čistote,
v dobrom stave údržby a nezabezpečil čistotu zariadení;
- vo vonkajšom priestore príjmu potravín bol znečistený zelený povrch kontajnera s odpismi ovocia

a zeleniny umiestnený pri sklade na komunálny odpad a v miestnosti na skladovanie kontajnerov
s komunálnym odpadom bola výrazne znečistená podlaha;
- nezabezpečil oddelené uloženie a zreteľné označenie potraviny na iný než pôvodný účel, ktorú
skladoval v príručnej chladničke oddelenia lahôdok neoddelene od čerstvých potravín;
- nezabezpečilnapredajnejplochevyčisteniepolícregálovvmiestevystavovaniahorčíc,sterilizovaných

uhoriek, džúsov, alkoholických šumivých nápojov a niektorých nealko nápojov; znečistené dno sa
nachádzalo v chladiacej vitríne s ponukou mliečnych výrobkov i v mraziacej vitríne s mrazenými
krémami;
- neumiestnil oddelene a/alebo neoznačil informáciou o blížiacom sa ukončení doby spotreby 2 druhy
výrobkov;

- porušil povinnosť zabezpečiť, aby čistiace a dezinfekčné prostriedky neboli skladované v priestoroch,
v ktorých sa manipuluje s potravinami;
- porušil povinnosť určiť, zaviesť a zachovať trvalý postup alebo postupy založené na zásadách HACCP
(Analýza nebezpečenstva a kritické kontrolné body);
b) iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách tým, že umiestňoval na trh

9 druhov potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti;
c) iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách v jednočinnom
súbehu tým, že umiestňoval na trh 2 druhy výrobkov po uplynutí dátumu spotreby;
d) iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. f) zákona o potravinách tým, že v chladenom sklade
mäsových výrobkov skladoval predajcom nakrájané a zabalené syry a na predajnej ploche umiestňoval

mäsový výrobok v množstve 10 ks s nečitateľným dátumom minimálnej trvanlivosti na obale.

3. Skutočnosti zistené počas výkonu úradnej kontroly sú zaznamenané v Zázname o úradnej kontrole
potravín č. BA/2020/KZ,LB,MP/34 zo dňa 23.05.2020 (ďalej len ,,záznam o kontrole“) a v Zázname
o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. BA/2020/KZ,LB,MP/ 34/DÚKP/KZ,MP,LB zo dňa 11.06.2020.

4. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 04.03.2021, o ktorom žalovaný
rozhodol rozhodnutím č. 3473/2021 zo dňa 21.04.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak,
že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie RVPS potvrdil. Podľa jeho názorubolo dostatočne preukázané a zdokumentované, že žalobca porušil povinnosť prevádzkovateľa
potravinárskeho podniku, ktorý umiestňuje potraviny na trh, dodržiavať povinnosti týkajúce sa čistoty
skladovacích priestorov a povinnosti zabezpečiť skladovanie potravín len v takých priestoroch a za

takých podmienok, aby sa zachovala ich zdravotná neškodnosť, kvalita a biologická hodnota podľa § 4
ods. 1, § 10 písm. a) a b) zákona o potravinách, v nadväznosti na povinnosť dodržiavať potravinárske
priestory v čistote a v dobrom stave údržby podľa Prílohy II Kapitoly I ods. 1 a ods. 2 písm. b) nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29.04.2004 o hygiene potravín v platnom znení (ďalej
len „Nariadenie č. 852/2004“) konaním uvedeným v bode 2 tohto rozsudku a bližšie špecifikovaným

v prvostupňovom rozhodnutí. Taktiež bolo podľa jeho názoru dostatočne preukázané a zdokumentované
aj porušenie zákazu umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby, po uplynutí dátumu
minimálnej trvanlivosti, porušenie povinnosti umiestňovať oddelene potraviny s končiacim sa dátumom
spotreby a/alebo takýto výrobok označiť.

5. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podrobne vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými

v odvolaní zo dňa 04.03.2021 týkajúcimi sa absencie riadneho oznámenia účelu úradnej kontroly
potravín, široko vymedzeného účelu úradnej kontroly potravín, námietkou nezákonnosti úradnej kontroly
z dôvodu absencie poučenia o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu, námietkou nesprávnej
právnej kvalifikácie skutkov a zmätočnosťou prvostupňového rozhodnutia, a to najmä z dôvodu právnej
kvalifikácie umiestňovania potravín po uplynutom dátume spotreby ako iný správny delikt podľa § 28

ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, ďalej s námietkou absencie správnej úvahy ohľadom právnej
kvalifikácie skutkov podľa zákona o potravinách v znení účinnom v čase vydávania prvostupňového
rozhodnutia, ako aj aplikácie absorpčnej zásady. Zároveň poukázal na viaceré rozhodnutia krajských
súdov, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých sa riešili námietky žalobcu obdobného
charakteru, ako v prejednávanej veci a ktoré boli označené za nedôvodné.

6. Žalovaný zdôraznil, že výšku pokuty ako priťažujúcu okolnosť ovplyvnila skutočnosť, že v konaní
bolo spáchaných viac správnych deliktov, pričom sa žalobca dopustil dvoch iných správnych deliktov
podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách, ktoré sú zaradené medzi najprísnejšie a sú postihované
rovnakou sankciou. Najprísnejšie postihnuteľný je iný správny delikt umiestňovania na trh potravín nie

bezpečných, po uplynutí dátumu spotreby (§ 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách) a to s ohľadom na
skutočnosť, že potraviny po uplynutí dátumu spotreby predstavujú vysoké riziko pre zdravie ľudí, pričom
sa umiestňovali na trh 3, 8 a 9 dní po uplynutí ich dátumu spotreby. Žalovaný poukázal na to, že sa
jedná o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na druh zavinenia a bez možnosti liberácie. Vysporiadal
sa tiež s otázkou trvania protiprávneho stavu, následkov zisteného protiprávneho konania, minulosťou

prevádzkovateľa a opakovanosťou jeho protiprávneho konania, pričom sa nejednalo o opakované
protiprávne konanie podľa § 28 ods. 6 a 7 zákona o potravinách, ktoré by odôvodňovalo uloženie pokuty
vo zvýšenej sadzbe.

II.

Rozsah a dôvody žaloby
(argumenty žalobcu)

7. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca včas správnu žalobu zo dňa 18.06.2021 pôvodne na
Krajský súd v Bratislave, ktorou namietal (i) nesprávne právne posúdenie veci, (ii) nepreskúmateľnosť

rozhodnutí správnych orgánov pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, (iii) zistenie
skutkového stavu, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádzalo a ktoré vzala RVPS za základ
prvostupňového rozhodnutia a žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s obsahom
administratívneho spisu a nemá v ňom oporu, a (iv) v konaní správnych orgánov došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť

oboch rozhodnutí. Navrhol, aby napadnuté rozhodnutie aj v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil
a priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania.

8. Žalobca namietal neoznámenie účelu úradnej kontroly a predloženia poverenia na výkon kontroly,
kedy uviedol, že inšpektori sa nepreukázali povereniami, ktorými by si žalobca mohol overiť predmet

a účel kontroly. Podľa žalobcu má kontrolovaný subjekt právo na upovedomenie o účele kontroly na
jej začiatku, pretože týmto účelom je daný aj rozsah povinnosti kontrolovaného subjektu poskytovať
správnemu orgánu súčinnosť. Nestačí, aby bol účel kontroly vymedzený len v zázname o kontrole
alebo oznámený ústne. Vzhľadom na uvedené podľa žalobcu nemožno vylúčiť, že sa účel kontroly vjej priebehu menil. Napriek tomu, že v zákone o potravinách nie je upravená povinnosť preukazovať
sa poverením pri každej kontrole potravín, žalobca zastáva názor, že výkon kontroly bez toho,
aby sa správny orgán na úvod prezentoval poverením s jasne vymedzeným účelom kontroly, je

neakceptovateľný, pretože to by znamenalo, že RVPS môže kontroly vykonávať bez pravidiel, čo
je v právnom štáte neprípustné. V tomto smere poukázal na kontroly vykonávané Protimonopolným
úradom Slovenskej republiky podľa § 22a zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOHS“), pričom súčasné
znenie ZOHS už náležitosti poverenia upravuje, a to vďaka rozhodovacej činnosti súdov, ktoré uznali

aplikovateľnosť argumentácie zákazu tzv. „fishing expedition“. Z uvedeného prístupu je podľa žalobcu
zrejmé,žeatribútomzákonnostineohlásenýchinšpekciíje,žesprávnyorgánnazačiatkuvýkonuúradnej
kontroly predloží kontrolovanému subjektu poverenie s jasne a dostatočne určitým vymedzením účelu/
predmetukontroly.Podľajehovyjadreniapodnikateľmusímaťprávnumožnosťsizpovereniaokamžitým
nahliadnutím odkontrolovať, či a na základe akého ustanovenia zákona sa voči nemu takto postupuje.

9. Na základe vyššie uvedeného neoznámenia účelu úradnej kontroly a nepredloženia poverenia na
výkon kontroly žalobca považuje celý priebeh úradnej kontroly za nezákonný. Následne namieta aj
nezákonnosť dôkazov získaných počas nezákonnej kontroly a absenciu protiprávneho konania. Vady
v priebehu kontroly potravín sú podľa žalobcu tak závažného a neodstrániteľného charakteru, že celý
priebeh kontroly možno označiť za nezákonný, s tým následkom, že dôkazy získané takýmto postupom

sú nezákonné a nemožno na ne prihliadať.

10. Žalobca ďalej namietal široko vymedzený účel kontroly potravín. Poukázal na predmet a účel
kontroly vymedzený v zázname o kontrole (viď. bod 1 tohto rozsudku). Takéto vymedzenie žalobca
považoval za neprimerane široké, keďže pokrýva všetky oblasti prevádzkovania potravinového podniku,

účel je vymedzený nekonkrétne a umožňuje inšpektorom kontrolovať čokoľvek a pre kontrolovaný
subjekt nie je rozsah kontroly predvídateľný a určitý, a teda podľa žalobcu uvedené vykazuje znaky tzv.
„fishing expedition“. K zákazu tejto praktiky poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Sžnz/l/2015 zo dňa 25.06.2015, sp. zn. 4Sžnz/7/2015 zo dňa 03.05.2016, sp. zn.
8Sžnz/2/2015 zo dňa 28.04.2016 a rozhodnutie Súdneho dvora Európskej Únie vo veci C-682/15 Berlioz

Investment Fund.

11. Žalobca s poukazom na § 31 ods. 2 zákona o potravinách a § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)
namietal absenciu poučenia o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu počas výkonu úradnej

kontroly, pričom tieto tvrdenia podporuje skutočnosť, že v zázname o úradnej kontrole absentuje
akákoľvek zmienka o splnení si týchto povinností zo strany RVPS. Nestotožnil sa so záverom
žalovaného, že sa na úradnú kontrolu potravín neaplikuje správny poriadok, pričom poukázal na § 21
ods. 1 písm. c) a d) a § 31 ods. 2 zákona o potravinách.

12. Žalobca v žalobe poukazuje tiež na jeho právo byť informovaný o tom, zo spáchania akého
správneho deliktu je podozrivý a aká sankcia mu za tento správny delikt hrozí, pričom poukázal
na to, že upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 26.01.2021, doručené žalobcovi dňa
28.01.2021, neobsahovalo informáciu o možnej sankcii, ktorá žalobcovi hrozí, a taktiež ani informácie
o potenciálnom uložení sprísnenej sankcie. Nič nebránilo RVPS, aby mu po zhodnotení dôkazov zaslala

ďalšie doplňujúce upovedomenie a tieto informácie mu poskytla s možnosťou vyjadriť sa, pričom by
išlo o akési právo záverečného slova, ktoré by umožnilo zhodnotiť priebeh úradnej kontroly, konania,
dokazovania i predloženie svojho právneho názoru na právnu stránku posudzovanej veci. Tento postup
RVPS považuje za nezákonný a akceptáciu tohto postupu zo strany žalovaného za nesprávnu.

13. Žalobca namietal právnu kvalifikáciu umiestňovania potravín po uplynutom dátume spotreby ako iný
správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. RVPS žiadnym dôkazom nepreukázala,
že by potraviny po uplynutom dátume spotreby nájdené na prevádzke počas úradnej kontroly potravín
boli kontaminované hnilobným procesom, resp. že by boli naplnené kritériá podľa čl. 14 ods. 4 a 5
nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28.01.2002, ktorým sa ustanovujú

všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín
a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín v platnom znení (ďalej len „Nariadenie č.
178/2002“), ktoré určuje, ktoré potraviny sa považujú za nebezpečné. Zároveň poukázal na § 28 ods. 4
písm. i) zákona o potravinách, ktorý určuje, že RVPS uloží právnickej osobe pokutu, ak v rozpore s týmtozákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo
po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, pričom zdôraznil, že porušením zákazu umiestňovať na trh
potraviny po uplynutí dátumu spotreby nedochádza automaticky k porušeniu zákazu umiestňovať na trh

potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.

14. Žalobca považuje prvostupňové a napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné z dôvodu, že
v nich absentuje správna úvaha, prečo správne orgány právne kvalifikovali všetky skutky podľa zákona
o potravinách v znení účinnom v čase vydávania príslušného rozhodnutia a nie v čase spáchania

deliktov. Keďže podľa žalobcu nebolo preukázané spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm.
a) zákona o potravinách, považuje výšku uloženej pokuty za neprimeranú. Pre prípad, že sa správny súd
nestotožní s návrhom na zrušenie napádaných rozhodnutí, žiada súd, aby uplatnil sankčnú moderáciu
a pokutu znížil na X.XXX,- eur.

III.

Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 27.10.2021. Zásadne nesúhlasí s tvrdeniami
a dôvodmi uvedenými v správnej žalobe a žalobu žiada zamietnuť. Žalovaný uviedol, že inšpektori pred
začatím úradnej kontroly preukázali svoju totožnosť služobnými preukazmi, čo je zadokumentované aj

v úradnom zázname, kde sú uvedené čísla služobných preukazov, ktoré boli predložené zástupcovi
spoločnosti, na ktorých sú jasne a zreteľne uvedené identifikačné údaje a vymedzený aj rozsah ich
oprávnení. Účel kontroly bol ústne oznámený zástupkyni vedúceho prevádzky, ktorá bola prítomná
pri kontrole. Napriek tomu, že žalobca tento úkon spochybňuje, je zrejmé, že neznámym osobám
by zamestnanci prevádzkovateľa neumožnili vykonávať kontrolu, pohybovať sa v zázemí prevádzky

a neposkytli by im požadovanú dokumentáciu. Účel kontroly bol vymedzený v súlade aplikovateľnými
predpismi Európskej únie.

16. Žalovaný konštatuje, že neexistuje žiadny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť
vyhotovovať pred začatím úradnej kontroly osobitný zápis o hlásení ich príchodu a záznam

o oboznámení prevádzkovateľa s účelom úradnej kontroly. Zároveň uviedol, že inšpektori nevyhotovujú
priebežné záznamy o jednotlivých krokoch a zisteniach, pričom ak má zodpovedný zamestnanec
akékoľvek výhrady k postupu inšpektorov, má možnosť uviesť tieto námietky do záznamu o
úradnej kontrole. Žalovaný uviedol, že s tvrdeniami žalobcu o nezákonnosti dôkazov získaných úradnou
kontrolou zásadne nesúhlasí. Úradná kontrola bola vykonaná v zmysle oprávnení zákona o potravinách.

V tejto súvislosti odkázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. V súvislosti s tvrdeným nezákonným postupom prvostupňového správneho orgánu pri úradnej
kontrole potravín žalovaný odkázal na viaceré rozhodnutia, v rámci ktorých súdy rozhodovali o návrhoch
na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

17. V súvislosti námietkou nesprávnej kvalifikácie skutkov uviedol, že cieľom príslušnej legislatívy
Európskej únie bolo jednoznačne preventívne charakterizovať potraviny po uplynutom dátume spotreby
ako tie, ktoré môžu predstavovať riziko pre zdravie spotrebiteľov a odlíšiť závažnosť umiestňovania na
trh potravín po dátume spotreby od umiestňovania na trh potravín po uplynutom dátume minimálnej
trvanlivosti. V prípade potravín po uplynutom dátume spotreby nie je potrebné preukazovať ich

nebezpečnosť, pretože táto fikcia je priamo zakotvená v legislatíve Európskej únie.

IV.
Ďalšie podania účastníkov konania

18. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril replikou zo dňa 22.11.2021, v ktorom zotrval na
stanovisku o nesprávnej právnej kvalifikácii skutku v tom smere, že na naplnenie skutkovej podstaty
podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách nestačí, aby boli potraviny nebezpečné, také potraviny
musia byť zdraviu škodlivé, nevhodné na ľudskú spotrebu alebo skazené v zmysle kritérií podľa
článku 14 Nariadenia č. 178/2002. K namietanej zmätočnosti a nepreskúmateľnosti prvostupňového

a napadnutého rozhodnutia uviedol, že zotrváva na svojom argumente, že v napadnutých rozhodnutiach
absentuje vyhodnotenie, ktorý správny delikt – umiestňovanie na trh potravín po uplynutom dátume
spotreby alebo po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti – považovali správne orgány za
najzávažnejší a z akých dôvodov pri hodnotení absorpčnej zásady. V súvislosti s porušením právaúčastníka konania vyjadriť sa k podkladu rozhodnutí poukázal na odporúčania Rady Európy upravujúce
tzv. dobrú správu v správnom konaní, ktoré by mal prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný,
dodržiavať. Zároveň poukázal aj na požiadavku, aby v upovedomení o začatí správneho konania

informovali žalobcu o tom, aké okolnosti budú hodnotiť ako priťažujúce, resp. poľahčujúce pre účely
vymerania výšky pokuty.

19. Žalobca dňa 15.07.2022 iniciatívne doručil Krajskému súdu v Bratislave vyjadrenie v súvislosti
s prijatou novelou zákona o potravinách, ktorá môže mať podľa jeho tvrdenia zásadný vplyv na výsledok

konaniaberúcdoúvahypovinnéuplatnenienepravejretroaktivity.Uvádza,žedňa01.07.2022nadobudla
účinnosť novela zákona o potravinách, konkrétne zákon č. 211/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov
a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi
výrobkami v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2022 Z. z.“). Touto novelou sa mení
ukladanie sankcií za umiestňovanie na trh potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti, pričom

- akceptovala premisu o nutnosti rozlišovať medzi umiestňovaním na trh potravín po uplynutom dátume
spotreby a potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti, keďže dátum minimálnej trvanlivosti
indikuje kvalitu potravín, nie ich bezpečnosť,
- sankcionovaný je predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, ak správne orgány
preukážu, že nie sú bezpečné a/alebo po uplynutí 45 dní po dátume minimálnej trvanlivosti,

- skutková podstata umiestňovania na trh potravín po dátume minimálnej trvanlivosti je preklasifikovaná
na menej závažný správny delikt podľa § 28 ods. f) zákona o potravinách v rozmedzí od 500,- eur do
200.000,- eur (namiesto doterajšieho rozpätia sadzieb od 1.000,- eur do 500.000,- eur),
- v prípade zistenia opätovného porušenia zákazu umiestňovania na trh potravín po uplynutom dátume
minimálnej trvanlivosti do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení

pokuty, je možné uložiť pokutu do dvojnásobku sadzieb podľa § 28 ods. 3 zákona o potravinách, t. j.
v rozmedzí od 1.000,- eur do 400.000 eur (namiesto doterajšieho rozpätia sadzieb od 2.000,- eur do
1.000.000,- eur, resp. od 1.000.000,- eur do 5.000.000,- eur).

20. V tejto súvislosti žalobca konštatoval, že došlo k zmene systému sankcií na priaznivejší vo vzťahu

k umiestňovaniu na trh 7 druhov potravín, ktoré mali byť umiestňované na trh do 45 dní po uplynutí
dátumu minimálnej trvanlivosti, konkrétne 2 druhy potravín 8 dní po tomto dátume, 1 druh potravín 12 dní
po tomto dátume, 1 druh potravín 9 dní po tomto dátume, 1 druh potravín 22 dní po tomto dátume, 1 druh
potravín 43 dní po tomto dátume a 1 druh potravín 28 dní po tomto dátume. Zároveň nešlo o mäsové
konzervy,anikonzumnévajciaasúčasneRVPSnepreukázala,žetietopotravinybolinebezpečné.Došlo

ajkzásadnejzmenekvalifikácieskutkuumiestňovanianatrhpotravínviacako45dnípouplynutídátumu
minimálnej trvanlivosti, pričom sa považuje za iný správny delikt podľa § 28 ods. 3 písm. f) zákona
o potravinách v znení zákona č. 211/2022 Z. z. a nie je zaradený medzi najzávažnejšie správne delikty
podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách.

21. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 05.11.2019, z ktorého vyplýva povinnosť správneho súdu prihliadať na
zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti
rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej. Taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/9/2017 zo dňa 21.02.2018, z ktorého vyplýva, že: „žalovaný správny

orgán sa musí nanovo vysporiadať s novou právnou úpravou a skúmať, či táto novšia právna úprava
nie je priaznivejšia pre sťažovateľa. Ide tu o rešpektovanie princípov správneho trestania a aplikácie
nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa. Uvedené skutočnosti vyplývajú
i z čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, ako i z príslušných medzinárodných dokumentov.“

22. Záverom žalobca skonštatoval, že zotrvaním na pôvodnej právnej úprave je zasiahnuté do jeho
majetkovej sféry s tým, že mu je uložená neprimerane prísna sankcia.

V.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

23. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06. 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súduv Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S Správneho súdu v Bratislave. Následne
bola vec v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4,
účinného od 21.05.2024, náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená sp. zn.
BA-1S/167/2021.

24. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13
ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keďže ani žalobca, ani žalovaný nežiadali o nariadenie
pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné
podmienky na prejednanie veci bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Termín verejného vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť

dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.07.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

25. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

26. Podľa § 195 písm. d) SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné
použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.

27. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie.

28. Podľa § 6 ods. 5 písm. d) zákona o potravinách v znení účinnom do 30.06.2022, na trh je zakázané

umiestňovať potraviny po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti okrem
bezodplatného prevodu podľa odseku 7.

29. Podľa § 6 ods. 5 zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022, na trh je zakázané
umiestňovať potraviny

a) iné ako bezpečné,
b) klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom,
c) neznámeho pôvodu,
d) po uplynutom dátume spotreby,
e) po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti okrem

1. bezodplatného prevodu podľa odseku 7,
2. predaja podľa odseku 12.

30. Podľa § 6 ods. 12 písm. e) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 (zákon č. 211/2022
Z. z.), prevádzkovateľ môže potraviny, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti, predávať najviac

po dobu 45 dní od uplynutia dátumu minimálnej trvanlivosti.

31. Podľa § 28 ods. 4 a) zákona o potravinách (v znení účinnom do 30.06.2022 a rovnako tak aj v znení
účinnom od 01.07.2022), orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe
podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými

predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a
nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.

32. Podľa § 28 ods. 4 písm. f) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 (zákon č. 211/2022
Z. z.), orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu

od 500 eur do 200 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi nedodržiava
podmienky bezodplatného prevodu potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti podľa § 6 ods.
7 alebo predaja potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti podľa § 6 ods. 12 alebo ods. 13.33. Podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách v znení účinnom do 30.06.2022, orgán úradnej
kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do
500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po

uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.

34. Podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 (zákon č. 211/2022
Z. z.), orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu
od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, umiestňuje na

trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby.

35. Podľa § 31ai ods. 1 zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 (zákon č. 211/2022 Z.
z.), prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2022 - konanie o uložení pokuty podľa § 28 a
§ 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30.06.2022, sa dokončí podľa tohto zákona v znení
účinnom od 01.07.2022.

VI.
Právne posúdenie správnym súdom

36. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, preskúmal napadnuté

rozhodnutia orgánov štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín oboch stupňov, ako aj postup
predchádzajúci ich vydaniu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby a s odkazom na § 191 ods. 1 písm.
c) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy
prvého stupňa na ďalšie konanie.

37. Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom je napadnuté rozhodnutie a prvostupňové
rozhodnutie, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta vo výške X.XXX,- eur podľa § 28 ods. 4 písm. a)
zákona o potravinách v znení účinnom do 30.06.2022 za nedostatky zistené pri dodatočnej úradnej
kontrole potravín v prevádzke žalovaného vykonanej dňa 23.05.2020.

38. Správny súd sa pri prieskume zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia zameral na posúdenie
zásadnej právnej otázky a to, či došlo konaním žalobcu k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho
deliktu a teda, či žalobca svojim konaním porušil povinnosti uložené zákonom, t. j. najmä či sa dopustil
iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) a i) zákona o potravinách tým, že umiestňoval na trh
9 druhov potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti.

39. Správny súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie je
potrebné vzhľadom na zmenu právnej úpravy zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie RVPS ako orgánu
verejnej správy prvého stupňa. V priebehu konania zákonodarca prijal zákon č. 211/2022 Z. z., ktorý
s účinnosťou od 01.07.2022 (okrem iného) v skutkovej podstate iného správneho deliktu podľa § 28 ods.

4 písm. i) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 upravil rozsah objektívnej stánky daného
deliktu, t. j. zúžil porušenie povinností, za ktoré môže správny orgán uložiť pokutu – nová právna úprava
umožňuje prevádzkovateľovi predávať potraviny, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti po dobu
45 dní od uplynutia dátumu minimálnej trvanlivosti. Zároveň je s účinnosťou od 01.07.2022 povolený
predaj výrobkov do 45 dní od uplynutia dátumu minimálnej trvanlivosti. Zákonodarca zároveň do zákona

o potravinách zakomponoval prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa konania o uložení pokuty začaté
a právoplatne neskončené do 30.06.2022 dokončia podľa zákona o potravinách v znení novely.

40. Správne delikty predstavujú v porovnaní s trestnými činmi inú formu protiprávneho spoločensky
nebezpečného konania a preto majú pre ich trestnosť platiť podobné princípy a pravidlá, ako v prípade

trestných činov. Správne súdy nie sú podľa § 195 písm. d) SSP viazané rozsahom ani dôvodmi žaloby,
pokiaľ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je nutné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci administratívneho trestania. K zásadám ukladania trestov (v širšom ponímaní
tohto pojmu) patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania skutku, podľa
neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie (čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej

republiky). Aplikácia inštitútu nepravej retroaktivity, je tak prípustná, ak je v prospech páchateľa.

41. Správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp.
zn.: PL. ÚS 3/2019 zo dňa 12.10.2022 , ktoré sa aplikujú na právnu úpravu zákona o potravinách, o ktorejpoužitieideajvpredmetomsúdnomkonaní,pričomvbode20konštatoval,že:„požiadavkakonaniasúdu
v plnej jurisdikcii oslabuje rozhraničovací význam pojmu právoplatnosť použitý v § 31ai ods. 1 zákona
č. 152/1995 Z. z. natoľko, že záujem na ochrane základných práv a slobôd podnikateľov postihnutých

neprimerane prísnymi sankciami, ktorí sa obrátili na navrhovateľov (krajské súdy), vyžaduje interpretáciu
slovného spojenia „konanie o uložení pokuty, ... ktoré sa právoplatne neskončilo“ tak, že toto konanie
zahŕňa nielen správne konanie, v ktorom sa ukladala sankcia podľa napadnutého ustanovenia, ale aj
správny súdny prieskum na základe správnej žaloby podanej vo veci správneho trestania.“ V bode 21
odôvodnenia tohto uznesenia je zároveň konštatované, že „odôvodnenosť rozširujúceho výkladu § 31ai

ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. zároveň dokresľuje § 195 písm. d) SSP, podľa ktorého správny súd v
konaní o žalobe vo veciach správneho trestania nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi žaloby, ak ide o
dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie
sankcií v rámci správneho trestania. K zásadám ukladania trestov (v širšom ponímaní tohto pojmu) patrí
ajzásada,žetrestsaukladápodľazákonaúčinnéhovčasespáchaniaskutku,podľaneskoršiehozákona
len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie (čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky). Novela zákona

č. 152/1995 Z. z. účinná od 1. júla 2022 preto navrhovateľom (krajským súdom) vytvára priestor, aby
v procese súdneho prieskumu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy ukladajúcich sankcie
podľa napadnutého ustanovenia prihliadli na zmenu právnej úpravy, ktorá toto ustanovenie vypustila, a
teda už netvorí súčasť právneho poriadku.“
42. Je nepochybné, že k zmene právnej úpravy došlo od 01.07.2022, teda v čase po právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia (22.04.2021). Žalovaný pri ukladaní sankcie postupoval na základe právnej
úpravy účinnej v čase rozhodovania, čo pre neho explicitne vyplývalo z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Správny súd riadiac sa vysloveným právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky
poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn.
4Asan/2/2019 zo dňa 05.11.2019, publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. R 20/2021, podľa ktorého „rešpektujúc princípy správneho trestania, ak
správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou
v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene
právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej
sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v

právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí
správnych orgánov vo veci samej.“ Na priaznivejšiu právnu úpravu musí správny súd prihliadať ex
lege, aj keby túto skutočnosť žalobca ani nenamietal. Správny súd dospel k záveru, že ak v období
medzi konaním žalobcu a rozhodovaním správneho súdu došlo k nahradeniu aplikovanej právnej normy
ustanovením priaznivejším pre žalobcu, je potrebné umožniť orgánu verejnej správy nanovo posúdiť a

prípadne uložiť sankciu.
43. Podstatou plnej jurisdikcie súdneho prieskumu v oblasti správneho trestania je požiadavka, aby
správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a aby disponoval právomocou napadnuté
rozhodnutieorgánuverejnejsprávypreskúmaťvplnomrozsahu.Správnysúdtedamusímaťprávomocv
takom rozsahu, aby bol objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti.

44. Niet pochýb o tom, že zákon o potravinách v znení novely vykonanej zákonom č. 211/2022 Z. z.
účinnej od 01.07.2022, je pre žalobcu priaznivejší, keďže od 01.07.2022 netvorí skutkovú podstatu iného
správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách umiestňovanie na trh potraviny po
uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. V určitom rozsahu sa predaj takýchto potravín za porušenia

podmienok podľa § 6 zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 stal objektívnou stránkou
skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 3 písm. f) zákona o potravinách.
45. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd, postupujúc v súlade s čl. 50 ods. 6 a čl.
152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 2 ods. 1 Trestného zákona a § 195 písm.
d) SSP aplikujúc ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c) SSP per analogiam v spojení s čl. 4 ods. 1

Civilného sporového poriadku, zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Nakoľko správny súd
zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 SSP, sankčná moderácia v zmysle § 198 SSP
sa stala bezpredmetnou.

46. RVPS ako orgán verejnej správy prvého stupňa, s poukazom na právny názor správneho súdu
vyslovený v tomto rozsudku, bude po vrátení veci povinný sa vysporiadať s novou právnou úpravou
zákona o potravinách, a teda opätovne posúdiť zistené nedostatky v kontexte priaznivejšej právnej
úpravy v súlade so znením prechodných ustanovení v zákone o potravinách k úpravám účinným od01.07.2022. Zároveň je orgán verejnej správy povinný nové rozhodnutie náležite odôvodniť s poukazom
na ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti
jeho rozhodnutia.

47. Vzhľadom na to, že orgánom verejnej správy bude aplikovaná nová právna úprava, ktorá je pre
žalobcupriaznivejšia,odôvodnenieorgánovverejnejsprávyaichsprávnaúvahauvedenávnapadnutom
rozhodnutí a prvostupňovom rozhodnutí nie je konečná vo vzťahu k meritu veci a k výške trestu žalobcu.
Spoukazomnauvedenéokolnostiposudzovanejveciužsprávnysúdnepovažovalzapotrebnézaoberať
sa ďalšími žalobnými dôvodmi, nakoľko by nepriniesli iný záver správneho súdu, ako potrebu zrušiť
napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie.

48. Správny súd zdôrazňuje, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy
správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom
správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom
použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je

výsledkom tohto procesu (uváženia), musí byť náležite odôvodnené (R 90/2012).
49. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v

zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

50. Žalobcabolvkonanípredsprávnymsúdomúspešný,pretomusprávnysúdpriznalnáhradudôvodne
vynaložených trov konania v celom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne
súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Číslo: XXXXXXXXX/XXXX

2

1

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho

doručenia (§ 493e SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).