Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/125/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106144
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0823106144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej
veci žalobkyne: T. L., nar. X. H. XXXX, bytom V. XXXX, XXXXX . X., právne zast.: Advokátska kancelária
JUDr. Ondrej Polák, s.r.o., so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 248 432,
proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov
na kompenzáciu ZŤP a posudkových činností pracovisko Žilina, J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/9814 z 10.
júla 2023, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici z 18. júla

2024, č. k. 12Sas/5/2023-91, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh správneho súdneho konania

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 18. júla 2024,
č. k. 12Sas/5/2023-91, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) v spojení s § 191 ods.

3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie
žalovaného č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/9814 z 10. júla 2023 a prvostupňové rozhodnutie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica (ďalej len ,,Úrad“) č. PB2/APPKŤZPPČ/
SOC/2023/22609-102 z 15. mája 2023 a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie
konanie.ZrušenýmprvostupňovýmrozhodnutímÚradpráce,sociálnychvecíarodinyPovažskáBystrica
č. PB2/APPKŤZPPČ/SOC/2023/22609-102 z 15. mája 2023 uložil žalobkyni povinnosť vrátiť peňažný
príspevok na opatrovanie, podľa § 40 ods. 1, ods. 13, § 48 a § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008

Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 447/2008 Z. z.“) za obdobie od
1. apríla 2020 do 30. apríla 2020, za obdobie od 1. júna 2020 do 31. augusta 2020, za obdobie od 1.
októbra 2020 do 30. júna 2021, za obdobie od 1. septembra 2021 do 28. februára 2022, spolu v sume
9.155,48 Eur, do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet Úradu. Žalovaný ako
odvolací orgán rozhodnutím č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/9814 z 10. júla 2023 podľa § 59
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len ,,správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil

prvostupňové rozhodnutie vydané Úradom.
2. Podľa správneho súdu je zrejmé, že žalobkyňa ako poberateľka peňažného príspevku na opatrovanie
musí spĺňať zákonnú podmienku ustanovenú v § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z., t. j. mesačný
príjem zo zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickúosobu ustanoveného osobitným predpisom. V zmysle § 41 ods. 2 písm. e) zákona č. 447/2008 Z.
z. zamestnaním na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu je aj činnosť, z ktorej
plynú príjmy z podnikania. Spornou otázkou pre správny súd bola, či žalovaný postupoval správne,

ak do príjmu žalobkyne započítal peňažnú pomoc v rámci opatrenia č. 2 projektu „Prvá pomoc“ bez
zohľadnenia, na aké výdavky bola použitá. Druhou otázkou bolo, či po zistení Úradu, že peňažný
príspevok na opatrovanie nepatril, vzhľadom na to, kedy tak zistil, na základe akých skutočností a
na konanie žalobkyne, použil pri rozhodovaní o uložení povinnosti žalobkyni vrátiť peňažný príspevok
na opatrovanie správny právny predpis, ak Úrad rozhodnutie oprel o § 58 ods. 1 písm. a) zákona č.

447/2008 Z. z. Podľa uvedeného ustanovenia fyzická osoba, ktorej sa poskytol alebo sa poskytuje
peňažný príspevok na kompenzáciu, je povinná vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho
časť odo dňa, od ktorého nepatril vôbec alebo v poskytovanej výške, ak nesplnila povinnosť ustanovenú
týmto zákonom a prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď vedela alebo
musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril. Správnemu
súdu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, aká povinnosť ustanovená

zákonom mala byť žalobkyňou neplnená, žalovaný ani Úrad neuvádza, na základe akej úvahy dospeli
k záveru, že žalobkyňa poberala príspevok, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať,
že sa vypláca neprávom. Správny súd zastáva názor, že v období poberania peňažného príspevku
na opatrovanie žalobkyňou, spočiatku ani samotná štátna správa v čase vyplácania predmetných
príspevkov nepostupovala jednotne, v záujme čoho bolo prijaté usmernenie k príjmu Ministerstvom

práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. UPS/US1/SSVOPPPKPČ/10278 z 21. januára 2022. Podľa
usmerneniasafinančnéplneniaposkytovanévrámciopatreníč.2ač.4projektu,,Prvápomoc“považujú
za príjem fyzickej osoby s ŤZP podľa § 18 zákona č. 447/2008 Z. z. a taktiež za príjem fyzickej osoby
vykonávajúcej opatrovanie zo zamestnania na účely § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. Rovnako
Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica zverejnilo v mesiaci marec 2021 na svojej internetovej stránke

Usmernenie číslo: 22/DzPaU/2021/MU, vydané odborom daňovej metodiky, k zisťovaniu základu dane
alebo daňovej straty v súvislosti s prijatými plneniami podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z.
z., z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu daňovníkov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej
straty u daňovníka.
3. Správny súd zastáva názor, že žalobkyňa o tom, že jej príspevok na opatrovanie nepatrí, nevedela a

vzhľadom na okolnosti ani nemusela vedieť. Aj na pojednávaní sa vyjadrovala, že je presvedčená, že
tento príspevok jej patril, teda, že ho poberala oprávnene. Podľa správneho súdu, ak štát - Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstvo financií až následne posudzuje povahu finančnej pomoci v
rámci opatrení COVID-u a jeho vplyv na posudzovanie príjmu poberateľov kompenzačných príspevkov
v zmysle § 18 a § 45 zákona 447/2008 Z. z. svedčí to len o tom, že v čase poberania príspevku

na opatrovanie a súčasne peňažnej pomoci „Prvá pomoc“ nebola naplnená hypotéza právnej normy
ustanovenia § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z., čo žalobkyňa oprávnene namietala v žalobe.
4. Z doteraz vykonaného dokazovania správnemu súdu nevyplýva, že by spôsobila práve žalobkyňa, že
peňažný príspevok jej bol poskytovaný neprávom a ani to, že príspevok poberala, aj keď vedela alebo
musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom. Nárok na vrátenie vyplateného peňažného

príspevku na opatrovanie sa z pohľadu Úradu a žalovaného ukázal ako daný, až po prijatí vyššie
uvedených usmernení. Pokiaľ bol peňažný príspevok na opatrovanie poskytovaný, dialo sa tak konaním/
rozhodovaním pracovníkov Úradu, majúc za to, že v čase jeho vyplácania žalobkyňa bola oprávnená
túto dávku poberať. Zmena rozhodujúcich skutočností nemôže byť daná usmernením, ako posudzovať
tento osobitný príspevok - peňažnú pomoc v rámci projektu „Prvá pomoc“, čo je na strane poskytovateľa

príspevku.Zmena,ktorúmalapovinnosťžalobkyňaoznámiť,jezmenounajejstrane,aktakejtonedošlo.
Úrad je totiž ten istý orgán verejnej správy, ktorý vyplácal oba príspevky, teda peňažný príspevok na
opatrovanie, ako aj príspevok v rámci „Prvej pomoci“, teda vedel o tejto skutočnosti a žalobkyňa nič
nezamlčala.
5. Za relevantné považuje správny súd to, či bol naplnený účel prijatej peňažnej pomoci, teda či

príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“ bol použitý na určený účel, čo je ale potrebné preukázať
a v tomto smere doplniť dokazovanie. Preto správny súd považoval za potrebné zaoberať sa aj
výdavkami SZČO, teda kompletným účtovníctvom, a nielen daňovým priznaním. Postup orgánu verejnej
správy je prísne formalistický, nezohľadňujúci konkrétne okolnosti predmetnej veci, čo je v rozpore so
sledovaným účelom pri poskytovaní štátnej pomoci na preklenutie obdobia pandémie COVID-u. Podľa

názoru správneho súdu zvýšenie príjmu neznamená, ak bol skonzumovaný na to, na čo bol určený
a bol v podstate len kompenzáciou za zníženie tržieb, za zvýšené náklady na hygienické opatrenia a
dezinfekčné prostriedky a len vďaka osobitnej pomoci došlo k udržaniu pracovného miesta a žalobkyňa
neukončila živnosť. Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne a v prvom rade sa zaoberať ajvýdavkami samostatne zárobkovo činnej osoby a tým, na čo bol skutočne použitý príspevok poskytnutý
v rámci projektu „Prvá pomoc.“ Pokiaľ by bol tento príspevok skonzumovaný na to, na čo bol určený, v
zásade akoby nebol poskytnutý a riešil len danú mimoriadnu situáciu v súvislosti s COVID-om. Žalobkyni

uložená povinnosť vrátiť za daných okolností zároveň prijímaný peňažný príspevok na opatrovanie, a
to napriek tomu, že vykonávala opatrovanie zdravotne ťažko postihnutej dcéry, je nielen v rozpore so
sledovaným účelom poberania peňažného príspevku na opatrovanie v zmysle § 1 ods. 2 zákona č.
447/2008 Z. z., ale takýto postup orgánu verejnej správy nie je ani spravodlivý. Správny súd odhliadnuc
od toho, že v danom prípade bola vec aj nesprávne právne posúdená, keďže z doposiaľ vykonaného

dokazovania nebol preukázaný taký skutkový stav, ktorý by bolo možné subsumovať pod aplikované
ustanovenie § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z., rozhodnutie žalovaného (aj Úradu) vyznieva
aj nespravodlivo, pričom spravodlivosť ako hodnotový činiteľ musí byť prítomná vždy v každom procese,
ktorým sa interpretuje a aplikuje právo (rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžsk/123/2017 zo dňa 26.09.2018).
6. Správny súd preskúmaním veci zistil, že orgán verejnej správy nevykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, keď zistený skutkový stav neumožňoval orgánu verejnej správy vyvodiť záver, k akému

dospel žalovaný aj Úrad. Správny súd môže pristúpiť k dokazovaniu aj sám, ale v tomto prípade by
to nebolo účelné, lebo zmyslom správneho súdnictva nie je nahrádzať samotné konanie a právne
posúdenie veci orgánom verejnej správy. Preto orgán verejnej správy podľa odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nanovo vykoná, resp. doplní dokazovanie, ktoré vyhodnotí a vec právne posúdi, pričom
vydané rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby spĺňalo atribúty preskúmateľnosti. Pri právnom posúdení

veci, pokiaľ žalovaný (aj Úrad) zotrvá na aplikácii ustanovenia § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008
Z. z., musí žalobkyni preukázať, že nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a prijímala
peňažný príspevok na opatrovanie, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca
neprávom. Pri rozhodovaní musí ex offo prihliadať na preklúziu povinnosti poberateľky príspevku na
opatrovanie tento vrátiť v zmysle § 58 ods. 2 citovaného zákona.

7. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie
je v súlade so zákonom, lebo zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto rozhodnutie žalovaného
aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Úradu podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP v spojení s §
191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie

podľa § 191 ods. 4 SSP. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán
verejnej správy v ďalšom konaní v zmysle § 191 ods. 6 SSP viazaný.
8. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v
konaní úspešná, priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

9. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a?
to z?dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
10. Sťažovateľ dôvodí svoju kasačnú sťažnosť tým, že žalobkyňa ako poberateľka peňažného príspevku

na opatrovanie musela spĺňať zákonnú podmienku ustanovenú v § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.
z., t. j. mesačný príjem zo zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom. V zmysle § 41 ods. 2 písm. e) zákona č.
447/2008Z.z.zamestnanímnaúčelyposkytovaniapeňažnýchpríspevkovnakompenzáciujeajčinnosť,
z ktorej plynú príjmy zo zamestnania. V prípade opatrení č. 2 a č. 4 - prvá pomoc sa jednalo o plnenia

poskytované v rámci aktívnej politiky na trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z.
z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V zmysle § 18 ods. 1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. sa za príjem fyzickej osoby vykonávajúcej
opatrovanie považujú príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby podľa osobitného predpisu,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri osobitnom predpise je odkaz na § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až

h) a k) až t) a § 5 ods. 7 písm. f) až j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,zákon č. 595/2003 Z. z.“). Finančné plnenia poskytované v rámci opatrenia č. 2
a č. 4 projektu ,,Prvá pomoc“ sú podľa sťažovateľa takýmto príjmom, a teda sa považujú podľa § 18
zákona č. 447/2008 Z. z. za príjem fyzickej osoby vykonávajúcej opatrovanie zo zamestnania na účely
§ 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z.

11. Sťažovateľ poukázal, že nie je oprávnený hodnotiť správnosť podaného daňového priznania a ani
správnosť účtovníctva žalobkyne. Pri posudzovaní čistého príjmu z podnikania sa vychádzalo z údajov
uvedených z predložených predmetných ,,Potvrdeniach o podaní daňového priznania k dani z príjmov
fyzickej osoby za rok 2020, 2021 a 2022 na účely poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciua peňažného príspevku na opatrovanie“ (zo dňa 13. mája 2021, 16. marca 2022 a z 21. marca 2023),
pričom finančné plnenia poskytované v rámci opatrenia č. 2 a č. 4 projektu ,,Prvá pomoc“ boli v roku
2020, 2021 a 2022 oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby, a preto podľa sťažovateľa nemali

byť súčasťou príjmu uvedeného v predmetných potvrdeniach. Sťažovateľ uvádza, že súd považuje od
správneho orgánu vykonať dokazovanie, ktoré presahuje jeho zákonné oprávnenia.
12. Sťažovateľ ďalej uvádza, že súd vo svojom rozsudku ustanovil ako spornú otázku skutočnosť,
či správny orgán postupoval správne, ak do príjmu žalobkyne započítal peňažnú pomoc v rámci
spomínaných projektov bez zohľadnenia, na aké výdavky bola použitá. Uvedená skutočnosť však podľa

sťažovateľa nie je spornou otázkou, pretože ak by žalobkyňa použila predmetné prostriedky na iný než
stanovenýúčel,bolabypovinnáichvrátiť.Žalobkyňatedabolavrámciuvedenýchprojektovzvýhodnená
tým, že z uvedených finančných prostriedkov v rámci projektov bola oslobodená od povinnosti platiť z
týchto prostriedkov daň z príjmov, avšak tieto prostriedky sa započítavali do príjmov v rámci § 40 ods.
13 zákona č. 447/2008 Z. z.
13. K poukázanej skutočnosti správnym súdom, že nedošlo k naplneniu ust. § 58 ods. 1 písm.

a) zákona č. 447/2008 Z. z., sťažovateľ uviedol, že žalobkyňa zodpovedá za správnosť vedeného
účtovníctva a správnosť podaného daňového priznania, taktiež požiadala o vyplatenie prostriedkov v
rámci projektov ,,Prvá pomoc“, musela byť preto informovaná o podmienkach ich vyplatenia a taktiež
bola poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie, preto musela disponovať informáciami o
podmienkach jeho poskytovania, disponovala preto dostatkom relevantných informácií, že neoprávnene

poberá peňažný príspevok na opatrovanie, nakoľko svojím príjmom presiahla dvojnásobok sumy
životného minima.
14. Sťažovateľ pokladá rozsudok správneho súdu za nezákonný aj z dôvodu, že súd v celom rozsahu
rozsudku spochybňuje právny názor správnych orgánov, podľa ktorého započítali peňažnú pomoc
v rámci spomínaných projektov za príjem žalobkyne na účely výpočtu peňažného príspevku na

opatrovanie. Napriek spochybneniu právneho názoru správnych orgánov však súd rozhodnutia zrušil
pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav. Podľa názoru sťažovateľa mali správne
orgány skutkový stav zistený dostatočne a v rozhodnutiach logicky a zrozumiteľne žalobkyni zdôvodnili,
prečo je uložená povinnosť vrátiť poskytnutý peňažný príspevok na opatrovanie vo vyššie uvedenom
rozsahu. Zamestnanci správnych orgánov môžu konať len v súlade s platnou legislatívou a zároveň

sú povinní dodržiavať usmernenia smerujúce k výkladu jednotlivých zákonných ustanovení. Ak sa súd
nestotožnil s právnym názorom správnych orgánov, potom podľa názoru sťažovateľa bolo na mieste
rozhodnutie zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, pričom v ďalšom konaní by boli správne
orgány právnym názorom súdu viazané. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby najvyšší správny súd
napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 15. októbra 2024, v ktorom uviedla, že
nesúhlasí so žalovaným, že nie je oprávnený hodnotiť správnosť daňového priznania a ani správnosť
účtovníctva. Žalovanému predložila vyhlásenie potvrdené jej účtovníčkou, z ktorého bolo a je zrejmé,
aké mala príjmy, aké výdavky a aký bol jej čistý príjem. Žalobkyňa oprávnene a pravdivo predkladala
čestné vyhlásenie, nakoľko jej priemerný čistý príjem bol v každom roku nižší ako dvojnásobok sumy

životného minima. Poukázala na to, že živnostník má právo uplatniť paušálne výdavky vo výške 60% z
príjmu, pričom nemusí predkladať účtovné doklady. Nebolo jej preukázané konanie, ktoré predpokladá
§ 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. Poukázala na to, že obe dávky, t. j. príspevok na opateru aj
peňažnúpomocvyplácajtenistýúrad,žalovaný,apreto,akmalpochybnosti,moholvýplatupríspevkuza
opatrovanie zastaviť, resp. deklarované údaje preveriť. Je podľa žalobkyne nepochybné, že pri výpočte

čistého mesačného príjmu neprekročila dvojnásobok životného minima a príspevok na opatrovanie jej
bol vyplácaný oprávnene a v súlade so zákonom. Na základe uvedeného navrhla, aby kasačný súd
rozhodol podľa jej vyjadrenia.
16. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanej na vedomie dňa 17. októbra 2024.

III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.
22. Podľa § 199 ods. 1 písm. d) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd postupom
podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného

č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/9814 z 10. júla 2023 a prvostupňové rozhodnutie Úradu č.
PB2/APPKŤZPPČ/SOC/2023/22609-102 z 15. mája 2023 a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho
stupňa na ďalšie konanie. Zrušeným prvostupňovým rozhodnutím Úrad uložil žalobkyni povinnosť vrátiť
peňažnýpríspevoknaopatrovanie.Žalovanýakoodvolacíorgánzamietolodvolaniežalobkyneapotvrdil
prvostupňové rozhodnutie vydané Úradom.

24. Podľa § 18 ods. 1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkéhozdravotnéhopostihnutiaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen,,zákonč.447/2008
Z. z.) za príjem sa na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu považujú príjmy
oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje
inak.

25. Podľa § 18 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z. pri zisťovaní príjmu, pri prehodnocovaní príjmu a
pri rozhodovaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa použijú ustanovenia podľa osobitného
predpisu platné v čase rozhodovania o peňažných príspevkoch na kompenzáciu alebo v čase
prehodnocovania príjmu u opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ak § 45 ods. 9 až
11 neustanovuje inak.

26. Podľa § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť
aj vtedy, ak fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vykonáva
zamestnanie a jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného
minimaprejednuplnoletúfyzickúosobuustanovenéhoosobitnýmpredpisom;vykonávaniezamestnania
nesmiebyťvrozporesúčelomarozsahomopatrovaniafyzickejosobysťažkýmzdravotnýmpostihnutím.

27. Podľa § 41 ods. 2 písm. e) zákona č. 447/2008 Z. z. zamestnanie na účely poskytovania peňažných
príspevkov na kompenzáciu je činnosť, z ktorej plynú príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.
28. Podľa § 45 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne spätne
prizná, odníme, odníme a zastaví sa jeho výplata, zvýši, zníži, doplatí, obnoví sa jeho výplata, dodatočne

spätne sa rozhodne o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť alebo sa
rozhodne o zrušení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, ak príslušný
orgán dodatočne zistí, že
a) peňažný príspevok na kompenzáciu nepriznal, aj keď priznať mal,
b) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal neprávom,

c) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal v nižšej sume ako patril,
d) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal vo vyššej sume ako patril,
e) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal od neskoršieho dňa ako patril,
f) peňažný príspevok na kompenzáciu odňal, aj keď odňať nemal,
g) peňažný príspevok na kompenzáciu odňal a zastavil jeho výplatu, aj keď odňať a zastaviť jeho výplatu

nemal,
h) zastavil výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu, aj keď jeho výplatu zastaviť nemal, alebo
i) rozhodol o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď túto povinnosť
uložiť nemal.
29. Podľa § 45 ods. 10 zákona č. 447/2005 Z. z. za príslušný orgán podľa odseku 9 sa považuje

správny orgán, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Pri dodatočnom rozhodovaní za spätné obdobie
vychádza príslušný orgán zo skutkového stavu a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného
rozhodnutia. Proti novému rozhodnutiu sa môže fyzická osoba odvolať. Nárok na dodatočné poskytnutie
a vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo jeho časti za spätné obdobie zaniká uplynutímtroch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok alebo jeho časť patril. Povinnosť fyzickej osoby vrátiť
peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého
peňažný príspevok nepatril alebo patril v nižšej sume.

30. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba, ktorej sa poskytol alebo sa poskytuje
peňažný príspevok na kompenzáciu, je povinná vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho
časť odo dňa, od ktorého nepatril vôbec alebo v poskytovanej výške, ak
a) nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu alebo
jeho časť, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom alebo vo vyššej

sume, ako patril,
b) vedome spôsobila, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť sa vyplatil neprávom alebo
vo vyššej sume, ako patril,
c) jej bol peňažný príspevok na kompenzáciu znížený alebo odňatý a jeho výplata zastavená z dôvodu
zmeny rozhodujúcich skutočností.
31. Podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov od dane sú oslobodené aj plnenia

poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností,
z ktorých plynú príjmy podľa § 6, ak nejde o plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce.
32. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného
mal preukázané, že:
- Úrad na základe podanej žiadosti priznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej

osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - dcéry T. L. nar. XX. júna XXXX, rozhodnutím č. PB2/PP/
SOC/2019/38612-3 z 2. decembra 2019;
- zo živnostenského listu vyplýva, že žalobkyňa bola od 1. júla 2005 samostatne zárobkovo činná osoba,
vykonávala ohlasovanú živnosť - zubná technika;
- žalobkyňa pravidelne Úradu predkladala čestné vyhlásenia, že jej čistý mesačný príjem z podnikania

nepresahoval dvojnásobok sumy životného minima;
- z potvrdení o podaní daňového priznania za roky 2020, 2021 a 2022, vyplýva priemerná výška príjmu
z podnikania 112,29 eur mesačne v roku 2020, 191,88 eur mesačne v roku 2021 a 90,36 eur mesačne
v roku 2022;
- z potvrdenia oddelenia aktívnych opatrení trhu práce a poradenstva Úradu zo dňa 13. septembra 2022

vyplýva, že bol poberateľke peňažného príspevku na opatrovanie poskytnutý peňažný príspevok v rámci
národného projektu ,,Prvá pomoc“ na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenia mimoriadnej
situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov podľa § 54 ods. 1
písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov;

- Úrad rozhodnutím č. PB2/APPKŤZPPČ/SOC/2023/22609-102 z 15. mája 2023 uložil žalobkyni
povinnosť vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie za obdobie od 1. apríla 2020 do 30. apríla 2020,
za obdobie od 1. júna 2020 do 31. augusta 2020, za obdobie od 1. októbra 2020 do 30. júna 2021,
za obdobie od 1. septembra 2021 do 28. februára 2022, spolu v sume 9.155,48 Eur (z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že na základe potvrdenia oddelenia aktívnych opatrení trhu práce a poradenstva

Úradu zo dňa 13. septembra 2022 (č. l. 69 administratívneho spisu) bol poberateľke peňažného
príspevku na opatrovanie poskytnutý peňažný príspevok v rámci národného projektu ,,Prvá pomoc“
na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo
výnimočného stavu a odstránením ich následkov podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z.
o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Peňažný príspevok v rámci národného projektu ,,Prvá pomoc“ opatrenie č. 2 bol poberateľke peňažného
príspevku poskytnutý za obdobie marec 2020-august 2020, október 2020-december 2020, január 2021-
december 2021 a január 2022-február 2022. Príjem zo zamestnania, za ktorý sa považujú aj príspevky
vyplatené v rámci národného projektu, bol vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima, preto
poberateľka nemá nárok na peňažný príspevok na opatrovanie v tam špecifikovanom období.);

- žalovaný rozhodnutím č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/9814 z 10. júla 2023 zamietol
odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Úradu potvrdil (z odôvodnenia vyplýva, že podľa § 9 ods. 2 písm.
d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom od 1. januára 2021 sa finančné plnenia
poskytované v rámci opatrenia č. 2 a č. 4 projektu ,,Prvá pomoc“ považujú za príjem oslobodený od
dane z príjmov fyzickej osoby. Uvedené plnenia teda nevstupujú medzi príjmy ovplyvňujúce základ dane

z príjmov fyzickej osoby. Zároveň žalovaný podotkol, že finančné plnenia poskytované v rámci opatrenia
č. 2 a č. 4 projektu ,,Prvá pomoc“ sa podľa § 18 zákona č. 447/2008 Z. z. považujú za príjem fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a taktiež za príjem fyzickej osoby vykonávajúcej opatrovanie zo
zamestnania na účely § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. Príjem žalobkyne zo zamestnania v určitýchobdobiach, za ktorý sa považujú aj príspevky vyplatené v rámci národného projektu ,,Prvá pomoc“ bol
vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima, preto žalobkyňa nemá nárok na peňažný príspevok na
opatrovanie v rozhodnutí špecifikovanom období. Žalovaný dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

Úradu bolo vydané v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a nenašlo dôvod pre jeho zmenu
alebo zrušenie.)
33. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalovaným v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo
vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného
administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov

a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa
k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú
dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho
správnehosúdupovažujeprávneposúdeniepreskúmavanejvecisprávnymsúdomzasprávneasúladné
so zákonom a len ho dopĺňa.
34. V predmetnej veci nebolo sporné, že žalobkyňa poberala príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s

ťažkým zdravotným postihnutím - dcéry a v rozhodnom čase bola samostatne zárobkovo činnou osobou.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. peňažný príspevok na opatrovanie je možné
poskytnúť aj v ,,súbehu“ s výkonom zamestnania, pričom zamestnaním na účely zákona je, okrem iného,
aj činnosť, z ktorej plynú príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Poskytovanie
peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osobe, ktorá vykonáva zamestnanie v zmysle zákona č.

447/2008 Z. z. je však možné iba za splnenia dvoch podmienok súčasne, a to „čistý“ mesačný príjem
zo zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu
podľa zákona o životnom minime a vykonávanie zamestnania nie je v rozpore s účelom a rozsahom
opatrovania osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobkyňa uvedené spĺňala, preto jej Úradom
bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie, pričom čestnými vyhláseniami pravidelne potvrdzovala

podmienku príjmu v zmysle § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. Ďalej nebolo sporné, že žalobkyňa
bola prijímateľkou príspevku v rámci projektu ,,Prvá pomoc“, opatrenie 2 a 4A (účelom príspevku bola
úhrada straty príjmu zo zárobkovej činnosti pre samostatne zárobkovo činnú osobu z dôvodu poklesu
tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019, resp. s priemerom za rok 2019, resp. z dôvodu
nedosiahnutia žiadneho príjmu), mesačne v sumách uvedených v potvrdení Úradu, odboru služieb

zamestnanosti, oddelenia aktívnych opatrení trhu práce a poradenstva z 13. septembra 2022. Spornou
vyvstala skutočnosť, či bol žalovaný oprávnený žiadať vrátenie poskytnutého peňažného príspevku
na opatrovanie za obdobie, počas ktorého jej bol poskytovaný príspevok z národného projektu ,,Prvá
pomoc“ z dôvodu nesplnenia podmienky v zmysle § 40 ods. 13 a zároveň v spojení s § 58 ods. 1 písm.
a) zákona č. 447/2008 Z. z., či žalovaný dostatočne preukázal vedomosť, resp. nevedomosť žalobkyne,

že sa jej peňažný príspevok na opatrovanie vypláca neprávom.
35.Vzmyslevyššiecitovanéhoustanovenia§40ods.13zákonač.447/2008Z.z.saposudzuje,či„čistý“
mesačný príjem zo zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú
fyzickú osobu podľa zákona o životnom minime. Úrad pri prehodnocovaní príjmu na účely poskytovania
peňažného príspevku na opatrovanie vychádzal z potvrdenia o podaní daňových priznaní k dani z

príjmov fyzickej osoby za rok 2020, 2021, 2022 predložených žalobkyňou, z ktorých mu vyplynul ,,čistý“
príjem zo živnosti, ale z uvedeného mu nevyplynula skutočnosť, že neobsahuje odpočítané oprávnené
výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložených
daňovníkom a taktiež ani skutočnosť, že neobsahuje výdavky oslobodené od dane z príjmov (tzn.
hradené z finančných plnení v rámci projektu ,,Prvá pomoc“). V nadväznosti na to pripočítal k príjmu

uvedený príspevok v plnej výške bez zohľadnenia, na aké výdavky bol použitý.
36.Zapríjemnaúčelyzákonač.447/2008Z.z.sapovažuje,okreminého,príjemfyzickýchosôb,ktorésú
predmetom dane z príjmu podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003 Z. z.) po odpočítaní poistného
na povinné verejné zdravotné poistenie a na dobrovoľné verejné zdravotné poistenie, poistného na
nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na

poistenie v nezamestnanosti a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, preddavku na daň alebo
danezpríjmovfyzickýchosôb,výdavkovvynaloženýchnadosiahnutie,zabezpečenieaudržaniepríjmov
fyzických osôb (§ 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 477/2008 Z. z., v danom prípade príjem vyplývajúci z
daňových priznaní predložených žalobkyňou ako poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie)
a príjem oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003

Z. z.), ak tento zákon neustanovuje inak [§ 18 ods. 1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z., v danom
prípade poskytnutý peňažný príspevok z národného projektu ,,Prvá pomoc“ (§ 9 ods. 2 písm. d/ zákona
č. 595/2003 Z. z.)].37. Najvyšší správny súd súhlasí, že peňažný príspevok z národného projektu ,,Prvá pomoc“ je
považovaný za príjem v zmysle § 18 ods. 1 písm. c) zákona č. 477/2008 Z. z. v spojení s § 9 ods. 2
písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z., avšak nie ,,čistý“ príjem, tak ako to požaduje ustanovenie § 40 ods.

13 zákona č. 477/2008 Z. z. pri posudzovaní príjmu na účely peňažného príspevku na opatrovanie.
38. Z Usmernenia č. 22/DzPaU/2021/MU k zisťovaniu základu dane alebo daňovej straty v súvislosti
s prijatými plneniami podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č.
299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR u daňovníka, ktorý je fyzickou

osobou a pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty, vychádza z § 17 ods. 1 písm. a) zákona č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vypracované Finančným riaditeľstvom
SR, odbor daňovej metodiky, na ktorý odkazuje aj žalovaný, vyplýva, že ,,... ak je prijatá dotácia,
podpora, príspevok oslobodená od dane, prijaté plnenie sa nezahŕňa do základu dane. Nadväzne na
definíciu pojmu daňový výdavok vymedzenú v § 2 písm. i) ZDP a znenie § 21 ods. 1 písm. j) ZDP je z
daňových výdavkov potrebné vylúčiť výdavky vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, t. j.

výdavky hradené z prijatého plnenia, ktoré je oslobodené od dane z príjmov. Ide o zachovanie princípu
neutrálneho vplyvu uvedených platieb (plnení) na základ dane.“ V prípade plnení poskytovaných v rámci
projektu Prvá pomoc, resp. Prvá pomoc PLUS opatrenie č. 2 a opatrenie č. 4A je v Usmernení uvádzané,
že ,,... v deň prijatia príspevku príjem peňažných prostriedkov z príspevku zaúčtuje v peňažnom denníku
ako prírastok na účte v banke a súčasne ako príjem podľa § 4 ods. 6 písm. f) postupov účtovania, t. j.

príjemneovplyvňujúcizákladdane.Použitiepríspevkuvzmysle§18ods.2postupovúčtovaniadaňovník
neúčtuje. Daňovník musí sledovať, ktoré výdavky z oslobodeného plnenia uhrádza, pričom vzhľadom na
to, že príspevok obdržal v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou, mal by ho prednostne použiť
na úhradu výdavkov súvisiacich so svojím podnikaním, resp. inou samostatne zárobkovou činnosťou, t.
j. na úhradu výdavkov, ktoré v prípade, ak by neboli hradené z oslobodeného plnenia, boli by daňovými

výdavkami(napr.nájomné,nákupzásob,nákuppohonnýchlátok,úhradazaenergie,poistnéapríspevky
na zdravotné a sociálne poistenie a pod.). Ak by daňovník poskytnuté oslobodené plnenie nepoužil
na úhradu výdavkov, ktoré v prípade, ak by neboli hradené z oslobodeného plnenia, boli by daňovými
výdavkami a daňovník by mal takéto výdavky, uvedené by mohlo byť správcom dane nadväzne na §
3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov považované za neoprávnené znižovanie daňovej povinnosti. Výdavky hradené z prijatého
oslobodeného plnenia zaúčtuje daňovník ako výdavky podľa § 4 ods. 6 písm. g) postupov účtovania,
t. j. ako výdavky, ktoré podľa osobitného predpisu, ktorým je ZDP, neovplyvňuje základ dane z príjmov.
Len v prípade, ak takéto výdavky daňovník nemá, je možné akceptovať použitie príspevku na osobnú
potrebu daňovníka a nekrátenie daňových výdavkov.“ Žalovaný na uvedené Usmernenie poukazuje a

zároveň žalobkyňa tvrdí, že v zmysle uvedeného Usmernenia postupovala pri vypracovaní daňového
priznania a účtovníctva.
39. S ohľadom na takto zistené skutočnosti najvyšší správny súd zastáva názor, že zo strany Úradu pri
prehodnocovanípríjmunaúčelypeňažnéhopríspevkunaopatrovanieboložiadúceposudzovaťvýdavky
hradené peňažným príspevkom z projektu ,,Prvá pomoc“ a nie ho len bez všetkého pripočítať k čistému

príjmu, ktorý vyplynul z potvrdení k daňovým priznaniam. Výdavky hradené z poskytnutého príspevku
sú výdavky, ktoré ak by neboli hradené z poskytnutého príspevku, boli by daňovými výdavkami, t.j.
výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov fyzických osôb a boli by zahrnuté
do daňového priznania. Preto, ak bol Úrad názoru, že žalobkyňa, ak postupovala v zmysle Usmernenia
Finančného riaditeľstva SR, nezahrnula príjem z projektu ,,Prvá pomoc“ do základu dane, rovnako

tak nezahrnula výdavky hradené predmetným príspevkom do daňových výdavkov, mal práve preto
posudzovať tieto výdavky a od peňažného príspevku ich odpočítať. Zastávať názor, že žalobkyňa bola
v rámci týchto projektov zvýhodnená tým, že z uvedených finančných prostriedkov bola oslobodená od
povinnosti platiť z týchto prostriedkov daň z príjmov, avšak tieto prostriedky sa započítavali do príjmov
v rámci § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. je protichodné s rovnako tvrdením žalovaného, že ak by

žalobkyňa použila predmetné prostriedky na iný než stanovený účel, bola by povinná ich vrátiť. Preto
bude úlohou Úradu v zmysle vyššie uvedeného postupovať a vychádzať pri zisťovaní príjmu nielen z
daňových priznaní, ale aj z účtovníctva žalobkyne, tak ako to už uviedol správny súd v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Ak zistí, že žalobkyňa použila peňažný príspevok z projektu ,,Prvá pomoc“ na
osobnú potrebu, v takom prípade môže dôjsť k navýšeniu ,,čistého“ príjmu na účely zisťovania splnenia

podmienky na poberanie peňažného príspevku na opatrovanie podľa § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008
Z. z.
40.Žalovanývkasačnejsťažnostivyjadrilnázor,žesprávnysúdodnehopožadujevykonaťdokazovanie,
ktoré presahuje jeho zákonné oprávnenie. V tomto smere najvyšší správny súd pripomína žalovanémuzásadu materiálnej pravdy, ktorá vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný
stav a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. správny
poriadok). Požiadavka presnosti zistenia znamená, že zistený stav musí zodpovedať skutočnosti.

Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie, vzhľadom na rôznorodosť možných situácií,
správny poriadok určuje demonštratívnym spôsobom (§ 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. správny
poriadok). Správnosť a úplnosť zistených podkladov má zároveň viesť k presvedčivosti rozhodnutia
správneho orgánu. Táto skutočnosť sa premieta predovšetkým v odôvodnení rozhodnutia. V ňom musí
správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami sa pri ich

hodnotení spravoval (§ 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. správny poriadok). Správny súd nepožaduje od
Úradu hodnotiť správnosť účtovníctva, tak ako sa domnieva žalovaný, ale presne zistiť skutočný stav
prejednávanej veci.
41. V každom jednotlivom prípade je nevyhnutné vychádzať z individuálnych rozmerov každého
jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na konkrétnych skutkových okolnostiach a zisteniach. Mnohé
prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť častokrát atypické, čo však nemôže všeobecné súdy zbaviť

povinnosti urobiť všetko pre to, aby každá prejednávaná vec mohla byť vyriešená - cez prizmu idey
materiálneho chápania právneho štátu - t. j. spravodlivo. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle
menovaného článku 2 ods. 2 totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného
gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie článku 2 ods. 2 nepredstavuje
iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 01. júla 2008, sp. zn. III. ÚS 341/07), „Přílišný formalismus při výkladu právních
norem vedoucí k extrémně nespravedlivému závěru pak znamená porušení základních práv“ (nález
Ústavného súdu Českej republiky z 21. októbra 2008, sp. zn. IV. ÚS 1735/07).
42. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že ani samotný zákonodarca z pochopiteľných dôvodov
nemôžerelevantnýmspôsobomreagovaťnavšetkysituácie,ktorévosvojejindividuálnejrovineodhaľuje

a odkrýva až samotný život. Je preto úlohou súdu, aby aj vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu
vyhodnotil, či striktná aplikácia právnej normy, respektíve právnych noriem na konkrétny prípad sa
nepribližuje už k hranici prílišného formalizmu a lipnutí na bezpodmienečnom dodržiavaní právnej
normy. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu správny súd správne rozhodol, keď správnej žalobe
vyhovel a napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Príspevok v rámci projektu ,,Prvá pomoc“ bol poskytnutý na základe
mimoriadneho opatrenia štátu počas pandémie COVID-19. Ako už bolo vyššie viackrát spomenuté,
cieľom bolo kompenzovať výpadky príjmov živnostníkov v dôsledku obmedzení podnikateľskej činnosti
a tým chrániť verejný záujem - udržanie zamestnanosti a podnikania. Bez tejto pomoci by došlo k
masívnemu ukončovaniu živností a prehĺbeniu hospodárskej a sociálnej krízy. Tieto príspevky boli

oslobodené od dane z príjmov, čo potvrdzuje, že štát ich považoval za mimoriadnu, verejnoprospešnú
podporu, a nie štandardný zdaniteľný príjem. Ale rovnako bol stanovený účel ich použitia.
43. Pokiaľ Úrad po vyššie navrhnutom postupe pri právnom posúdení veci zotrvá na aplikácii
ustanovenia § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z., musí žalobkyni preukázať, že nesplnila
povinnosť ustanovenú týmto zákonom a v rozhodnom čase prijímala peňažný príspevok na opatrovanie,

aj keď vedela alebo musela z okolnosti predpokladať, že sa vypláca neprávom. Uvedeným sa
podrobne zaoberal správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorým najvyšší správny
súd súhlasí a na ktoré odkazuje. Pri zohľadnení toho, čo žalovaný k predmetnému uviedol v
kasačnej sťažnosti, najvyššiemu správnemu súdu nevyplynulo preukázateľné zavinenie žalobkyne ako
poberateľky peňažného príspevku na opatrovanie. Skutočnosť, že bola informovaná o podmienkach

vyplácania a poskytovania oboch peňažných príspevkov plynie z poučovacej povinnosti správnych
orgánov vo vzťahu k určeným subjektom, nemožno z toho vyvodzovať zavinenie žalobkyne, že sa
jej peňažný príspevok na opatrovanie vyplácal neprávom. Žalovaný sa musí riadne vysporiadať s
vedomosťou, resp. nevedomosťou žalobkyne o uvádzaní nesprávnych údajov, nakoľko priamo zákon
vyžaduje vedomé spôsobenie vyplatenia príspevku neprávom.

44. Na záver najvyšší správny súd konštatuje, že sankcia v podobe povinnosti vrátiť príspevok na
opatrovanie dopadá na žalobkyňu tvrdšie, než by bolo primerané s prihliadnutím na skutočnosť, že z
doposiaľ zisteného skutočného stavu, z ktorého vychádzal Úrad a žalovaný pri rozhodovaní, nevyplýva,
že by došlo k zneužitiu príspevku ani k úmyselnému porušeniu povinnosti. Nič na uvedenom nezmenila
ani podaná kasačná sťažnosť žalovaného, ktorú v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

45. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd v súlade s § 167 ods. 1 v spojení s §
467 ods. 1 SSP, nakoľko žalobkyňa bola v kasačnom konaní plne úspešná.
46. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.