Uznesenie – Život a zdravie – Iné práva… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 11, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11To/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723010883
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8723010883.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.06.2025 v
trestnej veci proti obžalovanému A. B. a spol. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods.
3 písm. c) Tr. zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného A. B. a obžalovaného C. D. proti rozsudku
Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/90/2023 zo dňa 18.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaných A. B. a C. D..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona vo
forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 a obžalovaný C. D. z prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona

účinného do 06.08.2024 na tom skutkovom základe, že

dňa 9. 7. 2022 v čase približne 00.45 hod. v E., na Námestí sv. Egídia, v prevádzke „E. F.“ počas
prevádzkovej doby a následne aj na chodníku pred touto prevádzkou, na mieste verejnosti prístupnom,
po predchádzajúcom slovnom konflikte spoločne fyzicky napadli poškodeného G. H., a to tak, že
obžalovaný A. B. ho stiahol za oblečenie na zem a následne ho obaja obžalovaní kopali do rôznych častí

tela a keď k ním prišiel poškodený C. F., tak obžalovaný A. B. ho jedenkrát udrel päsťou ruky do tváre, v
dôsledku čoho mu spôsobil ťažké zranenia, a to zlomeninu tela sánky vpravo s posunutím úlomkov so
zubom č. 46 v lomenej štrbine otvorenú do ústnej dutiny a so zlomeninou dostredného koreňa zuba č.
46, poškodenie ložiskového nervu sánky vpravo, zlomeninu kĺbového výbežku sánky vľavo s posunutím
úlomkov, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vpravo v oblasti sánky s dobou liečenia a obmedzením na
obvyklom spôsobe života v trvaní 49 dní, pričom poškodenému G. H. nespôsobili žiadne zranenia, ktoré

by si vyžiadali lekárske ošetrenie.

ObžalovanémuA.B.okresnýsúduložilpodľa§156ods.3Tr.zákonaúčinnéhood06.08.2024spoužitím
§ 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere dvoch rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu na tridsať mesiacov. Zároveň mu okresný súd podľa

§ 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil povinnosť uhradiť poškodeným škodu a to C. F., vo výške 5.450,- eur
a poškodenej I. zdravotnej poisťovni, a. s., vo výške 3.924,52 eur. Obžalovanému C. D. v napadnutom
rozsudku okresný súd uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona účinného do 06.08.2024 s použitím § 38
ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona
mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu na pätnásť
mesiacov.Proti vyhlásenému rozsudku podal obžalovaný A. B. odvolanie proti výroku o vine, treste a náhrade
škody a obžalovaný C. D. proti výroku o vine a treste ihneď po vyhlásení rozsudku, ktoré ale bližšie
obžalovaný C. D. neodôvodnil.

Obžalovaný A. B. v podanom odvolaní namietal, že sa nestotožňuje so skutkovými zisteniami okresného
súdu, pretože síce vytiahol H. pred pizzeriu, kde sa s ním naťahoval, ale nekopol ho a ani nenapadol
poškodeného F.. Poškodeného F. napadol spoluobžalovaný D., ktorý sa k tomuto konaniu priznal, nielen
vkonanípredsúdom,aleužajvprípravnomkonaní.Podľaobžalovaného,okresnýsúdsvojerozhodnutie

založil na výpovedi svedkyne J. F., ktorá podľa okresného súdu počas trestného stíhania popisovala
okolnosti spojené s fyzickým napadnutím bez akýchkoľvek rozporov vo všetkých svojich výpovediach
a jej výpovede korešpondujú aj s výpoveďami poškodených H. a F.. Aj napriek tomu, že okresný
súd posúdil výpoveď svedkyne J. F. ako hodnovernú, má zato, že ju za takúto nemožno považovať,
a to z viacerých dôvodov. Svedkyňa J. F. totiž na hlavnom pojednávaní vypovedala, že najprv vošiel
do pizzerie poškodený F., za ním obžalovaný D., poškodený H., obžalovaný B. a následne aj ona, pričom

z analýzy kamerového záznamu je zrejmé, že do pizzerie vchádzali v inom poradí, a to najprv poškodený
F., obaja obžalovaní, svedkyňa a po nej poškodený H.. Tieto skutočnosti poukazujú na nepresnosť
výpovede svedkyne už od začiatku priebehu skutkového deja. Svedkyňa J. F. ďalej popísala, že bili
poškodeného hlava nehlava a kopali doň, pričom sám poškodený H. vypovedal, že okrem kopania
ho obžalovaní žiadnym iným spôsobom neudierali. Ani tento opis fyzického konfliktu nezodpovedá

inému dôkazu. Napokon z kamerového záznamu a jeho analýzy vyplýva, že do pizzerie sa vrátili
spoločne s poškodeným H., keďže hľadali jeho retiazku, za nimi prišiel aj obžalovaný D. a po odchode
poškodeného H. si kupovali pizzu, čo nezodpovedá ani tvrdeniu svedkyne J. F., že po konflikte ihneď
ušli. Na uvedené skutočnosti poukazuje predovšetkým z toho dôvodu, že má zato, že nepostačuje,
aby bola výpoveď svedka konzistentná len sama osebe vo viacerých výsluchoch, ale táto by mala byť

v súlade s ďalšími dôkazmi. Na uvedené nezrovnalosti okresný súd nepoukázal a žiadnym spôsobom
ich nevyhodnotil, pritom sú v neprospech hodnovernosti výpovede svedkyne. Z uvedeného dôvodu
nepovažuje hodnotenie výpovede svedkyne okresným súdom za správne. V súvislosti s výpoveďou
svedkyne J. F. poukazuje aj na obsah trestného oznámenia z ktorého plynie, že svedkyňa J. F.
vypovedala ku skutku len hodinu po tom, čo sa mal stať, a teda by si ho mala pamätať najlepšie.

Pri podávaní trestného oznámenia tvrdila, že v pizzerii obaja obžalovaní podišli k jej priateľovi a začali
ho obťažovať, čo je v rozpore s kamerovým záznamom. V rozpore je aj jej tvrdenie, že sa snažila
postaviť zo zeme oboch chalanov, poškodených, pričom podľa záznamu je zrejmé, že on s poškodeným
H. vošiel do pizzerie, a teda mu nemohla pomáhať postaviť sa zo zeme. V odvolaní obžalovaný A. B.
taktiež tvrdil, že z prvotnej výpovede poškodeného F. zo dňa 09.07.2022 vyplýva, že spolu s H. a F.

požívali predtým alkohol, pričom touto okolnosťou sa súd nezaoberal. Orgány činné v trestnom konaní
nezabezpečili dychové skúšky a ovplyvnenie alkoholom u poškodených a svedkyne nie je žiadnym
spôsobom objasnené. Aj keď svedkyňa F. tvrdila, že alkohol nepožívala, mohla po požití alkoholu
vnímať, respektíve v dôsledku stresovej záťaže, niektoré okolnosti skreslene a nepresne a mohla si
zameniť aj osoby útočníkov. Nepresnosti výpovede nasvedčuje aj popis konfliktu v počiatočnej fáze,

či v jeho závere, ktorý je v rozpore s kamerovým záznamom. Ďalej obžalovaný v odvolaní poukázal
aj na úradný záznam OOPZ Poprad zo dňa 08.07.2022, podľa ktorého oznamovateľka J. F. uviedla,
že dvaja neznámi muži najprv poškodeného C. F. napadli v interiéri prevádzky, a to dvoma údermi
do oblasti tváre a následne sa konflikt presunul pred prevádzku, kde uvedený neznámi muži napadli
taktiež G. H. a to tak, že ho sotili na zem a kopali do oblasti trupu. Tieto skutočnosti opakovane

preukazujú, že hodnotenie výpovede tejto svedkyne nie je v súlade so zásadou uvedenou v § 2
ods. 10 Tr. poriadku, keďže táto je spochybniteľná objektívnym dôkazom a nateraz neexistujú ďalšie
nespochybniteľné dôkazy, ktoré by ju verifikovali. Podľa obžalovaného, ak výpoveď svedkyne obsahuje
odlišnosti v popise začiatku konfliktu, pri ataku na osobu poškodeného H., F. a v závere konfliktu
s objektívnym dôkazom a výpoveďou poškodeného H., nemožno potom považovať za dôveryhodné

ani jej tvrdenie ohľadne útoku na poškodeného F., navyše ak sám obžalovaný D. priznáva útok
na poškodeného F. a on to od počiatku popiera. Hodnotenie časti výpovede svedkyne sa musí totiž
opierať o nejaký iný dôkaz, ktorý by jej tvrdenie verifikoval, pričom v predmetnom prípade takýto dôkaz
nie je a ani jej tvrdenie pri rekognícii nie je možné považovať za hodnoverné. Tvrdenie svedkyne sa totiž
zakladánanesprávnomvnímanípriebehuudalostiaaksimenovanásvedkyňataktonesprávnevnímané

udalosti zapamätala, bude ich stále reprodukovať i v ďalšom konaní nesprávne. Nie je preto možné
hodnotiť jej výpoveď ako klamlivú, ale ako nesprávne zapamätaný dej. Obžalovaný A. B. v podanom
odvolaní taktiež uviedol, že ani výpoveď poškodeného F. nemožno považovať za hodnovernú, keďže si
po úraze na priebeh deja nepamätal a s odstupom času vypovedal zhodne ako jeho družka. Poškodenýsi na okolnosti zranenia pri prvotnej výpovedi zo dňa 09.07.2022 nepamätal, avšak okresný súd na túto
výpoveď neprihliadol, hoci bola zabezpečená po začatí trestného stíhania a je tak procesne použiteľná.
Poškodený si podľa tejto výpovede pamätal, že ho napadli dvaja chlapi, ale nevie či ho napadli vo

vnútri alebo vonku, ani koľkokrát ho udreli, ani ako ho napadli, pretože si na to nespomína. Z uvedeného
vyplýva, že poškodený nevypovedal rovnako počas trestného konania, keďže na začiatku tvrdil, že si
na okolnosti vzniku zranenia nepamätá, avšak pri ďalšom výsluchu už vypovedal v súlade so svojou
družkou. Týmito závažnými rozpormi sa okresný súd nezaoberal, ani neobjasňoval príčiny ich vzniku
a žiadnym spôsobom ich nehodnotil. Hodnovernosť výpovede svedkyne J. F. preto nemožno opierať

o výpoveď tohto poškodeného, keďže sú od seba podstatne odlišné. Na základe týchto výpovedí
poškodeného F. možno usudzovať, že pozná priebeh skutkového deja od svojej družky J. F., ktorá si
ho mohla v dôsledku rôznych okolností, požitého alkoholu, tmy, určitého vypätia zapamätať nesprávne.
V podanom odvolaní obžalovaný taktiež poukázal na výpoveď poškodeného H., ktorý neobjasňuje
priebeh vzniku zranenia poškodeného F., keďže ho nevidel. Podľa obžalovaného A. B., okresný
súd vyhodnotil výpoveď obžalovaného D. ako rozpornú, keďže najprv popieral, aby niektorý z nich

napadli poškodeného F., avšak obžalovaný D. vo výpovedi v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom
pojednávaní tvrdil, že to bol práve on, ktorý mal incident s poškodeným F.. Obžalovaný A. B. taktiež
namietal, že okresný súd tvrdenia obžalovaného D. a svedka C. považoval za účelové v snahe mu
pomôcť, keďže v dôsledku tohto trestného stíhania prišiel o prácu v SBS. V tejto súvislosti obžalovaný
uviedol, že práve preto, že pracoval v SBS a pozná podmienky, ktoré musí mať splnené pre ďalší

výkon povolania, sa vyhýbal konfliktu, ktorý vznikol medzi poškodeným F. a obžalovaným D., o čom
svedčí aj kamerový záznam, z ktorého je zrejmé, že sa držal v ústraní a do vzniknutého konfliktu sa
zapojil až keď prišiel do pizzerie poškodený H., ktorý odstrčil obžalovaného D.. Aj keď je faktom,
že ako prvý začal ťahať poškodeného H. von, po potýčke si s nim podal ruku a spoločne hľadali
retiazku, čo je zrejmé aj z kamerového záznamu. Tento dôkaz podporuje jeho tvrdenie, že poškodeného

F. nenapadol a neudrel, pretože je nelogické, aby po veľmi krátkom čase, po dve a pol minúte sa
vrátil s poškodeným H. do pizzerie hľadať retiazku, ak by s ním nebol v slovnom kontakte. Ak by takto
skutkový dej neprebehol, v takom prípade by do pizzerie nevošiel skôr ako poškodený H., pretože by
v dôsledku napadnutia F. už s poškodeným H. o retiazke nekomunikoval, a teda by nevedel, že ju
hľadá. Obžalovaný A. B. zároveň poukázal na skutočnosť, že poškodenému H. neboli spôsobené žiadne

poranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie, čo taktiež napovedá o tom, že to naťahovanie bolo
minimálne, a nie v rozsahu popisovanom svedkyňou J. F.. Aj táto skutočnosť spochybňuje hodnovernosť
svedkyne J. F.. Zároveň zdôraznil, že nemal žiaden motív k napadnutiu poškodeného F., tento bol
na strane obžalovaného D., ktorý s ním prišiel do slovného konfliktu vo vnútri pizzerie. Aj z prehratého
kamerového záznamu vyplýva, že potom čo vytiahol poškodeného H. vonku z pizzerie, obžalovaný D.

sa vrátil k poškodenému F. a mali ďalší slovný konflikt, pričom pred F. sa postavila jeho družka. V tejto
súvislosti dáva do pozornosti, že počas tejto doby sa on už naťahoval s poškodeným H. pred pizzeriou,
a preto svedkyňa nemohla registrovať, čo sa tam odohráva. Obžalovaný sa v podanom odvolaní vyjadril
aj k hodnoteniu výpovede obžalovaného D., ku ktorému uviedol, že je len na obžalovanom D. a jeho
rozhodnutí, ako sa bude obhajovať. Skutočnosť, že najskôr popieral spáchanie skutku a následne

sa priznal k napadnutiu poškodeného F., ešte neznamená, že vypovedal účelovo v jeho prospech.
Obžalovaný D. sa sám priznal, že bol útočníkom na poškodeného F. a mal v tom čase aj motív na toto
konanie, keďže boli v konflikte. On pritom svoju výpoveď nemenil ohľadne útoku na poškodeného F.
a vypovedá od začiatku rovnako, a to tvrdiac, že poškodeného neudrel. Napokon obžalovaný A. B.
v podanom odvolaní uviedol, že do predloženia dôvodov odvolania, vedel priebeh skutkového deja

preukazovať len svojím tvrdením a kamerovým záznamom, ktorý podporoval jeho výpoveď o hľadaní
retiazky poškodeného H. v pizzerii. V jeho prospech vypovedal aj obžalovaný D., preto nevidí žiaden
dôvod na spochybňovanie jeho výpovede. Poukázal na chybu v postupe vyšetrovania, keď nebol
zadovážený aj záznam z kamery, ktorá bola umiestnená na budove a snímala vonkajší priestor,
a ktorý by preukázal pravdivosť jeho tvrdení. Tento záznam už v súčasnej dobe nie je možné zabezpečiť.

Po nahliadnutí do spisu a vyžiadaní si kamerového záznamu, jeho priateľka spoznala na kamerovom
zázname osobu nachádzajúcu sa v pizzerii, a to D. F., ktorého kontaktoval a ten mu poskytol aj krátky
videozáznam z konfliktu spred pizzerie. Tento dôkaz, o ktorom nemal vedomosť, že existuje, potvrdzuje
jeho výpoveď, že poškodeného F. neudrel a ani na neho nezaútočil, ako to tvrdila svedkyňa J. F..
Z krátkeho videozáznamu je podľa obžalovaného zrejmé, že stál v blízkosti poškodeného H., ktorý ležal

na zemi a otočil sa k poškodenému F. v čase, keď už tento ležal na zemi, pričom po jeho páde na zem
sa obžalovaný D. otočil zo svojej pozície smerom k nemu a poškodenému H., prichádzajúc k H..
V závere podaného odvolania opätovne obžalovaný prehlásil, že sa dostal len do fyzického kontaktu
s H., necíti sa byť vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladené za vinu a taktiež nenapadolpoškodeného F., preto v tomto smere považuje napadnutý rozsudok za nesprávny a nezákonný,
keďže nebol správne zistený skutkový stav. Taktiež má za to, že niektoré dôkazy neboli vykonané,
hoci sa nachádzajú v spise a v dôsledku toho dokazovanie nebolo vyhodnotené ani vo vzájomných

súvislostiach, pretože boli opomenuté podstatné okolnosti pre rozhodnutie. Vzhľadom na získaný dôkaz,
CD s videozáznamom, navrhuje tento na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom prehrať a zároveň
vypočuť D. F. ako svedka z dôvodu objasnenia vyhotovenia videozáznamu. Po doplnení dokazovania
obžalovaný A. B. navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, vo vzťahu k jeho osobe upravil
skutkové zistenia týkajúce sa toho, že vytiahol poškodeného H. pred pizzeriu a stiahol za oblečenie

na zem. Keďže kamerový záznam podľa obžalovaného nepreukazuje, aby do poškodeného H. kopal,
ale preukazuje len, že pri ňom iba stál, nie je tak jeho obrana, že sa iba naťahovali vyvrátená.
Takto upravený skutok podľa jeho názoru nenapĺňa skutkovú podstatu prečinu výtržníctva, pretože jeho
závažnosť nepatrná, a preto má zato, že je ho potrebné postúpiť na priestupkové konanie.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok

v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaniami
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku

a dospel k nasledovným záverom.

Krajský súd má k výhradám obžalovaného A. B. proti hodnoteniu dôkazov, ktoré tvoria podstatnú časť
odvolacích námietok, za potrebné uviesť, že proces dokazovania v trestnom konaní je ovládaný zásadou
voľného hodnotenia, kedy po posúdení všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu

meritórnehorozhodnutia.Súdprihodnotenídôkazovvsúlades§2ods.12Tr.poriadkurozhodne,oktoré
z nich svoje rozhodnutie oprie tak, aby bol skutkový stav náležite zistený (§ 2 ods. 10 Tr. poriadku).
Vykonanie a hodnotenie dôkazov odlišne od predstáv a želaní obžalovaného pritom nie je porušením
práva na obhajobu (porovnaj analogicky uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Tdo/84/2016, 6
Tdo 71/2012 zo dňa 29.11.2012). V posudzovanej trestnej veci bolo podľa názoru krajského súdu

pred okresným súdom vykonané dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle
ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pri rešpektovaní zásady kontradiktórnosti pre správne zistenie
skutkového stavu nevyhnutné, a tak krajský súd z doposiaľ vykonaného dokazovania vychádzal.

Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,

pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS
78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však
nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Odvolanie obžalovaného primárne smeruje do oblasti hodnotenia vykonaných dôkazov. Preskúmaním
obsahu spisového materiálu však krajský súd zistil, že okresný súd postupoval správne a v súlade
so zákonom pri zisťovaní a ustálení skutkového stavu veci ohľadne výroku o vine, keď na hlavnom
pojednávaní vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy, ktoré následne náležite vyhodnotil a dospel

tak k správnemu a úplnému skutkovému záveru. Tento, aj podľa názoru krajského súdu plne zodpovedá
výsledkom vykonaného dokazovania, z ktorých okresný súd vyvodil správny záver.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov

v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie
citovanom ustanovení podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku, ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený

skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
sp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára 2013).Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku obžalovaného A. B., že v rámci prípravného konania
nebol zabezpečený kamerový záznam z budovy, ktorá snímala vonkajší priestor pred budovou
pizzerie. Krajský súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov okresným súdom, ako aj všetkých

okolností skutku má za to, že doposiaľ zabezpečenými dôkazmi bolo možné jednoznačne učiniť
záver o vine obžalovaného, a tieto dôkazy boli dostačujúce, bez potreby doplnenia dokazovania v
rozsahu navrhovanom obžalovaným. Navyše, na hlavnom pojednávaní obžalovaný po tom, čo okresný
súd vykonal dokazovanie, nemal návrhy na doplnenie dokazovania. Takýmto procesným postupom
okresného súdu preto nedošlo k žiadnemu porušeniu práva obžalovaného na obhajobu. Odvolací súd

tiež pripomína, že je len na rozhodnutí súdu, akú voľbu dôkazného prostriedku a z neho abstrahovaného
dôkazu použije pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku, ako aj práva podľa § 2 ods. 1 Tr.
poriadku, a či určitú skutkovú okolnosť, ktorú považuje za dokázanú, bude overovať ďalšími dôkaznými
prostriedkami.

V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku

v odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali.
Neopomenul podať aj právne úvahy, ktorými sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva
teda aj to, ktoré skutočnosti vzal okresný súd do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Aj

krajský súd pritom nezávisle od okresného súdu zistil, že zákonným vykonaným dokazovaním zistené
skutočnosti vedú k správnosti výroku o vine obžalovaných.

Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, obžalovaný A. B. trestnú činnosť kladenú mu za vinu poprel s tým,
že nikoho nenapadol a obžalovaný C. D. tvrdil, že bol v kontakte s poškodeným C. F., ale to poškodený

ho udrel ako prvý. Zároveň však obaja obžalovaní tvrdili, že poškodeného C. F. udrel obžalovaný C. D.,
hoci tento v prípravnom konaní najprv túto skutočnosť popieral. Okresný súd tejto ich obrane neuveril,
pretože tieto ich tvrdenia boli vyvrátené predovšetkým výpoveďami svedkov, kamerovým záznamom
a znaleckým posudkom. Je faktom, že proti sebe stoja dve vysvetlenia vzniku konfliktu, ale aj jeho
priebehu, pričom obžalovaný A. B. podáva popis priebehu konfliktu z priestorov reštaurácie kontrastne

so zachyteným kamerovým záznamom. Taktiež oproti sebe stoja tvrdenia svedkyne J. F. a obžalovaných
otom,ktospôsobilzraneniepoškodenéhoC.F..Shodnotenímokresnéhosúdusakrajskýsúdstotožňuje
a dopĺňa, že nie je možné dospieť k žiadnemu inému hodnoteniu vzniknutej situácie, ako bola napokon
ustálená okresným súdom. Obaja obžalovaní už z prejavu v pizzerii agresívnym spôsobom reagovali na
poškodených a už v pizzerii došlo k napadnutiu poškodeného G. H., ktorý sa prišiel zastať poškodeného

C. F., pričom aj telesné proporcie obžalovaných a poškodeného C. F. poukazujú na dôvod, prečo sa
poškodený G. H. prišiel zastať poškodeného C. F..

Obranu obžalovaných mal okresný súd za vyvrátenú predovšetkým výpoveďou priamej svedkyne J. F.,
ktorá podrobne opísala okolnosti, za ktorých došlo k žalovanému skutku. Z jej výpovede mal okresný

súd zistené, že videla ako najskôr obžalovaný C. D. slovne útočil na poškodeného C. F. a potom aj na
poškodeného G. H., ktorý sa prišiel zastať poškodeného C. F. a potom sa zapojil aj obžalovaný C. B.,
ktorý poškodeného G. H. vytiahol von, ešte vo vnútri pizzerie ho stiahol na zem a vonku do neho kopali
obaja obžalovaní a následne sa potom vonku obžalovaný A. B. rozbehol aj k poškodenému C. F. a udrel
ho päsťou do sánky, pričom poškodený C. F. aj spadol.

Okrem výpovede menovanej svedkyne okresný súd k súboru usvedčujúcich dôkazov zaradil aj výpoveď
poškodených G. H. a C. F..

Do reťaze usvedčujúcich dôkazov, ktoré bezpochyby viedli k záveru o vine obžalovaného, okresný súd

zaradil aj prehratý kamerový záznam z pizzerie.

Mechanizmus vzniknutého poranenia u poškodeného C. F. objektivizoval znalec z odvetvia chirurgie a
stomatológie C. D. K., L., vo vypracovanom znaleckom posudku č. 80/2022. Poškodený C. F. v súlade
s vykonaným výsluchom znalca z odvetvia chirurgie a zubného lekárstva, ako aj prečítaným znaleckým

posudkom, utrpel ťažké zranenia, a to zlomeninu tela sánky vpravo s posunutím úlomkov so zubom
č. 46 v lomenej štrbine otvorenú do ústnej dutiny a so zlomeninou do stredného koreňa zuba č. 46,
poškodenie ložiskového nervu sánky vpravo, zlomeninu kĺbového výbežku sánky vľavo s posunutím
úlomkov, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vpravo v oblasti sánky s dobou liečenia a obmedzením naobvyklom spôsobe života v trvaní 49 dní a tento zodpovedá tvrdeniam svedkyne J. F. a poškodeného
C. F..

Na základe takto vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že obžalovaní vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku popísaným konaním naplnili všetky príslušné pojmové znaky žalovaných
trestných činov, a to tam uvedeným spôsobom.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona trestného činu ublíženia na zdraví sa dopustí, kto inému úmyselne ublíži

na zdraví.

Podľa § 156 ods. 3 písm. c) Tr. zákona odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví

Podľa § 123 ods. 1 písm. i) Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len

vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života

poškodeného

Ustanovenie § 156 Tr. zákona chráni ľudské zdravie, teda normálne funkcie ľudského tela, vrátane
riadnej funkcie všetkých orgánov.

Za ublíženie na zdraví sa považuje porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob
života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní, pričom pri posudzovaní sa vychádza zo
zhodnotenia všetkých okolností, hlavne povahy poruchy, akými príznakmi sa prejavovala, ktorý orgán
alebo ktorá funkcia bola narušená, aká bola bolestivosť poranenia a ich intenzita, aké lekárske ošetrenie
si poranenie vyžiadalo a do akej miery porucha zdravia narušila obvyklý spôsob života poškodeného.

Právny záver o tom, akú povahu má ujma na zdraví, či ide o ťažkú ujmu na zdraví, alebo len
o ublíženie na zdraví, alebo dokonca iba o drobné poškodenie zdravia, ktoré nedosahuje ani
intenzitu ublíženia na zdraví, je oprávnený vyriecť len súd. Takýto záver vychádza z podkladov
lekárskeho nálezu (potvrdenia) alebo znaleckého posudku (k tomu porovnaj R 16/1964, R 13/1966, R

31/1973, R 5/1995). Pre právne závery nie je pre súd smerodajné, ako sa poškodený po útoku zdravotne
cítil, rozhodujúci je objektívny charakter poškodenia zdravia, ale aj subjektívne hľadisko poškodeného
(k tomu porovnaj R 16/1964, R 13/1966).

Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel smerujúci k spôsobeniu ublíženia na zdraví. V tejto

súvislosti treba prihliadať najmä na okolnosti, za ktorých k útoku došlo, na jeho intenzitu, na to, či a aký
predmet páchateľ k útoku použil a tiež na to, aké nebezpečenstvo za daných okolností pre zdravie
napadnutého hrozilo z útoku.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste

verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa
odňatím slobody až na tri roky.

Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažnejším spôsobom narúša verejný poriadok a pokoj. Pod
výtržnosť spadajú napadnutia, najmä fyzické napadnutia iných osôb, ničenie majetku, rušenie priebehu

tanečnej zábavy, športového či kultúrneho podujatia, či zhromaždenia (k tomu porovnaj B 58/6/1975, R
4/1976, R 40/1977, B 1/1/1984) najmä takého charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy
o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť osoby alebo osôb (k tomu porovnaj R
44/1990).

Miestom prístupným verejnosti je každé miesto, kam má prístup široký okruh ľudí individuálne
neurčených a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť alebo výtržnosť môžu
postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní. Prístupnosťou sa rozumie možnosť
vidieť a počuť prejav páchateľa, aj keď miesto činu nie je priamo prístupné verejnosti (napr. nachádza saza plotom, ohradou, na lešení a pod.). Stačí, ak je také miesto prístupné len niektorým osobám určeným
napríklad povahou ich zamestnania (továreň, stavenisko a pod.) alebo inak (napr. zdravotné stredisko,
škola) a v určitý čas (napr. v sezóne, počas otváracieho času a pod.).

Krajský súd v názorovej zhode s okresným súdom konštatuje, že predovšetkým opakovaná a podrobná
výpoveď svedkyne J. F. priamo usvedčuje obžalovaných zo žalovaných trestných činov, pričom táto je
podporená aj ďalšími dôkazmi a to výpoveďou svedkov poškodených, ako aj závermi vyššie uvedeného
znaleckého posudku a prehratým kamerovým záznamom.

Hodnoteniu výpovede svedkyne J. F. okresným súdom niet čo vytknúť. Svedkyňa J. F. aj po vykonanej
rekognícii popísala okolnosti napadnutia oboch poškodených, ako po vytiahnutí poškodeného G. H.
vonku pred pizzeriu do neho kopali a za útočníka, ktorý jedenkrát udrel päsťou do sánky poškodeného
C. F. označovala obžalovaného A. B., v dôsledku čoho poškodený C. F. spadol na zem.

Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu nemal dôvod pochybovať o vierohodnosti usvedčujúcej
výpovede svedkyne J. F.. Táto podľa názoru krajského súdu nebola žiadnym spôsobom spochybnená,
práve naopak, bola podporená aj ďalšími dôkazmi, a to výpoveďami oboch poškodených, kamerovým
záznamom a závermi znaleckého posudku. Ani krajský súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mala
svedkyňa J. F. krivo obviňovať obžalovaných, ktorých pred skutkom vôbec nepoznala. Nie sú tak známe

skutočnosti, ktoré by mohli byť motívom jej usvedčujúcej výpovede. Ani fakt, že svedkyňa je priateľkou
poškodeného C. F. nie takou okolnosťou, ktorá by sama o sebe vyvolávala pochybnosti o vierohodnosti
jej výpovede, a to s poukazom na skutočnosť, že svedkyňa J. F. vypovedala pod prísahou a pod
trestnoprávnymi následkami krivej výpovede a krivého obvinenia. Svedkyňa vypovedala k okolnostiam
žalovaného skutku spontánne, presvedčivo a bez zjavnej motivácie a snahy obžalovaným alebo

niektorému z nich zámerne priťažovať. Predložená lekárska správa zo dňa 9.7.2022 a znalecký posudok
vypracovaný znalcom C. D. K., L., len verifikujú skutočnosti uvádzané svedkyňou, kedy popísala fyzické
napadnutie poškodeného C. F. obžalovaným A. B.. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že
k zraneniam došlo napadnutím druhou osobou. Zranenia, ktoré uvádzala svedkyňa, resp. priebeh útoku
zo strany obžalovaného plne korešpondoval so zraneniami zistenými počas lekárskeho ošetrenia

a aj znalcom bolo konštatované, že zranenia vznikli jedným pôsobením násilia, najpravdepodobnejšie
úderom päsťou do oblasti pravej strany tváre do oblasti sánky. Vzhľadom na vyššie uvedené potom nie
je ani podľa názoru krajského súdu dôvod pochybovať o hodnovernosti jeho výpovede.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že jediným usvedčujúcim dôkazom bola výpoveď práve svedkyne

J. F., pričom táto je podľa jeho názoru spochybnená, má odvolací súd za potrebné uviesť, že nie je
vylúčené, aby vina obžalovaných bola založená v prevažujúcej miere len na jednom ťažiskovom dôkaze.
Musí ísť o dôkaz, ktorý je logický, jasný a zrozumiteľný, ktorý nie je vnútorne rozporný a nie je ani
inými dôkazmi spochybňovaný, či dokonca vyvrátený. Svedkyňa J. F. vypovedala tak o okolnostiach
spáchania samotného skutku, ako aj o konaní oboch obžalovaných, ktoré predchádzalo skutku, pričom

tieto v podstatných okolnostiach uvádzala zhodne od podania trestného oznámenia až po jej výpoveď
na hlavnom pojednávaní. Nie je dôvod pochybovať o hodnovernosti výpovede, táto bola podporená aj
ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi, tak ako to už krajský súd vyššie konštatoval.

Aj krajský súd sa v súvislosti so zranením poškodeného C. F. stotožnil so záverom okresného súdu,

že zranenia poškodeného C. F. vznikli úderom päsťou do oblasti sánky, a to v kontexte znaleckého
posudkupodanéhoznalcomC.K.zodvetviachirurgieastomatológie.Zoznaleckéhoposudkuvyplynulo,
že predmetné poranenia zodpovedajú jednému úderu päsťou do pravej strany tváre, do oblasti sánky
a znalec zároveň za nepravdepodobný označil vznik takejto zlomeniny pádom na zem, ale taktiež aj
kopnutím do tváre (č. l. 20 a 21 znaleckého posudku). Znaleckým skúmaním bolo preukázané, že

poškodený C. F. utrpel zlomeniny sánky a toto poranenie podľa posúdenia znalca nemohlo vzniknúť
pádom na zem, či kopancom, ale išlo o napadnutie jedným úderom päsťou do tváre.

Z uvedeného je tak evidentné, že poškodený C. F. po východe z pizzerie utrpel ťažkú ujmu na zdraví a to
včase,kedytamprebiehalfyzickýkonfliktmedziobžalovanýmiapoškodenýmG.H.,čomupredchádzalo

aj prvotné slovné nedorozumenie a strkanie obžalovaných, aj s poškodeným C. F. ešte v pizzerii. Túto
okolnosť potvrdzuje svedkyňa J. F., ale aj svedkyňa M. N., ktoré sa na mieste nachádzali a registrovali
jeho priebeh, ale aj kamerový záznam z priestorov reštaurácie.Krajský súd v súvislosti so zranením poškodeného C. F. poukazuje aj na obhliadku miesta činu, ktorej
fotodokumentácia jednoznačne potvrdila krvavé stopy na zemi. Tieto krvavé stopy potom podporujú
tvrdenia poškodeného C. F., že krvácal a vyvracajú tvrdenia obžalovaného A. B., že poškodený C. F.

potom ako ho obžalovaný C. D. udrel, riadne artikuloval a nebol tam ani náznak krvi. Výsledky obhliadky
miesta činu taktiež vyvracajú tvrdenia obžalovaného C. D. o tom, že nevidel, aby poškodený pľuval
krv, čím spochybňuje pravdivosť jeho tvrdení vo výpovedi všeobecne. Napokon aj zo vzhliadnutého
kamerového záznamu a fyziognómie účastníkov konfliktu je zrejmé, prečo útok obžalovaného A. B.
jednou ranou voči poškodenému C. F. bol spôsobilý privodiť poškodenému utrpené zranenia. Krajský

súd tak nemal pochybnosti o tom, že k zlomeninám sánky u poškodeného C. F. došlo práve jedným
úderom päsťou zo strany obžalovaného A. B..

Logicky okresný súd vyhodnotil aj výpoveď obžalovaného C. D. a svedka C., pričom s úvahami
okresného súdu v tomto smere sa stotožnil aj krajský súd. Obžalovaný C. D. najskôr spáchanie skutku
popieral a až následne tvrdil, že poškodeného C. F. udrel on. Krajský súd sa stotožňuje s názorom

okresného súdu o snahe obžalovaného C. D. pomôcť obžalovanému A. B., nakoľko obžalovaný A.
B. v súvislosti s trestným stíhaním prišiel o prácu v SBS službe. Výpoveď svedka E. O. C. v zhode
s okresným súdom aj krajský súd hodnotí ako nedôveryhodnú, nakoľko tento vypovedal o skutku až
potom, čo sa o tom rozprával s obžalovaným C. D., s ktorým sa stretol vo fitnescentre. Svedok vypovedal
o štyroch ľuďoch pred pizzeriou, pritom z výpovede oboch obžalovaných, ale aj oboch poškodených

vyplýva, že na mieste bola aj svedkyňa J. F., pričom jej prítomnosť v podstate potvrdzuje aj svedkyňa M.
N., nakoľko videla vonku plakať manželku jedného z tých osôb. Taktiež aj kamerový záznam o pohybe
osôb z priestorov pizzerie spochybňuje výpoveď svedka, ako aj samotnú skutočnosť, či naozaj okolnosti
predmetného skutku videl.

V súvislosti s napadnutím poškodeného G. H. spochybňovali obžalovaní aj tvrdenia svedkyne J. F. o tom,
že bili poškodeného G. H., nakoľko namietali, že tento nemal ani škrabanec. Poškodený G. H. však
tvrdil, že si chránil hlavu a je tak aj na náhode, že poškodený G. H. vážnejšie zranenia neutrpel.

Odvolací súd pokiaľ ide o napadnutý výrok o vine obžalovaných uzatvára, že posudzujúc všetky vyššie

uvedené skutočnosti vo svojom súhrne, bolo možné jednoznačne skonštatovať a vyvodiť záver o tom,
že konanie obžalovaných A. B. naplnilo obligatórne znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona vo
forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona účinného od 6.8.2024 a u obžalovaného C. D. prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona

účinného do 6.8.2024 a skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa vo výroku svojho rozsudku,
zodpovedá dôkaznej situácií.

Skutočnosť, že sa obžalovaní nestotožňujú so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Obaja obžalovaní sú plne trestne zodpovedné subjekty z hľadiska veku a príčetnosti, svojho konania sa
dopustili v priamom úmysle a porušili ním objekt chránený Trestným zákonom, ktorým je v tomto prípade
ochrana zdravia a verejného poriadku. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané,

že obžalovaní vo vzťahu k poškodenému G. H. sa dopustili konania vo forme spolupáchateľstva a
následne obžalovaný A. B. udrel päsťou do tváre poškodeného C. F., pričom medzi týmto jeho konaním
aspôsobenýmnásledkomexistujepríčinnásúvislosť.Konanieobžalovanýchbolovzhľadomnauvedené
z hľadiska zavinenia úmyselné, vo forme priameho úmyslu. Na motív konania obžalovaných poukazuje
charakteru konania páchateľa, t. j. z intenzity útoku, času jeho trvania, fyzických dispozícií poškodeného

a páchateľov. Obaja obžalovaní si boli vedomí skutočnosti, že sa nachádzajú v pizzerii, počas jej
prevádzkovýchhodín,nakoľkosiprišlikúpiťpizzu,vpizzeriiboliprítomníajiníľudiaanáslednevkonflikte
pokračovali aj vonku na ulici, a teda konali v priamom úmysle.

Nepochybne voči poškodenému C. F. je podstatné aj miesto na tele poškodeného, na ktorý bol útok zo

strany obžalovaného A. B.. Obžalovaný A. B. si totiž musel byť vedomý okolností na strane poškodeného
C. F., jeho telesnej stavby tela, značného požitia alkoholu, a to aj s ohľadom na výkon pracovníka
SBS služby, že ak úderom päsťou zasiahne tvár človeka, môže mu spôsobiť nielen ľahkú ujmu na
zdraví, ale aj vážne poškodenie zdravia, čo sa napokon aj stalo. Charakter útoku, intenzita útoku, vtomto prípade úder päsťou do tváre oveľa nižšieho a zjavne slabšieho poškodeného C. F. poukazujú na
vedomosť obžalovaného A. B., že takýmto konaním môže spôsobiť inému ťažkú ujmu a v prípade, že
tento následok spôsobí, bol s ním uzrozumený.

Vzhľadom na vyššie uvedené nemal odvolací súd pochybnosti o správnosti skutkových zistení, tieto
zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach, ako aj v prípravnom
konaní. Aj podľa názoru krajského súdu bolo v konečnom dôsledku bez odôvodnených pochybností
dokázané, že skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní, sa stal, má znaky žalovaného trestného činu

a spáchali ho práve obžalovaní A. B. a C. D. tak, ako bol ustálený okresným súdom.

V odvolacích námietkach obžalovaný A. B. primárne poukazuje na rozpory vo výpovedi svedkyne J.
F. týkajúce sa jej tvrdení v akom poradí prichádzali do reštaurácie poškodení a obžalovaní. V tejto
súvislosti je žiadúce dodať, že ak svedkyňa tvrdila, že prvý vošiel do pizzerie poškodený C. F. a následne
obžalovaný C. D., po ňom poškodený G. H. a až tak obžalovaný A. B., tak v čase vstúpenia poškodeného

G. H. do reštaurácie sa podľa kamerového záznamu obžalovaný A. B. už nachádzal v pizzerii, avšak
stál vzdialený od poškodeného C. F., ale aj obžalovaného C. D.. Túto odvolaciu námietku preto považuje
krajský súd za nevýznamnú, nakoľko tvrdenia svedkyne plne korešpondujú práve priebehu konfliktu, ku
ktorému došlo už v pizzerii. Z kamerového záznamu totiž jasne vyplýva, ako poškodení a obžalovaní
prichádzaliksebevrámcinedorozumenia,čopresnezodpovedávýpovedisvedkyne,pričomobžalovaný

A. B. stál najprv bokom, mimo ostatných a až následne po konfrontácii obžalovaného C. D. už aj
s poškodeným G. H. sa aktívne zapojil do konfliktu. Taktiež aj námietky obžalovaného A. B. o rozporoch
vo výpovedi svedkyne J. F. s vyjadreniami v trestnom oznámení, nemožno hodnotiť ako podstatné pre
hodnotenie dôveryhodnosti výpovede svedkyne J. F.. Obžalovaný poukazuje len na výber vyjadrenia
z celého kontextu trestného oznámenia, pritom sa žiada krajskému súdu doplniť, že aj v podanom

trestnom oznámení svedkyňa uviedla, že ten vyšší, (teda obžalovaný A. B.) prišiel k poškodeným až
potom, čo sa H. postavil pred toho nižšieho (obžalovaného C. D.) a povedal mu, prečo skáče do C.
(F.) a na to prišiel pred G. (H.) ten vyšší, ktorý doteraz stál bokom a nezapájal sa. Tieto vyjadrenia
pritom korešpondujú aj s kamerovým záznamom, preto o rozporoch v tvrdeniach svedkyne v tejto
súvislosti nemožno hovoriť. Zároveň aj namietané tvrdenie svedkyne J. F. v trestnom oznámení o tom, že

pomáhala postaviť oboch chalanov (poškodených) nespochybňuje jej výpoveď, nakoľko len z tvrdenia
obžalovaného A. B., že s poškodeným G. H. vošiel potom do pizzerie, nemôže viesť k spochybneniu
výpovede svedkyne.

Výpoveď svedkyne J. F. nespochybňuje ani námietka obhajoby o rozporoch v jej výpovedi ohľadne

tvrdenia, že bili poškodeného G. H. hlava nehlava a poškodený G. H. pritom vypovedal, že ho obžalovaní
len kopali, nakoľko aj vyjadrenie o bití hlava nehlava zodpovedá tvrdeniu poškodeného G. H., že bol
kopaný do celého tela.

Taktiež ani tvrdenie svedkyne J. F. o tom, že obžalovaní ušli nemožno hodnotiť ako rozporné

s kamerovým záznamom. Z tohto záznamu pritom vyplýva, že si išli obžalovaní po konflikte kupovať
pizzu.VtomčasepoškodenýC.F.krvácal,utrpelzranenia,kdebolaprivolanáajzáchrannáslužba,preto
ak svedkyňa J. F. riešila zranenia poškodeného C. F., je len logické, že si nevšimla, že obžalovaní odišli
do pizzerie. Okrem toho, obžalovaní zjavne z miesta incidentu spred pizzerie odišli, na mieste nezostali,
keďže si išli kupovať pizzu, čo potom znamená, že vyjadrenie svedkyne, že z miesta ušli, nemožno

hodnotiť ako nekorešpondujúce s kamerovým záznamom, nakoľko sa týkal záznamu obžalovaných v
priestoroch pizzerie, to následne po skončení konfliktu s poškodenými.

Ako nedôvodná je aj odvolacia námietka v súvislosti s výpoveďou svedkyne J. F. o rozpore opisu
obžalovaných s kamerovým záznamom. Svedkyňa totiž pri rekognícii jasne opoznala oboch útočníkov,

preto tvrdenie, či mal obžalovaný A. B. oblečené čierne kraťasy, či nohavice a či mal obžalovaný C. D.
oblečenú aj bundu a či bola rifľová je bez významu vzhľadom na ďalšie svedkyňou uvedené skutočnosti
ohľadne popisu útočníkov a jednoznačné opoznanie a rozlíšenie oboch obžalovaných svedkyňou J. F..

Zároveň ani námietky obžalovaného A. B. o rozporoch tvrdení svedkyne J. F. v súvislosti so záznamom

hliadky polície, ktorá bola vyslaná na miesto nemôžu viesť k hodnoteniu o nevierohodnosti výpovede
svedkyne, nakoľko záznam hliadky síce obsahuje informácie o napadnutí poškodeného C. F. už vo vnútri
pizzerie, avšak skutočnosť, ako hliadka zaznamená informáciu o nahlásení udalosti nie je svedkyňou
ovplyvniteľné.K namietanému nezabezpečeniu dychových skúšok poškodených, či svedkyne J. F., má krajský súd
za potrebné uviesť, že skutočnosti o požití, či nepožití alkoholu vyplývajú z výpovedí poškodených,

obžalovaných a svedkyne. Obžalovaní už v priebehu konania pred okresným súdom poukazovali na
požitie alkoholu poškodeným C. F., ktoré súviselo aj s tým, že mal problémy zaplatiť pizzu, pretože
bol opitý. Táto skutočnosť pritom vyznieva v neprospech obžalovaných, keďže napriek tomu, že zjavne
videli požité alkoholické nápoje u poškodeného, tak aj napriek tomu ho obžalovaný A. B. udrel, pričom
zjavne nepredpokladal od neho vzhľadom na tvrdenia o značnom vplyve alkoholu odpor. Poškodený

C. F. a poškodený G. H. požitie alkoholický nápojov priznali, tak ako aj samotní obžalovaní a z
kamerového záznamu z pizzerie je pritom zrejmé, že poškodený C. F. bol pod značným vplyvom
alkoholu. Obžalovaným A. B. tvrdená možnosť ovplyvnenia alkoholom aj svedkyne J. F. nie je ničím
podložená, nakoľko svedkyňa požitie alkoholu poprela a niet dôvodu tomuto jej tvrdeniu neveriť, a to aj
v kontexte popísania skutku v rozhodných skutočnostiach v zhode s kamerovým záznamom z pizzerie.
Z tohto dôvodu je bezvýznamná aj námietka obžalovaného A. B. o tom, že poškodený C. F. nebol

vyzvaný na odstránenie rozporu so svojou výpoveďou z prípravného konania zo štádia pred vznesením
obvinenia, kedy uviedol, že si na okolnosti nepamätal, nakoľko je vina obžalovaných preukázaná aj
bez odstraňovania rozporov vo výpovedi poškodeného. Ako nedôvodnú je potrebné hodnotiť aj ďalšiu
námietku obžalovaného A. B., že výpoveď poškodeného G. H. neobjasňuje priebeh skutku, a preto ani
nepodporuje tvrdenia svedkyne J. F.. Skutočnosť, že poškodený G. H. nevidel, ktorý obžalovaný udrel

poškodeného C. F. totiž nevyvracia tvrdenie svedkyne J. F., že to bol práve obžalovaný A. B..

Na doplnenie krajský súd poukazuje na kamerový záznam z pizzerie, kde po viditeľne zjavnom
komunikačnom konflikte s obžalovaným C. D. sa poškodeného C. F. prišla zastať najskôr svedkyňa J.
F. a následne aj jeho kamarát G. H.. Útočný postoj obžalovaného C. D. pritom vyplýva z celkového

postavenia jeho osoby voči poškodenému C. F.. Napokon zjavne útočný postoj zaujal aj obžalovaný A.
B.. Z kamerového záznamu jasne vyplýva, že obžalovaný A. B. sa otočil a násilím ťahal poškodeného
G. H.. Jednoznačne tak bola vyvrátená obrana obžalovaného A. B., že poškodený G. H. vyšiel pred
pizzeriu dobrovoľne. Zo správania obžalovaného A. B. v pizzerii nie je možné vyvodiť, žeby sa snažil
riešiť konflikt zmierlivo.

Obžalovaný A. B. v podanom odvolaní taktiež podáva aj vysvetlenie, prečo je vylúčené, žeby napadol
poškodeného C. F.. Odôvodňuje to tým, že následne po skutku išiel hľadať spolu s poškodeným G. H.
a obžalovaným C. D. retiazku poškodeného G. H., taktiež preto, lebo prvotný konflikt mal s poškodeným
C. F. práve obžalovaný C. D. a on sa naťahoval pred pizzeriou s G. H.. Uvedené tvrdenia obžalovaného

predstavujúlenpredostretéúvahyobžalovanéhoprehodnoteniavýpovedísvedkovprenehovžiadúcom
význame, ktoré ale nemajú podklad v dokazovaní, preto sú námietky obžalovaného A. B. aj v tomto
smere nedôvodné.

Vtejtosúvislostikrajskýsúdzdôrazňuje,žedoprávanaspravodlivýprocesnepatríprávostranyvkonaní,

aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na
spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd
neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.

V rámci odvolacieho konania obžalovaný A. B. predložil CD s videozáznamom nasnímané osobou,
ktorú označil za D. F., ktorý bol podľa obžalovaného prítomný v pizzerii v čase konfliktu. Z kamerového
záznamu z priestorov pizzerie (vykonaného na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom) jasne
vyplýva, že sa v miestnosti pizzerie okrem obžalovaných, poškodených, svedkyne J. F., personálu,

nachádzali ešte dve osoby, a to muž a žena. Uvedeného muža obžalovaný A. B. označil za D. F.
a navrhol ho vypočuť. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní už na výsluchu tohto svedka
netrval s odôvodnením, že tento svedok požadoval za výpoveď 500,- eur. Odvolací súd sa však
s predloženým CD videozáznamom oboznámil mimo verejného zasadnutia za účelom posúdenia, či
nedoplní dokazovanie jeho prehratím, avšak nahrávka neobsahuje žiadne skutočnosti dôležité pre

rozhodnutie vo veci. Mimo jej hodnotenia krajský súd konštatuje, že z kamerového záznamu z pizzerie
prehratého na hlavnom pojednávaní vyplýva, že osoba označená ako D. F. bola na začiatku potýčky,
kedy boli obžalovaní a poškodení už vonku, vo vnútri pizzerie a až po cca minúte, od kedy obžalovaní
s poškodenými odišli vonku, vyšiel von s pizzou v ruke, čo poukazuje na ďalší časový okamih, odkedymohol reálne začať snímať videozáznam z konfliktu. Z kamerového záznamu z pizzerie je taktiež
zrejmé, že mal mobil vo vrecku a vychádzal v podstate spolu so svedkyňou M. N., ktorá takto vychádzala
počas prebiehajúceho incidentu pred pizzeriou z pizzerie druhýkrát. V kontexte výpovede svedkyne M.

N., ktorá tvrdila, že keď vyšla druhýkrát vonku z pizzerie, tak sa už medzi sebou aktéri ospravedlňovali,
potom zaznamenaný dej osobou označenou ako D. F. nemôže nijako spochybniť tvrdenie svedkyne J.
F.. Svedkyňa J. F. totiž bola prítomná počas celého konfliktu, jednoznačne označila obžalovaných ako
útočníkov aj ich mieru na spáchaní skutku. Zároveň predtým obžalovaných vôbec nepoznala a nemala
najmenší dôvod obviniť jedného namiesto druhého. Medzi obžalovanými bol aj zjavný rozdiel nielen

vo fyziognómii tela, ale aj vo výzore, preto predložené CD s videozáznamom nemalo pre rozhodnutie
krajského súdu žiaden význam, a preto ani tento dôkaz nevykonal. Aj bez prehratia tohto CD je
vina obžalovaných ustálená okresným súdom preukázaná bez akýchkoľvek pochybností. Prehratie
videozáznamu krajský súd nepovažoval za potrebné aj z toho dôvodu, že ani ďalší videozáznam po
určitom časovom okamihu predsa nemôže spochybňovať tvrdenia svedkyne J. F.. Taktiež z uvedených
dôvodov nepovažoval za potrebný ani výsluch osoby D. F..

V súvislosti s nevykonaním dôkazu prehratím CD záznamu predloženého obžalovaným A. B. v rámci
odvolacieho konania krajský súd pripomína, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň
procesnou povinnosťou strán konania, len súd rozhodne a teda je výlučne na jeho zvážení, vykonanie
ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne

významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je
ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numerantur). Rovnako, v zmysle uvedeného, súd nie je
povinný vyhovieť každému návrhu strany na doplnenie dokazovania. Aj podľa stabilizovanej judikatúry
Ústavného súdu SR nie je súčasťou práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (Právo na spravodlivý proces)
povinnosť vykonať dôkazy označené účastníkmi konania (I. ÚS 75/96, II. ÚS 153/03, IV. ÚS 208/09).

Procesnýprincípvoľnéhohodnoteniadôkazovvspojenísozásadouprocesnejekonomikydovoľujesúdu
vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia vedú k rozhodnutiu vo veci samej (napr. II. ÚS 218/00,
IV. ÚS 182/04, II. ÚS 193/06). Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu
korigovať návrhy strán konania na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh
konania, a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch

predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je
relevantný.

Okrem výroku o vine krajský súd ako súd odvolací na podklade odvolania obžalovaných preskúmal aj
výroky o treste v napadnutom rozsudku.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia taktiež vyplýva, že sa okresný súd zaoberal otázkou
priaznivejšejprávnejúpravypreobžalovaných,atovzhľadomnanadobudnutienovelyTrestnéhozákona
účinnej od 06.08.2024. Krajský súd v súvislosti s ukladaním trestu u obžalovaného A. B. zistil, že
obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, ale pred spáchaním skutku sa dopustil priestupkov na

úseku cestnej premávky. U obžalovaného vzhľadom na spáchanie dvoch trestných činov, bolo namieste
priznanie priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona. Krajský súd preto dospel k záveru,
že u obžalovaného A. B. je úvaha okresného súdu o priaznivejšej úprave Trestného zákona účinnej
od 06.08.2024 z dôvodu okresným súdom konštatovanej prevahy priťažujúcich okolností namieste.
S ohľadom na Trestný zákon účinný od 06.08.2024 bol trest ukladaný okresným súdom s ohľadom

na ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zákona, teda bez úpravy trestnej sadzby obsiahnutej v ustanovení
§ 38 ods. 4 Tr. zákona účinného do 06.08.2024. Trest bol takto obžalovanému ukladaný pri trestnej
sadzbe dva roky až päť rokov vzhľadom na ukladanie úhrnného trestu podľa absorbčnej zásady pre
najprísnejšie posudzovaný trestný čin. Krajský súd v tejto súvislosti taktiež konštatuje, že pri hodnotení
priaznivejšej právnej úpravy účinnej od 06.08.2024 by ani priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36

písm. l) Tr. zákona (že pred spáchaním skutku viedol riadny život), s ohľadom na skutočnosť, že sa
doposiaľ dopustil len priestupkov na úseku dopravy, nemalo žiaden vplyv na ukladanie trestu. Uložený
trest a skúšobnú dobu preto považuje aj krajský súd za primeranú a zodpovedajúci účelu trestu. Trest
uložený obžalovanému A. B. je s ohľadom na zásady ukladania trestov potrebné hodnotiť za primeraný
aj v súvislosti s osobou obžalovaného, ako aj za účelom zabezpečenia individuálnej a generálnej

prevencie.

Pochybenia, ktoré by bolo možné napraviť vo výroku o treste nezistil krajský súd ani u obžalovaného
C. D.. Obžalovaný C. D. doposiaľ nebol súdne trestaný a dopustil sa taktiež len priestupkov na úsekucestnej premávky. S poukazom na posúdenie spáchaného skutku podľa Trestného zákona účinného do
06.08.2024, krajský súd považuje uložený trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov za primeraný.
Zároveň aj určená skúšobná doba zodpovedá okolnostiam a požiadavkám kladeným na účel trestu. Ani

v prípade obžalovaného C. D. priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona (že pred
spáchaním skutku viedol riadny život), s ohľadom na skutočnosť, že sa doposiaľ dopustil len priestupkov
na úseku dopravy, nemalo žiaden vplyv na ukladanie trestu, nakoľko by došlo len k zníženiu hornej
hranice trestnej sadzby a trest by bol obžalovanému ukladaný pri trestnej sadzbe nula až dva roky.
Trest uložený obžalovanému, ako aj určená skúšobná doba pritom zodpovedá okolnostiam spáchaného

skutku, ale aj skutočnosti, že obžalovaný spáchal predmetnú úmyselnú trestnú činnosť priamym
úmyslom, preto má krajský súd v názorovej zhode s okresným súdom za to, že na obžalovaného je aj v
tomtoprípadepotrebnépôsobiťuloženýmtrestomodňatiaslobodyspodmienečnýmodkladomauložený
trest považoval za zákonný a dostatočný.

Poškodený C. F. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 5.450,- eur. Pri hodnotení zranení

poškodeného je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku C. D. K., L., ktorého bodové
ohodnotenie podľa druhu poranení bolo určené na 225 bodov. Výška náhrady je v súlade s ustanovením
§ 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. určená sumou 5 450 eur, ktorú okresný súd správne poškodenému
v súvislosti so zranením spôsobeným mu obžalovaným A. B. priznal ako náhradu škody v súlade s §
287 ods. 1 Tr. poriadku.

Za správny považuje krajský súd aj výrok o priznaní nároku na náhradu škody poškodenej I. zdravotnej
poisťovni, a. s., podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku, ktorým uložil obžalovanému A. B. povinnosť na náhradu
škody vo výške vynaložených liečebných nákladov, nakoľko poškodená I. zdravotná poisťovňa, a. s., si
uplatnila náhradu škody pozostávajúcu z liečebných nákladov poškodeného C. F. vo výške 3.924,52 eur.

So zreteľom na uvedené zistenia a z nich plynúce úvahy odvolací súd nezistil dôvody pre zmenu
napadnutého rozsudku v prospech obžalovaných, preto ich odvolania posúdil ako nedôvodné a ako také
ich postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.