Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124206835
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124206835.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Fakultná nemocnica

s poliklinikou A. B. C. D., so sídlom Jána Hollého 5898/14, 081 81 Prešov, IČO: 00 610 577 právne
zastúpený: Advokátska kancelária GOGA s spol., s.r.o., so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice, IČO:
36 863 947 proti žalovanému: E. D., bytom F. G. XX, XXXX H. o vydanie európskeho platobného
rozkazu, o zaplatenie 1018,08 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1018,08 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50%
ročne z tejto sumy od 23.09.2023 až do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súd dňa 01.08.2024 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1018,08 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne z tejto sumy od 23.09.2023 do zaplatenia.
1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že - Navrhovateľ je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa zákona
č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného
poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len ,,zákon
č. 577/2004“). Dňa 02.09.2023 navrhovateľ odporcovi poskytol zdravotnú starostlivosť v súlade so

zákonom č. 577/2004 v hodnote 1018,08 EUR. Nakoľko sa odporca nepreukázal platným preukazom
poistenca, európskym preukazom ani náhradným certifikátom, stal sa ako samoplatca povinným uhradiť
poskytnutú zdravotnú starostlivosť v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o
zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Navrhovateľom poskytnutá zdravotná starostlivosť bola odporcovi fakturovaná a dňa 07.09.2023 mu
bola vystavená faktúra pod číslom XXXXXXXXXX, vo výške 1018,08 EUR, splatná dňa 22.09.2023,
ktorá však nebola do dnešného dňa uhradená.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a súdu sa jeho pobyt ani vykonaným šetrením nepodarilo zistiť.

3. Výzvou zo dňa 27.03.2025 požiadal súd žalobcu o doplnenie žaloby o nasledujúce:
- či išlo u neho o stav život alebo vo vážnom rozsahu zdravie ohrozujúci,
- podľa akého ustanovenia zákona o zdravotnej starostlivosti žalobca postupoval, ak žalovaný nemal
potrebný doklad o zdravotnom poistení,

- z akého dokladu bola zistená totožnosť a bydlisko žalovaného a či je k dispozícii kópia tohto dokladu,
- či so žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytnutí zdravotnej starostlivosti (čo len konkludentným
spôsobom).4. Na výzvu reagoval žalobca nasledujúco:
Ad 1.: Dňa 02.09.2023 žalobca poskytoval žalovanému zdravotnú starostlivosť, a to vo dvoch
samostatných časových intervaloch a vo viacerých medicínskych odboroch ústavnej pohotovostnej

služby (ďalej ako ,,ÚPS“). Vo vyššie uvedený deň poskytoval žalobca žalovanému zdravotnú
starostlivosť prvýkrát v popoludňajších hodinách v rámci ÚPS v odbore úrazová chirurgia. Z tejto
ambulancie bol hneď žalovaný odoslaný na vyšetrenie v odbore neurológia a po vykonaní potrebného
vyšetrenia na tejto ambulancii bol žalovaný odoslaný ešte na internú ambulanciu, kde sa pokračovalo
v poskytovaní mu zdravotnej starostlivosti v rámci ÚPS v odbore vnútorného lekárstva a kde bol

záverom zdravotný stav žalovaného diagnostikovaný ako nevyžadujúci hospitalizáciu, pričom v rámci
návštevy predmetných ambulancií boli žalovanému doporučené príslušné režimové opatrenia vrátane
absolvovania kontrolného vyšetrenia v stanovenej päť dňovej lehote. Avšak v ten istý deň, už vo
večerných hodinách, bol žalovaný opätovne privezený k žalobcovi záchrannou zdravotnou službou,
v nadväznosti na čo mu bola opätovne v rámci ÚPS (v odbore neurológia) poskytovaná zdravotná
starostlivosť, pričom v tomto prípade bol prijatý záver, že žalovanému sa odporúča hospitalizácia na

neurologickom oddelení, nakoľko to už jeho zdravotný stav vyžadoval. Žalovaný však s hospitalizáciou
nesúhlasil a podpísal negatívny reverz. Zároveň osobne prevzal Výzvu k úhrade zdravotnej starostlivosti
poskytnutej mu v tejto ambulancii – v rámci ÚPS v odbore neurológia.
Nakoľko je v súlade s ust. § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. Z. súčasťou neodkladnej starostlivosti
aj neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, ak si zdravotný stav tejto osoby

vyžaduje poskytovanie neodkladnej starostlivosti počas prepravy do zdravotníckeho zariadenia, v tomto
rozsahu je pri žalovanom možné hovoriť o poskytovaní zdravotnej starostlivosti neodkladnej. Nakoľko
však žalobca objektívne nemohol, čo do priznania úhrady zdravotnej starostlivosti, voči žalovanému
postupovať ako v prípade pacienta, ktorý sa preukáže platným preukazom poistenca, európskym
preukazom alebo náhradným certifikátom v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o

zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
keďže žalovaný sa žiadnym z nich nepreukázal, vyhodnotenie povahy zdravotnej starostlivosti (či sa
jednalo o zdravotnú starostlivosť neodkladnú), nemalo na fakturáciu príslušnej sumy žalovanému ako
cudzincovi samoplatcovi žiaden vplyv.
Ad 2.: Nakoľko sa žalovaný nepreukázal žiadnym z dokladov v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. (teda

ani preukazom poistenca, európskym preukazom ani náhradným certifikátom), preukázanie sa ktorými
by mu umožnilo poskytnutie zdravotnej starostlivosti, na ktorú by sa vzťahovalo preplatenie poisťovňou,
resp. voči ktorej by žalovaný následne vedel požadovať refundáciu od jeho poisťovne v inom členskom
štáte EÚ, žalobca naň nemohol nazerať optikou niektorého zo subjektov, pri ktorých s nárokom na
úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti počíta zákon č. 580/2004 Z. z., t. j. nejednalo sa ani o

poistenca v cudzine, poistenca v inom členskom štáte, poistenca, ktorý by bol poberateľom dôchodku a
mal bydlisko v inom členskom štáte, a ani o cudzinca, ktorý síce nie je verejne zdravotne poistený, ale
spĺňa podmienky podľa ust. § 9h predmetného zákona.
Práve z uvedeného dôvodu, ktorým je objektívna nemožnosť subsumpcie skutkového stavu v prípade
žalovaného pod niektoré z ustanovení zákona č. 580/2004 Z. z., titulom ktorých by bola žalovanému

poskytovaná zdravotná starostlivosť krytá prostriedkami verejného poistenia, žalobca na žalovaného
nahliadal ako na samoplatcu za zdravotnú starostlivosť mu poskytnutú titulom dohody o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti, na základe ktorej sa žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zaviazal
žalovanému ako pacientovi poskytnúť zdravotnú starostlivosť a žalovaný ako pacient sa poskytnutú
zdravotnú starostlivosť zaviazal žalobcovi uhradiť.

V zmysle ust. § 44 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na
základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti: ,,Poskytovateľ, s ktorým má zdravotná poisťovňa poistenca uzatvorenú zmluvu podľa
osobitného predpisu, nesmie požadovať od poistenca úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá sa plne
uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje

inak.“ .
A contrario aj z citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade pacienta, ktorému neprináleží status
poistenca, je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti oprávnený požadovať plnú úhradu za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť. 3
A tak, nakoľko žalovaného nebolo možné identifikovať ako osobu, ktorá by mala nárok na

čiastočnú alebo plnú úhradu poskytovanej zdravotnej starostlivosti z verejných prostriedkov a žalobca
neidentifikoval žiaden právny základ pre nárok žalovaného na úhradu zdravotnej starostlivosti z týchto
prostriedkov, potom žalovanému poskytnutú službu – zdravotnú starostlivosť – v súlade s platnou
právnou úpravou fakturoval ako samoplatcovi.Ad 3.: K overeniu totožnosti žalovaného bola privolaná polícia, nakoľko žalovaný uviedol, že bol
okradnutý, a tak nedisponoval žiadnym dokladom totožnosti. Následne boli jeho osobné údaje neskôr
identifikované ako: D. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom: F. G. XX, XXXX H., C., pričom pacient mal byť

toho času poľskej štátnej príslušnosti a pracovať v Rakúsku. Žalobca žiaľ nedisponuje kópiou žiadneho
dokladu totožnosti žalovaného.
Ad 4.: V súlade s ust. § 12 zákona č. 576/2004 Z. z. je najčastejším titulom, na podklade ktorého je
poskytovaná zdravotná starostlivosť práve dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a to práve s
výnimkou prípadov podľa ust. § 6 ods. 9 tohto zákona (vrátane poskytovania neodkladnej zdravotnej

starostlivosti).
Aj v momente, keď žalovanému poskytovaná zdravotná starostlivosť už nemusela vykazovať povahu
neodkladnej, potom s ohľadom na tú skutočnosť, že dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
nemusímaťvždypísomnúformu(pričomvtomtoprípadestačíajináforma),ajsohľadomnaskutočnosť,
že:
- pacient súhlasil s poskytnutím mu zdravotnej starostlivosti v rámci ambulancií ÚPS;

- pacient spolupracoval v rámci poskytovania mu zdravotnej starostlivosti;
- pacient podpísal všetky lekárske správy vrátane poučení a podpísal aj výzvy k úhradám za starostlivosť
realizovanú v rámci ÚPS;
-ažpoposkytnutímuzdravotnejstarostlivostiaposlednomodporučeníhospitalizáciepodpísalnegatívny
reverz,

je možné konštatovať, že i v čase, kedy by sa nejednalo o poskytovanie starostlivosti neodkladnej
existovala medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
ktorá bola uzatvorená ústne, a fortiori konkludentne.
Nakoľko má žalobca za to, že vo veci samej sú splnené predpoklady na zaviazanie žalovaného
povinnosťou žalobcovi preukázateľne poskytnutú službu uhradiť, záverom si zároveň dovoľuje poukázať

na článok 3 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, a to v spojení s jeho článkom 5, podľa ktorého:
,,Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte
1. a) v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;
b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia,

ktoré je predmetom žaloby:
- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali
poskytnúť.“

5. Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis, ktorý okrem vyjadrení

žalobcu obsahuje len Faktúru vystavenú žalobcom žalovanému na sumu 1018,08 € so splatnosťou dňa
22.09.2023 a interný doklad k fakturácii zo dňa 07.09.2023.

6. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledovných právnych úvah:
Právny vzťah pacienta a poskytovateľa vzniká uzatvorením špecifického typu zmluvy, ktorým je dohoda

o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (ďalej len „dohoda“). Na základe tejto dohody poskytovateľ
poskytuje pacientovi zdravotnú starostlivosť, vedie jeho zdravotnú dokumentáciu, predpisuje mu lieky
alebo mu vydáva doklady o práceneschopnosti. Dohoda sa uzatvára pri prvej návšteve pacienta
u poskytovateľa, pričom uzatvorená môže byť aj konkludentne, a to tak, že pacient sám a dobrovoľne
príde do ambulancie, kde ho poskytovateľ vyšetrí. Písomná forma dohody je povinná iba, ak ide

o všeobecnú ambulantnú starostlivosť. V zásade platí, že poskytovateľ je povinný uzatvoriť dohodu
s pacientom, ak nie sú prítomné výnimky, ktoré ho tejto kontraktačnej povinnosti zbavujú. Spomínaným
výnimkám je venovaný tento článok.
Pre účely poskytnutia zdravotnej starostlivosti v osobitných prípadoch podľa § 6 ods. 9 zákona č.
576/2004 sa uzatvorenie dohody nevyžaduje – ak má ísť o neodkladnú zdravotnú starostlivosť alebo

ochranné liečenie, ak má byť starostlivosť poskytnutá osobe ohrozujúcej svoje okolie šírením prenosnej
choroby alebo osobe ohrozujúcej seba alebo svoje okolie v dôsledku duševnej choroby. Neodkladná
zdravotná starostlivosť je zákonom č. 576/2004 definovaná ako starostlivosť poskytovaná osobe pri
náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných
životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia ktorej hrozí vážne ohrozenie jej zdravia, spôsobuje jej náhlu

a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod vplyvom ktorých
bezprostredneohrozujesebaalebosvojeokolie.Zaneodkladnústarostlivosťsapovažujeajstarostlivosť
pripôrodealebovyšetrenieosobyoznačenejzamožnýzdrojrýchlosašíriacejaživotohrozujúcejnákazyza účelom jej diagnostiky a liečby. V týchto prípadoch je poskytovateľ povinný poskytnúť pacientovi
zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na ďalšie skutočnosti.

7. Zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti
§ 12 ods.1 - Právny vzťah, ktorého predmetom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vzniká na
základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorú osoba uzatvorí s poskytovateľom, ak v § 6
ods. 9 nie je ustanovené inak.
§ 6 ods.9 - Informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade

a) neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať,
b) ochranného liečenia uloženého súdom, detencie uloženej súdom a poskytovania zdravotnej
starostlivosti na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu,6
c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom
ohrozuje jej okolie,
d) ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej

choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne
zhoršenie jej zdravotného stavu, alebo
e) ústavnej starostlivosti do rozhodnutia o vydaní predbežného príkazu na umiestnenie osoby do
zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak ide o osobu, o ktorej umiestnení do
zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti rozhoduje sudca podľa Trestného poriadku.

Podľa § 9h zákona č. 580/2004 Z.z o zdravotnom poistení
(1)Nároknaúhraduzdravotnejstarostlivostivrozsahuustanovenomosobitnýmpredpisommácudzinec,
ktorý nie je verejne zdravotne poistený podľa tohto zákona, nie je zdravotne poistený v inom členskom
štáte a zároveň je
a) cudzinec s poskytnutou doplnkovou ochranou, alebo

b) cudzinec s tolerovaným pobytom, ktorý bol zaradený do programu ochrany obetí.
(2) Nárok na úhradu neodkladnej starostlivosti má cudzinec, ktorý nie je verejne zdravotne poistený
podľa tohto zákona, nie je zdravotne poistený v inom členskom štáte a zároveň ide o cudzinca,
a) ktorému bolo v Slovenskej republike poskytnuté dočasné útočisko,
b) ktorý je žiadateľom o udelenie azylu,

c) ktorý je cudzincom žiadajúcim o poskytnutie dočasného útočiska,
d) ktorý vzal svoju žiadosť o udelenie azylu späť a požiadal o dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu v
rámci asistovaného dobrovoľného návratu a ministerstvo vnútra ho ubytovalo v pobytovom tábore.

8. NARIADENIE RADY (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone

rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
Čl.5 - Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte
1. a) v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;
b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia,
ktoré je predmetom žaloby:

— pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,
— pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali
poskytnúť,
c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).

9. Súd má za to, že v prejednávanej veci je daná jeho medzinárodná právomoc, keďže osobou
žalovaného je daný medzinárodný prvok. Úhrada za poskytnutú lekársku starostlivosť predstavuje
v prejednávanej veci jednak úhradu za neodkladnú starostlivosť a jednak úhradu za odkladnú
starostlivosť. Pri neodkladnej starostlivosti podľa súdu vzniká dohoda o poskytnutí zdravotnej
starostlivosti priamo zo zákona a potom celé žalované plnenie má zmluvný základ.

9.1. Keďže žalovaný cudzinec sa nepreukázal platným preukazom poistenca, európskym preukazom
alebo náhradným certifikátom a nespĺňa žiadnu z podmienok uvedených v 9h zákona č. 580/2004 Z.z.
nemá nárok na úhradu mu poskytnutej zdravotnej starostlivosti zdravotnou poisťovňou, ale poskytnutú
starostlivosť si v zmysle faktúry žalobcu musí uhradiť sám.
9.2. Súd má teda žalobu za dôvodnú v celom rozsahu istiny 1018,08 €.

10. Nárok na úroky z omeškania plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov:
§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvyodstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka–výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná sadzba ECB bola v čase začiatku omeškania 23.09.2023 vo výške 4,50% ročne, čo
predstavuje výšku úrokov z omeškania 9,50% ročne.

11. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
11.1. Žalobcovi plne úspešnému v časti o zaplatenie istiny priznal súd nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.