Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200357
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:4020200357.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej
veci žalobcu: Electricity s. r. o., Pezinská 18, Malacky, IČO: 36 796 841, zastúpeného advokátskou
kanceláriou TAX LAW, s. r. o., Břeclavská 3, Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe
zo dňa 25.07.2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100908988/2020 zo dňa 18.05.2020, o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/119/2020 - 214 zo dňa 24. januára
2023, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/119/2020 -
214 zo dňa 24.01.2023 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100908988/2020 zo dňa 18.05.2020
v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 100171203 /2020 zo dňa 15.01.2020 zrušuje a vec
vracia Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie.
II. Sťažovateľovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania pred kasačným súdom
a krajským súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 11S/119/2020 - 214 zo dňa 24.01.2023 Krajský súd v Nitre postupom

podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100908988/2020 zo dňa 18.05.2020,
ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 100171203 /2020 zo dňa 15.01.2020.
Týmto rozhodnutím správca dane určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 1.264,96 €
za zdaňovacie obdobie september 2018 a znížil mu nadmerný odpočet zo sumy 1.598,20 eur na sumu
333,24 €.
2. Správny súd v rozsudku konštatoval, že pri posudzovaní námietok žalobcu vychádzal z

administratívnehospisu,ktorýpredložilžalovanýaktorýsatýkalzdaňovaciehoobdobiaseptember2018.
K výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018 žalobca
predložil okrem iného i vyššie označenú faktúru zo dňa 28.09.2018 vystavenú spoločnosťou BLAŽEK
SK s.r.o. ako dodávateľom s tam uvedeným popisom tovaru podľa jeho množstva (kusy a metre), na
základe ktorej si žalobca ako odberateľ uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 1.264,96 €.
Zároveň predložil bankový doklad zo dňa 08.10.2018, podľa ktorého mal žalobca vkladom v hotovosti na
účet spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o. zaplatiť uvedenú faktúru. Dodací list k predmetnej faktúre nepredložil.

3. Dňa 25.01.2019 bola spísaná zápisnica s konateľom žalobcu (Radoslav Zváč), ktorý sa k tejto
faktúre vyjadril tak, že sa jedná o dodávku elektroinštalačného materiálu od spoločnosti BLAŽEK SK
s.r.o. Uviedol okrem iného, že boli u neho v kancelárii, ponúkali tovar, prišiel pán Vyskočil konateľ
spoločnosti,totožnosťsineoveril,alejednalsnímosobne,bolaobjednávka,prepravutovaruzabezpečilauvedená spoločnosť ako dodávateľ. Nepamätal si, či bol tovar vyložený v sklade alebo v kancelárii,
pravdepodobne ho prevzal kolega, výstupná faktúra je pod č. 201841. Predloženie uvedených dokladov
(v tomto prípade faktúry a bankového dokladu) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania

dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie
zo strany dodávateľa, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek
plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie.
Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľa nie sú
dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené daňovým subjektom uvedeným na faktúre

ako dodávateľ.
4. Podľa správneho súdu zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri
iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ až d/ ako i v ust. § 51 ods.
1 písm. a/ až d/ citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné
splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto

nároku zákonodarca požaduje, že platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok
na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak,
ako je deklarovaný v daňovom doklade, teda v tomto prípade na vyššie označenej faktúre s dátumom
dodania tovaru 27.09.2018 vystavenej spoločnosťou BLAŽEK SK s.r.o. ako dodávateľom tovaru. Z ust.
§ 49 ods. 1 citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu (dodávateľovi). Uvedené
znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky plnenia, ktoré
mu mal dodať ním deklarovaný dodávateľ tovaru, t. j. BLAŽEK SK s.r.o. len v prípade, ak by pri tejto
dodávke vznikla deklarovanému dodávateľovi daňová povinnosť.
5. S poukazom na nejednoznačné a nekonkrétne vyjadrenie konateľa žalobcu na pojednávaní dňa

25.01.2019 a žalobcom predložené doklady (faktúra č. 2018/010 zo dňa 28.09.2018 a č. 2018041
zo dňa 02.10.2018, bankový doklad o vklade v hotovosti, zoznam DPH dokladov, zoznam prijatých
faktúr, zoznam prijatých faktúr s úhradami, zoznam vydaných faktúr a zoznam vydaných faktúr s
úhradami) bolo i podľa názoru súdu potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré správca dane v
potrebnom rozsahu aj vykonal, a to vyžiadaním listinných dokladov, vykonaním miestneho zisťovania,

preverovaním spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o. a jej konateľa. Správca dane vykonal dňa 07.03.2019
miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o., kde zistil, že spoločnosť tu má
virtuálnu kanceláriu (rovnako ako vyše 200 ďalších subjektov), ale žiadne reálne kancelárske, resp.
iné priestory a nevykonáva tu ekonomickú činnosť. Následne správca dane výzvou zo dňa 13.03.2019
vyzval spoločnosť BLAŽEK SK s.r.o. na predloženie tam uvedených účtovných dokladov a listín,

pričom výzvu zaslal spoločnosti Navrat & Partners, s.r.o. (na základe plnej moci zo dňa 16.01.2019,
ktorou spoločnosť BLAŽEK SK s.r.o. ako splnomocniteľ splnomocnila spoločnosť Navrat & Partners,
s.r.o. ako splnomocnenca na tam uvedené konanie). Správcovi dane bola okrem iného predložená
i faktúra č. 2018/010 zo dňa 28.09.2018 vystavená pre žalobcu ako odberateľa v sume 7.589,80 €,
ďalej bol predložený zoznam zápisov, zoznam vydaných faktúr za obdobie september 2018, hlavná

kniha syntetickej evidencie, v ktorých je uvedená i faktúra č. 2018/010, ako i zoznam prijatých faktúr
za uvedené obdobie od spoločnosti VLSK s.r.o., výpis z účtu spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o. zo dňa
31.10.2018, podľa ktorého bola dňa 08.10.2018 na účet pripísaná platba v hotovosti s variabilným
symbolom 2018010 v sume 7.589,80 € a ďalšie listiny, v ktorých je uvedená faktúra č. 2018/010.
6. Podľa úradného záznamu zo dňa 10.09.2018, ktorý spísal Daňový úrad Prešov v priebehu daňovej

kontroly v spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o. a ktorý získal správca dane (úradný záznam správcu dane zo
dňa 05.04.2019) z informačného systému finančnej správy (ďalej len ISFS) nebolo zistené vykonávanie
ekonomickej činnosti na predchádzajúcej adrese sídla tejto spoločnosti (Staré Grunty 6, Bratislava -
mestská časť Karlova Ves), ani na aktuálnej adrese sídla (Černyševského 10, Bratislava - mestská
časť Petržalka). Následne správca dane zaslal predvolanie zo dňa 29.04.2019 na výsluch svedka

Jiřímu Vyskočilovi (konateľ spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o.) na jeho adresu v Českej republike uvedenú
vo výpise z obchodného registra spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o. Zásielka s predvolaním sa vrátila
správcovi dane ako nedoručená s poznámkou „neznámý“ a s tým, že „na uvedené adrese sídlí pouze
obecní úřad, adresát nemá domovní schránku“. Ďalej bolo zistené z ISFS, že predvolania zaslané
Daňovým úradom Bratislava na adresu aktuálneho sídla spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o. v súvislosti

s daňovou kontrolou zdaňovacieho obdobia jún 2018 v tejto spoločnosti sa opakovane vrátili späť
správcovi dane ako neprevzaté v odbernej lehote. Rovnako sa vrátila zásielka s predvolaním pre
konateľa spoločnosti zaslaná na adresu jeho pobytu v Českej republike. V spoločnosti bola začatá
daňová kontrola zdaňovacieho obdobia apríl 2018 (Daňový úrad Prešov) a konateľ spoločnosti JiříVyskočil sa k správcovi dane nedostavil na základe oznámenia o začatí daňovej kontroly, ani na základe
predvolaniaanepredložilanižiadnedoklady.OtýchtozisteniachzISFSsisprávcadanevyhotovilúradný
záznam dňa 28.05.2019.

7. So všetkými vyššie uvedenými zisteniami bol podľa správneho súdu konateľ žalobcu oboznámený
na pojednávaní konanom dňa 19.06.2019, o čom bola spísaná zápisnica, v ktorej správca dane
konštatoval, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo reálne uskutočnenie obchodného prípadu
medzi spoločnosťou BLAŽEK SK s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom v zdaňovacom
období september 2018, ktorý si z tohto deklarovaného dodania na základe faktúry č. 2018/010 zo dňa

28.09.2018 uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správca dane na tomto pojednávaní
opakovane vyzýval žalobcu, aby v určenej lehote predložil dôkazy, ktoré preukazujú jeho nárok na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty a predložil všetky dokumenty a dôkazy o tom, že deklarované
plnenie sa uskutočnilo. Žalobca sa vyjadril v podaní zo dňa 19.07.2019 v tom zmysle, že nie sú žiadne
pochybnosti o reálnosti deklarovaného obchodu a správca dane prenáša na neho dôkazné bremeno.
Nepredložil žiadne listiny, ani nenavrhol doplniť dokazovanie. Správca dane spísal úradný záznam dňa

27.06.2019 o tom, že Jiřího Vyskočila predvolal ako svedka na pojednávanie v súvislosti s výkonom
daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2018, ale zásielka sa vrátila správcovi dane
s tým, že adresát je neznámy (rovnako ako v prípade predvolania v rámci daňovej kontroly u žalobcu
za september 2018).
8. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 15.01.2020 o určení rozdielu dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018 v sume 1.264,96 € rozsiahlo popísal jednotlivé
vykonané dôkazy, tieto náležite vyhodnotil. Uviedol, aké skutočnosti z nich zistil a aké skutkové závery
z nich vyvodil a rovnako postupoval i žalovaný. Z takto vykonaného dokazovania správca dane ako i
žalovaný vyvodili správny právny záver o tom, že žalobca nepredložil potrebné dôkazy a nepreukázal,
že tovar v zmysle faktúry č. 2018/010 zo dňa 28.09.2018 mu v kontrolovanom zdaňovacom období

dodala spoločnosť BLAŽEK SK s.r.o. ako dodávateľ, pričom toto bola dôkazná povinnosť žalobcu, ktorý
si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty aj pri faktúre, ktorú mala vystaviť uvedená spoločnosť.
Správca dane vykonal všetky jemu dostupné úkony smerujúce k tomu, aby zabezpečil účasť konateľa
spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o. Jiřího Vyskočila na pojednávaní. Túto osobu predvolal ako svedka z
adresy pobytu v Českej republike, ktorú má uvedenú ako konateľ spoločnosti vo výpise z obchodného

registra. Zásielka sa však vrátila s tým, že adresát je neznámy a na adrese sídli iba obecný úrad, pričom
adresát na udanej adrese nemá domovú schránku. Nakoľko správcovi dane neboli známe iné údaje o
osobe Jiřího Vyskočila, nemohol žiadať ani o jeho vypočutie cestou žiadosti o medzinárodnú výmenu
daňových informácií, pričom ale ani žalobca nenavrhoval jeho výsluch.
9. Správny súd sa stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov ako aj s ich právnym posúdením

spočívajúcim v tom, že žalobca v konaní nepreukázal, že plnenie (dodanie tovaru) deklarované
predmetnou faktúrou bolo reálne dodané práve spoločnosťou BLAŽEK SK s.r.o. Pokiaľ žalobca
nepreukázal, že obchod deklarovaný predmetnou faktúrou bol reálne uskutočnený tak, že tovar mu
skutočne dodal práve ten dodávateľ, ktorý je uvedený na danej faktúre, nebol preukázaný vznik
daňovej povinnosti dodávateľa t. j. spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o. v zmysle ust. § 19 ods. 2 zákona

č. 222/2004 Z. z. a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 1, ods.
2 písm. a/ a ust. § 51 ods. 1 písm. a/ tohto zákona. Podmienkou na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty v zmysle týchto ustanovení je skutočnosť, že daňový subjekt má faktúru od platiteľa tejto dane
vyhotovenú podľa ust. § 71 zákona č. 222/2004 Z. z., teda okrem iného má faktúru s vierohodným
pôvodom. Vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru, alebo

osoby, ktorá v mene dodávateľa faktúru vyhotovila. Žalobca podľa názoru súdu takúto faktúru správcovi
dane nepredložil, nakoľko totožnosť dodávateľa, ani totožnosť osoby, ktorá mala faktúru vyhotoviť,
nebola žiadnym spôsobom potvrdená. Samotné predloženie faktúry žalobcom a spoločnosťou Navrat &
Partners, s.r.o. (ako splnomocneným zástupcom spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o. na základe plnej moci
zo dňa 16.01.2019) nemožno považovať za potvrdenie vierohodnosti jej pôvodu. S poukazom na vyššie

uvedené, je potom rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného (ktorý rozhodnutie správcu
dane potvrdil), výsledkom správneho právneho posúdenia veci.
10. V predmetnej veci žalobca predložil formálne doklady potrebné k uplatneniu odpočítania dane z
pridanej hodnoty a zo strany správcu dane bol oboznámený s tým, že predložené doklady nepreukazujú
dôvodnosť uplatnenia nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správca dane za účelom

dôkladného zistenia skutkového stavu na pojednávaní dňa 19.06.2019 opakovane vyzýval žalobcu
na predloženie ďalších dokladov a dôkazov preukazujúcich dôvodnosť uplatneného odpočítania dane
z pridanej hodnoty. Žalobca reagoval na predmetnú výzvu v podaní zo dňa 19.07.2019, ale bezpredloženia dôkazov, pričom ani nenavrhol vykonanie ďalšieho dokazovania za účelom ďalšieho
preverovania, resp. zisťovania skutkového stavu.
11. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že v rámci svojich možností predložil správcovi dane v

daňovom konaní všetky dôkazy, ktorými disponoval, čím si splnil svoje dôkazné bremeno. V súvislosti
s touto námietkou správny súd poukázal na rozhodnutie správcu dane zo dňa 15.01.2020, z ktorého
je nepochybné, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno (v zmysle ust. § 24 ods. 1
Daňovéhoporiadkuastýmtozáveromsprávcudanesavosvojomrozhodnutístotožnilajžalovaný.Ďalej
z rozhodnutí daňových orgánov jednoznačne vyplýva (podľa názoru súdu správne zistenie), že samotná

faktúra vyhotovená pre prijímateľa (žalobcu) nie je dôkazom toho, že zdaniteľné plnenie (dodanie
tovaru), ktoré je uvedené na faktúre reálne uskutočnil deklarovaný dodávateľ a že tomuto vznikla daňová
povinnosť. Odpočítanie dane u platiteľa dane nie je možné uznať iba na základe toho, že má faktúru
vyhotovenú platiteľom dane v tuzemsku. Samotná faktúra je dokladom uplatnenia práva na odpočítanie
dane v zmysle ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. iba vtedy, ak je nespochybniteľne
preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je deklarované vo faktúre,

a to vo všetkých znakoch uskutočneného zdaniteľného plnenia, t. j. v právnej skutočnosti, objekte ako
aj subjekte.
12. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu bol potom dôvodný
postup správcu dane, ktorý žalobcovi nepriznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatnené pri
faktúre vystavenej spoločnosťou BLAŽEK SK s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa,

nakoľko nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, a teda vznik daňovej povinnosti u
deklarovanéhododávateľatovaruprežalobcu,ktorýjepodmienkouprevznikprávanaodpočítaniedane.
Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca
nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu, rovnako ako nebol preukázaný vznik daňovej
povinnosti u deklarovaného dodávateľa, čo bolo dôvodom nepriznania uplatneného nároku žalobcu na

odpočítaniedanezpridanejhodnoty.Spoukazomnavýsledkydokazovaniavykonanéhosprávcomdane
je i súd toho názoru, že nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty u deklarovaného
dodávateľa žalobcu, resp. že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u tohto dodávateľa tovaru, a
preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.06.2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší

jeho rozsudok zo dňa 23.06.2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011.
13. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným
bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobca tvrdil, že nemôže byť
zodpovedný za konanie jeho obchodného partnera, resp. že pochybenie na strane jeho dodávateľa

nemôže byť na ťarchu žalobcu ako odberateľa, s čím správny súd súhlasí. Daňové orgány však
nepostavili svoje rozhodnutie na zodpovednosti žalobcu za konanie, resp. pochybenie jeho dodávateľa
(toto ani netvrdili), ale jednoznačne na tom, že žalobca neuniesol vlastné dôkazné bremeno a
dostal sa do dôkaznej núdze. Dôkazným bremenom žalobcu bolo preukázať dôvodnosť uplatneného
odpočítania dane z pridanej hodnoty a predložiť také dôkazy, ktoré potvrdzujú, že tento postup bol

v súlade so zákonom. Žalobca takéto dôkazy nepredložil, pretože za daných skutkových okolností,
ním predložené listinné doklady nie sú dôkazom o existencii tvrdenej dodávky tovaru od dodávateľa
uvedenéhonafaktúre.Vzhľadomnakomoditu(elektroinštalačnýmateriál),sktorousamaloobchodovať,
bolo pre unesenie dôkazného bremena vhodné, aby si žalobca už počas procesu dojednávania a
dodávania tohto tovaru zabezpečoval dôkazy, ktorými by pre prípad daňovej kontroly vedel preukázať

opodstatnenosť ním uplatneného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Je nepochybné, že vo vzťahu k
priamemu dodávateľovi mal žalobca k dispozícii viaceré možnosti, ako si preveriť pôvod tovaru, ktorý
mal nadobudnúť od svojho dodávateľa, okolnosti jeho skladovania, prepravy a pod. Je povinnosťou
každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k
vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného

partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá prepravu tovaru vykoná. Žalobca si zrejme tieto
informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturovaný tovar reálne
dodal ním tvrdený dodávateľ. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu žalobcu tú skutočnosť, že si
neoveroval svojho dodávateľa, resp. jeho konateľa (čo konateľ žalobcu konštatoval aj na pojednávaní
dňa 25.01.2019), ani deklarovanú dodávku tovaru v septembri 2018, neviedol skladovú evidenciu,

neoveroval si pôvod tovaru, miesto jeho nakládky, nezaoberal sa prepravou tovaru, nepreukázal, kde
bol tovar skladovaný a pod.
14. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak
si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku naodpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu,
pretože dôkazné bremeno je na jeho strane. V prípade nepreverenia si obchodného partnera sa
dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne

naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a jeho deklarovaným dodávateľom. Daňové orgány v
predmetnej veci poskytli žalobcovi dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočítania dane
z pridanej hodnoty preukázal (nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil. Taktiež bolo potrebné,
aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou
vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľného

obchodu bude spochybnené.
15. Žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal dôvodnosť uplatneného odpočítania
dane z pridanej hodnoty na základe faktúry vystavenej deklarovaným dodávateľom, t. j. spoločnosťou
BLAŽEK SK s.r.o. dňa 28.09.2018, pričom vykonávanie ďalšieho dokazovania už nepovažoval za
potrebné, a to s poukazom na zistené skutočnosti. Správca dane nemal preukázané, od koho a kedy
nadobudla spoločnosť BLAŽEK SK s.r.o. tovar, ktorý mala následne dodať žalobcovi. Dodanie tovaru

touto spoločnosťou však spochybnil i sám konateľ žalobcu, keď na pojednávaní dňa 25.01.2019 k
faktúre č. 2018/010 uviedol, že boli u neho priamo v kancelárii, ponúkali tovar, prišiel pán Vyskočil, ale
jeho totožnosť si neoveril. Taktiež nebola preukázaná preprava tohto tovaru k žalobcovi a od žalobcu
k deklarovanému odberateľovi (Zvac Systems s.r.o.) podľa faktúry č. 2018041 zo dňa 02.10.2018,
ktorú označil za súvisiacu s faktúrou č. 2018/010. I keď na týchto faktúrach je uvedený identický

tovar aj pokiaľ ide o jeho množstvo, resp. kusy nie je to dôkaz o tom, že tento tovar žalobcovi dodal
deklarovaný dodávateľ. Žalobca neviedol skladovú evidenciu, čo potvrdil jeho konateľ na pojednávaní
dňa 25.01.2019. I keď správcovi dane boli prostredníctvom spoločnosti Navrat & Partners s.r.o.
predložené faktúry vystavené v mesiaci september 2018 spoločnosťou VLSK s.r.o. ako dodávateľom
pre spoločnosť BLAŽEK SK s.r.o. ako odberateľa, z týchto faktúr nemožno vyvodiť totožnosť tovaru,

ktorý táto spoločnosť ako dodávateľ mala následne dodať žalobcovi ako odberateľovi a konateľ tejto
spoločnosti dodanie tovaru žalobcovi v zmysle faktúry zo dňa 28.09.2018 nepotvrdil.
16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania boli spochybnené tvrdenia žalobcu o dodaní tovaru od spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o. podľa ním
predloženej faktúry a bankového dokladu o vklade v hotovosti na účet dodávateľa. Predloženie tejto

faktúry, resp. dokladu o jej úhrade nie je postačujúcim dôkazom o vzniku daňovej povinnosti dodávateľa,
o preukázaní deklarovaného dodania tovaru, a teda ani dôkazom o nároku žalobcu na uplatnenie
odpočítania dane z pridanej hodnoty, pričom s touto skutočnosťou správca dane žalobcu preukázateľne
oboznámil na pojednávaní dňa 19.06.2019, kedy ho opakovane vyzýval na predloženie ďalších dôkazov
preukazujúcich dodanie tovaru v zmysle faktúry.

17. Správny súd bol toho názoru, že predloženie faktúry, bankového dokladu o vklade v hotovosti
na účet dodávateľa, účtovnej evidencie, ani účasť konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 19.06.2019,
jeho súčinnosť, resp. účasť právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 09.01.2020 (toto uviedol
žalobca v žalobe ako dôkaz o splnení si svojho dôkazného bremena) v danom prípade nepreukazuje
reálne dodanie tovaru v zmysle faktúry č. 2018/010, na základe ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie

dane z pridanej hodnoty. Daňové orgány jednoznačne konštatovali vo svojich rozhodnutiach, že
dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa faktúry č. 2018/010 bolo
nepreukázanie dodania tovaru deklarovaným dodávateľom, teda jednoznačne nesplnenie podmienok v
zmysle ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. Nepriznanie
nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty správca dane a ani žalovaný neodôvodňovali účasťou

žalobcu na zneužívajúcom, resp. podvodnom konaní a týmto sa na základe zistenej dôkaznej situácie
ani nezaoberali. Preto nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že sa daňové orgány „nijak kvalifikovane a
odôvodnene nevyjadrili“ k judikatúre podporujúcej argumentáciu žalobcu. Pokiaľ žalobca poukazoval na
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktoré sa týkajú zneužívajúceho, resp. podvodného konania, ani podľa
názoru súdu nebol dôvod, aby sa daňové orgány k týmto rozhodnutiam vyjadrovali a nebude sa k nim

vyjadrovať ani správny súd, nakoľko dôvod nepriznania nároku žalobcu na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty nebol založený na zneužívajúcom, ani na podvodnom konaní žalobcu, resp. jeho účasti na
týchto konaniach alebo aspoň vedomosti o nich.
18. Za nedôvodnú správny súd považoval aj námietku týkajúcu sa procesného postupu - prerokovania
pripomienok k protokolu, ako aj k možnosti nazretia do administratívneho spisu. V súvislosti s danou

námietkou reprodukoval skutkové a procesné okolnosti daného prípadu s tým, že opísaným postupom
(požiadavkou na okamžité nazretie do spisu v priebehu pojednávania vo veci prerokovania pripomienok
zo dňa 08.10.2019) právny zástupca žalobcu sám zmaril úkon nazretia do spisu (podľa názoru súdu sa
jedná o úkon a nie o konanie, ako to tvrdili daňové orgány), ako i prerokovanie pripomienok žalobcu.Tvrdenia žalobcu v žalobe o absencii, resp. neexistencii spisu z daňovej kontroly alebo pravdepodobnej
neexistencii tohto spisu nie je podložené žiadnymi dôkazmi a súdu nie je známe, na základe akých
skutočností dospel k týmto tvrdeniam. Žalobca zároveň sám spochybnil tieto svoje tvrdenia v žalobe,

a to poukazom na zvukovú nahrávku vyhotovenú právnym zástupcom žalobcu dňa 09.01.2020, podľa
ktorej mal zamestnanec správcu dane konštatovať, že „spis je tu a bude pripravený“.
19. K argumentácii žalobcu judikatúrou Súdneho dvora EÚ (vo veci vo veci vo veci C-80/11 a
C-142/11 Mahagében Kft. a Péter Dávid) správny súd uviedol, že daňové orgány v predmetnej veci
neodôvodnili neuznanie odpočtu dane účasťou žalobcu na zneužívajúcom alebo podvodnom konaní

vo vzťahu k právnej regulácii dane z pridanej hodnoty, a preto ani nebolo ich dôkaznou povinnosťou
preukazovať vedomosť sťažovateľa o tom, či sa prijatím plnenia zúčastňuje nejakého podvodného
alebo zneužívajúceho konania. Daňové orgány dospeli k záveru, že nebolo preukázané, že obchod bol
uskutočnený tak, ako ho žalobca deklaroval dokladmi, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno
a že na uplatnenie odpočítania dane neboli splnené zákonné podmienky stanovené v ust. § 49 ods. 1,
2 a ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko žalovaného
a) kasačná sťažnosť
20. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len

„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) g) a h) SSP, v
ktorej navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zruší napadnuté
rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. Sťažovateľ namietal neexistenciu administratívneho spisu. Túto skutočnosť je povinný súd skúmať,
v opačnom prípade je povinný zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, nakoľko

rozhodnutia nemajú oporu v administratívnom spise. Podľa § 45 ods. 1 písm. d) a f) Daňového
poriadku ma kontrolovaný daňový subjekt právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania u iného
daňového subjektu ak aj má právo vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam. Ak správca dane/žalovaný
dňa 16.9.2019 konštatoval, že pred nazretím do spisu, musel tento spis pripraviť, tým, že z neho odstráni
listiny, ktoré boli zabezpečené u iných subjektov, tak tým potvrdil, že administratívny spis manipuloval.

Skutočnosť, že sa správny súd s týmto tvrdením vo svojom rozhodnutí stotožnil, porušil správny súd
rozhodnutím § 440 ods. 1 písm. f) SSP.
22. Podľa sťažovateľa Protokol zo dňa 16.9.2019 má číslo dokumentu č. 102172591/2019 ale
neobsahuje číslo konania ako podstatnú náležitosť. Uvedené číslo nie je číslom konania ale dokumentu
Protokol. Rozhodnutie zo dňa 15.1.2020 ako ani Rozhodnutie zo dňa 18.5.2020 neobsahujú číslo

konania. Pri protokole podľa § 47 písm. b) Daňového poriadku je absencia čísla konania vadou
zákonnosti Protokolu z daňovej kontroly. Absencia čísla konania na protokole, rozhodnutí správneho
orgánu prvého stupňa, správneho orgánu druhého stupňa je dôkazom, toho že administratívny spis nie
je a nikdy nebol vedený v čase rozhodovania správneho orgánu, resp. že administratívny spis nie je
preskúmateľný

23. Záver správneho súdu, že dodací list nebol predložený nemá oporu v realite ani v administratívnom
spise. Faktúra zo dňa 28.9.2018, bola v deň dodania tovaru podpísaná a tým bolo potvrdené dodania
a teda tento dokument je dodacím listom. Dôkazom obchodného vzťahu s vysokou obozretnosťou je
aj skutočnosť, že žalobca uhradil predmetnú faktúru až po dodaní tovaru, teda 08.10.2018. Správny
súd prijal záver, že predložené doklady zo strany žalobcu sú nedostatočné vo vzťahu k dodaniu a

zároveň konštatuje, že právo na uplatnenie DPH nemôže byť priznané, nakoľko nemožno preukázať či
daný tovar bol dodaný deklarovaným subjektom. Správny súd teda na jednej strane hovorí, že nemá
preukázané dodanie tovaru a na druhej strane hovorí, že dodanie tovaru má preukázané ale nepozná
osobu dodávateľa. Toto je nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko si vnútorne odporuje a odporuje
aj zákonu.

24. Nesprávne právne posúdene veci správnym súdom sťažovateľ odôvodňoval evidentným odklonom
správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (napr. rozhodnutie NS SR spis.
zn. 3Sžf/1/2011 a spis. zn. 1Sžf/91/2016) a teda rozhodnutie bolo vydané na základe zlého právneho
posúdenia veci, keďže súd konštatuje, že napriek dokladom, ktoré presne špecifikujú množstvo, cenu
a počet dodaného tovaru, súd konštatuje, že to je nepostačujúce na preukázanie dodania tovaru.

Dokonca aj napriek tomu, že žalobca preukázal úhradu, či predmetné riadne zaúčtoval. Správny súd
tým nesprávne posúdil vec a rozhodnutie preto trpí vadou. Dokonca záver rozhodnutia, že dôkazné
bremeno je na žalobcovi nemá oporu ani v zákone ani v uvedenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.
Záverom sťažovateľ prízvukoval, že rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávne posúdeného stavu veci,kedy nie je možné na jeho ťarchu byť to, že dodávateľ je pasívny počas daňovej kontroly. Je evidentné,
že žalobca si splnil všetky povinnosti a rozhodnutie trpí vadami a odporuje ustálenej rozhodovacej praxi
kasačného súdu. Odvolal sa tiež na rozsudok SD EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie.

b) vyjadrenie žalovaného
25. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zotrval na svojich pôvodných vyjadreniach pred správnym
súdom.
III. Konanie pred kasačným súdom
26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej
sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň
vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s
§ 452 ods. 1 SSP.
IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

27. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa

môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
28. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
29. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
30. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.
31. Podľa § 23 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do

spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe ktorých
sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu, 21a) je daňový subjekt alebo
jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je
použiteľnýakodôkazprisprávedaní;toneplatí,akpríslušnýorgánčlenskéhoštátualebopríslušnýorgán
zmluvného štátu, ktorému bola poskytnutá informácia o daňovom subjekte podľa osobitného predpisu,

21a) uviedol, že nesúhlasí so sprístupnením takýchto písomností. Správca dane je povinný o každom
takomtonazretídospisuvyhotoviťúradnýzáznam.Daňovýsubjektalebojehozástupcaniejeoprávnený
nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti 22), do dokumentov, sprístupnením ktorých
by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo
dôjsťkzmareniualebopodstatnémusťaženiusprávydaníalebokzmareniualebopodstatnémusťaženiu

objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitných predpisov,22a) do informácií o oznámení alebo
sprístupnení daňového tajomstva Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní, a do
súhrnného protokolu podľa § 19a; to neplatí, ak sa použijú ako dôkaz pri správe daní. Na žiadosť
daňovéhosubjektualebojehozástupcusprávcadanezospisovéhomateriálu,doktoréhomožnonazrieť,
vydá rovnopis, alebo vyhotoví fotokópie alebo listinnú podobu elektronického dokumentu a vydá ich

daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi a na ich požiadanie osvedčí ich zhodu s originálom.
32. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo
iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií

a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému
subjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnostivšeobecne
známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k

zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.33. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,

aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
34. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku
Krajského súdu v Nitre po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a

dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná
sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované
na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení krajského súdu v konaní. Sťažovateľ namietal dôvody
kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP.
35. Kasačný súd uvádza, že sťažovateľ síce podal kasačnú sťažnosť s namietaným dôvodom podľa
§ 440 ods. 1 písm. f) SSP, ale jej obsah bol v danej časti neurčitý. Kasačný súd sa preto nemohol

zaoberať vágne formulovanou generálnou výhradou sťažovateľa o neexistencii administratívneho spisu,
resp. o manipulácii so spisom a absencii čísla konania na protokole (§ 47 písm. b) Daňového poriadku)
a oboch rozhodnutí správnych orgánov. Kasačný súd preveril uvedené námietky ako aj označené
listiny (obsahujú čísla konania), ktoré sú riadne založené v administratívnom spise so záverom, že sú
nedôvodné. Pritom na uvedené námietky adekvátnym spôsobom reagoval aj správny súd a je teda

nadbytočné, aby ich kasačný súd uvádzal duplicitne.
36. Sťažovateľ na druhej strane dôvodne poukázal na to, že rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávne
posúdeného stavu veci, kedy nie je možné na jeho ťarchu pripočítať, že dodávateľ je pasívny počas
daňovej kontroly. A rovnako záver o tom, že akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného
plneniazostranydodávateľaniesúdôkazomotom,žeurčitéplnenieboloireálneuskutočnenédaňovým

subjektom uvedeným na faktúre ako dodávateľ. Správny súd sa stotožnil s vyhodnotením vykonaných
dôkazov ako aj s ich právnym posúdením spočívajúcim v tom, že sťažovateľ v konaní nepreukázal,
že plnenie (dodanie tovaru) deklarované predmetnou faktúrou bolo reálne dodané práve spoločnosťou
BLAŽEK SK s.r.o. Pritom závery o nepreukázaní dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom vyplývali z
jeho nekontaktnosti.

37. Za nosnú argumentáciu sťažovateľa považuje kasačný súd najmä to, že v danej veci bola nesprávne
právne posúdená otázka spochybnenia dodania tovaru sťažovateľovi deklarovaným dodávateľom.
Rozpor v danej veci vníma kasačný súd v dvoch rovinách. Prvou rovinou je otázka spochybnenia
existencie materiálneho plnenia ako hmotnoprávnej podmienky vzniku práva na odpočet DPH a druhou
otázka spochybnenia dodania tovaru deklarovaným dodávateľom. Pokiaľ ide o spochybnenie dodania

tovaru, kasačný súd súhlasí so sťažovateľom, že je tu podstatný rozpor, ak správny súd na jednej
strane hovorí, že nemá preukázané dodanie tovaru a na druhej strane uvádza, že dodanie tovaru
má preukázané ale nepozná osobu dodávateľa. Ide pritom o podstatnú otázku, ktorá zostala pre
kasačný súd nevyriešená a teda či správca dane vôbec spochybnil existenciu tovaru, ako nevyhnutnej
hmotnoprávnej podmienky. Zároveň správcovi dane podľa kasačného súdu nič nebránilo v tom, aby v

prípade pochybností viedol svoje dokazovanie tak, že by preukázal, že tovar neexistoval, resp. išlo o
fiktívne dodanie tovaru.
38. Kasačný súd k uvedenému dodáva, že analogickú situáciu posudzoval v konaní vedenom pod sp.
zn. 3Sfk/31/2023 zo dňa 27.03.2025 a zohľadniac túto skutočnosť, kasačný súd v súlade s § 464 ods.
1 SSP poukazuje na odôvodnenie tohto skôr vydaného rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný senát

pri právnom posúdení tejto veci plne stotožňuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza:
„21.Vo vzťahu k otázke spochybnenia dodania tovaru deklarovaným dodávateľom kasačný súd
zdôrazňuje,žeustálenározhodovaciačinnosťnárodnýchsúdov,akoajSúdnehodvoraEÚ,identifikovala
rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť
správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH

(osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o (I) nekontaktnosť dodávateľa či
subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021), (II) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre
vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks

Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 06.09.2012,
bod 49), či (III) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64).“„22. Daňové orgány spochybnenie dodania tovaru dodávateľom postavili na jeho nekontaktnosti,
nemožnosti preverenia jeho účtovných a daňových dokladov, na tom, že nepodával daňové priznania a
že sa s ním sťažovateľ nikdy nekontaktoval. Išlo teda o okolnosti na strane dodávateľa a nie sťažovateľa

samotného. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci
Mahagében Kft., C-80/11, podľa ktorého daňové orgány nemôžu zamietnuť právo daňového subjektu
na odpočet DPH z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru
vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala
podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si

splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty, alebo z dôvodu, že
uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala,
že uvedené podmienky boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu
práva na odpočet dane upravené v smernici 2006/112 boli splnené a že zdaniteľná osoba nedisponovala
informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať vznik nezákonností alebo daňového podvodu na
strane uvedeného vystaviteľa faktúry.“

VI. Záver
39. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý rozsudok
správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP
a rovnakou vadou trpí aj rozhodnutie žalovaného, ktoré nebolo vydané v súlade sú zákonom. Keďže
správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 v spojení s § 191

ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného
v spojení s rozhodnutím správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 s 2 v spojení s § 167 ods.
1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania,
ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne

správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov, ako aj Súdneho dvora EÚ, identifikovala rad okolností,

ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane
o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie
je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o (I) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov
ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020
zo dňa 25. mája 2021), (II) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo

dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD,
C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49),
či (III) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.