Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200889
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1020200889.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka,PhD.(sudcaspravodajca)ačlenovsenátuJUDr.ViolyTakáčovej,PhD.,LL.M.aJUDr.Martina
Tisa, v právnej veci žalobcu: M.. M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, N., zastúpeného advokátom JUDr.
Mariánom Ďurinom, so sídlom advokátskej kancelárie Sibírska 4, 831 02 Bratislava proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-57/2020 zo dňa 9. júna 2020, o kasačnej sťažnosti žalovaného
proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 4Sa/54/2020-95 zo dňa 21. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave zo dňa 21. februára

2024, č. k. 4Sa/54/2020-95 m e n í tak, správnu žalobu žalobcu z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 4Sa/54/2020-95
zo dňa 21. februára 2024 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) a § 191 ods. 3 písm. a)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „zákon č. 162/2015 Z.z.“)

zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. SPOU-PO-PK-57/2020 zo dňa 9. júna 2020 (ďalej
len „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“), ako aj rozhodnutie Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia č. SPOU-OSZ-35279-21/2020-VZ zo dňa
14. februára 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) ako rozhodnutie orgánu verejnej správy
nižšieho stupňa (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

2. Prvostupňovým rozhodnutím Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho

zabezpečenia podľa § 67 ods. 4, § 105 ods. 4 písm. b) a § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002
Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) v súlade s § 261 ods. 3 písm. b), § 66 ods. 3 v
spojení s § 293l ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zvýšilo výsluhový dôchodok vyplácaný žalobcovi k 09. decembru 2016 v
sume 1.006,87 Eur mesačne od uvedeného dňa o sumu 19,85 Eur na sumu 1.026,72 Eur mesačne,
od 01. júla 2017 o sumu 9,57 Eur na sumu 1.036,29 Eur mesačne, od 01. júla 2018 o sumu 19,20

Eur mesačne na sumu 1.055,49 Eur mesačne a od 01. júla 2019 o sumu 19,20 Eur mesačne na sumu
1.074,69 Eur mesačne. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
odvolanie, v ktorom v zásade namietal najmä to, že mu neboli zohľadnené všetky doby poistenia, či už
v osobitnom alebo všeobecnom systéme poistenia.3. Preskúmavaným rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-57/2020 zo dňa 9. júna 2020 žalovaný odvolanie
žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení následne uviedol, že predmetom

konania bolo rozhodovanie o nároku žalobcu na zvýšenie vyplácanej dávky výsluhového zabezpečenia,
a to výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, za dobu dôchodkového poistenia
získanúpo31.decembri2003.Vysvetlil,že žalobcadňa4.marca2001dovŕšildôchodkovývek55rokov.
Po dovŕšení dôchodkového veku aj naďalej zotrval v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru.
Žalobcovi skončil služobný pomer príslušníka Policajného zboru uvoľnením podľa § 191 ods. 1 zákona

č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) dňom 31. júla 2001. V zmysle § 210 ods. 1 a § 211 ods. 1 písm. d)
a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2002, bol žalobcovi priznaný výsluhový
príspevok od 01. augusta 2001 za dobu služobného pomeru v rozsahu 32 skončených rokov, z toho
viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií. V zmysle § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. sa výsluhový

príspevok odvolateľa považuje od 01. júla 2002 za výsluhový dôchodok. Dňa 9. decembra 2019 bola
odboru sociálneho zabezpečenia žalovaného zo Sociálnej poisťovne, ústredie, postúpená žiadosť
odvolateľa o priznanie starobného dôchodku od 01. júla 2008 podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a žiadosť zo dňa 6.
septembra 2013 o nové posúdenie nároku a výšky dôchodku tri roky spätne. Obidve žiadosti boli podľa

ich obsahu posúdené ako jedno podanie, a to ako žiadosť o zvýšenie poberanej výsluhovej dávky podľa
§ 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. Odborom sociálneho zabezpečenia žalovaného bolo následne
podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. vykonané konanie vo veci zvýšenia dávky výsluhového
zabezpečenia - výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. V rámci tohto
konania bol riadne zistený skutočný stav veci a boli zabezpečené potrebné podklady pre rozhodnutie.

Z písomných podkladov Sociálnej poisťovne, ústredia, doručených na odbor sociálneho zabezpečenia
žalovaného dňa 30. decembra 2019 a 28. januára 2020 bolo zistené, že doba dôchodkového postenia,
ktorú žalobca získal po 31. decembri 2003, trvala od 01. januára 2004 do 30. júna 2008. Za uvedené
obdobie dôchodkového poistenia bolo do Sociálnej poisťovne odvedené poistné na starobné poistenie
odvolateľa v sume 6.521,01 Eur, ktoré Sociálna poisťovňa, ústredie previedla na osobitný účet odboru

sociálneho zabezpečenia žalovaného. Tým boli u žalobcu splnené podmienky ustanovené v § 67 ods.
4 zákona č. 328/2002 Z. z. pre zvýšenie jeho výsluhového dôchodku. Konanie bolo zo strany odboru
sociálneho zabezpečenia žalovaného ukončené vydaním napadnutého rozhodnutia, a to zvýšením
výsluhovéhodôchodkupodľa§67ods.4,§105ods.4písm.b)a§81ods.3písm.a)zákonač.328/2002
Z. z., v súlade s § 261 ods. 3 písm. b), § 66 ods. 3 v spojení s § 2931 ods. 1 zákona č. 461/2003

Z. z., s nárokom na jeho výplatu v prepočítanej sume od 09. decembra 2016. Poberateľ výsluhového
príspevku, ktorý zároveň splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, mal možnosť voľby,
t.j. mohla mu byť priznaná a vyplácaná iba jedna dávka, a to buď starobný dôchodok s prídavkom k
tomuto dôchodku alebo výsluhový príspevok. Žalobca nemohol a ani nemôže poberať obidve dávky
súčasne, čo vyplýva z ustanovenia § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom do 30. júna

2002. Žalobca po skončení služobného pomeru, pričom v tom čase už dôchodkový vek mal a spĺňal
podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb., sa rozhodol
požiadať o priznanie výsluhového príspevku a nie o priznanie starobného dôchodku a prídavku k nemu.
Dôvodom bola tá skutočnosť, že výška výsluhového príspevku ku dňu jeho priznania, teda k 01. augustu
2001, bola 17.816,- Sk mesačne, a to za 32 skončených rokov služobného pomeru, naproti tomu

maximálna suma starobného dôchodku podľa § 133 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., ktorá
by mohla byť žalobcovi priznaná, by bola v sume 7.740,- Sk mesačne. Odvolateľ však po skončení
služobného pomeru o starobný dôchodok z už uvedených dôvodov nepožiadal, čím konkludentným
spôsobom prejavil vôľu - súhlas, aby sa mu naďalej vyplácal výsluhový príspevok. Z ustanovenia § 124
ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že výsluhový príspevok žalobcu, ku dňu účinnosti zákona č.

328/2002 Z. z. vyplácaný odborom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
zostáva aj naďalej výsluhovým príspevkom, teda nie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa § 38
a § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. Za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa iba považuje
na účely ďalšieho trvania nároku naň a jeho výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia
policajtov. Napriek tomu, že žalobca nepoberá starobný dôchodok, ale výsluhový príspevok, ktorý sa

považuje za výsluhový dôchodok, je potrebné hľadieť na túto výsluhovú dávku ako na dávku, ktorá
plní funkciu starobného dôchodku. Z uvedeného dôvodu je možné jeho zvyšovanie za ďalšiu dobu
dôchodkového poistenia, získanú najskôr po 31. decembri 2003, realizovať rovnakým spôsobom, ako
sa zvyšujú za ďalšiu dobu dôchodkového poistenia starobné dôchodky priznané podľa všeobecnýchpredpisov o sociálnom poistení a sociálnom zabezpečení. Uvedený postup je upravený ustanovením
§ 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. V odôvodnení žalovaný ďalej pokračoval detailným upresnením
výpočtu zvýšenia výsluhového dôchodku. Uviedol, že žalobca bol dôchodkovo poistený od 01. januára

2004 do 31. júla 2006, t.j. spolu 904 dní. Za túto dobu dôchodkového poistenia žalobcovi patrí zvýšenie
výsluhového dôchodku o 7,50 % (904 : 90 = 10,0444, to znamená, že za desaťnásobok 90 dní mu
patrí zvýšenie o 10 x 0,75 % čo je 7,50 %) priemerného mesačného zárobku, ktorého suma 4.067,- Sk
bola vypočítaná ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok. Uvedených 7,50 % z tohto priemerného
mesačného zárobku predstavuje zvýšenie výsluhového dôchodku o 306,- Sk mesačne. Žalobca mal

za obdobie od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2006 osobný vymeriavací základ (ďalej len „OVZ“)
113.642,- Sk. Osobný mzdový bod (ďalej len „OMB“) za uvedené obdobie dôchodkového poistenia sa
určil ako podiel OVZ a všeobecného vymeriavacieho základu (ďalej len „VVZ“) za rok 2006, ktorý bol
ustanovený v sume 225.132,- Sk. OMB za rok 2006 sa teda rovná 113.642,- Sk : 225.132,- Sk, čo je
0,5048 po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor. Žalobca mal za obdobie od 01. januára 2007
do 31. decembra 2007 OVZ 266.717,- Sk. OMB za uvedené obdobie dôchodkového poistenia, ktoré je

predposledným rokom dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok, sa určil ako
podiel OVZ za rok 2007 a VVZ za rok 2006, ktorý bol ustanovený v sume 225.132,- Sk. OMB za rok 2007
sa teda rovná 266.717,- Sk : 225.132,- Sk, čo je 1,1848 po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor.
Žalobca mal za obdobie od 01. januára 2008 do 30. júna 2008 OVZ 146.775,- Sk. OMB za uvedené
obdobie dôchodkového poistenia, ktoré je posledným rokom dôchodkového poistenia po vzniku nároku

na starobný dôchodok, sa určil ako podiel OVZ za rok 2008 a VVZ za rok 2006, ktorý bol ustanovený
v sume 225.132,- Sk. OMB za rok 2008 sa teda rovná 146.775,- Sk : 225.132,- Sk, čo je 0,6520 po
zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor. Súčet OMB za obdobie dôchodkového poistenia od 01.
augusta 2006 do 30. júna 2008 je 2,3416. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01. júlu 2008 podľa
§ 64 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. bola 249,14 Sk. Zvýšenie výsluhového dôchodku za obdobie

dôchodkového poistenia od 01. augusta 2006 do 30. júna 2008 bolo určené ako súčin súčtu jednej
polovice OMB a aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2008, tzn. 2,3416 : 2 x 249,14 = 291,693112,
čo je po zaokrúhlení 292,- Sk. Suma zvýšenia výsluhového dôchodku je súčet 306,- Sk a 292,- Sk,
čo je spolu 598,- Sk a po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na eurocent smerom nahor
predstavuje sumu 19,85 eur. Žalobcovi bol k 09. decembru 2016, t. j. tri roky spätne odo dňa doručenia

prejednávanej žiadosti odboru sociálneho zabezpečenia žalovaného, vyplácaný výsluhový dôchodok v
sume 1.006,87 eur mesačne. Za obdobie dôchodkového poistenia od 01. januára 2004 do 30. júna 2008
bol žalobcovi v súlade s § 105 ods. 4 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. vyplácaný výsluhový príspevok,
ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, pričom plní funkciu starobného dôchodku, v sume 1.006,87
Eur mesačne, zvýšený od 09. decembra 2016 o 19,85 Eur mesačne na sumu 1.026,72 Eur mesačne.

Od 01. júla 2017 bol podľa § 68 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhový dôchodok v sume
1.026,72 Eur mesačne zvýšený za 32 skončených rokov služobného pomeru o pevnú sumu 9,57 Eur
na sumu 1.036,29 Eur mesačne. Od 01. júla 2018 bol podľa § 143ah ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.
z. výsluhový dôchodok v sume 1.036,29 Eur mesačne zvýšený za každý skončený rok doby trvania
služobného pomeru o pevnú sumu 0,60 Eur, t. j. o sumu 19,20 Eur mesačne na sumu 1.055,49 Eur

mesačne. Od 01. júla 2019 bol podľa § 143aj ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhový dôchodok
v sume 1.055,49 Eur mesačne zvýšený za každý skončený rok doby trvania služobného pomeru o
pevnú sumu 0,60 Eur, t. j. o sumu 19,20 Eur mesačne na sumu 1.074,69 Eur mesačne. Prvostupňovým
rozhodnutím odboru sociálneho zabezpečenia žalovaného bol realizovaný zákonný postup stanovený
v § 261 ods. 3 písm. b) a § 293l ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. pre zvýšenie starobného dôchodku

žalobcu za ďalšiu dobu dôchodkového poistenia získanú po dovŕšení dôchodkového veku, najskôr však
po 31. decembri 2003. Žalovaný na dôvažok v odôvodnení uviedol, že žalobcovi nárok na starobný
dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý mu Sociálna poisťovňa, ústredie priznala podľa tohto
zákona, nikdy nevznikol. Nie je preto možné prihliadať na žalobcovu požiadavku, aby odbor zvýšil
výsluhový dôchodok o sumu, o ktorú mu Sociálna poisťovňa, ústredie ňou vyplácaný starobný dôchodok

znížila, ani aby mu bol vyplatený rozdiel na starobnom dôchodku, o ktorý ho Sociálna poisťovňa podľa
neho ukrátila. Takáto požiadavka je zjavne neopodstatnená. Žalobcovi bol výsluhový dôchodok za dobu
ďalšieho dôchodkového poistenia získanú vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia po 31.
decembri 2003, zvýšený takým spôsobom a v takej výške, ako keby žalobca poberal starobný dôchodok.
Druhostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 12. júna 2020.

4. Druhostupňové rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, o ktorej správny súd rozhodol
napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Správny súd vec posúdil a aplikujúc
ustanovenia § 199 až 205 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a preto rozhodol o zrušenítak druhostupňového rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci žalovanému na
ďalšie konanie. V podstatnom pritom vychádzal zo skutočností, ktoré sú podrobnejšie opísané v bode
3 a vyššie. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca v odvolaní proti

prvostupňovému rozhodnutiu namietal okrem iného aj to, že pri výpočte jeho dôchodkovej dávky mali
byť zohľadnené všetky doby poistenia, a to doba služby z osobitného systému, ako aj doba poistenia zo
všeobecného systému. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správny súd ustálil, že žalovaný sa s
touto námietkou v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal. Žalovaný to síce naznačuje, avšak
podľa názoru správneho súdu mohol a mal v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia podrobnejším

a pre žalobcu zrozumiteľnejším spôsobom vysvetliť, či a ktoré obdobia (z celkového) dôchodkového
poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia mu pri výpočte dôchodkovej dávky zohľadnené
boli, resp. neboli, a ak neboli, tak z akého dôvodu. Odôvodnenie rozhodnutia slúži na to, aby účastníkov
presvedčilo,ževýrokrozhodnutiavychádzazospoľahlivozistenéhoskutkovéhostavuveciarozhodnutie
správneho orgánu je správne a zákonné. Odôvodnenie má byť dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité.
Musí z neho byť zrejmé, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Súd

netvrdí, že rozhodnutie žalovaného je v tomto smere nesprávne, avšak nie je dostatočne odôvodnené (a
tedajevtejtočastinepreskúmateľné).VtejtosúvislostipoukázalsprávnysúdajnarozsudokNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. marca 2016, sp. zn. 1So/113/2014.

5. Správny súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že najpodstatnejším dôvodom, pre

ktorý súd zrušil preskúmavané rozhodnutie, je skutočnosť, že uvedené rozhodnutie vychádza podľa
názoru správneho súdu z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odbor sociálneho zabezpečenia
žalovaného tak v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedli,
že zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcovi bolo priznané tri roky spätne od uplatnenia nároku. Za
deň uplatnenia nároku pritom považovali deň, keby bola odboru sociálneho zabezpečenia žalovaného

doručená zo Sociálnej poisťovne žiadosť žalobcu, teda 09. decembra 2019. Z administratívneho spisu
pritom vyplýva, že žalobca podal žiadosť o starobný dôchodok dňa 1. júla 2008, a žiadosť o nové
posúdenie nároku na starobný dôchodok dňa 6. septembra 2013, aj keď na nepríslušný orgán (Sociálna
poisťovňa). A hoci žalovaný nezavinil situáciu, že mu Sociálna poisťovňa bez meškania nepostúpila
podania žalobcu, toto podľa názoru správneho súdu nemôže byť na ujmu žalobcu. Pokiaľ potom

žalovaný vychádzal z toho, že žalobca si nárok uplatnil dňom, kedy mu Sociálna poisťovňa postúpila
podania žalobcu (09. december 2019), a teda rozhodol o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu iba
za tri roky spätne (k 09. decembru 2016), vec nesprávne právne posúdil. V danom prípade správny súd
uzavrel, že žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenie § 105 ods. 4 písm. b) zák. č. 328/2002 Z. z. na
skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu.

6. Správny súd nad rámec súdneho prieskumu poukázal na čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach, ktorý je v Slovenskej republike použiteľný pokiaľ ide o nároky
na starobné dôchodky (čo je aj prípad žalobcu).

7. Záverom vyslovil správny súd právny názor, ktorým v ďalšom konaní zaviazal žalovaného opätovne
posúdiť dátum uplatnenia nároku žalobcu a následne teda aj dátum spätného priznania zvýšenia
výsluhového dôchodku a znovu vo veci rozhodnúť a nové rozhodnutie vo veci v súlade s požiadavkami
kladenými ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku náležite odôvodniť v smere naznačenom v
napadnutom rozsudku.

8. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi,
ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
9. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný dňa 19. apríla 2024 (ďalej aj ako
„sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie § 440 ods. 1
písm. g) SSP (správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci).

10. Žalovaný v kasačnej sťažnosti v prvom rade uviedol, že predmetom správneho konania
vedeného žalovaným, ako aj prvostupňovým orgánom, nebolo konanie o priznaní dávky výsluhového
zabezpečenia, a ani hodnotenie tzv. civilnej doby, resp. doby služby pre nárok na dávku. Predmetom
konania bolo zvýšenie už priznanej a poberanej dávky výsluhového zabezpečenia za obdobiedôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z.,
pričom spôsob určenia sumy zvýšenia, ani rozsah obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31.
decembri 2003 nerozporoval ani žalobca ani konajúci súd. Žalovaný podporne poukázal na uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 16/2016-22, podľa ktorého: „Výsluhový príspevok ako dávka
sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku
podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z
osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného
pomeru.“

11. Ďalej žalovaný v kasačnej sťažnosti poukázal na to, že zo Sociálnej poisťovne, ústredie mu dňa 09.
decembra 2019 bola odstúpená žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku z 01. júla 2008 podľa
zákona č. 100/1988 Zb. a neformálna žiadosť žalobcu zo dňa 6. septembra 2013 o nové posúdenie
nároku na starobný dôchodok a jeho výšky, a to tri roky spätne odo dňa jej podania, a tiež rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Sa/117/2018-45 zo dňa 28. augusta 2019. Žalovaný žiadosti

žalobcu posúdil ako jedno podanie, z obsahu ktorého vyplýva požiadavka na zvýšenie poberanej
výsluhovej dávky podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z., v zmysle ktorej aj postupoval a rozhodol.

12. K otázke určenia dňa uplatnenia nároku žalobcu, žalovaný pre vysvetlenie ozrejmil, že po
nadobudnutí účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dňa 1. januára 2004 sa v Sociálnej

poisťovni vo vzťahu k poberateľom dávok výsluhového zabezpečenia rozvinula istá rozhodovacia prax,
v zmysle ktorej boli nároky poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia aj posudzované. Ustálená
rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však riešila otázku nárokov poberateľov
dávok výsluhového zabezpečenia na dôchodkovú dávku zo všeobecného systému sociálneho poistenia
odlišne od rozhodovacej praxe Sociálnej poisťovne, v dôsledku čoho Sociálna poisťovňa pristúpila

k zmene vlastných postupov, ktoré zosúladila s rozhodovacou praxou súdov. Uvedená skutočnosť
zásadne ovplyvnila aj skutkovú a právnu situáciu žalobcu, kedy mal žalobca najskôr starobný dôchodok
zo Sociálnej poisťovne priznaný, následne znížený a v konečnom dôsledku nakoniec odňatý. Žalovaný s
poukazom na skutočnosť, že žalobca v čase od 1. júla 2008 do 10. júla 2020 poberal starobný dôchodok
zo Sociálnej poisťovne, hoci ho poberať nemal, a súčasne bol žalobcovi zvýšený poberaný výsluhový

dôchodok od 09. decembra 2016 za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003,
vyjadril svoj zásadný nesúhlas s názorom správneho súdu s aplikáciou rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva (rozsudok ESĽP vo veci Lelas proti Chorvátsku č. 55555/08) na situáciu žalobcu,
podľa ktorého štát, ktorého orgány nedodržali svoje vlastné vnútorné pravidlá a postupy, nemôže
profitovať z tohto protiprávneho konania a vyhnúť sa svojim záväzkom. Podľa názoru žalovaného bol

žalobca naopak „zvýhodnený“, nakoľko poberal nezákonne priznaný starobný dôchodok zo Sociálnej
poisťovne a súčasne má žalobca poberaný výsluhový dôchodok zvýšený od 09. decembra 2016, pričom
ide o obdobie prekrývajúce sa s obdobím poberania nezákonne priznaného starobného dôchodku zo
Sociálnej poisťovne. Z uvedeného je jednoznačné, že v situácii žalobcu to nie je štát, ktorý profituje na
protiprávnosti konania či už Sociálnej poisťovne alebo, podľa názoru správneho súdu, žalovaného.

13. Žalovaný je názoru, že nie je dôvod neaplikovať na skutkovú situáciu žalobcu ustanovenie § 105
ods. 4 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z., tak ako to uzavrel správny súd. Žalovaný má za to, že vec
správne právne posúdil, keď žalobcovi poberaný výsluhový dôchodok zvýšil tri roky spätne odo dňa,
kedy boli žalovanému doručené žiadosti žalobcu, ktorými si uplatnil nárok na zvýšenie poberanej dávky

výsluhového zabezpečenia. Okrem uvedeného, celé obdobie, t. j. obdobie od uplatnenia si nároku
žalobcu v Sociálnej poisťovni, hoci teda mal byť nárok uplatnený u žalovaného, mal žalobca pokryté
poberaním nezákonne priznaného starobného dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou, na ktorý
nárok nevznikol a nemal byť nikdy priznaný, pričom táto „protiprávnosť“ bola na prospech žalobcu.
Neaplikovať ustanovenie § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. a zvýšiť žalobcovi poberaný výsluhový

dôchodok viac ako tri roky spätne odo dňa uplatnenia nároku u žalovaného je podľa žalovaného
nedôvodným zvýhodňovaním žalobcu.

14. Žalovaný zdôraznil, že spôsob výpočtu zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu za obdobie
dôchodkového poistenia získané od 01. januára 2004 do 30. júna 2008 je podrobne uvedený v

odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Pričom zároveň uviedol, že absencia spôsobu hodnotenia
doby, či už civilnej alebo služobnej, na nárok na dávku v odôvodnení napadnutým rozsudkom zrušených
rozhodnutí v žiadnom prípade nemôže mať za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia o zvýšení užpriznanej a poberanej dávky výsluhového zabezpečenia za obdobie dôchodkového poistenia získané
po 31. decembri 2003 pre nedostatok dôvodov.

15. Sťažovateľ s ohľadom na uvedené žiadal, aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 rozsudok
Správneho súdu v Bratislave č. k. 4Sa/54/2020-95 zo dňa 21. februára 2024 zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

16. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 13. mája 2024. Uviedol, že napadnutý

rozsudok Správneho súdu v Bratislave považuje za správny a zákonný. Ďalej zdôraznil, že všetky
podrobnosti a dôvody k podanej žalobe už detailne opísal na pojednávaní konanom dňa 12. februára
2024, a že sa pridržiava svojich písomných odvolaní, podaní a vyjadrení uskutočnených v tu
prejednávanej veci, pričom nevidí dôvod na zmenu, či doplnenie. Žalobca opakovane vyjadril svoj
nesúhlas s posúdením jeho odpracovaného obdobia v civilnom sektore na účely požadovanej dávky
sociálneho zabezpečenia a zdôraznil, aby žalovaný v ďalšom konaní tieto skutočnosti náležite posúdil.

17. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti žalovaného bolo žalovanému doručené na vedomie dňa
16. mája 2024.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

III.A Procesný postup kasačného súdu

18. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“
alebo „kasačný súd“) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal
prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že
kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a
bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho

súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť je dôvodná.

19. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci
pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po

oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

20. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,
najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu č. k. 4Sa/54/2020-95 zo
dňa 21. februára 2024, ktorým správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) a § 191 ods. 3
písm. a) SSP zrušil (i) preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. SPOU-PO-PK-57/2020 zo dňa 9. júna
2020, ako aj (ii) rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia
č. SPOU-OSZ-35279-21/2020-VZ zo dňa 14. februára 2020 ako rozhodnutie orgánu verejnej správy

nižšieho stupňa, ktorým tento rozhodol o žiadosti žalobcu o zvýšenie výsluhového dôchodku od 9.
decembra 2016 za obdobie dôchodkového poistenia od 1. januára 2004 do 30. júna 2008 a (iii) vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

III.B Aplikovateľné právne predpisy

22. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.24.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

26. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

27. Podľa § 210 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období,
výsluhový príspevok (ďalej len "príspevok") patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto

zákonom policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil (ďalej len "oprávnený") uvoľnením podľa § 191.

28. Podľa § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, príspevok
patrí oprávnenému vo výške 30% zo základu pre výpočet dávky, ak služobný pomer trval aspoň po dobu
15 rokov.

29. Podľa § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, pri súbehu nároku
na príspevok s nárokom na starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo
na dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení a prídavku k dôchodku podľa
tohto zákona patrí oprávnenému podľa jeho voľby príspevok alebo dôchodok s prídavkom k dôchodku.

30. Podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, ak poistenec
Sociálnej poisťovne, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004 a
na výplatu tohto dôchodku je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad
sociálnehozabezpečenia,požiadaozvýšeniestarobnéhodôchodkupodľaosobitnéhopredpisu,vyžiada

si útvar sociálneho zabezpečenia alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia prevedenie poistného
na starobné poistenie, údaje o dobe trvania dôchodkového poistenia a údaje o príjmoch za obdobie
dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 od Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa
je povinná vyžiadané poistné na starobné poistenie a údaje o poistencovi odviesť útvaru sociálneho
zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia do 30 dní od vyžiadania,

ak také poistné nebolo zhodnotené pre nárok na dôchodok a jeho výšku Sociálnou poisťovňou. Starobný
dôchodok podľa osobitného predpisu v takom prípade zvyšuje príslušný útvar sociálneho zabezpečenia
ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

31. Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, výsluhové

príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 211 ods. 1 písm. d) a odseku 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v
znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové
dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.

32. Podľa § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, dávka

nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo
sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že
sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia
nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,

b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c) neprávom odoprela alebo
d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

33. Podľa § 143a bodu 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení zákona č. 447/2002 Z.z., od 1. júla 2002 sa na

sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov.34. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení platnom v rozhodnom období, vojak z povolania
má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,

b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

35. Podľa § 259 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 01. januáru 2004, v konaniach o nárokoch
na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu
dôchodkuzdôvodujedinéhozdrojapríjmu,onárokochnanáhraduškodyspôsobenúpracovnýmúrazom

alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z
garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli
pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo
zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo
podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody,
peňažnejnáhradealebopodporevnezamestnanostiužboloprávoplatnerozhodnuté,sarozhodnepodľa

predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

36. Podľa § 261 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, poistencovi,
ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004, zvyšuje sa starobný
dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006, ak tento

zákon neustanovuje inak,
a) bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003,
b) počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti za každých 90 dní dôchodkového poistenia o 0,75%
priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeral starobný dôchodok.

37. Podľa § 293l ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, starobný
dôchodok priznaný v sume určenej podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a starobný
dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný pomerný starobný dôchodok, sa zvyšuje za obdobie
dôchodkového poistenia získané po 31. júli 2006 podľa § 66 ods. 2 až 9.

III.C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

38. Primárnou úlohou kasačného súdu bolo preskúmať rozsudok Správneho súdu v Bratislave č.
k. 4Sa/54/2020-95 zo dňa 21. februára 2024 v?medziach podanej kasačnej sťažnosti a posúdiť, či
správny súd v konaní porušil zákon tým, že pri rozhodovaní rozhodol na základe nesprávneho právneho

posúdenia veci. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, kasačný
súd preskúmal ?aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj
rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy č. SPOU-PO-PK-57/2020 zo dňa 9. júna 2020, ako
aj rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia č. SPOU-
OSZ-35279-21/2020-VZ zo dňa 14. februára 2020, najmä z?toho pohľadu, či kasačné body sťažovateľa

sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu.

39.Vproceseposudzovaniazákonnostinapadnutéhorozsudkusprávnehosúdu,kasačnýsúdvychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré už poukázal detailne kasačný súd na

viacerých miestach tohto rozhodnutia, ako aj správny súd v?texte napadnutého rozsudku. Z?týchto
dôvodov ich najvyšší správny súd už v?ďalších konkrétnostiach neopakuje, súčasne na ne poukazuje
a dopĺňa o nasledujúce zistenia.

40. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu

žalovaného a Sociálnej poisťovne mal preukázané, že:

- na základe žiadosti žalobcu (adresovanej Sociálnej poisťovni, ústredie) o priznanie starobného
dôchodku zo dňa 1. júla 2008, bol žalobcovi zo strany Sociálnej poisťovne, ústredie právoplatným
rozhodnutím zo dňa 14. júla 2008 v zmysle § 65 a 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. priznaný starobný

dôchodok od 1. júla 2008;
- na neformálnu žiadosť žalobcu zo dňa 6. septembra 2013 o prepočítanie už priznaného starobného
dôchodku podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., Sociálna poisťovňa, ústredie po znovu posúdení nároku
a výšky starobného dôchodku žalobcu, rozhodnutím zo dňa 12. decembra 2014 žalobcovi podľa § 21ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., § 112 ods. 3 a 6, § 259 ods. 1, § 293k, § 82 a 293ce zákona č. 461/2003
Z.z., starobný dôchodok žalobcu od 10. júla 2014 znížila s odkazom na zovšeobecnený právny názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov SR pod číslom R 55/2011 a čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach (č. 128);
- Krajský súd v Bratislave, rozsudkom č. k. 10Sd/31/2015-66 zo dňa 5. júna 2018 zrušil pre
nepreskúmateľnosť rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie o znížení starobného dôchodku žalobcu
zo dňa 12. decembra 2014 a vrátil jej vec na nové konanie;

- Sociálna poisťovňa, ústredie vydala dňa 14. augusta 2018 nové rozhodnutie o znížení starobného
dôchodku žalobcu od 10. júla 2014;
- Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zo dňa 5. novembra
2018, odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie o znížení starobného dôchodku
žalobcu zo dňa 14. augusta 2018 zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie
potvrdil;

- Krajský súd v Bratislave, rozsudkom č. k. 8Sa/117/2018-45 zo dňa 28. augusta 2019 zrušil rozhodnutie
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 5. novembra 2018, v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 14. augusta 2018 z dôvodu ich nezákonnosti, keďže
podľa názoru krajského súdu v Bratislave, Sociálna poisťovňa nemala na ich vydanie právomoc. V
odôvodnení rozsudku krajský súd v Bratislave uviedol, že právomoc rozhodnúť o nároku žalobcu na

starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s ustanovením § 259 ods. 1 a § 274 zákona
č. 461/2003 Z.z. má príslušný orgán Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na základe uvedeného,
zaviazal generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne postúpiť vec na rozhodnutie o nároku žalobcu na
starobný dôchodok, uvedenému orgánu Ministerstvu vnútra SR;
- dňa 09. decembra 2019 bola v nadväznosti na právne záväzný názor Krajského súdu v Bratislave,

vyslovený v právoplatnom rozsudku č. k. 8Sa/117/2018-45 zo dňa 28. augusta 2019, odstúpená
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho zabezpečenia zo strany Sociálnej
poisťovne, ústredie žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 01. júla 2008, ako aj
neformálna žiadosť žalobcu zo dňa 6. septembra 2013 o nové posúdenie nároku na starobný dôchodok
a jeho výšku tri roky spätne odo dňa jej podania;

- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia posúdilo odstúpené žiadosti
podľa ich obsahu ako jedno podanie, a to ako žiadosť o zvýšenie poberanej výsluhovej dávky podľa §
67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z., pričom prvostupňovým rozhodnutím rozhodlo podľa § 67 ods. 4,
§ 105 ods. 4 písm. b) a § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. v súlade s § 261 ods. 3 písm.
b), § 66 ods. 3 a § 293l ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu, tak

ako je uvedené v bode 2 a vyššie;
- preskúmavaným rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutie zamietol
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, tak ako je uvedené v bode 3 vyššie.

41. V tejto súvislosti najvyšší správny súd úvodom uvádza, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek 55 rokov

v čase trvania služobného pomeru, a to dňa 04. marca 2001, pričom od uvedeného dňa splnil podmienky
vzniku nároku na starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. Služobný pomer žalobcu
bol ukončený podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. dňom 31. júla 2001, čím splnil podmienky
vzniku nároku na výsluhový príspevok v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. Podľa ustanovenia § 212 ods. 1
zákona č. 73/1998 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, pri súbehu nároku na výsluhový príspevok

s nárokom na starobný dôchodok, patril oprávnenému podľa jeho voľby buď príspevok alebo dôchodok s
prídavkom k dôchodku. Je tak evidentné, že žalobcovi po skončení služobného pomeru patrila len jedna
z týchto dávok, o výbere ktorej rozhodoval žalobca. Najvyšší správny súd zároveň dopĺňa, že výška
starobnéhodôchodkukudňu4.marca2001,kedyžalobcadovŕšildôchodkovývek,bolapodľa§133ods.
4 V. časti zákona č. 100/1988 Zb. obmedzená najvyššou výmerou 7.740,- Sk mesačne. Naproti tomu,

na výšku výsluhového príspevku sa obmedzenie najvyššou výmerou nevzťahovalo. Žalobca žiadosťou
zo dňa 21. júla 2001, doručenou orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR požiadal o
priznanie výsluhového príspevku od 1. augusta 2001. Na základe uvedeného bol žalobcovi rozhodnutím
č.p.: SPC-35.279-1/6-2001 zo dňa 6. augusta 2001 podľa § 210 ods. 1 a § 211 ods. 1 písm. d) a ods. 2
zákona č. 73/1998 Z.z. priznaný výsluhový príspevok od 1. augusta 2001, za dobu služobného pomeru

v rozsahu 32 skončených rokov, z toho viac ako 20 rokov v I. kategórií funkcií, v sume 17.816,- Sk
mesačne. Najvyšší správny súd má za preukázané, že žalobca sa tak v súlade s § 212 ods. 1 zákona č.
73/1998 Z.z. rozhodol pre poberanie výsluhového príspevku, ktorého suma bola ku dňu vzniku nároku
na jeho výplatu vyššia ako starobný dôchodok. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu ustanovenia § 212 ods.1 zákona č. 73/1998 Z.z., je kasačný súd toho názoru, že pokiaľ žalobcovi vznikol nárok na starobný
dôchodok súbežne s nárokom na výsluhový príspevok podľa príslušných ustanovení zákona č. 73/1998
Z.z. a žalobca sa v zmysle citovaného § 212 ods. 1 rozhodol pre výber výsluhového príspevku, patrí mu

len táto dávka, ktorá súčasne plní funkciu dávky výsluhového zabezpečenia ako starobný dôchodok.

42. V nadväznosti na vyššie uvedené, najvyšší správny súd zároveň dopĺňa, že dňa 1. júla 2002
nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z., podľa ustanovenia § 124 ods. 2 ktorého, výsluhové
príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 211 ods. 1 písm. d) a odseku 2 zákona č. 73/1998 Z.z. (čo platí

v tu posudzovanej veci aj pre žalobcu) a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú
za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. To znamená,
že výsluhový príspevok priznaný žalobcovi sa ako dôsledok legislatívnej zmeny upravujúcej sociálne
zabezpečenia policajtov, vrátane bývalých policajtov, považuje s účinnosťou od 1. júla 2002 za výsluhový
dôchodok a zvyšuje sa podľa ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z. Z ustanovenia § 124 ods. 2 zákona
č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že výsluhový príspevok žalobcu vyplácaný žalovaným, je naďalej výsluhovým

príspevkom, teda nie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa § 38 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z..
Za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa iba považuje na účely trvania nároku na
túto dávku výsluhového zabezpečenia, jeho výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia
policajtov a jeho zvyšovania podľa tohto zákona. Uvedené potvrdzuje aj právna prax. Napríklad, podľa
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) sp.

zn. 9So/112/2009: „Výsluhový príspevok nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku priznanému podľa
§ 39 zákona č. 328/2002 Z. z., zostáva výsluhovým príspevkom podľa zákona č. 73/1998 Z. z. a za
výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa na účely trvania nároku na dávku výsluhového
zabezpečenia priznanú podľa predchádzajúcich predpisov iba považuje.“ Kasačný súd opakovane
zdôrazňuje, že napriek tomu, že žalobca nepoberá starobný dôchodok, ale výsluhový príspevok, ktorý

sa považuje za výsluhový dôchodok, slúži táto výsluhová dávka ako ekvivalent starobného dôchodku, a
to osobitne s dôrazom na tomu predchádzajúcu možnosť výberu žalobcu medzi výsluhovým príspevkom
a starobným dôchodkom.

43. V tejto súvislosti poukazuje najvyšší správny súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

9So/214/2008, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR č. 5/2011, ktorý konštatoval: „Ak je príspevok
za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže
od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení)
plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy,
ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru.

Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby,
hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno
sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“
Obdobne rozsudok NS SR sp. zn. 9So/195/2015, uverejnený v Zbierke stanovísk NS SR č. 4/2018,
v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „Poberateľ príspevku za službu považovaného za výsluhový

príspevok podľa § 284 ods. 1 zákona č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície má v zmysle § 212 ods. 1 tohto zákona od dovŕšenia dôchodkového veku v období pred 1.
júlom 2002 nárok buď na tento príspevok alebo na starobný dôchodok. V takom prípade je právomoc na
rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok daná príslušnému orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky; nie je pritom právne významné, či a kedy policajt o starobný dôchodok aj požiadal a odkedy
mal nárok na výplatu starobného dôchodku.“

44. Najvyšší správny súd má za to, že ak žalobca ako poberateľ výsluhového príspevku, ktorý zároveň
splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, mal možnosť voľby podľa § 212 ods. 1 zákona č.

73/1998 Z.z. a mohla mu byť priznaná a vyplácaná iba jedna dávka (buď starobný dôchodok s prídavkom
k tomuto dôchodku alebo výsluhový príspevok), a pre jednu z týchto dávok sa rozhodol, žalobca ďalej
v nadväznosti na § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. nemohol a ani nemôže z uvedených dôvodov
poberať obidve tieto dávky. Kasačný súd je ďalej toho názoru, že napriek tomu, že žalobca nepoberá
dávku z osobitného sociálneho zabezpečenia kvalifikovanú ako starobný dôchodok, ale výsluhový

príspevok podľa § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý sa podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z.
považuje za výsluhový dôchodok, je potrebné vnímať túto výsluhovú dávku ako dávku, ktorá plní funkciu
starobného dôchodku. Pokiaľ teda podal žalobca na Sociálnu poisťovňu, ústredie žiadosť o priznanie
starobného dôchodku zo dňa 01. júla 2008, ako aj neformálnu žiadosť žalobcu zo dňa 6. septembra2013 o nové posúdenie nároku na starobný dôchodok a jeho výšku tri roky spätne odo dňa jej podania,
avšak krajský súd v Bratislave v konaní o preskúmanie zákonností rozhodnutí Sociálnej poisťovne o
uvedených žiadostiach, rozsudkom č. k. 8Sa/117/2018-45 zo dňa 28. augusta 2019 v odôvodnení

okrem iného uviedol, že (i) právomoc rozhodnúť o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona
č. 100/1988 Zb. v spojení s ustanovením § 259 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. má príslušný
orgán Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a (ii) zaviazal generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
v súlade s § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 postúpiť vec na rozhodnutie spolu so žiadosťou
žalobcu o uplatnenom nároku na starobný dôchodok uvedenému orgánu Ministerstva vnútra, žalovaný

v tu prejednávanej veci postupoval a posúdil žalobcom uplatnený nárok správne ako jednu žiadosť o
zvýšenie už žalobcovi skôr priznanej a poberanej dávky výsluhového zabezpečenia podľa § 67 ods. 4
zákona č. 328/2002 Z.z.. Táto skutočnosť nie je napokon medzi účastníkmi ani sporná.

45. Kasačný súd zároveň zdôrazňuje, že ak žalobca ako poberateľ výsluhovej dávky priznanej podľa
osobitného predpisu o sociálnom zabezpečení policajtov (podľa zákona č. 73/1998 Z.z.), dovŕšil

dôchodkový vek pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z., teda pred 1. júlom 2002, je právomoc
na zvýšenie výsluhovej dávky za dobu ďalšieho dôchodkového poistenia získanú po 31. decembri
2003 daná žalovanému. Uvedené vyplýva aj z rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/141/2014,
1So/113/2014 a sp. zn. 9So/134/2010.

46. Zvyšovanie výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok a súčasne plní
funkciu starobného dôchodku, a to za ďalšiu dobu dôchodkového poistenia získanú najskôr po 31.
decembri 2003, je možné realizovať rovnakým spôsobom ako sa zvyšujú za ďalšiu dobu dôchodkového
poistenia starobné dôchodky priznané podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a sociálnom
zabezpečení. Uvedený postup zvýšenia poberanej výsluhovej dávky je upravený ustanovením § 67 ods.

4 zákona č. 328/2002 Z.z. V súlade s uvedeným bol prvostupňovým rozhodnutím odboru sociálneho
zabezpečenia žalovaného, zvýšený výsluhový príspevok žalobcu, ktorý sa považuje za výsluhový
dôchodok, pričom v praxi nahrádza funkciu starobného dôchodku, a to s odkazom na ustanovenia § 67
ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení s § 261 ods. 3 písm. b), § 66 ods. 3 a § 293l ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z., a to za obdobie dôchodkové poistenia žalobcu získané po 31. decembri 2003.

47. Podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, ak poistenec
Sociálnej poisťovne, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004 a
na výplatu tohto dôchodku je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad
sociálnehozabezpečenia,požiadaozvýšeniestarobnéhodôchodkupodľaosobitnéhopredpisu,vyžiada

si útvar sociálneho zabezpečenia alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia prevedenie poistného
na starobné poistenie, údaje o dobe trvania dôchodkového poistenia a údaje o príjmoch za obdobie
dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 od Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa
je povinná vyžiadané poistné na starobné poistenie a údaje o poistencovi odviesť útvaru sociálneho
zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia do 30 dní od vyžiadania,

ak také poistné nebolo zhodnotené pre nárok na dôchodok a jeho výšku Sociálnou poisťovňou. Starobný
dôchodok podľa osobitného predpisu v takom prípade zvyšuje príslušný útvar sociálneho zabezpečenia
ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

48. Z postupu Sociálnej poisťovne a výsledku jej konania o žiadosti žalobcu zo dňa 1. júla 2008 o

priznanie starobného dôchodku a neformálnej žiadosti žalobcu zo dňa 6. septembra 2013 o nové
posúdenie nároku na starobný dôchodok a jeho výšku tri roky spätne odo dňa podania žiadosti,
je jednoznačne preukázané, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. p.: 460 304 7270 0 zo
dňa 14. júla 2008 žalobcovi podľa zákona č. 461/2003 Z.z. priznala starobný dôchodok. Dodatočne
rozhodnutiami zo dňa 12. decembra 2014 a zo dňa 14. augusta 2018 žalobcovi starobný dôchodok

opakovane znížila. Následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 8Sa/117/2018-45 zo dňa 28.
augusta 2019, rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 5. novembra 2018, o
opravnom prostriedku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 14. augusta 2018 o znížení
starobného dôchodku žalobcovi zrušil, z dôvodu, že dospel k záveru, že obidve rozhodnutia boli vydané
nepríslušným orgánom, a preto sú nezákonné. Z odôvodnenia predmetného rozsudku ďalej vyplýva,

že žalobcovi nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. nikdy nevznikol a Sociálna
poisťovňa, ústredie nebola na rozhodovanie o tomto nároku vecne príslušná. Ďalej Krajský súd v
Bratislavevpredmetnomrozsudkuuviedol,ževpreskúmavanomkonanímalgenerálnyriaditeľSociálnej
poisťovne žalobcovi dôchodok odňať. Zároveň zaviazal Sociálnu poisťovňu, ústredie, aby v súlade s §142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. postúpila vec na rozhodnutie, spolu so žiadosťami žalobcu
uvedenými vyššie, čo Sociálna poisťovňa realizovala. Žiadosti žalobcu boli zo strany Sociálnej poisťovne
doručené žalovanému dňa 9. decembra 2019.

49. V nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Bratislave uvedený v predchádzajúcom bode vyššie,
kasačný súd súhlasne dodáva, že vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm.
a) zákona č. 100/1988 Zb. (čo bolo relevantné aj v tu posudzovanej veci žalobcu pri výbere voľby
výsluhového príspevku podľa zákona č. 73/1998 Z.z.) súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na

starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 41/2003 Z.z.. Žalobca totiž nebol po vzniku nároku na starobný
dôchodok naďalej k 31. decembru 2003 nepretržite zamestnaný, preto sa na neho nevzťahuje ani
ustanovenie§261ods.1zákonač.461/2003Z.z.,podľaktorého,sumastarobnéhodôchodkupoistenca,
ktorýsplnilpodmienkynárokunatentodôchodokpred1.januárom2004,jepovznikunárokunastarobný
dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný
dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona.

50. V preskúmavanej veci mal kasačný súd za preukázané, že v dňoch 30. decembra 2019 a 28.
januára 2020 boli odboru sociálneho zabezpečenia žalovaného doručené podklady vo veci zvýšenia
dávky výsluhového zabezpečenia podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z., z ktorých vyplýva, že
žalobca získal po 31. decembri 2003 dobu dôchodkového poistenia od 1. januára 2004 do 30. júna

2008. Za uvedené obdobie dôchodkového poistenia bolo odvedené poistné v sume 6.521,01 Eur, ktoré
Sociálna poisťovňa previedla na osobitný účet žalovaného dňa 30. januára 2020, čím boli u žalobcu
splnené podmienky pre zvýšenie jeho výsluhového dôchodku.

51. Dňa 24. júna 2020 bolo žalovanému doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa

5. júna 2020, ktorým žalobcovi odňala starobný dôchodok k 1. júlu 2020, z dôvodu svojej vecnej
nepríslušnosti na jeho priznanie.

52. Odbor sociálneho zabezpečenia žalovaného vo svojom prvostupňovom rozhodnutí č. SPOU-
OSZ-35279-21/2020-VZ zo dňa 14. februára 2020 o zvýšení výsluhového dôchodku od 9. decembra

2016 v spojení s druhostupňovým rozhodnutím žalovaného č. SPOU-OSZ-35279-21/2020-VZ zo dňa
14. februára 2020, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie,
sa obidva žalované správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí detailne zaoberali výpočtom
zvýšenia výsluhového dôchodku, vrátane popisu osobitných kritérií postupu a posudzovania jednotlivých
období dôchodkového poistenia žalobcu po 31. decembri 2003, tak ako je podrobne uvedené

v bodoch 3 a vyššie. Z?týchto dôvodov ich najvyšší správny súd už v?ďalších konkrétnostiach
neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Kasačný súd v tejto súvislosti ďalej dodáva, že keďže platí
všeobecné pravidlo o?jednote prvostupňového správneho konania a?druhostupňového správneho
konania, a?teda, že prvostupňové a?druhostupňové správne rozhodnutie tvorí jeden celok, pokiaľ
by aj prvostupňové správne rozhodnutie bolo postihnuté vadou nepreskúmateľnosti, či už pre

nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov, je to druhostupňový správny orgán, ktorý takéto
pochybenie môže odstrániť. V tu prejednávanej veci, je však tak z odôvodnenia prvostupňového, ako
aj druhostupňového rozhodnutia žalovaného správneho orgánu dostatočne zrejmý postup podrobného
výpočtu a posudzovania jednotlivých dôb dôchodkového poistenia žalobcu po 31. decembri 2003 na
účely zhodnotenia zvýšenia skôr priznaného výsluhového dôchodku. Odôvodnenie druhostupňového

rozhodnutia žalovaného v tu prejednávanej veci nad rámec bližšie ozrejmuje skutkové okolnosti, ako
aj právne posúdenie postupu príslušného žalovaného správneho orgánu. Preto pokiaľ ide o námietky
žalobcu uvedené v jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu odboru sociálneho zabezpečenia
žalovaného, na ktoré poukázal správny súd, tieto vyhodnotil kasačný súd ako nezrozumiteľné a
nejasné, smerujúce k všeobecnej nespokojnosti žalobcu s rozhodnutiami Sociálnej poisťovne o znížení

skôr mu priznaného starobného dôchodku. Podľa názoru kasačného súdu žalobca väčšinu námietok
vzniesol len všeobecne, s konštatáciou právnej teórie, bez označenia jednotlivých častí odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia, bez prepojenia skutkových dôvodov s konkrétnym odôvodnením, a
napokon smerujúce voči rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ktoré s tu prejednávanou vecou nesúvisia,
a preto ich kasačný súd vyhodnotil ako irelevantné. S námietkami žalobcu, ktorými sa vyslovene

dožadujezvýšeniavýsluhovéhodôchodkuzostranyžalovanéhodovýšky,oakúmubolzníženýstarobný
dôchodok priznaný Sociálnou poisťovňou, sa podľa názoru kasačného súdu, žalovaný v odôvodnení
druhostupňového rozhodnutia vysporiadal v dostatočnej miere, a to najmä s poukazom na podrobný
postup výpočtu zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu. Na základe uvedeného, je kasačný súd tohonázoru, že obidve rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v tu prejednávanej veci sú dostatočne
a presvedčivo odôvodnené, uvádzajú úvahy, ktorými bol príslušný správny orgán vedený a nijako
nevybočujú zo zákonných ustanovení kladených na tento druh rozhodnutí.

53. Najvyšší správny súd ďalej konštatuje, že po vyhodnotení rozsahu a dôvodov kasačnej sťažnosti vo
vzťahu k napadnutého rozsudku správneho súdu, ako aj správnej žaloby vo vzťahu k prvostupňovému
rozhodnutiu správneho orgánu nižšieho stupňa žalovaného a k druhostupňovému rozhodnutiu
žalovaného, dospel k názoru, že nezistil ani iné skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o tom, že rozhodnutia

žalovaného vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Samotná skutočnosť, že sa žalobca
nestotožnil s právnym názorom žalovaného, nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutí žalovaného
správneho orgánu. V tejto súvislosti najvyšší správny súd podporne poukazuje na to, že „obsahom
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl.?6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať
očakávania a predstavy účastníka konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru

Ústavného súdu SR základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo?
svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 08.?marca?2017).

54. Osobitne k otázke právneho posúdenia dátumu uplatnenia nároku žalobcu na zvýšenie výsluhového
dôchodku a tomu zodpovedajúcemu dátumu spätného priznania zvýšenia výsluhového dôchodku
žalobcu, kasačný súd poukazuje na ustanovenie § 105 ods. 4 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z.,
aplikované v tejto súvislosti žalovaným, podľa ktorého dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového
zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo

jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v
nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej
zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka vypláca v nižšej sume, ako patrí. Je zrejmé, že citované
ustanovenie obsahuje pre spätné priznanie zvýšenia dávky výsluhového zabezpečenia dve lehoty, a to
lehotu objektívnu (t.j. viazanú na objektívnu skutočnosť nezávislú od vedomosti dotknutého subjektu,

spočívajúcu v časovom okamihu dňa, od ktorého zvýšenie výsluhovej dávky objektívne, vzhľadom
na splnenie zákonných podmienok, patrí) ako aj subjektívnu, ktorej začiatok plynutia je viazaný buď
na okamih zistenia povinného subjektu, že sa dávka priznala alebo vyplácala v nižšej sume alebo
na okamih uplatnenia nároku oprávneného subjektu na zvýšenie dávky, ak sa dodatočne zistí, že
sa dávka vypláca v nižšej sume ako patrí. Žalovaný, resp. príslušný odbor sociálneho zabezpečenia

žalovaného rozhodol o zvýšení výsluhového dôchodku tri roky spätne odo dňa uplatnenia nároku
žalobcu u žalovaného ako príslušného správneho orgánu na rozhodnutie v tu posudzovanej veci, t.j.
k 9. decembru 2016. Podľa názoru kasačného súdu, žalovaný vyhodnotil správne časový moment
uplatnenia nároku žalobcu, ako deň prijatia postúpených žiadostí žalobcu zo strany Sociálnej poisťovne,
t.j. 9. decembra 2019, a to s ohľadom na postup žalovaného podľa zákona č. 328/2002 Z.z.. V zmysle

ustanovenia § 84 ods. 1 citovaného zákona platí, že „na konanie o dávkach a službách sociálneho
zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.“
Týmto všeobecným predpisom je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „Správny poriadok“). Podľa § 18 ods. 2 Správneho poriadku platí,
že „konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému

vo veci rozhodnúť.“ Na základe uvedeného je kasačný súd toho názoru, že žalovaný pri posudzovaní
žiadostí žalobcu postupoval správne, keď vyhodnotil, že za deň uplatnenia nároku žalobcu považoval
deň,keďmuboladoručenázoSociálnejpoisťovnežiadosťžalobcu,t.j.dňa9.decembra2019azvýšenie
výsluhového dôchodku tak priznal žalobcovi tri roky spätne, t.j. k 9. decembru 2016 zohľadniac celkovú
dobu dôchodkového poistenia žalobcu vo všeobecnom systéme poistenia po 31. decembri 2003 v

zmysle § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z.

55. Kasačný súd na dôvažok dodáva, že v prípade žalobcu došlo v dôsledku vyššie uvedeného k
situácii, že tento od 1. júla 2008 do 1. júla 2020 poberal zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok,
hoci ho poberať nemal, nakoľko uvedený nárok žalobcovi nikdy nevznikol a Sociálna poisťovňa mu

ho priznať ani nemala. Súčasne žalobca poberal podľa zákona 73/1998 Z.z. výsluhový príspevok
priznaný od 01. augusta 2001, ktorý sa podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. považuje od
01. júla 2002 za výsluhový dôchodok. Tento bol žalobcovi počnúc 9. decembrom 2016 rozhodnutím
príslušnéhoodboružalovanéhozvýšený.Jeevidentné,žeideoobdobiavzájomnesaprekrývajúce,kedybol žalobca na účely hmotného zabezpečenia v starobe značne zvýhodnený v porovnaní s tým, ako by aj
hneď v tom čase mal žalobca priznaný zvýšený výsluhový dôchodok, namiesto nezákonne priznaného
starobného dôchodku od 1. júla 2008. V tejto súvislosti preto kasačný súd záverom dodáva, že pokiaľ

v tu posudzovanej veci poukazuje správny súd na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci
Lelas proti Chorvátsku, sťažnosť č. 55555/08, nejde o obdobný prípad ako prípad žalobcu, pretože (i)
tento priznaním starobného dôchodku zo strany Sociálnej poisťovne (ktorý žalobcovi nijako nepatril),
počnúc dňom 1. augusta 2001 nebol ukrátený na svojom práve na hmotné zabezpečenie v starobe,
skôr naopak bol zvýhodnený a (ii) Sociálna poisťovňa po prijatí oboch žiadostí žalobcu nekonala optikou

nepríslušného správneho orgánu, naopak žiadosťami sa dôkladne zaoberala a žalobcovi požadovanú
dávku dôchodkového zabezpečenia priznala a vyplácala až do 1. júla 2020. Až Krajský súd v Bratislave v
odôvodnenírozsudkuč.k.8Sa/117/2018-45zodňa28.augusta2019konštatoval,žeSociálnapoisťovňa
nie je príslušná na konanie a rozhodnutie o žalobcovom nároku. Žalobca však ukrátený nijako nebol,
nakoľko až do 1. júla 2020 starobný dôchodok od Sociálnej poisťovne v počte 12 rokov poberal.

56. S ohľadom na uvedené, podľa názoru kasačného súdu, správny súd tak dospel k nesprávnemu
záveru, že preskúmavané rozhodnutie trpí nedostatkom podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) v spojení s §
191 ods. 3 písm. a) SSP, a preto jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§
440 ods. 1 písm. g) SSP]. Kasačná sťažnosť je tak v tomto sťažnostnom bode dôvodná, v dôsledku
čoho kasačný súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania podľa §

5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia správneho súdu, rozsudok správneho súdu
postupom podľa § 462 ods. 3 SSP zmenil tak, že správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

57. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, §
167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov konania na správnom

súde a kasačnom súde nepriznal, keď žalobca v konaní úspech nedosiahol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168
veta druhá SSP).

58. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.