Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200041
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6023200041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej
veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom v Bratislave, Rovniankova č. 1667/14,
IČO: 31 820 174, právne zast.: JUDr. Jánom Tkáčom, advokátom a konateľom Tkáč & Partners, s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska č. 29, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská
Bystrica, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra č. 5943/1, za
účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Slovenská správa ciest, Investičná a výstavba a správa ciest, so
sídlom v Bratislave, Miletičova č. 19 a 2/ Mesto Lučenec, Novohradská č. 1, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného z 01. decembra 2022, Číslo: OU-BB-OOP3-2022/030125-002, o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici z 18. septembra 2024, č. k.
BB-74S/8/2023-103, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom z 18. septembra 2024, č. k.
BB-74S/8/2023-103 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej
len„SPP“)zamietolakonedôvodnúsprávnužalobu,ktorousažalobcadomáhalpreskúmaniazákonnosti
rozhodnutia žalovaného z 01. decembra 2022, Číslo: OU-BB-OOP3-2022/030125-002, ktorým tento
postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom
znení (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol žalobcom podané odvolanie a potvrdil prvostupňové
správne rozhodnutie Okresného úradu Lučenec, Odbor starostlivosti o životné prostredie z 11. júla 2022,

číslo OU-LC-OSZP-2022/004339-018. Predmetným rozhodnutím z 11. júla 2022 prvostupňový správny
orgán ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 1 a § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe
starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej
len „zákon č. 525/2003 Z.z.“), § 3 písm. k/, § 53 ods. 1 písm. c/ a § 56 písm. b/ zákona č. 24/2006 Z.z.
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom
znení (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“) vydal podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z.z. rozhodnutie,
podľa ktorého sa navrhovaná činnosť „I/71 Holiša - most cez železničnú trať ev. č. 71-002“, ktorá má

byť podľa predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti realizovaná v katastrálnom území J.
na parcelách KN-C: XXXX, XXXX, KN-E: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX, XXXX, ktorej predmetom a cieľom je rekonštrukcia mosta
ev. č. 71-002 podľa aktuálnych STN a EU noriem kvôli zabezpečeniu bezpečnosti a plynulosti cestnejpremávky na tomto cestnom ťahu sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Súčasne vo
výroku určil podmienky / opatrenia, ktoré bude potrebné v ďalšom procese dodržiavať.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 1, článku 9 ods. 3,4,5 Aarhuského dohovoru, článku 6 ods.
5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov
určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „Smernica č. 2011/92/EÚ“;
pozn. súdu), článku 7 ods. 2, článku 44 ods. 1, článku 45, článku 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,

§ 20a písm. a/, § 24 ods. 1 písm. i/, § 29 ods. 2,3,9,13, § 63 ods. 1, § 64 ods. 1 zákona č. 24/2006
Z.z., § 47 ods. 3 Správneho poriadku a v zmysle právnej úpravy ustanovenej SSP a dospel k záveru o
nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Správny súd po preskúmaní veci v kontexte na žalobcom uvádzané námietky uplatnené v podanej
správnej žalobe vyhodnotil postup správnych orgánov zákonným, obe správne rozhodnutia za riadne

odôvodnené, správne orgány postupovali v konaní v súčinnosti s účastníkmi konania, týmto poskytli
dostatočný priestor na uplatnenie ich práv, prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia uviedol
opatrenia vedúce k ochrane životného prostredia, pričom ich uloženie riadne odôvodnil, vychádzal tiež
zo stanovísk k zmene navrhovanej činnosti, ktoré v zákonom stanovenom termíne doručili oslovené
subjekty, ustanovenie § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z.z., ale ani iné ustanovenia tohto zákona

neurčujú, o aké podmienky má ísť, ich určenie je tak prenechané samotnému posudzujúcemu orgánu.
Ide teda o jeden z prípadov, kedy zákon priznáva tomuto orgánu správne uváženie, ktoré správne súdy
podľa § 27 ods. 2 SSP môžu preskúmať len do tej miery, či nevybočil z medzí a hľadísk určených
zákonom. Správny súd teda nemôže hodnotiť samotné opatrenie, len to, či správna úvaha, ktorá
viedla správny orgán k ich uloženiu nevybočuje zo zákonných medzí. Prvostupňový správny orgán

v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, prečo do výrokovej časti zapracoval opatrenia ako požiadavky
dotknutých orgánov a prečo nezapracoval iné, pričom na jeho správnej úvahe nevzhliadol správny súd
žiadne pochybenie. Za podstatné považoval, že žalobca mal v predmetnej veci predniesť konkrétne
skutkové a právne dôvody, prečo mal žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uložiť určité opatrenia
a prečo ich neuložením prekročil hranice správneho uváženia. Orgán verejnej správy zabezpečil

zverejnenie oznámenia o zmene navrhovanej činnosti prostredníctvom obce, rezortných orgánov a na
webových stránkach, čím bol umožnený verejnosti prístup k informáciám a zapojenie sa do procesu
v zisťovacom konaní, z ktorého dôvodu nebolo žalobcovi bránené v aktívnej účasti v tomto konaní.
Ďalej uviedol, že z obsahu § 63 zákona č. 24/2006 Z.z. nevyplýva, že by sa konzultácie za každých
okolností museli realizovať výslovne ústnou formou. Navyše z § 64 menovaného zákona vyplýva, že vo

vzťahu k realizácii konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť Správneho poriadku, teda ani § 21 o nariadení
ústneho pojednávania, pričom toto ustanovenie ponecháva na posúdení správneho orgánu, aby ústne
pojednávanie nariadil, ak to povaha veci vyžaduje. K žalobcom namietanému porušeniu § 24 ods. 1
písm.i/zákonač.24/2006Z.z.,ktorýsatýkazverejňovaniainformáciíonavrhovanejčinnostiajejzmene,
správny súd uviedol, že z ustanovenia § 24 ods. 1 písm. i/ zákona č. 24/2006 Z.z. vyplýva, že príslušné

orgány verejnej správy zverejňujú aj „iné informácie dôležité na vydanie záverečného stanoviska alebo
povolenia“, pričom toto ustanovenie je potrebné vykladať tak, že neupravuje povinnosť sprístupňovať
iné dokumenty ako tie, ktoré sú uvedené v danom ustanovení (tieto zákonodarca presne určil), ale týka
sa informácií nezachytených v dokumente. Ak toto ustanovenie odkazuje na „povolenie“, je potrebné
ho vykladať v súlade s definíciou tohto pojmu vymedzenou v § 3 zákona č. 24/2006 Z.z., pričom ide

o rozhodnutie v nasledujúcom povoľovacom konaní, a nie o rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní,
ktoré je predmetom súdneho prieskumu. K namietanému porušeniu § 22 ods. 6 zákona č. 24/2006
Z.z., týkajúceho sa povinnosti predložiť viaceré realizačné varianty navrhovanej činnosti, správny súd
aj s odkazom na § 64 písm. c/ zákona č. 24/2006 Z.z. uviedol, že postup pri upustení od variantného
riešenia sa neriadi ustanoveniami Správneho poriadku, proces upustenia od povinnosti vypracovať

viaceré varianty riešenia prebieha ešte pred samotným podaním žiadosti o vykonanie zisťovacieho
konania, čo znamená, že odvolací orgán nemôže v odvolacom konaní rozhodovať o veci, ktorá ani
nebola predmetom rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Navyše podľa § 29 ods. 1 písm.
b/ zákona č. 24/2006 Z.z. a prílohy č. 8a tohto zákona nie je povinnosťou vypracovávať oznámenie
o zmene navrhovanej činnosti vo viacerých variantných riešeniach. Porovnanie variantov a návrh

optimálneho variantu s prihliadnutím na vplyvy na životné prostredie je len obsahovou náležitosťou
v rámci prílohy č. 9, avšak toto sa netýka všetkých typov projektov. V tu posudzovanom prípade
išlo o rekonštrukciu existujúceho mosta, ktorý je v súčasnosti technicky nevyhovujúci. Rekonštrukcia
neznamená zmenu funkčného využitia krajiny, ale iba obnovu pôvodného technického stavu napôvodnom mieste. Vzhľadom na to, že sa tým nemenilo funkčné využitie mosta alebo okolia, nebolo
potrebné vypracovať viaceré varianty riešenia.

4. Správny súd tiež ďalšou výrokovou vetou zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a podanie
návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie ako nedôvodný
akcentujúc primárne na fakt, že žalobcom predložená otázka nie je relevantná, nespôsobilá ovplyvniť
rozhodnutie v prejednávanej veci.

5. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.

II.

6. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

7. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

8. Konkrétne uvádzal, že mal postavenie zainteresovanej verejnosti, teda subjektu chrániaceho verejný
záujem na úseku ochrany životného prostredia, pričom správny súd posudzoval správnu žalobu žalobcu

ako žalobu právnickej osoby, teda subjektu chrániaceho subjektívny záujem. Za takého stavu potom
správny súd nerozhodoval o tvrdení žalobcu, že boli porušené verejné záujmy v oblasti životného
prostredia,aleotom,čiboliporušenésubjektívneprávažalobcu,čožalobcapovažovalzadiskriminačné.

9. K tvrdeniu správneho súdu ohľadom niektorých námietok žalobcu majúcich nekonkrétny, teda

všeobecný charakter žalobca uviedol, že zo SSP vyplývajú prostriedky umožňujúce ne-konkrétnosť
a všeobecnosť námietok odstrániť, keď podľa § 59 SSP správny súd uznesením vyzve toho, kto
podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil. Ak takto správny súd nekonal, uznal správnu žalobu
za zrozumiteľnú. Zamietnutie správnej žaloby pre nezrozumiteľnosť nemožno posúdiť ako naplnenie
dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.

10. V ďalšej časti podanej kasačnej sťažnosti žalobca odkazoval na § 11 a § 12 zákona č. 17/1992
Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 17/1992 Zb.“) a v kontexte
na to tvrdiac, že aj pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa musí vychádzať nie z voľného
posúdenia zámeru, ale z aplikácie konkrétnych kritérií, pre konkrétne časti životného prostredia, pričom

na ich vyhodnotenie sa použijú hmotno-právne normy osobitných zákonov, ktoré regulujú ten-ktorý vplyv,
či zložku životného prostredia, ktorého sa dané kritérium týka. V administratívnom spise sa nachádza
tvrdenie, že zámer nespôsobuje významné vplyvy, ale toto tvrdenie nie je podložené na celkovom
zaťažení územia a vplyvoch na jednotlivé prahové hodnoty jednotlivých častí životného prostredia
podľa osobitného právneho predpisu, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Doteraz nie je

zrejmé, ktoré kritéria podľa prílohy č. 10 zákona č. 24/2006 Z.z. použil žalovaný na vyhodnotenie
vplyvov na životné prostredie. Správny súd nesprávne právne posúdil spôsob aplikácie § 29 ods. 13
zákona č. 24/2006 Z.z. v kontexte § 17 ods. 1 zákona č. 17/1992 Zb. Ustanovenie § 29 ods. 13
zákona č. 24/2006 Z.z. je normou procesnou určujúcou osobitné náležitosti rozhodnutia v kontexte §
47 Správneho poriadku, avšak materiálne podmienky rozhodnutia , ktorými majú byť environmentálne

opatrenia bližšie vymedzuje § 17 ods. 1 zákona č. 17/1992 Zb., ktorý ich chápe ako konkrétne
zmierňujúce opatrenia konkrétneho negatívneho vplyvu alebo preventívneho opatrenia, aby konkrétny
negatívny vplyv nenastal. Návrhy žalobcu smerujúce k opatreniam majú konkrétnu funkcionalitu vo
vzťahukochraneživotnéhoprostredia,pričomotýchtonávrhochmalsprávnyorgánrozhodnúťsriadnym
vysvetlením. Tiež namietal, že správny orgán neurčil medzné hodnoty oproti ktorým posudzoval zámer

z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie, a tým nezistil stav počiatočný pred realizáciou zámeru
a predpokladaný vplyv zámeru na jednotlivé časti životného prostredia kvantifikované konkrétnymi
medznými hodnotami, čím došlo k porušeniu práva verejnosti na ochranu životného prostredia, ako aj
úplné a pravdivé informácie o stave životného prostredia.

11. Žalobca ďalej namietal, že mu nebolo umožnené vykonať konzultácie podľa § 63 zákona č.
24/2006 Z.z., čím samotné konanie podľa tohto zákona bolo nezákonné, čo v ďalšom kroku spôsobilo
nezákonnosť samotného rozhodnutia zo zisťovacieho konania. V tomto smere uvádzal, že konzultácia
je samostatným inštitútom, ktorý má prebiehať v rámci administratívneho konania a má tvoriť podkladrozhodnutia. Konzultácia je vo svojej podstate dialóg medzi účastníkmi konania, ktorá odstraňuje
rozpory, v prípade zainteresovanej verejnosti vo vzťahu k ochrane verejného záujmu životného
prostredia. Podporne odkázal na články 6,7 a 8 Smernice č. 2011/92/EÚ a dodal, že správny orgán

žiadnym spôsobom neurčil ako bude konzultácie vykonávať, respektíve aký bol dôvod ich nevykonania.

12. Namietal tiež nedostatočné odôvodnenie rozsudku správneho súdu.

13. V závere s ohľadom na tvrdenú absenciu eurokonformného výkladu a aplikácie práva v oblasti

posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. zo strany správnych orgánov
ako aj súdov, požiadal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, aby sa podľa článku 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie obrátil na Súdny dvor Európskej únie s otázkami
i. „Či použitie § 42, § 177 ods. 2 a § 178 ods. 3 SSP je obligatórne na žalobcu, ktorý je
zainteresovanou verejnosťou ako naplnenie povinnosti súdneho orgánu členského štátu Aarhuského
dohovoru vyplývajúci z ustanovenia čl. 3 ods. 4 v spojení s čl. 19 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru (...)

ii. Či judikát NSS SR č. 6Svk/14/2021 nie je faktickým obchádzaním pôsobenia rozsudku Súdneho
dvora EÚ č. C-416/10 tým, že sa neúspechom sankcionuje ekologický spolok, ktorý len pôsobí podľa
Aarhuského dohovoru a spolieha sa na právo Európskej únie a vykonateľnosť rozsudkom Súdneho
dvora EÚ lebo práve už takúto snahu považuje za neprípustnú činnosť zainteresovanej verejnosti,
ktorú treba prostredníctvom neúspechu v žalobnej iniciatíve sankcionovať a teda efektívne nastaviť takú

rozhodovaciu prax, ktorá nehľadí na pôsobenie rozsudku SDEÚ C-416/10 či už ako názor najvyššej
súdnej autority EÚ ale ani nehľadí na jeho pôsobenie ako faktického výkladu práva EÚ. (...)
iii. Či procesný postup podľa správneho poriadku vo vzťahu ku konzultáciám zabezpečuje podrobné
dopredu známe pravidlá vyjadrovania k veci tak ako to predpokladá čl. 6 ods. 5 Smernice o EIA.“

14. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.

15. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo 06. decembra 2024 poukazujúc

na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného; rovnako ako vecne správny a riadne
zdôvodnený považoval rozsudok správneho súdu, z obsahu jednotlivých pripomienok, ktoré vzniesol
žalobca v zisťovacom konaní nevyplývali žiadne konkrétne negatívne vplyvy, prvostupňový správny
orgán vyhodnotil aj žalobcom navrhnuté opatrenia a dospel k záveru o ich nedôvodnosti, išlo totiž
o existujúci most, ktorého technický stav je natoľko zlý, že si vyžaduje rekonštrukciu, t.j. sú presne

známe vplyvy, ktoré má tento most, a to vplyv na vodu, pôdu, ovzdušie, prírodu, zdravie obyvateľov.
Dôjde len k úpravám na moste, ale bez ovplyvnenia okolitého prostredia a životného prostredia nad
prípustnú mieru. Nejde o nový objekt, ale existujúci, t.j. nedôjde k väčším vplyvom objektu na okolie,
než aké sú tohto času. S odkazom na § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z.z. uviedol, že stanovenie
jednotlivých podmienok na elimináciu, prípadne zmiernenie vplyvov na životné prostredie je v dispozícií

príslušného správneho orgánu, ktorý prihliada na jednotlivé stanoviská. Ústne vykonanie konzultácií
nepovažoval za opodstatnené, žalobcovi bolo v priebehu zisťovacieho konania umožnené vykonať
písomné konzultácie, t.j. mal možnosť zaslať písomné odôvodnené stanovisko, ako aj vyjadrenie k
predmetnej navrhovanej zmene. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú
sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

16. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 24. januára 2025 na vedomie.

17. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného nevyjadrili.

IV.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§
11 písm. h/ SSP) viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 ods.1,2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez

nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je
dôvodná.19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol
ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného z 01. decembra 2022, Číslo: OU-BB-OOP3-2022/030125-002, ktorým tento postupom podľa

§ 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol žalobcom podané odvolanie a potvrdil prvostupňové správne
rozhodnutie Okresného úradu Lučenec, Odbor starostlivosti o životné prostredie z 11. júla 2022, číslo
OU-LC-OSZP-2022/004339-018. Predmetným rozhodnutím z 11. júla 2022 prvostupňový správny orgán
vydal podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z.z. rozhodnutie, podľa ktorého sa navrhovaná činnosť
„I/71 Holiša - most cez železničnú trať ev. č. 71-002“, ktorá má byť podľa predloženého oznámenia o

zmene navrhovanej činnosti realizovaná v katastrálnom území J. na parcelách KN-C: XXXX, XXXX, KN-
E: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX,
XXXX, XXXX, ktorej predmetom a cieľom je rekonštrukcia mosta ev. č. 71-002 podľa aktuálnych STN
a EU noriem kvôli zabezpečeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na tomto cestnom ťahu sa
nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Súčasne vo výroku určil podmienky / opatrenia, ktoré

bude potrebné v ďalšom procese dodržiavať.

24. Zákon č. 24/2006 Z.z. upravuje postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných
vplyvov na životné prostredie strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením,
navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných

predpisov, pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov, práva a
povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov (§ 1).

25. Účelom zákona je najmä včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a
prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov

so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame
vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, objasniť
a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich
variantov, a to aj v porovnaní s nulovým variantom, určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu
životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu

životného prostredia, získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie
rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov (§ 2).

26. Podľa § 18 ods. 2 písm. d/ zákona č. 24/2006 Z.z., predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní
vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí

byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný
nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v
štádiu realizácie.

27. Podľa § 22 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z., príslušný orgán na základe žiadosti navrhovateľa môže

vo výnimočnom prípade upustiť do 30 dní od doručenia žiadosti od požiadavky variantného riešenia
navrhovanej činnosti najmä vtedy, ak nie je k dispozícii iná lokalita, alebo ak pre navrhovanú činnosť
neexistuje iná technológia. Ak z pripomienok predložených k zámeru podľa § 23 ods. 4 vyplynie potrebaposudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti, príslušný orgán uplatní požiadavku na
dopracovanie ďalšieho variantu v konaní podľa tohto zákona.

28. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z., príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru
alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude
posudzovať podľa tohto zákona.

29. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo
jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie
uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

30. Podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z.z., výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané
v zisťovacom konaní.

31. Podľa § 29 ods. 12 zákona č. 24/2006 Z.z., rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje
navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania
podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí
príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona.

32. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z.z., výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom
konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie,
či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v
ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,

výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné
prostredie.

33. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z., príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických
dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s

povoľujúcimorgánomaleboschvaľujúcimorgánom,rezortnýmorgánom,dotknutýmorgánom,dotknutou
obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu
posudzovania vplyvov.

34. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z., obsahom konzultácií medzi navrhovateľom,

obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä
a/ doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti,
b/ informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie
vrátane zdravia,
c/ vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami,

d/ doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení,
e/ obsah a rozsah poprojektovej analýzy.

35. Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení
rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.

36. Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z.z., na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní okrem
a/ konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,
b/ osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,

c/ upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,
d/ určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e/ určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f/ konfliktu záujmov podľa § 63a.

37. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.38. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

39. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného
mal preukázané, že:
- navrhovateľ (ďalší účastník konania 1/) podaním z 31. marca 2022 prvostupňovému správnemu orgánu

predložil za účelom vykonania zisťovacieho konania „Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti podľa
zákona č. 24/2006 Z.z.“
[cieľ stavby spočíva v rekonštrukcií mosta ev. č. 71-002 podľa aktuálnych STN a EU noriem kvôli
zabezpečeniu bezpečnosti cestnej premávky; most ev. č. 71-002 na ceste I/71 ponad železničnú trať
v k.ú. J. je v nevyhovujúcom stavebno-technickom stave; samotná rekonštrukcia mosta spočíva vo
vybúraníexistujúcehomostnéhozvrškuažpohornýpovrchnosnejkonštrukcieanáslednomzrealizovaní

novej spriahajúcej dosky a nového mostného zvršku, ďalej vo vybudovaní nových záverných stienok a
dobetonávke krídiel, zrealizovaní nových prechodových oblastí s prechodovými doskami, vybudovaní
revíznych schodísk pred a za mostom, očistení a reprofilácií ložísk, sanácii pohľadových plôch spodnej
stavby, oprave spevnených plôch v okolí mosta a odstránení náletových drevín z telesa cesty]
- prvostupňový správny orgán listom zo 07. apríla 2022 v súlade s § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z.

informoval verejnosť o tom, že navrhovaná činnosť podlieha zisťovaciemu konaniu; zároveň príslušné
informácie zverejnil v informačnom systéme EIA/SEA na stránke www.enviroportal.sk, upovedomil
verejnosť o doručení písomného stanoviska k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do 10 dní od
jeho zverejnenia na príslušnú adresu podľa § 29 ods. 8 zákona č. 24/2006 Z.z.; v rovnaký deň vydal
upovedomenie o začatí konania

- žalobca v postavení dotknutej verejnosti zaslal k príslušnému oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti
stanovisko z 19. apríla 2022
[žiadal, aby rozhodnutie obsahovalo zrozumiteľne vysvetlené priame a nepriame vplyvy na životné
prostredie, objasnilo a porovnalo jednotlivé varianty a určilo environmentálne opatrenia, aby záväzné
podmienky obsahovali aj prvky zelenej infraštruktúry a obnovy biodiverzity, opatrenia ochrany

vôd, opatrenia realizácia programu odpadového hospodárstva, opatrenia realizácie obehového
hospodárstva, žiadal uložiť také podmienky, ktoré by navrhovateľovi uložili povinnosť realizovať prvky
cestnej zelene v podobe odvodňovacích cestných rigolov upravených ako dažďové záhrady či výsadbu
cestných stromových alejí, realizovať opatrenie revitalizácie prirodzenej biodiverzity po ukončení
rekonštrukcie; žiadal pripomienky a podklady doručené k zámeru vyhodnotiť podľa § 20a zákona č.

24/2006 Z.z. a tiež riadne zhodnotenie posudzovania environmentálnych faktorov klíma / biodiverzita /
voda / vzduch / energie / hodnota]
-vpriebehuďalšiehosprávnehokonaniasiprvostupňovýsprávnyorgánzabezpečilpísomnéstanoviská,
konkrétne stanovisko:
i. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na úseku ochrany prírody a krajiny z 05. mája

2022
ii. Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky z 12. apríla 2022
iii. Okresného úradu Lučenec, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku odpadového
hospodárstva z 10. mája 2022
iv. Okresného úradu Lučenec, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku ochrany ovzdušia z 11.

apríla 2022
v. Okresného úradu Lučenec, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku ochrany prírody a krajiny
z 13. apríla 2022
vi. Okresného úradu Lučenec, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií z 19. apríla 2022
vii.OkresnéhoúraduBanskáBystrica,odborcestnejdopravyapozemnýchkomunikáciíz13.apríla2022

viii. Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja z 12. apríla 2022
ix. Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Lučenci z 13. apríla 2022
x. Železníc Slovenskej republiky z 20. apríla 2022
- prvostupňový správny orgán listom z 21. júna 2022 upovedomil žalobcu o podkladoch rozhodnutia
- prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 11. júla 2022, číslo OU-LC-

OSZP-2022/004339-018 vydal podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z.z. rozhodnutie, podľa ktorého
sa predložené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „I/71 Holiša - most cez železničnú trať ev.
č. 71-002“ nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z.; súčasne vo výroku určil podmienky /
opatrenia, ktoré bude potrebné v ďalšom procese dodržiavať- žalobca prvostupňové správne rozhodnutie z 11. júla 2022 napadol odvolaním
[primárne žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nedostatočné vyhodnotenie
vplyvov na životné prostredie, prvostupňový správny orgán bez výhrad akceptoval neochotu

navrhovateľa (ďalšieho účastníka konania 1/) dosahovať účel a cieľ zákona č. 24/2006 Z.z., namietal
porušenie práva verejnosti na informácie, bol uprednostnený ekonomický a hospodársky záujem pred
ekologickými záujmami, rozhodnutie neobsahuje identifikáciu, ktoré kritériá podľa prílohy č. 10 k zákonu
č. 24/2006 Z.z. boli zhodnotené, podmienky obsiahnuté v rozhodnutí nie sú zrozumiteľné a jednoznačné,
nespĺňajú charakteristiku zmierňujúcich opatrení, rozhodnutie neidentifikovalo ani len najvýznamnejšie

negatívne a pozitívne environmentálne vplyvy, nevyhodnotilo ich mieru a intenzitu, predmetom konania
neboli (okrem nulového variantu) dva odlišné realizačné varianty, ktoré by sa od seba líšili rôznou
intenzitou a kvalitou vplyvov na životné prostredie tak ako predpokladá § 22 ods. 6 zákona č. 24/2006
Z.z., neboli vykonané konzultácie]
- na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím z 01. decembra 2022, Číslo: OU-BB-
OOP3-2022/030125-002, žalobcom podané odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové správne

rozhodnutie z 11. júla 2022.

40. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo
vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného
administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov

a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa
k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú
dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho
správnehosúdupovažujeprávneposúdeniepreskúmavanejvecisprávnymsúdomzasprávneasúladné
so zákonom.

41. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že predmetom posúdenia je zmena navrhovanej činnosti
- rekonštrukcia mosta ev. č. 71-002 podľa aktuálnych STN a EU noriem kvôli zabezpečeniu bezpečnosti
cestnej premávky, keďže predmetný most je v nevyhovujúcom stavebno-technickom stave. Rovnako
je potrebné uviesť, že navrhovanou činnosťou nedôjde k zmene organizácie ani nárastu intenzity

dopravy oproti súčasnému stavu, keďže ide o rekonštrukciu už existujúceho mosta v mieste pôvodného
mostného objektu.

42. V rámci prebiehajúceho zisťovacieho konania v súvislosti s rekonštrukciou mosta si prvostupňový
správny orgán primárne zabezpečil súhlasné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej

republiky na úseku ochrany prírody a krajiny z 05. mája 2022, v ktorom najmä uviedlo, že lokalita
rekonštrukciemostasanachádzavextravilánemestaLučenec,územieaobjektysúdlhodobovyužívané
ako infraštruktúry na dopravu, záujmová lokalita sa nachádza v krajine s prvým stupňom územnej
ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 543/2002 Z.z.“) mimo chránených území národnej či európskej sústavy chránených území

Natura2000,rekonštrukciamostanezaberáchránenébiotopy,anivýznamnébiotopychránenýchdruhov
ani prvky územného systému ekologickej stability - biokoridory, biocentrá, genofondové lokality. V okolí
sa nachádzajú viaceré chránené územia, ktoré sú v dostatočnej vzdialenosti a nebudú ovplyvnené.
Najbližšie Chránené vtáčie územie (Poiplie) sa nachádza cca 300m, kde vzhľadom na rozsah a
charakter stavebných prác nie je predpoklad významného negatívneho vplyvu rekonštrukcie cesty a

mosta na toto chránené územie. Nepožadovalo, aby sa navrhovaná činnosť ďalej posudzovala podľa
zákona č. 24/2006 Z.z. s tým, že pri rekonštrukcii cesty a mosta bude potrebné dodržiavať príslušnú
legislatívu ohľadom odstraňovania inváznych druhov, výrubu drevín či všeobecnej ochrany prírody a
krajiny a zabezpečiť, aby pri činnostiach nedochádzalo k úhynu, respektíve zraneniam chránených
živočíchov počas realizácie aktivít. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky v stanovisku

z 12. apríla 2022 z dôvodu, že zmena navrhovanej činnosti bude mať málo významný vplyv na
životné prostredie počas výstavby a realizáciou dôjde k skvalitneniu životného prostredia, požadovalo
ukončiť proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Okresný úrad Lučenec, odbor starostlivosti
o životné prostredie na úseku odpadového hospodárstva v stanovisku z 10. mája 2022 odporučilo
neposudzovať zmenu predmetného zámeru podľa zákona č. 24/2006 Z.z. primárne uvádzajúc, že počas

rekonštrukčných prác sa predpokladá vznik odpadov kategórie O - Ostatné (pri búracích prácach -
betón, bitúmenové zmesi, železo, oceľ, a činnosťou stavebných pracovníkov komunálny odpad) a tiež
vznik odpadov kategórie N - Nebezpečné (pri používaní náterových, izolačných a tesniacich materiálov
- obaly, zvyšky nebezpečných látok, handry z čistenia, pri používaní a bežnej údržbe používanéhostrojného zariadenia - čistenie strojného zariadenia znečisteného ropnými látkami, v prípade havárie -
napríklad roztrhnutie nákladného automobilu, úkapy nebezpečných látok a iné). V závere navrhol prijať a
vykonať opatrenia na zabránenie vzniku a hromadeniu odpadov, zhodnocovať odpady vznikajúce počas

stavby vrátane odpadov vznikajúcich prevádzkou mechanizmov zabezpečujúcich stavbu, dodržiavať
ustanovenia § 14 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, nebezpečný odpad odovzdať na zneškodnenie len organizácii oprávnenej
s ním nakladať, evidovať materiálovú bilanciu odpadov vzniknutých počas realizácie stavby na tlačive
„Evidenčný list odpadu“. Okresný úrad Lučenec, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku

ochrany ovzdušia podľa svojho stanoviska z 11. apríla 2022 neidentifikoval žiadne bodové zdroje
znečisťovania ovzdušia. Plošným zdrojom znečistenia ovzdušia bude samotné stavenisko, zdrojom
znečistenia ovzdušia tuhými znečisťujúcimi látkami budú stroje a mechanizmy použité pri stavebných
a búracích prácach, spaľovacie motory mechanizmov produkujúce emisie. Vzhľadom na rozsah prác
a dobu ich realizácie nie je predpoklad významnejších vplyvov na kvalitu ovzdušia danej lokality; pôjde
o vplyvy dočasné, krátkodobé, s rôznou intenzitou pôsobenia, s lokálne obmedzeným pôsobením. Z

hľadiska ochrany ovzdušia nemal námietky k zmene navrhovanej činnosti a nevyžadoval predmetnú
činnosť posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Okresný úrad Lučenec, odbor starostlivosti o životné
prostredie na úseku ochrany prírody a krajiny v stanovisku z 13. apríla 2022 uviedol, že zmena
navrhovanej činnosti sa týka už existujúceho objektu v rámci ktorého dochádza k jeho rekonštrukcii,
celá zmena je naviazaná na existujúcu stavbu, v danej lokalite platí prvý stupeň územnej ochrany (tzv.

všeobecnej) s tým, že neevidoval iné vyššie záujmy ochrany prírody a krajiny, navrhovaná činnosť
nezasahuje ani do sústavy chránených území Natura 2000. Nepožadoval posudzovanie zámeru podľa
zákona č. 24/2006 Z.z. Okresný úrad Lučenec, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií v
stanovisku z 19. apríla 2022 k navrhovanej činnosti neuplatnil žiadne námietky. Okresný úrad Banská
Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií v stanovisku z 13. apríla 2022 uviedol, že

počas budovania mostného objektu bude doprava prebiehať po poloviciach, za regulovanej dopravy
semaforom v jednom jazdnom pruhu striedavo po nezrekonštruovanej polovičke. Navrhovaná činnosť
nie je v rozpore s platným územným plánom vyššieho územného celku Banská Bystrica, bude mať
pozitívny vplyv na pohodu a kvalitu života obyvateľstva, dôjde k odstráneniu bezpečnostného rizika na
mostnom objekte, ako aj zlepšenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v predmetnom úseku

z pohľadu tranzitnej, osobnej a nákladnej dopravy, zmena navrhovanej činnosti nebude predstavovať
zásadný nepriaznivý vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, zmenou navrhovanej činnosti
z pohľadu dopravy a ciest I. triedy sa nemenia prahové hodnoty pre povinné posudzovanie podľa
zákona č. 24/2006 Z.z. S predloženou zmenou navrhovanej činnosti vyjadril súhlas, predmetnú zmenu
nepožadoval posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Úrad Banskobystrického samosprávneho

kraja v stanovisku z 12. apríla 2022 potvrdil súlad zmeny navrhovanej činnosti s územným plánom
vyššieho územného celku; predmetnú zmenu nepožadoval posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z.
Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Lučenci v stanovisku z 13. apríla 2022 z
hľadiska ochrany pred požiarmi nepredpokladalo vznik negatívnych vplyvov na životné prostredie.
Železnice Slovenskej republiky v stanovisku z 20. apríla 2022 uviedol, že realizáciu a prevádzku

navrhovanej činnosti bude potrebné navrhnúť tak, aby neohrozovala, neobmedzovala bezpečnosť ani
žiadnym iným spôsobom neovplyvňovala prevádzku železníc a požiadal rešpektovať stavbu „ŽSR,
Elektrifikácia a optimalizácia trate Zvolen - Fiľakovo“ podľa Štúdie uskutočniteľnosti, územnú rezervu
pre zdvojkoľajnenie jednokoľajových úsekov trate Plešivec - Zvolen osobná stanica a územnú rezervu
pre trasu vysokorýchlostnej trate. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový správny orgán si zabezpečil

odborné stanoviská dotknutých orgánov k jednotlivým zložkám životného prostredia a s ohľadom
na charakter navrhovanej zmeny činnosti primárne zameraných na úsek odpadového hospodárstva,
ovzdušia, prírody a krajiny a ochrany pred požiarmi.

43. K námietkam žalobcu uplatneným v kasačnej sťažnosti najvyšší správny súd uvádza, že správny

súd nerozporoval postavenie žalobcu ako zainteresovanej verejnosti, rovnako nerozporoval jeho aktívnu
vecnú legitimáciu. Riadne sa žalobcom uplatnenými námietkami zaoberal a tieto riadne vo svojom
odôvodnení posúdil a vyhodnotil. Pokiaľ žalobca uvádzal, že zo SSP vyplývajú prostriedky umožňujúce
ne-konkrétnosť a všeobecnosť námietok odstrániť, keď podľa § 59 SSP správny súd uznesením vyzve
toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil a ak takto správny súd nekonal, uznal

správnu žalobu za zrozumiteľnú, najvyšší správny súd zdôrazňuje, že žalobca je občianskym združením
špecializujúcim sa na ochranu životného prostredia (článok 2 Stanov žalobcu), a teda u žalobcu
sa predpokladá vyššia vedomosť ohľadom jednotlivých procesov prebiehajúcich v režime zákona č.
24/2006 Z.z. vo vzťahu ku konkrétnej navrhovanej činnosti. Jednoducho povedané, pokiaľ žalobca zpozície zainteresovanej verejnosti vstúpi (napríklad podaním písomného stanoviska) do konania podľa
zákona č. 24/2006 Z.z. a brojí proti navrhovanej činnosti, prípadne jej zmene, je žiadúce, aby ním
uplatnené námietky / pripomienky boli vecné, konkrétne a korešpondovali s konkrétnou navrhovanou

činnosťou, respektíve jej zmenou. V opačnom prípade sa vystavuje riziku, že všeobecne uplatnená
námietka bude vyhodnotená bez ďalšieho ako nedôvodná, keďže na nekonkrétnu námietku nemožno
reagovať konkrétne. Rovnako nie je úlohou správneho súdu si za účastníka konania domýšľať ďalšie
žalobné body a rovnako tak z vlastnej iniciatívny si konkretizovať žalobcom uplatnené námietky majúce
všeobecný charakter. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby,

pričom v tu prejednávanej veci je žalobca (odhliadnuc od faktu, že má postavenie zainteresovanej
verejnosti) zastúpený právnym zástupcom.

44. Vo vzťahu k opatreniam uvedeným vo výroku prvostupňového správneho rozhodnutia možno
podporne aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. februára 2017, sp.
zn. 8Sžo/89/2015 uviesť, že zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru

nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam,
ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu
k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v
záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen
vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované

pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu. Ďalej
najvyšší správny súd v rozsudku z 29. marca 2023, sp. zn. 7Svk/19/2021 uviedol, že ustanovenie §
29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z.z., ale ani iné ustanovenia tohto zákona neurčujú, o aké podmienky
má ísť, ich určenie je tak prenechané samotnému posudzujúcemu orgánu. Ide teda o jeden z prípadov,
kedy zákon priznáva tomuto orgánu správne uváženie, ktoré správne súdy podľa § 27 ods. 2 SSP

môžu preskúmať len do tej miery, či nevybočil z medzí a hľadísk určených zákonom. Správny súd teda
nemôže hodnotiť samotné opatrenie, len to, či správna úvaha, ktorá viedla správny orgán k ich uloženiu
nevybočuje zo zákonných medzí. V tu prejednávanej veci prvostupňový správny orgán v odôvodnení
rozhodnutia jasne vysvetlil, prečo do výrokovej časti zapracoval opatrenia ako požiadavky dotknutých
orgánov a tiež jasne vysvetlil, prečo žalobcom navrhované opatrenia nezaradil medzi opatrenia

eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv na životné prostredie. Prvostupňový správny orgán v kontexte
na žalobcom navrhované eliminujúce, alebo zmierňujúce opatrenia jasne v odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že k nadmernému zaťaženiu územia nedôjde, pretože ide o rekonštrukciu existujúceho mosta,
navrhovateľ nebude vykonávať výstavbu parkovacích miest, zabezpečenie verejnej hromadnej dopravy
nie je potrebné, pretože rekonštruovaný most sa nachádza v extraviláne, vzdialený od obývaných častí

mesta, navrhovateľ nepredpokladá ohrozenie ani narušenie územného systému ekologickej stability,
navrhovateľ po ukončení stavebných prác vráti zabraté plochy do pôvodného stavu, rekonštrukciou
mosta nedôjde ku klimatickým zmenám, oznámenie o zmene navrhovanej činnosti sa nedotýka
žiadneho vodného toku, keďže na danom území sa nenachádza žiadny vodný tok, rekonštrukciu
hornej stavby mostného objektu nesúvisí so žiadnymi vodnými stavbami, rekonštrukcia mosta bude

realizovaná v extraviláne, v ktorom sa nenachádza obytná zóna, zmenou navrhovanej činnosti nedôjde
k znečisťovaniu ovzdušia, zaťaží sa len dočasne a to v období výstavby, počas prevádzky, zmenou
navrhovanej činnosti nedôjde k zmene funkčného využitia krajinnej štruktúry dotknutej lokality a nebude
mať významný vplyv na krajinný obraz, nakoľko bude súčasťou existujúcej dopravnej infraštruktúry,
počas realizácie stavebných prác je prevádzkovateľ povinný sa riadiť podmienkami z hľadiska

odpadového hospodárstva, ktoré sú zahrnuté vo výrokovej časti rozhodnutia, poľnohospodárska pôda,
hospodársky využívaná nebude rekonštrukčnými prácami dotknutá, pretože sa predpokladajú dočasné
zábery výlučne na telese komunikácie a v jej ochrannom pásme na dobu do 1 roka, vplyv na pôdu
bude rovnaký ako pri prevádzke. Pokiaľ sa aj navrhovaná zmena dotýkala určitého záujmu chráneného
osobitným právnym predpisom (napríklad úsek odpadového hospodárstva, ovzdušia, prírody a krajiny,

cestnej dopravy a pozemných komunikácií), potom príslušné dotknuté orgány vo svojich stanoviskách
pripojili isté požiadavky, na ktorých rešpektovaní trvali, a ktoré následne boli aj zo strany prvostupňového
správneho orgánu v súlade s § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z.z. začlenené do rozhodnutia v podobe
podmienok na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie.
Rovnako aj posudzovanie jednotlivých kritérií plynúcich z prílohy č. 10 zákona č. 24/2006 Z.z. je

nevyhnutné hodnotiť s dôrazom na konkrétnu navrhovanú činnosť a jej špecifiká.

45.Kodkazužalobcuna§17zákonač.17/1992Zb.(ajvspojenís§11-„Územienesmiebyťzaťažované
ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia.“; § 12 ods. 1 - „Prípustnú mieru znečisťovaniaživotného prostredia určujú medzné hodnoty ustanovené osobitnými predpismi; tieto hodnoty sa určia
v súlade s dosiahnutým stavom poznania tak, aby sa neohrozovalo zdravie ľudí a aby sa neohrozovali
ďalšie živé organizmy a ostatné zložky životného prostredia.“; § 18 ods. 1 - „Každý, kto svojou činnosťou

znečisťuje alebo poškodzuje životné prostredie alebo kto využíva prírodné zdroje, je povinný na vlastné
náklady zabezpečovať sledovanie tohto pôsobenia a poznať jeho možné dôsledky.“) najvyšší správny
súd uvádza, že sa jedná o všeobecné východiská, ktoré vo svojej samotnej podstate v sebe zahŕňajú
princíp únosnej záťaže, princíp uvážlivého hospodárenia s prírodnými zdrojmi, princíp prevencie, princíp
obozretnosti, princíp minimalizácie zásahov do životného prostredia, princíp priamej zodpovednosti,

princíp sanácie a obnovy. Tieto východiská je však nevyhnutné chápať v kontexte na konkrétnu
realizovanúčinnosťajejmožnédopadynastavživotnéhoprostredia.Vtomtosmerezásadnúúlohuplnia
dotknuté orgány, ktoré sa v rámci svojej pôsobnosti vyjadrujú ku konkrétnemu zámeru a jeho možným
dopadom na jednotlivé zložky životného prostredia, ktoré tieto orgány štátnej správy zastupujú a chránia.
V predmetnej veci predmet posúdenia predstavoval zámer zmeny navrhovanej činnosti spočívajúcej v
rekonštrukcii mosta, pričom dotknuté orgány vo svojich súhlasných stanoviskách uviedli, že navrhovaná

zmena činnosti nie je v rozpore so záujmami ochrany, ktoré tieto dotknuté orgány chránia, primárne vo
vzťahu k ochrane ovzdušia, prírody a krajiny a tiež s konceptom nakladania s odpadmi podľa zákona
č. 79/2015 Z.z.

46. Vo vzťahu k žalobcom uvádzaným konzultáciám podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z.z. najvyšší

správny súd uvádza, že z obsahu § 63 zákona č. 24/2006 Z.z. nevyplýva, že by sa konzultácie za
každých okolností museli realizovať výslovne ústnou formou. Navyše z § 64 menovaného zákona
vyplýva, že vo vzťahu k realizácií konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť Správneho poriadku, teda
ani § 21 o nariadení ústneho pojednávania. Toto ustanovenie ponecháva na posúdení správneho
orgánu, aby ústne pojednávanie nariadil, ak to povaha veci vyžaduje. V nenariadení ústnej formy

konzultácií najvyšší správny súd potom nevidel porušenie zákona č. 24/2006 Z.z. ani Správneho
poriadku. Okrem uvedeného možno poukázať na skutočnosť, že samotný článok 6 ods. 7 Aarhuského
dohovoru predpokladá, že účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach môže byť
realizovaná nie len výlučne formou ústnou (ústne konzultácie), ale aj formou písomnou, kedy výslovne
ustanovuje, že: ,,Spôsoby účasti verejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné alebo v prípade

potreby na verejnom prerokovaní alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky, informácie,
analýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti.“ (napríklad rozsudok
najvyššieho správneho súdu z 29. júna 2023, sp. zn. 6Svk/42/2022, z 30. apríla 2024, sp. zn.
6Svk/38/2023, z 28. februára 2023, sp. zn. 4Svk/17/2021 v spojení s uznesením Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 23. novembra 2023, sp. zn. III. ÚS 615/2023, prípadne z 29. novembra 2022,

sp. zn. 5Svk/8/2021 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2023, sp.
zn. III. ÚS 357/2023).

47. Najvyšší správny súd tiež uvádza, že § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. jasne ustanovuje, aké
skutočnosti zverejňuje príslušný orgán verejnosti na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej

úradnej tabuli. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že tento postup bol plne dodržaný. Pokiaľ
žalobca namietal, že správny orgán obmedzil verejnosti, ktorá nie je účastníkom konania, znalosti
o predmetnom zámere do takej miery, že jej zmaril možnosť podať odvolanie podľa § 24 ods. 4
zákona č. 24/2006 Z.z. z dôvodu, že nemala dostatočné informácie o tom, na základe akých podkladov
správny orgán rozhodol, najvyšší správny súd uvádza, že žalobca v správnom konaní majúci postavenie

dotknutejverejnostipodľa§24ods.2zákonač.24/2006Z.z.sapredmetnéhokonaniazúčastnil,správne
orgány s nim riadne konali a boli mu zabezpečené všetky s tým súvisiace procesné práva, primárne
bol oboznámený s podkladmi rozhodnutia, mal možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu, mal
možnosť podať odvolanie voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, čo napokon aj využil.

48. Najvyšší správny súd tiež vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, ktorou namietal
nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu, ako aj rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti aj
Ústavný súd Slovenskej republiky pripomína, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmikonania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd je povinný na procesné úkony

účastníkov primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s
platným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (I. ÚS 372/06). Aj Európsky súd pre ľudské
práva vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však

nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok
vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994, č. 16034/90, § 61). Vo svetle takto prezentovaných
záverov možno potvrdiť, že správny súd konal v medziach svojej právomoci, primerane rozumným a v
okolnostiachvecidajúczreteľnacharaktersúdnehoprieskumnéhokonaniavrámcisprávnehosúdnictva
reflektoval na žalobcom vznesené tvrdenia (ktoré nie vždy korešpondovali s tu prejednávanou vecou),
na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne

záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol
primerane odôvodnil. Rovnako z obsahu prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmý skutkový
stav, sú tam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní prihliadal na stanoviská
jednotlivých dotknutých orgánov a pri ustaľovaní svojich záverov primerane aplikoval aj kritériá pre

zisťovacie konanie obsiahnuté v prílohe č. 10, ktorý postup zodpovedal dikcii § 29 ods. 3 zákona č.
24/2006 Z.z. Rovnako riadne vysvetlil dôvody, prečo nezohľadnil žalobcom navrhované eliminujúce,
prípadne zmierňujúce opatrenia. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami
žalobcu uvedenými v podanom odvolaní. Obe napadnuté rozhodnutia aj podľa názoru najvyššieho
správneho súdu vo svojich odôvodneniach dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody, na základe ktorých

pristúpili k vydaniu rozhodnutia o tom, že sa tu posudzovaná zmena navrhovanej činnosti nebude
posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z.

49. V súvislosti s námietkou žalobcu smerujúcou k porušeniu § 22 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z.
týkajúceho sa povinnosti predložiť viaceré realizačné varianty navrhovanej činnosti, najvyšší správny

súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu a tiež žalovaného. Z § 29 ods. 1 písm. b/ zákona č.
24/2006 Z.z. a na to nadväzujúcej prílohy č. 8a menovaného zákona nevyplýva povinnosť vypracovávať
oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vo viacerých variantných riešeniach. Porovnanie variantov a
návrhoptimálnehovariantusprihliadnutímnavplyvynaživotnéprostrediejelenobsahovounáležitosťou
v rámci prílohy č. 9, avšak toto sa netýka všetkých typov projektov. V tu posudzovanom prípade išlo o

rekonštrukciu existujúceho mosta, ktorý je v súčasnosti technicky nevyhovujúci, rekonštrukciou nedôjde
kzmenefunkčnéhovyužitiakrajiny,aleibakobnovepôvodnéhotechnickéhostavunapôvodnommieste.
Vzhľadom na to, že sa tým nemení funkčné využitie mosta alebo okolia, nebolo potrebné vypracovať
viaceré varianty riešenia. Potom zmena navrhovanej činnosti nevyžadovala variantné riešenie ani ďalšie
posudzovanie z hľadiska vplyvov na životné prostredie.

50. Pokiaľ žalobca namietal, že správny súd nereagoval na potrebu eurokonformného výkladu práva,
ale postupoval formalisticky, v žiadnej časti nie je badať presah práva Európskej únie, ako aj špecifickosť
konaní s prvkom ochrany životného prostredia, absentuje poukázanie na jednotlivé ustanovenia
Smernice č. 2011/92/EÚ, ako aj jednotlivé ustanovenia Aarhuského dohovoru, najvyšší správny súd

uvádza, že v slovenskom právnom systéme bola príslušná smernica ako aj jednotlivé ustanovenia
Aarhuského dohovoru transponované do zákona č. 24/2006 Z.z. (a pre úplnosť tiež do zákona č.
245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia v znení neskorších
predpisov), a teda vnútroštátne právne predpisy aplikované vo veci žalobcu predstavujú vo svojej
podstate výkon práva Európskej únie.

51. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky najvyšší správny súd konštatuje, že návrh na začatie
prejudiciálneho konania sa zakladá na dialógu medzi súdmi a jeho začiatok závisí výlučne od toho,
ako vnútroštátny súd posúdi relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (rozsudky zo 16. decembra 2008,
Cartesio, C-210/06, Zb. s. I-9641, bod 91, a z 09. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08,

Zb. s. I-10847, bod 29). Vzhľadom na postavenie najvyššieho správneho súdu ako vnútroštátneho
súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, mu z článku 267
ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku, ktorej
zodpovedaniebybolonevyhnutnéprejehorozhodnutievoveci;niejepritomviazanýnávrhmiúčastníkovkonania. V posudzovanej veci najvyšší správny súd konštatuje, že sám nevzhliadol potrebu predloženia
prejudiciálnej otázky, respektíve prejudiciálnych otázok. Žalobca riadne nevysvetlil, ktoré konkrétne
normy európskeho práva majú byť objasnené a aplikované výlučne vo vzťahu k tu prejednávanej veci;

ani neformuloval priamy návrh na prerušenie konania. Prvá žalobcom formulovaná otázka (zjavne)
súvisí s kasačným bodom uvedeným v bode 8 a na to nadväzujúcou argumentačnou reakciou zo strany
najvyššieho správneho súdu obsiahnutou v bode 43 tohto rozsudku, pričom nie je zrejmé, aký vplyv by
malozodpovedanietejtootázkyzostranySúdnehodvoraEurópskejúnienatuprejednávanúvec.Možno
lenzopakovať,žesprávnysúdnerozporovalpostaveniežalobcuakozainteresovanejverejnosti,rovnako

nerozporoval jeho aktívnu vecnú legitimáciu. Riadne sa žalobcom uplatnenými námietkami zaoberal a
tieto riadne vo svojom odôvodnení posúdil a vyhodnotil. Druhá žalobcom formulovaná otázka (zneužitie
práva) nekorešponduje s tu prejednávanou vecou, nakoľko správny súd správnu žalobu meritórne
prejednal.Vovzťahukústnymkonzultáciám(ktorýchopodstatnenosťžalobcažiadnymspôsobombližšie
neodôvodnil) najvyšší správny súd jasne vyjadril svoj konštantný právny názor bez potreby predloženia
prejudiciálnej otázky v tomto smere. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať

konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie v režime článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

52. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu ako vecne
správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.

53. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1
SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov kasačného konania
nepriznal, nakoľko mu v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu trovy

kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP).

54. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.