Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200009
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka,

členov senátu Mgr. Slavomíra Podhorského a JUDr. Zuzany Berežnej, v právnej veci žalobcu: DRYÁDA
CORPORATION s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 3504/14, 075 01 Trebišov, IČO: 44 186 266, právne
zastúpený: Brázdil & Brázdilová, Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, Zvolen, IČO:
50 492 934, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102543756/2018 z 10.12.2018,
takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102543756/2018 zo dňa

10.12.2018 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101830463/2018 zo dňa 18.09.2018 a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov
prvostupňového, ako aj kasačného konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2008. Daňová kontrola bola začatá na podnet orgánov
činných v trestnom konaní dňa 07.03.2012. O výsledku kontroly vyhotovil protokol č. 136808/2016 zo
dňa 09.02.2016, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia č. 1024302244/2017 zo dňa 21.11.2017,
ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 45.742,87 eur. Žalovaný na podklade odvolania
žalobcu rozhodnutie správcu dane rozhodnutím č. 10062388/2018 zo dňa 26.03.2018 zrušil.

2. Následne správca dane vykonal vo vyrubovacom konaní ďalšie dokazovanie. Správca dane neuznal
právo žalobcu na odpočítanie dane v celkovej sume 45.742,87 eur z faktúr vystavených spoločnosťou
Solid Press Slovakia s.r.o., za dodávku betonárskej ocele BTS 500S. Vo vzťahu k spoločnosti Solid
Press Slovakia s.r.o. správca dane zistil, že táto spoločnosť ako súčasť zistených reťazcov deklarovala
vo svojich účtovných dokladoch obchody s rôznymi komoditami, pričom tieto obchody boli vykonávané
bez zjavného ekonomického opodstatnenia, ktorých jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody vo

forme neoprávneného zníženia daňovej povinnosti.

3. Rozhodnutím č. 101830463/2018 zo dňa 18.09.2018 správca dane vyrubil žalobcovi ako platiteľovi
dane z pridanej hodnoty rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej v texte ako „DPH“) v sume 45.742,87 eurza zdaňovacie obdobie september 2008 z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, 49 ods. 2 a § 51 ods. 1 písm.
a) zákona č. 222/2004 Z. z.. Voči rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

4. Žalovaný preskúmavaním rozhodnutím č. 102543756/2018 zo dňa 10.12.2018 rozhodnutie správcu
dane potvrdil.

II.

Zhrnutie preskúmavaného rozhodnutia

5. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca bol
zapojený do obchodovania s komoditami olej, ryža, cukor, energetické nápoje, stavebná oceľ, ktoré
vykazovalo znaky karuselových obchodov. Za účelom preverenia toku tovarov od prvého dodávateľa ku
konečnému spotrebiteľovi, vrátane prepravy, správca dane komplexne za všetky zdaňovacie obdobia,

za ktoré podľa protokolu č. 136808/2016 zo dňa 09.02.2016 vykonával u žalobcu daňovú kontrolu, zaslal
dožiadania prepravcom, deklarovaným dodávateľom aj odberateľom, zaslal žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií, vypočul svedka, zisťoval informácie zo spisov žalobcu, aj subjektov zúčastnených
na deklarovaných obchodných transakciách.

6. Správca dane v súvislosti s preverovaním prepravy zaslal celkovo 38 dožiadaní prepravcom tovaru, z
ktorých sa k preprave stavebnej ocele v zdaňovacom období september 2008 vzťahovalo predovšetkým
dožiadanie č. 9813401/5/3403425/2012/MihP - spoločnosť EKOPRIM s.r.o. Prešov potvrdila prepravy
aj cez výsluchy vodičov ako svedkov (A. B., C. D.). Preprava roxorov na trase Ličartovce - Brno a Brno
- Kračúnovce bola špecifická tým, že tovar nebol vyložený v zahraničí, vrátil sa späť na Slovensko.

7. Správca dane nahliadol do vyšetrovacieho spisu v rámci súčinnosti s Prezídiom Policajného zboru,
Úradombojaprotiorganizovanejkriminalite,odborVýchod-Košice.Zozápisniceovýsluchuobvineného
zo dňa 19.07.2019 zistil, že C. E. ako bývalý konateľ spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o. uviedol, že
stavebnú oceľ dal doviesť do Ličartoviec p. A. D., kde poveril F. G. nakládkou a vykládkou tejto ocele

a prípravou dokumentov. Úlohou C. E. bolo prísť a potvrdiť dodacie listy u pána H. z Giraltoviec, mal
potvrdené faktúry medzi spoločnosťou Solid Press Slovakia s.r.o. a spoločnosťou, ktorá mala železo
nakupovať - boli to tri spoločnosti z Košíc, ktorých názvy si nepamätal. Pán D. mu povedal, že železo sa
nakúpilo v Poľsku v spoločnosti VIMEX, potom mu tieto faktúry prišli poštou na spoločnosť Solid Press
Slovakia, s.r.o..

8. Do zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 22.12.2011 p. A. I. v súvislosti s osobou J. H. (konateľ
spoločnosti DELTA UK, s.r.o.) uviedol, že J. H. pozná, obchodoval s p. D. so železom, boli to v podstate
oficiálne obchody, len oni to ešte dva až trikrát potočili, vybrali z toho DPH a potom tovar predali, točili
to do Čiech do spoločnosti LANDORIKA s.r.o..

9. Z ústneho pojednávania s K. F. G., konateľom spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o. vyplynulo,
že spoločnosť Solid Press Slovakia, s.r.o. začala obchodovať so stavebnou oceľou až v auguste
2008 a tento tovar nadobúdala od spoločností DELTA – UK, s.r.o., a PZM „VIMEX“ S.A. Poľsko.
Spoločnosť DELTA – UK , s.r.o. nadobúdala priamo od výrobného závodu JOINT STOCK Company

„LIEPAJAS METALURGS“, Lotyšsko, expedíciu zabezpečoval samotný dodávateľ DELTA – UK, s.r.o.
cez svoju špedíciu, pričom doprava bola zahrnutá v cene tovaru. Nakúpená oceľ bola označená štítkami,
ktoré súhlasili s priloženými certifikátmi. Spoločnosť Solid Press Slovakia s.r.o. si len zaznamenala
do dodacieho listu evidenčné číslo vozidla, na ktoré bola odberateľovi predaná oceľ naložená a ďalej
prepravovaná.

10. Z miestneho zisťovania v spoločnosti DELTA – UK, s.r.o., a z vyjadrenia J. H. vyplynulo, že obchody
so spoločnosťou Solid Press Slovakia, s.r.o., teda dodávateľom stavebnej ocele žalobcu, skutočne
nastali, faktúry boli vystavené, zaúčtované v účtovníctve, vykázané v evidencii DPH aj za mesiac
september 2008 a k dodaniu tovaru skutočne došlo. Úhrady faktúr medzi spoločnosťami DELTA – UK,

s.r.o. a Solid Press Slovakia, s.r.o. boli vysporiadané vzájomnými zápočtami. Konateľ J. H. informoval,
že tovar bol dodaný z Lotyšska na základe kontraktu zo dňa 12.08.2008 do skladu v obci Ličartovce.
Prepravu tovaru zo skladu Ličartovce si zabezpečovala spoločnosť Solid Press Slovakia, s.r.o. sama.Úhrada nákupu tovaru do zahraničia bola uskutočnená na základe faktúry č. 80410 spoločnosťou Tatra
Trade Corporation, s.r.o..

11. Žalobcovi nebolo uznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Solid Press Slovakia s.r.o. (vymazaná ex offo k
03.12.2015) za dodávku betonárskej ocele BTS 500S, ktorá mala byť následne intrakomunitárne dodaná
českej spoločnosti LANDORIKA s.r.o. (zrušená ku dňu 22.11.2012 s likvidáciou), ktoré si žalobca
uplatňoval v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2008, podanom dňa

30.12.2008.

12. V procese dokazovania podľa správcu dane vyšlo najavo, že spoločnosť Solid Press Slovakia s.r.o. v
kontrolovanom období neuskutočňovala zdaniteľné obchody s deklarovaným tovarom „betonárska oceľ
BTS 500S“, správca dane preto konštatoval porušenie § 49 ods. 1, 49 ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a) a
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej v texte ako „zákon č. 222/2004 Z. z.“). Správca

dane pritom vychádzal najmä zo súčinnosti svedka JUDr. Milana Chovanca, konateľa spoločnosti Tatra
Trade Corporation s.r.o., s orgánmi činnými v trestnom konaní a správcom dane, kde vyplynulo, že
pochybnostisprávcudaneoreálnomzákladeobchodovaniastovaromvzdaňovacomobdobíseptember
2008 sú dôvodné.

13. Stavebná oceľ bola do tuzemska dodávaná lotyšskou spoločnosťou, ich konečnými spotrebiteľmi
boli napríklad spoločnosti M.S.I. Slovakia, s.r.o., METALEX, a.s., Deltabeam Slovakia s.r.o., do reťazca
spoločností obchodujúcich s touto komoditou bol však vyložený umelo vytvorený reťazec pozostávajúci
zo spoločností DELTA – UK, s.r.o. (SK) - Solid Press Slovakia s.r.o. (SK) – žalobca (SK) - LANDORIKA
s.r.o. (CZ) – SIA AMG (LV) – Tatra Trade Corporation, s.r.o. (SK).

14. V dôsledku umelo vytvoreného reťazca spoločnosti boli medzi lotyšského dodávateľa a konečných
spotrebiteľov zapojené ďalšie spoločnosti, na konci ktorých bola spoločnosť Tatra Trade Corporation,
s.r.o. (SK), ktorá fakturovala oceľ so slovenskou DPH a tým umožnila získať konečným spotrebiteľom
neoprávnenú výhodu v podobe odpočítania dane, uplatnením ktorého si tieto spoločnosti neoprávnene

znížili daňovú povinnosť. Bez takto umelo vytvoreného reťazca by tuzemské spoločnosti na konci
reťazca mali postavenie nadobúdateľov tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré by im z titulu
uplatnenia princípu samozdanenia neprinieslo výhodu, t. j. možnosť uplatnenia odpočítania dane na
vstupe z tuzemských prijatých plnení a v konečnom dôsledku by znamenalo v prípade dodania tohto
tovaru v tuzemsku povinnosť odviesť daň na výstupe.

15. Podľa žalovaného bola vytvorená sieť spoločností, prostredníctvom ktorých sa fakturačné toky
tovaru nesprehľadnili a medzi ktorými boli zistené vzájomné ekonomické väzby v rámci ich financovania,
že išlo len o formálne vyhotovovanie faktúr, ktoré nezodpovedali skutočnej podnikateľskej činnosti,
ale potvrdzovali umelý charakter činnosti zúčastnených spoločností. Vzhľadom k tomu, že žalobca

bol súčasťou tejto siete - uplatňoval odpočítanie dane z nákupu od spoločnosti Solid Press Slovakia
s.r.o. a zároveň uplatňoval oslobodenie od dane pri dodávkach stavebnej ocele českej spoločnosti
LANDORIKA, s.r.o., bolo správne, keď správca dane všeobecnú schému obchodovania aplikoval aj na
žalobcu. Zúčastnené spoločnosti, vrátane žalobcu vytvorili takú sieť spoločností, ktorými fakturačné toky
tovaru nesprehľadnili. Skutočnosť, že zúčastnené spoločnosti potvrdzovali dodávky, nadobudnutia, že

sa jedná aj o aktívne spoločnosti, akou je aj žalobca, ešte neznamená, že nie je pravdivý záver správcu
dane o tom, že jediným cieľom umelo vytvorených plnení medzi spoločnosťami bolo zníženie daňového
zaťaženia a odčerpávanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu, a to cez deklarované faktúry za
dodávky stavebnej ocele bez reálneho plnenia.

16. Keď si žalobca v zdaňovacom období september 2008 uplatnil právo na odpočítanie dane
z dodávateľských faktúr od spoločnosti Solid Press Slovakia s.r.o. a deklaroval dodanie tovaru s
oslobodením českej spoločnosti LANDORIKA, s.r.o., musí byť schopný preukázať, že deklarované
zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v daňovom priznaní a na predložených
dokladoch. Žalobca preukazoval nadobudnutie stavebnej ocele od spoločnosti Solid Press Slovakia

s.r.o. a dodanie tovaru spoločnosti LANDORIKA, s.r.o. iba listinnými dôkazmi - správcovi dane predložil
iba dôkazy formálnej povahy, ktoré by vo všeobecnosti obstáli len za situácie, že by obchodné transakcie
nevykazovali žiadne pochybnosti u správcu dane.17. Svedok J. A. D. uviedol, že v prípade stavebnej ocele, táto bola nakupovaná po dohode s p. H.
a p. A. tak, aby Tatra Trade Corporation, s.r.o. tovar obstarala bez DPH zo zahraničia, potom tovar
predala žalobcovi, ktorý si následným exportom uplatnil nadmerný odpočet DPH a tento si potom delili.

Kukolobehutovarusvedokuviedol,žeišlojednoznačneokarusel–ustavebnejocelesatovarexportoval
na Slovensko a následne sa predal konečným spotrebiteľom. Pravým zmyslom obchodov bolo získať
financie od štátu cez DPH.

18. Žalovaný považoval za neopodstatnené spochybňovanie pravdivosti výpovedí JUDr. Milana

Chovanca, pretože správca dane jeho výpovede hodnotil ako jeden z dôkazov v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov a zásadou objektívnej pravdy. Uvedené výpovede prispeli k zisteniu a
objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane žalobcu.

19. Správca dane vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca bol zapojený do fakturačného
reťazca, cieľom ktorého bolo získať daňovú výhodu a žalobca nepreukázal opak. Daňový subjekt

nemôže odpočítať daň a uplatniť oslobodenie od dane z fakturovaných dodávok z dôvodu umelo
vytvorených obchodných transakcií, ktorých cieľom bolo zneužitie práva spoločenstva a získanie
daňovej výhody.

20. Pokiaľ správca dane neakceptoval potvrdzujúce vyjadrenia dodávateľských a odberateľských

spoločnosti, tieto vyjadrenia o dodaní, resp. nadobudnutí tovaru správca dane nemohol akceptovať
ako hodnoverný dôkaz, nakoľko pri výkone daňových kontrol a iných daňových úkonov boli zistené
skutočnosti negujúce tieto tvrdenia, resp. niektoré subjekty sa stali nekontaktné a ich zástupcovia
nezastihnuteľní.

21. Vzhľadom na skutočnosť, že odberateľmi tovaru boli aj zahraničné spoločnosti, správca dane podal
žiadosťomedzinárodnúvýmenuinformáciíohľadomprevereniadeklarovanýchobchodnýchvzťahov.Po
doručení odpovedi na žiadosť o MVI správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly. Prerušením
daňovej kontroly lehoty neplynuli, lehota na výkon daňovej kontroly bola dodržaná.

III.
Správna žaloba

22. Správnou žalobou zo dňa 21.02.2019, elektronicky doručenou dňa 21.02.2019 sa žalobca domáhal

zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 102543756/2018 zo dňa 10.12.2018, v spojení
s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 101830463/2018 zo dňa 18.09.2018 a vrátenia mu veci na
ďalšie konanie.

23. V žalobe sú vymedzené žalobné body (námietky) žalobcu nasledovne:

- namieta nesprávne posúdenie lehôt počas daňovej kontroly (nedodržanie maximálnej dĺžky daňovej
kontroly) aj počas vyrubovacieho konania ( nedodržanie lehoty na vyrubenie dane s poukázaním na §
69 daňového poriadku o zániku oráva vyrubiť daň, majúc za to, že v danej veci bola vykonaná daňová
kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní a preto úkonom smerujúcim k vyrubeniu dane

bolo spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly, pričom päťročná lehota na vyrubenie dane uplynula,
- namieta, že správca dane napriek tomu, že svoje zistenia opiera okrem iných o rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci Halifax, C-255/02, jeho rozhodnutie je v rozpore so závermi označeného rozhodnutia,
pokiaľideovňomformulovanépožiadavkynavýpočetdanesprávcomdanevprípadezisteniedaňového
podvodu, či zneužitia práva,

- namieta jednostranné hodnotenie dôkazov v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, keď
správca dane (následne žalovaný) preferoval len dôkazy, ktoré mu vyhovovali, čím sú jeho skutkové
zistenia nesprávne. V tejto súvislosti poukazuje aj na to, že predmetom preskúmania boli rôzne obchody,
väčšie množstvo obchodovaných komodít, pričom správca dane (následne žalovaný) aplikoval svoje
závery na všetky z nich, hoci nie u každého obchodu bol skutkový stav rovnaký; kontrolné zistenia u

odlišného subjektu v inej veci nemožno automaticky vzťahovať na žalobcu a ani rozhodnutie smerujúce
voči inému subjektu nie je výpovedné; poukázal na protirečivé závery správcu dane, keď najprv v
priebehu konania spochybňoval dodanie tovaru a následne už dodanie tovaru nespochybňoval, ale tvrdil
účelovosť obchodovania,- k záveru správcu dane a následne žalovaného o neunesení dôkazného bremena žalobcom, žalobca
namietal nevykonanie ním navrhnutých dôkazov bez náležitého odôvodnenia ich nevykonania správcom
dane a tým procesné pochybenie zakladajúce nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného,

- namietal neodôvodnenosť konkrétnych citovaných tvrdení správcu dane, ktoré nemajú oporu v
administratívnom spise, a to že „existencia tovaru nezodpovedá tovaru uvedenému na faktúrach“,
„zistené ekonomické väzby zúčastnených spoločností v rámci ich financovania“, „personálne väzby
s osobou A. D.“, „len formálne vyhotovovanie faktúr, ktoré nezodpovedali skutočnej podnikateľskej
činnosti“, resp. „umelý charakter ekonomickej činnosti zúčastnených spoločností, bez zamestnancov,

majetku a vybavenia“,
- namietal závery správcu dane, následne žalovaného vo vzťahu k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru
žalobcom do Českej republiky,
- namietal, že ani pri prípadnom zistení vykonávania nezákonných praktík s DPH spoločnosťou Tatra
Trade Corporation, s.r.o. uvedené automaticky neznamená vedomosť a zapojenie sa všetkých jeho
obchodných partnerov do tejto činnosti, ako aj neuvedenie konkrétneho vecného dôkazu správcom dane

ohľadom toho, že by sa žalobca mal vedome zapájať do fiktívnych obchodov,
- namietal nesprávne hodnotenie výpovede svedka p. D., spornú hodnovernosť jeho osoby (aj s
poukazom na závery z rozsudku v trestnej veci vedenej Okresným súdom Nitra sp. zn. 5T/118/2011 zo
dňa 21.02.2014 a tam uvedené závery znalca z odboru psychológia o zúženej všeobecnej vierohodnosti
tejto osoby s vysokým lži skóre), nekonfrontovanie ním tvrdených skutočností s ostatnými dôkazmi,

získanie dôkazu - výsluchu tohto svedka zákonným spôsobom. Rovnako namietal nevykonanie ním
navrhovaných dôkazov - výsluchom osôb (A. H., E. A., L. M.) označovaných vo výpovedi svedka D..

IV.

Argumentácia žalovaného

24. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 03.05.2019 zotrval na správnosti a
preukaznosti svojich záverov v napadnutom rozhodnutí v spojení s rozhodnutím správcu dane,
ktoré vo svojom vyjadrení opätovne zhrnul a žalobcom vznesené žalobné námietky považoval za

neopodstatnené.

25. K námietke žalobcu ohľadom nedodržania lehôt uviedol, že procesný postup správcu dane,
ktorý predchádzal samotnému rozhodnutiu v danej veci, nebol v rozpore s príslušnými ustanoveniami
daňového poriadku, keďže daňová kontrola bola začatá na podnet orgánov činných v trestnom konaní

dňa 07.03.2012.

26. K tvrdeniu žalobcu o získavaní dôkazov počas prerušenia daňovej kontroly uviedol, že tieto procesné
chyby boli odstránené cez doplňujúce výsluchy svedkov a opakovane zaslané dožiadania.

27. Závery správcu dane zodpovedajú zásade voľného hodnotenia dôkazov a zásade objektívnej
pravdy, pričom výpovede A. D. neboli jediným dôkazom, ale bol jedným z dôkazov, ktoré správca dane
zabezpečil a hodnotil. Správca dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní získal dôkazy a
informácie o spoločnostiach zapojených do obchodovania so stavebnou oceľou a o samotnom predmete
fakturácie, pričom dospel k záveru o tom, že zdaniteľné obchody deklarované preverovanými faktúrami

boli vykonávané bez zjavného ekonomického opodstatnenia, ktorého jediným cieľom bolo získanie
daňovej výhody vo forme neoprávneného odpočítania dane. Prezumpcia neviny neznamená, že správca
dane sa nemohol zaoberať skutočnosťami, ktoré boli zistené a preukázané, a ktoré mali priamy vplyv
a súvis s charakterom činnosti žalobcu.

28. Ohľadom splnenia hmotnoprávnych podmienok žalovaný uviedol, že potvrdzujúce vyjadrenia
dodávateľskýchaodberateľskýchspoločnostiododaní,resp.nadobudnutítovarusprávcadanenemohol
akceptovať ako hodnoverný dôkaz, nakoľko pri výkone daňových kontrol a iných daňových úkonov boli
zistené skutočnosti negujúce tieto tvrdenia, niektoré subjekty sa stali nekontaktné a ich zástupcovia
nezastihnuteľní. Žalobca preukázal nadobudnutie tovaru od dodávateľských spoločností iba listinnými

dôkazmi, ale reálny nákup od týchto spoločností a následný predaj tovaru nepreukázal. Hlavným účelom
a dôvodom fakturovaných zdaniteľných obchodov bolo získanie daňovej výhody, čo správca dane
nepreukázal v rámci dokazovania. Obchodné operácie sa javia ako účelové a neboli vykonané za
ekonomickým účelom, ale výlučne s cieľom získania daňovej výhody - odpočítania dane z pridanejhodnoty a oslobodenia od dane. Zásada zákazu zneužívania práva znamená zákaz vyslovene umelých
konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu.

VII.
Súdne konanie

29. Krajský súd v Košiciach ako správny súd rozsudkom sp. zn. 8S/22/2019 zo dňa 16.01.2020 žalobu

zamietol. Voči rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť.

30. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 5Sžfk/38/2020 zo dňa 14.12.2021 rozsudok Krajského
súdu v Košiciach zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že krajský súd sa
nevysporiadal s námietkou uplatnenou v žalobe - konkrétne s tvrdením, že nebolo preukázané prevzatie
tovaru od dodávateľa Solid Press Slovakia, s.r.o., podľa názoru kasačného súdu, krajský súd ani jednou

vetou nezdôvodnil, v čom spočívalo popretie dodania tovaru u spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o..
V rozsudku vyslovil záväzný právny názor, podľa ktorého úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude
vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne rozhodnúť, pričom správny súd
bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.

31. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v
Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od
01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je na konanie v predmetnej veci príslušný
Správny súd v Košiciach.

VIII.
Relevantná právna úprava

32. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o
DPH“): „Predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za
protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len

„členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.“

33. Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH: „Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle
akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.“ Podľa
§ 3 ods. 2 zákona o DPH: „Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z

ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane
ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa
osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj
využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je
majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania

príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.“

34. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH: „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“

35. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH: v znení v rozhodnom období „Oslobodené od dane je dodanie
tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo
nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom
členskom štáte.“ a v znení aktuálnom od 01.01.2020 „Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je
odoslaný, alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom

alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je
zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická
osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daňv inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte
dodávateľovi.“

36. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“ Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona
o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije
na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť

platiteľovi dodané.“

37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť,akpriodpočítanídanepodľa§49ods.2písm.a)máfaktúruodplatiteľavyhotovenúpodľa§71.“

38. Podľa § 25a zákona o správe daní, ods. 1: „Správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa

začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie
rozhodnutia“, ods. 4 „Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka
konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota
uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania“ a ods.
5: „Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.“

39. Podľa § 165b zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) v znení účinnom od 30.12.2012: „Daňové konanie
začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústaveúzemnýchfinančnýchorgánovsadokončípodľazákonač.563/2009Z.z.osprávedaní(daňový

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

40. Podľa § 46 daňového poriadku, ods. 1: „Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. (...)“, ods. 3: „Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez
oznámeniapodľaodseku1,aktoustanovujeosobitnýpredpis,33)aleboakovykonaniedaňovejkontroly

požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady
budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. (…)“, ods. 9 písm a): „Daňová kontrola je ukončená
dňom doručenia protokolu podľa odseku 8“, a ods. 10: „Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac
jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.(...)“.

41. Podľa § 69 daňového poriadku ods. 1: „Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po
uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov“, ods. 2: „Ak bol pred

uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, alebo rozdielu dane alebo uplatnenie
nároku na sumu podľa osobitných predpisov,1) plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v
ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť
nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom
vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez

povinnostipodaťdaňovépriznanie,alebovktoromdaňovémusubjektuvznikolnároknauplatneniesumy
podľa osobitných predpisov.“, ods. 3: „Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo
uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov 1) sa považuje doručenie a) protokolu z daňovej
kontroly, b) protokolu o určení dane podľa pomôcok.“ a ods. 4: „Ak sa vykonáva daňová kontrola na
požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo orgánov Policajného zboru, za úkon smerujúci na

vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa
považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole.“

42. Podľa § 61 daňového poriadku, ods. 1: „Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť,
že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti

rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného
predpisu.“,ods.3:„Konaniejeprerušenédňomuvedenýmvrozhodnutíoprerušeníkonania.(...)“,ods.4:
„Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového
konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.“ a ods. 5: „Ak
je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.“ IV. Posúdenie veci správnym súdom

43. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach

(ďalej aj „správny súd“).

44. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP
v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná
oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), bez nariadenia
pojednávania dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu, bolo potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d)
SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu podľa §
191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie.

45. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane

o vyrubení rozdielu na DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie september 2008, z dôvodu neuznania
práva na odpočítanie DPH z faktúr vystavených dodávateľom Solid Press Slovakia, s.r.o. za dodávku
tovaru (betonárska oceľ) v sume 45.742,87 eur.

46. Žalovaný a správca dane neuznanie práva na odpočítanie DPH odôvodňovali primárne (I) zneužitím

práva, keď zdaniteľný obchod, z ktorého si žalobca uplatnil odpočet, vyhodnotili ako súčasť reťazca
so zabudovaným mechanizmom na neoprávnené uplatnenie odpočtu DPH, pričom jediným účelom
zdaniteľných obchodov v tomto reťazci bolo zneužitie práva a získanie neoprávnenej daňovej výhody.
Zároveň účasť žalobcu v tomto reťazci hodnotili ako účasť na daňovom podvode (II). Všetko zdôrazňujúc
preukázanú vedomosť žalobcu o tomto charaktere obchodného reťazca. A nakoniec neuznanie odpočtu

DPH odôvodňovali aj (III) nesplnením hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane (keď podľa nich
došlo k porušeniu § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, teda ustanovení pojednávajúcich o hmotnoprávnych
podmienkach odpočtu a nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi jeho dodávateľom, a následne
ani dodanie tovaru odberateľom žalobcu).

47. Správny súd v prvom rade pripomína, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných
záverovSúdnehodvoraEÚajkasačnéhosúduobmedzenélenvprípadoch,akzdaniteľnáosobanesplní
hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo
k zneužitiu práva. V nadväznosti na to je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri
preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový

subjekt, v prípade daňového podvodu, či zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

48. Čo je v posudzovanej veci podstatné, danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre
zneužitie práva, ako aj pre daňový podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky
odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných

skutočností, ktorých skúmanie v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným
testom. Teda vyššie označené tri dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú
preukázanie skutočností, ktoré sú pri jednotlivých dôvodoch odlišné a vzájomne sa vylučujúce, a v
zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených troch dôvodov obmedzenia práva
na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.

49. Preto ak žalovaný a správca dane vo svojich rozhodnutiach súčasne odôvodňujú neuznanie
práva na odpočítanie DPH všetkými vyššie označenými tromi dôvodmi, ich rozhodnutia sa vyznačujú
zmätenosťou.

50. Správny súd posúdil v rozsahu žalobných námietok aj možnosť naplnenia niektorého z
uvedených troch dôvodov jednotlivo (samostatne) v intenciách skutkových zistení a právnych záverov
prezentovaných v napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane.51. Pokiaľ ide o nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, správny súd pripomína, že v zmysle zákona o
DPHhmotnoprávnymipodmienkamipreodpočítaniedanesú(I)existenciazdaniteľnéhoplnenia,(II)jeho

dodaniezdaniteľnouosoboua(III)použitiedodanýchtovarovaslužiebdaňovýmsubjektomnaúčelyjeho
ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a
povinnosťsvojetvrdeniedokázať.PovinnosťtvrdiťspočívavsamotnomuplatneníprávanaodpočetDPH
a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu
dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však

musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež
doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane
musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené
daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).

52. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že reálna existencia tovaru nebola správcom dane
spochybňovaná, dodávateľ žalobcu Solid Press Slovakia, s.r.o. potvrdil dodanie tovaru žalobcovi, výdaj
tovaru bol zaevidovaný, faktúry boli dodávateľom zúčtované, cena tovaru bola žalobcom bezhotovostne
uhradená, preprava tovaru zo skladu, ktorú si zabezpečoval sám žalobca prostredníctvom prepravných
firiem, bola dokumentovaná CMR dokladmi a prepravcami potvrdená, pričom sa preprava zjavne

realizovala už priamo k odberateľom žalobcu.

53. Za tohto stavu tvrdenie správcu dane, že išlo o tovar z karuselových obchodov a zistenia o českom
odberateľovi LANDORIKA s.r.o. (český odberateľ je v súčasnej dobe v likvidácii, registrácia k DPH bola
zrušená k 04.06.2010 z dôvodu, že daňový subjekt so správcom dane nekomunikoval a neplnil si svoje

zákonnépovinnosti,sídlomspoločnostisúibakancelárskepriestoryaniepriestorynaskladovanieocele)
nie sú spôsobilé jednotlivo ani vo vzájomnej spojitosti vyvrátiť tvrdenie žalobcu a ním predložené, aj
správcomvykonanédôkazyoreálnomdodanítovarudodávateľomSolidPressSlovakia,s.r.o.žalobcovi,
ako ani následné reálne dodanie tohto tovaru žalobcom jeho odberateľom v tuzemsku a zahraničí, a
tým splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu.

54. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode by mohol byť ako dôvod odopretia odpočítania
dane naplnený až potom, ak by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky
štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom
podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (I) Vznikol

z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (II) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom
podvodného konania?; (III) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované
zdaniteľnéobchodydaňovéhosubjektustýmtokonanímspojené?a(IV)Akboliposudzovanézdaniteľné
obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

55. Napriek tomu, že finančné orgány nevymedzili jednoznačne, že by dôvodom neuznania práva na
odpočet bola účasť žalobcu na daňovom podvode a tento dôvod bol nimi označený len nepriamo a
podporne, správny súd jednotlivo posúdil aj možnosť naplnenia tohto dôvodu pre nepriznanie odpočtu
a konštatuje, že v posudzovanej veci orgánmi finančnej správy nebol aplikovaný Axel Kittel test a
neboli nimi skúmané ani preukázané vo vzťahu k žalobcovi skutočnosti rozhodné pre obhájenie záveru

o účasti žalobcu na daňovom podvode. Najmä z rozhodnutí orgánov finančnej správy nie je zrejmé
ani len tvrdenie a nieto preukázanie daňového úniku ako najpodstatnejšej charakteristiky daňového
podvodu (naproti zneužitiu práva, pri ktorom k daňovému úniku nedochádza). Už vzhľadom na uvedené
v intenciách skutkových a právnych záverov formulovaných v rozhodnutí správcu dane v spojení s
rozhodnutím žalovaného nebolo preukázané splnenie podmienok nepriznania odpočtu z dôvodu účasti

žalobcu na daňovom podvode.

56. Zneužitie práva by mohlo byť ako dôvod odopretia odpočítania dane naplnený až potom, ak by
správca dane uniesol dôkazné bremeno a (I) preukázal/ zadefinoval samotné zneužívajúce konanie a z
neho dosiahnutú daňovú výhodu, (II) ako aj skutočnosť, že hlavným cieľom zneužívajúceho konania bolo

dosiahnutie tejto daňovej výhody. Pritom neopomenuteľným predpokladom odopretia odpočtu z dôvodu
zneužitia práva je aj (III) redefinovanie zdaniteľného obchodu bez zneužívajúceho konania, vrátane
sumy odpočítateľnej dane po tomto redefinovaní resp. sumy dane, na ktorú právo na odpočet z dôvodu
zneužitia práva nevzniklo.57. Z rozhodnutia žalovaného i správcu dane je zrejmé, že nimi preferovaným dôvodom neuznania
práva na odpočítanie DPH bolo práve zneužitie práva. Pričom sa pokúsili o preukázanie/zadefinovanie

skutočností rozhodných pre neuznanie odpočtu z tohto dôvodu, vrátane redefinovania daňového
obchodubezzneužívajúcichprvkov,avšakpodľanázorusprávnehosúduneúspešne.Atoodhliadnucod
zmätočných záverov správcu dane i žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet
dane nepreukázaním reálneho dodania tovaru, čo samo osebe vylučuje možnosť naplnenia dôvodu
neuznania odpočtu pre zneužitie práva, keď základným predpokladom zneužitia práva je, že napriek

splneniu všetkých podmienok pre odpočet (teda hmotnoprávnych), plnenie, z ktorého bol uplatnený
odpočet viedlo k získaniu daňovej výhody a uvedené bolo jej hlavným cieľom.

58. Správca dane a žalovaný zneužívajúce konanie vymedzili tým, že v reťazci zdaniteľných obchodov
bolzabudovanýmechanizmusnazískanieneoprávnenejdaňovejvýhody,keďtovar–stavebnáoceľbola
dodaná do tuzemska lotyšskou spoločnosťou JOINT-STOCK COMPANY „LIEPAJAS METALURGS“.

Konečnými spotrebiteľmi stavebnej ocele boli napr. spoločnosti: M.S.I. Slovakia, s.r.o., METALEX, a.s.,
Deltabeam Slovakia s.r.o., ktoré sa nachádzali na konci reťazca. Do reťazca spoločností obchodujúcich
s touto komoditou bol vložený umelo vytvorený reťazec pozostávajúci zo spoločností DELTA UK, s.r.o.,
Giraltovce (SK) – Solid Press Slovakia, s.r.o., Prešov (SK) – žalobca – LANDORIKA s.r.o. (CZ) – SIA
AMG (LV) – Tatra Trade Corporation, s.r.o. (SK). Skutočnosti zistené počas daňovej kontroly podľa

správcu dane nasvedčovali zneužitiu práva v oblasti dane z pridanej hodnoty. Plnenie deklarované
zo strany lotyšského dodávateľa na spoločnosť DELTA UK, s.r.o. a zároveň plnenie deklarované na
faktúrach, na ktorých je uvedená spoločnosť DELTA UK, s.r.o. ako dodávateľ tovaru, majú čisto umelý
charakter s cieľom získať odpočítanie dane spoločnosťami M.S.I. Slovakia, s.r.o., METALEX, a.s.,
Deltabeam Slovakia s.r.o. Preukázanie zneužitia v spoločnosti DELTA UK, s.r.o. znamená, že táto

zdaniteľný obchod neprijala a ani ho neuskutočnila, rovnako spoločnosť Solid Press Slovakia s.r.o.
nemohla tento tovar nadobudnúť alebo predať, ďalej žalobcovi skutočnými spotrebiteľmi stavebnej
ocele, ktorá bola do tuzemska dodaná z Lotyšska, boli spoločnosti nachádzajúce sa na konci uvedeného
reťazca. Preprava stavebnej ocele sa začala a aj skončila na území Slovenskej republiky. V dôsledku
umelo vytvoreného reťazca spoločností, bola medzi lotyšského dodávateľa a konečných spotrebiteľov

zapojená do obchodu so stavebnou oceľou tuzemská spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o.,
nachádzajúcasanakonciuvedenéhoreťazca,ktoráfakturovalaoceľsoslovenskouDPHatýmumožnila
získať konečným spotrebiteľom neoprávnenú výhodu v podobe odpočítania dane, uplatnením, ktorého
si tieto spoločnosti neoprávnene znížil daňovú povinnosť.

59. Ak podľa orgánov finančnej správy pohyb tovaru v reťazci bol zneužívajúcim konaním, pretože
jeho jediným účelom bolo dosiahnutie daňovej výhody, potom v ich rozhodnutiach absentuje jednak
vymedzenie dôvodu, pre ktorý za jediný účel tohto pohybu tovaru považovali získanie daňovej výhody
a aká daňová výhoda mala byť získaná (v čom spočívala daňová výhoda). A osobitne absentuje
vymedzenie týchto skutočností konkrétne vo vzťahu k zdaniteľnému obchodu, z ktorého si uplatnil

odpočet žalobca.

60. Pokiaľ správca dane špecifikoval, že daňová výhoda mala spočívať v znížení vlastnej daňovej
povinnosti v spoločnostiach nachádzajúcich sa na konci reťazca, uvedené nebolo zo strany konajúcich
orgánov v ich rozhodnutiach žiadnym logickým spôsobom vysvetlené a odôvodnené.

61. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky smerujúce voči
vlastným záverom žalovaného o nesplnení podmienok pre odpočet DPH, ako aj o nepreukázaní dodania
tovaru odberateľom žalobcu, a námietky voči nesprávnemu hodnoteniu dôkazov.

62. Vo vzťahu k námietke žalobcu o procesnom pochybení správcu dane spočívajúcom v nevykonaní
žalobcom navrhnutých dôkazov bez náležitého odôvodnenia, správny súd uvádza, že opomenutie
vykonania žalobcom navrhovaných dôkazov a neodôvodnenie ich nevykonania v okolnostiach danej
veci samo osebe nie je spôsobilé založiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto túto námietku
vyhodnotil ako nedôvodnú.

63. Ako nedôvodné vyhodnotil správny súd namietané nesprávne posúdenie lehôt počas daňovej
kontroly (nedodržanie maximálnej dĺžky daňovej kontroly), aj počas vyrubovacieho konania
(nedodržanie lehoty na vyrubenie dane s poukazom na § 69 daňového poriadku o zániku práva vyrubiťdaň, majúc za to, že v danej veci bola vykonaná daňová kontrola na podnet orgánov činných v
trestnom konaní dňa 07.03.2012, prerušená bola od 31.03.2013 do 15.01.2016, preto nedodržanie lehôt
namietaných žalobcom považuje správny súd za neopodstatnené.

64. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie, ako
aj rozhodnutie správcu dane sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP v spojení s § 191
ods. 3 písm. a) SSP), a preto ich správny súd zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie (§

191 ods. 4 veta prvá SSP).

65. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane náležite, preskúmateľným a nie zmätočným spôsobom
vymedziť skutkové zistenia vyplývajúce správcovi dane z vykonaných dôkazov a tieto správne právne
posúdiť pri viazanosti správcu dane právnymi závermi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku
v zmysle § 191 ods. 6 SSP.

66. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP, spojení s § 467 ods. 3 SSP tak,
že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov súdneho, ako aj
kasačného konania.

67. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o

konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.