Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-32S/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200095
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200095.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej

a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: Združenie
domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174,
právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť
Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, Odbor opravných prostriedkov,
so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, za účasti ďalších účastníkov konania:
1/ PROXIMA, a. s., so sídlom Vojtecha Tvrdého 784/5, 010 01 Žilina, IČO: 36 384 224, 2/ MARCOOP
ARCHITEKTONICKÝ ATELIÉR, s. r. o., so sídlom Na Bystričku 14/A, 036 01 Martin, IČO: 36 851 981,

3/ Obec Jazernica, so sídlom Jazernica 50, 038 44 Jazernica, IČO: 00 316 725, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2023/006844-003 zo dňa 31.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.
II. Návrh žalobcu na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky súdnemu dvoru Európskej
únie zamieta.
III. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Okresný úrad Turčianske Teplice, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako príslušný správny
orgán I. stupňa podľa § 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako správny orgán
podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) a ako príslušný orgán podľa § 3 písm. k) v spojení s § 56
písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon EIA“), podľa § 29 ods. 2 v súlade s §

29 ods. 11 zákona EIA a § 46 a § 47 Správneho poriadku po vykonaní zisťovacieho konania navrhovanej
činnosti „IBV Jazernica - A.“ navrhovateľa – PROXIMA, a. s., so sídlom Vojtecha Tvrdého 784/5, 010 01
Žilina, IČO: 36 384 224, zastúpený spoločnosťou MARCOOP ARCHITEKTONICKÝ ATELIÉR, s. r. o.,
so sídlom Na Bystričku 14/A, 036 01 Martin, IČO: 36 851 981, umiestnenie navrhovanej činnosti: Kraj:
Žilinský, Okres: B. B., C.: Jazernica, Kataster: Jazernica, Parc. č. KN C: D. XXX/XX E. 23, KN-C: 337/1
(E-KN 70/2), 352 (E-KN 67), 355 (E-KN 58), 323/8 (E-KN 57/6), 357 (E-KN 53/2), 366/2, 292/6 (E-KN
38/5, 86/202), 292/8 vydal rozhodnutie č. OU-TR-OSZP/2022/000381-023 zo dňa 06. júla 2022 (ďalej

aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol tak, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať
podľa zákona EIA. Účelom navrhovanej činnosti je posúdenie zámeru zástavby dotknutého územia pre
24 parciel pre výstavbu rodinných domov a technickú infraštruktúru – komunikácie a inžinierske siete
v rámci obytného súboru s názvom: IBV Jazernica – Západ. Riešená lokalita, IBV Jazernica – Západ sanachádza v katastrálnom území obce Jazernica v západnej časti obce mimo zastavaného územia obce.
Predmetom zámeru navrhovanej činnosti je návrh výstavby 24 rodinných domov s podlahovou plochou
cca 3600 m2. Zároveň v súlade s ust. § 29 ods. 13 zákona EIA príslušný orgán určil podmienky, ktoré

eliminujú alebo zmierňujú vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie, pričom tieto podmienky sú
konkrétne špecifikované vo výroku predmetného rozhodnutia.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu č. OU-TR-OSZP/2022/000381-023 zo dňa 06. júla 2022 žalobca
v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov,

Referát starostlivosti o životné prostredie ako správny orgán II. stupňa podľa § 4 ods. 2 a ods. 4
zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 58 ods. 1 Správneho poriadku, vydal rozhodnutie
č. OU-ZA-OOP3-2023/006844-003 zo dňa 31. januára 2023 (ďalej aj „napádané rozhodnutie“
alebo ,,druhostupňové rozhodnutie"), ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému
rozhodnutiu tak, že podľa ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a

rozhodnutie Okresného úradu Turčianske Teplice, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-TR-
OSZP/2022/000381-023 zo dňa 06. júla 2022, potvrdil.

Správna žaloba a žalobné body

3. Žalobca sa včas doručenou správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, pričom
žiadal napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému
orgánu na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobca žiadal zrušiť napádané rozhodnutie z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), f)
a písm. g) zákona č.162/2005 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“), a teda žalobca mal za to,
ženapadnutérozhodnutievychádzaloznesprávneho právnehoposúdeniaveci,jenepreskúmateľnépre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a súčasne

v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

5. V odôvodnení správnej žaloby žalobca konkretizoval dôvody nezákonnosti napádaného rozhodnutia
nasledovne - žalobca namietal, že počas zisťovacieho konania podľa zákona zákon EIA došlo k

závažnému porušeniu práv verejnosti na informovanie a účasť. Tvrdil, že zverejnenie zámeru prebehlo
neprehľadne, bez riadneho upozornenia dotknutej verejnosti, a spôsobom, ktorý znemožnil bežným
občanom, vrátane vlastníkov dotknutých pozemkov, efektívne sa zapojiť do procesu. Tento postup
odporuje aj zásadám Aarhuského dohovoru, ktorého záväzky Slovenská republika porušila, keď
nevytvorila podmienky na včasnú a reálnu účasť verejnosti.

6. Žalobca poukázal na to, že zisťovacie konanie bolo vedené len formálne a orgán posudzovania
svojvoľne rozhodol, že zámer nepodlieha povinnému hodnoteniu v plnom rozsahu, hoci boli splnené
všetkypredpokladynaúplnéEIA.Podľa§29ods.13zákonaEIAbolopotrebnévyhodnotiťzávažnériziká
z hľadiska životného prostredia, čo sa nestalo. Okrem toho nebolo vykonané ani verejné prerokovanie

v rozsahu, ktorý by zabezpečil informovanosť a možnosť pripomienkovania.

7. Žalobca skonštatoval, že v dokumentácii zámeru neboli vyhodnotené zásadné vplyvy navrhovanej
činnosti na životné prostredie, najmä na vodné zdroje, pôdu, hlukovú záťaž a miestne ekosystémy.
Zvlášť alarmujúce je podľa neho opomenutie ochrany biotopov európskeho významu, chránených

druhov rastlín a živočíchov a blízkosti chránených území ako sú lokality sústavy Natura 2000. Posudok
neobsahuje odborné štúdie, ktoré by vylúčili negatívne dopady.

8. Žalobca upozornil, že navrhovaný obytný súbor IBV Jazernica – Západ je v rozpore s platným
územným plánom obce. V územnom pláne sa pre dané územie neuvažuje s takýmto rozsahom

výstavby ani s funkčným využitím daného charakteru. Navyše neexistuje žiadna dokumentácia, ktorá by
preukazovala, že by došlo k zmene alebo výnimke zo záväzných regulatívov.9. Žalobca zdôraznil že pripomienky, ktoré podal v rámci konania, neboli žiadnym spôsobom vecne
vyhodnotené. Neboli im priradené konkrétne odpovede ani neboli premietnuté do záverečného
stanoviska. Takýto postup je v rozpore so základnými princípmi verejnej správy a správneho poriadku,

keďže orgán verejnej moci je povinný sa so všetkými pripomienkami vecne a preskúmateľne
vysporiadať.

10. Žalobca upriamil pozornosť na nedostatočnú kvalitu a objektivitu dokumentácie zámeru. Tvrdil,
že zámer bol spracovaný jednostranne, bez zohľadnenia rizík a bez oponentúry. Podľa žalobcu ide

o materiál vyhotovený s cieľom podporiť záujmy investora, bez skutočnej snahy objektívne posúdiť
dopady. Ďalej uvádza pochybnosti o nezávislosti osôb zapojených do vypracovania dokumentácie.

11. Žalobca tiež namietal, že počas celého procesu mu nebolo umožnené plnohodnotne vykonávať
práva účastníka konania – najmä právo na nahliadanie do spisu, právo na informácie a vyjadrenie sa k
podkladom rozhodnutia. Orgány verejnej správy podľa žalobcu opomenuli základné procesné náležitosti

konania podľa Správneho poriadku, čím vážne porušili princíp rovnosti strán a zákonnosti.

12.Záverečnéstanoviskovydanénazákladezisťovaciehokonaniajepodľažalobcunezákonné,pretože
nereflektuje skutočný stav veci, ignoruje riziká navrhovanej činnosti a vzniklo bez naplnenia zákonom
predpokladaných náležitostí. Žalobca žiada, aby bolo toto stanovisko ako nezákonné zrušené, keďže

nebolo vydané na základe úplného, objektívneho a zákonného procesu.

13. Žalobca mal za to, že aplikácia zákona EIA ako aj Smernice EIA má viaceré aspekty výkladu práva,
ktoré sú priamo späté s eurokonformným výkladom práva. Preto žalobca v závere správnej žaloby
súd požiadal o položenie otázky o súlade aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné

prostredie so zmluvami v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tiež požiadal správny súd,
aby prerušil konanie a podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej
únie s otázkou, či postup správneho orgánu, ktorým sa neustanoví záväzná podmienka v rozhodnutí
z konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bez toho, aby boli určené porovnateľné alebo
lepšie opatrenie na ochranu životného prostredia je v súlade s právom Európskej únie.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe žalobcu zo dňa 10. júla 2023 vyhodnotil žalobu

žalobcu ako nedôvodnú a účelovú. V plnom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím Okresného úradu Žilina,
odboru opravných prostriedkov, zo dňa 31. januára 2023, ktoré považoval za zákonné, vecne aj formálne
správne. Zdôraznil, že rozhodnutie je riadne odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a
vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku.

15. Podľa žalovaného bol zámer „IBV Jazernica – Západ“ riadne posúdený v zisťovacom konaní, pričom
prvostupňový správny orgán zohľadnil všetky relevantné faktory, vrátane rozsahu navrhovanej činnosti,
miesta realizácie a kumulatívnych vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov. Pri rozhodovaní
použil aj kritériá uvedené v prílohe č. 10 zákona EIA.

16. Žalovaný mal za to, že odvolací orgán preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle §
59 Správneho poriadku, a to vrátane celého spisového materiálu a priebehu konania, a dospel k záveru,
že rozhodnutie bolo vydané zákonne, príslušným orgánom, na základe spoľahlivo zisteného stavu veci
a s obsahom, ktorý spĺňa všetky zákonné náležitosti. Preto odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté
rozhodnutie potvrdil.

17. Žalovaný ďalej popísal postup správnych orgánov pri prerokovaní zámeru „IBV Jazernica – Západ“
a zároveň odmietol tvrdenia žalobcu ako všeobecné a nešpecifikované. Uviedol, že správne konanie
začalo 12. apríla 2022 doručením zámeru na Okresný úrad Turčianske Teplice, ktorý ho v súlade so
zákonom EIA riadne rozoslal dotknutým subjektom, obci a zverejnil na príslušných webových stránkach

i úradných tabuliach. V zákonnej lehote boli doručené stanoviská dotknutých subjektov, ktoré tvorili
podklad pre rozhodnutie. Následne Okresný úrad Turčianske Teplice dňa 6. júla 2022 rozhodol, že
navrhovaná činnosť sa nebude ďalej posudzovať podľa zákona EIA, pretože na základe posúdenia
rozsahu a charakteru činnosti, lokality a možných vplyvov – vrátane kumulatívnych – nevyplýva potrebaúplného posudzovania vplyvov. Odvolací orgán sa s týmto rozhodnutím stotožnil. Konštatoval, že
skutkový stav bol riadne a dostatočne zistený a rozhodnutie bolo náležite odôvodnené v súlade so
Správnym poriadkom.

18. Žalovaný argumentoval, že žaloba je formulovaná príliš všeobecne, bez konkretizácie, akým
konkrétnym pochybením sa mali správne orgány dopustiť porušenia zákona. Podľa žalovaného žalobca
len cituje zákonné ustanovenia a vznáša abstraktné tvrdenia o ich porušení, ktoré by sa dali rovnakým
spôsobom aplikovať aj na iné konania. Poukázal aj na skutočnosť, že obsah žaloby je takmer identický

s obsahom iných správnych žalôb vedených pred krajskými súdmi. Žalovaný tak zásadne nesúhlasil s
tvrdeniami žalobcu a považoval jeho žalobu za všeobecnú, neadresnú a obsahovo nevzťahujúcu sa na
konkrétny prípad navrhovanej činnosti.

19. Uviedol, že skutkový stav, z ktorého vychádzal prvostupňový orgán, bol riadne zistený a má oporu v
administratívnych spisoch. Nebolo mu zrejmé, na základe akých dôkazov žalobca tvrdí opak. Upozornil,

že žalobca neuviedol, ktoré konkrétne pripomienky neboli riadne vyhodnotené, a že jeho argumentácia
je formulovaná paušálne, bez väzby na špecifiká posudzovaného zámeru „IBV Jazernica – Západ“.
Navyše opäť poukázal na skutočnosť, že žalobca použil identické texty žalôb aj v iných konaniach, čo
podľa neho znižuje vierohodnosť jeho podaní.

20. Zároveň žalovaný poznamenal, že žalobcom podané pripomienky sú často absurdné alebo
neadekvátne k posudzovanej činnosti, čo podľa neho svedčí o povrchnej znalosti zámeru. Na tomto
základe považoval požiadavky na konzultácie podľa § 63 zákona EIA za neopodstatnené. Zdôraznil,
že konzultácie nie sú povinnosťou správneho orgánu, ale jeho právom, pričom ich vykonanie závisí od
jeho správnej úvahy.

21. V neposlednom rade žalovaný vyslovil, že správny orgán nie je viazaný návrhmi verejnosti pri
stanovovanípodmienoknaelimináciuvplyvovnaživotnéprostredie,alejepovinnýichposúdiťzhľadiska
ich účelnosti, vykonateľnosti a relevantnosti. Správny orgán podľa neho v danom prípade tieto kritériá
rešpektoval a dôvodne rozhodol, že vykonanie konzultácií nebolo nevyhnutné.

22. Žalovaný tvrdil, že prvostupňový správny orgán sa riadne zaoberal všetkými pripomienkami a
stanoviskami dotknutých orgánov a že výsledkom zisťovacieho konania bolo zákonné rozhodnutie o
neposudzovaní zámeru podľa zákona EIA.

23. Podľa žalovaného i napádané rozhodnutie spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti – je
jednoznačné, zrozumiteľné, preskúmateľné a v súlade s § 47 ods. 2 Správneho poriadku aj § 29 ods.
13 zákona EIA. Odvolací orgán sa pritom podľa svojho právneho názoru v rozhodnutí vysporiadal so
všetkými bodmi podaného odvolania. Ak nezistí pochybenia, ktoré by viedli k nezákonnosti rozhodnutia,
nie je povinný opätovne rozvádzať všetky časti prvostupňového rozhodnutia, ale sústreďuje sa na

námietky z odvolania – tie však podľa neho vyhodnotil dostatočne.

24. K výhrade žalobcu o absencii variantného riešenia (okrem tzv. nulového variantu) žalovaný
skonštatoval, že zámer bol riešený jednovariantne, pričom príslušný orgán ešte pred začiatkom
zisťovacieho konania formálne upustil od požiadavky na predloženie viacerých variantov. Toto upustenie

bolo riadne zdôvodnené rozhodnutím zo dňa 29. marca 2022. Podľa § 22 ods. 6 zákona EIA je
upustenie od variantov prípustné v odôvodnených prípadoch, napr. ak nie je dostupná iná lokalita alebo
technológia. Orgán zároveň uviedol, že ak by z pripomienok verejnosti vyplynula potreba ďalšieho
variantu, bola by táto požiadavka zohľadnená v ďalšom štádiu konania, čo sa však podľa neho nestalo.

25. Žalovaný vo svojom vyjadrení zdôraznil, že prvostupňový správny orgán posudzuje každý zámer
alebo oznámenie o zmene činnosti individuálne, so zreteľom na konkrétny druh činnosti, jej umiestnenie
a osobitosti prípadu. Podľa jeho právneho názoru bolo upustenie od variantného riešenia zákonné,
keďže zákon EIA umožňuje takéto upustenie vo výnimočných prípadoch (§ 22 ods. 6), za predpokladu,
že je náležite odôvodnené, čo podľa žalovaného v tomto prípade splnené bolo.

26. Žalovaný tvrdil, že zámer bol spracovaný na dostatočnej úrovni a všetky stanoviská dotknutých
subjektov boli zohľadnené. Správny orgán mal teda dostatok podkladov na rozhodnutie a jeho postup
považuje za zákonný a vecne správny. Odkázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorejverejnosť a občianske združenia nemajú právny nárok na to, aby im bolo v procese EIA vyhovené vo
všetkých pripomienkach – ich úloha spočíva v kvalifikovanom predkladaní odborných stanovísk, nie
v určovaní výsledku konania. Podľa žalovaného bola verejnosti v tomto prípade poskytnutá možnosť

zapojiť sa do procesu v súlade s Aarhuským dohovorom. Poznamenal, že napadnuté rozhodnutie nie je
potrebné meniť ani dopĺňať o ďalšie zmierňujúce opatrenia, keďže už obsahuje podmienky na elimináciu
alebo zmiernenie negatívnych vplyvov na životné prostredie a s týmito sa žalovaný stotožňuje.

27. Záverom uviedol, že sa ako druhostupňový správny orgán plne stotožnil s rozhodnutím Okresného

úradu Turčianske Teplice, odboru starostlivosti o životné prostredie a v konaní prvostupňového
správneho orgánu nezistil také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo
potrebné odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Vzhľadom na uvedené považoval svoje
rozhodnutie za zákonné a súdu navrhol žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 3/ ku správnej žalobe žalobcu

28. Ďalší účastník konania 3/ Obec Jazernica k správnej žalobe žalobcu uviedol, že Obec Jazernica
nevydala žiadne územné ani stavebné rozhodnutie. Daná lokalita je súčasťou pripravovaného
územného plánu obce Jazernica.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 3/ ku vyjadreniu žalovaného ku správnej žalobe

29. Ďalší účastník konania 3/ Obec Jazernica ku vyjadreniu žalovaného ku správnej žalobe uviedol, že
plne súhlasí s rozhodnutím Okresného úradu Žilina, Odbor opravných prostriedkov, Referát starostlivosti

o životné prostredie, č. OU-ZA-OOP3-2023/006844-003 zo dňa 31. januára 2023 a plne súhlasí
s rozhodnutím Okresného úradu Turčianske Teplice, Odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-TR-
OSZP/2022/000381-023 zo dňa 06. júla 2022.

Replika žalobcu

30. Žalobca v úvode vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe opäť uviedol, že správne
orgány pri zisťovacom konaní konali v rozpore so EIA, keď bez riadneho zdôvodnenia rozhodli, že
navrhovaná činnosť nebude predmetom úplného posudzovania podľa tohto zákona. Podľa žalobcu
neboli splnené podmienky pre takýto záver, pretože zámer môže mať významné vplyvy na životné

prostredie a verejné zdravie, čo si vyžadovalo plnohodnotné EIA konanie.

31. Namietal, že správne orgány si neobstarali všetky rozhodujúce skutkové a odborné podklady v
súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa žalobcu bol skutkový stav posudzovaný povrchne,
bez zohľadnenia kumulatívnych vplyvov, charakteru územia a ekologických rizík. Zároveň poukázal na

to, že sa nezohľadnil súčasný stav znečistenia, hluková záťaž, vodné režimy a migrácia živočíchov v
dotknutej lokalite.

32. Žalobca upozornil na to, že účasť verejnosti na zisťovacom konaní bola len formálna. Hoci verejnosť
mohla predložiť pripomienky, tieto neboli riadne a konkrétne vyhodnotené. Pripomienky žalobcu, ako

aj ďalších subjektov, boli podľa jeho názoru odignorované alebo odbité bez vecnej argumentácie.
Tým došlo k porušeniu Aarhuského dohovoru, ktorý garantuje právo verejnosti na účinnú účasť v
environmentálnych rozhodovacích procesoch.

33. Žalobca upozornil na to, že zverejnenie dokumentov, oznámení a rozhodnutí neprebehlo spôsobom,

ktorý by umožňoval jednoduchý a včasný prístup verejnosti k informáciám. Niektoré podklady
neboli verejne dostupné v zákonnej lehote, prípadne chýbali dôležité údaje. Tým bola znemožnená
plnohodnotná kontrola procesu dotknutou verejnosťou.

34. Kritizoval, že navrhovaná činnosť bola posudzovaná len v jednom variante (vrátane tzv. nulového),

hoci zákon EIA v § 22 ods. 6 požaduje, aby zámer obsahoval aj varianty riešenia, ak neexistujú
výnimočné dôvody na ich vylúčenie. Podľa žalobcu správny orgán nepreukázal, že by išlo o výnimočný
prípad, a nezdôvodnil, prečo sa od požiadavky variantnosti upustilo. Tým bola porušená zásada
komplexného hodnotenia možných alternatív.35. Podľa žalobcu rozhodnutia správnych orgánov – najmä výrok a odôvodnenie rozhodnutia,
ktorým sa konštatuje, že zámer sa nebude ďalej posudzovať – nespĺňajú požiadavky § 47 ods. 3

Správneho poriadku. Odôvodnenie je podľa neho zmätočné, všeobecné a chýba v ňom konkrétne
vyhodnotenie pripomienok, faktov a podkladov. Rozhodnutie preto označuje za nepreskúmateľné z
hľadiska zákonnosti aj vecnej správnosti.

36. Spochybnil tiež odbornosť a nestrannosť dokumentácie predloženej navrhovateľom. Domnieval sa,

že dokumentácia zámeru bola pripravená jednostranne, v prospech investora, a že chýbajú oponentúry
alebo nezávislé odborné posudky, ktoré by mohli kvalifikovane zhodnotiť reálne environmentálne riziká.

37. V závere repliky žalobca zdôraznil, že posudzovaný zámer sa týka územia so závažnými
environmentálnymi aspektmi (napr. potenciálny dopad na krajinu, biotopy, vodný režim), a teda verejný
záujem na ochrane životného prostredia musí mať prednosť pred ekonomickým záujmom investora.

Rozhodnutie správnych orgánov podľa neho neochránilo verejný záujem v rozsahu, ktorý zákon
predpokladá. Opätovne požiadal, aby súd rozhodol tak, ako žiadal už v žalobnom návrhu.

38. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
39. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,
v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej

Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V
dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 32S/21/2023
vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-32S/21/2023.
40. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na
29.05.2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP, avšak

žalobca, žalovaný, a tiež žiaden z ďalších účastníkov konania sa pojednávania nezúčastnili. Správny
súd tak pojednával v neprítomnosti žalobcu, žalovaného,ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a tiež ďalších
účastníkov konania.
41. Predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-
OOP3-2023/006844-003 zo dňa 31.01.2023, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu

verejnej správy č. OU-TR-OSZP/2022/000381-023 zo dňa 06. júla 2022, ktorý po vykonaní zisťovacieho
konaniaprenavrhovanúčinnosť„IBVJazernica-Západ”rozhodolpodľa§29ods.11aods.13zákonač.
24/2006 Z. z. tak, že navrhovaná činnosť oznámená navrhovateľom sa v zmysle zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie, posudzovať nebude. Vzhľadom na povahu predmetu súdneho prieskumu
ide o správnu žalobu, v konaní o ktorej je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle

§ 134 ods. 1 SSP, nakoľko sa nejedná o žiadnu z výnimiek uvedených v § 134 ods. 2 SSP. Keďže
je predmetné konanie ovládané dispozičnou zásadou, súdny prieskum nie je v tejto veci absolútny.
Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa
zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti konkretizovať na daný
prípad. Všeobecne uplatnené námietky, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci

žalobných bodov správnej žaloby bez primeranej skutkovej a právnej argumentácie viažúcej sa vecne k
napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či prvostupňovému rozhodnutiu, neumožňuje správnemu súdu
uskutočniťprieskumzákonnosti,pretožepráverozsahomadôvodmižalobyjesprávnysúdpriprieskume
vedený a súčasne aj limitovaný. Žalobca musí v žalobe v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP uviesť
dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca

považuje napadnuté výroky rozhodnutia žalovaného za nezákonné. Správny súd teda posudzoval, či
žalovaný postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, a to výlučne v rozsahu
namietaných tvrdení žalobcom v rámci uplatnených žalobných bodov v lehote na podanie žaloby, keďže
správne súdnictvo je ovládané koncentračnou zásadou vyjadrenou v § 62 ods. 1 a § 183 SSP, a na
neskôr uplatnené žalobné námietky prednesené nad rámec skutočností a argumentov uvedených v

správnej žalobe správny súd prihliadať nemôže.
42. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.; príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámerualebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude
posudzovať podľa tohto zákona.
43. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z.; ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo

jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie
uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
44. Podľa § 29 ods. 9 zákona č. 24/2006 Z. z.; rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a
dotknutáobecmôžudoručiťpríslušnémuorgánupísomnéstanoviskákoznámeniuozmenenavrhovanej
činnosti do desiatich pracovných dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej

lehote, tak sa stanovisko považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť príslušnému orgánu písomné
stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od zverejnenia
uvedených informácií podľa odseku 8; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď bolo v
určenej lehote doručené dotknutej obci.
45. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z.; výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom
konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie,

či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v
ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné
prostredie.
46. Podľa § 20a písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z.; rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné

stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje
a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13.
47. Podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/20226 Z. z.; príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť
na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o
i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.

48. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.; príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických
dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s
povoľujúcimorgánomaleboschvaľujúcimorgánom,rezortnýmorgánom,dotknutýmorgánom,dotknutou
obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu
posudzovania vplyvov.

49. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.; na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,

d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a.
50. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
51. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR; každý má právo na priaznivé životné prostredie.
52. Podľa čl. 45 Ústavy SR; každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia
a o príčinách a následkoch tohto stavu.

53. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR; domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.
44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
54. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR; Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola
ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť
výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych

spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne
záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl.
120 ods. 2.
55. Podľa čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 43/2006
Z. z. ); každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť

pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní
prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.
56. Podľa čl. 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru; každá Strana zabezpečí, že orgány verejnej moci v rozsahu
tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadostiinformácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b), aj kópie
aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií:
a) bez toho, aby musel byť preukázaný záujem;

b) v požadovanej forme s výnimkou, ak
i) je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený
dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme, alebo
ii) informácia je už verejne dostupná v inej forme.
57. Podľa čl. 9 ods. 3, 4 a 5 Aarhuského dohovoru;

3. Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana
zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia
verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a
opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom
v oblasti životného prostredia.
4. Navyše bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3

zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných právnych opatrení, ak sú vhodné,
a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku
budú vydávané alebo zaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov, a kedykoľvek je to možné, aj iných
orgánov budú verejne prístupné.
5. S cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto článku každá Strana zabezpečí, aby bola verejnosť

informovaná o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu, a zváži vytvorenie vhodných podporných
mechanizmov s cieľom odstrániť alebo znížiť finančné a iné bariéry v prístupe k spravodlivosti.
58. Podľa čl. 6 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011
o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len
"smernica o EIA") podrobné pravidlá pre informovanie verejnosti, napr. vyvesením oznamov v určitom

okruhu alebo zverejnením v miestnej tlači, a konzultácie s dotknutou verejnosťou, napr. písomnými
podaniami alebo prostredníctvom verejnej ankety, určia členské štáty. Členské štáty príjmu potrebné
opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby boli dôležité informácie dostupné pre verejnosť v elektronickej forme
aspoň prostredníctvom centrálneho portálu alebo ľahko dostupných prístupových bodov na príslušnej
správnej úrovni.

59. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnu aplikáciu a porušenie § 20a, § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona č.
24/2006 Z. z., t. j. čo sa týka nesplnenia kvalitatívnych a zákonných náležitostí na formu a obsah výroku
a odôvodnenia vydaného rozhodnutia v zisťovacom konaní, správny súd nezistil žalobcom tvrdené
porušenie zákona, najmä ním tvrdenú absenciu správnej úvahy a určenia opatrení a podmienok vo
vzťahu k ochrane životného prostredia vo výroku rozhodnutia. Tvrdenie žalobcu je v priamom rozpore s

odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, keďže orgán verejnej správy uviedol k otázke aké opatrenie
a z akého dôvodu vo vzťahu k ochrane životného prostredia uložil vo výroku rozhodnutia a aké naopak
nie.Vychádzalzostanovískkzmenenavrhovanejčinnosti,ktorévzákonomstanovenomtermínedoručili
oslovené subjekty. Stanoviská podrobne uviedol v odôvodnení, ako aj z nich vyplývajúce požiadavky,
ktoré ako podmienky eliminujúce vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie uložil dodržať pri

príprave dokumentácie o povolení činnosti podľa osobitných predpisov, a ktoré zapracoval do výrokovej
časti rozhodnutia. Do výroku rozhodnutia nezahrnul také v stanoviskách uvedené pripomienky, ktoré ako
povinnosť navrhovateľovi vyplývajú z ustanovení všeobecne záväzných predpisov. Písomné stanoviská
oslovených subjektov, ktoré ich dali, boli všetky kladné a nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny
navrhovanej činnosti. Niektoré sa nevyjadrili, u nich sa má za to, že ich stanoviská sú súhlasné v zmysle

§ 29 ods. 9 zákona EIA. Svoju úvahu o neuložení ďalších podmienok do výroku rozhodnutia odôvodnil
tiež tým, že navrhovaná činnosť podlieha procesu povoľovania podľa osobitného zákona. Námietka
absencie správnej úvahy a riadneho odôvodnenia rozhodnutia je nedôvodná aj vo vzťahu k rozhodnutiu
žalovaného vydanom v odvolacom konaní. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol ako
sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami, zároveň preskúmal prvostupňové rozhodnutie v

úplnom rozsahu, tak ako mu to ukladá Správny poriadok, na subsidiárne použitie, ktoré ho odkazuje
ustanovenie § 64 ods. 1 zákona EIA. Odôvodnil v dostatočnom rozsahu nezistenie žiadnych pochybení
prvostupňového orgánu v rozhodovacom procese, teda tak v konaní, ako aj v samotnom prvostupňovom
rozhodnutí.
60. Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA výrok rozhodnutia, ktorým sa určilo, že navrhovaná činnosť

alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú
alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Prvostupňový orgán rozhodol, že navrhovaná činnosť sa
nebude posudzovať podľa zákona EIA a zároveň uložil zabezpečiť vo výroku vymenované požiadavky v
povoľovacom konaní. Tvrdenie žalobcu, že výrok neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, pretoženeobsahuje opatrenia vo vzťahu k ochrane životného prostredia, nepovažuje správny súd za správne.
Ak žalobca v žalobe neuviedol, ktoré konkrétne požiadavky z jeho stanoviska neboli zohľadnené, nie je
zrejmé, z akého dôvodu by malo byť rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné.

61. K otázke uvedenia opatrení vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy zaujal stanovisko Najvyšší
správny súd SR už vo viacerých rozhodnutiach. Napríklad v rozsudku sp. zn. 7Svk/19/2021 zo dňa
29.03.2023 uviedol, že ustanovenie § 29 ods. 13 zákona EIA, ale ani iné ustanovenia tohto zákona
neurčujú, o aké podmienky má ísť, ich určenie je tak prenechané samotnému posudzujúcemu orgánu.
Ide teda o jeden z prípadov, kedy zákon priznáva tomuto orgánu správne uváženie, ktoré správne súdy

podľa § 27 ods. 2 SSP môžu preskúmať len do tej miery, či nevybočil z medzí a hľadísk určených
zákonom. Správny súd teda nemôže hodnotiť samotné opatrenie, len to, či správna úvaha, ktorá viedla
správny orgán k ich uloženiu nevybočuje zo zákonných medzí. V tu posudzovanej veci prvostupňový
orgán v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, prečo do výrokovej časti zapracoval opatrenia ako požiadavky
dotknutých orgánov a prečo nezapracoval iné, pričom na jeho správnej úvahe nevzhliadol správny
súd žiadne pochybenie. Za podstatné považuje správny súd to, že žalobca mal v predmetnej veci

predniesť konkrétne skutkové a právne dôvody, prečo mal žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí
uložiť určité opatrenia a prečo ich neuložením prekročil hranice správneho uváženia. Žalobca žiadne
takéto konkrétne dôvody neuviedol, pričom nestačí len tvrdiť, že orgán verejnej správy pochybil, ak
sa nezaoberal stanoviskom, pripomienkami a požiadavkami žalobcu k oznámenej zmene navrhovanej
činnosti.

62. Nad rámec uvedeného správny súd uvádza, že logickým predpokladom, aby mohli byť uložené
opatrenia na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvov podľa § 29 ods. 13 zákona EIA, je to, že navrhovaná
činnosť vôbec takéto vplyvy má, alebo môže mať. Orgány verejnej správy vychádzali zo skutkového
zistenia, ktoré je založené na oznámení zmeny navrhovanej činnosti ďalším účastníkom konania,
že nevyvolá nové významné vplyvy na životné prostredie, a to aj kumulatívne, vrátane vplyvov na

zdravie obyvateľov, pričom zohľadnili aj súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Dôkazom
toho, že zmena navrhovanej činnosti nevyvolá nové významné vplyvy sú aj stanoviská od dotknutých
subjektov,ktorédalikladnéstanoviskáanepožadovaliďalšieposudzovaniezmenynavrhovanejčinnosti.
Pokiaľ teda žalobca namietal nedostatočnosť uložených opatrení, nie je zrejmé, ako by sa ďalšími
opatreniami mali eliminovať alebo zmierňovať nezistené negatívne vplyvy na životné prostredie. Zo

zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti vyplýva, že sa nepredpokladajú také
negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia
obyvateľov v záujmovom území v porovnaní s existujúcim stavom. Tým, že orgán verejnej správy však
uviedol vo výroku podmienky/požiadavky, ktorých dodržanie má eliminovať alebo zmierňovať vplyv na
životné prostredie, si splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 29 ods. 13 zákona EIA v rozhodnutí zo

zisťovacieho konania tieto podmienky uviesť.
63.Správnysúdnepovažujezadôvodnúanižalobnúnámietku,žedochádzakabsenciipomocizostrany
orgánu verejnej správy ekologickým spolkom v rámci zisťovacieho konania. Z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že postup tak prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj žalovaného bol súladný
so zákonom EIA. Prvostupňový orgán verejnej správy poskytol verejnosti možnosť zapojiť sa do

konania, podávať pripomienky a následne ich riadne vyhodnotil. Žalobca mal rovnaké práva ako
ostatní účastníci konania a jeho pripomienky boli riadne posúdené. Orgán verejnej správy zabezpečil
zverejnenie oznámenia o zmene navrhovanej činnosti prostredníctvom obce, rezortných orgánov a na
webových stránkach, čím bol umožnený verejnosti prístup k informáciám a zapojenie sa do procesu v
zisťovacom konaní. Žalobcovi nebolo bránené v aktívnej účasti v tomto konaní. Mal možnosť nahliadnuť

do podkladov rozhodnutia v súlade s § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku a mohol sa k
nim vyjadriť. Žalobca sám ako ekologický spolok predložil písomné stanovisko, čím sa stal účastníkom
konania, a jeho pripomienky boli zohľadnené. To, že žalobca vysporiadanie sa s jeho námietkami
považuje za nenáležité, neznamená, že sa orgán verejnej správy nimi nezaoberal. Žalobcovi, ako
zainteresovanej verejnosti tak z Aarhuského dohovoru, ako ani z vnútroštátnej právnej úpravy nevyplýva

právny nárok, aby jeho pripomienkam v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo
vyhovené, ako to vyplýva aj zo záverov rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23.02.2017. Na
základe uvedených skutočností vyhodnotil správny súd aj túto žalobnú námietku za neopodstatnenú.
64. Žalobca tiež namietal porušenie práva na konzultácie podľa § 63 zákona EIA. K tejto otázke sa
vyjadril kasačný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. v rozsudku sp. zn. 5Svk/40/2022 zo

dňa 30.03.2023, sp. zn. 6Svk/42/2022 zo dňa 29.06.2023, sp. zn. 2Svk/5/2022 zo dňa 22.08.2023 a
sp. zn. 7Svk/11/2022 zo dňa 26.10.2023. Najvyšší správny súd SR uviedol, že z obsahu § 63 zákona
č. 24/2006 Z. z. nevyplýva, že by sa konzultácie za každých okolností museli realizovať výslovne
ústnou formou. Navyše z § 64 menovaného zákona vyplýva, že vo vzťahu k realizácii konzultácií nieje vylúčená pôsobnosť Správneho poriadku, teda ani § 21 o nariadení ústneho pojednávania, pričom
toto ustanovenie ponecháva na posúdení správneho orgánu, aby ústne pojednávanie nariadil, ak to
povaha veci vyžaduje. V nenariadení ústnej formy konzultácií Najvyšší správny súd SR potom nevidel

porušenie zákona EIA ani Správneho poriadku. Okrem uvedeného možno poukázať na skutočnosť, že
samotný článok 6. ods. 7 Aarhuského dohovoru predpokladá, že účasť verejnosti na rozhodovaniach o
vymedzených činnostiach môže byť realizovaná nielen výlučne formou ústnou (ústne konzultácie), ale aj
formou písomnou, kedy výslovne ustanovuje, že: „spôsoby účasti verejnosti umožnia verejnosti predložiť
písomné alebo v prípade potreby na verejnom prerokovaní, alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek

pripomienky, informácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej
činnosti“. Nárok na ústne konzultácie žalobcovi neprináleží ani z článku 6. ods. 5 smernice EIA, podľa
ktorého: podrobné pravidlá pre informovanie verejnosti, napr. vyvesením oznamov v určitom okruhu
alebo zverejnením v miestnej tlači, a konzultácie s dotknutou verejnosťou, napr. písomnými podaniami,
alebo prostredníctvom verejnej ankety, určia členské štáty. Z bodu 29 preambuly Smernice Európskeho
parlamentu a rady č. 2014/52/EÚ zo dňa 16.04.2014, ktorou sa mení Smernica EIA a z ktorého znenia

taktiež vyplýva, že sa nevyžadujú žiadne formálne konzultácie v štádiu zisťovacieho konania. Osvojac
si právny názor na uvedenú otázku súdu vyššej autority (aktuálna rozhodovacia prax NSS SR napr. sp.
zn. 3Svk/21/2023 zo dňa 30.05.2024, sp. zn. 5Svk/9/2023 zo dňa 27.06.2024) správny súd konštatuje,
že ani táto žalobná námietka nebola dôvodná.
65. Žalobca namietal porušenie § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý sa týka zverejňovania

informácií o navrhovanej činnosti a jej zmene. Žalobca v žalobe tvrdil, že neboli zverejnené stanoviská
dotknutých orgánov, či verejnosti. Z ustanovenia § 24 ods. 1 písm. i) zákona EIA vyplýva, že príslušné
orgány verejnej správy zverejňujú aj „iné informácie dôležité na vydanie záverečného stanoviska alebo
povolenia“, pričom toto ustanovenie je podľa ustáleného názoru kasačného súdu potrebné vykladať tak,
že neupravuje povinnosť sprístupňovať iné dokumenty ako tie, ktoré sú uvedené v danom ustanovení

(tieto zákonodarca presne určil), ale týka sa informácií nezachytených v dokumente. Ak toto ustanovenie
odkazuje na „povolenie“, je potrebné ho vykladať v súlade s definíciou tohto pojmu vymedzenou v § 3
zákona EIA, pričom ide o rozhodnutie v nasledujúcom povoľovacom konaní, a nie o rozhodnutie vydané
v zisťovacom konaní, ktoré je predmetom súdneho prieskumu (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Svk/9/2023
zo dňa 27.06.2024) . Správny súd preto vyhodnotil aj túto žalobnú námietku za neopodstatnenú.

66. Žalobca tvrdil, že došlo k porušeniu § 22 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z., ktoré sa týka povinnosti
predložiť viaceré realizačné varianty navrhovanej činnosti. Z ustanovenia § 64 písm. c) zákona
EIA vyplýva, že postup pri upustení od variantného riešenia sa neriadi ustanoveniami Správneho
poriadku. Proces upustenia od povinnosti vypracovať viaceré varianty riešenia prebieha ešte pred
samotným podaním žiadosti o vykonanie zisťovacieho konania, čo znamená, že odvolací orgán nemôže

v odvolacom konaní rozhodovať o veci, ktorá ani nebola predmetom rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu. Navyše podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. a prílohy č. 8a tohto
zákona nie je povinné vypracovávať oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vo viacerých variantných
riešeniach. Porovnanie variantov a návrh optimálneho variantu s prihliadnutím na vplyvy na životné
prostredie je len obsahovou náležitosťou v rámci prílohy č. 9, avšak toto sa netýka všetkých typov

projektov. V tu posudzovanom prípade išlo o rekonštrukciu existujúceho mosta, ktorý je v súčasnosti
technicky nevyhovujúci. Rekonštrukcia neznamená zmenu funkčného využitia krajiny, ale iba obnovu
pôvodného technického stavu na pôvodnom mieste. Vzhľadom na to, že sa tým nemení funkčné využitie
mosta alebo okolia, nebolo potrebné vypracovať viaceré varianty riešenia. Na základe týchto skutočností
aj správny súd zastáva názor, že zmena navrhovanej činnosti nevyžadovala variantné riešenie ani ďalšie

posudzovanie z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Žaloba aj v tejto časti bola nedôvodná.
67. K skutočnosti, že sa žalobca nestotožňuje so záverom žalovaného, poukazuje správny súd
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010 zo dňa 23.11.2010 (použiteľné aj na
administratívne konanie), podľa ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len
v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,

obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu

základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberalialebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).“
68. Ďalšie body správnej žaloby správny súd považuje za všeobecné, bez priliehavej argumentácie

prepájajúcej tieto s posudzovanou vecou, pričom v daných bodoch správnej žaloby nie sú obsiahnuté
žalobné námietky nezákonnosti voči preskúmavaným rozhodnutiam. Pokiaľ ide o tvrdené porušenie
hmotného práva, tak žalobca predniesol opäť len všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky s
poukazom na vybrané ustanovenia Ústavy SR a Charty základných práv EÚ bez priliehajúcej skutkovej
a právnej argumentácie vzťahujúcej sa na predmetnú vec. Týmto žalobným námietkam chýba konkrétny

materiálny obsah zabezpečujúci presadzovanie záujmov ochrany životného prostredia v konkrétnej
prejednávanej veci.
69. Žalobca v správnej žalobe navrhol, aby správny súd prerušil konanie a podal návrh na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie s nasledovnou otázkou: „Či postup
správneho orgánu, ktorým sa neustanoví záväzná podmienka v rozhodnutí z konania o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie bez toho aby boli určené porovnateľné alebo lepšie opatrenia na ochranu

životného prostredia je v súlade s právom Európskej únie.“
70. Správny súd nevzhliadol dôvodnosť takéhoto návrhu, nakoľko položenie uvedenej otázky nie je
relevantné, keďže by nemohlo ovplyvniť rozhodnutie v prejednávanej veci, táto otázka totiž nie je jedným
z dôvodov, na ktorých je postavené predmetné rozhodnutie súdu. Takáto povinnosť iniciovať konanie
pred Súdnym dvorom EÚ správnemu súdu nevyplýva ani z čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, keďže nie

je konečným súdom. Za podstatné považuje správny súd to, že návrh žalobcu je nekonkrétny, žalobca
v ňom neuviedol, ktoré konkrétne normy európskeho práva (ich ustanovenia) majú byť objasnené
a aplikované v danej veci. Správny súd pritom poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, z
ktorých vyplýva, že začatie prejudiciálneho konania závisí výlučne od toho, ako vnútroštátny súd posúdi
relevantnosťapotrebutakéhotonávrhu(napr.rozsudokzo6.decembra2008,Cartesio,C210/06).Preto

správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol (§ 100 ods. 1 písm. c) SSP a contrario),
postupujúc podľa § 162 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP.
71. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu
musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS
115/03). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd

povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad.“ Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo
na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v
súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz

Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva vo veci F. G. proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné
súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných

právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné
alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na
spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

5Sžo/25/2016 z 29.06.2017: „Hoci je nepochybné, že správny orgán nie je povinný vydať rozhodnutie,
ktoré by vyplývalo z návrhov ostatných účastníkov konania, je jeho zákonnou povinnosťou vyjadriť
sa k návrhom, ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia uviesť prečo
nimi určité návrhy a podklady nie sú. No aj podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu, z ústavy aniz dohovoru nemožno usudzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať s každým bodom, ktorý
niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu. Mutatis mutandis I.
ÚS 56/01. Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené

orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky
relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali.
72. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupu,
ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, a to v rozsahu tvrdení žalobcu, t. j. v rozsahu žalobných

bodov uplatnených podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 SSP v zákonom stanovenej lehote na
podanie žaloby, rešpektujúc stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny
súd konštatuje, že nezistil tvrdené dôvody nezákonnosti, t. j. nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia
v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) – že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, § 191 ods. 1
písm. d), a to nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nezistil ani tvrdenú
skutočnosť, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v nich nemá oporu (§ 191

ods. 1 písm. f) SSP) a taktiež nezistil, že by v administratívnom konaní došlo k takému podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by vyústilo do vydania nezákonného
rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).
73. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadna zo žalobcových námietok nebola dôvodná. Preto správny
súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

74. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom
alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov
konania účastníkom konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady
trov konania žalovanému.

75. Ďalším účastníkom konania 1/ až 3/ voči žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko im nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktorú by
im uložil správny súd, aplikujúc ustanovenie § 169 SSP.
76. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sapodáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).