Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122376886
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6122376886.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
E. F. G. XX/XX, XXX XX H. I., právne zastúpeného: Hrčka – Sabó - Lukáč s. r. o., so sídlom Obchodná
187/6,07801Sečovce,IČO:51433842,protižalovanému:J.B.,nar.X.X.XXXX,bytomK.XXX,XXXXX
K., právne zastúpený Mgr. Radovanom Muzikom, advokátom, so sídlom Štúrova 30, 066 01 Humenné,
IČO: 42026920, v konaní o zaplatenie 4.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné, č. k. 21C/21/2024-62 zo dňa 21.6.2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol takto:

„I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom

o výške bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 19.7.2022 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.000,- eur s príslušenstvom a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.2.2020 bola uzatvorená Zmluva o dielo (ďalej len
„zmluva“) medzi ním a žalovaným, ktorý vystupoval ako konateľ spoločnosti LH Stavivo s.r.o., so
sídlom Zubné 140, 067 33 Zubné, IČO: 50 540 785. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal

vykonať žalobcovi rekonštrukciu kúpeľne v rodinnom dome žalobcu najneskôr v lehote do 30.6.2020.
Žalobca poskytol žalovanému zálohu vo výške 4.000,- eur, ktorá mala slúžiť na zakúpenie potrebného
materiálu súvisiaceho s rekonštrukčnými prácami ako aj náhradu za vykonané práce. Žalovaný sa v
zmluve v bode IV. 4.5 zaviazal, že v prípade, ak dohodnuté práce nebudú vykonané do dohodnutého
termínu, t. j. do 30.6.2020, resp. dielo nebude odovzdané z dôvodov zapríčinených jeho spoločnosťou,
zálohu žalobcovi v plnej výške a jednorazovo vráti. Žalovaný rekonštrukciu nevykonal v stanovenej
lehote a ani nezdôvodnil, prečo rekonštrukcia vykonaná nebola, vo vykonávaní prác nepokračoval. Dňa

10.7.2020 žalobca žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu informoval o odstúpení od
zmluvy uzavretej dňa 17.2.2020 a zároveň ho vyzval na vrátenie zálohy vo výške 4.000,- eur. Nakoľko
sa žalovanému výzvu nepodarilo doručiť, zásielka bola vrátená právnemu zástupcovi žalobcu dňa
14.7.2020 s tým, že adresát je neznámy. Následne žalobca zistil, že spoločnosť LH Stavivo s.r.o. zanikla,a to zmenou zápisu č. I. tak, že J. B. bol zrušený ako spoločník aj konateľ a novou spoločníčkou a
konateľkou sa stala G. F.. Súčasne bol zmenený názov firmy z LH Stavivo s.r.o. na MIBOG staving s.r.o.
a taktiež došlo aj k zmene sídla na Lipovú 729/1, 066 01 Humenné. Žalobca výzvou zo dňa 30.7.2020

vyzval spoločnosť MIBOG staving s.r.o. na oznámenie, či prevzali záväzky spoločnosti LH Stavivo s.r.o.
a sú ochotní žalobcovi uhradiť sumu 4.000,- eur. Táto zásielka bola tiež vrátená s tým, že adresát je
neznámy. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa svojim konaním dopustil trestného činu podvodu,
pretože uzatvoril zmluvu o prevode obchodného podielu, z ktorej je zrejmé, že k dátumu 30.1.2020
bolo zmenené meno spoločnosti a J. B. už konateľom novej spoločnosti nebol, a v tom čase už táto

spoločnosť neexistovala a on už konateľom tejto spoločnosti nebol. Žalovaný k termínu 20.6.2020 okrem
demontážnychprácničnevykonalavpodstatenemalžiadnenákladysúvisiacesrekonštrukcioukúpeľne
tak, ako to bolo zmluvne dohodnuté.

3. K žalobe boli pripojené ako prílohy nasledovné listiny: Zmluva o dielo č. XXXXXXXX zo dňa 17.2.2020,
výzva zo dňa 10.7.2020 + fotokópia vrátenej zásielky, výzva zo dňa 30.7.2020 + fotokópia vrátenej

zásielky.

4. Dňa 5.2.2024 Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz pod sp.
zn. 3Up/1037/2022, v ktorom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu s prísl. a trovy
konania.

5. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že žalobca zmluvu uzatvoril so
spol.LHStavivo,s.r.o.,IČO:50540785,Zubné140aniesožalovanýmakofyzickouosobou.Ksamotnej
rekonštrukcii uviedol, že tá prebehla, ostávali práce už len cca na dva dni, no keď prišli na jej dokončenie,
brána bola zamknutá. Telefonicky kontaktovali žalobcu, ktorý im uviedol, že jeho manželka si už neželá,

aby práce dokončili. Materiál bol dodaný, práce sa vykonávali do času, kým manželka žalobcu nezačala
špekulovať. Práce boli vykonané na 90 %, a preto vrátenie 4.000,- eur je smiešne, práve naopak žalobca
by mal doplatiť ešte po dokončení cca 1.700,- eur.

6. Okresný súd Banská Bystrica dňa 3.4.2024 vec postúpil Okresnému súdu Humenné na ďalšie

konanie.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu,
vykonaním pojednávania v danej veci a zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 17.2.2020 bola uzatvorená Zmluva o dielo č. XXXXXXXX medzi žalobcom ako objednávateľom a
spoločnosťou LH Stavivo s.r.o. so sídlom Zubné 140, 067 33 Zubné, IČO: 50 540 785 ako zhotoviteľom.
Predmetom zmluvy bola rekonštrukcia kúpeľne s dátumom dokončenia diela do konca mája 2020. Cena
za vykonanie diela bola dohodnutá na sumu 5.717,86 eur. Záloha za účelom kúpy potrebného materiálu
bola dohodnutá na 4.002,50 eur, čo predstavuje 70 % z dohodnutej ceny diela. Miestom realizácie bol

H. I., D. E. F. G. L. XX. V zmluve sa zhotoviteľ v bode IV. 4.5 zaviazal, že v prípade, ak dohodnuté
práce nebudú vykonané do dohodnutého termínu, t. j. do 30.6.2020, resp. dielo nebude odovzdané z
dôvodov zapríčinených zhotoviteľom, zálohu objednávateľovi v plnej výške, a to jednorazovo vráti. Z
príjmového a pokladničného dokladu č. XXXXXXXX zo dňa 17.2.2020 vyplýva, že žalobca v tento deň
zaplatil zálohu vo výške 4.000,- eur. Dňa 10.7.2020 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu

informoval zhotoviteľa o odstúpení od zmluvy uzavretej dňa 17.2.2020 a zároveň ho vyzval na vrátenie
zálohy vo výške 4.000,- eur. Výzvu sa nepodarilo doručiť, zásielka bola vrátená právnemu zástupcovi
žalobcu dňa 14.7.2020 s tým, že adresát je neznámy.

9. Spoločnosť LH Stavivo s.r.o. zanikla ku dňu 12.3.2020, a to zmenou zápisu č. I., bol zmenený názov

firmy z LH Stavivo s.r.o. na MIBOG staving s.r.o, došlo aj k zmene sídla na Lipovú 729/1, 066 01
Humenné. Žalovaný J. B. bol zrušený ako spoločník a konateľ a novou spoločníčkou a konateľkou sa
stala G. F.. Z výpisu z obchodného registra súd mal za preukázané, že spol. MIBOG staving s.r.o., Lipová
729/1, 066 01 Humenné, IČO: 50 540 785 bola zrušená dňa 22.11.2023, k ex offo výmazu došlo ku dňu
24.11.2023. Žalovaný bol konateľom a spoločníkom v tejto spoločnosti do 12.3.2020.

10. Žalobca výzvou zo dňa 30.7.2020 vyzval spoločnosť MIBOG staving s.r.o. na oznámenie, či prevzali
záväzky spoločnosti LH Stavivo s.r.o. a sú ochotní žalobcovi uhradiť' sumu 4.000,- eur. Táto zásielka
bola tiež vrátená s tým, že adresát je neznámy.11. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, pričom poukázal na to,
že žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu dňa 17.2.2020, avšak dňa 30.1.2020 uzatvoril zmluvu

o prevode obchodného podielu, žalovaný sa vzdal funkcie konateľa v uvedenej spoločnosti, respektíve
bol odvolaný z tejto funkcie, a teda v tom čase mu už firma, táto spoločnosť nepatrila a nebol tam
ani spoločníkom, ani konateľom. Zmluvu o dielo nemohol uzavrieť za túto firmu. Zápis do obchodného
registra má len deklaratórny účinok. Toto vyplýva z uvedenej zmluvy, ako aj z uznesenia OR PZ B., ktoré
si vyžiadalo z obchodného registra uvedenú zmluvu. Trestné oznámenie žalobcu bolo uzavreté tak, že

v tomto prípade sa nejedná o podvod a konanie bolo voči žalovanému zastavené.

12. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť, a to z dôvodu, že zmluva o dielo medzi
stranami sporu bola uzavretá 17.2.2020 a žalovaný bol konateľom do 12.3.2020. Namietal pasívnu
legitimáciu žalovaného v tomto spore. Žalovaný v tom čase mal právo konať za uvedenú spoločnosť.

13. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 27 ods. 1, § 27 ods. 2 písm. a) bod 3,
ods. 3, § 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka

14. Súd prvej inštancie mal za to, že v prejednávanej veci bola žalobcom podaná žaloba o zaplatenie
4.000,- eur, resp. vrátenie zálohy vo výške 4.000, eur, ktorú žalobca ako objednávateľ zo zmluvy o dielo

uzatvorenej dňa 17.2.2020 vyplatil žalovanému, respektíve spoločnosti podľa uvedenej zmluvy o dielo
s tým, že práce neboli dokončené. V čase, keď kedy podpisoval žalovaný ako fyzická osoba ako
štatutárny zástupca tejto s.r.o. predmetnú zmluvu o dielo so žalobcom, a to aj v čase, keď prevzal
zálohu vo výške 4.000,- eur, bol vo výpise z obchodného registra uvedený ako štatutárny orgán spol.
LH Stavivo s.r.o., so sídlom Zubné 140, 067 33 Zubné, IČO: 50 540 785. Až následne došlo v tejto s.r.o.

k zmene k 12.3.2020, a to zmenou zápisu č. I., bol zmenený názov firmy z LH Stavivo s.r.o. na MIBOG
staving s.r.o, došlo aj k zmene sídla na Lipovú 729/1, 066 01 Humenné. Žalovaný J. B. bol zrušený ako
spoločník a konateľ a novou spoločníčkou a konateľkou sa stala G. F., a to dňom 12.3.2020. Vzhľadom
na vyššie uvedené vyplýva, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný ako fyzická osoba nemá pasívnu
vecnú legitimáciu, nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorom

sa v konaní rozhoduje. Podľa obchodného zákonníka a zákona o obchodnom registri sú záväzné
údaje, ktoré sú vo verejnej listine, to znamená vo výpise z obchodného registra. Nedostatok vecnej
legitimácie totiž znamená, že bol zažalovaný v danej veci nesprávny subjekt, z podanej žaloby vyplýva,
že medzi žalobcom a žalovaným neexistuje právny dôvod, na základe ktorého by sa žalobca mohol
voči žalovanému domáhať žalovaného nároku. Vzťah z právneho vzťahu nebol medzi osobou žalobcu

a konateľom spoločnosti, ale medzi osobou žalobcu a spoločnosťou. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd
žalobu zamietol. V konaní nebolo sporné, že zmluvu o dielo uzavrel žalobca s právnickou osobou s.r.o.,
ktorej vyplatil aj spornú zálohu, a teda žalovaný ako fyzická osoba nikdy nebol zmluvnou stranou z tejto
zmluvy. Rovnako žalovaný nebol právoplatne trestne odsúdený ako fyzická osoba za tento skutok, čo
by mohlo zakladať nárok žalobcu na náhradu škody. Vo vzťahu k žalovanému teda nebol preukázaný zo

strany žalobcu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ani nárok na náhradu škody, či iný právny
titul a preto musel súd žalobu zamietnuť (nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného).

15. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd žalobu
o zaplatenie 4.000,- eur s príslušenstvom zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane

žalovaného.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu v zmysle § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane sporu v konaní zaplatenie 4.000,- eur s príslušenstvom,
priznal voči žalobcovi, ktorý bol v danej časti sporu v celom rozsahu neúspešný, nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

17. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie z dôvodu, že považuje rozhodnutie
súdu prvej inštancie za protizákonné, nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil len

nedostatkom pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Podľa názoru odvolateľa takýto záver súdu
neodráža skutkový stav a z uvedeného dôvodu je nezákonný.18. Odvolateľ uviedol, že so žalovaným, resp. s jeho spoločnosťou LH Stavivo s.r.o. uzavrel dňa
17.2.2020 zmluvu o dielo, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal vykonať rekonštrukciu kúpeľne
v rodinnom dome v lehote najneskôr do 30.6.2020. Ďalej uviedol, že sa v zmluve dohodli, že v prípade,

ak práce nebudú vykonané do dohodnutého termínu, resp. dielo nebude odovzdané z dôvodov
zapríčinených spoločnosťou žalovaného, tak zálohu odvolateľovi v plnej výške a jednorazovo vráti.
Nakoľko podľa odvolateľa žalovaný rekonštrukciu nevykonal v stanovenej lehote, dňa 10.7.2020
žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu informoval o odstúpení od zmluvy a zároveň ho
vyzval na vrátenie predmetnej zálohy.

19. Odvolateľ lustráciou zistil, že spoločnosť LH Stavivo s.r.o. zanikla, a to zmenou zápisu č. I. tak, že
J. B. bol zrušený ako spoločník a konateľ a novou spoločníčkou a konateľkou sa stala p. G. F.. Súčasne
bol zmenený aj názov firmy z LH Stavivo s.r.o. na MIBOG staving s.r.o. a taktiež došlo aj k zmene adresy
zo Zubné 140, 067 33 Zubné na Lipová 729/1, 066 01 Humenné.

20. Odvolateľ ďalej uviedol, že žalovaný uzatvoril zmluvu o prevode obchodného podielu, z ktorej
je zrejmé, že k dátumu 30.1.2020 bolo zmenené meno spoločnosti a žalovaný už konateľom novej
spoločnosti nebol, a preto v žiadnom prípade nemohol dňa 17.2.2020 uzatvoriť zmluvu na spoločnosť
LH Stavivo s.r.o., pretože v tom čase už táto spoločnosť neexistovala a on už konateľom tejto spoločnosti
nebol.

21. Podľa názoru odvolateľa sa mal súd vysporiadať práve s touto otázkou, ako aj so skutočnosťami,
ktoré sú uvedené v uznesení OR PZ Humenné, kde právny nástupca spoločnosti jednoznačne uviedol,
že zmluva uzatvorená medzi LH Stavivo s.r.o. a medzi odvolateľom sa v spoločnosti nenachádzala,
peniaze od spoločnosti zaúčtované neboli, a že nemajú vedomosť o žiadnom právnom vzťahu medzi

spoločnosťou a odvolateľom.

22.Podľaodvolateľazuvedenéhovyplýva,žežalovanýuviedolnazmluvu,ktorúsodvolateľomuzatváral
úmyselne meno spoločnosti LH Stavivo, a to aj napriek tomu, že už nebol konateľom a o tejto skutočnosti
vedel, peniaze do spoločnosti nepoukázal, nesplnil si svoje daňové a iné finančné povinnosti týkajúce

sa spoločnosti, ale nechal si ich pre vlastnú potrebu a to všetko zrejme z toho dôvodu, aby sa mohol
vyviniť z vrátenia predmetných finančných prostriedkov.

23. Odvolateľ uvádza, že súd mal na túto zmluvu hľadieť tak, ako by bola uzavretá práve so žalovaným
ako fyzickou osobou, a to najmä preto, že daná zmluva nebola v spoločnosti ani zaevidovaná, a taktiež

ani príjem z nej. Takéto rozhodnutie súdu by podľa názoru odvolateľa vytváralo zvláštny precedens, kde
by bývalí konatelia spoločnosti mohli uzatvárať zmluvy s tretím subjektom v čase, kedy ešte nedôjde
kzápisuzmiendoObchodnéhoregistra,pričombynásledneneboliprávnezodpovednízasvojekonanie,
ale zodpovedná by mala byť spoločnosť, ktorá by absolútne o ničom nevedela, keďže ako aj v tomto
prípade, bývalý konateľ jej o ničom nepovedal.

24. Odvolateľ je toho názoru, že žalovaný J. B. je pasívne vecne legitimovaný. Odvolateľ preto navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

25. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

26. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

27. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd

prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci a v zmysle ust. § 383 CSP je odvolací súd viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd.

28. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok, teda to, či
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či

riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II. ÚS 78/05).29. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

30. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec

správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by
bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný s dôvodmi uvedenými
v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie
sú správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
konajúceho súdu prvej inštancie. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov

súduprvejinštancieodchýliť,apretonemôžedaťzapravduodvolateľovi.Napodporusprávnostizáverov
súdu prvej inštancie možno doplniť ešte nasledujúce skutočnosti.

31. Predmetom konania je nárok žalobcu na vrátenie poskytnutého zálohu v sume 4.000,- eur zo strany
žalovaného na základe zmluvy o dielo z 17.2.2020, ktorú žalobca uzavrel so spoločnosťou LH Stavivo

s.r.o., so sídlom Zubné 140, 067 33 Zubné, IČO: 50 540 785, ktorej bol žalovaný v čase uzavretia
predmetnej zmluvy o dielo konateľom.

32. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka robia právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach
tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom

(štatutárne orgány).

33. Štatutárny orgán vystupuje navonok vo všetkých veciach právnickej osoby, okrem vecí, ktoré
zákon zveruje iným orgánom právnickej osoby, alebo ktoré mu zákonom zakazuje zveriť. Jeho konanie
sa právnickej osobe pričíta bez ďalšieho, aj napriek prípadným vnútorným obmedzeniam oprávnení

konať za právnickú osobu (napríklad obmedzenie možnosti uzatvárať zmluvy do určitej hodnoty určené
členskou schôdzou či valným zhromaždením právnickej osoby). Osobitné pravidlá platia pre konanie
štatutárnych orgánov právnických osôb verejného práva. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5
Obdo/18/2018)

34. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vykonaným
dokazovanímnasúdeprvejinštanciebolojednoznačnepreukázané,žezmluvnoustranouzmluvyodielo
zo dňa 17.2.2020 bol žalobca a spoločnosť LH Stavivo s.r.o., za ktorú ako konateľ v danom čase konal
žalovaný J. B.. Žalovaný teda nebol účastníkom tejto zmluvy o dielo ako fyzická osoba.

35. Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky bolo jasne preukázané, že žalovaný bol
konateľom spoločnosti LH Stavivo s.r.o. v období od 7.12.2017 do 12.3.2020.

36. Odvolací súd ďalej pre objasnenie poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je
založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Miera

dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový
stav v prejednávanej veci. Na takto zistený skutkový stav súd následne aplikuje príslušné právne normy,
vec posúdi a príjme rozhodnutie. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci
je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom
vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia

správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti,
a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd
tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu
a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu
akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú

povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným
spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného
procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni jeho uplatneniu, prípadne štádiacivilnéhoprocesu.Zobsahuspisumalodvolacísúdzapreukázané,žetátoodvolacianámietkanaplnená
nebola.

37. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka,
v zmysle ktorého sú zapísané údaje účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín,
ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené
oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba
o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto údaje alebo

obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukážu,
že o nich nemohli vedieť.

38. Formuláciu odvolateľa z bodu 8. podaného odvolania, a to „súd mal na túto zmluvu hľadieť tak,
ako by bola uzavretá práve so žalovaným ako fyzickou osobou...“ odvolací súd posúdil ako námietku
o nesprávnom právnom posúdení veci.

39. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/7/2010).

40. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 6Cdo/214/2011 zo dňa 18.1.2012: „Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania

v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie
k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
(záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie
len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní
nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez

ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca
za žalovaného neoznačil.“

41. Pre doplnenie odvolací súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 3Cdo/358/2015 zo dňa 31.3.2016, v ktorom Najvyšší súd vyjadril nasledovné: „Vecnou legitimáciou

sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného opráva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom
oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne
legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby
meritórnym rozhodnutím.“

42. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností súd prvej inštancie
vyvodil aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré odkazuje a na zdôraznenie vecnej správnosti v súvislosti
s odvolacími námietkami strán dopĺňa uvedené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací

súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď po riadnom posúdení skutkových okolností
a následnej aplikácii právnych noriem, žalobu zamietol.

43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný, ktorý má v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia

konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu
samostatným uznesení, ktoré vydá súdny úradník.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).