Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 6P/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625200308
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Dziaková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2625200308.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica v konaní pred sudkyňou JUDr. Dominikou Dziakovou, PhD., vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: C. D. B. E., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom E. F. X, XXX XX G., v konaní zastúpená advokátom, JUDr. Jánom Pekarom, so sídlom
advokátskej kancelárie Potočná 191/39 Skalica a H. D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/
XX, XXX XX I., t.č. J. K. XX, L., v konaní zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Vanekom, so
sídlom advokátskej kancelárie Potočná 169/85, Skalica, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu práv
a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Otec H. D. B., nar. XX.X.XXXX, je oprávnený stretávať sa s maloletou A.:
- každý párny víkend v roku v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 19.00 hod.,
- počas Veľkonočných prázdnin každý párny rok v čase od štvrtka pred Veľkou nocou od 10.00 hod. do
soboty do 19.00 hod a každý nepárny rok od veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do pondelka do 19.00 hod.
- počas letných prázdnin v čase od druhého piatka v mesiaci júl od 10.00 hod. do tretej nedele v mesiac
júl do 19,00 hod. Po zvyšok letných prázdnin bude zachovaný bežný styk
- počas Vianočných prázdnin každý párny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. a každý

nepárny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 28.12. do 10.00 hod.

II. Otec si maloleté dieťa v čase určenom ako začiatok styku prevezme v mieste bydliska matky a v čase
určenom ako koniec styku maloletú odovzdá v mieste bydliska matky.
III. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 9P/56/2022-33 zo dňa 1. augusta 2022
v časti určenia styku otca s maloletou.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ - otec maloletej A. podal na Okresný súd Senica dňa 9.1.2025 návrh, ktorým sa domáhal
zmeny úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že navrhoval upraviť styk otca s maloletým
dieťaťom súdnym rozhodnutím, nakoľko podľa ostatného rozhodnutia sp. zn. 9P/56/2022-33 zo dňa 1.
augusta 2022 bol styk neupravený. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi rodičmi dlhodobo pretrvávajú
nezhody. Uviedol, že ako otec maloletého dieťaťa má svoje povinnosti, ktoré si ako zodpovedný a

spoľahlivý rodič plní v celom rozsahu a snaží sa poskytnúť Natálke čo najlepšie hmotné zabezpečenie
a plnohodnotne strávený spoločný čas. Veľmi podstatnou skutočnosťou je však to, že zo strany matky
sú mu ako otcovi maloletého dieťaťa nepriamo odopierané jeho práva, a to konkrétne právo stretávať
sa s Natálkou. Uvedené vyplýva z postoja matky k nemu ako otcovi. Podľa otca mala matka maloletejpostoj, že A. je len jej a ona mu ju dá, keď to jej vyhovuje. Matka mu dokonca do telefónu (aj keď
už dávnejšie) povedala, že na Vianoce mu ju nikdy nedá. Z toho dôvodu s Natálkou nebol ani raz na
Vianoce (24.12.), ale dvakrát len 26.12 a teraz prvý rok 25.12. Otec v návrhu tvrdil, že matka nie je

vysporiadaná s rozvodom, doma pred Natálkou ho ohovára. Podľa otca je to dôvodom, že napriek tomu,
že Natálke venuje plnohodnotný čas keď je s ním, Natálka k nemu chodiť nechce a matka to poväčšine
nerieši, a nechá len na neho, aby ju prehováral. Za jeho prítomnosti matka maloletú neprehovára. Toto
v praxi vyzerá tak, že mu matka buď napíše, že Natálka nechce ísť, alebo mu zavolá Natálka, ktorá
mu len povie, že ku nemu nechce ísť a on ju musí prehovárať, alebo zobrať nasilu. Ak si však A. dá

nejakú podmienku, alebo určí čas, kedy má pre ňu prísť alebo ju doviesť domov, tak podľa matky on
má túto podmienku bezvýhradne splniť a dodržať. Podľa otca matka trvá na bezhlavom rešpektovaní
podmienok maloletej bez kritického posúdenia. Otec zdôraznil, že má záujem stretávať sa s Natálkou,
chce sa stať a byť pre ňu citovou, morálnou a inou oporou. Navrhol upraviť styk počas bežného roka,
ako aj špeciálnym spôsobom počas sviatkov a prázdnin.

2. Spolu s návrhom na rozhodnutie vo veci samej podal otec aj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by bol bežný styk určený na každý štvrtok a každý párny víkend, o ktorom návrhu bolo
rozhodnuté uznesením 6P/3/2025-13 zo dňa 28.1.2025 tak, že návrh bol zamietnutý.

3. Matka maloletej sa k návrhu otca vyjadrila tak, že s ním nesúhlasí, poprela, že by otcovi akokoľvek

bránila v styku s maloletou, súdu prezentovala diagnózu maloletej – Aspergerov syndróm a úzkostná
fobická porucha mnohopočetná, ktorá jej bola diagnostikovaná psychiatričkou. Jej zdravotný stav
vyžaduje špeciálne zaobchádzanie, ktoré jej otec podľa matky neposkytuje – napr. nerešpektuje jej
požiadavky na presný čas odovzdania matke, ďalej matka uvádza príklady, pre ktoré chápe odpor
maloletej k zdržiavaniu sa v domácnosti otca (nesmela ísť do spálne, musela mať gumené rukavice,

televízor pozerať so slúchadlami a pod.). Matka tvrdí, že A. na stretnutia pripravuje riadne, je zbalená
a dáva jej Kinedril na upokojenie pred cestou, pred maloletou otca neočierňuje, styk mu neodopiera.

4. Súd vo veci vykonal pojednávanie s účastníkmi konania dvakrát. Prvýkrát dňa 5.6.2025 ešte pred
otvorením pojednávania v rámci pokusu súdu o zmierne riešenie situácie sa rodičia na návrh právneho

zástupcu matky zhodli, že skúsia režim stretávania, ktorý započal krátko pred uvedeným konaním. Na
strane otca maloletej totiž došlo k pomerne významnej zmene, kedy sa presťahoval do iného mesta (do
Trnavy), a preto nežiadal už o úpravu styku počas štvrtka (z dôvodu vzdialenosti od bydliska maloletej)
a maloletá začala uňho spávať každý druhý víkend. Aby sa tento režim vyskúšal, a na základe tejto
skúsenosti sa mohli rodičia informovane rozhodnúť, ako novú situáciu zvláda Natália a ako jej vyhovuje,

súd odročil pojednávanie na 14.8.2025.

5. Na pojednávaní dňa 14.8.2025 súd zistil, že vyššie uvedený režim funguje rodičom aj maloletej
dobre, otec uznal, že matka mu maloletú na styk dáva, maloletá riadne k nemu chodí každý druhý
víkend, s prespatím problém nemá, je u neho spokojná. Napriek tomu však otec trval na svojom návrhu

(v modifikovanej verzii) a žiadal styk upraviť súdnym rozhodnutím. Odôvodnil to tým, že nie vždy sa
dalo s matkou dohodnúť. Aj s ohľadom na diagnózu maloletej a jej potrebu stereotypov má za to, že
je potrebné, aby stretávanie s ním bolo fixne upravené v rozsudku. Žiadal tiež, aby bolo v rozsudku
uvedené, že matka má maloletú na styk pripraviť, nakoľko sa stalo, že pri odovzdávaní bol problém
a matka mu povedala, že nevie, ako maloletú presvedčiť, resp. sa vyjadrila pred ňou, že si nemyslí,

že je dobré, aby k nemu išla. Žiadal upraviť okrem bežného styku každý druhý víkend aj veľkú noc,
letné a vianočné prázdniny, pričom proklamoval svoju ochotu sa na presnom vytýčení času dohodnúť.
Uviedol, že keď bola maloletá chorá, nikdy ju nasilu nebral. Vadí mu, že A. nikdy nemal 24.12, tiež
je to jeden z dôvodov, prečo na návrhu trval. Uviedol, že v súčasnosti styk funguje, chodí k nemu
každý druhý víkend, matka ju na styk pripravuje, má pocit, že je to lepšie ako predtým, Natálka lepšie

spolupracuje pri odchode. Pokiaľ ide o konkrétnu úpravu počas prázdnin, tú žiadal nasledovne: jarné
prázdniny neupravovať, Veľká noc - párny rok - štvrtok, piatok, sobota, nepárny rok – nedeľa, pondelok,
utorok, letné prázdniny – od druhého piatku v mesiaci júl 10 dní plus počas zvyšného času prázdnin
zachovať bežný styk. Vianoce – nepárny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 10.00 hod.

6. Z pojednávania zo dňa 14.8.2025 vyplynulo aj to, že matka maloletej s návrhom nesúhlasí, režim
stretávania podľa nej funguje nie od posledného pojednávania, ale už tri a pol roka, odkedy s nimi otec
nežije v spoločnej domácnosti. Ako dôvod, prečo otec podal tento návrh matka uviedla jeho snahu jej
škodiť a nie najlepší záujem dieťaťa. Vždy maloletú pripravila, vždy mu ustúpila, v styku mu nebráni.Nesúhlasí, že ju nepripravuje, avšak z podstaty jej diagnózy vyplýva, že je veľmi ťažké, priam nemožné
ju presvedčiť niekam ísť, ak ona sama nechce. Otec ju musí namotivovať prevažne sám.

7. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu matka navrhla vypočuť E. M. N., ktorá je špeciálna
pedagogička, ktorá spolupracovala na diagnostike maloletej A..

8. Kolízna opatrovníčka ustanovená súdom na zastupovania záujmov dieťaťa v konaní navrhla rodičom,
aby sa dohodli na úprave iba bežného styku a styku počas letných prázdnin, rodičia však na takúto

dohodu nepristúpili.

9. V záverečnej reči uviedol právny zástupca otca, že podľa neho vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že je potrebné a najmä v záujme maloletej, aby bol styk otca s maloletou upravený. Čo
sa týka návrhu otca na kompletnú úpravu styku, táto je v záujme maloletej. Bežný styk sa realizuje od
podania tohto návrhu, preto navrhujú, aby súd upravil okrem bežného styku aj vianočné sviatky tak, ako

bolo ustálené z vyjadrenia a návrhov otca a tiež veľkonočné sviatky a letné prázdniny. Vzhľadom na
diagnózu maloletej bude potrebné, aby matka aj riadne pripravovala maloletú na styk s otcom, a práve
tejto príprave venovala zvýšenú pozornosť. Navrhujú, aby aj v súdnom rozhodnutí súd uviedol povinnosť
matky riadne pripraviť maloletú na styk s otcom.

10. V záverečnej reči uviedol právny zástupca matky, že v súčasnosti nie je dôvod k tomu, aby bol
súdom upravený styk, t.j. aby bolo časovo presne uvedené, kedy je otec oprávnený sa s maloletou
stretávať. Dôvodom jeho názoru je tá skutočnosť, že od mesiaca január 2025 až doteraz, to je osem
mesiacov, sa realizuje stretávanie otca s maloletou A. podľa dohody rodičov, kde matka vždy rešpektuje
tie skutočnosti, že pripraví A. na stretnutie s otcom a rešpektuje aj to, že nie vždy otec dodrží dobu, kedy

simádieťaprevziaťanievždydodržíto,žedieťamáodovzdaťon.Mázato,ževzhľadomnavekdieťaťa,
t.j. že nemá ešte deväť rokov, a jej zdravotný stav, ktorý je špecifický, že v tomto štádiu by nemalo byť
zasahované do dohody rodičov. Má za to, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby zostalo stretávanie otca
s maloletou A. na dohode, ktorá je v súčasnosti medzi nimi. Ak by však súd pristúpil k tomu, že striktne
vymedzí časové úseky stretávania sa s otcom, môže dôjsť k situáciám, kedy z dôvodov na strane dieťaťa

nebude možné styk zrealizovať, čo samozrejme môže vyvolať značné negatívne pôsobenie na vzťahy
rodičov, ktoré sú v súčasnosti zachované a stabilizované. Napriek tomu, hoci s vnútorným nesúhlasom,
navrhol upraviť styk otcovi každý nepárny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 12.00 hod. do 25.12. do 12.00 hod. Každý
nepárny rok od 25.12. od 12.00 hod. do 27.12. do 12.00 hod., veľkú noc párny rok od soboty od 10.00

hod. do nedele do 18.00 hod., nepárny rok od pondelka od 10.00 hod. do utorka do 18.00 hod. Počas
letných prázdnin by to malo byť stanovené - od prvej soboty v mesiaci júl od 12.00 hod. do druhej soboty
mesiaca júl do 12.00 hod.

11. Matka v záverečnej reči uviedla, že posledné tri a pol roka fungoval styk tak, ako posledné dva

mesiace, nič sa nezmenilo ani na jej postoji, ani prístupe, malú pripravuje jednak fyzicky, jednak
psychicky a aj keď dostala odporučenie, aby ju pripravovala viacej, nevie ako. V návrhu otca vidí úmysel
jej škodiť.

12. Otec maloletej sa v záverečnej reči tiež vyjadril, pričom uviedol, že styk žiada upraviť v zmysle návrhu

zo dňa 8.1.2025, tak ako bol modifikovaný na pojednávaní s tým, že počas Vianoc žiada styk 23.12 -
25.12 na nepárny rok. Poukázal na to, že existuje záujem na tom, aby sa maloletá s otcom stretávala,
tento je o.i. odôvodnený potrebou udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle
chápania ho ako autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery. Rovnako je
potrebné si uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča otca na maloleté dieťa, pretože aj mužský prvok

je schopný vhodným spôsobom napomáhať dieťaťu aj v rámci školských prác a podobne. Pri výkone
styku rodiča s maloletým dieťaťom je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme
maloletej na ňu pozitívne vplývala k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Riadna príprava maloletej na styk
s otcom je príprava nielen fyzická a materiálna, ale aj psychická, pričom je nevyhnutné to, aby primárny
rodič pasívnym postojom pripravil dieťa na styk s druhým rodičom, ale vyžaduje sa tiež aktívna príprava

na styk, a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k tomuto rodičovi. K uvedenému
poukázal na rozhodnutie uverejnené v zbierke rozhodnutia stanovísk R 96/1967. Dôležitá úloha otca
v živote maloletej je nepopierateľná, preto je úlohou matky na maloletú vhodne pôsobiť a zdôrazňovať
dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom - toto nemôže byť splnené len tým, že matka dieťa zbalía povie, že otec sa bude hnevať, ak nepôjde, ale je potrebná aj určitá psychická pomoc a psychická
príprava na stretávanie s druhým rodičom. Poukázal ďalej na to, že právo stretávania sa s dieťaťom
zaručuje oprávnenej osobe o.i. aj právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov,

ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Pokiaľ matka poukazovala na odchýlky v časoch odovzdávania
a prevzatia dieťaťa, považuje to za pokrytecké, nakoľko on takisto maloletú odovzdáva alebo preberá
nielen v bydlisku matky, ale tiež napr. v bydlisku starých rodičov, v bývalom bydlisku prastarých rodičov
alebo u rodinných známych.

13. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, z ktorých vyplynulo nasledované.

14.Zosprávykolíznehoopatrovníkazodňa28.1.2025vyplynuloajto,žebolvykonanýpohovorsrodičmi
dňa 24.01.2025. Matka tam uviedla, že maloletá má zhoršený zdravotný stav od Vianoc. Konzultovala
to aj u pani psychologičky špecializovanej na Aspergerov syndróm, ktorá jej uviedla, že u takýchto detí
sa to tak stáva, keď nie sú v bežnom režime. Ďalej uvádza, že tak isto bola nervózna z nástupu do

školy, čo sa po týždni upokojilo. Následne dostala virózu, z ktorej mala nevoľnosť a zvracanie. To jej
spustilo psychický záchvat, trvalo to asi 3 dni. Maloletá nechcela ani jesť a piť, bola agresívna, nervózna.
Vtedy matka kontaktovala psychiatričku, ktorá jej dala lieky na akútne upokojenie. Tieto lieky maloletej
nezaberali, matka na maloletej nevidela žiadne zlepšenie. T.č. užíva lieky na upokojenie, ktorá majú byť
dlhodobé a účinkovať by mali po troch týždňoch. Matka nemohla od maloletej nikam odísť. Záchvaty

maloletej sa prejavujú tak, že sa začne hádzať o stenu, trhať vlasy, kričať, je agresívna, starú matku
zo strany matky začne udierať a podobne. Otec uvádza, že nezažil pri maloletej nikdy takýto záchvat.
Jediná situácia bola, že otec s maloletou bol na korčuľovaní, kedy maloletá začala vravieť, že sa bojí, že
jejjehoršie,nonapokonsatozlepšilo.Rodičiauviedli,žemaloletánevierozlíšiť,čijejjezlefyzicky,alebo
psychicky. Začne vravieť, že jej je horšie pri akomkoľvek nekomforte, ako napríklad, keď je hladná a

podobne.Začnemaťztohopanikuabojísa,žebudezvracať.Väčšinoumatkavie,kedyidetakátoúzkosť
na maloletú a snaží sa to od začiatku upokojiť. Niekoľkokrát sa stalo, že v čase, kedy bola maloletá u
otca a maloletej bolo zle, tak volal matke, aby si prišla pre ňu, alebo ju priviezol otec. Maloletá nechce
chodiť k otcovi len vtedy, keď má ísť k nemu domov. Keď má ísť s otcom niekam na prechádzku, tak sa
teší. Otcovi uvádza, že je radšej na prechádzke - kvôli tomu, že je bližšie u mamky. Otcovi sa nepáči to,

že je všetko tak, ako si maloletá povie. Má za to, že by maloletá všeličo zvládla, nechce, aby sa vravelo,
že všetko je spôsobené Aspergerovým syndrómom. Chcel by, aby sa to vždy aspoň skúsilo. Otec vie
pochopiť, že v tejto situácii, kedy sa jej ten stav zhoršil, že je to iné.

15. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonal pohovor aj s maloletou, a to za prítomnosti

psychologičky z centra ASPEY, na ktorú je maloletá zvyknutá, má s ktorou má vybudovaný vzťah, súdu
uvedené sprostredkoval správou zo dňa 10.4.2025, podľa ktorej chodieva k otcovi štvrtky a každý druhy
víkend v sobotu a nedeľu. Väčšinou sa jej nechce ísť, nakoľko jej je smutno za matkou a boji sa, že
bude zvracať, z toho má panický strach a potrebuje mamku, keď jej začne byť zle. U otca sa jej nepáči,
pretože jej zrušil detskú izbu a namiesto toho ju dal maloletému N., čo je jeho syn z druhého vzťahu.

Pre maloletú toto bolo veľké sklamanie. Teraz má u otca vytvorený kútik. Naposledy prespávala u otca
pred dvoma rokmi, vtedy ju otec učil, aby spávala sama. Postupne jej čítal knihu a chodil za ňou najprv
po piatich minútach, potom po 10 a postupne zvyšovali čas: potom mohla ísť za otcom o druhej ráno
a takto postupovali až do rána. Maloletá postupne prestala chcieť chodiť k otcovi na prespatie, bolo
jej viac a viac smutno za matkou. Chcela by byť najradšej stále doma s matkou. Bolo obdobie, kedy

nechodila k otcovi, ale otec prišiel za ňou a chodili spolu von v mieste bydliska matky a maloletej. Teraz
chodieva k otcovi domov, no bez prespatia, nakoľko jej ako motiváciu otec sľúbil mobilný telefón, ak to
dlhšie takto zvládne. Maloletá má strach z cestovania aute, býva jej nevoľno a bojí sa, že bude zvracať.
Cestu do Skalice k otcovi, alebo po okrese zvládne, no na dlhšiu trasu sa bojí, zvládne to len s matkou.
Preto si maloletá nevie predstaviť, že by chodievala k otcovi, keď sa presťahuje do Trnavy. Maloletá

uvádza, že tam určite chodiť nechce, no vie, že tam bude mať svoju izbu. Bola by najradšej, keby
nemusela chodiť k otcovi vôbec, alebo len raz za rok. Súhlasila by s tým, aby otec chodieval niekedy
za ňou do Holíča. Keď je u otca, tak sa hrávajú s N., naposledy si vyrábala s otcom mydlá. To sa jej
páčilo. Niekedy chodievajú aj k otcovej matke do Prietržky. Keď u otca ešte spávala, išli spolu aj na výlet
2x do Aqalandu Moravia a 2x iný výlet. Vtedy to zvládla, to ešte nevedeli, že má Aspergera, ADHD,

nadpriemernú inteligenciu. Maloletá uviedla, že chce, aby to bolo aspoň tak, ako doteraz, no najradšej
by bola, keby nemusela k otcovi ísť vôbec. No keď to inak nejde, tak nech to takto zostane. Na otázku
či by jej tatko nechýbal, keby sa s nim vôbec nevidela sa začala tešiť, že to by bola veľmi rada - aspoň
by mala pokoj. Po pohovore s maloletou bol vykonaný pohovor s p. psychologičkou, ktorá uviedla , žemala stretnutie aj s otcom maloletej, kde mu vysvetľovali všetky veci ohľadom diagnóz maloletej. Ďalej
uviedla, že u detí s diagnostikovaným Aspergerovým syndrómom je bežné, že si vytvoria silnú fixáciu
na jednu osobu, zvyčajne to je matka. U A. je to ozaj veľmi silné naviazanie, aj pri sedeniach maloletej

s p. psychologičkou matka nemôže odisť preč, musí čakať vonku na chodbe, nakoľko nikdy nevedia,
ako dlho u nej maloletá vydrží. Niekedy sa s ňou dokáže rozprávať a hrať hodinu, inokedy vydrží 20
minút. Z dôvodu tak silnej fixácie na matku je aj reakcia maloletej, že by jej otec nechýbal u takýchto detí
bežná. Pre maloletú zlomový bod bol, že jej otec zrušil detskú izbu a vytvoril z toho izbu pre maloletého
N.. O tejto situácii vravela opakovane veľa krát. Maloletej spôsobuje veľkú psychickú záťaž strach zo

zvracania. Užíva dlhodobo antidepresíva, je sledovaná u detskej psychiatričky, jej stav sa lepší.

16. Z rozsudku Okresného súdu Senica sp.zn. 9P/56/2022-33 zo dňa 1. augusta 2022 vyplynulo aj to, že
maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a styk nebol upravený, rodičia o tom uzavreli
rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil.

17. Ďalším z listinných dôkazov vykonaných súdom je správa Súkromného špecializovaného centra
poradenstva a prevencie pre deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými
poruchami, ktorú súdu zaslala matka. Z tejto správy zo dňa 4.7.2025 vyplynulo, že maloletá A. je
klientkou tohto centra. A. je dieťa s pervazívnou vývinovou poruchou - Aspergerov syndróm F 84.5 a
Inou fóbickou úzkostnou poruchou F 40.8 (C. C. - pedopsychiater, 10/2024). Aspergerov syndróm je v

MKCH - 10 (medzinárodná klasifikácia chorôb - 10. revízia) definovaný ako porucha charakterizovaná
kvalitatívnym zhoršením recipročných sociálnych interakcií a spôsobov komunikácie a obmedzeným,
stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a aktivít. Tieto kvalitatívne odchýlky sú prenikavou
črtou fungovania jednotlivca vo všetkých situáciách a ovplyvňujú jeho prežívanie a správanie počas
celého života, pričom zdravotný stav je veľmi nekonzistentný. Spoločenské konvencie a rôznorodé

sociálne situácie sú ľuďmi na spektre autizmu prevažne vnímané inak ako je tomu u bežnej populácie.
Hovoríme o sociálnej naivite až o tzv. „sociálnej dyslexii“. Je preto veľmi náročné, niekedy až nemožné,
vysvetliť im niektoré požiadavky, pravidlá, nariadenia, predpisy, či rozhodnutia, ktoré nie sú v súlade s
ich vlastnou logikou, pravidlami, presvedčením alebo špecifikami zmyslového vnímania. Naviac nátlak
okolia, aby konali v rozpore so svojim aktuálnym rozhodnutím, vedie často k frustrácii, stresovému

správaniu, prípadne až k tzv. meltdownu - autistickému záchvatu, ktoré majú za následok zhoršenie
symptómov poruchy autistického spektra, veľmi často vedú k rôznym somatickým ťažkostiam a v
najzávažnejších prípadoch i k regresu v rôznych oblastiach. Pre čo možno najpriaznivejší vývin a
fungovanie dieťaťa na spektre autizmu je nevyhnutné stabilné, pokojné prostredie a rešpektujúci prístup
zohľadňujúci v maximálnej možnej miere aktuálny stav dieťaťa. S ohľadom na vyššie uvedené, ako

i s ohľadom na ďalšie špecifiká vyplývajúce z primárnej diagnózy porucha autistického spektra, či z
diagnózy Iná fóbická úzkostná porucha, odporúča Centrum, aby starostlivosť zákonných zástupcov o
Natálku neprebiehala v kontexte striktne nariadených termínov, ale vždy po dohode, rešpektujúc jej
aktuálny zdravotný stav.

18. Súd rozhodol, že nevykoná dôkaz navrhnutý matkou, výsluch E. M. N., ktorá je špeciálna
pedagogička, ktorá spolupracovala na diagnostike maloletej A. a ktorá vypracovala vyššie uvedenú
správu, nakoľko súd uvedený dôkaz považuje za nadbytočný, nezistil by z neho žiadne nové skutočnosti,
nakoľko z vykonania listinného dôkazu ňou spísaného má za preukázané, akou diagnózou maloletá trpí,
čo spôsobuje a ako sa prejavuje v jej bežnom živote. To všetko bral pri rozhodovaní do úvahy a ďalšie

vysvetlenie by bolo nehospodárnym z hľadiska času aj záťaže účastníkov konania.

19. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

20. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

21. Podľa § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri

schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosťzo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

22. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

23. Súd ustálil, že od posledného rozhodovania o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu
došlo k zmene pomerov, nakoľko otec vníma potrebu súdnej úpravy styku, čo predtým za potrebné
nepovažoval. Súd zisťoval názor maloletej prostredníctvom kolízneho opatrovníka, pričom názor bol
zisťovaný aj za prítomnosti psychologičky. A. sa vtedy (správa je z apríla 2025) vyjadrila skôr negatívne
vo vzťahu k stretávaniu s otcom. Nechcela uňho prespávať, vadilo jej, že jej zrušil izbičku, nevyjadrovala
vôbec túžbu s ním tráviť čas. Tento názor maloletej súd vníma, avšak treba mať na zreteli, že konečné

hodnotenie (posúdenie) záujmov maloletého dieťaťa patrí všeobecnému súdu, v ktorého dispozícii je
aj prípadný korektív predstáv a názorov dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné, resp.
všeobecne prospešné, a čo nie; preto na názor maloletého dieťaťa súd prihliada, a to s ohľadom na jeho
vek, rozumovú a citovú vyspelosť (porov. uznesenie pod sp. zn. III. ÚS 707/04, sp. zn. IV. ÚS 288/04,
sp. zn. III. ÚS 2150/07). (Uznesenie Ústavného súdu ČR zo 17. marca 2011, sp. zn. I. ÚS 3082/10).

Navyše, názor dieťaťa evidentne variuje, keď kolíznej opatrovníčke uviedla, že u otca nebude a nechce
prespávať, avšak po zmene situácie (otec sa presťahoval do L., a teda maloletá nemala možnosť, aby
ju vozil každý večer k matke), sa maloletá bola schopná prispôsobiť. U otca toho času prespáva a obaja
rodičia zhodne potvrdili, že styk prebieha v poriadku a súdu neboli avizované problémy s prespávaním.
Preto aj súd bral názor vyjadrený maloletou citlivo, avšak s určitou rezervou.

24. Spor v tomto prípade spočíva v tom, že otec požaduje úpravu styku súdnym rozhodnutím a matka
s tým nesúhlasí. Hlavný argument otca je ním tvrdená nepredvídateľnosť v správaní maloletej a slabá
príprava na styk zo strany matky, jeho potreba prítomnosti maloletej u neho na Štedrý deň každý druhý
rok, ktorú mu matka odmieta a celková stabilita zakotvená súdnym rozhodnutím. Matka s úpravou

styku nesúhlasí, keďže maloletá je dieťa s potrebou špeciálneho prístupu a matka vyjadrila opakovane
obavu, že keď sa maloletá rozhodne s otcom neodísť a matka ani otec ju nebudú schopní presvedčiť,
matke vznikne problém, nakoľko nebude schopná dodržať súdne rozhodnutie. Hoci matke bolo na
súdnom pojednávaní vysvetlené, že výkon súdneho rozhodnutia by musel byť nariadený súdom po
riadnom súdnom pojednávaní (teda by po neuskutočnení styku z dôvodu na strane maloletej neprišlo

k okamžitému zásahu polície, ako sa matka obávala), matka nesúhlasila s úpravou styku tvrdiac, že styk
sa realizuje bez problémov, a teda súdne rozhodnutie nie je potrebné.

25. To, čo súd posudzoval veľmi citlivo, bola diagnóza maloletej A., jej špeciálne potreby a nutnosť
osobitného prístupu. Natália potrebuje stereotyp, potrebuje vedieť, čo sa bude diať a ak nie je podľa jej

predstáv, jej prejav nesúhlasu je výraznejší a afektívnejší ako u detí bez takej diagnózy. Napriek tomu,
súd mal za to, že úprava styku súdnym rozhodnutím nebude ani s jej diagnózou prekážkou jej zdravého
rozvoja a jej najlepšiemu záujmu. Nakoľko otec maloletej žiadal o úpravu styku s tým, že pre neho takáto
úprava predstavuje istotu, že s maloletou strávi čas, súd mu vyhovel a styk mu upravil. Ak by sa totiž
rodičia vedeli na všetkom dohodnúť bez súdneho rozhodnutia, otec by nemal dôvod návrh ani podať.

26. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektoval právo maloletého dieťaťa
na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a prihliadal na najlepší záujem maloletého dieťaťa, najmä
na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča
dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Dôležité je, aby si maloleté dieťa

udržalo pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s obidvomi rodičmi. Je zrejmé, že maloleté
dieťa ktoré sa môže oprieť o oboch rodičov, bude mať vyššiu pravdepodobnosť v živote sa presadiť
ako maloleté dieťa len s jedným rodičom, pre dieťa so špeciálnymi potrebami to platí o to viac. Súd
zdôrazňuje, že ak maloletá styk odmietne (a z dôvodu svojej diagnózy je toto odmietnutie prinajmenšom
emotívne), je potrebné k nej pristupovať citlivo a chápajúco, avšak rozhodnutie nemožno nechať na

maloletej, nakoľko by bezhlavým rešpektovaním jej odmietavého postoja mohlo prísť k ochladnutiu
vzťahu s otcom, čo by v konečnom dôsledku bolo v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa.27. Úprava bežného styku každý druhý víkend tak, ako ju upravil súd je totožná s faktickým výkonom
bežného styku v súčasnosti, trvá od presťahovania otca do L. a obaja rodičia zhodne uviedli, že je
bezproblémová. Súd teda úpravou iba potvrdil skutočný stav, ktorý prebieha a ktorý vyhovuje obom

rodičom aj A..

28. Ako sa počas konania preukázalo, vzťah otca s A. je pevný natoľko, že bolo pre maloletú prijateľné
stráviť s otcom nepretržite čas aj cez noc (čo ešte v apríli nepripúšťala ona a matka o tom pochybovala).
Preto súd bežný styk upravil tak, ako si to otec želal a ako to matka dlhodobo rešpektuje.

29. Pokiaľ ide o úpravu veľkonočných prázdnin a letných prázdnin, tieto súd upravil takmer tak, ako to
otec požadoval. Matka opakovane na pojednávaní tvrdila, že s celou úpravou styku nesúhlasí, preto
nesúhlasila s úpravou akýchkoľvek konkrétností. Jej právny zástupca (s výhradou, že s úpravou ako
takou nesúhlasia) súdu uviedol, že počas veľkonočných sviatkov navrhujú úpravu tak, aby bola približne
v rovnakom rozsahu pre oboch rodičov a styk počas letných prázdnin na jeden týždeň. Pokiaľ ide

o úpravu Veľkej noci, súd otcovi upravil styk každý párny rok v čase od štvrtka pred Veľkou nocou od
10.00 hod. do soboty do 19.00 hod a každý nepárny rok od veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do pondelka
do 19.00 hod. Dôvodom je, aby mali rodičia styk s maloletou približne vyrovnaný a časy (9.00 hod.
a 10.00 hod.) súd určil tak, aby sa A. stihla presúvať medzi Holíčom a Trnavou tak, aby pohodlne stihla
veľkonočné raňajky vo Veľkonočnú nedeľu, nakoľko podľa otca sú pre Natálku dôležité. Letné prázdniny

súd upravil tak, že otec bude mať maloletú 10 dní, čo v súčasnosti matka neguje ako nemožné, avšak
ide o úpravu, ktorá bude aktuálna až o rok a obaja rodičia majú tak dosť času na to, aby A. pripravili na
dlhodobejší pobyt u otca (doposiaľ uňho prespáva max. 2 noci po sebe). Ak by však otec chcel Natálku
zobrať na dlhší pobyt alebo s ňou stráviť plnohodnotne konzistentný čas, súd ustálil, že čas od piatka do
ďalšej nedele (t.j. dva víkendy a medzi nimi pracovný týždeň) mu na taký účel bude postačovať a zároveň

bude pre maloletú prijateľný.

30. Pokiaľ ide o vianočné sviatky, súd vníma, že sú tieto pre oboch rodičov veľmi dôležité. Na matku
je maloletá nepochybne silne naviazaná a takáto vzťahová väzba môže byť na jednej strane pozitívna,
nakoľko má v matke oporu. Na strane druhej je potrebné, aby matka dokázala vhodne s touto väzbou

pracovať, dopriala maloletej adekvátny priestor na vytváranie si pevných vzťahových väzieb aj s ďalšími
vzťahovými osobami, ako je napríklad otec, či starí rodičia, a teda vytvárala pocit bezpečia u dieťaťa
aj mimo jej prítomnosti. To platí aj o Vianociach, ktoré sú pre matku (a matka tvrdí, že aj pre maloletú)
extrémne dôležité, ale A. má aj otca a má právo stráviť s ním tiež Štedrý večer. Toto považuje súd
za dôležitý faktor pre zdravý vývin dieťaťa, otec by sa mal plne podieľať na prehlbovaní vzťahov so

svojou dcérou. Súd nastavil úpravu Vianoc v rozpore s prianím otca, ktorý ju požadoval už tento rok.
Súd však vzhľadom na citlivosť situácie ponechal matke a maloletej ešte priestor na prípravu a styk
s otcom počas Štedrého dňa upravil na párny rok tak, aby sa všetci zúčastnení mali priestor so situáciou
zžiť a najmä maloletá mala priestor sa na novú situáciu pripraviť. Súd sa domnieva, že tento čas je
dostatočne dlhý (rok a pol od rozhodnutia) na to, aby maloletá situáciu zvládla. Pokiaľ ide o časy

preberania a odovzdávania maloletej počas vianočných sviatkov, súd ich v rozpore s návrhom právneho
zástupcu matky určil na dopoludnie (nie na 12.00. hod.), a to preto, že počas týchto sviatočných dní nie
je neobvyklé tráviť obed sviatočným spôsobom v kruhu rodiny (na jednej či druhej strane), preto súd
vytvoril priestor, aby okolo obeda už maloletá bola v jednej či druhej domácnosti.

31. Otec a matka majú iné predstavy o výchove maloletej a prístupe k jej špeciálnym potrebám. To je
bežné aj u rodičov, ktorí spolu žijú, preto nie je neočakávané, že sa to deje u rodičov, ktorí doposiaľ
nemajú vyrovnaný vzájomný vzťah. Každý z nich však musí toho druhého rešpektovať, a to aj s jeho
výchovnými metódami. Súd tu poznamenáva, že v prípade, že rodič vidí, že dieťa potrebuje prítomnosť
rodiča pri spánku, zaspávaní, či toalete, mal by si dieťa vypočuť a jeho priania do istej rozumnej miery

rešpektovať,prípadnezavádzaťvlastnépravidlápostupnesprihliadnutímnavnímaniedieťaťa.Rovnako
súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je dôležité, aby rodičia medzi sebou vecne a konštruktívne
komunikovali o maloletom dieťati, najmä o jeho zdravotnom stave, aby sa predchádzalo vzájomným
nedorozumeniam.

32. Odovzdávanie a preberanie maloletej v bydlisku matky súd upravil tak, ako je tomu doposiaľ,
teda potvrdil faktický stav, s ktorým nevyjadrili účastníci konania žiadny nesúhlas. Samozrejme, ak sa
účastníci z logistických či iných dôvodov dohodnú na prebratí či odovzdaní dieťaťa inak, nič im nebráni
ad hoc meniť miesto prebratia a odovzdania (napokon ani časy).33. Súd matku zaviazal na riadnu prípravu maloletej na styk s otcom. Prípravou na styk otca s dieťaťom
sapritomnerozumielenfyzickáprípravamatky,ktorámázabezpečiťdieťaťuvecinaoblečenieapodanie

liekov, ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom, čo podľa
otca v danom prípade absentuje. Matka tvrdí, že dcéru na styk pripravuje aj psychicky, prehovára ju,
nakoľko je to aj v jej záujme, aby dcéra k otcovi išla. Súd pripomína, že psychická príprava musí byť
dlhodobá, to znamená, že každý z rodičov si nevyhnutne musí odpustiť akékoľvek negatívne poznámky
na druhého rodiča, so svojimi výhradami sa dieťaťu nezdôverovať, naopak, podporiť dieťa vo vzťahu

k druhému rodičovi. Dieťa citlivo vníma negatívne vzťahy medzi bývalými manželmi, treba mu však dať
jasne najavo, že hoci sú bývalí manželia, stále sú aktuálni rodičia, čo sa nikdy nezmení. Dieťa vo veku
A. môže ľahko skĺznuť ku konfliktu lojality a aby sa „zavďačilo“ matke, bude odmietať otca. To však
neprospeje nikomu, najmenej maloletej. Treba dať pozor na to, aby maloletá svoje návštevy u otca
vnímala ako súčasť života, napokon, u otca má benefit súrodenca, čo maloletú nepochybne obohacuje.

34. Podľa § 52 zákona CMP: Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, nakoľko súd nezistil osobitné dôvody na iný postup.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Senica v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia, pokiaľ sa po vyhlásení rozhodnutia oprávnená osoba nevzdala odvolania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ako ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, v prebiehajúcom konaní spisová značka tohto konania, uvedie

aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V prípade, že povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z., a v prípade, že ide o rozhodnutie o
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému

návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.