Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. júl 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34Csp/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200763
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125200763.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcov 1. A. B., nar.

X.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. a 2. E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D.,
obaja zast. JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov č., 163/66089
01 Svidník, proti žalovanému 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:
31 340 890, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štefánikova 8,
811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom sumu vo výške 10 EUR, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou dňa 3.2.2025 domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 100 EUR
a nahradenia trov konania.

1.1. Žalobu odôvodnili tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9Csp/74/2022

(ďalej aj ako „Základne konanie“) bol ako žalovaný v postavení spotrebiteľa úspešný. Rozsudkom
Okresného súdu Prešov č. k. 9Csp/74/2022 zo dňa 6. mája 2024 (ďalej aj ako „Rozsudok“) súd určil, že
zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere - stavebný úver so sporením zo dňa 8.8.2012 (ďalej aj
ako „Zmluva“) v bode 4.1 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

1.2. Keďže žalobcovia ako spotrebitelia úspešne uplatnili porušenie ich práva na súde, tak im vznikol
nárok na primerané finančné zadosťučinenie (ďalej aj ako „PFZ“) titulom § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), ktorý si uplatnili vo výške
100 EUR.

1.3. Výšku uplatneného nároku odôvodnili tým, že žalovaný v Zmluve použil jednu neprijateľnú zmluvnú
podmienku, za ktoré si uplatňujú 100 EUR. Pri nepeňažných nárokoch, z ktorých nevyplýva výška
finančného plnenia, by kritériom mala byť aj recidíva porušovania spotrebiteľského práva, s tendenciou

zvyšovania PFZ pri zistení opätovného opakovaného porušenia spotrebiteľského práva.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným dňa 10.3.2025 (vyjadrenie k žalobe), pričom
uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a domáhal sa, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietola priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobcovi nič
nebránilo, aby si Základnom konaní súčasne uplatňoval aj nárok na priznanie PFZ, pričom ide celkom
zjavne o neprimeranú sumu.

2.1. Počas trvania úverového vzťahu žalobcovia nerozporovali žiadnu náležitosť Zmluvy ani iné
dohodnuté podmienky. Nevyužili ani možnosť odstúpiť od Zmuvy do štrnástich dní od jej uzavretia,
nepodali reklamáciu alebo sťažnosť na príslušný orgán dohľadu. Namiesto zodpovedného prístupu
k splneniu svojho dlhu sa žalobcovia prekvapivo rozhodli po takmer desiatich rokoch od uzavretia

Zmluvy, zneužiť prospotrebiteľskú legislatívu a napadnúť bez aky´chkoľvek mimosúdnych rokovaní
Zmluvu určovacou žalobou, ktorá nemá žiaden racionálny a ani právny základ. Žalobcovia nikdy
nevytkli a nesnažili sa o odstránenie aktuálne namietany´ch údajny´ch nedostatkov Zmluvy. Ktorákoľvek
časť alebo podmienky Zmluvy môžu byť pritom jednoducho a mimosúdne upravené prostredníctvom
písomného dodatku k Zmluve.

2.2. Dubiózne správanie žalobcov vzhľadom na opísaný skutkový stav vykazuje evidentne znaky
šikanózneho vy´konu práva, ktoré by všeobecné súdy nemali tolerovať, v opačnom prípade možno
považovať úpravu o „dobrých mravoch“ za obsolentnú. Porušenie spočívajúce v existencii dvoch
neprijateľných zmluvných podmienok nemalo žiaden negatívny dopad na správanie žalobcov. Ďalšie
priznanie peňažných nárokov, a to vo forme PFZ vo výške 100,- EUR, by bolo krajne nespravodlivé.

2.3. Vzhľadom na opísané extraordinárne okolnosti a špekulatívne konanie žalobcu sa preto žalovaný
domáhal, aby súd v danom prípade aplikoval § 257 CSP a nepriznal žalobcovi uplatnený nárok
na náhradu trov konania, ak by súd hypoteticky žalobe vyhovel. Žalobca ako spotrebiteľ je ex lege
oslobodený od súdnych poplatkov. Z týchto dôvodov vníma konanie žalobcu za nehospodárne, keďže

objektívne mohol a mal uplatniť „zadarmo“ nárok na PFZ v skoršom Základnom konaní, pričom nejde o
konanie, ktoré vyžaduje obligatórne zastúpenie advokátom.

3. Žalobca v replike (§ 167 ods. 3 CSP) uviedol, že Rozsudok 9Csp/74/2022 jasne deklaruje, že v
právnom vzťahu založenom Zmluvou, došlo k porušeniu noriem spotrebiteľského práva. Ustanovenie §

3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje, aby rozhodnutie súdu v základnom konaní muselo
výslovne obsahovať vo výroku porušenie konkrétneho ustanovenia

3.1. V žiadnom prípade nemožno určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky považovať za satisfakciu,
nakoľko ide o zákonný následok majúci základ v primárnom právnom vzťahu, ktorý zavinením

žalovaného nebol perfektný a bol spôsobilý privodiť spotrebiteľovi ekonomickú ujmu. Judikované určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo výroku rozhodnutia súdu je následkom porušenia povinnosti zo
strany žalovaného. V žiadnom prípade nemožno výsledok Základného konania vnímať ako sankciu v
zmysle § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa

3.2. Primeranosť PFZ je vzhľadom najmä na postoj žalovaného a intenzitu porušenia spotrebiteľských
noriem evidentne daná. Žalovaný nechce niesť akúkoľvek zodpovednosť a porušenie svojich zákonných
povinností alibisticky ospravedlňuje. Vzhľadom na permanentný odmietavý postoj žalovaného voči
svojim pochybeniam je uplatnená suma nielenže primeraná, ale zjavne aj nízka. Suma 100 EUR
predstavuje 0,00000012 z výšky zisku žalovaného za rok 2023 (údaj z portálu F.). Symbolická suma

PFZ niekoľkých desiatok eur predsa dodávateľa neodradí od neustáleho porušovania spotrebiteľských
práv a noriem. Žalovaný sa porušenia nedopustila iba voči žalobcom, ale vzhľadom na formulárovosť
zmlúv voči tisíckam klientov. Preto požadovaná suma v minimálnej miere nepochybne napĺňa jednotlivé
funkcie inštitútu.

4. Žalovaný v duplike (§ 167 ods. 4 CSP) uviedol, že žalobca si žiada PFZ vo vy´ške 100 EUR, a to po
takmer 13-tich rokoch od uzavretia Zmluvy (8.8.2012). S prihliadnutím na špecifické okolnosti tejto veci
ide o neprimeranú sumu a uplatnenie práva v rozpore s čl. 5 CSP.

4.1. K tvrdeniu žalobcu „žalovaný je veľkou bankovou spoločnosťou, pre ktorú je tento spor finančne

zanedbateľný“ uviedol, že ide o typicky´ argumentačný faul, ktorý zneužívajú spotrebitelia a ich
zástupcovia v obdobných sporoch, v ktorých tendenčne poukazujú na hospodárske výsledky (zisk)
bánk. Tie však nemajú kauzalitu vo vzťahu k uplatnenému nároku na priznanie primeraného finančnéhozadosťučinenia, ktoré je v tomto prípade neprimerané. Navyše, v Základom konaní súd priznal žalobcovi
trovy konania vo výške 1.392,72 EUR.

5. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) súd na prejednanie tohto sporu nariadil
pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 22.7.2025 (ďalej aj ako „Pojednávanie“).

5.1. Na Pojednávaní žalobcovia uviedli, že nárok na PFZ uplatnený v tomto konaní si v Základom konaní

neuplatnil, lebo majú právo si ho uplatniť v samotnom konaní.

6. Z písomných vyjadrení strán sporu, Pojednávania a vykonaného dokazovania listinnými dôkaznými
prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.

6.1. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod spisovou značkou 9Csp/74/2022 súd zistil, že

Rozsudkom 9Csp/74/2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.5.2024, súd mimo iného rozhodol:
„Určuje,žezmluvnápodmienkanachádzajúcasavZmluveoúvere,stavebnýúversosporenímuzavretej
dňa 08.08.2012 v bode 4.1 v znení – „Poplatok za správu a vedenie úverového účtu Eur 1,66“ je pre
svoju neprijateľnosť neplatná.“

6.2. Z pripojeného spisu a v zmysle stranami výslovne uvedených skutkových tvrdení považoval súd
tieto skutočností za nesporné: (-) Výsledok Základného konania.

6.3. Súd ďalej v zmysle § 151 CSP (Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.) považoval
za nesporné aj tieto skutočností: (-) Žaloba podaná po cca 13-ich rokoch od uzavretia Zmluvy.

7. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania
strán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie

uvedený právny stav): (-) § 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) § 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-)
§ 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) 53 ods. 1
a 3 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „Nový zákon o ochrane spotrebiteľa“).

8. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie
uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

9. Podľa § 53 ods. 1 a 3 Nového zákona o ochrane spotrebiteľa ustanovenia tohto zákona sa použijú
na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024

a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.
Konania o porušení povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa začaté a neukončené pred 1. júlom 2024
sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

10. Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených

zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované

vočivšetkýmspotrebiteľom.Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

11. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že nárok na finančné
zadosťučinenie vznikne, ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
či už týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Predmetný nárok vzniká voči tomu, kto za porušenie
práva alebo povinnosti zodpovedá.12. Jediným predpokladom, ktorého naplnenie sa v tomto prípade vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť,
že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti (napr. nárok
zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť
konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve a pod.).

13. Vo vzťahu k výške (resp. rozsahu) nároku na finančné zadosťučinenie zákon určuje len kritérium
primeranosti a neustanovuje už žiadne iné kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zohľadniť.

14. K nároku na finančné zadosťučinenie, jeho výške a ostatným skutočnostiam vzťahujúcim sa k tomuto
nároku súd poukazuje na nižšie uvedenú judikatúru.

14.1. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza predmetnej právnej normy vyžaduje splnenie
predpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom
o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo
povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia

neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy,
pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože
postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/20/2017 zo
dňa 04. mája 2017).

14.2. Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého
spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie
má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť

dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,
kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,
ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,

ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením
porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech
spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za
škodu,zbezdôvodnéhoobohatenia,alebovovýrokurozsudkuurčíneprijateľnosťkonkrétnevymedzenej

zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo
spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri
uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu
škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo

odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového
prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.
Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri
určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.
Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,

stanovil rozsah finančného zadosťučinenia (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
6Cdo/127/2017 zo dňa 30. januára 2019).

14.3. Pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie
práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta Zákona o ochrane spotrebiteľa, je rozhodujúcim

kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so
zreteľom na okolností každého jednotlivého prípadu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022,
sp. zn. 7 Cdo 92/2021).15. Súd je toho názoru, že žalobcovia boli úspešní v základnom konaní (úspešne uplatnili porušenie
práva alebo povinnosti, keď súd judikoval v prospech žalobcov konkrétny nárok z porušenia takéhoto
práva alebo povinnosti – určenie neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok) a z tohto dôvodu

im vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie.

16. Inštitútu finančného zadosťučinenia má plniť viacero funkcií. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť
dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý

práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto
práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, pričom postačuje, ak k takémuto porušeniu práva
alebo povinnosti dôjde.

17. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobný návrh žalobcu je čo sa týka nároku
dôvodný. Žalovaný úspešným uplatnením nároku v Základnom konaní, splnil zákonný predpoklad pre

uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia titulom § 3 ods. 5 Zákona o
ochrane spotrebiteľa.

18. Súd žalobcom priznal sumu finančného zadosťučinenia vo výške 10 EUR (za 1 x NPZ). Súd pri
určení výšky primeraného finančné zadosťučinenie vychádzal aj z okolností tohto konkrétneho prípadu

[(-) nároky zo Zmluvy uplatnené cca po 13 rokoch, (-) mimo porušenia povinnosti v Základnom konaní
neexistencia žiadnych iných relevantných skutočností odôvodňujúcich ujmu spôsobenú žalobcom].

19. Pri určovaní výšky PFZ je nutné zohľadňovať konkrétny skutkový stav tej ktorej veci, opačný prístup
by viedol k prílišnému formalizmu. Zákon hovorí o „primeranom“ finančnom zadosťučinení, čo podľa

názoru súdu má umožniť súdu posúdiť a zohľadniť jednotlivé prípady osobitne s ohľadom na konkrétne
skutkové okolnosti prípadu. V prípade PFZ ide o nárok, ktorý podlieha voľnej úvahe súdu (ktorá
však musí byť podložená konkrétnymi skutkovými okolnosťami), je potrebné vychádzať z povinnosti
žalobcu tvrdiť a preukázať rozhodujúce skutočností, ktoré ho viedli k uplatneniu primeraného finančného
zadosťučinenia práve v požadovanej výške. Žalobcovia však v tomto spore mimo porušenia povinnosti

v základnom konaní žiadne iné rozhodujúce skutočností odôvodňujúce výšku žiadaného PFZ ani len
netvrdili.

20. Súd takto priznanú sumu považoval v celom rozsahu za primeranú, a to za stavu, že cieľom
inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu

k dodávateľovi od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Priznaná suma primeraného
finančného zadosťučinenia vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené
a neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Priznanú sumu
finančného zadosťučinenia pritom považuje súd aj za vyrovnanie ujmy žalobcovi ako spotrebiteľovi,
ktorá je akousi satisfakciou za stav vyvolaný žalovaným. Zároveň priznaním primeraného finančného

zadosťučineniadošloajknaplneniuodradzujúcejfunkciežalovanéhoodporušovaniaprávspotrebiteľov.

21. Súd teda priznanú sumu považoval za dôvodnú a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom primerané
finančné zadosťučinenie v súdom určenej výške a v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol.

22. K námietkam žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku odkazuje súd na vyššie uvedenú
argumentáciu, pričom na doplnenie uvádza, že sa pri určovaní výšky stotožnil s jeho námietkou, že
hospodárskevýsledky(zisk)bánkaleboinýchveriteľovniesúpreurčenievýškyPFZrelevantné,nakoľko
tieto nemajú žiadnu kauzalitu vo vzťahu k uplatnenému nároku.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, a to
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a s ohľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.

23.1. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu
a musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982). Platné právne predpisy teda pre aplikáciu

predmetného ustanovenia vyžadujú kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to (i) dôvody hodné
osobitného zreteľa a (ii) výnimočné okolnosti, pričom zákon tieto podmienky bližšie nešpecifikuje a
ponecháva to na súdnu prax. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na
majetkové pomery, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nie len tejstrany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej
strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj
okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/164).

23.2. Súčasťou rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky je záver, podľa ktorého pokusy
účastníkov vyťažiť z rozdelenia pohľadávky inak zažalovateľnej len jednou žalobou nielenže nemožno
považovať za účelný spôsob uplatňovania alebo bránenia práva, ale počínanie v rozpore s tu uvedeným
je priam ukážkovým prípadom potreby použitia úpravy z ustanovenia § 150 ods. 1 OSP (teraz § 257

CSP) (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 7Cdo/31/2016 zo dňa 23. februára 2017).

23.3. Nevylučuje sa ani možnosť, že by sa spotrebiteľ domáhal jednou žalobou súčasne ochrany svojho
práva a priznania finančného zadosťučinenia (Uznesenie NS SR č. k. 1Cdo/173/2022 zo dňa 25. apríla
2023).

23.4. V Základnom konaní sa žalobca domáhal určenia neprijateľnosti ním identifikovanej zmluvnej
podmienky uvedenej v Zmluve. Nič pritom nevylučuje možnosť, aby sa spotrebiteľ domáhal jednou
žalobou súčasne ochrany svojho práva (na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej predpismi na ochranu spotrebiteľa) a aj priznania finančného zadosťučinenia.

23.5. Zároveň žalobcovia žiadny relevantný dôvod na tzv. „rozdelenie“ nárokov do dvoch samostatných
konaní neuviedli, pričom sa vyjadrili len tým spôsobom, že majú právo si nárok na PFZ uplatniť
v samostatnom konaní.

23.6. Na základe vyššie uvedeného a za analogického použitia citovanej judikatúry sa tak javí, že účelom

takéhoto „rozloženia“ žalobných nárokov (žaloba, ktorou sa uplatňuje porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej predpismi na ochranu spotrebiteľa a žaloba na primerané finančné zadosťučinenie) je len
vytvorenie dodatočných trov konania (trov právneho zastúpenia).

23.7. Pokusy účastníkov vyťažiť z rozdelenia pohľadávky, resp. žalobných nárokov inak zažalovateľných

len jednou žalobou nielenže nemožno považovať za účelný spôsob uplatňovania alebo bránenia
práva, ale počínanie v rozpore s tu uvedeným je priam ukážkovým prípadom potreby použitia úpravy
vyplývajúcej z ustanovenia § 257 CSP (Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa).

23.8. Pri aplikácií ustanovenia § 257 CSP a pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd v zmysle vyššie
uvedených skutočností vzal v úvahu na strane žalobcu to, že aké okolnosti ho viedli k uplatneniu nároku
na súde a ostatné okolností (uplatnenie si žiadaných nárokov v dvoch samostatných konaniach). Súd
zároveň takého rozhodnutie o trovách konania považuje za spravodlivé.

23.9. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov aplikácie § 257 CSP tak súd o trovách
konania rozhodol spôsobom, že nárok na náhradu týchto trov konania žiadnej zo strán nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.