Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-3S/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200310
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8021200310.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tomáša Kuruca a z členov senátu JUDr.

Jany Raganovej a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: BEKY, a. s., so sídlom Podrybnícka
1, Snina, IČO: 36 464 350, právne zastúpený: JUDr. Bohumil Novák, advokát, so sídlom Horná 27,
Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo:
100472084/2021 zo dňa 22.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100472084/2021
zo dňa 22.03.2021, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101588414/2020 zo dňa 15.10.2020

a vec v r a c i a Daňovému úradu Prešov na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov, ako správca dane rozhodnutím č. 101572524/2019 zo dňa 27.06.2019 vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 8.435,55 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie

obdobie hospodárskeho roka od 01.12.2013 do 31.12.2013. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie a žalovaný rozhodnutím č. 100350670/2020 zo dňa 05.02.2020 rozhodnutie správcu dane č.
101572524/2019 zo dňa 27.06.2019 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že správca
dane sa na ďalšom konaní oboznámi so svedeckými výpoveďami svedkov v procese trestného konania
vedeného voči obvinenému A. B. za nedovolené podnikanie pod obchodným menom AGRODREVO
s.r.o. a tiež s dokladmi a listinami, ktoré dokumentujú skutočnosti ohľadom dodávok bukových prírezov
a pilín v roku 2013 a 2014.

2. Daňový úrad Prešov ako správca dane rozhodnutím č. 101588414/2020 zo dňa 15.10.2020 podľa
ustanovenia § 68 ods. 5 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (ďalej len „Daňový
poriadok“) opätovne vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 8.435,55 eura na dani z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie hospodárskeho roka od 01.12.2013 do 31.12.2013 z dôvodu, že došlo
k zahrnutiu nákladov do daňových nákladov v rozpore s ustanovením § 2 písm. i), § 21 ods. 1 a § 17
ods. 2 písm. a) Daňového poriadku.

3.Protiprvostupňovémurozhodnutiusprávcudaneč.101588414/2020zodňa15.10.2020podalžalobca
odvolanie a žalovaný rozhodnutím č. 100472084/2021 zo dňa 22.03.2021 postupom podľa § 74 ods. 4
Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.4. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 13.03.2014 daňové priznanie k dani
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie hospodárskeho roka od 01.12.2013 do 31.12.2013,

v ktorom vykázal súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov 522.647,30 eur, súčet
prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov 500.440,03 eur, výsledok hospodárenia pred
zdanením a základ dane vo výške 22.207,27 eur. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie hospodárskeho roka od 01.12.2013 do
31.12.2013 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 101428228/2017 zo dňa 26.06.2017, ktoré

bolo žalobcovi doručené dňa 30.06.2017. Správca dane vyhotovil protokol č. 101182165/2018 zo dňa
18.06.2018 o výsledku daňovej kontroly, pričom výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole bola doručená daňovému subjektu dňa 25.06.2018, čím bola daňová kontrola podľa § 46 ods.
9 písm. a) daňového poriadku ukončená.

5. Žalobca vo vyrubovacom konaní dňa 17.07.2018 doručil vyjadrenie k zisteniam uvedeným v

protokole a následne dňa 12.10.2018 doručil žalobca námietku zaujatosti voči zamestnancom
vykonávajúcim vyrubovacie konanie, následkom čoho správca dane rozhodnutím č. 102191885/2018
zo dňa 08.11.2018 prerušil daňové konanie. Dňa 26.10.2018 žalobca doručil správcovi dane návrh na
obnovu konania, ktoré bolo ukončené rozhodnutím č. 20304619/2015 zo dňa 01.06.2015 v spojení
s rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 20999179/2015 zo dňa 15.10.2015,

zistenia uvedené v predmetnom rozhodnutí týkajúce sa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január 2014 mali podstatný vplyv na výsledok vyrubovacieho konania na dani z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie hospodárskeho roka od 01.12.2013 do 31.12.2013. Nadobudnutím
právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí obnovy konania č. 100256402/2019 zo dňa 21.01.2019 pominuli
dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené a správca dane oznámil žalobcovi, že bude pokračovať v

daňovom konaní. Prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom na základe vyjadrenia
sauskutočnilodňa24.06.2019(zápisnicaoústnompojednávaníč.101538219/2019zodňa24.06.2019).

6. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia boli závery správcu dane po
vykonanej kontrole dane z príjmov právnickej osoby za predmetné zdaňovacie obdobie o zahrnutie

nákladov do daňových nákladov v rozpore s ustanovením § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 a § 17 ods. 2 písm.
a) Zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

7. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania preveroval dodanie bukových prírezov a pilín žalobcovi prostredníctvom dodávateľa

AGRODREVO s.r.o., pričom sa neobmedzil len na predložené doklady a skutočnosti deklarované
žalobcom (pretože mal pochybnosti o ich vierohodnosti úplnosti a pravdivosti), ale zisťoval aj iné
súvisiace skutočností a zabezpečoval dôkazné prostriedky v súlade s daňovým poriadkom. Dôkazy
vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti a prihliadal na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

8. Správca dane získal dôkazy, ktoré vyšli najavo pri výkone daňových kontrol u žalobcu na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013, máj 2013, jún 2013, júl 2013, august 2013,
september 2013, október 2013, december 2013 a január 2014, a, z ktorých vyplynulo že dodávateľ
žalobcu - obchodná spoločnosť AGRODREVO s.r.o. v zdaňovacích obdobiach roku 2012 a 2013

nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť, a tak nemohla vo svojom mene dodať drevnú hmotu žalobcovi,
a z tohto dôvodu správca dane zaúčtované náklady na základe faktúr vyhotovených v mene tejto
obchodnej spoločnosti neuznal za daňové výdavky.

9. Správca dane zo zápisnice Kriminálneho úradu finančnej správy, pobočka OZCDK Východ PO

Prešov, pracovisko Košice č. 9710401/5/4758973/2014 zistil, že spoločník a konateľ obchodnej
spoločnosti AGRODREVO s.r.o. C. C., ako svedok v súvislosti s výkonom daňovej kontroly dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 daňového subjektu - žalobcu uviedol, že nikdy
nikoho zastupovaním spoločnosti nepoveril, že pána B. nepozná, že podpis na plnomocenstve nie je
jeho a v obci Zubné, kde malo dôjsť k overeniu jeho podpisu nikdy nebol a ani nevie, kde sa táto

obec nachádza. Na otázku kto vystavoval daňové účtovné doklady a či bola obchodná spoločnosť
BEKY, a.s. (žalobca) obchodným partnerom obchodnej spoločnosti AGRODREVO s.r.o. uviedol, že za
spoločnosť AGRODREVO s.r.o. nikdy nekonal, žiadnu činnosť nevyvíjal a nebolo potrebné vystavovať
žiadne doklady, že obchodnú spoločnosť BEKY, a.s. (žalobcu) nepozná a nikdy s ňou neobchodoval.Z tejto svedeckej výpovede správca dane konštatoval, že z nej jednoznačne vyplýva, že obchodná
spoločnosť AGRODREVO s.r.o. faktúry za obdobie od 01.12.2013 do 31.12.2013 nevystavila a tovar
deklarovaný na faktúrach žalobcovi nedodala. Správca dane tiež preveril skutočnosť, či bankový účet

uvedený vo faktúrach dodávateľa AGRODREVO s.r.o., na ktorý smerovali platby za predmetné faktúry
patrí obchodnej spoločnosti AGRODREVO s.r.o., avšak Slovenská sporiteľňa, a.s. vo svojej odpovedi
zo dňa 19.03.2014 uviedla, že predmetné číslo účtu nepatrí obchodnej spoločnosti AGRODREVO
s.r.o. a osoby, ktoré majú právo s finančnými prostriedkami na predmetnom účte disponovať nie sú
osoby oprávnené konať za túto spoločnosť. Zo zápisnice správcu dane č. 20507399/2015 zo dňa

14.07.2015 vyplýva, že svedok A. B. uviedol, že faktúry pre žalobcu v kontrolovaných zdaňovacích
obdobiach 03/2013 – 10/2013 a 12/2013 vyhotovil v mene obchodnej spoločnosti AGRODREVO s.r.o.
na základe splnomocnenia zo dňa 23.01.2012 udeleného D. E. - ktorý bol konateľom obchodnej
spoločnosti AGRODREVO s.r.o. od 23.01.2012 do 15.08.2012, avšak orgánmi činnými v trestnom
konaní bol vykonaný výsluch svedka D. E., ktorý prehlásil, že za jeho pôsobenia ako konateľa obchodné
spoločnosti AGRODREVO s.r.o. nevykonávala spoločnosť žiadnu činnosť a nikdy nesplnomocnil osobu

na zastupovanie tejto spoločnosti, k predloženému splnomocneniu zo dňa 23.01.2012 uviedol, že
nepozná osobu A. B. a nikdy takéto splnomocnenie nepodpísal.

10. Správca Dane vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v skutočnosti zistenej daňovou kontrolou a
následne vyrubovacom konaní jednoznačne preukázali, že obchodná spoločnosť AGRODREVO s.r.o.

žalobcovi drevo nedodala, a tak náklady zaúčtované na základe faktúr, na ktorých je ako dodávateľ
uvedená obchodná spoločnosť AGRODREVO s.r.o. nie je možné považovať za daňové výdavky aj
napriek tomu, že podľa vyjadrenia žalobcu konal v dobrej viere. Správca dane tiež konštatoval, že
existenciu drevnej hmoty nikdy nespochybnil, avšak z výpovedí svedkov nepochybne vyplýva, že
svedkovia jednali s pánom B. a nemali vedomosť o existencii plných mocí udelených pánovi B.. Zároveň

uviedol, že výpovede svedkov nijakým spôsobom nepreukázali, že dodávky boli realizované obchodnou
spoločnosťou AGRODREVO s.r.o.

11. Správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101447836/2020 dňa 17.09.2020, ktorého
predmetom bolo oboznámenie žalobcu ako daňového subjektu s úkonmi vykonanými vo vyrubovacom

konaní, po zrušení rozhodnutia správcu dane – Daňového úradu Prešov č. 101572524/2019 zo dňa
27.06.2019 - odvolacím orgánom – žalovaným, zistenými skutočnosťami, ako aj vyjadrenie sa žalobcu
ako daňového subjektu k týmto skutočnostiam. Žalobca doručil správcovi dane písomné vyjadrenie
zo dňa 07.10.2020, v ktorom sa vyjadril ku skutočnostiam zisteným vo vyrubovacom konaní zo dňa
17.09.2020anavrholvykonaťdokazovanieformousvedeckýchvýpovedíspoukazomna§25Daňového

poriadku.

II.
Správna žaloba

12. Žalobca správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 09.06.2021 domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100472084/2021 zo dňa
22.03.2021, tiež zrušenia prvostupňového rozhodnutia - Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné
č. 101588414/2020 zo dňa 15.10.2020, náhrady trov konania a žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

Žalobca v správnej žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné,
a že bol týmto rozhodnutím ukrátený na svojich právach. Podľa názoru žalobcu správca dane ako
prvostupňový orgán aj žalovaný ignorovali návrhy na vykonanie dôkazov a nevykonali ani jeden ním
navrhnutý dôkaz. Namietal, že správca dane nevykonal žiadny ním navrhovaný dôkaz, čím nedal v
konaní žalobcovi možnosť brániť sa proti vopred pripravenému výsledku daňového konania. Žalobca

považuje posúdenie správcu dane, ktoré prebral aj žalovaný (a ktoré spočívalo v porušení právnych
predpisov–t.j.žežalobcasizaúčtovalfaktúryoddodávateľaAGRODREVOs.r.o.dodaňovýchvýdavkov
v rozpore s § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, pretože správca dane vykonaným
dokazovaním preukázal, že faktúrovaný tovar pre žalobcu spoločnosť AGRODREVO s.r.o. nedodala,
pretože v zdaňovacom období nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť, teda nemohla žalobcovi dodať

tovar uvedený v predmetných faktúrach) za nesprávne posúdené, arbitrárne a účelové. Žalobca tiež
namietal, že z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, čím porušil ust. § 2 písm. i) Zákona o dani
z príjmov, pretože v paragrafe 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov je definícia pojmu daňový výdavok
a daňovníkovi z nej nevyplývajú žiadne povinnosti, a preto nemožno takéto ustanovenie ani porušiť.Argumentoval, že výdavok bol použitý na nákup tovaru - bukových prírezov a pilín, pričom uviedol, že
jeho spoločnosť sa zaoberá predovšetkým výrobou dreveného nábytku, a z tohto dôvodu výdavok spĺňa
všetky znaky daňového výdavku, bol jednoznačne použitý na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie

zdaniteľných príjmov, vynaložený jeho spoločnosťou a riadne zaúčtovaný v účtovníctve, a tak podľa
názoru žalobcu nie je vôbec možné určiť, čím porušil uvedené ustanovenie zákona. Namietal tiež, že by
porušil ustanovenie § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov a dôvodil, že z napadnutého rozhodnutia nie je
možné určiť, čím uvedené ustanovenia porušil, a preto ho považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.Podľanázoružalobcudôvod,ktorýuvádzasprávcadane,žedodávateľnevykonávalzárobkovú

činnosť, nie je nijakým spôsobom možné priradiť k negatívnemu výpočtu daňových výdavkov v ust.
§ 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov. Žalobca zdôraznil, že žalovaný na jednej strane tvrdil, že
správca dane preveroval reálne dodanie tovaru na základe prijatých faktúr, no ako dôvod neuznania
výdavkov nie je to, že by tovar reálne neexistoval, alebo že by nebol dodaný, ale len formálna skutočnosť
týkajúca sa toho, kto vyhotovil faktúry k reálne existujúcemu a dodanému tovaru, teda skutočnosť,
ktorá sa týka výlučne dodávateľa, a o ktorej žalobca nemohol žiadnym spôsobom vedieť ani nemohol

nijako ovplyvniť. Žalobca tiež dôvodil, že dodanie tovaru nie je relevantná právna skutočnosť pri
preverovaní výdavkov a kontrole daní z príjmov právnickej osoby, pretože v tomto prípade nejde o daň
z pridanej hodnoty a neposudzuje sa tak dodanie tovaru, ale práve skutočnosť, že výdavky daňový
subjekt vynaložil na daňové účely, teda na uskutočňovaní svojej podnikateľskej činnosti, čo bolo v
tomto prípade nesporné, nielen na základe vyhotovených dokladov, ale najmä na základe reálneho

stavu, pretože bez drevnej hmoty by spoločnosť nemohla vyrábať výrobky, ktoré sú na výstupe aj
správcom dane v plnom rozsahu uznané. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že z predloženej
skladovej evidencie vyplýva použitie uvedených nákupov na výrobky, a tá nebola správcom dane nikdy
spochybnená. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné z dôvodu, že žalovaný
sa s touto námietkou vôbec nevysporiadal, neuviedol právny predpis, ktorý by mal žalobca porušiť na

základe čoho by mu mohol neuznať výdavky. Žalobca tiež namietal, že správca dane neuznal jeho
výdavky ako oprávnené z dôvodu, že sa žalobca ako daňový subjekt stal obeťou možného podvodného
konania. Argumentoval, že pán B. svojou činnosťou vyvolal len právne pochybnosti, ale podľa jeho
názoru je nespochybniteľné, že tovar bol reálne fyzicky dodaný a ide o reálny výdavok. Podľa názoru
žalobcu dôvody, pre ktoré správca dane a následne aj žalovaný neuznali tieto výdavky s podstatou

veci vôbec nesúvisia, pretože v tomto prípade okrem formálnych dokladov je preukázané aj reálne
plnenie a činnosť pána B. nemá nič spoločné s právom žalobcu uplatniť si svoj výdavok pri svojej
podnikateľskej činnosti. Uviedol tiež, že skutočnosť, že v overovacej knihe obce Zubné nebol evidovaný
podpis splnomocniteľa na splnomocnení pre pána B., nemôže byť dôvodom na neuznanie účinkov tejto
plnej moci voči tretím osobám, a teda ani voči žalobcovi. Zdôraznil, že v prípade podvodného konania

pri úradnom overení podpisu nemôže mať takéto zistenie žiadne účinky voči tretím osobám, ktoré
konali dobromyseľne, akékoľvek zistenia o úradnom osvedčení plnomocenstva nemôžu byť vykladané
v neprospech žalobcu. Žalobca tiež zvýraznil, že závery správcu dane a žalovaného sú nesprávne
posúdené, zistený skutkový stav vykladajú v rozpore so zistenými skutočnosťami a okolnosťami v
neprospech žalobcu aj napriek skutočnosti, že žalobca o podvodnom overení nemohol vedieť a overenie

takejto skutočnosti objektívne od žalobcu nemožno žiadať. Žalobca považuje postup správcu dane za
nelogický, zaujatý, účelový a svojvoľný a tiež v neprospech žalobcu ako daňového subjektu a navyše v
zjavnom rozpore so skutkovým stavom, čím považuje napadnuté rozhodnutia za nezákonné. Žalobca
tiež považuje závery správcu dane za rozporné so základmi právnej a ekonomickej logiky, pretože
nie je možné jednostranne neuznať výdavky, pokiaľ bolo preukázané vynaloženie na dosiahnutie,

zabezpečenieaudržaniepríjmovbezdopadunavýnosynadruhejstrane,ktoréalesprávcomdanenikdy
neboli spochybnené, naopak v plnom rozsahu ich uznáva. Žalobca teda konštatoval, že je vylúčené, aby
s princípmi primitívnej logiky boli uznané príjmy bez toho, aby boli uznané na dosiahnutie týchto príjmov
výdavky. Poukázal tiež na skutočnosť, že finančné orgány vykonali daňovú kontrolu aj u obchodnej
spoločnosti AGRODREVO s.r.o., v ktorej boli zistené aj dodania pre žalobcu a tieto boli zahrnuté do

daňovej povinnosti obchodnej spoločnosti AGRODREVO s.r.o. Z tohto dôvodu považuje napadnuté
rozhodnutie za zjavne zmätočné a arbitrárne. Žalobca argumentoval, že je povinnosťou správcu dane,
na ktorého prešlo dôkazné bremeno, aby preukázal dôkazom opaku vyvrátenie tvrdení daňového
subjektu, že tovar dodal iný daňový subjekt. Žalobca tiež citoval z oznámenia Okresného riaditeľstva
policajného zboru v Humennom č. ORP-305/2-VYS-HE-2015 zo dňa 15.11.2016: "V prípravnom konaní

však bolo preukázané, že k zdaniteľným plneniam medzi spoločnosťou BEKY, a.s. a spoločnosťou
AGRODREVO, s.r.o. skutočne došlo". Žalobca tak uzavrel, že splnil všetky zákonné podmienky na
uznanie daňového výdavku a namietal, že všetky úkony správcu dane sa netýkali dane z príjmov ale
boli prebraté z iných daňových kontrol týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty. Žalobca tiež uviedol,že okrem výsluchu svedkov navrhoval aj ďalšie dôkazy - preverenie splnomocnenia a iných potvrdení
znaleckou odbornou grafologickou analýzou na overenie podpisov na splnomocnení D. E. zo dňa
23.01.2012, plnomocenstva C. C. zo dňa 24.08.2012 a overenie čestného prehlásenia C. C. zo dňa

06.04.2016, pričom namietal, že správca dane sa s týmito navrhovanými dôkazmi nevysporiadal.
Žalobca ďalej namietal, že správca dane sa vôbec nezaoberal podstatou jeho námietky, že za tovar
dodaný obchodnou spoločnosťou AGRODREVO, s.r.o. riadne zaplatil bezhotovostným prevodom na
účet obchodnej spoločnosti AGRODREVO, s.r.o., čím podľa názoru žalobcu táto spoločnosť získala
príjem a je v rozpore s princípom primitívnej logiky, aby túto skutočnosť správca dane vydoloval a dospel

k záveru, že obchodná spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. žalobcovi tovar nedodala. Konštatoval, že ak
pán B. úmyselne konal protizákonne v neprospech obchodnej spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. tým, že
si nechal posielať finančné prostriedky na svoj osobný účet nemožno použiť v neprospech žalobcu, ktorý
o takomto nezákonnom konaní nemal ani nemohol mať žiadnu vedomosť, pretože konal dobromyseľne.
Namietal, že skutkové zistenia sa netýkali preverovania splnenia zákonných podmienok zo zákona
o dani z príjmov pre právnickú osobu, ale týkali sa okolnosti podvodného konania inej osoby, než

kontrolovanéhodaňovéhosubjektu,pričomsprávcadanenedbalvdaňovejkontroleanidaňovomkonaní
na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, ale naopak neobjektívne ho
trestá za konanie iných subjektov nezákonným nepriznaním mu jeho práva na uplatnenie výdavkov pri
dani z príjmov právnickej osoby. Žalobca tiež argumentoval, že dlhodobo nakupoval tovar od obchodnej
spoločnosti AGRODREVO, s.r.o., aj pred kontrolovaným zdaňovacím obdobím, ďalej, že konateľom

dodávateľa bol dlhý čas pán B., ktorý po tom ako sa vzdal funkcie konateľa predložil plnú moc, ktorá
ho oprávňovala zastupovať dodávateľa s úradne overeným podpisom, skutočnosť že pán B. potvrdil,
že všetok tovar bol žalobcovi dodaný od dodávateľa AGRODREVO, s.r.o., ako aj skutočnosť, že
všetci zamestnanci žalobcu pri výsluchoch potvrdili, že spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. stotožňovali
s osobou pána B. a všetky dokumenty jednotlivým obchodom boli vždy vyhotovené dodávateľom

AGRODREVO, s.r.o. a nakoniec aj skutočnosť, že tovar, ktorý si žalobca objednal od obchodnej
spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. bol vždy riadne dodaný a žalobca zaň zaplatil. Žalobca uzavrel, že
prijal všetky opatrenia, ktoré bolo od neho možno rozumne požadovať pri okolnostiach daného obchodu
a zdôraznil, že správca dane svojim postupom z daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní
ukrátil daňový subjekt na jeho procesných právach v takej miere, že došlo k porušeniu práva daňového

subjektu na spravodlivý proces a žalovaný sa s týmito námietkami v napadnutom rozhodnutí vôbec
nevysporiadal, čím považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné a arbitrárne. Žalobca ďalej namietal, že
oznámenie o daňovej kontrole, protokol z daňovej kontroly, ako aj všetky ostatné procesné rozhodnutia
daňovej kontroly vydala pobočka Daňového úradu a navyše k nim pripojila aj svoju úradnú pečiatku a
tiež uviedol, že žalovaný sa s touto jeho námietkou napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal, pričom

podľa názoru žalobcu ide o podstatnú námietku, pretože úkony daňovej kontroly robil niekto, kto na to
nemá zákonom dané kompetencie a navyše používa v týchto procesných úkonoch úradnú pečiatku.
Poukázal na to, že ak dokument nie je opatrený okrúhlou pečiatkou správcu dane, spôsobuje to jeho
nezákonnosť a tieto procesné rozhodnutia sú aj dôkazom o konaní pobočky Daňového úradu bez
zákonom zverenej kompetencie. Žalobca tiež namietal, že v rozhodnutí nie je uvedený ani jeden dôkaz

a už vôbec žiadne jeho hodnotenie jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a tiež nie je možné zistiť, čo
správca dane považuje za dôkazy, a čo za vlastné zistenia. Namietal tiež, že v rozhodnutí správcu
dane nie je uvedené, ktoré dôkazy svedčia v prospech, ktoré v neprospech žalobcu, hoci je to základná
skutočnosť pri hodnotení dôkazov. Žalobca ďalej namietal, že správca dane mu v priebehu celej daňovej
kontroly neoznámil svoje pochybnosti, ktoré nie sú uvedené ani v protokole a poukázal na § 46 ods. 5

Daňového poriadku a tiež na právo daňového subjektu na úzku spoluprácu a súčinnosť so správcom
dane, pričom uviedol, že v priebehu daňovej kontroly to od správcu dane žiadal. Dôvodil, že správca
dane si nikdy nesplnil povinnosť a neoznámil daňovej kontrole svoje pochybnosti a nevyzval žalobcu
v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku na odstránenie prípadných pochybností zistené správcom
dane, kde by vykonal dokazovanie, ktorými by sa tieto pochybnosti dali odstrániť, čím bol postup správcu

dane nezákonný, čo spôsobilo nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly, ktorý nie je možné použiť vo
vyrubovacom konaní ako dôkaz. Žalobca zdôraznil, že výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku je
zákonnou povinnosťou správcu dane, ktorú nemožno ničím nahradiť a nechať daňový subjekt, aby ju
vyvodzoval z iných úkonov správcu dane a poukázal na § 24 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého je
povinnosťousprávcudanepreukázať,žetakýtoúkonbolriadnevykonanýatiežpoukázalnaskutočnosť,

že nestačí kontrolovanému daňovému subjektu doručiť iba výzvu na predloženie dôkazov s formálnym
poukazom na § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ale takáto výzva, ktorá je procesným rozhodnutím správcu
dane musí obsahovať a spĺňať zákonom stanovené podmienky, a to uvedenie pochybností a dôvodov
týchto pochybností správcu dane. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky spisová značka 1Sžf//65/2016, z ktorého citoval, že: „Správca dane musí pomenovať svoje
pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na
základe informácií správcu dane vedel, aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi.“. Žalobca tiež

poukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyspisováznačka5Sžf/57/2016auviedol,
že dodržiavanie povinností na strane správcu dane, na ktoré odkazuje aj judikatúra Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky je ešte podstatnejšia vo veci, ktorých predmetom je daň z príjmov právnickej osoby,
pri ktorej sú zákonné podmienky jednoduchšie ako pri dani z pridanej hodnoty. Žalobca tiež zhrnul,
že zahrnutie daňových výdavkov použitých na obstaranie tovarov od dodávateľa AGRODREVO, s.r.o.

a ich zahrnutie do základu dane z príjmov právnickej osoby preukázal viacerými dôkazmi - účtovnou
evidenciou, skladovou evidenciou, návrhmi na vykonanie dôkazov - vypočutie svedkov, návrhom na
vykonaniedôkazu-prevereniesplnomocneníznaleckouorganizáciouadôkazmiztrestnéhospisuČVS:
ORP-305/2-VYS-HE-2015. Žalovaný tiež namietal postup správcu dane pred vydaním prvostupňového
rozhodnutia, ktoré bolo žalovaným zrušené a nie je predmetom tohto súdneho prieskumu. Žalobca ďalej
uviedol, že noví konatelia nikdy voči nemu písomne udelenie plnomocenstva nepopreli a poukázal na

§ 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

III.
Vyjadrenia účastníkov konania žalovaného, replika, duplika

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení v správnej žalobe zo dňa 23.08.2021 uviedol, že rozhodujúcou
skutočnosťou pre posúdenie daňových výdavkov bola skutočnosť, že daňovou kontrolou a vyrubovacím
konaním bolo zistené, že drevené prírezy a piliny neboli dodané spoločnosťou AGRODREVO s.
r. o., ale A. B., ktorý neoprávnene vystupoval za spoločnosť AGRODREVO s. r. o. Argumentoval,

že rozhodujúcou právnou otázkou v danej veci nebolo posúdenie otázky, či k dodaniu ako takému
došlo, ale skutočnosť, že nebolo náležite preukázané, že faktúry vystavila spoločnosť AGRODREVO
s. r. o., a teda nebolo náležite preukázané, že tovar dodala táto spoločnosť. Žalovaný vo svojom
vyjadrení tiež zopakoval argumenty, ktoré uvádzal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom tiež
konštatoval, že dôkazné bremeno v daňovom konaní znáša daňový subjekt a primárne je nevyhnutné

uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom si za zákonom
stanovených a splnených podmienok zahrnúť vynaložené náklady do daňových výdavkov, a preto
je jeho povinnosťou preukázať, že si zahrnutie nákladov do daňových výdavkov uplatňuje dôvodne
a za zákonom stanovených podmienok. Dôvodil tiež, že v okamihu, kedy správca dane spochybní
dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že

služby skutočne prijal a použil tak, ako ich deklaruje v podaných daňových priznaniach. Poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/84/2012 zo dňa 18.06.201, ktorý
vyslovil, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť
správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia
daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných

skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy
vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť
závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím
na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane. Uviedol, že ak správca
dane pri preverovaní písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní

vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, v takom prípade
je opäť na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie
jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania
v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/81/2015 zo dňa 01.12.2016,

ktorý vyslovil, že správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ
sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane
vykonanýmidôkazmidostatočnespochybniltvrdeniedaňovéhosubjektuorozhodujúcichskutočnostiach
(vykonanie služby dodávateľom) a daňový subjekt tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil.
K námietke žalobcu, že samostatným dôvodom nezákonnosti rozhodnutí v tejto veci sú úkony v daňovej

kontrole, najmä oznámenie o daňovej kontrole, protokol z daňovej kontroly, ako aj všetky ostatné
procesné rozhodnutia v daňovej kontrole, ktoré vydala pobočka Daňového úradu a navyše k nim pripojila
aj svoju úradnú pečiatku žalovaný uviedol, že podľa § 5 ods. 6 Zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe
a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možnozriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na
návrh riaditeľa daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident.“. Žalovaný uzavrel, že v danej veci konal
vecne príslušný správca dane. Žalovaný záverom konštatoval, že správca dane podľa § 45 ods. 1 písm.

f) Daňového poriadku zaslaným oboznámením umožnil žalobcovi využiť právo vyjadriť sa k zisteným
skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby boli v protokole uvedené jeho vyjadrenia
k nim, a tak považuje žalobné dôvody za neopodstatnené a trvá na svojich záveroch tak, ako ich uviedol
v žalobou napadnutom rozhodnutí.

14. Žalobca vo svojej replike poukázal na nové rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR č.
1Vs/1/2020 z 18. mája 2021, ktoré sa týka záväzného zjednotenia judikatúry vo veciach, týkajúcich
sa práve spoločnosti AGRODREVO s.r.o. ako dodávateľa, presne tak, ako je to v tejto veci, preto je
súd povinný aplikovať závery tohto rozsudku aj v tejto veci. Uviedol, že Veľký senát Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v tomto rozsudku posudzoval vec s rovnakým skutkovým stavom ako je v tejto
veci, s jasným záverom v bode 40 rozsudku: „Veľký senát kasačného súdu je toho názoru, že doterajšie

skutkové zistenia správcu dane nepreukazujú, že spoločnosť AGRODREVO s. r. o. nemohla dodať
žalobcovi bukové prírezy a ani neusvedčujú žalobcu, že by bol zapojený do protiprávneho konania
smerujúceho k ujme na daňových príjmoch štátu z posudzovanej transakcie, či inej forme podvodného
2 konania. Zo žiadnych zistení tiež nevyplýva, že by bol štatutárny zástupca žalobcu nedobromyseľný
či neobozretný a že by vedel alebo mal vedieť o tom, že F. G. nebol pri uzavieraní obchodov oprávnený

konať za dodávateľa.“ Konštatoval, že v uvedenom rozsudku je takmer totožný skutkový stav ako v
tejto veci, iba išlo o iného odberateľa. Ide o rovnaké osoby u dodávateľa, o pána B., ktorý na základe
plnomocenstva konal za spoločnosť AGRODREVO s. r. o., o zhodný tovar, ako aj o rovnaké časové
obdobie ako v tejto veci. Žalobca tiež zdôraznil, že úlohou správcu dane v danej veci nebolo skúmať
pravosť listín či platnosť úkonov osôb konajúcich za zdaniteľné osoby, ale overiť či tvrdenia žalobcu a

ním deklarované obchody, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane na vstupe, zodpovedajú skutočnosti,
a či nadobudnuté tovary použil na svoje zdaniteľné plnenia. Veľký senát dáva znovu do pozornosti,
že žalobca vo vyjadrení k protokolu predložil okrem faktúr aj dodacie listy (hoci nepodpísané), označil
osobu, ktorá mala tovar od dodávateľa prevziať, ďalej predložil doklady o čiastočných bezhotovostných
úhradách faktúr a čiastkovom započítaní práv a záväzkov zmluvných strán a tiež doklady o uskutočnení

prepravy tovaru a úhrade jej nákladov. Žiadne z týchto dokladov daňové orgány nevyhodnotili, len
naznačili ich nehodnovernosť. Žalobca v replike zotrval na námietkach uvedených v správnej žalobe
a žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť.

15. Žalovaný na výzvu súd duplikou nereagoval.

IV.
Konanie pred správnym súdom

16. Podľa § 3 odsek 3 písm. c) Zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a
Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.6.2023
daná právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci). Prejednávaná vec bola pôvodne

predložená Krajskému súdu v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. 6S/31/2021. Od 1. júna 2023 je na
konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu
2S a je vedená pod sp. zn. PO-3S/31/2021.

17. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho

spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý
existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej aj „SSP“) ), postupom podľa § 107 ods. 1 SSP vec prejednal na pojednávaní dňa
25.09.2025 za účasti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného a dospel k záveru,

že správna žaloba je dôvodná, a že je daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa
ustanovenia § 191 ods.1 písm. c) a e) SSP, ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na
nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP).18. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a na doterajších
vyjadreniach a v konečnom návrhu navrhol rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho
orgánu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

19. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že zotrváva na všetkých skutočnostiach
uvedených vo vyjadreniach, ako aj v odôvodnení rozhodnutia a navrhol, aby správny súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

V.
Relevantná právna úprava

20. Podľa § 2 písm. i) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „Zákon o dani z príjmov“),
na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie

a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo
zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi
príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno

podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v
nesprávnej výške.

22. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis,
preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak

výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom
na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených
osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako
osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a
za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou

dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť
do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

23. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),

ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

24. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

25. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

26. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

27. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.28.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené, čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

29. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

30. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

31. Podľa § 24 ods. 6 Daňového poriadku, na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú
najmäústnepojednávanie,výsluchsvedkov,výsluchznalcovaoboznamovaniesasdôkazmi,vykonávať
aj spoločne.

32. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

33. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu
podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

34. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

35. Podľa § 61 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30
dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca
dane predĺžiť na nevyhnutný čas.

36. Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o

prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na
poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia
zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší, ako deň jeho doručenia. Proti tomuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

37. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane
písomne oznámi účastníkom konania.

38. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

39. Podľa § 65 ods. 1 Daňového poriadku, orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne
bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak

možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa
začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní.40. Podľa § 65 ods. 6 Daňového poriadku, lehota na rozhodnutie je zachovaná, ak v posledný deň lehoty
daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie
na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo poskytovateľa poštových služieb alebo ak odošle

rozhodnutie elektronickými prostriedkami.

41. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a
§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,

ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo Finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.

42. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň
prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania
správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento

účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených
dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca
nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto
skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty
určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti

alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca
dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

43. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní

určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na
ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

44. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci.

45. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

46. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. SSP po zistení, že správna žaloba

bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý
predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

47. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného a
rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 8.435,55 eur na dani z

príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie hospodárskeho roka od 01.12.2013 do 31.12.2013.

48. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s

účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutéhorozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

49. V správnej žalobe žalobca namietal najmä nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov
a ich nezákonnosť hlavne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ak ako dôvod neuznania
daňových výdavkov je spochybnenie deklarovaného dodávateľa žalobcu, neúplné zistenie skutkového
stavu (nevykonanie dôkazov navrhovaných žalobcom) ako aj nezákonné vykonanie dôkazov z iných

konaní a ako aj to, že postupom správcu dane a žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej z dôvodu nedostatočnej súčinnosti s daňovým subjektom a porušenia §
46 ods. 5 Daňového poriadku.

50. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých

preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum
je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého
súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017).
Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia

v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
jeho nepreskúmateľnosť a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem
iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,
prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového

poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.
Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z
odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto

náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo
vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie
nejasné alebo protirečivé.

51. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán
druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného
rozsahučisprávneposúdilzákonnosťasprávnosťodvolanímnapadnutéhorozhodnutia.Správnaúvaha,
resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu,

ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosť náležite túto svoju správnu
úvahu vysvetliť, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom tak, aby predovšetkým
samotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov a vzhľadom, na ktoré
okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho rozhodnutia.

52. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (žalobný
dôvod podľa ust. § 191 ods.1 písmeno d) SSP) nakoľko sa žalovaný v odôvodnení nevysporiadal
ani so skutkovou ani s právnou argumentáciou žalobcu. Súd sa však s touto námietkou žalobcu
nestotožnil a má za to, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj z rozhodnutia správneho

orgánu prvého stupňa je zrejmé, že tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa obsahujú všetky náležitosti, ktoré má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia v zmysle
§ 63 Daňového poriadku. Súd po preskúmaní oboch rozhodnutí, ako aj administratívnych spisov má
za to, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali zo
zisteného skutkového stavu, ktorý považovali pri ich právnom posúdení veci za dostatočný, z oboch

rozhodnutí je možné vyvodiť správnu úvahu oboch správnych orgánov, dostatočným spôsobom sú
uvedené ustanovenia zákonov, podľa ktorých správne orgány vec právne posúdili a z rozhodnutia
žalovaného je zrejmé aj to, ako sa žalovaný vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu. Tak žalovaný,
ako aj prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie postavili na tom, že v danom prípade nevznikolnárok na odpočet dane u žalobcu z dôvodu, že drevené prírezy a piliny neboli dodané spoločnosťou
AGRODREVO s.r.o., ale A. B., ktorý neoprávnene vystupoval za spoločnosť AGRODREVO s.r.o.
argumentujúc, že rozhodujúcou právnou otázkou v danej veci nebolo posúdenie otázky, či k dodaniu

ako takému došlo, ale skutočnosť, že nebolo náležite preukázané, že faktúry vystavila spoločnosť
AGRODREVO s. r. o., a teda nebolo náležite preukázané, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ.

53. V danom prípade však správny súd má za to, že žalovaný, ktorý sa stotožnil s právnym posúdením
veci prvostupňovým správnym orgánom, keď uviedol, že faktúry predložené žalobcom neodrážajú

skutočnosť, že tovar na nich uvedený dodal deklarovaný dodávateľ na nich uvedený (AGRODREVO
s.r.o.), zaťažil svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci.

54. Všeobecné hmotnoprávne podmienky uznateľnosti daňových výdavkov vyplývajú z ustanovenia §
2 písm. i) Zákona o dani z príjmov. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky, základné kritériá (podmienky) pre uznanie nákladov ako daňových výdavkov, je

tak možné vymedziť ako, v prvom rade podmienku vecnosti (daňový výdavok musí byť vynaložený na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov), následne podmienku preukázateľnosti (daňový subjekt
musí vedieť preukázať, že daňový výdavok skutočne vznikol, pričom nestačí len realizácia platby),
za tretie, podmienku zaúčtovania (preukázateľný daňový výdavok musí byť zaúčtovaný) a napokon
podmienku rozsahu (daňový výdavok musí byť uplatnený iba vo výške ustanovenej zákonom), (pozri

príkladmo rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/148/2022 zo dňa
27. novembra 2024, sp. zn. 8Sžfk/32/2021 zo dňa 28. apríla 2023 a sp. zn. 10Sžfk/77/2020 zo dňa
29. novembra 2022). Len v prípade, ak sú splnené tieto zákonné podmienky, výdavky možno uznať za
daňové.

55. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra
2018, dôkazné bremeno na preukázanie splnenia vyššie uvedených podmienok pre uznanie daňových
výdavkov zaťažuje daňový subjekt, a to najmä v tom zmysle, že daňový subjekt predloženými daňovými
a účtovnými dokladmi preukáže, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil tak, ako ho deklaroval v daňovom
priznaní. Vychádzajúc z uvedeného daňový subjekt „má v daňovom konaní dve základné povinnosti:

povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že
daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží
správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Povinnosť tvrdiť za podmienok dane z príjmov teda spočíva v samotnom uplatnení daňových výdavkov,
za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenia, vyjadruje

dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré
daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu
dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol
dôkazné bremeno, pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. „Ak však
správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,

pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že
správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie

kombinácieuplatňovaniazásadyvyhľadávacejazásadyprejednacej“(nálezÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018). V prípade, že správca dane unesie svoje
dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane
daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne
spochybnil. Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len

skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v
závislosti od faktického a dôkazného stavu konania. Z tohto nálezu možno vyvodiť záver, že aj správca
dane je v procese dokazovania splnenia alebo nesplnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok
uznania daňových výdavkov zaťažený povinnosťou, a to povinnosťou preukázateľne spochybniť
vierohodnosť dokladov predložených daňovým subjektom.

56. K záveru o nesprávnom právnom posúdení dospel správny súd aj v nadväznosti na závery
vyslovené Veľkým senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs/1/2020
zo dňa 18. mája 2021, kde v období rokov 2013 a 2014 rovnako ako v prejednávanej veci došlok dodávkam tovarov rovnakým spôsobom ako v preskúmavanej veci, s tým rozdielom, že v prípade
predloženom Veľkému senátu išlo o nepriznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom
Veľký senát v bodoch 33-40 uviedol: „33. Pochybnosti správcu dane i následné závery žalovaného

v preskúmavanom rozhodnutí nesmerujú k tomu, že by sa dodávky bukových prírezov žalobcovi
neuskutočnili, teda že by ich žalobca v spolupráci s dodávateľom len predstieral, a teda uvádzal správcu
dane do omylu, aby si mohol uplatniť odpočítanie dane z neuskutočnených obchodov. Právny dôvod pre
nepriznanie uplatneného nároku na odpočítanie dane vidí sťažovateľ v tom, že žalobca nepreukázal,
že mu tovar dodala spoločnosť AGRODREVO s. r. o., pretože vtedajší konateľ dodávateľa K. K. poprel

vykonanie akýchkoľvek obchodných aktivít za dodávateľskú spoločnosť. Sťažovateľ teda prakticky
vylúčil možnosť, že by za dodávateľa mohol dodávky so žalobcom dojednať a uskutočniť bývalý konateľ
C. N., ktorého mal na konanie za spoločnosť splnomocniť neskorší konateľ K. H., pričom sa vôbec
nezaoberal skutočnosťou, že podpis K. K. na splnomocnení bol úradne overený na obecnom úrade obce
Zubné. S ohľadom na výpoveď svedka K. žalobcovi ani neumožnil preukazovať okolnosti tvrdeného
prevzatia tovaru od dodávateľa zamestnancom žalobcu K. H. 34. Veľký senát sa stotožňuje s názorom

predkladajúceho senátu v tom, že samotná svedecká výpoveď štatutárneho zástupcu dodávateľa o tom,
že sa nijako nepričinil o dodanie deklarovaného tovaru žalobcovi, nemusí stačiť a v okolnostiach prípadu
ani nestačí pre spoľahlivý záver o nepreukázaní uplatneného nároku na odpočítanie dane. Rozpor
predmetnej svedeckej výpovede s tvrdeniami žalobcu a predloženými dokladmi, ktoré nasvedčujú inej,
v realite uskutočniteľnej verzii obchodnej transakcie, musí byť žalobcovi umožnené v konaní odstrániť

vykonaním navrhnutých dôkazov a komplexným vyhodnotením skutkových zistení. Na žalobcovi totiž
leží dôkazné bremeno, ako to sám konštatoval i sťažovateľ. 35. Pokiaľ teda sťažovateľ opiera svoje
závery o to, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, musí mu predtým umožniť toto bremeno uniesť a
vykonať ďalšie ním navrhované dôkazy, ak tieto smerujú k preukázaniu riadneho uskutočnenia dodávok.
Veľký senát konštatuje, že výsluch F. G. na okolnosti prevodu obchodného podielu v spoločnosti

AGRODREVO s. r. o. na tretiu osobu a následného splnomocnenia F. G. konať za spoločnosť aj po
tomto prevode, ako aj výsluch K. H. na okolnosti žalobcom tvrdeného prevzatia tovaru na sklad žalobcu,
a tiež vyhodnotenie dokladov o vykonaní prepravy tovaru na náklady spoločnosti AGRODREVO s.
r. o., takýmito dôkazmi rozhodne sú. 36. Veľký senát na druhej strane súhlasí so sťažovateľom v
tom, že zistenia správcu dane, najmä svedecká výpoveď K. K., boli celkom iste dôvodom pre vznik

pochybností o pravdivosti žalobcom predložených dokladov a údajov v nich uvedených. Tieto objektívne
podloženépochybnostivšakpoichoznámenížalobcovimalipodľazákonaviesťktomu,abysažalobcovi
vytvoril priestor, aby vysvetlil nejasnosti a pravdivosť údajov riadne preukázal. Svedectvo K. K. totiž s
ohľadom na ostatné žalobcom predložené doklady nemožno považovať za jednoznačný a nevyvrátiteľný
dôkaz o neuskutočnení dodávok tak, ako ich žalobca deklaroval. Žalobca totiž uskutočnenie obchodov

preukazoval ďalšími dôkazmi o prevzatí tovaru žalobcom na sklad, o jeho preprave, ktoré sťažovateľ v
podstate ignoroval a vybavil ich tým, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. 37. Veľký senát
podporuje sťažovateľa i v tom, že je nanajvýš neštandardné, že konateľ dodávateľa C.N. previedol svoj
obchodný podiel v spoločnosti AGRODREVO s. r. o. na tretie osoby (najprv na O. Š. a potom na K.
K.), ktoré zjavne nemali v úmysle podnikať a ani nevedeli, čo nadobúdajú a aké im z toho vyplývajú

práva a povinnosti. Rovnako je podozrivé, keď bývalý konateľ a spoločník si ponechá oprávnenie konať
za spoločnosť a nechá si od pravdepodobne nič netušiaceho nového konateľa a spoločníka podpísať
plnomocenstvo, osobitne za situácie, keď spoločnosť po zmene v osobe spoločníka a konateľa prestane
spolupracovať so správcom dane a plniť si daňové povinnosti. 38. Z obsahu administratívneho spisu
vyplýva, že sťažovateľ si bez dostatočných dôvodov osvojil zistenia Kriminálneho úradu finančnej polície

a prakticky iba na základe obsahu výpovede svedka H. uzavrel, že sa obchody neuskutočnili, pretože
na nich neparticipoval konateľ dodávateľa zapísaný v obchodnom registri. Ako už bolo uvedené, daňové
orgány nevenovali žiadnu pozornosť úradnému overeniu podpisu K. K. na plnej moci pre C. N. a
stačilo im, že menovaný poprel pravosť svojho podpisu a udelenie plnomocenstva, hoci sám uviedol, že
nevie, aké dokumenty neznámemu mužovi podpisoval a urobil tak za odplatu bez toho, aby si čokoľvek

overoval. O dôveryhodnosti jeho svedectva preto možno mať dôvodné pochybnosti. 39. Je treba však
zároveň upozorniť, že úlohou správcu dane v danej veci nebolo skúmať pravosť listín či platnosť úkonov
osôbkonajúcichzazdaniteľnéosoby,aleoveriťčitvrdeniažalobcuanímdeklarovanéobchody,zktorých
si uplatnil odpočítanie dane na vstupe, zodpovedajú skutočnosti, a či nadobudnuté tovary použil na svoje
zdaniteľné plnenia. Veľký senát dáva znovu do pozornosti, že žalobca vo vyjadrení k protokolu predložil

okrem faktúr aj dodacie listy (hoci nepodpísané), označil osobu, ktorá mala tovar od dodávateľa prevziať,
ďalej predložil doklady o čiastočných bezhotovostných úhradách faktúr a čiastkovom započítaní práv
a záväzkov zmluvných strán a tiež doklady o uskutočnení prepravy tovaru a úhrade jej nákladov.
Žiadne z týchto dokladov daňové orgány nevyhodnotili, len naznačili ich nehodnovernosť. Nevykonalivýsluch C. N. a K. H., ktorých výpovede sú vo vzťahu k pochybným skutočnostiam relevantné a mohli
objasniť uzavretie obchodov aj ich tvrdenú realizáciu. 40. Veľký senát kasačného súdu je toho názoru, že
doterajšie skutkové zistenia správcu dane nepreukazujú, že spoločnosť AGRODREVO s. r. o. nemohla

dodať žalobcovi bukové prírezy a ani neusvedčujú žalobcu, že by bol zapojený do protiprávneho konania
smerujúceho k ujme na daňových príjmoch štátu z posudzovanej transakcie, či inej forme podvodného
konania. Zo žiadnych zistení tiež nevyplýva, že by bol štatutárny zástupca žalobcu nedobromyseľný či
neobozretný a že by vedel alebo mal vedieť o tom, že F. G. nebol pri uzavieraní obchodov oprávnený
konať za dodávateľa.“

57. Správny súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že skutkové zistenia správcu dane
dostatočným spôsobom nepreukazujú, že spoločnosť AGRODREVO s.r.o. nemohla dodať žalobcovi
deklarovaný tovar (bukové prírezy), ale tieto mal podľa záverov, ku ktorým daňové orgány dospeli, dodať
A. B.. Zo žiadnych zistení nevyplýva, že by bol žalobca nedobromyseľný či neobozretný, a že by v tom
čase mohol vedieť o tom, že A. B. nebol pri uzavieraní obchodov oprávnený konať za deklarovaného

dodávateľa. Podľa názoru správneho súdu pochybnosti vznesené daňovými orgánmi neboli kvalitatívne
dostačujúce pre riadne spochybnenie dôkazov uplatnených žalobcom v tejto podstatnej otázke v
samotnom správnom konaní.

58. Správny súd považoval za dôvodnú aj námietku žalobcu, že z rozhodnutia správcu dane a následne

ani z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, ako daňové orgány vyhodnotili predložené výpisy
zo skladovej evidencie nakupovaného tovaru od spoločnosti AGRODREVO s.r.o. podľa jednotlivých
druhov tovarov (prírezy, piliny) a ich použitie na zákazky pre konkrétnych odberateľov. Žalovaný v
napadnutom rozhodnutí na str. 19 v súvislosti s touto námietkou vznesenou aj v odvolacom konaní
poukázal na str. 8 rozhodnutia správcu dane, kde mal byť uvedený zoznam výdajok, a z toho vyplývajúci

záver o prihliadnutí správcu dane na predmetnú evidenciu, avšak na tejto strane a ani pred touto stranou
ani na ďalšej strane sa žiadny takýto zoznam nenachádza a nie je tam ani žiadna správna úvaha
ohľadom vyhodnotenia skladovej evidencie. Správny súd tak v rozhodnutí správcu dane, ako ani v
napadnutom rozhodnutí nezistil, že by sa niektorý zo správnych orgánov zaoberal správnou úvahou
týkajúcou sa hodnotenia týchto dôkazov. Z uvedeného dôvodu mal tak správny súd zato, že v danom

prípade trpí rozhodnutie žalovaného a následne aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
vadou spočívajúcou v nedostatočnom zistení skutkového stavu veci.

59. Ďalšie podľa správneho súdu relevantné námietky vznesené v správnej žalobe žalobcom správny
súd vyhodnotil ako nedôvodné.

60. Námietku žalobcu, že správca dane si nikdy nesplnil povinnosť a neoznámil v daňovej kontrole
svoje pochybnosti a nevyzval žalobcu v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku na odstránenie
prípadných pochybností zistených správcom dane považuje Správny súd za nedôvodnú, pretože
z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane dňa 17.09.2020 konštatoval, že dospel k záveru,

že z dôkazov nie je preukázaná skutočnosť, že žalobcovi tovar dodala spoločnosť AGRODREVO
s.r.o, a následne správca dane vyzval splnomocneného zástupcu na vyjadrenie sa k vyššie uvedeným
skutočnostiam a záverom (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101447836/2020 zo dňa 17.09.2020, str.
15, čl 53 administratívneho spisu).

61. Námietku nezákonnosti rozhodnutí daňových orgánov z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie
vydala pobočka daňového úradu vyhodnotil správny súd tiež ako nedôvodnú, nakoľko z obsahu
administratívneho spisu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že daňová kontrola a na ňu nadväzujúce
vyrubovacie konanie bolo vedené pobočkou Daňového úradu Prešov, konkrétne pobočkou Humenné,
ktorá v zmysle § 5 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 3 Zákona cˇ. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy

v oblasti daní a poplatkov v znení účinnom do 30. júna 2019, neskôr podľa § 5 ods. 1 a 6 Zákona č.
35/2019 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov patrila pobočka Humenné do územnej
pôsobnosti Daňového úradu Prešov, a bola organizačnou zložkou tohto správcu dane zriadenou
prezidentom finančnej správy na zabezpečenie výkonu jeho činnosti. V danej veci tak nevykonával
daňovú kontrolu miestne nepríslušný správca dane, a úkony vykonané organizačnou zložkou správcu

dane boli z uvedeného dôvodu zákonné. Konanie organizačnej zložky správcu dane je potrebné vnímať
ako postup zodpovedajúci podstate a zmyslu zákona nemajúci žiaden vplyv na zákonnosť vydaného
rozhodnutia.62. Rovnako ako nedôvodnú, vyhodnotil správny súd, aj námietku týkajúcu sa nevykonania dôkazu
vo podobe grafologickej analýzy podpisov, nakoľko v rámci správneho konania nebolo úlohou správcu
dane skúmať pravosť listín a podpisov na nich uvedených alebo platnosť úkonov osôb konajúcich

za zdaniteľné osoby, ale overiť, či tvrdenia žalobcu vo vzťahu k uplatneným daňovým výdavkom
zodpovedajú skutočnosti a tieto boli preukázateľne vynaložené žalobcom na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie jeho príjmov.

63. K namietanému nezákonnému použitiu zápisníc o výsluchu svedkov a obvinených z trestného

konania, ktoré boli predložené správcovi dane orgánmi činnými v trestnom konaní z trestného konania,
ako zákonne použiteľných dôkazov v daňovom konaní, správny súd poukazuje na § 24 ods. 4 Daňového
poriadku, pričom v tejto otázke poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Sžf/14/2015 zo dňa 26. januára 2017, ktorý v bode 49 okrem iného uviedol: „Čo sa týka
svedeckých výpovedí získaných orgánmi polície, najvyšší súd je toho názoru, tieto v daňovom konaní
je možné použiť za predpokladu, že s týmito výpoveďami správca dane oboznámi kontrolovaný daňový

subjekt a umožní mu k nim sa vyjadriť“. Rovnako tak tento spôsob neodporuje ani právu Európskej únie
vychádzajúcnapr.zrozsudkuSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciC-419/14zodňa17.12.2015vbode
4 výrokovej časti: „Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni, aby na účely uplatnenia článku
4 ods. 3 ZEÚ, článku 325 ZFEÚ, článku 2, článku 250 ods. 1 a článku 273 smernice Rady 2006/112/
ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty mohol daňový orgán na účely

stanovenia existencie zneužitia práva v oblasti dane z pridanej hodnoty použiť dôkazy zhromaždené
v rámci súbežne vedeného a doposiaľ neukončeného konania trestnoprávnej povahy voči zdaniteľnej
osobe napríklad prostredníctvom odpočúvania telekomunikačnej prevádzky a zaistenia elektronickej
pošty,podpodmienkou,žezískanietakýchtodôkazovvrámciuvedenéhokonaniatrestnoprávnejpovahy
a ich použitie v rámci správneho konania neporušuje práva zaručené právom Únie.“ Správny súd

tak vychádzajúc z hypotézy právnej normy uvedenej v § 24 ods. 4 Daňového poriadku podporených
rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych a európskych súdnych autorít dospel k nedôvodnosti aj tejto
námietky žalobcu, nakoľko v konaní mal súd za preukázané, že tieto zápisnice boli získané zákonným
spôsobom a súčasne žalobca bol s ich obsahom v rámci preskúmavaného správneho konania riadne
oboznámený a mal možnosť sa k nim vyjadriť vychádzajúc zo zápisnice o ústnom pojednávaní, ktoré

právo žalobca nevyužil.

64. Napokon pokiaľ žalobca namietal, že v rámci daňového konania neboli vypočutí ním navrhovaní
svedkovia, uvedenú námietku správny súd vzhľadom na prevzatie výpovedí z trestného konania
neposúdil ako dôvodnú, pretože jednak niektorí z nich boli vypočutí v rámci uvedeného trestného

konania a podľa názoru správneho súdu už z výpovedí svedkov vypočutých v trestnom konaní vyplynuli
skutočnosti podstatné pre daňové konanie a zároveň žalobca žiadnym spôsobom neoznačil ďalšie
skutočnosti, ktorých objasnenie alebo získanie bolo spojené s výsluchom výlučne ním navrhovaných
svedkov.

65. Nakoľko správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a)
SSP, pričom vo veci bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie a vec následne správne právne posúdiť,
vzhľadom k nedostatočnej správnej úvahe ohľadom skladovej evidencie, keďže tieto neboli správcom
dane a ani žalovaným skúmané a pre nesprávne právne posúdenie veci, bude musieť správca dane

opätovne vo veci rozhodnúť.

66. Správny súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 191 ods. 6 SSP, podľa ktorého právnym názorom,
ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak
orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a

správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy
z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej
správy pokutu.

67. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo

čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.68. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 SSP, podľa ktorého Správny súd prizná žalobcovi
voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

69. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods.
1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v

plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr
začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil

jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím

o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.