Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/130/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322010290
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2322010290.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného: A. B., pre prečin
výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženie na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. a poškodenej A. B. proti rozsudku
Okresného súdu Galanta sp.zn. 11T/6/2022 zo dňa 28.06.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa

25.9.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX a poškodenej A.
B., nar. XX.XX.XXXX, zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej aj len ako „okresný súd“) zo dňa 28.06.2024 bol A. B., nar.
XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt C. – D. E., F. XXXX/XXX uznaný vinným zo spáchania

úmyselného prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s úmyselným prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Za čo bol obžalovaný
odsúdený podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods.
1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. j) a na § 37 písm. h) Trestného zákona, na úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon
uloženého trestu podmienečne súd odložil a určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1

(jeden) rok. Podľa § 288 ods. 1 TP súd odkázal poškodenú: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom F.
XXXX/XX G., C. - D. E., s ňou v konaní uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
2. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie a to čo do všetkých výrokov. V odôvodnení uviedol,
že (citácia):
„Odvolanie podané po vynesení rozsudku zo dňa 28.06.2024 odôvodňujeme nasledovne: V prvom rade
poukazujeme na jednu zo zásad trestného konania – in dubio pro reo. Máme za to, že v danom prípade

existujú dôvodné pochybnosti o tom, či sa skutok stal tak ako je prezentovaný napadnutým rozsudok
a či zistená skutková situácia bola konajúcim súdom správne vyhodnotená. V prvom rade je podľa
nášho názoru nutné brať na zreteľ dôveryhodnosť svedeckých výpovedí poškodenej, jej matky a jej
otca nakoľko preukázateľne nehovorili pravdu o viacerých skutočnostiach súvisiacich s prejedávaným
skutkom. Ide najmä o nasledovné skutočnosti.
Otec poškodenej (H. I.) nehovoril pravdu keď sa nepriznal k tomu, že sa práve v predmetný deň snažil

násilným vniknúť do automobilu obžalovaného. Bez toho aby na to mal dôvod sa snažil vniknúť násilne
do automobilu žalovaného, pričom z tejto skutočnosti ho usvedčuje krátky video záznam, ktorý natočila
na mobilný telefón manželka obžalovaného. Keď bol na to dotazovaný obhajcom, tak takéto počínanie
poprel. Tak či onak tvrdí, že priamo incident, keď malo dôjsť k úrazu poškodenej, nevidel. Takáto
svedecká výpoveď je podľa nášho názoru v danom trestnom konaní nepoužiteľná.
Čo sa týka postoju poškodenej a jej výpovedí v danom trestnom konaní máme za to, že súd mal

prihliadnuťnaskutočnosť,ženapriekskutočnosti,žeadekvátnadobaliečeniabola21dní,takpoškodená
ostala na PN 3 mesiace. Napriek zisteniu tejto, podľa nášho názoru závažnej skutočnosti, súd junebral do úvahy ani adekvátne nevyhodnotil. Kladieme si preto otázku, čo bolo dôvodom prečo ostala
poškodená o 9 týždňov dlhšie PN ako si vyžadovalo jej zranenie?
Mohol byť hnacou silou pokus o inkriminovanie obžalovaného? Taktiež poukazujeme na skutočnosť, že

poškodená uviedla vo svojej výpovedi viackrát nepravdu a to o nasledovných skutočnostiach: jednak
tvrdila, že sa nikto nesnažil vniknúť do automobilu obžalovaného, z pozemku B. nikdy nič neodcudzila.
Tieto skutočnosti sú vyvrátené priamo dôkazmi založenými priamo v spise. Taktiež súd nebral na zreteľ,
že samotný dôvod prečo pristúpila poškodená so svojou matkou k automobilu poškodeného bolo údajne,
že sa snažili manželke poškodeného brániť v natáčaní ich domu. Takáto argumentácia je absurdná, lebo

manželka obžalovaného jednak nenatáčala dom otca poškodenej ( zo záberov je zrejmé, že manželka
obžalovaného natáčal len priebeh odovzdávania maloletej, vidieť maximálne plot z ulice) a napokon na
samotnom video zázname poškodená viackrát teatrálne vyhlásila, že si uvedenú situáciu obžalovaný
môženatáčať.Vskutočnostiakoprvýpristúpilkautomobiluobžalovanéhootecpoškodenejatovbojovej
nálade.
Čo sa týka počínania a výpovede matky poškodenej poukazujeme na skutočnosť, že najprv bola z jej

strany snaha o inkriminovanie manželky obžalovaného, nakoľko jej ona mala spôsobiť zranenie, avšak
napokon (v priestupkovej veci) vysvitlo, že v pri danom skutku nešlo o protiprávne počínanie (manželka
poškodeného sa len bránila). Taktiež sa nám javí dôležitosť skutočnosť, že vyšetrenie MRI (ako jediný
dôkaz ktorý svedčí o zranení ramena poškodenej) vybavoval matka poškodenej „po známosti“. Kladieme
si otázku, akú váhu môže mať takto získaný dôkaz v trestnom konaní?

Taktiež poukazujeme na skutočnosť, že z prvých lekárskych správ vôbec nevyplýva, že by malo dôjsť
k úrazu ramena poškodenej (v lekárskej správe zo 07.12.2019 sa píše, že ľavá horná končatina bez
edému a bez hematómu a v lekárskej správe všeobecnej lekárky z 09.12.2019 sa píše o pomliaždení
predlaktia a lakťa). O jej bolestiach v ramene bolo referované až následne, pričom nemožno vylúčiť ani
variantu, že k jej úrazu mohlo prísť až následne, nakoľko magnetická rezonancia preukázala poškodenie

ramena až po takmer mesiaci od incidentu, avšak nemožno vylúčiť ani chronické poškodenie ramena
poškodenej, ku ktorému mohlo dôjsť aj pri jej práci (chyžná v Rakúsku a potom skladníčka pre DHL
– doručovateľa, tzn. pracovala manuálne a zdvíhala aj ťažšie predmety) pred incidentom. Uvedené
potvrdzuje aj lekársky nález MR, ktorý naznačuje chronické poškodenie ramena – burzitída, ktorá môže
byť zapríčinená preťažovaním príslušnej oblasti opakovanými pohybmi1. Okrem iného chronickému

poškodeniu ramena u poškodenej nasvedčuje aj nález pri MRI vyšetrení kde o.i. je spomínaná aj artróza,
pričom artróza ramenného kĺbu je chronické ochorenie, ktoré je založené na poškodení chrupavkového
tkaniva, po ktorom nasleduje výskyt kostných výrastkov a obmedzená pohyblivosť. Najčastejšie ňou
trpia starší ľudia, ale môže byť aj dôsledkom ťažkej fyzickej práce a taktiež zápalové procesy prispievajú
k skorému rozvoju patológie2.

Sme názoru, že obžaloba aj odsúdenie klienta je založené v podstate len na výpovediach poškodenej
a jej rodinných príslušníkov. Čo sa týka Odborného vyjadrenia, číslo 15/2020, znalca MUDr. Ervina
Chomču, to bolo vyhotovené vo veci objasňovania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 ods. písm d) Zákona č. 372/1990/.b. ČVS: ORPZ - GA - OPP5 - 2020/000123 ešte dňa 17.04.2020,
teda 5 mesiacov pred vznesením obvinenia voči mandantovi, ktoré bolo vydané OČTK dňa 30.09.2020.

pod ČVS ORP-311/SL-GA-2020. Z hľadiska kontradiktórnosti trestného konania ako oponovania, resp.
protirečenia strán, sa súdna prax vo vzťahu k prípravnému konaniu vyprofilovala tým spôsobom, že v
konaní pred súdom sa v zásade môže vykonať dôkaz z prípravného konania len vtedy, ak tento dôkaz
bol vykonaný už v prípravnom konaní kontradiktórnym spôsobom. To znamená, že tieto dôkazy boli
vykonané keď buď obvinený alebo jeho obhajca boli prítomní pri týchto procesných úkonoch alebo mohli

byt' prítomní.
Taktiežpoukazujemenazmarenúčasťprípravnéhokonania,keďOČTKnezabezpečilúčasťtretejosoby,
čím sa stali výsluchy svedkov nepoužiteľné.
Taktiež konajúci súd nebral na zreteľ, že políciu po incidente volal obžalovaný s ohľadom obavy o
zdravotný stav svojej manželky J. B., je preto otázne, či by tak spravil aj v prípade, ak by použil násilie

voči poškodenej.
Taktiež poukazujeme na skutočnosť, že svedkovia podľa ich vlastných výpovedí mali vopred k dispozícii
svedecké výpovede z trestného spisu, čo sami potvrdili na hlavnom pojednávaní – je preto otázne, či si
svoje svedecké výpovede vopred neodkonzultovali a nezladili.
1B.

2B.
Napokon poukazujeme na skutočnosť, že prvostupňový súd mohol brať na zreteľ, že v danom prípade
mohlo ísť zo strany obžalovaného o nutnú obranu, nakoľko je zrejmé, že prvotný útok prebehol zo
strany poškodenej a jej matky a obžalovaný len bránil svoju manželku a jej majetok (mobil) pričomargumentácia, že poškodená a matka poškodenej jej chceli brániť v natáčaní, tým že jej clonili je
absurdná.
Vzhľadom na uvedené navrhujeme napadnutý Rozsudok Okresného sudu Galanta, č.k. 11T/ 6/2022 zo

dňa 06.08.2024 zrušiť obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.“
3. Poškodenápodalaodvolanievočivýrokuonáhradeškody,ktoréodôvodnilapísomneprostredníctvom
splnomocnenca nasledovne:
„V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uvádza, že poškodenou uplatnený nárok
na bolestné a stratu na zárobku nekorešponduje so znením skutkovej vety, pričom za účelom

komplexnejšieho posúdenia nároku na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie,
ktoré však presahuje potreby trestného konania. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa odkázal
poškodenú na civilný proces, v rámci ktorého sa civilný súd môže plne venovať nároku na náhradu
škody, neviazaný účelom trestného konania.
V rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa napr. konštatoval, že bolestné zahŕňa
aj zranenia nezistené, resp. nekonštatované v odbornom vyjadrení a obžalobou nežalované, napr.

pomliaždenie ramena a pomliaždenie predlaktia. Strata na zárobku vyčíslená poškodenou zase zahŕňa
aj mesiace, počas ktorých podľa odborného vyjadrenia nebola potrebná dočasná PN.
Poškodenásipodanímzodňa16.02.2022uplatnilavtrestnomkonanínároknanáhraduškodyvcelkovej
výške 4.148,83,-EUR, pričom nárok pozostával z bolestného vo výške 1.823,40,-EUR a zo straty na
zárobku spolu vo výške 2.325,43,-EUR za mesiace 12/2019 až 03/2020.

Poškodená je toho názoru, že o nároku poškodenej bolo možné, vzhľadom na skutkovú vetu, rozhodnúť
aspoň sčasti a so zvyškom nároku odkázať poškodenú na civilný proces. Povedané inak, poškodená
napáda postup súdu prvého stupňa, ktorý odkázal poškodenú na civilný proces s celým uplatneným
nárokom, hoci je poškodená toho názoru, že bolo možné v napadnutom rozsudku rozhodnúť aspoň o
časti uplatneného nároku. Nárok uplatnený poškodenou bol počas prípravného konania ako aj následne

v konaní prd súdom riadne zdokumentovaný, škoda bola riadne vyčíslená a táto vychádzala z dôkazov
oboznámených počas hlavného pojednávania.
Poškodená si v podaní zo dňa 16.02.2022 uplatnila bolestné v celkovej výške 1.823,40,-EUR, pričom k
tejto sume dospela tak, že 90 bodov v zmysle lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia vynásobila sumou 20,26, EUR, ktorá suma predstavovala 2% z priemernej mesačnej mzdy

za rok 2018.
V lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia lekár sčítal body za 4
diagnózy, konkrétne pomliaždenie ramena, pomliaždenie predlaktia, natrhnutie nadhrebeňového svalu a
natrhnutie iného svalu hornej končatiny, čo predstavuje spolu 90 bodov. Súd prvého stupňa však sporuje
zistené zranenia zahrnuté do hodnotenia, konkrétne pomliaždenie ramena a pomliaždenie predlaktia,

nakoľko tieto podľa jeho názoru nevyplývajú zo skutkovej vety obžaloby.
Poškodená je toho názoru, že ak mal súd prvej inštancie za preukázané na základe odborného
vyjadrenia č. 15/2020 diagnózy – natrhnutie nadhrebeňového svalu a natrhnutie iného svalu hornej
končatiny, spolu ohodnotené na 60 bodov (v zmysle lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia), nič nebránilo tomu, aby súd prvého stupňa priznal bolestné za tieto dve

diagnózy a vynásobil 60 bodov so sumou 20,26,-EUR, ktorá predstavuje 2% z priemernej mesačnej
mzdy za rok 2018. Napadnutým rozsudkom tak mohol byť poškodenej priznaný nárok na bolestné vo
výške 1.215,60,-EUR, tj. aspoň čiastočne uplatnený nárok.
Vo vzťahu k diagnózam – pomliaždenie ramena a pomliaždenie predlaktia, tieto diagnózy vychádzajú
z prvotných lekárskych správ, konkrétne zo dňa 07.12.2019, tj. bezprostredne po útoku obžalovaného,

následne z lekárskych správ zo dňa 09.12.2019, ktoré boli podkladom pre vypracovanie odborného
vyjadrenia č. 15/2020. V rámci odborného vyjadrenia ani jedenkrát znalec MUDr. Ervin CHOMČA
nesporoval zranenia uvádzané v lekárskych správach, ktoré mal k dispozícii a ktoré tvorili podklad pre
vypracovanie odborného vyjadrenia.
V rámci skutkovej vety obžaloby a následne skutkovej vety napadnutého rozsudku sú výlučne zranenia

uvedené dňa 02.01.2020 v závere z magnetickej rezonancie. Diagnóza pomliaždenie ramena je však
následne uvedená aj v správe zo dňa 14.01.2020 vypracovanej rehabilitačným lekárom ako aj v správe
zo dňa 03.02.2020.
V neposlednom rade, v konečnej správe zo dňa 26.02.2020 je výslovne uvedená diagnóza pomliaždenie
predlaktia.

Vo viacerých lekárskych správach, ktoré tvorili podklad odborného vyjadrenia č. 15/2020 je výslovne
stanovená diagnóza – pomliaždenie ramena a predlaktia, pričom ako už bolo uvedené, znalec MUDr.
CHOMČA či už v odbornom vyjadrení alebo aj priamo na hlavnom pojednávaní dňa 17.03.2023nesporoval zistené diagnózy poškodenej, z týchto diagnóz pri vypracovávaní odborného vyjadrenia
vychádzal pri zodpovedaní otázok položených zadávateľom.
Uplatnený nárok na bolestné tak mohol byť priznaný v plnej výške, keďže z lekárskych správ

predložených zo strany poškodenej v rámci prípravného konania ako aj z vypracovaného odborného
vyjadrenia č. 15/2020 bolo preukázané a nebolo nikdy sporované, že by poškodená neutrpela zranenia,
resp. diagnózy uvádzané v lekárskych správach. Pri pochybnostiach však mal súd prvého stupňa
rozhodnúť aspoň o časti nároku na bolestné, a to s prihliadnutím na diagnózy uvedené v skutkovej
vete obžaloby / napadnutého rozsudku – natrhnutie nadhrebeňového svalu a natrhnutie iného svalu

hornejkončatiny,spoluohodnotenéna60bodov.Tietodiagnózy,akouvádzavodôvodnenínapadnutého
rozsudku,malsúdprvéhostupňazapreukázanéanesporné,spornébolivýlučnediagnózypomliaždenie
ramena a predlaktia.
Za ustálenia nesporných diagnóz je potom neefektívne, aby o už raz riadne uplatnenom a
zdokumentovanom nároku rozhodoval civilný súd, pokiaľ o nároku môže rozhodnúť trestný súd v
odsudzujúcom rozsudku. Uvedeným postupom sa len zbytočne zaťažujú civilné súdy a poškodenej,

resp. aj obžalovanému / odsúdenému zbytočne vznikajú trovy konania spojené s uplatnením nároku
poškodenej pred civilným súdom.
Pokiaľ sa týka straty na zárobku, opätovne, tak ako pri nároku na bolestnom je nutné napadnúť, že ak
mal súd prvého stupňa pochybnosti o dĺžke trvania dočasnej PN poškodenej, mohol rozhodnúť o časti
uplatneného nároku, konkrétne o strate na zárobku za mesiac december 2019 v zmysle skutkovej vety

napadnutého rozsudku. Z podania splnomocnenca poškodeného zo dňa 16.02.2022 bolo preukázané,
žezamesiac12/2019malapoškodenástratunazárobku643,-EUR.Vzhľadomnadobutrvaniadočasnej
PN 21 dní v zmysle skutkovej vety napadnutého rozsudku nebol daný dôvod pre nepriznanie aspoň časti
uplatnené nároku straty na zárobku vo výške 643,-EUR.
Z vyššie uvádzaných dôvodov preto poškodená navrhuje, aby odvolací súd postupom podľa § 321 ods.

1 písm. f); 321 ods. 3 Tr.por. zrušil napadnutý výrok o náhrade škody a podľa § 322 ods. 3 Tr.por.
zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej škodu vo výške uplatneného nároku, eventuálne vo výške
uplatneného bolestného (vo výške 1.823,40,-EUR alebo aspoň vo výške 1.215,60,-EUR v zmysle textu
odvolania) a straty na zárobku za mesiac 12/2019 vo výške 643,-EUR.“
4. V trestnej veci obžalovaného A. B. bolo už raz rozhodnuté okresným súdom a to uznesením zo

dňa 12.07.2023, kedy okresný súd postupom podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku postúpil vec na
prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu Galanta, odboru všeobecnej vnútornej správy. Výsledky
dokazovania podľa názoru okresného súdu preukazovali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý
by mohol byť priestupkom (poškodenú súd odkázal s ňou v konaní uplatneným nárokom na náhradu
škody na civilný proces). Na základe sťažnosti prokurátorky voči predmetnému meritórnemu uzneseniu

okresného súdu Krajský súd v Trnave ako súd sťažnostný svojím uznesením zo dňa 19.12.2023 sp. zn.
6To/135/2023 - 317 predmetné meritórne uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil, aby o nej
znovu konal a rozhodol. V uznesení sťažnostný súd uviedol, že
- súdu prvého stupňa treba jednoznačne vytknúť skutočnosť, že pri posudzovaní zavinenia vychádzal
len z motívu konania prezentovaného obžalovaným, teda pohnútky, ktorá ho viedla k spáchaniu skutku,

avšak zavinenie predstavuje vnútorný psychický vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu
chránenému Trestným zákonom, vyvolanému spôsobom uvedeným v Trestnom zákone. Ide o vnútorný
psychický vzťah páchateľa k objektívnym znakom páchaného trestného činu. Zavinenie je teda vnútorný
psychický vzťah človeka jednak v vlastnému konaniu, jednak k výsledku protiprávneho konania, ktoré
má za následok trestnú zodpovednosť. Zavinenie páchateľa k zamýšľanému následku sa nedokazuje

len podľa toho, čo k tomu povie obžalovaný, ale súd musí zavinenie dokazovať sám a vyvodzovať ho zo
všetkých okolností konkrétneho prípadu. V prípadoch, kedy páchateľ popiera úmysel, je nutné otázku
jeho zavinenia vyvodiť nepriamo z okolností trestného činu objektívnej povahy, konkrétne z okolností za
ktorých k útoku došlo, čo útoku predchádzalo a ako bol útok zrealizovaný a podobne.
-vtejtotrestnejvecimalsúdprvéhostupňazapreukázané,žeobžalovanýpopredchádzajúcomslovnom

handrkovaní chytil poškodenú za ľavú ruku a vykrútil jej ju, pričom sila obžalovaného bola taká, že
poškodenú odhodilo dozadu a musela sa zohnúť do predklonu, pričom miesto úchytu mala červené
a mala natiahnutý ľavý ramenný zhyb, vnútro šľachovú trhlinu šľachy nadhrebeňového svalu v úrovni
úponu šľachy a vnútro šľachovú trhlinu podhrebeňového svalu v úrovni úponu šľachy. Súd prvého
stupňa mal vyhodnotiť vedomostnú a vôľovú zložku zavinenia obžalovaného zo všetkých okolností

prípadu a nie len z vyjadrenia obžalovaného, že poškodenej nechcel ublížiť, len bránil svoju manželku.
Súd prvého stupňa mal za preukázané, že obžalovaný chytil poškodenú za ruku a túto jej vykrútil tak,
že sa poškodená musela zohnúť do predklonu a ruku mala v mieste úchytu červenú, čo svedčí o
silnejšom uchopení a vykrútení ruky poškodenej, keďže ju malo odhodiť dozadu a musela sa zohnúť dopredklonu. Obžalovaný tak nepoužil voči poškodenej, ktorú chcel vzdialiť od svojej manželky miernejší
postup, kedy by ju len dlaňou odtlačil, ale mal ju pevnejšie chytiť za ruku a túto jej vykrútiť. Z takto
preukázaného konania obžalovaného a všetkých ostatných okolností prípadu bude potrebné vyhodnotiť,

či obžalovaný buď chcel svojím konaním napadnúť poškodenú a ublížiť jej na zdraví, alebo vedel, že
takýmto napadnutím poškodenej jej môže ublížiť na zdraví a pre prípad, že sa tak stane, bol s tým
uzrozumený, vzhľadom na všetky okolnosti skutku. Samotnú pohnútku obžalovaného, prečo sa takéhoto
konania dopustil, súd môže zohľadniť pri ukladaní trestu a poukazom na ustanovenie § 34 odsek 4
Trestného zákona.

- sa nestotožnil s posúdením súdu prvého stupňa, že neúmyselné zavinenie obžalovaného bolo
možné ustáliť len z jeho pohnútky, ktorá ho viedla ku konaniu vo vzťahu k poškodenej. Súd prvého
stupňa nevyhodnotil zavinenie obžalovaného s ohľadom na všetky okolnosti tohto prípadu objektívnej
povahy, konkrétne s ohľadom na okolnosti, za ktorých k útoku došlo, čo útoku predchádzalo a ako
bol útok zrealizovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy podľa názoru krajského súdu v prípade,
že obžalovaný popiera úmysel, je nutné vedomostnú a vôľovú zložku zavinenia vyvodiť nepriamo z

okolností trestného činu objektívnej povahy, konkrétne z okolností, za ktorých k útoku došlo, čo útoku
predchádzaloaakobolútokzrealizovanýapodobne.Zavinenieobžalovanéhokzamýšľanémunásledku
sa nedokazuje len podľa toho, čo k tomu povie obžalovaný, ale súd musí zavinenie dokazovať sám a
vyvodzovať ho zo všetkých okolností konkrétneho prípadu.
- úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci zo sťažnostného konania tak je podľa pokynu sťažnostného

súdu vyvodiť vedomostnú a vôľovú zložku zavinenia obžalovaného nie len z jeho vyjadrenia, že nechcel
poškodenej ublížiť, lebo bránil svoju manželku, ale nepriamo z okolností skutku objektívnej povahy.
Až po zohľadnení všetkých okolností prípadu možno vyvodiť záver o priamom či nepriamom úmysle
obžalovaného, resp. o vedomej, či nevedomej nedbanlivosti. Následne súd prvého stupňa vo veci znovu
meritórne rozhodne v súlade so zákonom riadiac sa dôsledne zásadou požiadavky náležitého zistenia

skutkového stavu veci tak, aby bez dôvodných pochybností bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť.
Nemenejdôležitoupovinnosťousúduprvéhostupňabuderozhodnutieajnáležitýmspôsobomodôvodniť
tak, aby všetky skutkové i právne zistenia, závery a úvahy súdu prvého stupňa boli zrozumiteľné pre
strany trestného konania a preskúmateľné v rámci prípadného opravného konania.
5. Tak ako uvádza okresný súd aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v nadväznosti na uznesenie

krajského súdu, okresný súd po vrátení veci na opätovné prejednanie a rozhodnutie, „vec opätovne
prejednal a aj o nej rozhodol na termíne hlavného pojednávania dňa 28.06.2024, kedy doplnil
dokazovanie o aktuálne lustrácie osoby obžalovaného, pričom ďalšie návrhy dôkazov už neboli“.
Okresný súd deklaroval, že „pri kreovaní výrokovej časti tohto rozsudku súd vychádzal (aj) z právneho
názoru uvedeného v uznesení krajského súdu (§ 327 ods. 1 Trestného poriadku)“. Okresný súd teda

následne rozhodol rozsudkom, voči ktorému podali odvolanie obžalovaný a poškodená.
6. Na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a
poškodenej, uviedol obhajca obžalovaného, že sa pridržiava písomného odvolania, poukázal na to, že
vec sa prejednáva už 6 rokov, je absurdné, aby bol jeho klient odsúdený, ide o dlhotrvajúci konflikt
jeho klienta a poškodenej, ktorý sa ona rozhodla riešiť takto, že jeho klient skončil teraz na krajskom

súde, išlo o konflikty v súvislosti s maloletým dieťaťom, ku ktorému má zamedzený prístup. Je tiež
paradoxné, že vo vzťahu k prejednávanému konfliktu volal políciu a sanitku práve obžalovaný. Žiada
napadnutý rozsudok zrušiť z dôvodov, ktoré sú uvedené v ich odvolaní. Chce len poukázať na to, že
medzi obžalovaným a poškodenou sa vedú rôzne spory a to už dlhé roky. Toto považuje za podstatné
objasniť nad rámec toho, čo je uvedené v odvolaní, v jeho odôvodnení. Zotrváva na skutočnostiach tam

uvedenýchamázato,žeakajmábyťukladanýtrestobžalovanému,jeabsurdné,abytoboltrestodňatia
slobody, hoci aj ho uložil okresný súd s podmienečným odkladom. Podstatným podľa nich je to, že
neprišloktakémukonaniuobžalovaného,akojemukladenézavinu,poškodenúneťahalzarukuapotom
už ani nemá význam zaoberať sa zavinením vo vzťahu, či ide alebo nejde o trestný čin. Obžalovaný
sa pridržal toho, čo uviedol jeho obhajca. Poškodená sa odvolala na vyjadrenie jej splnomocneného

zástupcu a teda na odvolanie a jeho odôvodnenie zaslané súdu v písomnej podobe. Prokurátor navrhol
odvolanie obžalovaného aj poškodenej ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý

rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podali obžalovaný a poškodená ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti
výroku o vine a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného
poriadku krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolania nie sú dôvodné.
8. Krajský súd, ako už bolo uvedené, sa zaoberal rozhodnutím súdu o podanej obžalobe už
v predchádzajúcom konaní a to na podklade podanej sťažnosti prokurátora proti rozhodnutiu okresného
súdu o postúpení veci na prejednanie priestupku. Vyslovil vtedy právny názor – stotožnil sa so závermi
okresného súdu v tom, že bolo preukázané že sa skutok stal, že ho spáchal obžalovaný, že teda bolo

preukázané, že obžalovaný po predchádzajúcom slovnom handrkovaní chytili poškodenú za ľavú ruku,
vykrútil jej ju, pričom sila obžalovaného bola taká, že poškodenú odhodilo dozadu a musela sa zohnúť
do predklonu. Obžalovaný tak podľa krajského súdu nepoužil voči poškodenej, ktorú chcel vzdialiť
od svojej manželky miernejší postup, kedy by ju len dlaňou odtlačil, ale mal ju pevnejšie chytiť za
ruku a túto jej vykrútiť. Stotožnil sa so záverom okresného súdu vo vzťahu k naplneniu skutkových

podstát oboch trestných činov, teda že obžalovaný naplnil znaky skutkových podstát, až na zavinenie.
Vytkol okresnému súdu nesprávny postup pri posudzovaní zavinenia. Uložil mu vyvodiť vedomostnú
a vôľovú zložku zavinenia obžalovaného nielen z jeho vyjadrenia, že nechcel poškodenej ublížiť,
lebo bránil svoju manželku, ale nepriamo z okolností skutku objektívnej povahy. Záver o vedomej či
nevedomej nedbanlivosti, alebo o priamom či nepriamom úmysle možno vyvodiť až po zohľadnení

všetkých okolností prípadu.
9. Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom, jeho odôvodnením a podanými odvolaniami
konštatuje, že okresný súd ako prvostupňový súd po vrátení veci na opätovné prejednanie a rozhodnutie
skúmal, či boli naplnené všetky znaky skutkových podstát žalovaných trestných činov, vrátane zavinenia.
Podľa názoru krajského súdu dospel k správnemu záveru, že obžalovaný vedel, že svojim konaním

môže učiniť (aj svojimi dôsledkami) z pohľadu trestného práva relevantné fyzické napadnutie a ublíženie
poškodenej na zdraví, a pre prípad, že dané spôsobí, bol s tým uzrozumený. Okresný súd dospel
kzáveru,ženapriektomu,žeobestranysporumedzirodičmipriodovzdávkespoločnéhodieťaťaprispeli
k vzájomnému fyzickému kontaktu, tak práve obžalovaný zaťažil už dovtedy negatívne eskalovanúsituáciu medzi zúčastnenými pomerne intenzívnym a náhlym priamym fyzickým násilím, ktoré viedlo
k poškodeniu zdravia poškodenej. Ako prvý zvolil intenzívnejšie fyzické násilie, bez ohľadu na to, aké
ciele takým správaním sledoval. Okresný súd v súlade s vysloveným právnym názorom krajského súdu

konštatoval, že obžalovaný nepoužil voči poškodenej (aj keď s úmyslom, že ju chcel vzdialiť od svojej
aktuálnej manželky) miernejší postup, že by ju len odtlačil dlaňou či telom. Z tohto konania, zo všetkých
zistených ostatných okolností prípadu, vrátane použitého násilia vyššej intenzity, uzavrel, že obžalovaný
vedel, že takýmto napadnutím poškodenej jej môže ublížiť na zdraví a pre prípad, že sa tak stane,
bol s tým uzrozumený. Síce primárne nechcel spôsobiť následok predpokladaný skutkovou podstatou

žalovaných trestných činov, keďže išiel pomôcť svojej aktuálnej manželke, ale vzhľadom na ním použité
neadekvátne riešenie danej situácie, resp. ním zvolené nástroje, bol s ním uzrozumený. Okresný súd
tak správne konštatoval prítomnosť nepriameho úmyslu vo vzťahu k obom žalovaným trestným činom.
10.Krajskýsúdpretopovažujeodvolacienámietkyobžalovanéhovočivýrokuojehovine,zanedôvodné.
Obžalovaný v prvom rade nesúhlasí so záverom, že sa skutok stal, ako je prezentovaný napadnutým
rozsudkom a so zistenou skutkovou situáciou, ako ju vyhodnotil okresný súd. Namieta dôveryhodnosť

svedeckých výpovedí poškodenej, jej matky a jej otca. Krajský súd však už vyššie upozornil, že
so záverom okresného súdu o spáchaní skutku obžalovaným sa vysporiadal už v predchádzajúcom
rozhodnutí, pričom tiež konštatoval, že svoj záver okresný súd aj náležite a detailným spôsobom logicky
zhodnotil. Odvolacie námietky obžaloby sú totožné s obranou obžalovaného, s ktorou sa vyrovnal
už okresný súd pri prvom rozhodnutí o podanej obžalobe (kedy napriek rozhodnutiu o postúpení

veci na prejednanie priestupku uzavrel, že žalovaný skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný).
Vychádzajúc z toho, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a druhostupňového súdu
nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože tieto konania
z hľadiska ich predmetu tvoria jeden celok, krajský súd nepovažuje za potrebné opakovať tú časť
argumentácie okresného súdu, ktorá je obsahovo správna a preto na ňu na tomto mieste iba odkazuje.

Okresný súd správnym spôsobom reagoval na námietky obhajoby k „zmarenej časti prípravného
konania“ v súvislosti s neúčasťou tretej osoby pri výsluchu svedkov, ako napríklad na strane 7
napadnutého rozsudku, keď objasnil, z akého dôvodu nečítal zápisnicu o skoršej výpovedi svedka.
Rovnako sa vysporiadal aj s tým, že autora odborného vyjadrenia vypočul ako svedka, čo odôvodnil na
strane 8 napadnutého rozsudku. Krajský súd dopĺňa, že dôkaz vo forme odborného vyjadrenia, resp.

výsluchu jeho autora je použiteľný v trestnom konaní aj v prípade, že je zabezpečený pred vznesením
obvinenia, pričom bol tento dôkaz kontradiktórnym spôsobom vykonaný v konaní pred súdom. Rovnako
sa okresný súd vo svojom rozhodnutí dôsledne a podrobne vysporiadal s motiváciou, pohnútkou konania
nielen obžalovaného, ale všetkých osôb zúčastnených na incidente, zohľadnil aj zistené skutočnosti
z prehratých zvukových záznamov a obrazovo zvukových záznamov, a vo vzájomných súvislostiach

vyhodnotil jednotlivé svedecké výpovede. Okresný súd objasnil, prečo má zato, že zranenie ramena
u poškodenej vzniklo práve v dôsledku žalovaného skutku, ako sa vysporiadal s tým, že strany sporu
vypovedali „selektívne“ o udalosti, s akcentom len na skutočnosti v prospech len obžalovaného alebo
len poškodenej, v závislosti od toho, v akom vzťahu navzájom sú. Na strane 15 napadnutého rozsudku
podrobne objasňuje, prečo sa nestotožnil s obhajobou, že v prípade konania obžalovaného by malo ísť

len o nutnú obranu. S uvedenými závermi, ako už viackrát bolo uvedené, sa krajský súd stotožňuje, bez
potreby ich opakovania. Námietky obžalovaného voči záveru súdu, že sa skutok stal a že ho spáchal
obžalovaný, sú preto nedôvodné.
11. Čo sa týka vysporiadania sa okresného súdu s otázkou subjektívnej stránky trestného činu, teda
prítomnosti tohto znaku trestného činu, v odôvodnení odvolania nevytýka obhajoba okresnému súdu

okrem vyššie špecifikovaných námietok iné pochybenie. V bode 9 tohto odôvodnenia už krajský súd
konštatoval, že so záverom okresného súdu, aj s postupom a logickými úvahami, ako k nemu dospel,
sa stotožňuje.
12. Čo sa týka výroku o treste, krajský súd sa stotožňuje s úvahami okresného súdu. Okresný súd
uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samotnej spodnej hranici do úvahy prichádzajúcej trestnej

sadzby, t. j. v trvaní 6 mesiacov (pri rovnovážnom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach
bola sadzba v tomto prípade 6 mesiacov až 3 roky). Súd neukladal v tomto prípade alternatívny
trest (peňažný trest či trest povinnej práce, prípadne domáce väzenie), vzhľadom na mnohosť trestnej
činnosti. Účel trestu tak podľa názoru súdu bude najskôr dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody (na
samotnej spodnej hranici do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby), avšak s odložením jeho výkonu na

skúšobnú dobu v trvaní 1 roka (opätovne na samotnej spodnej hranici do úvahy pripadajúceho rozpätia
skúšobnej doby od 1 roka do 5 rokov), nakoľko osoba obžalovaného je dosiaľ súdne netrestaná. Podľa
okresného súdu práve skúšobná doba a hrozba „premeny“ uloženého trestu odňatia slobody podporí
obžalovaného, aby sa vyvaroval takéhoto konania v budúcnosti, aj s ohľadom na to, že úzko súvisí práves úpravou styku rodičov s maloletým dieťaťom, kde je predpoklad opakovaných konfliktov vzhľadom na
prezentovanú a zistenú kvalitu vzťahov medzi rodičmi. Obžalovaný ani v odôvodnení svojho odvolania
nepredložil súdu žiadne argumenty, pre ktoré by mal prehodnotiť záver o neukladaní alternatívneho

trestu.
13. Čo sa týka odvolania poškodenej, tá sa domáha zrušenia napadnutého výroku o náhrade škody
a zaviazania obžalovaného k náhrade škody vo výške uplatneného nároku, prípadne vo výške
uplatneného bolestného a straty na zárobku. V danom prípade sa ale krajský súd plne stotožňuje so
záverom okresného súdu o tom, že dokazovanie potrebné k zákonnému rozhodnutiu o uplatnenom

nároku by presiahlo potreby trestného konania. A to s ohľadom na skutočnosti, ktoré uviedol na strane
17 napadnutého rozsudku, keďže bolestné zahŕňa aj zranenia nekonštatované odborným vyjadrením
a nešpecifikované následne v skutkovej vete a strata na zárobku zahŕňa aj obdobie práceneschopnosti
a liečenia, ktoré podľa odborného vyjadrenia nebolo s ohľadom na zranenia, špecifikované v skutkovej
vete napadnutého rozsudku.
14. Z uvedených dôvodov krajský súd ako odvolací súd zamietol odvolania obžalovaného a poškodenej

ako nedôvodné.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.