Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200248
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:2017200248.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): PRIMA STEEL, s. r. o., so sídlom Cintorínska
936, Galanta, IČO: 35 860 138, právne zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom
Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1700401/134882/2017 zo dňa
07. júna 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v
Trnave č. k. 20S/57/2022 - 269 zo dňa 22. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/57/2022 - 269 zo dňa 22. marca
2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie na správnom súde

1. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1700401/134882/2017 zo dňa 07.06.2017, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie vydané v prvom stupni
Colným úradom Trnava č. 1780999/2016 zo dňa 13.12.2016 nasledovne: Žalovaný rozhodnutím č.
1700401/134882/2017 zo dňa 07.06.2017 napadnuté rozhodnutie Colného úradu Trnava zo dňa

13.12.2016 zmenil tak, že vo výroku rozhodnutia sa vypúšťa prvý odsek: „CÚ Trnava vymeriava
právnickej osobe PRIMA STEEL, s.r.o., Cintorínska 936, 924 01 Galanta, IČO: 35 860 138 (ďalej len
„PRIMA STEEL, s.r.o.“) sumu konečného antidumpingového cla podľa článku 85. ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex
Únie v platnom znení (ďalej len „Colný kódex Únie"), ktorá vznikla podľa článku 77 ods. 1 písm. a) a ods.
2 Colného kódexu Únie v súlade s § 12 a § 21 ods. 1 písm.. a) a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) pri dovoze tovaru -

Príslušenstvonazváranierúrnatuposvonkajšímpriemeromnepresahujúcim609,6mm-ohyby,kolená,
ktorý podlieha dovoznej platbe (ktorú tvoria konečné antidumpingové clo a daň z pridanej hodnoty)
prepustením do colného režimu voľný obeh." a nahrádza ho textom: „CÚ Tmava určuje v zmysle čl. 101
ods. 1 v spojení s čl. 85 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra
2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v platnom znení (ďalej len „Colný kódex Únie") určuje
sumu dodatočne vymeraného konečného antidumpingového cla a dodatočne vyrubenej dane z pridanej
hodnoty, v celkovej výške 680.253,21 eur, ktorá pozostáva z:

- konečného antidumpingového cla vo výške 566.877,67 eur a
- dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty vo výške 113.375,54 eur.
Uvedený colný dlh pri dovoze tovaru vznikol podľa článku 201 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Nariadenia
Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v zneníneskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Colný kódex spoločenstva“) daňová povinnosť pri dovoze
tovaru vznikla v súlade s § 12 a § 21 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon Č. 222/2004 Z. z.“} pri dovoze tovaru

- Príslušenstvo na zváranie rúr na tupo s vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm - ohyby,
kolená, ktorý podlieha dovoznej platbe (ktorú tvoria konečné antidumpingové clo a daň z pridanej
hodnoty) prepustením do colného režimu voľný obeh rozhodnutiami vydanými v colnom konaní ev. č.
0616510110595 zo dňa 22.11.2011, ev. č. 0616510110699 zo dňa 29.11.2011, ev. č. 0616510111063 zo
dňa 12.12.2011, ev. č. 0616510111095 zo dna 13.12.2011, ev. č. 0616510111150 zo dňa 15.12.2011,

ev. č. 0616510200726 zo dňa 9.1.2012, ev. č. 0616510200935 zo dna 19.1.2012, ev. č. 0616510201434
zo dňa 7.2.2012, ev. č. 0616510201760 zo dňa 22.2.2012, ev. č. 0616510202983 zo dňa 16.4.2012, ev.
č. 0616510203446 zo dňa 9.5.2012, ev. č. 0616510203512 zo dňa 10.5.2012, ev. č. 0616510203827
zo dňa 30.5.2012 a ev. č. 0616510205053 zo dna 19.7.2012.", ďalej vo výroku rozhodnutia vypúšťa
tretí odsek: „CÚ Tmava v súlade s článkom 105 ods. 3 Colného kódexu Únie zapísal dňa 13.12.2016
do účtovnej evidencie sumu dovoznej platby v celkovej výške 680.253,21 eur pod evidenčným Číslom

0580030600226 a oznamuje v súlade s článkom 102 ods. 3 Colného kódexu Únie v súlade s § 53
ods. 1 písm. b) zákona č. 199/2004 Z. z. povinnému dlžníkovi podľa článku 77 ods. 3 Colného kódexu
Únie a § 69 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
právnickej osobe PRIMA STEEL, s.r.o. povinnosť uhradiť sumu dovoznej platby v celkovej výške
680.253,21 eur (šesťstoosemdesiattisícdvestopäťdesiattri eur a dvadsaťjeden eurocentov)“a nahrádza

ho textom: „CÚ Tmava v súlade s článkom 104 ods. 1 a či. 105 ods. 3 a 4 Colného kódexu Únie zapísal
dňa 13.12.2016 do účtovnej evidencie sumu dovozne] platby, ktorá sa má zaplatiť, v celkovej výške
680.253,21 eur pod evidenčným číslom 0580030600226 a oznamuje v súlade s článkom 102 ods. 3
Colného kódexu Únie a v súlade s § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 199/2004 Z. z. právnickej osobe
PRIMA STEEL, s.r.o., Cintorínska 936, 924 01 Galanta, IČO: 35 860 138 ako povinnému dlžníkovi

podľa článku 201 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva, podľa ktorého je dlžníkom deklarant a § 69
ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. povinnosť uhradiť sumu dovoznej platby v celkovej výške 680.253,21
eur (šesťstoosemdesiattisicdvestopäťdesiattri eur a dvadsatjeden eurocentov). Dôvodom dodatočného
vymerania colného dlhu v zmysle čl. 105 ods. 4 Colného kódexu Únie je skutočnosť, že v rozhodnutiach
vydaných v colnom konaní ev. č. 5.0616510110595 zo dňa 22.11.2011, ev. č. 0616510110699 zo dňa

29.11.2011, ev. č. 0616510111063 zo dňa 12.12.2011, ev. č. 0616510111095 zo dňa 13.12.2011, ev. č.
0616510111150 zo dňa 15.12.2011, ev. č. 0616510200726 zo dňa 9.1.2012, ev. č. 0616510200935 zo
dňa 19.1.2012, ev. č. 0616510201434 zo dňa 7.2.2012, ev. č. 0616510201760 zo dňa 22.12.2012, ev.
č. 0616510202983 zo dňa 16.4.2012, ev. č. 0616510203446 zo dňa 9.5.2012, ev. č. 0616510203512 zo
dňa 10.5.2012, ev. č. 0616510203827 zo dňa 30.5.2012 a ev. č. 0616510205053 zo dňa 19.7.2012 sa

určila a zapísala do účtovnej evidencie nižšia suma dovozného cla, ako je suma dovozného cla, ktorá sa
má zaplatiť, a to v dôsledku uvedenia nesprávnych údajov o krajine pôvodu tovaru (Hong Kong) v ods.
34 a) písomným colných vyhlásení ev. č. 0616510110595, ev. č. 0616510110699, ev. č. 0616510111063,
ev. č. 0616510111095, ev. č. 0616510111150, ev. č. 0616510200726, ev. č. 0616510200935, ev.
č. 0616510201434, ev. č. 0616510201760, ev. č. 0616510202983, ev. č. 0616510203446, ev. č.

0616510203512, ev. č. 0616510203827 a nesprávneho údaju o krajine pôvodu tovaru (Vietnam) v ods.
34 a) písomného colného vyhlásenia ev. č. 0616510205053. Uvedením nesprávnych údajov o druhu
vymeriavanej platby a základu na vymeranie platby v ods. 47 predmetných písomných colných vyhlásení
(Výpočet platieb) nebolo v predmetných colných konaniach vymerané konečné antidumpingové clo A
30 na dovezený tovar s nepreferenčným pôvodom v Čínskej ľudovej republike, na dovoz ktorého bolo

konečné antidumpingové clo uložené ustanovením čl. 1 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 803/2009 z
27.8.2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých rúrových a potrubných
tvaroviekzoželezaaleboocelespôvodomvČínskejľudovejrepublikeaThajskuatvaroviekzasielaných
z Taiwanu, či už deklarovaných ako výrobok s pôvodom na Taiwane alebo nie a ktorým sa ruší
oslobodenie udelené spoločnostiam Chup Hsin Enterprise Co. Ltd. a Nian Hong Pipe Fittings Co. Ltd. Z

dôvodu nevymerania antidumpingového cla bol nesprávne určený základ pre výpočet dane z pridanej
hodnoty pri dovoze a vyrubená daň z pridanej hodnoty pri dovoze v nesprávnej výške.“ Ostatné časti
rozhodnutia Colného úradu Trnava zn. 1780999/2016 zo dňa 13.12.2016 zostali nezmenené.
2. Prvostupňovým rozhodnutím o dodatočnom vymeraní sumy konečného antidumpingového cla a
vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty č. 1780999/2016 zo dňa 13.12.2016 Colný úrad Trnava

žalobcovi podľa článku 85 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z
9.10.2013 vymeral sumu konečného antidumpingového cla, ktorá vznikla podľa článku 77 ods. 1 písm.
a) a ods. 2 Colného kódexu Únie v súlade s § 12 a 21 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 222/2004 Z. z.“) pridovoze tovaru - Príslušenstvo na zváranie rúr na tupo s vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6mm
- ohyby, kolená, ktorý podlieha dovoznej platbe prepustením do colného režimu voľný obeh, vo výške
konečného antidumpingového cla 566.877,67 eur a DP vo výške 113.375,54 eur, spolu 680.253,21 eur.

Súčasne uložil žalobcovi povinnosť uhradiť rozdiel dovozovej platby vo výške 680.253,21 eur do 10 dní.
3. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 20S/81/2017 zo dňa 28.11.2018 vydaným podľa § 107 ods. 2
SSP bez nariadenia pojednávania žalobu ako nedôvodnú zamietol a v konaní úspešnému žalovanému
nepriznal právo na náhradu trov konania.
4. Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.11.2018 v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu podľa §

462 ods. 1 SSP zrušil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 10Sžfk/40/2019 zo
dňa 21.4. 2022, ktorým súčasne vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd konštatoval,
že správny súd pochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie napriek žiadosti sťažovateľa ( žalobcu) a
že týmto nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces
a jeho následkom je nezákonnosť rozsudku.
5.Povrátenívecisprávnysúdvďalšomkonaníprejednalvecnapojednávanízaúčastiobochúčastníkov

konania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného
správneho orgánu, a znova rozhodol rozsudkom č. k. 20S/57/2022 - 269 z 22. marca 2023 (ďalej aj ako
„napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako
„SSP“) zamietol žalobu žalobcu a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
6. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky rozsudkom sp. zn. 10Sžfk/40/2019, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie správneho súdu
z dôvodu procesného pochybenia, nezaujal právne stanovisko k predmetu konania, ktorým by bol
správny súd v zmysle § 469 SSP viazaný. Súčasne, v ďalšom konaní po vrátení veci kasačným súdom
správny súd v okolnostiach prípadu nezistil dôvody pre odklon od právneho posúdenia veci a odklon od
svojich záverov konštatovaných vo svojom predchádzajúcom žalobu zamietajúcom rozhodnutí, ktoré už

uviedol v bodoch 26 až 36 tohto rozsudku a preto nepovažuje za potrebné opakovať ich na tomto mieste.
7. V odôvodnení rozsudku uviedol, že námietky žalobcu primárne spočívali v tvrdení o nemožnosti
uplatnenia antidumpingového cla pre nedostatok právnej úpravy antidumpingových opatrení na tovar (v
danom prípade príslušenstvo na zváranie rúr na tupo s vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm
-ohyby,kolená)dovezenýzHongkonguaVietnamu,onepreukázaníčínskehopôvodutaktodovezeného

tovaru a o uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty na dodatočné vymeranie colného dlhu.
8. Správny súd konštatoval, že v rozpore s týmito námietkami podľa jeho zistenia vo veci konajúce a
rozhodujúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil
vecnesprávneavsúladesichlogickýmvýznamom,vecsprávneprávneposúdili,vkonanísanedopustili
procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia, a v obsahu

svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody dodatočného vymerania antidumpingového
cla a vyrubenia dane z pridanej hodnoty, sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu.
9. Argumentáciu žalobcu, že možnosť použitia antidumpingových sadzieb je limitovaná krajinou vývozu,
t. j. krajinou, v ktorej tovar nadobudol a vyviezol ho z nej na územie Európskej únie, ako aj potrebou
rozšírenia antidumpingových opatrení na krajiny, prostredníctvom ktorých dochádza k obchádzaniu

týchto opatrení, ako podmienky ich uplatnenia na tovar z nich dovezený, označil súd za nedôvodnú
nakoľko takáto podmienka zo žalobcom uvádzaných ani iných súdu známych právnych predpisov
nevyplýva.
10. V tejto súvislosti súd argumentoval, že Nariadenie Rady (ES) č. 803/2009 z 27.8.2009, ktorým
sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa

alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Thajsku a tvaroviek zasielaných z Taiwanu, či už
deklarovaných ako výrobok s pôvodom na Taiwane, alebo nie (a ktorým sa ruší oslobodenie udelené
spoločnostiamChupHsinEnterpriseCo.Ltd.aNianHongPipeFittingsCo.Ltd.),nielenvosvojomnázve
rozlišuje medzi uložením antidumpingového cla z dovozu tam špecifikovaného tovaru pochádzajúceho
z Čínskej ľudovej republiky a Thajska a uložením antidumpingového cla z dovozu tovaru odosielaného z

Taiwanu (Indonézie, Srí Lanky, Filipín) bez ohľadu na to, či je tento tovar deklarovaný ako pochádzajúci
z Taiwanu (Indonézie, Srí Lanky, Filipín).
11.Podľasprávnehosúdužiadenzakceptovateľných-legálnychvýkladovprávnychnoriemneumožňuje
prijatie žalobcom deklarovaného záveru, že významom rozlíšenia v článkoch 1 a 2 tohto nariadenia
medzi colným zaťažením tovaru s pôvodom v ČĽR (Thajsku) a zaťažením tovaru zasielaného z Taiwanu

(resp. ďalších krajín) bez ohľadu na to, či ide o tovar deklarovaný ako pochádzajúci z Taiwanu, je v
prípade tovaru s pôvodom v ČĽR možnosť zaťaženia iba tovaru, ktorý je z ČĽR aj odosielaný.12. V tomto smere sa správny súd stotožnil s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého
antidumpingové clo v prípade tovaru s pôvodom v Čínskej ľudovej republike nie je dôvodné zužovať iba
na tovar v Čínskej ľudovej republike nadobudnutý a dovezený na územie Európskej únie.

13. V rozpore s tvrdením žalobcu, že spisový materiál neobsahuje žiaden dôkaz o čínskom
pôvode predmetného tovaru dovezeného na územie Únie z Hongkongu a Vietnamu, týmto dôkazom
sú záverečné správy Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) č. OF/2012/0948/B1 a
OF/2014/0748/B1, v obsahu ktorých bola popísaná vyšetrovacia činnosť úradu v tejto veci a pôvod
konštatovaných zistení, ako aj identifikovaní nielen prepravcovia tovaru, ale aj jeho čínsky výrobca -

spoločnosti LEDSON INDUSTRIES GROUP LIMITED a QINGDAO KUM KANG FITTINGS, z čoho
dostatočnezrozumiteľnevyplývaaplikovanépravidlopôvodutovaruvzmysleprávnejúpravyobsiahnutej
v Colnom kódexe Spoločenstva.
14. Správny súd uviedol, že hodnovernosť týchto správ, s ktorými bol účastník konania oboznámený,
žalobca obsahom svojich námietok nespochybnil, nepredložil ani neuviedol žiaden dôkaz odôvodňujúci
vznik pochybností o správnosti záverov prijatých kompetentným vyšetrovacím orgánom.

15. Za rovnako nedôvodnú považoval správny súd námietku žalobcu týkajúcu sa oneskoreného
vymerania colného dlhu, resp. jeho oznámenia po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty podľa čl. 221
ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva. Otázku včasnosti vymerania colného dlhu žalovaný na odvolaciu
námietku žalobcu podrobne zodpovedal v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, pričom s jeho
argumentáciou, prevzatou aj do písomného vyjadrenia k veci, sa súd stotožnil, a preto nepovažoval

za potrebné v celom rozsahu ju zopakovať v tomto rozhodnutí. V tejto súvislosti je však potrebné
konštatovať správnosť stanoviska žalovaného, podľa ktorého podmienkou možnosti oznámenia colného
dlhu po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vzniku colného dlhu v zmysle čl. 221 ods. 3 Nariadenia
Rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12.10.1992, ktorým sa stanovuje Colný kódex Spoločenstva, nie je
reálna prekážka stanovenia presnej výšky dlhu v podobe prebiehajúceho trestného konania v štádiu

predchádzajúcom konaniu na súde. Konaním v zmysle tohto ustanovenia, ktoré by mohlo viesť k
trestnému súdnemu konaniu, je konanie napĺňajúce podľa jeho posúdenia príslušným orgánom znaky
trestného činu, tak, ako to vyplýva aj z ustanovenia § 53 ods. 4 colného zákona reflektujúceho na
právnu úpravu Colného kódexu Spoločenstva. Takýmto konaním za určitých podmienok môže byť
napríklad aj uvedenie nesprávnych údajov v colných vyhláseniach, ktoré, logicky, do doby zistenia

tejto nesprávnosti a zabezpečenia údajov potrebných pre správne vymeranie cla predstavuje prekážku
presného určenia sumy cla. Ustanovenie § 53 ods. 4 colného zákona nie je v rozpore s článkom 221
ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva, výklad ktorého žalobcom vychádza skôr z roviny želaní ako
objektívneho posudzovania významu právnej normy. V postupe správnych orgánov vo veci nejde o
neprípustné retroaktívne uplatnenie právnej normy, ani o nesprávny výklad právnej normy platnej a

účinnej v rozhodnom čase.
16. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu vychádzajúcou zo spochybňovania
hodnovernosti obsahu spisového materiálu, v súvislosti s ktorou účastník neidentifikoval žiaden doklad
významný z hľadiska rozhodnutia, ktorý by správnymi orgánmi bol pri rozhodovaní posudzovaný a
zohľadňovaný a s ktorým by takto bolo žalobcovi znemožnené sa oboznámiť.

17. Podľa zistenia správneho súdu správne orgány vo veci postupovali pri dodržaní všetkých základných
zásad správneho konania a ich závery nie sú výsledkom nesprávneho či účelového vyhodnotenia
dôkazov alebo nesprávnej aplikácie právnych noriem, ale zákonného postupu a logického uvažovania,
a preto neposkytujú dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.
18. Správny súd k vyššie uvedenému dodal, že zásadným dôkazom o čínskom pôvode tovaru

deklarovaného žalobcom ako tovar s pôvodom vo Vietname a v Hongkongu sú práve záverečné
správy OLAF pre potreby daňového konania dostatočne podrobne ozrejmujúce, na základe akých
skutočností bol záver o pôvode tovaru prijatý. Žalobca pritom neuviedol žiadne skutočnosti relevantne
spochybňujúce správnosť alebo objektívnosť správ špeciálneho vyšetrovacieho orgánu pôsobiaceho
v rámci Európskej komisie ( za takéto nemožno považovať tvrdenie, že správy môžu byť dôkazom o

tom, že tovar nemá deklarovaný pôvod, ale nie o tom, že má pôvod čínsky, ktoré nekorešponduje s
obsahom záverečných správ) disponujúceho pre naplnenie účelu svojej existencie, ktorým je ochrana
finančných záujmov Európskej únie, potrebnými kompetenciami a vybavením. V zmysle článku 11 ods.
2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 883/2013 sú prípustným dôkazom v
správnych alebo súdnych konaniach členského štátu a podliehajú tým istým pravidlám hodnotenia, aké

sa uplatňujú na administratívne správy, ktoré vypracovali vnútroštátni administratívni inšpektori, a majú
rovnakú dôkaznú silu ako tieto administratívne správy.
19. Podľa správneho súdu v konaní nebolo sporným, že žalobca bol so záverečnými správami OLAF,
ktoré boli zásadným dôkazom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, oboznámený a malmožnosť sa k nim vyjadriť, žalobca ako procesný nedostatok správneho orgánu namietal nemožnosť
oboznámiť sa s podkladmi, z ktorých vyšetrovací orgán pri vypracovaní správ vychádzal a ktoré sú
predmetom služobného tajomstva v zmysle článku 10 ods. 2 Nariadenia č. 883/2013 ako informácie

postúpené alebo získané v priebehu interných vyšetrovaní, pričom žalobca v konaní neidentifikoval
žiaden právny predpis, z ktorého ustanovení by vyplývalo jeho právo s takto chránenými písomnosťami
sa oboznamovať a podmienky oboznámenia podľa ktorého by prípadne splnil. Súd preto námietku
porušenia procesného práva žalobcu v tomto smere považoval za nedôvodnú, rovnako ako ním
prezentovanú a ničím nepodloženú domnienku o nekompletnosti či nedôveryhodnosti administratívneho

spisu.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu

20. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako
„sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil podľa § § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) a

písm. h) SSP. Sťažovateľ navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že
mení rozsudok Krajského súdu Trnava č. 20S/57/2022 zo dňa 22.marca 2023 a zrušuje rozhodnutie
žalovaného č. 1700401/134882/2017 zo dňa 07.06.2017 spolu s prvostupňovým rozhodnutím Colného
úradu Trnava č. 1780999/2016 zo dňa 13.12.2016 a vec vracia Colnému úradu Trnava na nové konanie.
Žiadal tiež priznať mu voči žalovanému náhradu trov konania.

21. Z hľadiska práva na spravodlivý proces a doby, ktorá uplynula od vyhlásenia rozsudku, až po jeho
vydanie v písomnej forme, bola pre sťažovateľa prekvapením odôvodnenie súdu v bode 48 rozsudku,
kde sa súd odvoláva na rozsudok zrušený kasačným súdom a poukazuje na ustanovenie § 469 SSP.
Podľa názoru sťažovateľa postup správneho súdu nie je v súlade s § 140 v spojení s § 139 ods. 2
SSP, pretože nejde o opakujúcu sa žalobu. Navyše, po zrušení rozsudku NSS SR sťažovateľ právnu

argumentáciu po nazretí do spisu precizoval. V rámci právnej argumentácie sťažovateľ poukázal aj na
rozsudok NS SR podporujúci právnu argumentáciu sťažovateľa, k porušeniu jeho procesných práv v
správnom konaní. V rozpore s týmto rozsudkom je právne posúdenie sťažovateľovej námietky súdom.
Presnejšiepovedané,automaticképrevzatieargumentáciežalovanéhobeztohoabysasargumentáciou
sťažovateľa súd vysporiadal a presvedčivo zdôvodnil prečo nevzal do úvahy rozsudok NS SR v spojení

s rozsudkom KS Žiline ale stotožnil sa s argumentáciou žalovaného postavenú na všeobecnom tvrdení o
služobnom tajomstve, listín, ktoré majú preukazovať zásadnú skutkovú otázku v záverečných správach
OLAF-u t. j. že tovar dovezený sťažovateľom má čínsky pôvod. Sťažovateľ argumentoval v konaní
tým, že utajenie príloh k Záverečným správam OLAF-u je založené na neakceptovateľnej interpretáciou
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 883/2013 žalovaným.

22. Sťažovateľ namietal, že správny súd argumentáciu k námietke sťažovateľa „vybavil“ citáciou čl.
11 vyššie uvedeného nariadenia bez akejkoľvek úvahy. Žalovaný svojvoľne označil listiny za predmet
služobného tajomstva a nebral do úvahy § 59 zákona č. 652/2004 Z. z. v spojení s § 35 ods. 4 zákona
č. 215/2004 Z. z., pričom ani súd ani žalovaný nepovažovali za potrebné vysporiadať sa s čl. 10
ods. 2 na ktorý poukazujú ktorý síce ustanovuje, že informácie sú predmetom služobného tajomstva,

avšak je tam všeobecná odvolávka na to, že sú chránené predpismi platnými pre inštitúcie EÚ, medzi
ktoré národné štátne orgány nepatria a nie je zrejmé ani to, ako je v nich zabezpečená ochrana
legitímnychprávgarantovanáčl.10ods.3nariadenia883/2004.Informáciezískanévpriebehuinterných
vyšetrovaní a záverečná správa nemôžu byť stotožňované ak je zároveň rovnocenným dôkazom a
podlieha hodnoteniu. Listiny na ktoré sa odvoláva sú jej súčasťou bez a toho, aby sa s nimi mohol

účastník oboznámiť nemôže byť považovaná za dôkaz. Sťažovateľ poukázal na to, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.
ÚS 115/03). Tieto atribúty odôvodnenie rozsudok správneho súdu ani po vecnej ani po formálnej stránke

nesplňuje a preto námietku na porušenia práva na spravodlivý proces súdom sťažovateľ považuje za
dôvodnú.
23. Podľa sťažovateľa žalovaný postupoval v rozpore s § 33 ods. 2 správneho poriadku, čo namietal
aj v správnej žalobe. Tvrdil, že žalovaný mu neumožnil oboznámiť sa so všetkými podkladmi pre
rozhodnutie - prílohami k Záverečným správam OLAF, Tieto sa nenachádzali v administratívnom spise,

alebo boli sprístupnené až na pokyn nadriadených v konaní o odvolaní, keď sťažovateľ ich absenciu v
spise namietal. S poukazom na § 57 ods. 2 správneho poriadku sťažovateľ uviedol, že prvostupňovým
správnym orgánom zadovážený obsah spisu musí byť prítomný na každom stupni konania. To, že súdu
má byť predložený žurnalizovaný spis nemôže byť interpretované tak, že spis sa žurnalizuje odvolacímorgánom (žalovaným) z dôvodu jeho predloženia súdu a žalovaný je oprávnený z neho vybrať listiny
s ktorými sa mal právo sťažovateľ oboznámiť ale toto právo mu bolo odopreté a tie predloží súdu v
zapečatenej obálke s označením „OBSAH SPISU-B- predmet služobného tajomstva v zmysle § 10 ods.

2 nariadenia č. 883/2013- informácie získané alebo postúpené v priebehu interných vyšetrovaní OLAF.“
Takýto postup žalovaného, s ktorým sa súd stotožnil nie je v súlade s § 59 zák. č. 652/2004 Z. z. § 35
ods. 4 zák. č. 215/2004 Z. z., v spojení s čl. 10 ods. 2. 3 nariadenia č. 883/2013, čo má nesporne za
následok porušenie práv sťažovateľa z dôvodov uvedených v § 23 v spojení s § 33 správneho poriadku.
24. Sťažovateľ poukázal na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, kde uviedol, že nemá povinnosť

predkladať žurnalizovaný spis. Zároveň uviedol, že v zmysle čl. 10 Nariadenie Európskeho parlamentu a
Rady (EÚ, EUROTOM) č. 883/2013 ( ďalej „nariadenie o vyšetrovaniach OLAF“), je povinný ochraňovať
dôverne informácie získané v priebehu vyšetrovania. V rozhodnutí (str.15 ods. 1) argumentoval tiež
tým že: „... Colné orgány sú však zároveň povinné rešpektovať pri sprístupnení zistení vyšetrovania
vykonaného OLAF-om ochranu dôverných informácií zistených v priebehu vyšetrovania, ktorá je
uvedená v článku 10 nariadenia č. 883/2013. Finančné riaditeľstvo SR zároveň uvádza, že obsah

záverečnej správy OLAF nemôže byť predmetom samostatného skúmania v správnom konaní vedenom
na colnom úrade alebo na odvolacom orgáne, keďže postup OLAF a prípadné konania týkajúce sa
preskúmania jeho postupu a výsledkov zistených jeho činnosťou sú upravené ustanoveniami nariadenia
č. 883/2013.“
25. Na základe tejto všeobecnej, nepreskúmateľnej a právne nepodloženej argumentácie žalovaného

sa správny súd s námietkami sťažovateľa vysporiadal (v bode 36 rozsudku 20S/81/2017 zo dňa
28.11.2018) takto : „V neposlednom rade súd nepriznal dôvodnosť námietke žalobcu vychádzajúcej
zo spochybňovania hodnovernosti obsahu spisového materiálu, v súvislosti s ktorou účastník
neidentifikoval žiaden doklad významný z hľadiska rozhodnutia, ktorý by správnymi orgánmi bol
pri rozhodovaní posudzovaný a zohľadňovaný a s ktorým by takto bolo žalobcovi znemožnené sa

oboznámiť.“ V bode 50 rozsudku 20S/57/2022 súd uviedol: „V konaní nebolo sporným, že žalobca
bol so záverečnými správami OLAF-u, ktoré boli zásadným dôkazom pre rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu, oboznámený a mal možnosť sa k nim vyjadriť, žalobca ako procesný nedostatok
správneho orgánu namietal nemožnosť oboznámiť sa s podkladmi, z ktorých vyšetrovací orgán pri
vypracovaní správ vychádzal a ktoré sú predmetom služobného tajomstva v zmysle článku 10 ods.

2 Nariadenia č. 883/2013 ako informácie postúpené alebo získané v priebehu interných vyšetrovaní,
pričom žalobca v konaní neidentifikoval žiaden právny predpis, z ktorého ustanovení by vyplývalo jeho
právo s takto chránenými písomnosťami sa oboznamovať a podmienky oboznámenia podľa ktorého
by prípadne splnil. Súd preto námietku porušenia procesného práva žalobcu v tomto smere považoval
za nedôvodnú, rovnako ako ním prezentovanú a ničím nepodloženú domnienku o nekompletnosti

či nedôveryhodnosti administratívneho spisu.“ Súd námietku sťažovateľa odmietol bez toho, aby sa
vysporiadal aj s jeho právnou argumentáciou, ktorá v priebehu nového konania bola súdu predložená.
26. Záver súdu svedčí o tom, že argumentáciu neposudzuje z vecného hľadiska ale podľa toho, či
ju predkladá sťažovateľ alebo žalovaný a nesporne vždy preferuje argumentáciu žalovaného, aj keď
nie je úlohou súdu ochraňovať ekonomické záujmy EÚ, pretože ako nestranný a nezávislý orgán je

strážcom zákonnosti a nie strážcom finančných záujmov (vlastných zdrojov) EÚ, ktorých ochrana spadá
do pôsobnosti iných orgánov. Ani vlastné zdroje EÚ nemôže byť ochraňované nezákonným postupom
a nezákonnými rozhodnutiami správnych orgánov. Ak by súd konal nestranne a rovnosť účastníkov
v súdom konaní by nebola len deklarovaná, nemohol by dospieť k odcitovanému záveru. Ako môže
identifikovať sťažovateľ nejaký doklad a argumentovať ním, keď mu žalovaný, svojím postupom zabránil

oboznámiť s listinami na ktoré sa vo svojich záverečných správach OLAF odvoláva a ktoré majú
preukazovať splnenie podmienok v čl. 23 a 24 colného kódexu. Prijatie záverov súdu znamená, že
OLAF, výlučne pre potreby colných orgánov môže vyhotoviť takú správu o akú požiadajú, vyhovujúcu
ich záujmom a je irelevantné, či závery sú dôkazmi preukázané. Stačí prostredníctvom dôvernosti
informácií zabezpečiť ich nedotknuteľnosť. K námietke sťažovateľa a právne nepodloženej argumentácií

žalovaného, podľa sťažovateľa súd pristupoval inštitucionálne, čo napíše OLAF v správe je Písmo sväté
a nemenné preukázané a dôveryhodné, aj keď neboli dôkazy sprístupnené sťažovateľovi, OLAF ako
jedna z inštitúcií EÚ stoji nad zákonom. Na stotožnenie sa so závermi žalovaného súd považoval za
dostatočný argument odkaz žalovaného na čl. 10 Nariadenie o vyšetrovaniach OLAF, aj keď ustanovenie
na ktoré sa žalovaný odvoláva neupravuje len ochranu informácií, ale ako vyplýva z ods. 3 tohto

ustanovenia garantuje aj to, aby inštitúcie dodržiavali legitímne práva dotknutých osôb. Podľa súdu
právo oboznámiť sa so všetkými podkladmi rozhodnutia v zmysle § 32 ods. 2 v spojení s § 23 ods.
1 nie je legitímnym právom. Správny súd ale nepoukázal na žiadne ustanovenie vylučujúce právo
oboznámiť sa aj s listinami s ktorými sa sťažovateľ oboznámiť chcel a ktoré pre ochranu jeho práv majúzásadný význam. Ak v zmysle čl. 11 ods. 3 tohto nariadenia sú prípustným dôkazom záverečné správy
a má sa zaobchádzať s nimi rovnako ako so správami vypracovanými národnými inšpektormi, je potom
legitímnym právom sťažovateľa oboznámiť sa aj s listinami na ktoré sa správy odvolávajú a ktoré súvisia

s vecou t. j. od ktorých sa odvodzuje základná skutková otázka, ktorá je sporná čínsky pôvod tovaru.
Listiny podľa záverečnej správy sú materiálnym podkladom pre skutkové závery t. j. či tovar v zmysle čl.
23alebočl.24jepôvodný,alebonie.Súdneuviedolkedyačivôbecjesprílohamikzáverečnýmsprávam
vypracovaných národnými administratívnymi inšpektormi, zakázané sa oboznamovať. Do úvahy nevzal
ani to, že v zmysle čl. 11 ods. 3 sa má zohľadniť pri ich vypracovaní vnútroštátne právo. Ustanovenia §

23 ods. 3 správneho ukladá povinnosť správnym orgánom prijať opatrenia v súvislosti s ich postupom,
aby v zmysle právnych predpisov upravujúcich utajované skutočnosti, bankové tajomstvo, povinnosť
mlčanlivosti, zabezpečiť zabezpečili, aby sa s listinami nemohli oboznámiť nepovolané osoby (napr.
povinnosť mlčanlivosti ukladá príslušníkom finančnej správy ust. § 59 zák. č. 652/2004 Z. z., teraz §
32 zákona č.35/2019 Z. z.). Správny súd nemal nechať bez povšimnutia, keď poukázal na čl.10 ods.
2 nariadenia ani ust. čl. 9 ods. 1 v spojení s ods. 2 pododsekom 6 z ktorých vyplýva, že je právom

sťažovateľa (dotknutej osoby) oboznámiť sa s dôkazmi ak v zmysle týchto ustanovení je aj právom
oboznámiť sa so záznamami vypočúvania. Ak sa sťažovateľ ani súd nemôžu oboznámiť s listinami, ktoré
majú byť dôkazom ( je to v rozpore s § 35 ods. 4 zák. č. 215/2014 Z. z.) o tom, že tovar bol získaný alebo
vyrobený v Číne ( čl. 22 až 24 colného kódexu) súd nemôže preskúmať či postup bol v súlade s ods. 1 čl.
9NariadeniaovyšetrovaniachOLAFasťažovateľnemôžeposúdiť,čiOLAFpostupovaltakakotoukladá

uvedené ustanovenie, teda nemôže účinným a zákonným spôsobom ochraňovať svoje práva. Nebolo
povinnosťou sťažovateľa preukazovať to, či je oprávnený oboznámiť sa s utajovanými skutočnosťami,
bolo povinnosťou žalovaného prijať opatrenia na ich ochranu v súlade s právnymi predpismi či už
predpismi EÚ alebo národnými, ktoré práva sťažovateľa neobmedzujú ( 35 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z.
z.) Práva sťažovateľa zmaril žalovaný porušením právnych predpisov na ktoré sa sťažovateľ odvoláva,

napriektomusúdochranejehoprávneposkytolzákonomaústavougarantovanúochranupredsvojvôľou
žalovaného, ktorý zjavne konal v rozpore aj s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Z hľadiska preskúmateľnosti
záverov žalovaného a zákonnosti jeho postupu nemôže stačiť odkaz na čl. 10 uvedeného nariadenia.
Ak to pre súd bolo dostačujúce je to len potvrdením skôr vysloveného názoru, že súd prioritné vychádza
z toho kto argumentuje, nie na čom je argumentácia založená. Článok 10 ods. 3 nariadenia ustanovuje

nielen to, že má byť dodržaná dôvernosť vyšetrovaní ale aj to, že legitímne práva dotknutých osôb (tou
je sťažovateľ) a tiež to aby v prípade začatia súdneho konania boli dodržané vnútroštátne predpisy
vzťahujúce sa na takéto konanie. Toto ustanovenie nesporne predpokladá, že dotknutá osoba sa
oboznámi ( je to jej legitímne právo) nielen so Záverečnými správami ale aj s listinami na ktoré sa
správa odvoláva (správa nie je informáciou ktorá je chránená) a ktoré majú preukazovať OLAF tvrdené

skutočnosti. Súd vychádza z administratívneho spisu je nielen oprávnený ale aj povinný oboznámiť
sa s ním. Bez kompletného spisu preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postup správnych orgánov sa
nedá. Závery v záverečných správach musia byť v súlade s právnymi predpismi a keď záverečná správa
má preukazovať pôvod, listiny na ktoré sa odvoláva a ktoré zasahujú do práv sťažovateľa musia byť
sprístupnené a bolo povinnosťou žalovaného prijať také opatrenia, aby jemu priznané legitímne práva

právnymi predpismi mohol aj realizovať a zároveň prijať opatrenia na ochranu služobného tajomstva a
nie zmariť práva sťažovateľa. Ani žalovaný ani súd sa nezaoberali čl. 10 ods. 2 Nariadenia o vyšetrovaní
OLAF. V tomto ustanovení je vo všeobecnosti uvedené, že informácie postúpené alebo získané v
priebehu vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú predmetom služobného tajomstva a sú chránené predpismi
platnými pre inštitúcie EÚ. Z uvedeného ustanovenia sa dá zistiť len to, že sú chránené informácie

napr. v písomnej, elektronickej forme v priebehu vyšetrovania. Záverečná správa sa vyhotovuje po
skončení vyšetrovania a teda v nej uvedené skutočnosti sa stávajú známymi a ak správa má slúžiť
ako dôkaz, tak je právom sťažovateľa sa s listinami oboznámiť. Nemôže byť teda sporné, že právo
sťažovateľa oboznámiť sa so bolo porušené už v správnom konaní a že s námietkami sťažovateľa sa
súd nevysporiadal zákonným spôsobom.

27. Hoci žalobná námietka na porušenie procesných práv mala zásadný skutkový a právny význam,
správny súd sa s ňou nevysporiadal zákonným spôsobom, nedal na ňu jasnú a zrozumiteľnú odpoveď a
preto odôvodnenie rozsudku nespĺňa požiadavky § 139 ods. 2 SSP je v rozpore s judikatúrou a právnymi
predpismi aj rozsudkom KS Žilina 20S/128/15 zo dňa 14.06.2016 a NS SR 8Sžf/68/2016, čo vo svojich
dôsledkoch je porušením práva na spravodlivý proces nielen v správnom konaní aj konaní súdnom.

28. Sťažovateľ uviedol, že po zrušení rozsudku NSS SR bol opakovane nazrieť do súdneho spisu,
ktorého súčasťou bol administratívneho spis aj listiny v zalepenej obálke, ktorá bol poškodená, avšak do
nej nenahliadal práve z dôvodu upozornenia ktoré bolo na nej uvedené. Zo žiadnej inej listiny založenej
v súdnom spise nevyplývalo, že do tejto obálky je možné nazrieť resp. že oznámenie na nej neplatí anisúd neprijal žiadne opatrenia. Tak ako sťažovateľ nemohol posúdiť správnosť záverov v záverečných
správach OLAF, ani správny súd potom nemohol preskúmať dôvodnosť týchto záverov, resp. posúdiť
hodnovernosťtejtolistiny,ktorúrovnakoakožalovanýpovažujezadôkazopôvode.Súdnikdeneuvádza,

že sa s listinami v spise neoboznámil aj keď obálka bola na spodnej časti roztrhnutá. Nedá sa vylúčiť
ani to, že sa súd oboznámil s obsahom obálky ale zistenia v nej nepoužil preto, že listiny nepreukazujú
skutkové tvrdenia uvedené v záverečných správach OLAF- u. Súd prístup k listinám ktoré tvorili prílohu
správy preukázateľne mal.
29. Sťažovateľ namietal, že záverečná správa OLAF nie je dôkazom o pôvode preto, že je vyhotovená

OLAF. Ako dôkaz môže obstať len vtedy ako vo svetle ďalších dôkazov a listín na ktoré sa odvoláva,
bude nesporene preukázané, že tovar získal pôvod alebo je pôvodný z dôvodov uvedených v čl. 22 a
24 colného kódexu. Zo správy ani z prepravných listín ani z iných dôkazov /okrem špekulácií OLAF)
nevyplýva, dokonca ani to, že tovar bol z Číny prepravený na územie Hongkongu. Kedy a za akých
okolnosti sa považuje tovar za pôvodný stanovujú colné predpisy. V čase dovozu právne účinným bolo
Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/1992 z 12.10.1992 (ďalej „colný kódex“) a Nariadenie komisie (EHS) č.

2454/1992 z 02.07.1993 ktorým sa vykonáva colný kódex ( ďalej „vykonávacie nariadenie“).
30. Kedy a za akých podmienok sa tovar považuje za pôvodný ustanovuje čl. 22 až 27 colného kódexu.
Colný kódex rozlišuje nepreferenčný pôvod ( čl. 23 až čl.26 colného kódexu) a preferenčný a pôvod
(čl. 27 colného kódexu). Colný kódex v čl. 23 stanovuje, že za pôvodný v určitej krajine sa považuje
tovar úplne získaný alebo vyrobený v tejto krajine. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že tovar musí

byť získaný v tejto krajine (napríklad ťažbou) alebo vyrobený (napr. výlučne z jej produktov). V zmysle
čl. 24 sa za podmienok stanovených týmto ustanovením, za pôvodný považuje aj tovar, na ktorom sa
podieľali viaceré krajiny a vtedy krajinou pôvodu je tá krajina, v ktorej sa vykonali podstatné a hospodárky
odôvodnené spracovateľské operácie a kde ich výsledkom je nový výrobok alebo podstatný stupeň
opracovania. Ani z jedného ustanovenia nevyplýva, že za pôvodný môže byť považovaný aj tovar,

prepravený resp. vyvezený z niektorej krajiny a dovezený do inej krajiny, čo navyše ani v tejto veci
preukázanéneboloačosťažovateľnamietalapretoniejezrejmenazákladečohousudzujesprávnysúd,
že neboli namietané relevantné skutočnosti. Zo záveru súdu sa nedá zistiť ani to, ktoré skutočnosti zo
správy podporujú záver, že tovar je pôvodný okrem toho, že súd za dôkaz považuje záverečnú správu a
pripisuje je vlastnosti a dôležitosť ktoré nemá. Nemôže byť sporné, že súd nevychádza z obsahu správy

ale vychádza z rovnakej premisy ako žalovaný „Pretože správu vyhotovil špeciálny vyšetrovací orgán
tak správa je dôkazom o pôvode“. Správnymi orgánmi nebol produkovaný dôkaz na základe ktorého
by bolo možné prijať záver, že tovar dovezený sťažovateľom má pôvod v Číne a správa preukazuje
splnenie niektorého. z právnych predpokladov uvedených v článku 23 alebo čl. 24 colného kódexu.
Ak by sa správny súd zaoberal bodom V. správnej žaloby nemohol by uviesť skutkové závery, ktoré

táto časť správnej žaloby v celom rozsahu vyvracia ( citácia z bodu V. správnej žaloby je uvedená v
bode18 kasačnej sťažnosti) Postup súdu nasvedčuje tomu, že vychádza z iných skutkových tvrdení
aké uvádza sťažovateľ a tak jeho právne závery nie sú prijímané vo vzťahu ku skutkovým, tvrdeniam
sťažovateľa, ktorý svoju právnu argumentáciu precizoval vo svojich podaniach. V konečnom dôsledku
aj ním formulované závery v bode 51 rozsudku to potvrdzujú. Aj keď orgány krajín, z ktorých žalobca

doviezol tovar, nepotvrdili pravosť osvedčenia ani to, že tovar má pôvod v Hongkongu (Vietname), táto
skutočnosť nie je dôkazom o tom, že tovar má čínsky pôvod. Vykonanie obchodných operácií alebo
vykonanie prepravných operácii na území Číny, Hongkongu alebo z územie Číny, a (vývoz tovaru z tejto
krajiny), nie je dôkazom o tom, že tento tovar má pôvod čínsky. Tieto doklady ak svedčia o niečom tak
o tom, že tovar je neznámeho pôvodu a to dovtedy, kým sa nepreukáže, že tovar bol získaný alebo

vyrobený v Číne v zmysle čl. 23 alebo má pôvod zmysle čl. 24. Ani žalovaným ani colný úradom a ani
OLAF-om nebol produkovaný dôkaz o tom, že tovar má Čínsky pôvod v zmysle uvedených ustanovení.
31. Sťažovateľ v priebehu správneho aj súdneho konania poukazoval na to, že na základe pohybu
tovaru, prepravných a obchodných operácií medzi zahraničnými obchodnými spoločnosťami (sťažovateľ
nebol účastníkom), sa nedá určiť pôvod prepravovaného tovaru. To či tovar je pôvodný sa posudzuje

podľa kritérií ktoré sú ustanovené v čl. 22 až 26 colného kódexu. Ani v rozhodnutí správnych orgánov
ani v záverečných správach OLAF-u nie je uvedené, ktorá skutočnosť v zmysle čl. 23 bola preukázaná
a ako (záverečná správa taký dôkaz neposkytuje), že tovar je čínskeho pôvodu. Ani v jednej z týchto
listín nie je uvedené, ktoré odôvodnené hospodárske operácie boli urobené v Číne, čo je podmienkou
uvedenouvčl.24colnéhokódexunazákladektoréhojemožnéprijaťzáver,žetovarjepôvodnývkrajine,

kde sa tieto podstatné a hospodársky odôvodnené operácie vykonali (preprava, skladovanie, prekládky
medzi nepatria). Pôvod tovaru OLAF aj žalovaný odvodzujú preukázateľne z prepravných dokladov.
Pôvod tovaru je samostatnou skutkovou aj právnou otázkou na ktorú musí existovať jednoznačná
odpoveď v rozhodnutí žalovaného, čo nesporne čl. 22 až čl. 26 colného kódexu ukladá. Nepreukázanievietnamského alebo hongkonského pôvodu tovaru ustáleného zo vyšetrovaní colných orgánov týchto
krajín, je dostatočným dôkazom na nepriznanie colnej preferencie. Nepreukázanie pôvodu v týchto
krajinách nie je dôkazom o pôvode v Číne a na takýto záver nepostačujú dôkazy vo forme prepravných

listín ( navyše ak pri dovozoch Hongkongu nie sú ani listiny o dovoze tovaru z Číny do Hongkongu)
navyše, vyjadrením hongkonských colných orgánov dovoz z Činy na jej územie nebol potvrdený a
ani neexistuje žiadny obchodný doklad, či označenie „Made in China“ ktoré by podporovali záver
o čínskom pôvode. Samotné Záverečné správy OLAF nie sú dostatočným dôkazom o pôvode. V
záverečných správach OLAF-u sú zadokumentované určité skutočnosti a na ich na základe vyslovené

úvahy, nemajúce ani skutkový ani právny základ na prijatie záveru o čínskom pôvode tovaru. Úvahy
sú postavené na domnienkach, sú formulované na základe listín s ktorými sa sťažovateľ nemohol
oboznámiť a listín preukazujúcich prepravu ( ak bolo niečo preukázané tak to, že predmetom prepravy
boltovarneznámehopôvoduanieto,žetovarmápôvodčínsky)ačojedôležité,žeOLAFsaneodvoláva
na žiadnu listinu, z ktorej by vyplývalo, že tovar má pôvod v Číne v zmysle čl. 23 a čl. 24. OLAF disponuje
dôkazmi, že tovar nemá pôvod v Hongkongu/Vietname.

32. Sťažovateľ upozornil na to, že antidumpingové clo mu bolo vymerané v rozpore s Nariadením Rady
(ES) č. 803/2009 zo dňa 27.08.2009. Uplatňovanie antidumpingových sadzieb je možné len v prípade ak
je preukázané, že tovar má pôvod v krajine, voči ktorej boli opatrenia zavedené, alebo ak boli opatrenia
rozšírene aj na krajiny cez ktoré vývozcovia tieto opatrenia obchádzajú. Pretože nebolo preukázané,
že tovar dovezený sťažovateľom z Hongkongu má pôvod v Číne, vymeranie antidumpingového cla na

tento tovar je v rozpore s Nariadenia Rady (ES) č. 803/2009 zo dňa 27.08.2009. V rozpore s týmto
nariadením je vymeranie antidumpingového cla aj preto, že na Hongkong ani Vietnam neboli rozšírené
tieto opatrenia. Len rozšírením antidumpingových opatrení prijatých voči Čine na tieto krajiny v zmysle
čl. 13 ods. 1 Nariadenia 1225/2009 zakladá oprávnenie colným orgánom vymerať antidumpingové clo,
bez ohľadu na to, či tovar má alebo nemá preukázaný pôvod v Číne alebo je deklarovaný ako pôvodný z

Vietnamu alebo z Hongkongu (zavedením antidumpingového cla krajinách kde dochádza k obchádzaniu
tak stráca sa zmysel obchádzania. Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie v správnej žalobe ( bod VI.
str.10), poukázal na viaceré nariadenia, kde voči iným krajinám bolo začaté konanie a boli zavedené
tieto opatrenia. „Podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia boli opatrenia vzťahujúce sa na príslušný
výrobok s pôvodom v ČĽR rozšírené na dovoz z Indonézie nariadením Rady (ES) č. 2052/2004 ( 8), zo

Srí Lanky nariadením Rady (ES) č. 2053/2004 ( 9 ) a z Filipín nariadením Rady (ES) č. 655/2006 (10), či
už deklarovaný ako výrobok s pôvodom na Filipínach, v Indonézii a na Srí Lanke, alebo nie.“ „Nariadenie
č. 803/2009 a potvrdzujúce nariadenie č. 1934/2015, ako uvádza colný úrad a na ktoré sa odvoláva sa
týka pôvodných výrobkov, ktoré sú dovážané z Číny ( nie z inej krajiny). Nariadenie práve z dôvodu jeho
obchádzania bolo rozšírené nariadením č. 1934/2015 a aj iné krajiny bez ohľadu na to, či bol alebo nebol

deklarovaný pôvod krajín, na ktoré bolo rozšírené ( táto novela je aplikovateľná na dovozy uskutočnené
z krajín, na ktoré bolo rozšírené, pričom medzi týmito krajinami nie je ani Hongkong, ani Vietnam)“.
33. Sťažovateľ namietal, že správny súd sa v konaní nezaoberal námietkou sťažovateľa, že k predlženiu
trojročnej lehoty resp. jej posudzovaniu neboli splnené právne predpoklady. Nepreukázanie pôvodu
tovaru vylučuje dodatočné vymeranie antidumpingového cla a vylučuje aj úvahu, že by mohlo dôjsť k

trestnému súdnemu konaniu a následne predlženiu trojročnej lehoty. Interpretácia tohto ustanovenia tak
ako ju predkladá žalovaný aj súd by znamenala, že je právom žalovaného si vyžiadať začatie trestného
stíhania vo veci (Administratívny spis neobsahuje uznesenie OČTK o takomto úkone a jedinou listinou
v súdnom spise je Uznesenie ČVS: KÚFS-9/7053 - V- 2016 o postúpení veci podľa § 214 ods. 1
Trestného poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia „Prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu,

ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o
skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný
v disciplinárnom konaní:“) aby aj po uplynutí trojročnej lehoty mohol byť colný dlh vymeraný, resp.
lehota posudzovaná podľa čl. 221 ods. 3 colného kódexu. Vychádzajúc z právneho názoru súdu potom
znamená, že nie je ani tak dôležité či skutok je alebo nie možno kvalifikovať ako trestný čin. Podľa čl. 221

ods 3 colného kódexu „Oznámenie dlžníkovi sa neuskutočňuje po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa,
kedy vznikol colný dlh. Avšak tam, kde colné orgány nemohli určiť presnú sumu splatnú podľa zákona
v dôsledku konania, ktoré by mohlo viesť k trestnému súdnemu konaniu, sa môže takéto oznámenie,
pokiaľ to povoľujú platné právne predpisy, urobiť po uplynutí takejto trojročnej lehoty.“ Interpretácia
predkladaná žalovaným aj správnym súdom vytvára stav právnej neistoty a pripúšťa svojvoľné konanie

správnych orgánov, pretože podľa nej sa pripúšťa účelovo zabezpečiť začatie trestného stíhania,
účelová kvalifikácia konania, s cieľom predlžiť trojročnú prekluzívnu lehotu a tým zabezpečiť ochranu
vlastných zdrojov EÚ. Pre orgány činné v trestnom konaní správa OLAF nemala žiadnu dôkaznú
hodnotu, pretože nepreukazuje nielen to, že tovar bol prepravený z Číny na územie Hongkongu nieto ešte čínsky pôvod, čo by bol dôvod na začatie trestného konania. Nepreukazuje materiálny dôvod
trestného stíhania, pretože antidumpingovým clom môže byť zaťažený len tovar na ktorý sa vzťahuje
nariadenie 803/2009 Z. z., že bol preukázaný čínsky pôvod dovezeného tovaru. Aj keď OLAF vykonával

šetrenie dlhú dobu, ani jeho záverečná správa nebola dôkazom preukazujúcim čínsky pôvod tovaru.
Vykonané šetrenie a obstarané dôkazy preukazujú a je na základe nich môcť prijať jediný logický záver,
žedovezenýtovarjeneznámehopôvoduodmomentukeďbolopreukázané,ženemápôvodHongkongu
a ani v rámci vyšetrovania vykonaným OLAF neboli obstarané dôkazy preukazujúce čínsky pôvod tovaru
dovezeného sťažovateľom z Hongkongu. Právne posúdenie tejto otázky súdom nemá oporu v čl. 221

ods. 3 colného kódexu, pretože neboli splnené v ňom stanovené zákonné podmienky na predlženie
tejto lehoty, resp. možnosť oznámiť colný dlh v predlženej lehote, pretože správnemu určeniu výšky cla
nebránilo konanie, ktoré by mohlo viesť k trestnému súdnemu konaniu.
34. Ani z rozsudkov SD EÚ C -124/08 a C - 125/08, vo vzťahu k prekluzívnej lehote, podľa sťažovateľa
nevyplýva interpretácia predkladaná žalovaným a prevzatá súdom. Citovaný rozsudok judikuje to, že
oznámiť colný dlh dlžníkovi je možné platne len vtedy, ak pred oznámením bolo dlžné clo zapísané do

evidencie (procesná podmienka ktorá musí byť splnená). Z týchto rozsudkov sa nedá vyvodiť záver, že
clomôžebyťvymeranépouplynutítrojročnejprekluzívnejlehoty,ajkeďkonanienebolokvalifikovanéako
trestný čin. Z uvedených rozsudkov vyplýva len to, že suma cla môže byť oznámená aj dlžníkovi, ktorý
nie je páchateľom skutku ktorí môže byť trestné stíhateľný, čo však nevylučuje, že skutok musí byť vždy
trestné stíhateľný v čase, keď sa oznamuje colný dlh, čo preukázateľne splnené nie je, navyše to ani súd

nemohol preskúmať, pretože z uznesenia (uvedené v predchádzajúcom odseku), je v administratívnom
spisezaloženálenprvástrana.Zlogikyveciajzcitovanéhoustanoveniaarozsudkovnaktorésťažovateľ
poukazuje potom vyplýva, že uvedené ustanovenie neslúži na to, aby bolo možné predložiť lehoty po ich
márnomuplynutíkedykoľvek.Trestnémukonaniunasúdepredchádzaprípravnekonaniebeznehonieje
možnépredložiťvectrestnémusúdu.Akvýsledkytohtokonaniabypreukazovali,žeskutokjetrestnýana

základe tohto konania by colné orgány mohli určiť správnu výšku colného dlhu (pretože boli preukázané
skutočnosti o čínskom pôvode tovaru), tak v zmysle čl. 221 ods. 3 ak aj uplynula trojročná lehota, colný
dlhjemožnéoznámiť.Lentakátointerpretáciavylučujeabyúčelovo,akovtejtoveci,bolozačatékonanie
vo veci bez toho, aby žalovaný preukázal skutočnosť ktorá mala za následok, že nebolo možné určiť
colný dlh v správnej výške. Vedenie trestného konania je v zmysle uvedeného ustanovenia prekážkou,

pre ktorú nemôže byť clo určené v správnej výške. Desaťročná lehota je alebo by mala byť dostatočne
dlhá, aby aj na podmienky Slovenskej republika, ktorá podľa Ústavy SR je právny štátom, mala by byť
dostatočne dlhá na to, aby výsledky trestné konania boli známe, najneskôr v čase oznámenia colného
dlhu. Ako dlho trvalo vyšetrovanie OLAF je podľa sťažovateľa bezpredmetnou skutočnosťou, pretože
tentoorgánniejeorgánomčinnýmvtrestnomkonaní.Nímvedenévyšetrovanieanineviedloktrestnému

súdnemu konaniu a dokonca colné orgány ani neviedli konanie o colnom delikte, pre podozrenie z
ktorého im bola vec postúpená. Aj v prípade, ak by viedli konanie, pretože nebol preukázaný čínsky
pôvod tovaru, konanie bolo možné viesť a uznať sťažovateľa zo zodpovednosti za colný delikt len na
tom skutkovom základe, že v colných vyhláseniach uviedol pôvod tovaru v Hongkongu /Vietname a
bolo preukázané, že pôvod v tých krajinách nemajú a preto údaje uvedené v colnom vyhlásení nie sú

pravdivé, t. j. predmetom tohto konania by bol iná vec. To, že zo strany žalovaného aj colného úradu
ide o účelovú interpretáciu uvedeného ustanovenia ako aj rozsudkov SD EÚ ani tak neprekvapuje.
Podľa názoru sťažovateľa, právne posúdenie tejto otázky správnym súdom bolo nesprávne, pretože
predlženie trojročnej lehoty a oznámenie colného dlhu po jej uplynutí je možné len pri splnení obidvoch
kumulatívnych podmienok stanovených v článku 221 ods. 3 colného kódexu a to, musí byť preukázané,

že skutok je trestné stíhateľný v súdnom konaní a konanie ktoré tomu predchádza bolo prekážkou
na to, aby colné orgány mohli určiť správnu výšku cla. Tieto skutočnosti musia byť preukázané v deň
oznámenia colného dlhu, čo preukázateľne splnené nebolo. Nesplnenie čo len jednej z podmienok
znamená zánik oprávnenia postupovať podľa čl. 221 ods. 3 colného kódexu.

III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti

35. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojom pôvodnom právnom názore, kasačnú
sťažnosť považoval za nedôvodnú a navrhol ju podľa § 461 SSP zamietnuť. Navrhol tiež nepriznať nárok
na náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi konania.

36. Žalovaný nesúhlasil s namietaným porušením procesných práv sťažovateľa. Colné predpisy ani
správnyporiadokneukladajúcolnémuúradupovinnosťpripredkladaníspisovéhomateriáluodvolaciemu
orgánu spis zväzovať ani žurnalizovať. Spis predložený sťažovateľovi pri nazretí do spisu na odvolacom
orgáne dňa 28.2.2017 obsahoval všetky dokumenty potrebné pre rozhodnutie vo veci. Všetky doklady,ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia o dodatočnom vymeraní antidumpingového cla a boli
v tomto konaní použité ako dôkazné prostriedky a z ktorých colný úrad vychádzal pri vydávaní
napadnutého rozhodnutia, sú v zmysle § 32 ods. 2 správneho poriadku súčasťou spisového materiálu.

Záverečné správy OLAF boli splnomocnenému zástupcovi žalobcu poskytnuté v priebehu odvolacieho
konania, obsah predmetných záverečných správ OLAF bol v celom znení uvedený vo výzve zn.
1614437/2016 zo dňa 13.10.2016, ktorú colný úrad sťažovateľovi riadne doručil. Žalobca teda bol
oboznámený so správami OLAF, mal možnosť sa k výsledkom vyšetrovania OLAF vyjadriť v priebehu
následnej kontroly a konania o dovymeraní colného dlhu.

37. V správnom konaní zo strany colných orgánov musela byť zabezpečená dôvernosť a ochrana
údajov v zmysle článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 883/2013
z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom
(OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie
Rady (Euratom) č. 1074/1999 (ďalej len „nariadenie č. 883/2013“). V zmysle uvedeného ustanovenia
informácie postúpené alebo získané úradom OLAF v priebehu externých vyšetrovaní v akejkoľvek

forme sú chránené príslušnými ustanoveniami a informácie postúpené alebo získané úradom OLAF v
priebehu interných vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú predmetom služobného tajomstva a sú chránené
predpismi platnými pre inštitúcie Únie. Dotknuté inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry zabezpečia,
aby sa dodržiavala dôvernosť vyšetrovaní vedených úradom OLAF. Spôsob postúpenia listín týkajúcich
sa interného vyšetrovania OLAF-u na Krajský súd v Trnave na účely správneho konania bol zvolený

práve z dôvodu, že colné orgány boli povinné na jednej strane zabezpečiť dôvernosť a ochranu údajov
v zmysle článku 10 ods. 2 nariadenia č. 883/2013 a na druhej strane podľa čl. 10 ods. 3 uvedeného
nariadenia v prípade začatia súdneho konania boli povinné taktiež zabezpečiť, aby sa v prípade začatia
súdneho konania dodržali všetky vnútroštátne predpisy vzťahujúce sa na takéto konania.
38. Za účelové považoval žalovaný poukazovanie na čl. 9 ods. 1 v spojení s ods. 2 pododsekom

6 nariadenia č. 883/2013. Ustanovenie čl. 9 ods. 1 nariadenia č. 883/2013 upravuje povinnosť
vyšetrovateľovOLAFviesťvyšetrovaniaobjektívneanestranne,vsúladesozásadouprezumpcieneviny
a procesnými zárukami ustanovenými v tomto článku a zhromažďovať dôkazy v prospech aj neprospech
dotknutej osoby. Ustanovenie čl. 9 ods. 2 predmetného nariadenia upravuje možnosť, nie povinnosť
vyšetrovateľov OLAF vypočuť dotknutú osobu a v prípade, ak sa pristúpi k vypočutiu dotknutej osoby, sú

v tomto ustanovení upravené procesné práva vypočúvanej osoby a procesné povinnosti vyšetrovateľov,
ktorí uskutočňujú výsluch. Predmetné ustanovenia nesúvisia s povinnosťou zabezpečenia dôvernosti a
ochrany údajov v zmysle článku 10 ods. 2 nariadenia č. 883/2013.
39.Podľažalovanéhosťažovateľnesprávneuviedol,žepodľačlánku11ods.3nariadeniač.883/2013sa
má pri vypracovaní správ OLAF zohľadniť vnútroštátne právo, keďže podľa článku 11 ods. 3 nariadenia

č. 883/2013 „správy a odporúčania vypracované po skončení externého vyšetrovania a akékoľvek
príslušné súvisiace dokumenty sa v súlade s predpismi týkajúcimi sa externých vyšetrovaní zašlú
príslušným orgánom dotknutých členských štátov a v prípade potreby príslušným útvarom Komisie“.
Predmetné ustanovenie bolo v danej právnej veci dodržané. Sťažovateľ chcel pravdepodobne poukázať
na článok 11 ods. 2 prvá veta nariadenia č. 883/2013, podľa ktorého „pri vypracúvaní takýchto správ a

odporúčaní sa zohľadní vnútroštátne právo dotknutého členského štátu“. Žalovaný zotrváva na právnom
názore, že uvádzané ustanovenie sa netýka povinnosti zabezpečenia dôvernosti a ochrany údajov,
keďže táto je ustanovená v článku 10 ods. 2 nariadenia č. 883/2013.
40. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal dôkaznú silu a záväznosť záverečnej správy OLAF,
žalovaný poukazoval na záväznosť záverečnej správy v tom smere, že v článku 11 ods. 4 nariadenia

č. 883/2013 je ustanovená povinnosť, nie možnosť príslušných orgánov na základe záverečnej správy
OLAF prijímať opatrenia (napr. vydať rozhodnutie o dodatočnom vymeraní colného dlhu) a na tomto
právnom názore ďalej zotrváva. Ustanoveniu článku 11 ods. 4 nariadenia č. 883/2013 umožňujúcemu
vydať na základe záverečnej správy OLAF konkrétne rozhodnutie (prijať opatrenie), predchádza
ustanovenie článku 11 ods. 2 nariadenia č. 883/2013, z ktorého priamo vyplýva spôsob a pravidlá

hodnotenia záverečnej správy OLAF, ktorá má byť dôkazom v správnych alebo súdnych konaniach
členského štátu. Skutočnosť, že záverečná správa OLAF má postavenie dôkazu v konaní, ktorého
vyhodnotenie a posúdenie jednotlivo i spolu s ostatnými dôkazmi prebieha podľa všeobecných zásad
správneho konania (§ 34 ods. 5 správneho poriadku), vyplýva priamo z článku 11 ods. 2 nariadenia č.
883/2013. Dôkaznou silou záverečnej správy OLAF sa zaoberá napr. rozsudok Najvyššieho správneho

súdu SR sp. zn. 1Sžfk/54/2021 zo dňa 30.11.2022 v bode 36, v ktorom poukazuje na body 17 až 22
odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/20/2020 zo dňa 15.12.2020, napadnutého
kasačnou sťažnosťou. Okrem právneho názoru súdu, že žalobca v konaní nepredložil taký dôkaz, ktorý
by zistenia OLAF týkajúce sa predmetnej veci nejakým spôsobom vyvrátil, je v danom rozsudku v bode21spoukazomnarozsudokESDT-191/09HITTradingBV(Lelystad,Holandsko)aBerkmanForwarding
BV (Barendrecht, Holandsko) uvedené, že samotná existencia certifikátu o pôvode akéhokoľvek
typu, rovnako ako vydanie formulára A, nespôsobuje legitímne očakávanie a tam, kde OLAF získa

dôkaz, podľa ktorého tovar podlieha antidumpingovému clu z dôvodu skutočného pôvodu, certifikát o
pôvode akéhokoľvek typu nebráni vymáhaniu antidumpingového cla. V bode 22 predmetného rozsudku
Krajského súdu v Žiline je dokonca uvedený právny názor, že záverečná správa OLAF má dôkaznú
silu verejnej listiny a tento názor kasačný súd nerozporuje. Najvyšší správny súd v bode 37 rozsudku
sp. zn. 1Sžfk/54/2021 zo dňa 30.11.2022 taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6/

Sžfk/48/2019zodňa10.09.2020,týkajúcisaobdobnejveci,vktoromNajvyššísúdSRdospelkrovnakým
záverom ako kasačný súd.
41. K námietke sťažovateľa, ktorý nesúhlasil s námietkou nesprávneho právneho posúdenia záverov
o pôvode predmetného tovaru žalovaný uviedol, že podľa čl. 11 ods. 2 nariadenia č 883/2013 správy
vypracované na takomto základe (po uskutočnenom vyšetrovaní OLAF v zmysle tohto nariadenia)
predstavujú prípustný dôkaz v správnych alebo súdnych konaniach členského štátu, v ktorých sa ich

použitie ukáže ako nevyhnutné, rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok ako administratívne
správy vypracované 1001401/426251/2023 národnými administratívnymi inšpektormi. Tieto správy
podliehajú takým istým pravidlám hodnotenia, aké sa uplatňujú na administratívne správy, ktoré
vypracovali vnútroštátni administratívni inšpektori, a majú rovnakú dôkaznú silu ako tieto administratívne
správy. Je pravdou, že OLAF nie je rozhodujúcim orgánom, nevykonáva dôkazy ani neprikazuje, ako

má správny orgán príslušného štátu rozhodnúť, avšak s ohľadom na existujúcu právnu úpravu, ktorá
odráža postavenie SR ako členského štátu EÚ, sú právne predpisy EÚ upravujúce postavenie a činnosť
OLAFu záväzné pre slovenské i európske colné orgány ako aj pre účastníka konania. OLAF pri svojom
vyšetrovaní a pri vypracovaní správ obsahujúcich skutočnosti, ktoré boli vyšetrovaním zistené, bol
viazaný príslušnou legislatívou EÚ.

42. Žalovaný poukázal na rozsudky ESD vo veci C 407/16 a C 47/2016, z ktorých vyplýva, že správa
OLAF je dôkazom v konaní, že údaje získané colnými orgánmi pri dodatočnom overení nemajú
prednosť pred údajmi obsiahnutými v správe OLAF a že colné orgány môžu byť povinné poskytnúť
dodatočné dôkazy najmä vykonaním dodatočných overovaní len v prípade, ak správa OLAF obsahuje
iba všeobecný opis predmetnej situácie (ESD vyslovil tento názor v súvislosti s preukázaním, či sú

splnené podmienky, za ktorých sa dovozca môže dovolávať legitímnej dôvery podľa článku 220 ods.
2 písm. b) Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex
spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, účinný do 30.04.2016). Podľa názoru žalovaného
v predmetnom prípade záverečné správy OLAF neobsahujú len všeobecný opis a považuje ich za
dostatočné na vyvodenie záverov o tom, že dovezený tovar mal čínsky pôvod, t.z. bol daný zákonný

dôvod na dodatočné vymeranie colného dlhu.
43. Výsledky vyšetrovania OLAF boli zhrnuté v záverečnej správe č. OF/2012/0948/B1 zo dňa
08.03.2016 a v záverečnej správe č. OF/2014/0748/B1 zo dňa 13.09.2016. Požiadavku sťažovateľa,
aby bol pôvod tovaru potvrdený príslušným orgánom Číny, považuje žalovaný za účelovú a irelevantnú,
keďže čínsky pôvod tovaru je možné dostatočne preukázať aj na základe uvedených dôkazov, ktoré

žalobca považuje za nepriame. V záverečnej správe č. OF/2014/0748/B1 zo dňa 13.09.2016 sú v
časti 2.4 i predposledný a posledný odsek vymenované dôkazy preukazujúce čínsky pôvod tovaru v
súvislosti so spoločnosťou Khiet Tom Trading, na základe ktorých uvádza OLAF nasledovný záver:
„Zistilo sa, že od júna 2012 do júna 2013 spoločnosť Khiet Tam Trading & Service Co Ltd doviezla z
ČĽR do Vietnamu 12 zásielok (32 kontajnerov) oceľových tvaroviek. Po preložení do iných kontejnerov

sa tie isté zásielky oceľových tvaroviek spätne vyviezli z Vietnamu do EÚ s tlačivami B osvedčenia o
nepreferenčnom pôvode. Jedna zásielka sa doviezla na Slovensko a 10 do Rakúska. ... Zhromaždené
dôkazy preukazujú, že týchto 12 zásielok má v skutočnosti pôvod v ČĽR, takže podliehajú platbe
antidumpingového cla ...“. V súvislosti s námietkami žalobcu k záverom o čínskom pôvode tovaru
uvedeným v záverečnej správe č. OF/2012/0948/B1 zo dňa 08.03.2016 žalovaný uvádza, že colné

orgány sa stotožnili so závermi OLAF o čínskom nepreferenčnom pôvode na základe vzájomnej
súvislosti jednotlivých zistení, zhrnutých v bode 3 predmetnej správy, ide napr. o predkladanie falošných
osvedčení o nepreferenčnom hongkongskom pôvode vystavených spoločnosťou Jimmy Metal, zistenie,
že táto spoločnosť ako údajný výrobca/predávajúci v Hongkongu neexistuje a spoločnosť Ledsun
Industries ako príjemca platieb uskutočnených slovenským dovozcom na účet v Hongkongu sa nedala

vystopovať, rovnako ani jej vlastníci - štyria „občania pevninskej Číny“; zistenie, že spoločnosť Ledsun
Industries prevádzkuje závod KKF Čína v meste Čching-tao, ktorá vyrába potrubné tvarovky, čím sa
vysvetľujú platby uskutočnené slovenským dovozcom tvaroviek na bankové účty v Hongkongu a v
Číne, ktorých majiteľmi sú spoločnosti Ledsun Industries a KKF Čína a zapojenie čínskej logistickejspoločnosti Wintrans, ktorá podľa zistení hongkongských orgánov zadávala pokyny k zásielkam a
objednávky na prepravu u firmy Zen Logistics v Hongkongu a organizovala manipuláciu s čínskymi
potrubnými tvarovkami a ich prekládku do nových kontejnerov v Hongkongu; vyššie uvedené činnosti

spadajú pod typ prekládkových služieb, ktoré táto spoločnosť proklamuje na svojej webovej stránke ako
služby umožňujúce obídenie antidumpingových ciel v krajine konečného určenia. V záverečnej správe
č. OF/2012/0948/B1 zo dňa 08.03.2016 uvádza OLAF nasledovné právne zhodnotenie: „Zistilo sa, že 23
zásielok (65 kontajnerov) rúrových a potrubných tvaroviek, ktoré mala odoslať spoločnosť Jimmy Metal
z Hongkongu do Rakúska a na Slovensko, nemá pôvod v Hongkongu a že dovozcovia v Európskej Únii

predložili na účely colného konania falšované osvedčenia o nepreferenčnom hongkongskom pôvode.
Zhromaždené dôkazy vedú k záveru, že predmetné zásielky majú v skutočnosti pôvod v Číne, takže
podliehajú úhrade antidumpingových ciel ...“.
44. V správach je uvedený postup OLAF pri vyšetrovaní, právny i skutkový stav prešetrovaných vecí,
ktorý bol v rámci vyšetrovania zistený a právna kvalifikácia zistených skutočností podľa príslušných
všeobecne záväzných právnych predpisov Európskej únie v oblasti správy cla a výkonu colného

dohľadu. Podľa žalovaného ako vyplýva z predmetných správ, OLAF pri vyšetrovaní zistil nielen to,
či predmetný tovar nemá hongkongský a vietnamský preferenčný pôvod, ale zisťoval aj to, aký je
skutočný nepreferenčný pôvod tovaru, pričom v obidvoch správach dospel k záveru, že tovar má
čínsky nepreferenčný pôvod. V záverečnej správe č. OF/2014/0748/B1 zo dňa 13.09.2016 v časti 3.2
(Právny základ) je priamo uvedené, že OLAF viedol toto vyšetrovanie na základe článkov 35 až 65

nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č.
2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej
len „Vykonávacie nariadenie č. 2454/1993“), pričom ide o články, ktoré priamo vykonávajú ustanovenia
čl. 23 a 24 Colného kódexu Spoločenstva týkajúce sa nepreferenčného pôvodu tovaru. To, že OLAF vo
svojich správach neuvádza, podľa akého ustanovenia nadobudol predmetný tovar čínsky nepreferenčný

pôvod (čl. 23 alebo čl. 24 Colného kódexu spoločenstva), je v danom prípade irelevantné. Uvedené
skutočnosti sa preukazujú pred príslušnými orgánmi danej krajiny v konaní o vydaní osvedčení o
pôvode tovaru. OLAF nie je orgánom, ktorý by vystavoval osvedčenia o pôvode tovaru. Predmetom
zisťovania OLAF - u nebolo vydanie osvedčenia o pôvode tovaru. Slovenské colné orgány na základe
zistení získaných vyšetrovaním OLAF začali konanie vo veci dodatočného vymerania dovozných platieb

a správu z vyšetrovania OLAF, resp. v nej obsiahnuté skutočnosti použili v súlade s nariadením
č. 883/2013 ako podklad pre rozhodnutie. Colné orgány Slovenskej republiky nemajú žiaden dôvod
zistenia OLAF - u spochybňovať ani vyvracať výsledky vyšetrovania, ktoré OLAF vykonal a ktoré sú
obsiahnuté v jeho záverečnej správe. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na to, že predmetné
vyšetrovanie OLAF nebolo realizované slovenskými colnými orgánmi na území Slovenskej republiky, ale

osobitnou inštitúciou Európskej únie. Colné orgány Slovenskej republiky boli oboznámené s výsledkom
vyšetrovania OLAF, ktoré prebehlo v súlade s príslušnou, aj pre Slovenskú republiku, ako členský
štát záväznou legislatívou Európskej únie. Na základe zistení vyšetrovania boli následne slovenské
colné orgány povinné v zmysle čl. 11 ods. 3 nariadenia č. 883/2009 konať a zabezpečiť, aby bola
výška dovozných platieb, ktorá sa týkala slovenského subjektu (žalobcu), určená v súlade so zisteným

skutkovým stavom veci (konanie o dodatočnom vymeraní colného dlhu). Tento postup je v súlade s
legislatívou Európskej únie i s národnou legislatívou, ktorá s ňou musí byť v súlade.
45. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku nesprávneho posúdenia veci z dôvodu uplynutia
trojročnej prekluzívnej lehoty ustanovenej v čl. 220 ods. 3 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.
októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov

(ďalej len „Colný kódex spoločenstva“), účinného do 30.04.2016, v dôsledku čoho colný úrad nebol
oprávnený dodatočne vymerať colný dlh. V článku 221 ods. 4 Colného kódexu spoločenstva, ktorý colný
úrad aplikoval pri posudzovaní otázky, či uplynula trojročná prekluzívna lehota na oznámenie colného
dlhu,jeuvedené,žeakjecolnýdlhvýsledkomskutku,ktorývčasespáchaniapodliehalzačatiutrestného
konania na súde, jeho výška sa môže na základe podmienok uvedených v platných ustanoveniach

oznámiť dlžníkovi aj po ukončení trojročného obdobia uvedeného v odseku 3. Podľa citovaného článku
221 ods. 3 Colného kódexu spoločenstva sa oznámenie colného dlhu dlžníkovi neuskutoční po ukončení
obdobia troch rokov od dátumu, keď sa nadobudol colný dlh. Toto obdobie sa predlžuje od času,
keď sa podá odvolanie v zmysle článku 243 na obdobie odvolacieho konania. S ohľadom na odlišný
systém trestného práva a úpravy konania orgánov verejnej moci pri stíhaní trestných činov v jednotlivých

členských štátoch Európskej únie, na ktoré sa Colný kódex spoločenstva, vrátane článku 221 ods. 4
vzťahuje, je potrebné interpretovať uvedené ustanovenie s prihliadnutím na konkrétnu právnu úpravu
trestného konania v príslušnom členskom štáte.46. Zo znenia slovenskej a pre slovenské colné orgány záväznej verzie Colného kódexu spoločenstva
vyplýva, že colný dlh možno oznámiť dlžníkovi aj po ukončení trojročného obdobia uvedeného v článku
221 ods. 3 Colného kódexu spoločenstva v prípade, ak je colný dlh výsledkom skutku, ktorý v čase

spáchania podliehal začatiu trestného konania na súde. Colný kódex spoločenstva nevyžaduje, aby
bola trestnosť daného skutku konštatovaná právoplatným rozhodnutím príslušného súdu. Požaduje len,
aby išlo o skutok, ktorý v čase spáchania podliehal začatiu trestného konania na súde, teda aby išlo
o skutok, ktorý môže mať pri splnení všetkých procesných i hmotnoprávnych podmienok príslušných
všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti trestného práva za následok začatie trestného

stíhania a následné podanie obžaloby na súd (teda začatie trestného konania na súde).

IV. Replika sťažovateľa

47. Podaním zo dňa 06.10.2023 sa sťažovateľ vyjadril k vyjadreniu žalovaného ku kasačnej sťažnosti.
48. Sťažovateľ zotrval na tvrdení, že mu nebolo umožnené oboznámiť sa s listinami, na ktoré sa

OLAF v záverečnej správe odvoláva a ktoré majú zásadný význam (k hlavnej otázke pôvod tovaru),
pretože tieto listiny majú byť dôkazy k záverom uvedeným v záverečnej správe. Predložené prepravné
doklady pôvod tovaru nepreukazuje a čo je dôležité zdôrazniť nepreukazujú ani len prepravu z Číny na
územie Hongkongu. Vyjadrenia žalovaného je tiež dôkazom toho, že nenašiel žiadny dôkaz podporujúci
jeho skutkové tvrdenia ani nenašiel odpoveď na argumentáciu sťažovateľa k otázkam vnútroštátnej

právnej úpravy týkajúcej sa utajovaných skutočností. Pretože sťažovateľ predložil svoju argumentáciu k
nariadeniu 883/2013už v kasačnej sťažnosti, odkazuje na ňu v celom rozsahu.
49. Podľa sťažovateľa je právne irelevantné, kde robil OLAF vyšetrovacie úkony ako aj to, že mu
colný úrad poskytoval súčinnosť. Zásadnou skutočnosťou je to, že vo veci colný úrad o záverečnú
správu oprel svoje rozhodnutie ako o dôkaz v správnom konaní, ktorý nie je možné preskúmať, pretože

správne orgány pred sťažovateľom, v rozpore s právnymi predpismi, listiny na ktoré sa záverečná správa
odvoláva a z ktorých odvodzuje že tovar dovezený sťažovateľom má pôvod v Číne, utajili.
50. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení uviedol. „...Vyšetrovaním OLAF-u sa preukázalo, že dovezený tovar je
čínskeho pôvodu, lebo bol vyrobený v Čínskej republike, z ktorej bol zámerne v dôsledku obchádzania
antidumpingových cieľ vyvezený do Vietnamu a Hongkongu. V predmetnej veci sú dôkazom záverečné

správy....“, sťažovateľ argumentoval, že administratívny spis neobsahuje žiadny dôkaz o tom, že tovar
bol vyrobený v Číne, že bol dovezený do Hongkongu a ani Hongkonské colné orgány nepotvrdili
vstup do krajiny. Ak existuje nejaký dôkaz ktorý preukazuje, že tovar bol vyrobený v Číne, mal by byť
súčasťou spisu alebo mal by byť uvedený v záverečnej správe a sťažovateľ má právo z hľadiska práva
na spravodlivý proces a jeho práv priznaných mu právnymi predpismi, na ktoré v kasačnej sťažnosti

poukázal, sa s týmto listinným dôkazom oboznámiť.
51. Žalovaný podľa jeho názoru ignoroval listiny poskytnuté vietnamskými colnými orgánmi, ktoré aj z
hľadiska dokazovania majú odlišnú dôkaznú hodnotu. Toto tvrdenie je potrebné vidieť aj v súvislostiach,
kde žalovaný poukazuje na to, že OLAF viedol vyšetrovanie podľa čl. 35 a 65 nariadenia komisie
č. 2454/1993, a že ide o články, ktoré priamo vykonávajú ustanovenia čl. 23 alebo 24 Colného

kódexu. Následne uvádza: „To, že OLAF vo svojich vyjadreniach neuvádza, podľa ktorého ustanovenia
nadobudol predmetný tovar čínsky pôvod (čl.23 alebo 24 Colného kódexu spoločenstva) je v danom
prípade irelevantné. Uvedené skutočnosti sa preukazujú pred príslušnými orgánmi krajiny...“ Na základe
čoho potom dospel žalovaný k záveru, že tovar bol vyrobený v Číne. Bol vyrobený v Číne preto, že to
napísal OLAF do správy, alebo to vyplýva z toho, že OLAF napísal správu. Poukaz žalovaného na čl. 35

až 63 vykonávacieho nariadenia je dôkazom toho, že argumentačne nezvláda námietky sťažovateľa a
dávasúdunavýberzviacerýchustanovení,ktorévšakabsolútnenepodporujúargumentáciužalovaného
pretože v nich sú uvedené procesne predpisy a formálne náležitosti listín a nie skutočnosti na základ
ktorých sa da zistiť pôvod tovaru. Sťažovateľ nepredložil pri colnom konaní osvedčenie o čínskom
pôvode tovaru, ani nedovážal poľnohospodárske výrobky a pod. Keďže nepredložil doklad o čínskom

pôvode(osvedčenia),nebolozasielanédoČínynapreverenie,aninebolooverovanéčispĺňapredpísanú
veľkosť a pod.. Colné orgány nekonajú na príkaz OLAF- u, ale colne orgány môžu konať vtedy ak
je preukázané, že existujú zákonné dôvody na začatie príslušného konania. Správa OLAF-u môže
byť jedným z dôkazov, ale v žiadnom prípade nie príkazom ako to formuluje žalovaný : „Na základe
zistení vyšetrovania boli následne colné orgány povinné v zmysle čl. 11 ods. 3 nariadenia č.883/2009

konať a zabezpečiť, aby bola výška dovozných platieb, ktorá sa týkala slovenského subjektu /žalobcu)!,
určená v súlade so zisteným skutkovým stavom (konanie o dodatočnom vymeraní colného dlhu).V
konečnomdôsledkusamotnéustanovenie,naktorésažalovanýodvolávavýslovnehovoríoodporúčaní.
Dokonca ani OLAF vo svojej správne neformuluje závery ako príkaz ale dáva iba odporúčanie a pretozákonnosť postupu v správnom konaní je výlučnou vecou colného úradu. Nie je možné správne určiť
výšku dovozných platieb, ak nie je preukázané, že existujú nesporné dôvody na zaťaženie tovaru
dumpingovým clom. Pokiaľ ide o aplikáciu právnych predpisov (nariadenie (803/2009), sťažovateľ

zotrváva na svojom právnom názore.
52. Podľa sťažovateľa nie je zrejmé, odkiaľ má žalovaný poznatok, že: „ Námietky žalobcu, že podľa
colných vyhlásení a k ním predložených dokladov je preukázaný vietnamský a hongkonský pôvod, sú
v danej veci v dôsledku zistení OLAF- irelevantné.“ Zo strany žalovaného ide o hrubé zavádzanie. Na
strane 16 bod 15 sťažovateľ uviedol to, čo tvrdí od argumentácie v správnom konaní. „Aj keď orgány

krajín, z ktorých žalobca doviezol tovar, nepotvrdili pravosť osvedčenia ani to, že tovar má pôvod v
Hongkongu (Vietname), táto skutočnosť nie je dôkazom o tom, že tovar má čínsky pôvod. Vykonanie
obchodných operácií alebo vykonanie prepravných operácií na území Číny, Hongkongu alebo z územia
Číny (vývoz tovaru z tejto krajiny), nie je dôkazom o tom, že tento tovar má pôvod čínsky. Tieto doklady,
ak svedčia o niečom, tak o tom, že tovar je neznámeho pôvodu a to dovtedy, kým sa nepreukáže, že
tovar bol získaný alebo vyrobený v Číne v zmysle čl. 23 alebo má pôvod zmysle čl. 24.

V. Vybraná súvisiaca právna úprava

53. Podľa článku 10 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013
z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom
(OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie
Rady (Euratom) č. 1074/1999 informácie postúpené alebo získané v priebehu externých vyšetrovaní v

akejkoľvek forme sú chránené príslušnými ustanoveniami.
54. Podľa článku 10 ods. 2 nariadenia č. 883/2013 informácie postúpené alebo získané v priebehu
interných vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú predmetom služobného tajomstva a sú chránené predpismi
platnými pre inštitúcie Únie.
55. Podľa článku 10 ods. 3 nariadenia č. 883/2013 dotknuté inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry

zabezpečia, aby sa dodržiavala dôvernosť vyšetrovaní vedených úradom, ako aj legitímne práva
dotknutých osôb, a aby sa v prípade začatia súdneho konania dodržali všetky vnútroštátne predpisy
vzťahujúce sa na takéto konania.
56. Podľa článku 11 ods. 1 nariadenia č. 883/2013 po uzavretí vyšetrovania úrad pod dohľadom
generálneho riaditeľa vypracuje správu. Táto správa obsahuje informácie o právnom základe

vyšetrovania, uskutočnených procesných krokoch, zistených skutočnostiach a ich predbežnej právnej
kvalifikácii, odhadovanom finančnom vplyve týchto skutočností, dodržiavaní procesných záruk v súlade
s článkom 9 a o záveroch vyšetrovania. Pripájajú sa k nej odporúčania generálneho riaditeľa o
tom, či je potrebné prijať opatrenia alebo nie. V týchto odporúčaniach sa v relevantných prípadoch
uvedie akékoľvek disciplinárne, správne, finančné alebo justičné opatrenie zo strany inštitúcií, orgánov,

úradov a agentúr, ako aj príslušných orgánov dotknutých členských štátov, pričom sa špecifikujú
predovšetkým odhadované sumy, ktoré sa majú nahradiť, a vymedzí predbežná právna kvalifikácia
zistených skutočností.
57. Podľa článku 11 ods. 1 nariadenia č. 883/2013 pri vypracúvaní takýchto správ a odporúčaní sa
zohľadní vnútroštátne právo dotknutého členského štátu. Správy vypracované na takomto základe

predstavujú prípustný dôkaz v správnych alebo súdnych konaniach členského štátu, v ktorých sa ich
použitie ukáže ako nevyhnutné, rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok ako administratívne
správy vypracované národnými administratívnymi inšpektormi. Tieto správy podliehajú takým istým
pravidlám hodnotenia, aké sa uplatňujú na administratívne správy, ktoré vypracovali vnútroštátni
administratívni inšpektori, a majú rovnakú dôkaznú silu ako tieto administratívne správy.

58. Podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 199/2004 Z. z. ak sa použije postup podľa osobitného predpisu,
colný úrad oznámi dlžníkovi sumu colného dlhu doručením písomného rozhodnutia o vymeraní colného
dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu v správnom konaní.
59. Podľa § 53 ods. 4 zákona č. 199/2004 Z. z. colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak
colnýdlhvznikolvsúvislostiskonaním,ktore´včasejehouskutočneniamaloznakytrestnéhočinu,colný

úrad môže oznámiť dlžníkovi sumu colného dlhu najneskôr v lehote desiatich rokov odo dňa jeho vzniku.
60. Podľa článku 77 ods. 1 písm. a) Nariadenia 952/2013 Colného kódexu Únie colný dlh pri dovoze
vzniká prepustením tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, a ktorý podlieha dovoznému clu, do jednéhoz týchto colných režimov prepustenie do voľného obehu vrátane prepustenia podľa ustanovení o
konečnom použití.
61. Podľa článku 77 ods. 2 Colného kódexu Únie colný dlh vzniká v okamihu prijatia colného vyhlásenia.

62. Podľa článku 77 ods. 3 Colného kódexu Únie dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho
zastúpenia je dlžníkom aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podáva. Ak je colné vyhlásenie v
súvislosti s jedným z colných režimov uvedených v odseku 1 vyhotovené na základe údajov, v dôsledku
ktorých nebolo celé dovozné clo alebo jeho časť vybraná, osoba, ktorá poskytla údaje potrebné na
vyhotovenie colného vyhlásenia a ktorá vedela alebo mala vedieť, že takéto údaje nie sú pravdivé, je

takisto dlžníkom
63. Podľa 102 ods. 2 Colného kódexu Únie ak sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má
zaplatiť, rovná sume uvedenej v colnom vyhlásení, prepustenie tovaru colnými orgánmi je rovnocenné
oznámeniu colného dlhu dlžníkovi.
64. Podľa 102 ods. 3 Colného kódexu Únie ak sa odsek 2 neuplatňuje, colné orgány oznámia dlžníkovi
colný dlh, keď z ich strany bude možné určiť sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť,

a keď budú môcť vydať rozhodnutie.
65. Podľa článku 103 ods. 1 Colného kódexu Únie colný dlh sa dlžníkovi nesmie oznámiť po uplynutí
lehoty troch rokov odo dňa, keď vznikol.
66. Podľa článku 103 ods. 2 Colného kódexu Únie ak colný dlh vznikol v dôsledku činu, ktorý v čase,
keď bol spáchaný, mohol viesť k trestnému súdnemu konaniu, trojročná lehota stanovená v odseku 1

sa v súlade s vnútroštátnym právom predlžuje na minimálne päť rokov a maximálne 10 rokov.
67. Podľa čl. 105 ods. 1 Colného kódexu Únie ak colný dlh vznikol v dôsledku prijatia colného vyhlásenia
na prepustenie tovaru do iného colného režimu ako je colný režim dočasné použitie s čiastočným
oslobodením od dovozného cla alebo v dôsledku akéhokoľvek iného úkonu, ktorý má rovnaký právny
účinok ako takéto prijatie, colné orgány zapíšu sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má

zaplatiť, do účtovnej evidencie do 14 dní od prepustenia tovaru.
68.Podľa§12zákonač.222/2004Z.z.dovozomtovarujevstuptovaruzúzemiatretíchštátovnaúzemie
Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak
tento zákon neustanovuje inak.
69. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká

prepustením tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitia.
70. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť pri tovare podlˇa odseku 1 vzniká
dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v
ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia.
71. Podľa § 69 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. pri dovoze tovaru je povinna´ platiť daň osoba, ktorá´ je

dlžníkom podlˇa colných predpisov, ak § 84a ods. 3 neustanovuje inak.

VI. Právne názory kasačného súdu

72. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky ako súdu

príslušnému na konanie a rozhodnutie. Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu v
medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení,
že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2
písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods.
2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k

záveru, že kasačná sťažnosť bola podaná dôvodne.
73. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
74.PredmetomkasačnéhokonaniavdanejvecibolrozsudokKrajskéhosúduvTrnaveč.k.20S/57/2022

- 269 zo dňa 22. marca 2023, ktorým podľa § 190 zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. 1700401/134882/2017 zo dňa 07.06.2017.
75. Významnou žalobnou námietkou sťažovateľa bola výhrada k priebehu konania pred správnymi
orgánmi. Sťažovateľ v rámci namietaného priebehu administratívneho konania označil za nedostatočné
zistenie skutkového stavu a poukázal na neúplnosť spisov predložených správnemu súdu. Sťažovateľ

považoval z porušené svoje právo na spravodlivý proces, namietal porušenie procesných ustanovení
tým, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do príloh záverečnej správ OLAF, že sa k týmto podkladom
nemohol vyjadriť, brániť sa a prípadne predložiť alebo navrhnúť na obranu svojich práv dôkazy. V
súvislosti pre posúdenie veci podstatných skutočností vyplývajúce z „utajených“ príloh záverečnýchspráv OLAF sťažovateľ kritizoval, že nie len správnymi orgánmi ale i správnym súdom bolo porušené
jeho právo účastníka na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky. VO vzťahu k správnemu súdu sťažovateľ poukázal na to,

že správny súd argumentáciu k námietke sťažovateľa „vybavil“ citáciou čl. 11 nariadenia č. 883/2013
bez akejkoľvek úvahy.
76. Odôvodnenie kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku venuje námietke okolností súvisiacich s
otázkou úplnosti, zákonnosti a vecnej správnosti podkladov (zistení) správnych orgánov a namietanému
porušeniu procesných práv sťažovateľa ako účastníka konania, ktore´ mohlo matˇ za následok vydanie

nezákonného rozhodnutia, dva odseky (ods. 32 a ods. 33) ktoré sú citáciou jeho predchádzajúceho
rozsudku zo dňa 28.11.2018 a v ktorých len stroho uvádza, že dôkazom o čínskom pôvode predmetného
tovaru dovezeného na územie Únie z Hongkongu a Vietnamu sú záverečné správy Európskeho úradu
pre boj proti podvodom (OLAF) č. OF/2012/0948/B1 a OF/2014/0748/B1, v obsahu ktorých bola
popísaná vyšetrovacia činnosť úradu v tejto veci a pôvod konštatovaných zistení, ako aj identifikovaní
nielen prepravcovia tovaru, ale aj jeho čínsky výrobca, pričom podľa právneho súdu hodnovernosť

týchto správ sťažovateľ nespochybnil, keď nepredložil ani neuviedol žiaden dôkaz odôvodňujúci vznik
pochybností o správnosti záverov prijatých kompetentným vyšetrovacím orgánom.
77. Správny súd záverom odôvodnenia svojho rozsudku zopakoval, že zásadným dôkazom o čínskom
pôvode tovaru deklarovaného žalobcom ako tovar s pôvodom vo Vietname a v Hongkongu sú práve
záverečné správy OLAF pre potreby daňového konania dostatočne podrobne ozrejmujúce, na základe

akých skutočností bol záver o pôvode tovaru prijatý a že boli zachované procesné práva žalobcu tým,
že bol so záverečnými správami OLAF oboznámený a mal možnosť sa k nim vyjadriť, pričom poukázal
na to, že podklady, z ktorých vyšetrovací orgán pri vypracovaní správ vychádzal a ktoré sú predmetom
služobnéhotajomstvavzmyslečlánku10ods.2Nariadeniač.883/2013akoinformáciepostúpenéalebo
získanévpriebehuinternýchvyšetrovaní,pričomžalobcavkonaníneidentifikovalžiadenprávnypredpis,

z ktorého ustanovení by vyplývalo jeho právo s takto chránenými písomnosťami sa oboznamovať a
podmienky oboznámenia podľa ktorého by prípadne splnil.
78. Kasačný súd k tvrdeniu správneho súdu, že sťažovateľ v konaní neidentifikoval žiaden
právny predpis, z ktorého ustanovení by vyplývalo jeho právo sa oboznamovať písomnosťami
chránenými Nariadením č. 883/2013 uvádza, že nie konanie sťažovateľa ako účastníka konania je

predmetom súdneho prieskumu, ale je ním posúdenie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy
napadnutých správnou žalobou a ich postup v administratívnom konaní, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí
predchádzalo. Žalobca v správnej žalobe nemusí vždy explicitne identifikovať konkrétne ustanovenie
zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Pre konanie o žalobe postačuje,
keď žalobca v správnej žalobe opíše svoju námietku týkajúcu zákonnosti rozhodnutia alebo postupu

správnehoorgánudostatočnezrozumiteľneakonkrétne,abysprávnysúdznejvedelextrahovaťžalobný
bod uvedený v § 191 ods. 1 SSP. Zároveň je potrebné uviesť, že sťažovateľ rozpor s konkrétnymi
ustanoveniami právnych predpisov v postupe správnych orgánov uviedol v správnej žalobe, a preto bolo
na mieste a povinnosťou správneho súdu na tieto tvrdenia reagovať adekvátnou argumentáciou.
79. Slovenská republika je viazaná Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, to

znamená, že v Slovenskej republike má každá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý
proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne
konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. Tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie
správne. Princípmi spravodlivého súdneho konania sú najmä princíp „rovnosti zbraní“, „kontradiktórnosť
súdneho konania“, „právo osobnej prítomnosti na konaní“ a „zákaz inkriminácie vlastnej osoby“.

80. V ustanovení § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou z
nich je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri
rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými
právnymi predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv,
ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho

konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho
poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z
obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli
náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny

orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac
zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).
81. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí
prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgánnie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov (§ 32 ods. 1 správneho poriadku).
Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie
úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia

správneho orgánu. Správny orgán je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy
vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležité odôvodniť v odôvodnení
rozhodnutia (47 ods. 3 správneho poriadku). Súd v žiadnom prípade nespochybňuje právomoc
správneho orgánu určovať rozsah zisťovaných skutočností, ako aj výber dôkazných prostriedkov,
ktorá vyplýva z jeho vrchnostenského postavenia, z vyšetrovacieho princípu, na ktorom je správne

konanie založené a taktiež zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania, to však neznamená, že
hodnotenie dôkazov má byť prejavom svojvôle správneho orgánu, práve naopak. Ako vyplýva z
judikatúry Najvyššieho súdu SR ( napr. rozhodnutie sp. zn. 8Sžo 87/2008) správny orgán môže pristúpiť
k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal úkony s
cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch.
82. V danom prípade oba správne orgány opreli svoje rozhodnutia o závery OLAF premietnuté do jeho

záverečnýchspráv.Nazákladetýchtopodkladovsprávneorgánydeklarovalizáveryvyjadrenévosvojich
rozhodnutiach. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na postavenie OLAF v právnom poriadku.
Záveryzjehošetrenínemôžusamiosebevyvolávaťúčinkyrozhodnutiaslovenskéhosprávnehoorgánu.
V zmysle komunitárneho práva tvorí správa OLAF „prijateľný dôkaz“ v správnom konaní. Komisie pritom
majú povinnosť zabezpečiť, aby sa pri vypracovaní správy zohľadnili procesné požiadavky stanovené

štátnou legislatívou daného členského štátu. Všetky použité podklady musia byť k správe priložené.
83. Správa OLAF nie je podkladovým rozhodnutím pre správny orgán záväzným, o ktorom by si správny
orgán nemohol urobiť vlastný úsudok. Kasačný súd zdôrazňuje, že vo zvýšenej miere to platí aj pre
správny súd, ktorý otázku, o ktorej ma´ právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci, si môže spra
´vny su´d posúdiť sám. Keďže právny poriadok pre atakovanie záverečnej správy neustanovil osobitný

procesný postup, je práve na správnom orgáne a následne na správnom súde, aby správnosť jeho
záverov podrobil testu vecnej správnosti a legality.
84. Z uvedeného je nepochybné, že postup oboch správnych orgánov v tomto konaní musí byť v súlade
so správnym poriadkom platným v Slovenskej republike. Z tohto dôvodu záverečná správa nemôže
byť považovaná za dôkaz nad dôkaz a byť automaticky a nekriticky vnímaná bez jej súladu alebo

komplementácie s inými dôkazmi.
85. Súd rozhodujúci o správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, pokiaľ má preskúmať
obsahovú správnosť záverov a úvahy napadnutého rozhodnutia, nemôže tak urobiť bez oboznámenia a
právnehoposúdeniavšetkýchprerozhodnutieprávnevýznamnýchpodkladov.Nemožnozapostačujúce
považovať nekritické prevzatie záverov správ OLAF bez ich dôsledného preštudovania vrátane príloh,

ktoré, ako vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného, predstavovali dôležité zistenia OLAF zodpovedné za
záverečné hodnotenia uvedené v správach k pôvodu predmetného tovaru dovezeného na územie Únie.
86. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či sa vôbec správny súd oboznámil s
podkladmi pre rozhodnutie správneho orgánu v potrebnom rozsahu, teda aj vrátane príloh záverečných
správ, pričom práve tieto boli zásadné pre sporné závery o pôvode tovaru a tvoria základ pre obe

rozhodnutia správnych orgánov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tak nevedno, či správny súd
riadne preskúmal spisový materiál a či mohol preskúmať obsahovú správnosť záverov a úvahy
oboch napadnutých rozhodnutí. Pokiaľ nie je zrejmé, že sa správny súd oboznámil s dokumentami,
na ktoré sa záverečné správy OLAF odvolávajú a nie je zrejmé ako ich v kontexte s ostatnými
dôkazmi vecne hodnotil, nemožno ako relevantnému prisvedčiť záveru správneho súdu, že z obsahu

administratívneho spisu mal bez pochybností za preukázané, že dôkazy zabezpečené v administratívam
konaní postačovali na konštatovanie o pôvode tovaru, ako ich prezentoval žalovaný a pred ním
prvostupňový správny orgán v rozhodnutiach napadnutých správnou žalobou a že správne orgány vec
po právnej stránke správne posúdili.
87. Spornou medzi účastníkmi bola otázka právneho nároku sťažovateľa oboznámiť sa s prílohami k

záverečným správam OLAF.
88. Ako vyplýva z ustanovení nariadenia č. 883/2013 citovaných v časti VI. odôvodnenia tohto
rozhodnutia, informácie postúpené alebo získané v priebehu interných vyšetrovaní OLAF sú predmetom
služobného tajomstva a sú chránené predpismi platnými pre inštitúcie Únie. Dotknuté inštitúcie, orgány,
úrady alebo agentúry zabezpečia, aby sa dodržiavala dôvernosť vyšetrovaní vedených úradom, ako

aj legitímne práva dotknutých osôb, a aby sa v prípade začatia súdneho konania dodržali všetky
vnútroštátne predpisy vzťahujúce sa na takéto konania.
89. Článok 10 ods. 3 nariadenia č. 883/2013 určuje orgánu verejnej správy členského štátu pri nakladaní
sinformáciamipostupovaťprikonaniachpodľavnútroštátnychpredpisov.VprípadeSlovenskejrepublikyje takýmto predpisom predovšetkým zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky na
ochranu utajovaných skutočnosti´ a limitovaných informácií, práva a povinnosti právnických osôb a

fyzických osôb pri tejto ochrane, pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu a ďalsˇích štátnych
orgánov vo vzťahu k utajovaným skutočnostiam a limitovaným informáciám.
90. Utajovanou skutočnosťou je informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú
vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred neoprávnenou manipuláciou. Okrem
informácií určených tuzemským pôvodcom môžu byť utajovane´ skutočnosti chránené i orgánom alebo

inštitúciou mimo územia Slovenskej republiky, pričom pokiaľ sú postúpene´ Slovenskej republike sú
chránené rovnako podlˇa zákona č. 215/2004 Z. z., ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou
je Slovenska´ republika viazaná. V danom prípade pokiaľ by mali byť informácie, ktoré obsahovali
písomnosti tvoriace prílohy k záverečným správam OLAF utajovanými skutočnosťami, zrejme boli
zverené slovenskému správnemu orgánu konajúcemu v predmetnej veci. Kasačný súd vychádza z
nasledovných dvoch východísk. Podľa zákona č. 215/2004 Z. z. Že Národný bezpečnostný úrad vedie

centrálny register utajovaných skutočností, v ktorom sú evidovane´ všetky (mimo poskytovaných medzi
spravodajskými službami) utajovane´ skutočnosti poskytnuté i prijate´ v rámci medzinárodnej spoluprác
a že štátne orgány a právnické osoby, ktore´ poskytujú a prijímajú utajovane´ skutočnosti v rámci
medzinárodnej spolupráce sú povinne´ zriadiť po schválení vlastne´ registre utajovaných skutočností
alebo koncový register.

91. Z odôvodnenia správneho súdu vôbec nevyplýva, či vyššie uvedené kritériá pre utajované
skutočnosti sa týkali aj sporných príloh k záverečným správam OLAF a že z dôvodov podľa zákona
nebolo možné s nimi oboznámiť sťažovateľa.
92. Za hodné zreteľa v tejto súvislosti kasačný súd považuje posúdenie situácie sťažovateľa, ktorému
nebolo umožnené nahliadnuť do príloh k záverečným správam, aj z hľadiska, že zákon č. 215/2004

Z. z. umožňuje za určitých okolností v rozsahu nevyhnutne potrebnom oboznámiť sa s utajovanými
skutočnosťami aj nepovolanej osobe (osobe, ktoré nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými
skutočnosťami alebo ktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami nad rozsah
jej oprávnenia).
93. Zvlášť je potrebné pripomenúť, že článok 10 ods. 3 nariadenia č. 883/2013 priamo nabáda orgán

verejnej správy členského štátu pri nakladaní s informáciami postupovať tak, aby zachoval legitímne
práva dotknutých osôb. Utajenie informácie dotýkajúcej sa práv osoby možno považovať za adekvátne
len v rozsahu v demokratickej spoločnosti nevyhnutnom a za podmienok definovaných zákonom, pričom
trebatieždbaťoto,abyzákladnépráva(slobody)utajenímboliporušené(obmedzené)lenvnevyhnutnej
miere, nie viac ako je to potrebné na dosiahnutie zákonom uznaného cieľa, na ktorý utajenie slúži. V

podmienkach súdenej veci bolo potrebné dať do pomeru záujem chránený utajením sporných príloh k
záverečným správam s právami účastníka administratívneho konania na spravodlivý proces. Nemožno
totiž opomínať, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj zabezpečenie
riadneho práva účastníka konania na obhajobu a v prípade obmedzenia tohto práva zo zákonných
dôvodovmáúčastníkkonaniaprávonavysvetlenie,ktorédávajasnéazrozumiteľnéodpovedesúvisiace

s takýmto obmedzením.
94. Kasačný súd konštatoval, že žiadnej z vyššie uvedených a zároveň právne relevantných otázok
sa správny súd v napadnutom rozsudku nevenoval. Za zákonné a spravodlivé rozhodnutie možno
pritom považovať len také rozhodnutie, ktoré obsahuje dostatok dôvodov vysvetľujúcich právne závery
uvedenévovýrokurozhodnutia.Absenciapotrebnýchúvahvodôvodnenínapadnutéhorozsudkubránila

v možnosti adekvátne reagovať účastníkovi v podanej kasačnej sťažnosti a procesne brániť svoje práva.
95. V danom kontexte je potrebné zdôrazniť, že konanie podľa piatej časti SSP o opravnom prostriedku
proti rozsudku správneho súdu nie je apeláciou. Prvostupňové súdne rozhodnutie je posudzované
aj z hľadiska adekvátnosti jeho argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých
logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny súd vydal meritórne rozhodnutie. Je nad

rámec povinností kasačného súdu hľadať resp. domýšľať spojitosť skutkového stavu vyplývajúceho
zo súdneho spisu ba dokonca až z pripojeného spisu správneho orgánu so závermi správneho súdu
uvedenými v jeho rozhodnutí. Posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov kasačnou sťažnosťou
napadnutého rozsudku možno len v prípade jeho náležitého zrozumiteľného odôvodnenia. Nie je úlohou
kasačného súdu nahrádzať rolu súdu nižšieho stupňa. Kasačný súd zdôrazňuje, že nie je vhodným

a zároveň ani zákonným posudzovať v kasačnom konaní zákonnosť rozhodnutia a predchádzajúceho
administratívneho konania od počiatku ale len v súvislosti so závermi rozhodnutia správneho súdu.
Možnosť posúdenia zákonnosti je však úzko spätá s riadnym odôvodnením a naopak je vylúčená pri
absentujúcom alebo nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku.96. Subjekty dotknuté rozhodnutím súdu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých súd ako orgán verejnej správy vo veci

rozhodol, je treba považovať za prejav znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému
práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia,
extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné
zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené,
alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú.

Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Účastníkovi súdneho
konania dotknutému takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať
proti záverom rozhodnutia.
97. Možno zhrnúť, že kasačný súd dospel k záveru, že sa správny súd v napadnutom rozsudku
riadne nezaoberal fundamentálnou otázkou zákonnosti postupu voči sťažovateľovi znemožnením mu
oboznámiť sa so spornými prílohami záverečných správ OLAF a vyjadriť sa k nim. Zároveň v odôvodnení

napadnutého rozsudku správny súd nijako tieto prílohy v rozsahu, ktorý mu prípadný (správnym
súdom nešpecifikovaný) osobitný režim týchto listín umožňuje, vecne a právne nezhodnotil. Tento
nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku mal za následok porušenie práva účastníkov na
spravodlivú proces. Uvedený nedostatok nemožno zhojiť v konaní pred kasačným súdom. Vzhľadom na
dvojinštančnosť správneho súdneho konania a s tým spojenú dvojinštančnosť hodnotenia skutočností

rozhodných pre právne posúdenie veci, v záujme zachovania práva účastníkov súdneho konania na
spravodlivý súdny proces nie je účelné napraviť tento stav súdom kasačným, a to za účelom predídenia
vydaniu rozhodnutia vo veci bez možnosti podania opravného prostriedku. Zásada zachovania práva
oboch strán sporu na spravodlivý súdny proces v tomto prípade prevyšuje nad zásadou hospodárnosti
konania. Z do^vodov uvedeny´ch vysˇsˇie Najvysˇsˇi´ spra´vny su´d napadnuty´ rozsudok podlˇa § 462

ods. 1 v spojeni´ s § 440 ods. 1 pi´sm. f) SSP zrušil a vrátil vec správnemu súdu na dˇalsˇie konanie.
98. Kasačný súd sa nestotožnil s námietkou týkajúcu sa oneskoreného vymerania colného dlhu.
Sťažovateľ tvrdil, že v jeho prípade sa na oznámenie colného dlhu vzťahovala trojročná lehota.
Posúdenie tejto otázky správnymi orgánmi akceptovanej správnym súdom považoval kasačný súd za
súladný s článkom 103 ods. 2 Colného kódexu Únie v spojení s § 53 ods. 4 colného zákona. Colný

kódex Únie umožňuje oznámiť colný dlh aj po trojročnej lehote, a to za predpokladu, že je colný dlh
výsledkom skutku, ktorý v čase spáchania podliehal začatiu trestného konania na súde. Colný kódex
Únie nevyžaduje aj reálne začatie a ukončenie trestného súdneho konania, ani aby bola trestnosť
predmetného skutku konštatovaná súdnym rozhodnutím. Pre predĺženie lehoty na oznámenie colného
dlhu postačuje, aby išlo o skutok, ktorý sa týkal vzniku colného dlhu a ktorý môže byť dôvodom pre

začatie trestného stíhania a následné podanie obžaloby na súd. Uvedenie nesprávnych údajov v colných
vyhláseniach môže byť považované za konanie trestného charakteru.
99. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd postupoval podľa ustanovenia § 462 ods. 1
SSP a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. vec vrátil na konanie Správnemu súdu v Bratislave.

Tento súd je podľa § 469 SSP viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu.
100. V ďalšom konaní sa správny vysporiada so všetkými okolnosťami potrebnými pre vyvodenie svojho
právneho záveru. Vysporiada sa s otázkou, či prílohy k záverečnej správe OLAF boli skutočne utajované
skutočnosti, posúdi zákonnosť neumožnenia oboznámiť sa s nimi sťažovateľom, prípadne v možnom
rozsahu k prílohám ku záverečným správam zaujme právne stanovisko. Myšlienkový postup správneho

súdu musí byť v odôvodnení rozsudku dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené a osvedčené
rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia
rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia tak, aby bolo presvedčivé.
101. Podľa § 467 ods. 2 SSP o trovách konania rozhodne správny súd samostatným uznesením.
102. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139

ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.