Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4S/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200213
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Kolibáb

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5020200213.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca

spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci
žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, P.O.BOX
218, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o, so sídlom Hrnčiarska 29, Košice,
proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné
prostredie, so sídlom Vysokoškolákov 8556, Žilina, a ďalších účastníkov konania: 1. CTPark Námestovo,
spol. s.r.o., so sídlom Laurinská 18, Bratislava, IČO: 36 007 102, právne zastúpený: Stentors advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Hodžovo nám. 2A, Bratislava, 2. Hotel Altis Rezort, s.r.o. so sídlom

Oravská Priehrada 612, Trstená, IČO: 31 431 127, 3. Lesy Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod
Námestovo, so sídlom Miestneho priemyslu 569, Námestovo, 4. Slovenský pozemkový fond, so sídlom
Búdková 36, Bratislava – Staré Mesto, IČO: 17 335 345, 5. Slovenský vodohospodársky podnik,
štátny podnik Piešťany, so sídlom Nábrežie Ivana Krasku 3/834, Piešťany, 6. Oravská vodárenská
spoločnosť, a.s., so sídlom Bysterecká 2180, Dolný Kubín, IČO: 36 672 254, 7. Mesto Námestovo, so
sídlom Cyrila a Metoda 6, Námestovo, 8. Architektura & Design spol. s.r.o., so sídlom Matejkova 51,
Bratislava – Karlova Ves, IČO: 46 464 557, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-

ZA-OOP3-2020/005909-004 zo dňa 26.3.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný úrad Námestovo, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako miestny orgán štátnej správy
podľa § 2 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ako príslušný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie podľa § 5 zákona č.
525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v platnom znení a ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa § 61 písm. a), c) zákona
č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako ,,vodný zákon“) a špeciálny stavebný úrad podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako ,,stavebný
zákon“) na základe žiadosti stavebníka – Accentis Námestovo, s.r.o. (ďalej aj ako ,,stavebník“) a na
základe výsledku vykonaného vodoprávneho konania, vykonaného konania o dodatočnom povolení
stavby spojenom s kolaudáciou stavby, predložených dokladov a projektovej dokumentácie rozhodol

rozhodnutím č. OU-NO-OSZP-2019/013016 zo dňa 13.9.2019 tak, že stavebníkovi vydal povolenie:
I. podľa § 21 od. 1 písm. d) vodného zákona v spojení s § 9 Nariadenia vlády SR č. 269/2010 Z.z., ktorým
sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd na osobitné užívanie vôd – vypúšťanie
vôd z povrchového odtoku cez novovybudovaný výustný objekt do Oravskej priehrady v k.ú. A.. Časováplatnosť do 30.6.2029. Zároveň bolo v predmetnom rozhodnutí taxatívne stanovených 10 podmienok
povolenia na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd.
II. podľa § 26 ods. 1 a 4, ako aj 52 vodného zákona a podľa § 88a stavebného zákona dodatočne povolil

zrealizovanú vodnú stavbu: ,,CAMPUS – NÁMESTOVO FÁZA 6, SO 33/6 Výrobno – skladová hala“:
SO 13/6 Areálová kanalizácia – splašková SO 14/6 Areálová kanalizácia . dažďová, SO 15/6 Areálový
vodovod. Projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie vypracovala Architektura & Design spol.
s.r.o., projektová kancelária, popis stavby: SO 13/6 Areálová kanalizácia – splašková, SO 14/6 Areálová
kanalizácia – dažďová, SO 15/6 Areálový vodovod. Stavba sa zrealizovala na pozemkoch parcela č. C

KN 42/78 a 42/80 v k.ú. A., ku ktorým má stavebník iné práva v zmysle § 139 ods. 1 stavebného zákona.
Výustný objekt z dažďovej kanalizácie je zrealizovaný na parcelách č. C KN 39/7, 39/8 k.ú. A., ktoré sú
vo vlastníctve Lesov SR (doložený súhlas s rekonštrukciou).
III. po posúdení návrhu podľa § 26 ods. 3 vodného zákona a § 82 ods. 1 stavebného zákona povolil
užívanie vodnej stavby ,,CAMPUS – NÁMESTOVO FÁZA 6, SO 33/6 Výrobno – skladová hala“: SO 13/6
Areálová kanalizácia – splašková, SO 14/6 Areálová kanalizácia – dažďová, SO 15/6 Areálový vodovod.

Účel užívania stavby: napojenie novej výrobno – skladovej haly na existujúce vnútro areálové rozvody
pitej vody, splaškovej kanalizácie, vybudovanie dvoch odlučovačov ropných látok a odvedenie vôd
z povrchového odtoku dažďovou kanalizáciou cez rekonštruovaný výustný objekt do Oravskej priehrady.
Pre užívanie stavby boli v predmetnom rozhodnutí podľa § 82 ods. 2 a 3 stavebného zákona určené
konkrétne podmienky.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podalo odvolanie Združenie domových samospráv, o.z. v procesnom
postavení dotknutej verejnosti. V odvolaní poukázalo na § 16a ods. 14 vodného zákona. Malo za to,
že ust. § 16a ods. 23 vodného zákona predstavuje zákonný zákaz vydať stavebné povolenie bez
zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody, ktorým sa do slovenského právneho
poriadku transformovala Rámcová smernica o vode č. 2000/60/ES. Poukázalo aj na § 19 zákona

o životnom prostredí a vyslovilo názor, že postup stavebného úradu v časti overujúcej splnenie verejných
záujmov ochrany vôd je nedostatočný a zrejme aj v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad si údajne zaistil rozhodnutie Okresného úradu Žilina (ako
okresného úradu v sídle kraja) pod sp. zn. OU-NO-OSZP2-2019/018020-06/Mac, avšak spisová značka
svedčí, že to bolo stanovisko Okresného úradu Námestovo, čím je pochybnosť o tom, či predmetné

rozhodnutie vydal príslušný úrad a či skutočne boli splnené ustanovenia § 16a vodného zákona.
V rámci doplňujúceho dokazovania podľa § 56 Správneho poriadku navrhlo zabezpečiť zjednocujúce
stanovisko k odvolaniu podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona. Zároveň vyslovilo požiadavku, aby bolo
oboznámené s podkladmi odvolacieho konania pre účely vyjadrenia sa v zmysle § 33 ods. 2 a § 56
Správneho poriadku.

3. O vyššie uvedenom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2020/005909-004 zo
dňa 26.3.2020 tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolaním napadnuté rozhodnutie č.
OU-NO-OSZP-2019/013016 zo dňa 13.9.2019 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia popísal
priebeh administratívneho konania, keď uviedol, že dňa 2.7.2019 bola na Okresný úrad Námestovo,
odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj ako ,,orgán verejnej správy prvého stupňa“) podaná

stavebníkom žiadosť o vydanie dodatočného povolenia v spojení s kolaudáciou stavby v zmysle §
26 vodného zákona a v súlade s § 88a stavebného zákona na stavbu (označenú už v bode 1 tohto
rozsudku) a súčasne žiadosť o vydanie povolenia na osobitné užívanie vôd podľa § 21 ods. 1 písm.
d) vodného zákona vypúšťanie vôd z povrchového odtoku cez novovybudovaný výustný objekt do
Oravskej priehrady, k.ú. A., ktoré súvisí s povoľovanou vodnou stavbou. Dňom podania žiadosti bolo

začaté konanie o vydanie dodatočného povolenia stavby v spojení s kolaudáciou stavby a vodoprávne
konanie. Mesto Námestovo vydalo súhlasné záväzné stanovisko podľa § 120 stavebného zákona
s vydaním stavebného povolenia na vodné stavby, ktoré je zároveň záväzným stanoviskom podľa
§ 140b stavebného zákona zo dňa 7.8.2019. Poukázal na to, že navrhovaná činnosť ,,CAMPUS
Fáza 6 – Páleničky, výrobno-skladová hala“ bola predmetom zisťovacieho konania podľa zákona

č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,zákon o posudzovaní vplyvov“). Príslušný orgán štátnej správy na úseku posudzovania vplyvov
na životné prostredie – Okresný úrad Námestovo, odbor starostlivosti o životné prostredie po ukončení
zisťovacieho konania vydal rozhodnutie č. OU-NO-OSZP-2019/001131 zo dňa 23.1.2019, právoplatné
dňom 12.3.2019 o tom, že navrhovaná činnosť ,,CAMPUS Fáza 6 – Páleničky, výrobno-skladová hala“

sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Špeciálny stavebný úrad v súlade s § 58a
ods. 3 stavebného zákona listom č. OU-NO-OSZP-2019/013016 zo dňa 2.7.2017 zverejnil kópiu žiadosti
a údaje o prístupe verejnosti k rozhodnutiu zo zisťovacieho konania č. OU-NO-OSZP-2019/001131 zo
dňa 23.1.2019 s tým, že údaje sú zverejnené na úradnej tabuli a webovom sídle Okresného úraduNámestovo, odbor starostlivosti o životné prostredie počas trvania konania až do jeho právoplatného
ukončenia. Orgán verejnej správy prvého stupňa oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom
štátnej správy listom č. OU-NO-OSZP-2019/013016 zo dňa 2.7.2019 začatie vodoprávneho konania

a konania o dodatočnom povolení stavby spojeného s kolaudáciou stavby a nariadenie ústneho
pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním.
4. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah, resp. vyhodnotenie námietok podaných
účastníkom konania – Združením domových samospráv o.z. Mal za to, že orgán verejnej správy sa
jednotlivými námietkami zaoberal dostatočne, pričom sa plne stotožnil s vysporiadaním sa s obsahom

podaných námietok a ich odôvodnením. Ďalej poukázal na priebeh ústneho pojednávania spojeného
s miestnym zisťovaním vykonaného dňa 23.7.2019 a prerokovanie pripomienok. Taktiež uviedol, že
o začatí vodoprávneho konania, konania o dodatočnom povolení stavby spojeného s kolaudáciou
stavby boli účastníci konania podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku upovedomení, ako aj o možnosti
vyjadriť s k podkladom rozhodnutia, resp. možnosti uplatniť svoje pripomienky a návrhy najneskôr pri
ústnom konaní s tým, že inak sa na ne neprihliadne. Poukázal aj na jednotlivé podklady predložené

stavebníkom. Rovnako uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa konštatoval, že vzhľadom
na posúdenie z hľadiska zámerov a cieľov územného plánovania a starostlivosti o životné prostredie
špeciálny stavebný úrad dospel k záveru, že zrealizovaná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami.
Okresný úrad Námestovo, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako príslušný orgán štátnej správy
na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie vydal dňa 5.8.2019 záväzné stanovisko č. OU-

NO-OSZP-2019/007978, v ktorom konštatoval, že navrhovaná činnosť ,,CAMPUS Fáza 6 – Páleničky,
výrobno skladová hala“ bola posudzovaná v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov. Bolo taktiež vydané
rozhodnutie č. OU-NO-OSZP-2019/001131 zo dňa 23.1.2019. V rámci posudzovania navrhovanej
činnosti boli stanovené požiadavky, ktoré bolo potrebné dodržať v nasledujúcich konaniach. Porovnaním
predloženého projektu pre dodatočné stavebné povolenie spojené s kolaudáciou stavby a dokladmi

predloženými ku kolaudácii s predloženým zámerom k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie
v zmysle § 38 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov neboli zistené také závažné nedostatky, ktoré by
boli dôvodom na opätovné posúdenie predmetnej stavby podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Ďalej
poukázal na to, že orgán verejnej správy prvého stupňa listom zo dňa 2.9.2019 upovedomil účastníkov
konania o možnosti nahliadnutia do spisového materiálu a možnosti vyjadriť s k podkladom rozhodnutia.

5. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa
v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým
účelom si aj zaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. S podanými námietkami a pripomienkami
odvolateľa sa v procese samotného konania dostatočne vysporiadal, s čím sa stotožnil v plnom
rozsahu aj žalovaný. Poukázal na zásadu koncentrácie konania pri územnom konaní v zmysle § 36

ods. 1 stavebného zákona, resp. v zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom konaní.
Ďalej uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa nepožadoval navrhovanú činnosť posudzovať
podľa § 16a vodného zákona. Stavebník sám z vlastnej iniciatívy požiadal Okresný úrad Žilina, odbor
starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej vodnej správy vôd a vybraných zložiek životného
prostredia kraja o vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti podľa § 16a ods. 1 vodného zákona

pre pripravovanú stavbu ,,CAMPUS Fáza 6 - Páleničky, výrobno – skladová hala“, v nadväznosti na
čo uvedený orgán vydal dňa 29.7.2019 rozhodnutie č. OU-ZA-OSZP2-2019/018020-06/Mac. Následne
Okresný úrad Námestovo, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal dňa 13.9.2019 rozhodnutie č.
OU-NO-OSZP-2019/013016, v ktorom došlo v jeho písomnom vyhotovení k chybe v písaní, pričom bolo
nesprávne uvedené číslo rozhodnutia, ktoré vydal Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné

prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja. Prvostupňový
orgán následne v súlade s § 47 ods. 6 Správneho poriadku vykonal opravu rozhodnutia listom zo
dňa 2.10.2019, o čom upovedomil účastníkov konania, keď správne malo byť uvedené č.s.: OU-ZA-
OSZP2-2019/018020-06/Mac zo dňa 29.7.2019 s tým, že táto oprava je neoddeliteľnou súčasťou
rozhodnutia zo dňa 13.9.2019. Ďalej poukázal na to, že správny orgán podľa platnej legislatívy nie je

povinný zasielať podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom aj
samotné podklady. Je na účastníkoch konania, aby využili svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámili
sa s podkladmi, prípadne požiadali po pri nahliadnutí do spisu o kópiu tohto spisu. O tejto možnosti bol
účastník konania poučený a toto svoje právo nevyužil.
6. Ďalej žalovaný citoval ust. § 73 ods. 1, § 52 ods. 1, § 26 ods. 3 vodného zákona, ako i splnenie

ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona stavebníkom. Taktiež citoval § 3 ods. 1, 2, 5, § 4 ods. 2
Správneho poriadku, § 82 ods. 1, 2, 3, § 61 ods.1, 3 stavebného zákona. Žalovaný dospel k záveru,
že skutkový a právny stav bol v prejednávanej veci zistený dostatočne, a boli zaobstarané potrebné
podklady pre rozhodnutie tak, aby tieto boli spoľahlivým podkladom pre posúdenie veci. Stotožnil sasposúdenímpodanejžiadostistavebníkaorgánomverejnejsprávyprvéhostupňaavjehokonanínezistil
také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné odvolaním napadnuté
rozhodnutie zrušiť.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajskom súde v Žiline správnu žalobu, ktorou sa domáhal
zrušeniatakrozhodnutiažalovanéhoakoajrozhodnutiaorgánuverejnejsprávyprvéhostupňaavrátenia
veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods.
1 písm. d), f), g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“). Žalobca
úvodom popísal priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu žalobou napadnutého

rozhodnutia. Z hľadiska porušenia hmotného práva žalobca poukázal na znenie čl. 44 ods. 1, 2, čl.
45, čl. 51 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 7 ods. 2, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, čl. 37, čl. 41 ods. 1, 2 Charty
základných práv Európskej únie. Uviedol, že úrad volil postup, ktorý neviedol a ani nemohol viesť
k naplneniu práv verejnosti a tým pádom konal v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku.
Opätovne citoval § 3 ods. 5, ale i § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Dôvody prvostupňového rozhodnutia
považoval žalobca za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú aj v rozsudku NS

SR sp. zn. 1 So 115/2010. Poukázal na znenie § 3 ods. 4, § 4 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca
zadefinoval v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu svoje environmentálne záujmy a naznačil,
akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné
normy,ktorésanaichochranuvyužívajúarozsahnímpožadovanejaplikácienielenvzisťovacomkonaní
ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Poukázal na ust. § 16a ods. 23 vodného zákona, ako

aj dôvodovú správu k tomuto zákonu a prechodné ustanovenia § 80e ods. 1 vodného zákona, z ktorých
vyplýva, že územné rozhodnutie je rozhodnutie, na ktoré sa ust. § 16 ods. 23 vzťahuje. Ust. § 16a ods. 23
vodného zákona predstavuje zákonný zákaz vydať územné rozhodnutie bez zabezpečenia rozhodnutia
o primárnom posúdení vplyvov na vody, ktorý sa do slovenského právneho poriadku transponovala
Rámcová smernica o vode č. 2000/60/ES. Obdobne ako aj v odvolaní poukázal na ust. § 19 zákona

o životnom prostredí a § 16 ods. 10 vodného zákona. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku mal
stavebný úrad povinnosť chrániť záujem spoločnosti na ochrane vôd a to tým, že dôsledne vyžaduje
splnenie zákonných povinností stavebníka ako účastníka konania. Podľa § 126 ods. 2 stavebného
zákona nebola kompetencia vydať samostatné rozhodnutie podľa § 16a vodného zákona dotknutá
a preto sa v zmysle zákona vyžadovala a úrad nebol od tejto povinnosti žiadnym spôsobom liberovaný.

Poukázal aj na účel a cieľ sledovaný Rámcovou smernicou o vode č. 2000/60/ES, ktorá je pre členské
štáty záväzná čo do cieľov, ale i právny záväzný výklad procesného postupu orgánov členských štátov
a to v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ C-461/13, z ktorého vyplýva, že povoliť možno len ten projekt,
ktorý preukáže nezhoršovanie ochrany vôd pričom § 16a vodného zákona požaduje formu rozhodnutia
Okresného úradu v sídle kraja. Do pozornosti dal aj § 38a stavebného zákona s tým, že správne

orgány majú v územnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a. Z citovaného ustanovenia
stavebného zákona v kombinácii s § 16a ods. 23 vodného zákona vyplýva, že stavebný úrad si mal
zabezpečiť toto rozhodnutie a od tejto povinnosti ho nemohol oslobodiť ani názor dotknutého orgánu,
čo vyplýva aj z § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Stavebný úrad potrebuje od štátnej vodnej správy
dve záverečné stanoviská podľa § 140b stavebného zákona, t.j. od okresného úradu v sídle kraja,

k naplneniu záujmov v zmysle smernice č. 2000/60/ES vo forme rozhodnutia podľa § 16a vodného
zákona, toto zabezpečené nebolo a záväzné stanovisko štátnej vodnej správy ,,obyčajného“ okresného
úradu k naplneniu ostatných environmentálnych záujmov podľa vodného zákona, toto zabezpečené
bolo. Príslušným orgánom oprávneným rozhodovať podľa § 16a vodného zákona je okresný úrad v sídle
kraja, úrad si teda nemohol o veci urobiť vlastný záver, ale musel konať výlučne na základe vyjadrenia

štátnej vodnej správy v sídle kraja. Okrem uvedeného namietal, že stavebný úrad ho odmietol oboznámiť
s podkladmi rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, hoci túto možnosť chcel aktívne využiť
a znenie Správneho poriadku jednoznačne stanovuje stavebnému úradu túto povinnosť. Nežiadal pritom
ozaslaniespisunanímurčenémiesto,aležiadalokópiuspisuvrozsahunímšpecifikovanýchpodkladov
rozhodnutia v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku. Ide o naplnenie materiálneho práva podľa čl. 4

Aarhuského dohovoru a čl. 45 Ústavy SR v spojení s čl. 7 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Uvedenými
skutočnosťami sa správne orgány napokon v odôvodnení rozhodnutí ani nezaoberali dostatočne. V tejto
súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/3/2013 zo dňa 21.8.2013, znenie
§ 23 ods. 4 Správneho poriadku, čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru, ale i zákon o e-Governmente č.
305/2013 Z.z., ktorý aplikačne preferuje elektronickú komunikáciu úradov s účastníkmi aj pre to, že je

to najefektívnejší spôsob (napr. § 17). S poukazom na § 48 Správneho poriadku mal za to, že žalovaný
ignoroval aj dohodu o zmieri, čím porušil aj § 3 ods. 4 Správneho poriadku, tým že sa nielen nepokúsil
o zmierne vybavenie ale ani nerešpektoval zmier iniciatívne prijatý účastníkmi a súčasne rozhodol
v rozpore so znením zmieru. Orgánom verejnej správy vytkol aj nedostatočné zistenie skutkovéhostavu veci v zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku a s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR i
odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď z nich nie sú zrejmé úvahy,
ktorými boli vedení pri hodnotení dôkazov.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa nestotožňuje so žalobcom, že skutkový stav ktorý vzal
orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo
v nich nemá oporu. Nie je mu zrejmé, na základe akej úvahy a dôkazov k uvedenému tvrdeniu žalobca
dospel. Mal za to, že skutkový stav veci bol zistený v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku, t.j. presne
a úplne, keď za tým účelom boli obstarané potrebné podklady pre rozhodnutie. Opätovne poukázal na

koncentračnú zásadu v zmysle § 36 ods. 1 a § 61 ods. 1 stavebného zákona. V súvislosti s aplikáciou
ust. § 16 vodného zákona zopakoval argumentáciu, ktorú už uviedol v napadnutom rozhodnutí, keď
prvostupňový správny orgán vyhodnotil objekty vodných stavieb tak, že pod definíciu navrhovanej
činnosti v zmysle § 16 vodného zákona nespadajú a preto ani nevyžadujú rozhodnutie v zmysle §
16a vodného zákona. Mal za to, že v zmysle platnej legislatívy správny orgán nie je povinný zasielať
podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom aj samotné

podklady.Žalobcabolotejtomožnostipoučený,nototoprávonevyužil. Žalobcomuvádzanéneuzavretie
zmieru podľa § 48 Správneho poriadku je bezpredmetné a nesúvisí s obsahom konania. Žalobca
taktiež nesprávne interpretoval § 140b ods. 6 stavebného zákona. Rozhodnutia pritom boli odôvodnené
dostatočným spôsobom a všetky postupy boli vykonané aj v súlade s Aarhuským dohovorom.
9. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že čo sa týka koncentrácie konania je nutné

rozlišovať a chápať túto zásadu reštriktívne, lebo jej absolutistické vnímanie vedie k rozporu s § 33
ods. 2 Správneho poriadku. Poukázal aj na to, že § 37 stavebného zákona o zabezpečovaní podkladov
rozhodnutia je osobitný paragraf, ktorý aj z procesného postupu nasleduje po ukončení zabezpečenia
prvotných výstupov všetkých účastníkov. Opätovne uviedol, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 16a
vodného zákona. Taktiež namietal nesprávny postup v súvislosti neposkytnutím spisu v zmysle § 23

ods. 4 Správneho poriadku.
10. Ďalší účastník konania 1. – CTPark Námestovo, s.r.o. vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobu
považuje za zjavne nedôvodnú, zmätočnú a šikanóznu. Žiadal ju preto ako nedôvodnú zamietnuť.
11. Krajský súd v Žiline o podanej správne žalobe rozhodol uznesením č. k.: 30S/89/2020-100 zo
dňa 19.10.2022 tak, že ju podľa § 98 ods. 1 písm. d) S.s.p. odmietol. Proti tomuto uzneseniu podal

žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp.
zn. 7Svk/12/2023 zo dňa 16.8.2023 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Správnemu súdu
v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
12. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z

krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
13. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) ako súd vecne a miestne príslušný na
predmetné konanie (§ 10 a § 13 ods. 1 S.s.p.), preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia

žalovaného, jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup v konaní orgánov verejnej
správy oboch stupňov, a to výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 S.s.p.)
a po prejednaní veci na pojednávaní dňa 26.6.2025 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto
žalobu podľa § 190 S.s.p. zamietol.
14. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
17. Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného
prostredia. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť. Ďalej

preto, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a tiež z dôvodu, že v konaní došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia. Žalobca v žalobe odcitoval články 44 ods. 1, 2, čl. 45, čl. 51 ods. 1, čl.48 ods. 2, čl. 7 ods. 2, čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, článok 37, čl. 41 ods. 1, 2 Charty
základnýchprávEurópskejúnieatvrdil,žesavadministratívnomkonanídomáhalprávpriznanýchtýmito
ustanoveniami, aby mohol ovplyvniť výsledok povoľovania. Navrhol procesné vybavenie na dosiahnutie

cieľov, ale návrhy neboli akceptované. Úrad preto porušil § 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku. V časti
žaloby označenej ako „Argumentácia z hľadiska porušenia procesného práva“ odcitoval § 3 ods. 4, 5, §
4 ods. 2, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (ďalej len „Správny poriadok“) s
tým, že prvostupňové rozhodnutie má dôvody neprimerane všeobecné. K uvedenému správny súd
predovšetkým poznamenáva, že predmetné žalobné námietky postrádajú akúkoľvek skutkovú a právnu

argumentáciu. Napokon podstatný obsah žalobných námietok formulovaných žalobcom (v zásade
založený, resp. odkazujúci iba na porušenie vymenovaných právnych noriem) v podanej žalobe
má v zásade všeobecný charakter, pričom v nich nie je obsiahnutá žiadna taká skutková a právna
argumentácia, ktorá by bola naviazaná vecne či už k žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného ako
i rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že správny súd
nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza svojou prieskumnou činnosťou

činnosť administratívneho orgánu, a preto mu nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté
rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu je striktne
daný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom. To znamená, že správny súd skúma zákonnosť
rozhodnutia len z tých dôvodov, ktoré ako porušenie zákona uplatnil žalobca vo včas podanej žalobe.
Všeobecná námietka nezákonnosti, teda tvrdenie, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, alebo že

správny orgán porušil procesné ustanovenie bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa na
daný konkrétny prípad, žiadny obsah takému prieskumu nedáva, a preto musí byť vyhodnotená ako
nedôvodná.
18. Vo vzťahu k námietke žalobcu smerujúcej k tomu, že žalovaný postupoval v rozpore s § 16a ods.
23 vodného zákona, keď nerešpektoval zákaz vydať povolenie bez primárneho posúdenia povoľovanej

činnosti a jej vplyvu na vody, správny súd uvádza, že táto námietka je čiastočne zmätočná, keď
žalobca namieta, že § 16a ods. 23 vodného zákona sa vzťahuje na územné rozhodnutie, pričom ale
predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní nie je územné rozhodnutie ale rozhodnutie vydané
vo vykonanom tzv. vodoprávnom konaní, resp. konaní o dodatočnom povolení stavby spojenom
s kolaudáciou stavby. Žalobca zároveň poukazoval na § 80e ods. 1 Správneho poriadku, ktorý však

takéto ustanovenie neobsahuje. Žalobca mal zrejme na mysli § 80e zákona o vodách, podľa ktorého
odseku 1 sa § 16a nevzťahuje na územné konanie pre navrhovanú činnosť alebo iné konanie o
povolení navrhovanej činnosť začaté a právoplatne neskončené pred 15. marcom 2018. Žalobca na toto
ustanovenie poukazoval s tým, že stavebný úrad správne uviedol, že stavebník v územnom konaní ešte
nebol povinný predložiť primárne posúdenie na vody, a že táto povinnosť mu vznikla až k stavebnému

povoleniu a vodoprávnemu povoleniu, čo ale nekorešponduje s odôvodnením prvostupňového a ani
druhostupňového rozhodnutia, v ktorých sa nič také nenachádza.
19. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa pritom k námietke žalobcu „Žiadame preukázať
splnenie záujmov ochrany vôd predložením rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona“, resp. ,, Žiadame
predložiť primárne posúdenie vplyvov na vody formou rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona“

uvádza, že zo strany Okresného úradu Námestovo, odbor starostlivosti o životné prostredie nebola
komunikovaná požiadavka na to, aby sa navrhovaná činnosť posudzovala podľa § 16a vodného
zákona. Taktiež mu bolo náležite ozrejmené, že Okresný úrad Námestovo, odbor starostlivosti o životné
prostredie vydal záväzné stanovisko č. OU-NO-OSZP-2019/007978 zo dňa 5.8.2019, v ktorom bolo
konštatované, že navrhovaná činnosť ,,CAMPUS Fáza 6 – Páleničky, výrobno – skladová hala“

bola posudzovaná v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov, v nadväznosti na čo došlo i k vydaniu
rozhodnutia zo zisťovacieho konania č. OU-NO-OSZP-2019/001131 zo dňa 23.1.2019 právoplatné
dňa 12.3.2019) o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní
vplyvov. V tejto súvislosti boli v rámci posudzovania navrhovanej činnosti stanovené i požiadavky,
ktoré bolo potrebné rešpektovať v nasledujúcich konaniach. Zároveň po porovnaní predloženého

projektu pre dodatočné stavebné povolenie spojeného s kolaudáciou stavby a dokladmi predloženými
ku kolaudácii s predloženým zámerom k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie v zmysle § 38 ods.
4 zákona o posudzovaní vplyvov neboli zisteného nedostatky takého závažného charakteru, ktoré by
odôvodňovali opätovné posúdenie predmetnej stavby podľa zákona o posudzovaní vplyvov.
20. Taktiež bolo dané žalobcovi do pozornosti, že stavebník sám požiadal Okresný úrad Žilina, odbor

starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej vodnej správy vôd a vybraných zložiek životného
prostredia kraja, aby vydal k navrhovanej činnosti rozhodnutie práve podľa § 16a ods.1 vodného zákona
pre pripravovanú stavbu ,,CAMPUS Fáza 6 – Páleničky, výrobno – skladová hala“. V tejto súvislosti
stavebník predložil tamojšiemu úradu rozhodnutie č.s.: OU-NO-OSZP2-2019/018020-06/Mac zo dňa29.7.2019 (po jeho oprave, o ktorej boli účastníci konania upovedomení listom zo dňa 2.10.2019,
tak, že správne malo byť označené ako č.s.: OU-ZA-OSZP2-2019/018020-06/Mac). Z predmetného
rozhodnutia vyplynulo, že po odbornom posúdení predloženého materiálu/projektovej dokumentácie pre

územné rozhodnutie navrhovanej činnosti situovanej v čiastkovom povodí Váhu, v rámci ktorej má byť
vybudovaná nová výrobno – skladová hala, za účelom rozšírenia už existujúcej výroby v priemyselnom
parku mesta Námestovo, v areáli firmy Campus, so zameraním na výrobu plastových komponentov pre
automobilový priemysel, najmä komponentov do automobilových interiérov z hľadiska čl. 4.7 Rámcovej
smernice o vode a vodného zákona na zmenu hladiny dotknutého útvaru podzemnej vody SK2003200P

Medzizrnové podzemné vody Oravskej kotliny sa nepredpokladá. Útvary podzemnej vody kvartérnych
sedimentov a útvary povrchovej vody sa v lokalite navrhovanej činnosti/stavby nenachádzajú. Na
základe uvedených predpokladov navrhovanú činnosť ,,CAMPUS Fáza 6 – Páleničky, výrobno skladová
hala“ podľa čl. 4.7 Rámovej smernice o vode nie je potrebné posudzovať.
21. Okrem uvedeného správny súd poukazuje na to, že námietka žalobcu viažuca sa k aplikácii §
16a vodného zákona a neobsahuje žiadnu skutkovú argumentáciu, ktorú za žalobcu správny súd

nemôže doplniť. Žalobca neuvádza žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že
povolená činnosť na danom území je navrhovanou činnosťou podľa vodného zákona. Možno teda len
všeobecne reagovať na všeobecne uplatnenú námietku o chýbajúcom rozhodnutí príslušného orgánu
pred vydaním stavebného povolenia, vydaného podľa § 16 vodného zákona. V tejto súvislosti správny
súd aj s poukazom na právny názor vylovený už v rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn.

3Svk/7/2022 zo dňa 30.1.2024 uvádza, že zásadným pojmom na účely možného postupu a splnenia
podmienok podľa § 16a vodného zákona je pojem „navrhovaná činnosť“, ktorá musí byť v súlade s
environmentálnymicieľmispočívajúcimivzabezpečeníochranyvôdajejtrvaloudržateľnéhovyužívania,
a ktoré sú stanovené jednak pre útvary povrchových vôd, útvary podzemných vôd a jednak pre chránené
územia (§ 5 ods. 1 vodného zákona). Vodný zákon v § 16 ods. 10 definuje navrhovanú činnosť ako

trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť človeka alebo jej zmenu, ktorá môže spôsobiť zhoršenie stavu
útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav, zmenu fyzikálnych vlastností útvaru
povrchovej vody alebo zmenu úrovne hladiny útvarov podzemnej vody. Pod „útvarom povrchovej vody“
treba rozumieť vymedzenú významnú časť povrchovej vody, napríklad jazero, nádrž, potok alebo jeho
úsek, rieku alebo jej úsek, kanál, časť brakickej vody alebo pásmo pobrežnej vody (§ 2 písm. e/ vodného

zákona) a pod „útvarom podzemnej vody“ vymedzené množstvo podzemnej vody hydrogeologického
kolektora alebo hydrogeologických kolektorov (§ 2 písm. f/ vodného zákona). Uvedená požiadavka bola
do slovenského právneho poriadku vložená transpozíciou čl. 4 ods. 7 Rámcovej smernice o vode.
22. Po preskúmaní veci aj s dôrazom na zmysel a účel vodného zákona ako aj Rámcovej smernice
o vode, environmentálne ciele nimi chránené, správny súd konštatuje, že rozhodnutie orgánu štátnej

vodnej správy podľa § 16a vodného zákona nie je možné považovať za podmienku povolenia každej
stavby bez ohľadu na jej vplyv na vody. Takéto rozhodnutie sa totiž týka iba navrhovaných činností, ak
ide o (i) novú trvalo udržateľnú rozvojová činnosť človeka, ktorá má potenciál spôsobiť zhoršenie stavu
útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav, (ii) zmeny fyzikálnych vlastností útvaru
povrchovej vody alebo (iii) zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody. Je preto úlohou príslušných

správnych orgánov posúdiť, či navrhovaná stavba/činnosť spadajú pod uvedenú definíciu a takéto
rozhodnutie od stavebníka požadovať. Ak sa predpokladá, že projekt nespôsobí zhoršenie ani neohrozí
dosiahnutie dobrého stavu/potenciálu vôd, potom sa nevyžaduje žiadne testovanie podľa § 16a vodného
zákona a čl. 4 ods. 7 Rámcovej smernice o vode a projekt môže byť schválený (Common implementation
strategy for the Water Framework Directive and the Floods Directive, Guidance Document No. 36

Exemptions to the Environmental Objectives according to Article 4(7), Document endorsed by EU
Water Directors at their meeting in Tallinn on 4-5 December 2017, str. 16). V citovanom dokumente
sa príkladmo uvádzajú aj navrhované činnosti, ktoré stanovené podmienky spĺňajú. Medzi ne patria
napr. vodné elektrárne, systémy protipovodňovej ochrany či budúce plavebné projekty alebo odbery (str.
20). Rovnako dôvodová správa k vodnému zákonu za projekty, ktoré je potrebné posúdiť v súlade s

čl. 4 ods. 7 Rámcovej smernice o vode, považuje projekty priamo súvisiace s vodným hospodárstvom
napr. úprava, zmena alebo zriaďovanie koryta vodného toku, ochrana pred povodňami, projekty na
akumuláciu a zadržiavanie vôd ako sú priehrady, vodné nádrže, rybníky, hate, hrádze, stavby na
využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku, vodné elektrárne, hydromelioračné stavby na
zavlažovanieaodvodňovaniepozemkov,aleboveľkéstavbyakoprístavy,cesty,diaľnice,mosty,tunelyči

železnice. Teda nie každá činnosť, ktorá vyžaduje povolenie štátneho orgánu, je navrhovanou činnosťou
v zmysle vodného zákona. V danej veci išlo o napojenie novej výrobno – skladovej haly na už existujúce
vnútro areálové rozvody pitnej vody, splaškovej kanalizácie, vybudovanie dvoch odlučovačov ropných
látok a odvedenie vôd z povrchového odtoku dažďovou kanalizáciou cez rekonštruovaný výustný objektdo Oravskej priehrady, pri ktorej zo strany orgánov verejnej správy nebolo zistené, že by ju bolo nutné
z hľadiska negatívnych dopadov považovať za takú, ktorá by ohrozila dobrý stav/potenciál vôd, resp.
podriadiť ju pod ,,navrhovanú činnosť“, a ktorá by bolo nutne spojená i s aplikáciou § 16a vodného

zákona. Správne orgány tak v odôvodnení svojich rozhodnutí reflektovali i na požiadavku/námietku
žalobcu týkajúcu sa preukázania splnenia záujmov ochrany vôd. Opätovne však možno zopakovať, že
žaloba neobsahuje žiadnu skutkovú argumentáciu, pre ktorú by predmetná stavebná činnosť mala plniť
atribúty navrhovanej činnosti podľa vodného zákona, preto tak námietka, ako bola formulovaná v žalobe,
mala len všeobecný charakter, a preto nemohla byť vyhodnotená ako odôvodnená.

23. Správny súd poukazuje na to, že v konaní nebolo zistené, že by vzhľadom na posúdenie zámerov
acieľovúzemnéhoplánovaniaastarostlivostioživotnéprostredie,byzrealizovanástavbabolavrozpore
s verejnými záujmami, čo bolo podložené tak súhlasným záväzným stanoviskom Mesta Námestovo č.
0571/2019 zo dňa 7.8.2019 podľa § 120 stavebného zákona s vydaním povolenia na vodné stavby,
ktoré malo povahu záväzného stanoviska podľa § 140b stavebného zákona (v ktorom vyslovilo
súhlas s vydaním stavebného povolenia príslušným špeciálnym stavebným úradom na stavbu s tým,

že územné rozhodnutie pre dotknuté stavebné objekty nevyžaduje, pretože v zmysle § 39a ods.
3 písm. d) stavebného zákona ide o stavby umiestňované v uzavretých priestoroch už existujúcich
stavieb a nemení sa vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru) ako aj ďalšími
(v rozhodnutiach orgánov verejnej správy označenými) kladnými stanoviskami dotknutých orgánov
reprezentujúcich ochranu verejných záujmov. Taktiež je potrebné poznamenať, že žalobca sa síce

odvolával na potrebu zabezpečenia zjednocujúceho stanoviska pri uplatnení postupu v zmysle § 140b
ods. 6 stavebného zákona, no bližšie už nerozviedol ani nekonkretizoval, z akých dôvodov malo byť
týmto spôsobom v konaní postupované, resp. ktoré vo vzťahu k akému záväznému stanovisku malo
dôjsť k realizácii procesného postupu v zmysle § 140b ods. 6 stavebného zákona. Správny súd
poukazuje na to, že orgány verejnej správy náležite preskúmali žiadosť stavebníka, spolu s priloženými

dokladmi v zmysle ustanovení vodného zákona ako aj zákona stavebného, pričom neboli zistené žiadne
také skutočnosti, ktoré viedli k záveru o tom, že dodatočné povolenie stavby je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými zákonmi, resp. že by mali byť ohrozené celospoločenské záujmy, starostlivosť
o životné prostredie, či práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a dotknutých orgánov.
Napokon vykonaním miestnej obhliadky na mieste vodnej stavby bolo zistené, že stavba je skončená

a užívania schopná. Obdobne i vo vzťahu k žiadosti stavebníka k vydaniu povolenia na osobitné užívanie
vôd - vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd stavebník predložil potrebné doklady,
po overené ktorých bolo zistené, že boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 21 ods. 1 písm. d)
vodného zákona vo vodoprávnom konaní bolo preukázané, že vydanie tohto povolenia nebude mať
negatívny dopad vodohospodárske alebo všeobecné záujmy a práva iných. Správny súd zastáva názor,

že postup orgánov verejnej správy rozhodujúcich vo veci dodatočného povolenia stavby spojenom s jej
kolaudáciou, ako aj vodoprávneho konania bol pokiaľ sa týka požiadavky na overenie splnenia verejných
záujmov dostatočný, náležite odôvodnený a súladný s príslušnou právnou úpravou.
24. Žalobná námietka, že žalovaný, resp. stavebný úrad nevyhoveli žalobcovej požiadavke o zaslanie
administratívneho spisu prevedeného do elektronickej podoby nemá oporu v žalobcovej žiadosti, ani

v tom, ako bolo žalobcovej žiadosti vyhovené. Žalobca vo svojich námietkach uviedol aj požiadavku:
„Zároveň vás v súlade s § 23 ods. 1 Správneho poriadku žiadame o doručenie elektronickej kópie
spisu (skenu), resp. jeho časti v rozsahu týkajúcich sa nami uplatnených pripomienok, t.j.“ :1)
koordinačná situácia, 2) písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok a rozhodnutia EIA
spolu so stanoviskom príslušného orgánu podľa § 140c ods. 2 stavebného zákona, 3) preukázanie

dostatočnej dopravnej kapacity dopravného napojenia, 4) sprievodná správa týkajúca sa odpadovaného
hospodárstva a jeho zabezpečenia, 5) sprievodná správa týkajúca sa bilancie vôd, vodných zariadení
(ORL), cestnej zelene, odtoku z povrchu komunikácií, vyhodnotenie možnosti použitia drenážnej
dlažby, 6) preukázanie dostatočnej dopravnej kapacity dopravného napojenia, 7) sprievodná správa
týkajúca naplnenia záujmov podľa vodného zákona a rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona, 8)

sprievodná správa týkajúca naplnenia požiadaviek, čo najlepšie zohľadniť miestne klimatické pomery
a zapracovanie adaptačnej stratégie SR. Táto námietka je nedôvodná nielen obsahovo, nezodpovedá
obsahu správneho spisu, ale nemá ani právny základ. Poukaz žalobcu na odôvodnenie rozhodnutia NS
SR 10Sžp/3/2013 k tam rozhodovanej veci, že povinnosť správneho orgánu uvedenú v § 33 Správneho
poriadku nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka podľa § 23 ods. 1 až

4 Správneho poriadku, nebol v preskúmavanej veci namieste. V preskúmavanej veci si správny orgán
splnil svoju povinnosť a oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a
že môžu podať svoje námietky v stanovenej lehote. Správny orgán neobišiel svoju povinnosť umožniť
účastníkom konania, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia tým, že sa obhajoval, že veď predsamôžu nahliadnuť do správneho spisu. V tomto prípade tomu tak nebolo. Účastníci konania boli riadne
oboznámení s tým, že podklady sú zhromaždené, žiadosť stavebníka bola zverejnená na webovom sídle
aj na úradnej tabuli správneho orgánu a účastníci konania boli upovedomení o tom, kde a kedy možno

do správneho spisu nahliadnuť. Ani tvrdenie žalobcu, že stavebný úrad si nesplnil povinnosť vyplývajúcu
mu z § 23 ods. 1 Správneho poriadku, nemá oporu v správnom spise. Zo správneho spisu je zrejmé, že
žalobca neprišiel nahliadnuť do správneho spisu. Teda žalobca svoje právo sám dobrovoľne nevyužil,
a preto mu nemohli by odopreté práva, ktoré mu podľa tohto ustanovenia patria. Z tohto ustanovenia
nemožno žiadnym výkladom dospieť k tomu, že správny orgán má povinnosť na písomnú žiadosť

účastníka doručiť mu obsah správneho spisu. V preskúmavanom konaní orgán verejnej správy prvého
stupňa v oznámení o začatí stavebného konania oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené
podklady pre vydanie rozhodnutia, a že môžu podať námietky v stanovenej lehote. Tým nepochybne
umožnil účastníkom konania uplatňovať svoje práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a tieto práva
účastníkov konania v preskúmavanom konaní porušené neboli. Pokiaľ žalobca poukazoval na zákon
č. 305/2013 Z. z. treba uviesť, že ustanovenie § 17 ods. 1, písm. c) o elektronickej podobe výkonu

pôsobnostiorgánuverejnejmoci(zákonoe-Governmente)výslovneupravujevýnimkuzvýkonuverejnej
moci elektronicky, teda správny orgán nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v
konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve
nazerania do spisov.
25. K vyššie uvedenej námietke žalobcu týkajúcej sa toho, že zo strany orgánov verejnej správy mu

bola odopretá možnosť oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu správny súd poukazuje aj
na právne východiská a závery vyslovené napr. v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Svk/5/2023 zo dňa 30.5.2024, v ktorom okrem iného konštatoval, že: ,, Námietku nezaslania
elektronickej kópie spisu na požiadanie sťažovateľa kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V tomto
ohľade sa plne stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu, ktorý sa v bodoch 65 a 77

napadnutého rozsudku k uvedenej námietke vyjadril nasledovne, cit.: „Pokiaľ žalobca namieta, že mu
zo strany prvostupňového správneho orgánu neboli zaslané požadované doklady zo spisu, tak krajský
súd dáva do pozornosti skutočnosť, že úlohou správneho orgánu nie je v tomto smere poskytovať
zo spisu listiny ktoré požaduje niektorí z účastníkov, keď táto možnosť účastníkovi vyplýva priamo zo
zákona, ktorý môže v rámci celého konania nahliadnuť do spisu a tieto listinné dôkazy si môže zo

spisu zabezpečiť osobne na svoje náklady. ...Krajský súd ďalej poznamenáva, že je potrebné opätovne
zdôrazniť, že pokiaľ žalobca argumentuje, že administratívny spis mal prvostupňový správny orgán k
dispozícii v elektronickej podobe a že teda mohol žalobcovi zaslať jednotlivé kópie listov ktoré žiadal, tak
krajský súd poznamenáva, že je na úvahu správneho orgánu či takýto postup zvolí a či zašle tieto listiny
na žiadosť žalobcu účastníkovi konania. Pokiaľ však zaujme k tejto otázke negatívne stanovisko, nejde

o skutočnosť, ktorá by mala za následok nezákonnosť postupu správneho orgánu, pretože žalobca ako
účastník konania si mal právo zabezpečiť aj iným spôsobom tieto listiny a to ako už bolo vyššie uvedené
osobnou návštevou a nahliadnutím do spisového materiálu a zabezpečením si kópií z tohto spisu.“
Kasačný súd na tomto mieste pre objasnenie dodáva, že pri výklade ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho
poriadku je nutné rozlišovať i) právo nahliadnutia do spisu a pritom si z neho robiť výpisy, odpisy a dostať

kópiespisovzaprítomnostiadministratívnehopracovníkasprávnehoorgánuaii)právodostaťinformáciu
zo spisov. Rozdielom teda je, že nazerať do spisov, robiť si výpisy, odpisy a kópie možno zásadne
iba v prítomnosti zamestnanca správneho orgánu. Uvedené je podľa kasačného súdu determinované
najmä tým, aby nedochádzalo k nežiaducej manipulácii so spisom zo strany osôb nazerajúcich do spisu.
Naproti tomu možnosť dostať informáciu zo spisu nie je podmienená fyzickým nahliadnutím do spisu,

resp. v dnešnej dobe možným nahliadnutím do elektronického spisu. Rovnako k predmetnej otázke
pristupuje odborná literatúra, v ktorej sa uvádza: V ustanovení § 23 ods. 1 Správneho poriadku sa v
súvislosti s nazeraním do spisu definuje aj právo účastníka konania, resp. zúčastnenej osoby „alebo
dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom“. Zastávame názor, že
dostať informáciu iným spôsobom predstavuje vo svojej podstate také úkony, pri ktorých sa účastník

konania alebo zúčastnená osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby do
spisu priamo nahliadla. (POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef,
MEDŽOVÁ, Daniela. § 23 [Nazeranie do spisov]. In: POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ,
Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s.
222.) Za takúto informáciu však je možné považovať napríklad informáciu o tom, či bolo do spisu niečo

doručené, alebo inú čiastkovú informáciu, nie však zaslanie kópie celého spisu, resp. podkladov pre
rozhodnutie.
Pokiaľ mal sťažovateľ záujem získať kópie všetkých podkladov pre rozhodnutie, mohol využiť svoje
právo nahliadnuť do spisu pred správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj dostať kópiespisov a ich častí, čo nevyužil. Kasačný súd zároveň upozorňuje, že ani v prípade nahliadnutia do
spisu nie je za každých okolností možné vyžadovať kópie v elektronickej podobe, ako žiadal sťažovateľ.
Opäť je potrebné poukázať na odbornú literatúru, podľa ktorej: Poskytnutie podkladov v elektronickej/

digitalizovanej podobe podľa predchádzajúcej vety je opodstatnené najmä v prípadoch, ak spis, príp.
jeho časť je už v čase požiadavky poskytnutia kópie v elektronickej, resp. digitalizovanej podobe.
Máme za to, že od správnych orgánov nie je možné spravodlivo očakávať poskytnutie podkladov
z administratívneho spisu v inej ako listinnej podobe, ak sa v takejto podobe už podklady a priori
v spise nenachádzajú. (POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef,

MEDŽOVÁ, Daniela. § 23 [Nazeranie do spisov]. In: POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ,
Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s.
222.)
Vzhľadom na uvedené vyššie a keďže sťažovateľ nevyužil svoje právo nahliadnuť do spisu, ale
prvostupňový správny orgán len požiadal o zaslanie kópie spisu v elektronickej podobe, nie je možné
konštatovať porušenie sťažovateľovho práva na oboznámenie sa s podkladmi, na základe ktorých bolo

vydané prvostupňové rozhodnutie. Správny súd teda nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci a kasačnú námietku je nutné vyhodnotiť ako nedôvodnú. Kasačný súd tiež uvádza, že pokiaľ
sťažovateľ poukazoval na povinnosť poskytnúť mu v zmysle čl. 4 Aarhurského dohovoru informácie bez
potreby preukázania záujmu, aj táto námietka je nedôvodná. Prvostupňový správny orgán ani žalovaný
nevyžadovali od sťažovateľa preukazovanie tohto záujmu ani nerozhodli o nesprístupnení elektronickej

kópie spisu z dôvodu jeho nepreukázania.“
26. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu smerujúcej k nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného ako aj
orgánu verejnej správy prvého stupňa, správny súd k tomuto uvádza, podľa § 47 ods. 3 Správneho
poriadku upravujúcom náležitosti rozhodnutia administratívneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia
správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený

pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadrením k
podkladom rozhodnutia. Všetky tieto náležitosti tak prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie vo
svojich odôvodnenia obsahujú. V rozhodnutiach sú uvedené dôkazy, z ktorých boli zisťované rozhodné
skutočnosti aj ako boli tieto vyhodnotené a ako bola žiadosť stavebníka právne posúdená. Tiež je tam

uvedené, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a v prvostupňovom rozhodnutí
ako sa správny orgán vysporiadal s námietkami uplatnenými žalobcom v zákonom stanovenej lehote.
To, že žalobca takéto vysporiadanie považuje za nenáležité, neznamená, že rozhodnutie vysporiadanie
sa s námietkami neobsahuje. Žalobca ani nekonkretizuje, prečo by malo ísť o nenáležité vysporiadanie
sa s námietkami, resp. v čom tá nenáležitosť by mala spočívať. Takto formulované námietky žalobcu

možno vyhodnotiť len ako nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, a s tým ako sa správne orgány s
jeho námietkami vysporiadali, čo ale nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že išlo
o rozhodnutie v rozpore so zákonom. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať
také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté,
alebo keď výrok rozhodnutia je vnútorne rozporný, alebo vtedy keď výrok rozhodnutia je v rozpore s

odôvodnenímrozhodnutia.Nepreskúmateľnosťprenedostatokdôvodovmôžeznamenaťbuďchýbajúce
odôvodnenie, alebo keď v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré správny orgán
viedli k rozhodnutiu alebo keď chýbajú právne závery vyplývajúce z rozhodujúcich skutkových okolností.
Teda, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové
chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, keď rozhodnutie je založené na skutočnostiach,

ktoré neboli v konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Takýmito
chybami odôvodnenie tak napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia rozhodne netrpia. Naopak,
majú všetky náležitosti, ktoré od nich vyžaduje Správny poriadok, sú jasné a zrozumiteľné, pričom
odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia.
27. Podľa názoru správneho súdu postup orgánov verejnej správy nebolo možné považovať, resp.

vyhodnotiť ako taký, ktorý by neviedol k naplneniu „práv verejnosti“, či odporujúci § 3 ods. 4 a § 3
ods. 2 Správneho poriadku, Žalobca taktiež bližšie ani neuviedol žiadne konkrétne porušenie práva
vyplývajúce z konkrétneho právneho predpisu tak, aby bolo zrejmé, v dôsledku akého konkrétneho
postupu orgánov verejnej správy nemali byť naplnené „práva verejnosti“ a k porušeniu akých hmotných
práv žalobcu malo dôjsť, teda neuviedol, o aké konanie, postup, či opomenutie povinného postupu

orgánu verejnej správy v konaní sa malo jednať. Správny súd pritom poukazuje na to, že začatie
konania v preskúmavanej veci bolo zverejnené zákonom stanoveným postupom. Účastníctvo žalobcu
v predmetnom administratívnom konaní sporné nebolo, prvostupňový orgán verejnej správy akceptoval
ním podané odvolanie, ktoré predložil na rozhodnutie žalovanému a žalovaný ako odvolací orgán oňom rozhodol napadnutým rozhodnutím, v ktorom sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.
V súvislosti s žalobcom namietaným pochybením, ktorého sa mali orgány verejnej správy dopustiť tým,
že nepostupovali v súlade § 48 Správneho poriadku, keď nedošlo z ich strany k schváleniu zmieru

vydaním rozhodnutia, správny súd poznamenáva, že samotný žalobca (v priebehu administratívneho
konania a napokon i súdneho preskúmavacieho konania) v zásade brojil proti postupu orgánov verejnej
správy (i to v zásade námietkami všeobecného charakteru) a nie vecne a dostatočne konkrétne,
t.j. zohľadniac špecifiká návrhu predmetnej činnosti, ktorá bola predmetom konania o dodatočnom
povolení stavby, spojeného s jej kolaudáciou, resp. vodoprávnom konaní, čo tiež vyvoláva pochybnosti

o skutočnom záujme žalobcu na zmierlivom vyriešení konkrétnej veci – povoľovanej činnosti. Napokon
pokiaľ žalobca tvrdil, že správny orgán rozhodol v rozpore so znením zmieru žalobca ani v podanej
žalobe neuvádzal žiadne bližšie okolnosti, či konkrétnejšie skutočnosti viažuce sa k povoľovanej
činnosti, resp. v tejto súvislosti neuviedol a nekonkretizoval o aké ním dohodnuté zmierlivé vyriešenie
veci malo ísť. Išlo tak v zásade o všeobecne formulovanú námietku, ktorú správny súd nevyhodnotil
ako dôvodnú, a teda ani ako spôsobilú ma negatívny dopad na zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy ako takých.
28. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadna zo žalobcových námietok nebola dôvodná. Správny súd
preto podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.
29. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario, podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania žalobca a to v prípade, že je celkom alebo čiastočne úspešný. V tomto

prípade žalobca úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.
30. Ďalší účastníci, ktorí majú v zmysle § 169 S.s.p. právo na náhradu trov konania voči účastníkovi,
ktorý nebol v konaní úspešný, avšak iba tých, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré im
správny súd uložil, prípadne z dôvodov hodných osobitného zreteľa na návrh, je možné im priznať právo
na náhradu ďalších trov konania. V tomto prípade správny súd ďalším účastníkom žiadne povinnosti

neuložil a ani žiadny z nich návrh na priznanie ďalších trov konania nepodal. Správny súd preto ďalším
účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sapodáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).