Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 5, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124313473
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124313473.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: A. B., C. B., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., zastúpeného A. C. E., advokát, so sídlom F. G. H.
XXXXX/X, XXX XX I. I., IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1/ H. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom J. XXXX/XX, XXX XX I. I. - G., zastúpený H. B. K., so sídlom D. XX, XXX XX I. I., IČO: XXXXXXXX,
2/ G. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, XXX XX I. I., o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/37/2024-100 zo dňa 05.02.2025 p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške
trov konania.
III. Žalovanej 2/ právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj len „okresný súd“ alebo „súd prvej
inštancie“) takto rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade k

nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené na M. N. I. I., katastrálny odbor, na LV číslo XXX pre katastrálne
územie G., ako

- parcela číslo CKN XXX/X - záhrada o výmere 574 m2,
- parcela číslo CKN XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 258 m2,
- parcela číslo CKN XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 171 m2,
- a rodinný dom súpisné číslo XXXX O. B. J. P. XXX,

a to ich predajom s tým, že z výťažku z ich predaja patrí žalobcovi, žalovanému v 1. rade a žalovanej v
2. rade podiel v príslušnej veľkosti, v prípade žalobcu vo veľkosti 67/96, v prípade žalovaného v 1. rade
- 29/192 a v prípade žalovanej 2/ - 29/192 ako podiel na výťažku z predaja nehnuteľností.

II. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalobcu
v rozsahu 100 %, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov

konania žalobcu s tým, že v rozsahu plnenia tejto náhrady jedným zo žalovaných zaniká povinnosť
tohto plnenia druhému žalovanému.
1.1 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tamojšiemu
súdu dňa 03.06.2024 domáhal voči žalovaným zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctvak spoločným nehnuteľnostiam a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca, ako väčšinový
spoluvlastník predmetných nehnuteľností, tieto v žiadnom rozsahu dlhodobo nevyužíva a ani nemá
možnosť ich akokoľvek využívať, a teda nemôže zo svojho vlastníctva brať žiadny úžitok, pričom

tento jeho majetok bez jeho súhlasu a bez akéhokoľvek obmedzenia a protihodnoty užíva žalovaný
1/ v plnom rozsahu a zároveň aj vzhľadom k tomu, že žalovaní na ponuku žalobcu o odpredaj jeho
spoluvlastníckeho podielu alebo na snahu žalobcu o dohodu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nereagovali, resp. žalovaný 1/ i prípadný záujem žalovaného 2/ o
odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalobcu zmaril, žalobca žalobou navrhol, aby súd ich podielové

spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zrušil nariadením ich predaja a rozdelením výťažku
z predaja medzi strany konania podľa veľkosti ich podielov.
1.2 V ďalšom obsahu odôvodnenia súd konštatoval jednotlivé vyjadrenia sporových strán, vykonané
dokazovanie a závery z neho vyplývajúce. Na vec aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a uviedol, že predmetom tohto konania bol návrh žalobcu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva strán konania k ich spoločným nehnuteľnostiam, a to k parc. č. P.

XXX/X - záhrada o výmere 574 m2, k parc. č. P. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
258 m2, k parc. č. CKN XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 171 m2 a k rodinnému
domu súp. č. XXXX na parc. č. CKN XXX. Konštatoval, že v tomto konaní nemal za sporné,
že strany, a to nielen pred samotným začiatkom súdneho konania, ale aj v rámci jeho priebehu,
iniciovali kroky k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k

spoločným nehnuteľnostiam, avšak k dohode nedospeli. Súd teda posudzoval návrh, resp. navrhovaný
spôsob vyporiadania spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Súd zvýraznil, že pri zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je viazaný postupnosťou aplikácie jednotlivých zákonných
spôsobov vyporiadania a až následne po tom, ako rozdelenie veci nie je dobre možné a nie je
možné realizovať ani prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom,

súd pristúpi k nariadeniu predaja týchto nehnuteľností. V predmetnej veci nebolo medzi stranami
konania sporné, že ich rozdelenie podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov tej-ktorej strany konania
nie je dobre možné. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v prípade predmetného rodinného
domu nie je možné urobiť tri samostatné jednotky na účely užívania týchto jednotiek ako domu
podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, keď v konaní nebolo sporné, že čo do prepočtu percent

zodpovedajúcim veľkosti jednotlivých spoluvlastníckych podielov, je každý zo žalovaných 15 %
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností a žalobca 70 % spoluvlastníkom. Vytvorenie samostatných
bytových jednotiek na účely ich užívania ako rodinného domu tak reálne nie je možné. Súd tak pristúpil
i k posúdeniu možnosti rozdelenia zvyšných nehnuteľností podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, a
to pozemkov ako záhrada a zastavané plochy a nádvoria, keď vzhľadom na ich možné účelné využitie a

zabezpečenie možnosti prístupu k nim, súd dospel k záveru, že deľba dobre možná nie je ani v prípade
týchto ostatných nehnuteľností, čo žiadna zo strán sporu v konaní nerozporovala.
1.3 Druhou možnosťou vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním
nehnuteľností jednému zo spoluvlastníkov a uloženie mu povinnosti náhrady ostatným spoluvlastníkov,
žiaden z podielových spoluvlastníkov záujem na vykúpení predmetných spoluvlastníckych podielov

neprejavil, keď v konaní nebolo sporné, že o takýto spôsob vyporiadania nemá žiadna zo strán konania
ani len záujem. Samotný žalobca nemá o vykúpenie záujem i keď je väčšinový podielový spoluvlastník
a žalovaní nepreukázali finančnú kondíciu v takej miere, že by vôbec vedeli žalobcu vyplatiť, keď o
takýto postup sa ani len nepokúšali. Preto súd viazaný zákonnou postupnosťou vyporiadania pristúpil
k možnosti tretej ako vyporiadať po zrušení podielové spoluvlastníctvo, a to zrušením podielového

spoluvlastníctva ich predajom a následným rozdelením výťažku z predaja podľa veľkosti podielov, ktorý
súd považoval za spôsob vyporiadania vhodný a reálne možný. Sú sa vysporiadal i s možnosťou
nezrušenia a nevyporiadania podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré
však v súdenej veci nevzhliadol. Samotná skutočnosť, že žalovaný 1/ obýva predmetnú nehnuteľnosť,
čo skutkovo sporné medzi stranami konania nie je, nie je takýmto dôvodom, pre ktorý by malo zostať

podielové spoluvlastníctvo nezrušené a nevyporiadané. Nakoľko v konaní nebola sporná otázka veľkosti
podielov strán konania na predmetných nehnuteľnostiach, súd v zmysle § 142 ods. 2 OZ vo veci
postupoval a rozhodol tak, že zrušil dotknuté podielové spoluvlastníctvo na návrh žalobcu a nariadil
predaj predmetných nehnuteľností s tým, že výťažok z tohto predaja sa následne rozdelí medzi strany
konania podľa ich podielov.

1.4 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a § 262 CSP a uviedol, že
súd žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v celom rozsahu vyhovel. Úspech
žalobcu v konaní tak predstavoval 100 % a úspech žalovanej strany predstavoval 0 %. Vzhľadom na
pomer úspechu v konaní úspešného žalobcu patrí žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu100 %. Súd nevzhliadol žiaden dôvod na to, aby vyhovel obrane žalovaného 1/ spočívajúcej v tom, aby
si každá strana konania znášala trovy konania sama. Bol to práve žalobca, ktorý toto súdne konanie
inicioval, pretože žalovaní sami takéto súdne konanie iniciovať ako prípadní žalobcovia záujem nemali.

Žalobca nemal záujem naďalej zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými, opakovane sa
pokúšal so žalovanými dohodnúť mimosúdne, avšak neúspešne, nehnuteľnosti žalobca napriek jeho
vlastníctvu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 67/96 v pomere k celku (t. j. 70 %) vôbec neužíval,
a preto jediný spôsob ako získať primeranú náhradu za podiel žalobcu na daných nehnuteľnostiach
bolo práve iniciovanie tohto súdneho konania a znášanie s tým spojených trov konania a trov právneho

zastúpenia, ktoré žalobcovi v súvislosti s účasťou v tomto konaní vznikli. Súd preto aplikujúc zásadu,
že úspešná strana konania má nárok na náhradu trov konania rozhodol tak , že žalovaným 1/, 2/ uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/ z
dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Uviedol, že žalobca je bratom žalovaného

1/, je jeho rodinou a momentálne i najbližším rodinným príslušníkom. Bratovi v užívaní nehnuteľnosti
nebránil, a to predovšetkým v prístupe do samotnej nehnuteľnosti, preto ho jeho prístup v rámci postupu
týkajúceho sa riešenia rodinných ako aj majetkových záležitostí spočívajúci v samotnom súdnom konaní
negatívne prekvapil. Pripustil, že ich vzájomné vzťahy nie sú ideálne, nestretávajú sa a neudržiavajú
žiadny kontakt. Problematiku majetkového vysporiadania mal záujem riešiť mimosúdne, a to spôsobom

vyhovujúcim pre všetky strany bez zásahu súdu či iných inštitúcií. Pokiaľ sa žalobca vyjadril, že
nemá možnosť akokoľvek užívať dotknuté nehnuteľnosti, uvedené tvrdenie žalovaný 1/ považoval za
klamlivé a zavádzajúce, nakoľko sa viackrát vyskytla situácia, kedy bratovi ponúkal kľúč od uvedených
nehnuteľností, ten to však odmietol a vyjadril sa, že nemá záujem a dotknuté nehnuteľnosti chce
predať. Pokiaľ sa týka finančnej situácie žalovaného 1/ uviedol, že nie je schopný vyplatiť ostatných

spoluvlastníkov v takom finančnom rozsahu v akom žiadajú. Dotknuté nehnuteľnosti sa snažil predať
a nájsť kupujúcich, ktorí by prejavili záujem. Nakoľko je však nehnuteľnosť stará a nezrekonštruovaná,
nebolo veľa záujemcov. Situáciu na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva tak mal záujem riešiť, avšak
neúspešne.
2.1 Podľa žalovaného 1/ súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil i záver o trovách konania, keď

zvýraznil, že žalovaný 1/ mal snahu o mimosúdne riešenie a on nie je ten, kvôli ktorému k takejto
dohode nedošlo. Má za to, že v tomto prípade existujú zvláštne osobitné okolnosti, na ktoré je potrebné
prihliadať v zmysle § 257 CSP. Jedinou príčinou vzniku sporu nebol výhradne žalovaný 1/, ale tiež
žalobca. Žalobca síce tvrdil, že sa pred podaním žaloby pokúšal mimosúdne dohodnúť a že žalovaný
1/ na jeho výzvu nijakým spôsobom nereagoval, avšak žalobca v jeho výzve ponúkal odkúpenie

spoluvlastníckych podielov. Žalobca tak samotnou žalobou sa domáhal niečoho iného ako toho, čoho
sa domáhal pred podaním žaloby, nakoľko v tom čase navrhoval odkúpenie spoluvlastníckeho podielu
a v žalobe navrhoval zrušenie podielového spoluvlastníctva, a to odpredajom inej osobe. Z týchto
skutočnostívyplýva,žežalovaný1/niejeten,kvôliktorémukdohodenedošlo.Vsúdenejvecianiviaceré
pokusy o zmierne riešenie sporu nemali úspech, vzhľadom na povahu vzťahov, na ktorých majú podiel

obe strany. Žalovaný tak má za to, že v danej veci sú dané dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
Napádaný rozsudok neobsahuje dostatočné a racionálne odôvodnenie a absentuje v ňom taká úvaha
súdu, ktorá by bola spravodlivým a presvedčivým podkladom napádaného rozsudku. Navrhol, preto aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa
29.04.2025. Žalobca uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, zákonný
a taktiež spravodlivý, ktorý zohľadňuje vykonané dokazovanie. Odvolanie žalovaného 1/ sa javí ako
účelové, ktoré nie je využitím odvolania, ako procesného nástroja na ochranu práv a oprávnených
záujmov sporovej strany, ale naopak, ktoré je jeho zneužitím, a to za účelom oddialenia výkonu

rozhodnutia. Ďalej žalobca uviedol, že z odvolania žalovaného 1/ nie je zrejmé, v čom mali spočívať
odvolacie dôvody, pretože tieto síce identifikoval ako odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f)
a h) CSP, avšak nijako bližšie ich nezdôvodnil. Obsah bodov 2. až 4. odvolania žalovaného 1/ je len v
rovine všeobecného opisu ničím nepodloženej a v mnohom nepravdivej verzie žalovaného 1/ bez toho,
aby poukázal, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam dospel konajúci súd na základe vykonaného

dokazovania. Žalovaný 1/ v konaní pred súdom prvej inštancie nijako nevyvrátil predkladané listinné
dôkazy a ani právnu argumentáciu žalobcu, z čoho vyplýva, že skutkové tvrdenia sú pravdivé a skutková
i právna argumentácia je opodstatnená. Žalobca poprel, že by sa žalovaný 1/ pokúšal nehnuteľnosť
predať. Ak by uvedené tvrdenie bolo pravdivé, mal ho preukázať v konaní pred súdom prvej inštancie.3.1Pokiaľsatýkaargumentáciežalovaného1/ktrovámkonania,vtejtočastisodvolacouargumentáciou
a odvolacím návrhom žalovaného 1/ žalobca nesúhlasí, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva,
že o mimosúdne riešenie sa pokúšal výlučne žalobca a žalovaní 1/, 2/ boli vo veci pasívni a prípadnú

snahu žalovanej 2/ zmaril žalovaný 1/ tým, že jej ani neumožnil obhliadku nehnuteľností, pričom je
ich spoluvlastníčkou v rovnakom podiele ako žalovaný 1/. Žalobca sa pred podaním žaloby pokúšal o
zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou a ponúkol žalovaným všetky dostupné alternatívy,
vrátane predaja nehnuteľností a rozdelenia výnosu z ich predaja medzi spoluvlastníkov. Žalobca tak má
za to, že v súdenej veci dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP nie sú a žalovaný 1/ ich nijako

nepreukázal.

4. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovaným 1/, 2/.

5. Vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo strany žalovaných 1/, 2/ podané nebolo.

6. V dôsledku odvolania žalovanej krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Odvolací súd uvádza,
že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná, žalobca odvolanie proti rozsudku

nepodal.

7. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Na základe podaného odvolania žalovaného 1/ tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379

CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a
konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahuzistilskutkovýstavveci,dôkazyvyhodnotilvsúladesust.§191ods.2CSP,rozhodnutienáležite
odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.
S prihliadnutím na rozsahu odvolania žalovaného 1/ a odvolacie dôvody uvedené v jeho odvolaní,

odvolací súd konštatuje, že preskúmaním veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.
Odvolacísúdsasrozhodnutímsúduprvejinštancievyslovenýmvnapadnutomrozhodnutívovecisamej,
akoajsjehodôvodmistotožňujeanatietopoukazuje,pričomodvolacísúdzároveňkonštatujesprávnosť
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v
konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania

veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti
žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

10. Nad rámec uvedeného a v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného 1/, odvolací súd uvádza,
že v preskúmavanej veci bolo predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. G., a to rodinného domu, záhrady, a zastavanej
plochy a nádvorí bližšie identifikovaných vo výrokovej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zmyslom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov
odvíjajúcich sa od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov. Rozhodnutím o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka sa zakladajú nové hmotnoprávne

vzťahy, preto ide o rozhodnutie majúce konštitutívnu povahu. Okrem zistenia okruhu spoluvlastníkov
a výšky ich podielov, podstatnými otázkami, ktorými sa súd musí zaoberať, je otázka spôsobu
vyporiadania spoluvlastníctva pri dodržaní zákonom stanovenej postupnosti spôsobov vyporiadania a
v prípade prikázania veci niektorému zo spoluvlastníkov, tiež otázka primeranej náhrady priznávanej
tomu zo spoluvlastníkov, ktorý je zo spoluvlastníckeho vzťahu vylučovaný. Keďže posúdenie týchto

hmotnoprávnych otázok je závislé od stavu spoločnej veci, ktorý sa môže v priebehu konania meniť
(najmä, ak počas konania dochádza k zmenám v stavebno-technickom stave veci, k investíciám do nej
a pod.), je pre spravodlivé rozhodnutie v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
zvlášťvýznamnédodržaniezásady,podľaktorejjeprerozsudokrozhodujúcistavvčasejehovyhlásenia.11. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že hoci žalovaný 1/ podal odvolanie voči rozsudku súdu prvej
inštancie zrušujúcom podielové spoluvlastníctvo sporových strán a uvedené odôvodnil odkazom na

odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku, jednotlivé odvolacie
dôvody však nenaplnil konkrétnou odvolacou argumentáciou. V podanom odvolaní žalobca odvolaciemu
súdu poskytuje vlastný opis okolností jestvujúcich pred iniciovaním konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva žalobcom a vyjadruje sa taktiež k svojej snahe o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva a rovnako k svojim finančným možnostiam. Uvedená použitá argumentácia však

nijakýmspôsobomnespochybňujezáverysúdomprvejinštancieprijatéporiadneadôkladnevykonanom
dokazovaní, keď súd prvej inštancie mal dostatočne preukázané a stranami sporu ani nerozporované,
že jednak podielové spoluvlastníctvo je dôvodné zrušiť, pričom žiadna zo sporových strán netvrdila
a nepreukazovala dôvody hodné osobitného zreteľa pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva,
pričom následne súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle § 142 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka stanovenou zákonnou postupnosťou pre spôsoby vyporiadania zrušovaného podielového

spoluvlastníctva. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaný 1/ tvrdí, že žalobcovi ponúkal kľúč od uvedených
nehnuteľností, uvedené popisované situácie nemožno stotožňovať s plnohodnotnou možnosťou
užívania predmetných nehnuteľností podľa individuálnych predstáv, nakoľko samotné poskytnutie, resp.
umožnenie dispozície kľúčmi a umožnením prístupu do nehnuteľnosti žalovaným 1/ žalobcovi ako
väčšinovému podielovému spoluvlastníkovi, nemožno stotožniť so slobodnou voľbou a rozhodnutím

žalobcu, akým spôsobom bude s nehnuteľnosťou, ktorej je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom
nakladať, akým spôsobom ju bude užívať, či brať úžitky z nej, keď uvedená miera slobody rozhodovania
je limitovaná faktickým užívaním tejto nehnuteľnosti žalovaným 1/ ako menšinovým podielovým
spoluvlastníkom, a to v celom jej rozsahu a na trvalé bývanie.

12. Z vykonaného dokazovania bolo dostatočne preukázané, že žalobca pred uplatnením žaloby na súd
postupoval spôsobom predpokladaným zákonom, keď aktívne smerom k žalovanému 1/ a žalovanej
2/ v novembri 2023 pristúpil s ponukou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
v ktorej ponúkol ako žalovanému 1/, tak i žalovanej 2/ viaceré alternatívy vyporiadania podielového
spoluvlastníctva spočívajúce v ponúknutom odpredaji svojho spoluvlastníckeho podielu za všeobecnú

trhovú cenu, alebo predaj špecifikovanej nehnuteľnosti tretej osobe za všeobecnú trhovú cenu
pri následnom rozdelení výťažku podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Zároveň však žalobca
v uvedenej výzve žalovaným 1/, 2/ na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zostal prístupný
i prípadnému inému navrhovanému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a teda
prenechal žalovaným 1/, 2/ i dostatočnú mieru návrhovej iniciatívy. V konaní bolo preukázané, že

žalovaný 1/ a žalovaná 2/ zostali na uvedenú výzvu žalobcu z novembra 2023 nečinní, a preto
následne vo februári 2024 žalobca ponúkol žalovaným, ako ostatným podielovým spoluvlastníkom,
svoj podiel na predaj za ním navrhnutú cenu, keď túto vyjadril sumou 60.000,- Eur. Z uvedeného tak
možno konštatovať, že žalovaní mali dostatočný priestor na dohodu so žalobcom a ustálenie spôsobu
vyporiadania zrušovaného podielového spoluvlastníctva, a to i s prihliadnutím na to, že žalovaný

1/, napriek svojmu menšinovému spoluvlastníckemu podielu, v predmetnej nehnuteľnosti býva a túto
sám užíva. Pokiaľ uvedené žalobcom navrhované spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva neviedli k vyriešeniu situácie medzi sporovými stranami, bolo legitímnym a aj
odôvodneným právom žalobcu iniciovať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
navrhujúc tretí zákonný spôsob vyporiadania, keďže reálna deľba nebola možná a vhodná, žalobca

nemal o prikázanie nehnuteľnosti záujem a zároveň finančná a majetková situácia žalovaných 1/,
2/ neumožňovala výplatu náhrady spoluvlastníckeho podielu žalobcu ako väčšinového podielového
spoluvlastníka. Z uvedeného je tak nutné konštatovať, že postupu žalobcu pred podaním žaloby
na súd nemožno nič vytknúť a rovnako odôvodnený, a to po skutkovej ako i právnej stránke, je
i žalobcom navrhovaný spôsob vyporiadania zrušovaného podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ v

podanom odvolaní žalovaný 1/ argumentuje, že jeho majetkové pomery neumožňujä výplatu náhrady
ustupujúcim spoluvlastníkom, uvedenou argumentáciou v konečnom dôsledku potvrdzuje správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie nariadil zrušenie podielového spoluvlastníctva
nehnuteľností ich predajom a rozdelenie získaného výťažku podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov,
teda sa nijakým spôsobom nepredpokladá povinnosť žalovaného 1/ vyplácať ktoréhokoľvek podielového

spoluvlastníka, keď to bude i žalovaný 1/, ktorému bude vyplatená pomerná časť získaného výťažku z
predaja nehnuteľnosti podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. S poukazom na vyššie uvedené dôvody
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ dôvodné nie je, nie je spôsobilé privodiťiné rozhodnutie vo veci , než aké učinil súd prvej inštancie a z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho meritórnom výroku potvrdil ako vecne správny.

13. V podanom odvolaní žalovaný 1/ napadol i výrok rozsudku prvoinštančného súdu o trovách konania,
ktorým bola žalovanému 1/ a žalovanej 2/ uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy
konania, keď súd prvej inštancie postupoval podľa § 255 CSP a ako procesne úspešného v celom
rozsahu v predmetom konaní vyhodnotil žalobcu, keďže žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu. Svoje
odôvodnenie tohto rozhodnutia uviedol v odseku 29. odvolaním napadnutého rozsudku. Žalovaný

1/ v podanom odvolaní namieta nesprávnosť uvedeného rozhodnutia a tiež považuje v tejto časti
rozhodnutie za nespravodlivé a má za to, že v súdenej veci je namieste aplikácia ustanovenia § 257 CSP.
Dôvody hodné osobitného zreteľa však opisuje v argumentácii, že pred podaním žaloby žalobcom na
súd sa snažil so žalobcom dohodnúť, bol pripravený na mimosúdne vyriešenie sporu, pričom zároveň
žalobca sa žalobou domáhal iného rozhodnutia, než k akému smeroval v návrhoch na mimosúdne
vyriešenie sporu pred podaním žaloby vo veci samej. Zároveň žalovaný 1/ považuje v tejto časti

rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnené a záver súdu považuje za nesprávny.

14. K uvedenej odvolacej argumentácii odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa otázkou
náhrady trov konania zaoberal dostatočne, svoje rozhodnutie zrozumiteľným, ale i presvedčivým
spôsobom odôvodnil v odseku 29. svojho rozhodnutia a zrozumiteľne uviedol dôvody, prečo nevzhliadol

žiaden dôvod na to, aby súd vyhovel obrane žalovaného 1/ spočívajúcej v tom, aby si každá strana
konania znášala trovy sama. Uvedený záver považuje odvolací súd za správny, keď okolnosti vzniku
sporu a skutočnosti sporu predchádzajúce boli už dostatočne uvedené vyššie, pričom z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že aktivitu na mimosúdne vyriešenie sporu a zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyvíjal zásadne žalobca smerom k obom žalovaným 1/, 2/, pričom títo na

predložené návrhy žalobcu a ponukovú iniciatívu zostali nečinní. Zároveň nepredniesli voči žalobcovi
akýkoľvek iný návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, preto žalobca i napriek všetkej svojej
snahe bol nútený dosiahnuť vyporiadanie podielového spoluvlastníctva až na základe podanej žaloby, v
súdnom konaní, s ktorým sú spojené náklady na právne zastúpenie a povinnosti spočívajúce v zaplatení
súdneho poplatku, ktoré dosiaľ znášal žalobca. Uvedené však nutné nebolo, pokiaľ by sporové strany

ako podieloví spoluvlastníci boli dostatočne súčinní a dospeli by k vzájomnej dohode. Zároveň žalovaný
1/ neuviedol v podanom odvolaní žiadne osobitné okolnosti prejednávanej veci, resp. nepoukázal na
osobitnépomerynasvojejstrane,ktorébybolomožnéoznačiťakorelevantné dôvodyhodnéosobitného
zreteľa, preto z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i vo
výroku II. o trovách konania. Na podporu správnosti uvedeného záveru odvolací súd poukazuje i na

nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 73/2023 zo dňa 25. 05. 2023, v ktorom ústavný súd o.i.
konštatoval: „Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa CSP
anieježiadendôvodnato,abysanatotokonaniezásadneneaplikoval§255CSP.Samotnáskutočnosť,
že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať
vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného hľadiska

mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto konaní si každá zo strán má znášať svoje
trovy (pozri aj III. ÚS 138/2022). Napokon o tom, že aj v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva je smerodajný úspech v konaní, hovorí aj R 54/1973. To ako sa má spoluvlastníctvo
vyporiadať, navrhuje primárne žalobca. Preto pre určenie jeho úspechu v konaní je rozhodné porovnanie
jeho žalobného návrhu a výroku súdneho rozhodnutia. Argumentácia súdu, že vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva je v záujme obidvoch strán, je skresľujúca alebo nie úplne správne interpretovaná.
Pokiaľ sa podielové spoluvlastníctvo vyporiadava na súde, je zrejmé, že strany sa nevedeli mimosúdne
dohodnúť a ich záujmy sú v napätí, a teda žaloba sleduje úplne alebo sčasti protichodné záujmy.“

15. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom jeho

rozsahu ako vecne správny.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovaného 1/ tento
nebol úspešný ani čiastočne, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne

správny a procesný úspech tak prináleží v odvolacom konaní žalobcovi. Tento bol i v odvolacom konaní
zastúpený právnym zástupcom a k odvolaniu žalovaného 1/ sa prostredníctvom právneho zástupcu
i vyjadril, v dôsledku čoho v súvislosti s odvolacím konaním žalobcovi preukázateľne trovy vznikli. Keďže
v uvedenom možno jednoznačne konštatovať procesný úspech žalobcu i v odvolacom konaní, pričomžalovaný 1/ osobitne netvrdí a odvolací súd nevzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa,
uložilpovinnosťnáhradytrovodvolaciehokonaniažalobcužalovanému1/.Žalovaná2/odvolanievoveci
nepodala, k podanému odvolaniu žalovaného 1/ ani k vyjadreniu žalobcu sa nevyjadrila a odvolacieho

konania sa aktívne nezúčastnila. Odvolací súd potom vyhodnotil ako nespravodlivé ukladať povinnosť
náhrady trov odvolacieho konania žalobcovi i takejto účastníčke konania, ktorá na vedenie odvolacieho
konania nezadala dôvod a v tomto nevystúpila ani svojím vyjadrením na podporu žalovaného 1/, ako
odvolateľa. Keďže však súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodne o nároku na náhradu trov konania aj
bez návrhu, v rozhodnutí, ktorým sa konaní končí, rozhodol o trovách odvolacieho konania žalovanej 2/

tak, že tejto nárok na ich náhradu nepriznal.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).