Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/113/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200619
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200619.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátu:JUDr.PavolTkáčačlenovsenátu:JUDr.

JozefSábo,PhD.aJUDr.ErikaKlimeková(sudkyňaspravodajkyňa),vprávnejvecižalobkyne:A.B.,nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. C. D. XXX, XXX XX E., D. F., právne zastúpenej: JUDr. Juraj Kus, advokát
sosídlomNám.Osloboditeľov10,Michalovce,protižalovanému:OkresnýúradKošice,odboropravných
prostriedkov, Komenského 52, Košice, za účasti ďalších účastníkov konania: 1./Obec Vinné, so sídlom
072 31 Vinné 508, právne zastúpený: OROS & Partners s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 7, Košice,
IČO: 51 728 842 a 2./Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP6-2022/026206-007 z 31.08.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalším účastníkom konania v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov
konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré im uložil správny súd.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 04.11.2022 sa žalobkyňa
domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP6-2022/026206-007 zo dňa

31.08.2022 (ďalej aj „správnou žalobou napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, pozemkový a lesný odbor, č. OU-MI-
PLO-2022/000313-556 zo dňa 11.04.2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým tento rozhodol,
že žalobkyňa (I) spĺňa podmienky pre priznanie nároku uvedeného v § 6 ods. 1 písm. b) zákona č.
229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“) vo vzťahu k nehnuteľnosti parc. C KN č.
2478/27, zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 2 745 m2 , vedenej na LV č. XXXX, katastrálne územie

G., obec Vinné, povinná osoba: Obec Vinné (pozn.: aktuálny stave nehnuteľnosti podľa geometrického
plánu č. 36485551-56/2017 zo dňa 31.10.2018); (II) oprávnenej osobe priznal právo na náhradu za
predmetný pozemok; (III) oprávnenej osobe za odňatý pozemok priznal náhradu vo forme náhradného
pozemku vo vlastníctve štátu alebo vo forme finančnej náhrady. Žalobkyňa žiadala zrušenie vyššie
uvedeného rozhodnutia žalovaného a priznanie náhrady trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na
Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobev zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023,
pridelené senátu správneho súdu „5S.“

Administratívne konanie

3. Žalobkyňa si listom zo dňa 23.10.1991 uplatnila reštitučný nárok na nehnuteľnosti zapísané v PKV
č. XXXX k. ú. G. – parcelu č. 1939/1, č. 1933/6 a poľnohospodársku usadlosť na parcele č. 1933/7.
Predmetom reštitučného konania je nehnuteľnosť vytvorená z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č.

1933/6 zapísanej v PKV č. XXXX k. ú Vinné patriace vlastníckym právom reštituentke A. B. (žalobkyni).
Súčasťou geometrického plánu č. 36485551-56/2017 zo dňa 31.10.2018, ktorý bol vypracovaný Geodet
Snina s. r. o., autorizačne overený dňa 31.10.2018 H. I. J., úradne overený Okresným úradom
Michalovce, katastrálnym odborom, je potvrdenie, že parcela nového stavu č. 2478/27 o výmere 2 475
m2 je vytvorená z pôvodnej mpč. 1933/6, zapísanej v PKV č. XXXX k. ú. G., vlastníckym právom patriace
reštituentke A. B..

4. Prvostupňový správny orgán vykonal dokazovanie vo veci vykonaním miestnej ohliadky dňa
13.08.2019 za účasti právneho zástupcu oprávnenej osoby (žalobkyne) a právneho zástupcu povinnej
osoby. Zároveň prvostupňový správny orgán vykonal dokazovanie vyžiadaním listinných podkladov
od Štátneho archívu Košice, pracovisko Michalovce. Dňa 14.05.2020 mu boli doručené nasledujúce

podklady:
· Podkladový materiál o súčasnom stave na Zemplínskej Šírave a perspektívnom rozvoji do roku 1975,
vypracovaný Okresným národným výborom v Michalovciach a prehľad o realizácii výstavby verejno-
prospešných zariadení od roku 1966 do 31. decembra 1970: A/ Prímestská oblasť, B/ Rozostavané
akcie: parkovisko investor /užívateľ/ OSRS pre 370 áut;

· Prehľad o realizácii výstavby verejno-prospešných zariadení od roku 1966 do 31. decembra 1971 –
v Prímestskej oblasti boli akcie ukončené a dané do užívania (patrilo k nim aj parkovisko OSRS pre 370
áut), rozostavané akcie – miestne komunikácie.

5. Dňa 28.01.2020 doručila prvostupňovému správnemu orgánu vyjadrenie obec Vinné, ktorá uviedla,

že predmetná parcela je zastavanou plochou, na ktorej sa nachádza cesta, ktorá je zároveň jedinou
prístupovou komunikáciou k novostavbám rodinných domov postavených na parcelách registra C č.
2479/117 – 2479/129 a zároveň jedinou cestnou komunikáciou vedúcou k chatovej oblasti. V čase
prechodu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti do vlastníctva obce Vinné priamo zo zákona č. 138/1991
Zb. už boli v tejto oblasti postavené chaty, ku ktorým viedli pozemné komunikácie a parkoviská.

6. Dňa 28.01.2020 doručil prvostupňovému správnemu orgánu vyjadrenie právny zástupca žalobkyne
(reštituentky A. B.), v ktorom poukázal na to, že „nelegálna prístupová komunikácia“ nachádzajúca sa na
predmetnej parcele nie je zákonnou prekážkou pre vydanie pozemku. Poukázal na § 3d ods. 3 zákona
č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, podľa ktorého miestne komunikácie sú vo vlastníctve

obcí. Na základe uvedeného teda mal za to, že obec Vinné by aj v prípade vydania nehnuteľnosti
reštituentke naďalej ostala vlastníkom miestnej komunikácie, pričom reštituentka by bola iba vlastníčkou
nehnuteľnosti pod miestnou komunikáciou, a teda v zmysle uvedeného zákona by bola povinná strpieť
aj s tým spojené obmedzenie svojho vlastníckeho práva.

7. Dňa 06.07.2020 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. OU-MI-PLO-2020/000238/248/DZ,
ktorým rozhodol, že žalobkyňa spĺňa podmienky zákona pre priznanie nároku uvedeného v § 6 ods.
1 písm. b) zákona č. 229/1991 Zb.. Vo výroku 2. rozhodol, že oprávnenej osobe (žalobkyni) nemožno
navrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnosti k. ú. G. pôvodne vedenej na PKV č. XXXX, parcela č. 1933/6,
pastvisko o výmere 62 611 m2, podľa aktuálneho stavu: parcela C KN č. 2478/27, zastavená plocha

a nádvorie o výmere 2 745 m2, vedená na LV č. XXXX, k. ú. G.. Dôvodom je prekážka podľa § 11
ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb., nakoľko pozemok je zastavaný. Oprávnenej osobe (žalobkyni)
sa za odňatý pozemok prevedú do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu, alebo sa jej poskytne
finančná náhrada podľa § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.. V odôvodnení prvostupňový správny orgán
uviedol, že má za to, že novovytvorená parcela je jedinou možnou prístupovou komunikáciou, ktorá

slúžila a do dnešného dňa slúži svojmu účelu, t. j. ako prístup na parkovisko, k rekreačným zariadeniam,
chatám a pozemkom v rekreačnej oblasti Zemplínska Šírava – Biela hora. Z dostupných materiálov
poskytnutých Štátnym archívom pracovisko Michalovce je zrejmé, že základná výstavba Zemplínskej
Šíravy bola realizovaná od roku 1966. Z uvedeného mal prvostupňový správny orgán za preukázané,že stavba parkoviska a jeho časti (predmetnej parcely) bola realizovaná v rokoch 1966 – 1971, keď ešte
nebol v platnosti stavebný zákon č. 50/1976 Zb., a bolo to taktiež pred účinnosťou zákona č. 229/1991
Zb.. Z uvedeného vyplýva, že stavba prístupovej komunikácie je legálna a je splnená podmienka podľa §

11ods.1písm.d)zákonač.229/1991Zb.,atožepozemokbolpoprechodealeboprevodedovlastníctva
štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný a stavba bráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu
pozemku.

8. Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal dňa 17.07.2020 odvolanie

Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“), ktorý v prvom rade namietal, že správne konanie bolo
vedené bez jeho účasti, čím mu správny orgán odňal možnosť vyjadriť sa k vedenému správnemu
konaniu, ako aj k podkladom rozhodnutia.

9. Dňa 21.07.2020 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené aj odvolanie oprávnenej
osoby (žalobkyne), ktorá namietala, že pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu

nemala možnosť oboznámiť sa s podkladmi, z ktorých toto rozhodnutie vychádzalo, a na ktorých je
argumentačne založené, konkrétne s listinami získanými zo štátnych archívov. Žalovaná spochybnila
výpovednú hodnotu týchto listín a zároveň namietala, že na predmetnej parcele v období od roku
1966 do 31. decembra 1971 nebola vybudovaná žiadna cestná komunikácia na prejazd vozidiel
k vzdialenejším pozemkom a rekreačným chatám, ale bolo tam vybudované výlučne parkovisko

s kapacitou 370 áut. Prístupovú komunikáciu z tohto parkoviska vytvoril až geodet geometrickým plánom
č. 36485551-56/2017 zo dňa 31.10.2018. Pozemok na novovytvorenej parcele č. 2478/27 (pozn. ktorá
je predmetom tohto konania) sa začal využívať ako prístupová komunikácia až neskôr po roku 1991.
Zároveň poukázala na to, že z listinných podkladov uvedených prvostupňovým správnym orgánom nie je
možné vyvodiť, že by toto parkovisko slúžilo ako prístupová komunikácia. Záverom žalobkyňa poukázala

na ustanovenie § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, vychádzajúc z ktorého
argumentovala, že aj v prípade vydania nehnuteľnosti bude povinná osoba naďalej vlastníkom miestnej
komunikácie. Žalobkyňa uviedla, že po priznaní vlastníckeho práva požiada o zámenu predmetného
pozemku. Miestnu komunikáciu považuje za nelegálnu stavbu.

10. O podaných odvolaniach rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP-2020/040834 zo
dňa 08.10.2020 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil
na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia bola jeho
nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť. Žalovaný vytkol prvostupňovému správnemu orgánu
procesnépochybenie,keďnekonalsSPFakosúčastníkomkonania,ktorémubolodoručenéažkonečné

rozhodnutie. Zároveň za procesné pochybenie považoval aj skutočnosť, že prvostupňový správny orgán
si pred vydaním rozhodnutia zabezpečil ďalší podklad – „Podkladový materiál o súčasnom stave na
Zemplínskej Šírave a perspektívnom rozvoji do r. 1795“, ku ktorému nemali účastníci konania možnosť
sa vyjadriť. Odvolací orgán vytkol prvostupňovému správnemu orgánu nedostatočne zistený skutkový
stav. Uviedol, že závery prvostupňového správneho orgánu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Z uvedených listinných podkladov nevyplýva, že na časti pôvodnej parcely č. 1933/6 PKV č. XXXX k.
ú. G. bola v rokoch 1966 – 1971 realizovaná výstavba parkoviska a prístupovej komunikácie. Uviedol
aj, že pred účinnosťou zákona č. 50/1976 Zb. bol platný a účinný zákon č. 87/1958 Zb. o stavebnom
poriadku, ktorý upravoval povoľovanie a prevádzanie stavieb každého druhu a prác na nich, užívanie
aúdržbustaviebaobstarávaniepotrebnýchnehnuteľnostíapráv.Vytkol,žeprvostupňovýsprávnyorgán

sa nezaoberal ani tým, kedy a na základe čoho nadobudla obec Vinné parcelu, ktorá je predmetom tohto
rozhodnutia a aký mala v tom čase druh pozemku, či na nej bola stavba, a aký mala charakter. Povinná
osoba sa vždy určuje ku dňu účinnosti zákona o pôde, t. j. k 24.06.1991 a zároveň k tomuto dňu sa
určujú a preukazujú aj prekážky vydania pozemku.

11. Po vrátení veci na ďalšie konanie doplnil prvostupňový správny orgán dokazovanie:
· dňa 17.12.2020 požiadal o súčinnosť Štátny archív Michalovce a následne Štátny archív Košice
· dňa 21.12.2020 vyžiadal podklady od Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor
· dňa 20.01.2021 vyžiadal podklady od OU KO Michalovce
· dňa 01.02.2021 vyžiadal listinné podklady od obce Vinné

· dňa 02.02.2021 vyžiadal podklady od OU KO Michalovce
· dňa 04.02.2021 vyžiadal podklady od OU KO Michalovce
· dňa 05.02.2021 požiadal o súčinnosť Štátny archív Michalovce
· dňa 05.02.2021 vyžiadal podklady od Lesov SR, š. p., odštepný závod Sobrance· dňa 05.02.2021 vyžiadal podklady od Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti
· dňa 01.03.2021 vyžiadal podklady od OU KO Michalovce.

12. V administratívnom spise sa nachádza Čestné vyhlásenie K. B. zo dňa 09.03.2021 (od roku 1973
pracoval vo Východoslovenských štátnych lesoch ako hlavný mechanizátor – potvrdil reálnu existenciu
miestnej komunikácie).

13. Dňa 03.03.2021 vykonal prvostupňový správny orgán výsluch svedka I. L. (bývalý riaditeľ Okresnej

správy cestovného ruchu Zemplínska Šírava) – o výsluchu neboli upovedomení účastníci konania.
Svedok potvrdil, že parkovisko bolo postavené v roku 1970. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa
08.06.2021 zaslal oprávnenej a povinnej osobe žiadosť o vyjadrenie k svedeckej výpovedi I. L. a doručil
im kópie svedeckej výpovede, zároveň ich vyzval, či majú na svedka doplňujúce otázky, prípadne
či žiadajú jeho dopočutie. Právny zástupca reštituentky sa k výpovedi vyjadril tak, že s najväčšou
pravdepodobnosťou išlo o vopred pripraveného svedka, pričom o jeho opätovné vypočutie neprejavil

záujem. Povinná osoba sa nevyjadrila.

14. Prvostupňový správny orgán nariadil na deň 28.06.2021 ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnili
právni zástupcovia oprávnenej a povinnej osoby.

15. Prvostupňový správny orgán podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/19678 Zb. dňa 02.02.2022 oboznámil
účastníkov konania so zisteným skutkovým stavom, s vykonanými dôkazmi, s možnosťou sa v lehote
15 dní vyjadriť k týmto podkladom.

16. K podkladom sa vyjadril SPF podaním zo dňa 09.02.2022, v ktorom uviedol, že považuje za potrebné

doplniť dokazovanie o zistenie presného okruhu dedičov po nebohom M. I.. Zároveň považoval za
potrebné vyžiadať od obce Vinné informáciu, či parcela CKN 2478/27 zastavaná plocha o výmere 2745
m2 je zaradená v pasporte miestnych komunikácií obce.

17. Obec Vinné na žiadosť prvostupňového správneho orgánu oznámila, že predmetná komunikácia nie

je zaradená v pasporte miestnych komunikácií.

18. Dňa 15.02.2022 doručila prvostupňovému správnemu orgánu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu vyjadrenie reštituentka (žalobkyňa), v ktorom namieta vykonané dokazovanie správnym
orgánom, predovšetkým zákonnosť výpovede svedka I. L., a zároveň poukázala na to, že ostatné

listinné dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise nepreukazujú legálnosť miestnej komunikácie ako
stavby. V závere podania žalobkyňa uviedla, že vydania tejto nehnuteľnosti sa domáhala z dôvodu, aby
následne požiadala povinnú osobu o zámenu so susedným pozemkom. Spolu s vyjadrením doručila
žalobkyňa kópiu stanoviska Správy cestovného ruchu Zemplínska Šírava, stredisko Hôrka, k vydaniu
nehnuteľností v katastrálnom území G. zo dňa 30.09.1992. (Pozn.: v tomto liste sa uvádza, že „na

nehnuteľnostiach, ktoré sú v našom užívaní a na vydanie ktorých si uplatnila nárok A. B., boli v priebehu
času v rámci zriaďovania rekreačnej oblasti Zemplínska Šírava postavené rôzne objekty a zariadenia
včítane rozsiahlych inžinierskych sietí a chatové osady, ktoré slúžia rekreačným účelom. Jedná sa
o veľkoplošné parkoviská, rozsiahle prístupové asfaltové a betónové cestné komunikácie, podnikové
chatovézákladnesriadnymstavebnýmpovolením(HutnémontážeOstrava,SLOPODMichalovce,CHO

č. 3 SSR Zemplínska Šírava atď.), verejné osvetlenie celého strediska a hlavný a pomocný kanalizačný
zberač tiahnuci sa pozdĺž celého južného a severného okraja strediska, do ktorého ústia kanalizačné
prípojky všetkých podnikových a reštauračných zariadení, podzemné vodovody z verejného vodovodu
ako aj rozvody úžitkovej vody do sociálnych zariadení SCR z vlastných navŕtaných studní, záchytné
rigoly na východnej a západnej časti strediska + zokruhované rozvody elektrickej energie VN a NN sieti

a trafostanice.“)

19. Dňa 11.04.2022 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. OU-MI-PLO-2022/000313-556,
ktorým podľa § 9 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. rozhodol tak, že
a) Oprávnená osoba A. B. podľa § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb. spĺňa podmienky

pre priznanie nároku uvedeného v § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/1991 Zb. vo vzťahu k pozemku
zapísanému na PKV č. XXXX, parcela č. 1933/6 pastvisko vo výmere 62611 m2 v katastrálnom území
G. (stav nehnuteľnosti v čase vyvlastnenia), podľa súčasného stavu podľa geometrického plánu č.36485551-56/2017 zo dňa 31.10.2018 ide o nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX, k. ú. G., parc. č.
2478/27 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2745 m2.
b) Oprávnenej osobe sa priznáva právo na náhradu za pozemok z dôvodu, že pozemok bol po prechode

na štát zastavaný, čo je zákonnou prekážkou vydania pozemku podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č.
229/1991 Zb..
c) Oprávnenej osobe sa za odňatý pozemok, ktorý je uvedený v bode 1. rozhodnutia prevedú do
vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu, alebo sa jej poskytne finančná náhrada podľa § 11 ods.
2 zákona č. 229/1991 Zb..

d) Pozemky, ktoré sa prevedú oprávnenej osobe za jej pôvodný pozemok poskytne Slovenský
pozemkový fond, ak pôvodný pozemok bol súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo
spoločnej nehnuteľnosti. Finančnú náhradu za pôvodný pozemok, ku ktorému sa vlastníctvo nevracia,
a za ktorý nebol poskytnutý náhradný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond.
Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia reflektoval na námietky oprávnenej
osoby vznesené v priebehu konania vo vyjadreniach doručených prvostupňovému správnemu orgánu

vo vzťahu k jednotlivým dôkazom. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania má za preukázané,
že nehnuteľnosť, toho času vedená ako zastavaná plocha bola ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991
Zb. (t. j. k 24.06.1991) vedená ako ostatná plocha parkovisko, ktorého súčasťou bola aj prístupová
komunikácia, bez ktorej by parkovisko nespĺňalo svoju funkciu. Z uvedeného dôvodu je daná prekážka
uvedená v § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb.. Uviedol, že v konaní zistil, že v roku 1970

bol daný súhlas na trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy pre výstavbu športovo-rekreačnej oblasti na
Zemplínskej Šírave. To vyplýva z čiastočnej kópie listiny Okresného národného výboru v Michalovciach
odbor výstavby a územného plánovania pod číslom Výst. 400/I/76-OVaÚP zo dňa 28.12.1976; podľa
geometrického plánu a výkazu plôch číslo 915-0057-67 zo dňa 23.01.1968 „Prímestská oblasť“ a to parc.
č. 1939/1 stavebná plocha 486713 m2 v EN totožné s parc. č. 1849/1“, Rozhodnutím č. Pôd.:1288/70

zo dňa 10.12.1970 (v.z. 22/74) Odboru vodného a lesného hospodárstva a poľnohospodárstva
ONV v Michalovciach ako aj na základe predchádzajúceho súhlasu Ministerstva poľnohospodárstva
a výživy SSR v Bratislave 8446/70/RP zo dňa 9.11.1970 v zmysle § 14 zák. č. 55/66 Zb. o ochrane
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, dáva týmto súhlas na trvalé odstránenie poľnohospodárskej
pôdy, poľnohospodárskej výrobe pre výstavbu športovo-rekreačnej oblasti na N. O., k. ú. G. ku dňu

1.1.1972. Odbor výstavby a ÚP pod číslom 400/I-47/78 zo dňa 20.06.1978 požiadal Krajskú správu
geodézie a kartografie, stredisko geodézie Michalovce vo veci: Prevod správy národného majetku,
v ktorom žiadajú o zápis národného majetku do listu vlastníctva v katastrálnom území G. pre OSRS
v Michalovciach v časti A-LV: Československý štát v správe OSRS Michalovce v celosti, v časti B-LV
parcely EN podľa hospodárskej zmluvy č. Výst.400/I-37/78/Príloha k hospodárskej zmluve, v časti C-LV

bez obmedzenia, v časti D-LV bez poznámky. Dôvod prevodu správy: Jedná sa o plochy pre rekreačné
účely. V geometrickom pláne č. 241-7-8-20/78 zo dňa 28.03.1978, úradne overenom dňa 31.03.1978, je
uvedená parcela EN 1628/1 o výmere 100143 m2, z ktorej vznikla parcela č. 1628/23 o výmere 15759
m2 ostatná plocha – parkovisko. Prvostupňový správny orgán na základe listinných dôkazov mal za
to, že ak sa realizovala výstavba na základe stavebného povolenia zo dňa 28.10.1977 pre stavebníka

Východoslovenské štátne lesy, PR Košice v obci Zemplínska Šírava – Prímestská oblasť, k. ú. G. na
stavbu „Prevádzková budova Šírava – II Stavba“, v ktorom je uvedené zahájenie výstavby rok 1977
a dokončenie rok 1978, pričom na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 24.07.1980 bolo povolené
užívanie stavby, musel byť prístup k vyššie uvedenej stavbe.

20. Proti uvedenému rozhodnutiu podala reštituentka (žalobkyňa) odvolanie, ktoré bolo prvostupňovému
správnemu orgánu doručené dňa 25.04.2022. V podanom odvolaní namietala, že prvostupňový správny
orgán sa neriadil právnym názorom odvolacieho orgánu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí. Podľa
názoru reštituentky bolo úlohou prvostupňového správneho orgánu po vrátení veci na ďalšie konanie
vykonaným dokazovaním zistiť skutočný stav veci, teda či na predmetnú stavbu – miestnu komunikáciu

bolo vydané stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, teda či táto stavba je legálna. Vykonaným
dokazovaním legálnosť tejto stavby nebola preukázaná, napriek tomu prvostupňový správny orgán
opakovane rozhodol tak, že táto stavba tvorí zákonnú prekážku vydania nehnuteľnosti.

21.KodvolaniureštituentkysavyjadrilSPF,ktorýuviedol,žeakstavbareálneexistovalakudňuúčinnosti

zákona č. 229/1991 Zb., bez ohľadu na to, či bola legálna alebo nelegálna a v koho správe ako majetok
štátu bola, resp. akým spôsobom bola v minulosti evidovaná v katastri nehnuteľností, je dôvodom na
nevydanietejtonehnuteľnostivzmysleustanovenia§11ods.1písm.d)zákonač.229/1991Zb.,nakoľko
bráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu a to tým, že tvorí reálne prístup k iným pozemkom.22. K odvolaniu sa vyjadrila aj povinná osoba, obec Vinné, ktorá uviedla, že rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu považuje za zákonné, vydané na podklade dostatočne zisteného skutkového stavu.

23. Žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím odvolanie reštituentky zamietol a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalovaný v úvode odôvodnenia rozhodnutia podrobne
uviedol odvolacie námietky reštituentky, ako aj obsah vyjadrení ostatných účastníkov konania
k odvolaniu. Po podrobnom opísaní vykonaného dokazovania v prvostupňovom správnom konaní sa

odvolací orgán vyjadril k jednotlivým námietkam žalobkyne. V prvom rade poukázal na povinnosť
správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci, a za týmto účelom si obstarať potrebné
podklady pre rozhodnutie. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Vzhľadom na uvedené povinnosti a dodržanie zásady materiálnej pravdy, nie je možné prvostupňovému
správnemu orgánu vyčítať, že si opakovane žiadal od štátneho archívu doklady týkajúce sa výstavby
na Zemplínskej Šírave, a takéto konanie nie je možné považovať ani za nadbytočné. Uviedol,

že skutočnosť, že v súčasnosti sa v archíve nenachádza určitá listina, nie je v žiadnom prípade
dôkazom toho, že nikdy nebola vydaná (toto vyjadrenie podporil žalovaný aj príkladmi z praxe).
V odpovedi Štátneho archívu v Košiciach, pracovisko archív Michalovce, zo dňa 24.02.2021 pod č.
SAKE3-2021/000401-2 je uvedené, že v trvalej úschove archívu sa nenachádza spis Pôd. 1288/70
o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe pre výstavbu športovo-rekreačnej

oblasti Zemplínska Šírava. Napriek tomu si prvostupňový správny orgán tento dokument zabezpečil
a je obsahom administratívneho spisu. Žalovaný zdôraznil, že stavba komunikácie a parkoviska bola
realizovaná začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď ešte nebol platný a účinný zákon
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ale zákon č. 87/1958 Zb. o stavebnom
poriadku, ktorý upravoval povoľovanie a prevádzanie stavieb každého druhu a prác na nich, užívanie

a údržbu stavieb a obstarávanie potrebných nehnuteľností a práv, a ktorý používal aj iné pojmy
a postupy ako neskorší stavebný zákon. Keďže sa prvostupňovému správnemu orgánu nepodarilo
zabezpečiť listiny preukazujúce povolenie a užívanie stavby, musel sa zamerať na získanie iných
dôkazov týkajúcich sa legálnosti predmetnej stavby. Prvostupňový správny orgán vykonal výsluch
svedka, ktorý bol pred výsluchom riadne poučený. Uviedol, že túto svedeckú výpoveď, ani osobu

svedka nemá dôvod spochybňovať, pretože vo veci vypovedala osoba, ktorá skutočnosti dôležité pre
správne konanie (výstavba parkoviska a miestnej komunikácie) vnímala svojimi zmyslami, zapamätala
si ich a je schopná kvalifikovaným spôsobom ich reprodukovať. V žiadnom prípade svedka nemožno
diskriminovať pre jeho vek a tvrdiť, že si nemôže pamätať udalosti spred 50 rokov. Skutočnosť,
že svedok pri výsluchu predložil relevantné listiny je dôkazom toho, že správny orgán ho vopred

oboznámil s tým, v akej veci má byť vypočutý. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že svedok klamal,
keď v stanovisku k vydaniu nehnuteľností ako riaditeľ Okresnej správy cestovného ruchu Zemplínska
Šírava uviedol, že tieto nemožno žalobkyni vydať, nakoľko na predmetných pozemkoch sú postavené
rôzne objekty vrátane inžinierskych a iných sietí. Neskôr v rámci reštitučného konania boli tieto
nehnuteľnosti žalobkyni vydané, a teda je zjavné, že uvedené prekážky v podobe stavieb či iných

objektov na nich neboli, žalovaný uviedol, že s týmto vyjadrením žalobkyne nie je možné súhlasiť,
nakoľko prvostupňovým správnym orgánom okrem rozhodnutí o vydaní pozemkov oprávnenej osobe
boli vydané aj rozhodnutia, ktorými jej pozemky vydané neboli a zároveň jej bola priznaná náhrada
(pričom uviedol aj konkrétne čísla rozhodnutí). Zároveň uviedol, že prvostupňový správny orgán vypočul
svedka dňa 03.03.2021 v čase vyhláseného núdzového stavu a trvania prísnych protipandemických

opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19. Núdzový stav bol vyhlásený uznesením vlády SR č. 587
z 30.09.2020 a skončil dňa 14.05.2021. Žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán
bol povinný vo veci konať, vykonať dokazovanie, pričom v tomto období nebolo známe dokedy bude
núdzový stav trvať. Z uvedeného dôvodu boli účastníci konania po skončení núdzového stavu listom
zo dňa 08.06.2021 vyzvaní a bolo im umožnené požiadať o opätovné vypočutie svedka a bolo im

umožnené klásť mu otázky. Právny zástupca žalobkyne (oprávnenej osoby) si tento list osobne prevzal
dňa 14.06.2021, o čom svedčí doručenka v administratívnom spise. Právny zástupca aj napriek tomu, že
adresoval prvostupňovému správnemu orgánu niekoľko podaní, neprejavil záujem o opätovné vypočutie
svedka. Žalovaný uviedol, že je vylúčené, aby na parkovisko s kapacitou 370 áut nebola zabezpečená
prístupová komunikácia. Zároveň bolo v konaní listinami nachádzajúcimi sa v spise, ktoré boli aj

uvedené v napadnutom rozhodnutí, preukázané, že v sedemdesiatych rokoch v lokalite Zemplínska
Šírava – Prímestská oblasť bola vybudovaná infraštruktúra – vodovod, kanalizácia, ako aj rekreačné
zariadenia, ku ktorým musel byť zabezpečený prístup. Na odvolaciu námietku oprávnenej osoby, že
prístupová komunikácia bola vytvorená až geometrickým plánom z 31.10.2018, žalovaný uviedol, žekomunikáciu nie je možné vytvoriť geometrickým plánom. Geometrický plán, ako technický podklad,
slúži v reštitučnom konaní na oddelenie parciel, ktoré sa majú vydať, a to z dôvodu následného zápisu
do katastra nehnuteľností. Zároveň uviedol, že druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností nie je

dôkazom neexistencie miestnej komunikácie, pričom poukázal aj na argumentáciu samotnej oprávnenej
osoby, ktorá v podanom odvolaní uviedla, že rozhodnutie o zmene druhu pozemku a zmena druhu
pozemku nemôže byť prekážkou vydania nehnuteľnosti. Rovnako skutočnosť, že obec Vinné nemá
v súčasnosti komunikáciu vedenú v technickej evidencii, ktorú má podľa zákona zabezpečovať, nie
je dôkazom neexistencie komunikácie, ani jej nelegálnosti. Zároveň poukázal na to, že v roku 1991

a ani v roku 1995 cestný zákon neupravoval povinnosť vedenia technickej evidencie ciest obcami.
Záverom žalovaný uviedol, že po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,
že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal zastavanosť pozemku ku dňu účinnosti zákona
č. 229/1991 Zb., ako aj charakter stavby, ktorý bráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu
pozemku, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje aj oprávnená osoba v podanom odvolaní, keď uvádza,
že priznaním vlastníckeho práva oprávnenej osobe sa táto stane vlastníkom pozemku a miestna

komunikácia ostane vo vlastníctve obce, pričom oprávnená osoba bude obmedzená vo výkone svojich
vlastníckych práv, čo bude musieť strpieť. Listiny preukazujúce oprávnenie na realizáciu a užívanie
stavby sa prvostupňovému správnemu orgánu z objektívnych príčin nepodarilo zabezpečiť, avšak
zabezpečil iný dôkaz, výpoveď svedka, ktorá je podporená listinnými dôkazmi a čestným vyhlásením,
čím dostatočným spôsobom preukázal prekážku vydania pozemku uvedenú v § 11 ods. 1 psím. d)

zákona č. 229/1991 Zb..

Súdne konanie

24. Včas podanou správnou žalobou žalobkyňa žiadala, aby súd po preskúmaní správnou žalobou

napadnutého rozhodnutia toto zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správnu žalobu
odôvodnila tým, že žalovaný vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, vec nesprávne
právne posúdil a v správnom konaní došlo k takým porušeniam právnych predpisov, ktoré malo
za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa
namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu vo vzťahu k nehnuteľnosti parc. C KN č. 2478/27,

zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 2 745 m2 , vedenej na LV č. XXXX, katastrálne územie
G., obec Vinné, povinná osoba: Obec Vinné, ktorá bola predmetom tohto reštitučného konania
(ďalej aj „predmetná nehnuteľnosť“). Podľa žalobkyne z listinných podkladov, ktoré tvoria obsah
administratívneho spisu, a z ktorých správne orgány vychádzali pri rozhodovaní vo veci, nie je bez
pochybností zjavné, že na predmetnom pozemku sa nachádza legálna stavba – miestna účelová

komunikácia. Žalobkyňa má za to, že nakoľko sa správnemu orgánu nepodarilo v konaní získať
listiny preukazujúce legálnosť tejto stavby (stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie), ide
o stavbu nelegálnu. Žalobkyňa poukázala na to, že podľa odpovede Štátneho archívu v Košiciach,
pracovisko Michalovce, sa stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie k stavbe predmetnej
miestnej komunikácie v archíve nenachádza. Namietala, že prvostupňový správny orgán ďalšími piatimi

dožiadaniami žiadal od štátneho archívu listinné podklady a uspokojil sa až s odpoveďou, v ktorej štátny
archív konštatuje, že listiny neboli do archívov odovzdané kompletne. Zároveň mala za to, že žalovaný
túto odpoveď vyhodnotil špekulatívnym spôsobom, keď z nej nemal za preukázané, že stavebné
povolenie ani kolaudačné rozhodnutie neboli vydané. Časť parkoviska nachádzajúca sa na aktuálnej
parc. č. 2478/27 (teda predmetná nehnuteľnosť) sa podľa žalobkyne začala využívať ako prístupová

komunikácia k vzdialenejším chatám a pozemkom v uvedenej lokalite až po roku 1991. Žalobkyňa
poukázala na rozhodnutie č. 2005/03155-KNO z 12.07.2005, ktorým jej bolo priznané vlastnícke právo
k pozemku parc. č. 2470/2, k. ú. G., Prímestská oblasť na P. L., nakoľko vlastník rekreačných chát
postavených na tomto pozemku nevedel preukázať ich legálnosť. Uviedol, že žiadna z rekreačných chát
v tejto oblasti nebola legálne postavená do roku 1976, kedy nadobudol platnosť zákon č. 50/1976 Zb.

Do tohto obdobia ani predmetná miestna komunikácia nemohla byť využívaná ako prístupová cesta.
Ďalším argumentom uplatneným žalobkyňou bolo, že do odčlenenia predmetnej nehnuteľnosti
geometrickým plánom č. 36485551-56/2017 zo dňa 31.10.2018 (kedy bola pôvodná parcela č. 1933/6
PKV XXXX rozčlenená na tri samostatné parcely č. 2478/25, 2478/26 a 2478/27) existovala iba
jedna parcela, na ktorej bolo parkovisko. Predmetná miestna komunikácia vznikla až geometrickým

plánom, teda faktickým rozdelením parkoviska. Zároveň poukázal na to, že prvostupňový správny
orgán rozhodnutím č. OÚ-MI-PLO-2019/000188/234/DZ zo dňa 11.11.2019 priznal žalobkyni vlastnícke
právo k parcelám č. 2478/25 a 2478/26 k. ú. G., na ktorých sa nachádza parkovisko. Toto rozhodnutie
vychádzalo z nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 42/01 zo dňa 25.04.2002, v ktorompredmetný ústavný súd konštatoval, že parkovisko nie je z hľadiska občianskoprávneho stavbou, a teda
nebráni vydaniu nehnuteľnosti. Žalobkyňa mala za to, že aj predmetná miestna komunikácia bola
súčasťou parkoviska, a teda s poukazom na uvedené by rovnako jej existencia nemala brániť vydaniu

nehnuteľnosti.
Žalobkyňa zároveň poukázala aj na listinu Protokol o prevode vlastníctva majetku z vlastníctva
Slovenskej republiky v správe Správy cestovného ruchu Michalovce na obec Vinné, kde z prílohy
k tomuto protokolu je zrejmé, že predmetná nehnuteľnosť, v tom čase evidovaná na LV č. XXXX (pozn.
pred vyhotovením vyššie uvedeného geometrického plánu), bola v katastri nehnuteľností vedená ako

ostatná plocha a nie zastavaná plocha a nádvorie. Uvedené žalobkyňa považuje za dôkaz toho, že v tom
čase nebola na predmetnej nehnuteľnosti postavená žiadna miestna komunikácia.
Žalobkyňanamietalavykonaniedokazovaniasprávnymorgánomprvéhostupňa,nakoľkohopovažovala
za snahu nájsť dôkazy, ktoré by vytvorili prekážku vydania predmetnej nehnuteľnosti žalobkyni. Osobitne
namietala dôkaz vykonaný výsluchom svedka I. L., kde namietala jeho zaujatosť vo veci a zároveň
aj skutočnosť, že jej (resp. jej právnemu zástupcovi) nebolo umožnené sa výsluchu zúčastniť a klásť

svedkoviotázky.Rovnakoajvovzťahukdôkazu–čestnémuvyhláseniuK.B.vyslovilanámietkytýkajúce
sa jeho nezaujatosti vo veci, ako aj nezákonnosť získania tohto dôkazu, nakoľko sa domnievala, že
správny orgán musel zaslať tejto osobe výzvu, aby sa vyjadril k predmetu konania. Žalobkyňa namietala,
že obe tieto osoby sa dlhé roky poznajú a svedecká výpoveď a čestné vyhlásenie boli manipulatívne
zosúladené za účelom potvrdenia skutočností, ktoré boli predmetom dokazovania. Žalobkyňa namietala,

že jej právny zástupca sa o týchto dôkazoch dozvedel až na základe nahliadnutia do spisu, správnym
orgánom o ich vykonaní nebol informovaný.
Čo sa týka ostatných listinných dôkazov, z ktorých správne orgány vychádzali, tieto podľa názoru
žalobkyne nemajú žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k predmetnej otázke legálnosti stavby miestnej
komunikácie na predmetnom pozemku. Dôkazom toho, že stavba miestnej komunikácie nie je legálna je

podľa žalobkyne aj skutočnosť, že táto komunikácia nie je zaradená v pasporte miestnych komunikácií
obce Vinné. Žalobkyňa poukázala na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu ČR, Ústavného súdu ČR
a Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej účelom reštitučných konaní je umierniť následky
minulých majetkových krívd, pričom prednosť má vždy snaha o reštitúciu in integrum pred poskytovaním
náhradných pozemkov, či finančných kompenzácií. Inštitút prekážok brániacich vydaniu nehnuteľností

obsiahnutý v ust. § 11 zákona č. 229/1991 Zb. je podľa citovanej judikatúry inštitútom stanovujúcim
výnimku z účelu reštitúcií. Do úvahy pri aplikácii ustanovenia § 11 zákona č. 229/1991 Zb. je treba vždy
zahrnúťprvokproporcionalitymedziobmedzenímreštitučnéhonárokuakonkrétnymverejnýmzáujmom,
ktorý naplneniu tohto účelu bráni.

25. Žalovaný doručil krajskému súdu vyjadrenie k správnej žalobe dňa 23.03.2023. Vo vyjadrení
uviedol, že žalobné námietky sa zhodujú s odvolacími námietkami žalobkyne, s ktorými sa podrobne
vysporiadal v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí. Nad rámec toho uviedol, že zastavanosť
pozemku miestnou komunikáciou pred účinnosťou zákona č. 229/1991 Zb. (t. j. pred 24.06.1991) bola
v konaní nesporne preukázaná, o čom svedčia dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise.

Uviedol, že prvostupňovému správnemu orgánu sa z objektívnych dôvodov nepodarilo zabezpečiť
listinné dôkazy týkajúce sa povolenia a užívania stavby, preto sa zameral na získanie iných dôkazov
týkajúcich sa legálnosti tejto stavby. Čo sa týka výsluchu svedka, ktorý žalobkyňa v správnej žalobe
namietala,žalovanývprvomradepoukázalnato,ževzmysleustanovenia§40ods.2zákonač.71/1967
Zb. si sám nemôže urobiť úsudok o tom, či konkrétna osoba spáchala trestný čin. Vo vzťahu k osobe

svedka správnemu orgánu neboli predložené žiadne listinné dôkazy, z ktorých by tieto skutočnosti
vyplývali. Uviedol, že právny zástupca žalobkyne bol upovedomený o tom, že bol svedok vypočutý
a bolo mu umožnené požiadať o jeho dovypočutie. Túto možnosť však nevyužil. Namietal, že žalobkyňa
svoje tvrdenia o tom, že predmetná komunikácia sa začala využívať až po roku 1991 nepodložila
žiadnymi dôkazmi, a toto tvrdenie je zároveň v rozpore s dokazovaním vykonaným prvostupňovým

správnym orgánom. Žalovaný uviedol, že je vylúčené, aby na parkovisko s kapacitou 370 áut nebola
zabezpečená prístupová komunikácia, nakoľko by ho nebolo možné využívať. Rovnako uviedol, že
v správnom konaní bolo preukázané, že už v sedemdesiatych rokoch bola v tejto lokalite vybudovaná
infraštruktúra (vodovod, kanalizácia) a rekreačné zariadenia (napr. rekreačné zariadenie Breza), ku
ktorým bol zabezpečený prístup po tejto komunikácii. Žalovaný záverom zdôraznil, že účelom zákona

o pôde bolo dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných
vlastníckych vzťahov k pôde, upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami rozvoja vidieka,
tvorby krajiny a životného prostredia. Priznaním práva na náhradu za pozemok, ktorý bol zastavaný
a nie je ho možné poľnohospodársky využívať bol naplnený účel zákona o pôde a došlo k zmierneniumajetkovej krivdy, ku ktorej došlo v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 46/1948
Zb. o pozemkovej reforme.

26. Ďalší účastník konania v 1. rade, ktorý sa nestotožnil so žalobnými námietkami uvedenými v správnej
žalobe a mal za to, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu vychádza
z dostatočne a jednoznačne zisteného skutkového stavu, bolo vydané na základe správneho právneho
posúdeniaajeajdostatočneazrozumiteľneodôvodnené.Nesúhlasilanisožalobnýminámietkami,ktoré
sa týkali nezákonne vykonaného dokazovania, či nedôveryhodnosti osôb, ktoré vypovedali ako svedok,

či predložili správnym orgánom čestné vyhlásenie.

27. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného zotrvala na skutkových a právnych tvrdeniach
uvedených v správnej žalobe. Zdôraznila, že aj pred účinnosťou zákona č. 50/1976 Zb. platil stavebný
zákon, a teda ak bola za jeho účinnosti vybudovaná miestna komunikácia, rovnako bolo potrebné,
aby došlo k rozhodnutiu, ktorým by bola jej výstavba a užívanie povolená. Nakoľko takéto rozhodnutie

neexistuje, je nepochybné, že predmetná komunikácia je nelegálna, a teda jej existencia z tohto dôvodu
nezakladá prekážku vydania nehnuteľnosti podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb..

28. Žalovaný sa duplikou vo veci nevyjadril.

29. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

30. Podľa § 107 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do

30.06.2023 (ďalej len „SSP“) predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo

e) tak ustanovuje tento zákon.
V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

31. Správny súd v danej veci nariadil pojednávanie na deň 28.08.2025 pojednávanie, ktorého sa
zúčastnil právny zástupca žalobkyne a právna zástupkyňa ďalšieho účastníka v 1. rade, žalovaný a ďalší

účastník v 2. rade svoju neúčasť včas ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.
Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní opakovane zhrnul žalobné námietky, pričom poukázal na
to, že rešpektuje existenciu miestnej komunikácie na predmetnej nehnuteľnosti. Uviedol, že žalobkyňa
má záujem v budúcnosti zámennou zmluvou vymeniť predmetnú nehnuteľnosť za inú nehnuteľnosť
vo vlastníctve povinnej osoby. Zástupkyňa ďalšieho účastníka v 1. rade zotrvala na vyjadreniach

doručených súdu. Súd v súlade s § 137 ods. 2 a 3 SSP vyhlásil rozsudok.

Právne východiská

32. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

35. Podľa preambuly zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku (ďalej aj len „zákon č. 229/1991 Zb.“), zákon bol prijatý v snahe zmierniť
následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesnéhomajetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú
pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade
so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného

prostredia.

36. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej
republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej
poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948

do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

37. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré
ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia.

38. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade,

že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný;
pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.

39. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe
prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako

boli jej pôvodné pozemky, a to a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal
pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal
pôvodný pozemok, b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s
obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo c) v treťom poradí v okrese,
v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí. Ak oprávnená osoba s

náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa
prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo
za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru nad 400 m2, a ak
nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku
na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.

40. Podľa § 4b ods. 1 a 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
v znení neskorších predpisov miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo
vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych
ciest. Siete miestnych ciest sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak,

aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy,
a ak to vyžadujú všeobecné záujmy aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám štátu.

41. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 71/1967 Zb.“) účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich

doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Právne posúdenie veci správnym súdom

42. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v

medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou
osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), po nariadení pojednávania,
dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd sa podrobne oboznámil s obsahom
súdneho a administratívneho spisu, so správnou žalobou napadnutým rozhodnutím, ako aj rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu.

43. V prejednávanom prípade nebolo sporným, že žalobkyňa je oprávnenou osobou podľa zákona
č. 229/1991 Zb.. Spornou nebola ani skutočnosť, že povinnou osobou je obec Vinné, ktorá je
aktuálne zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Zároveň nebola
spornou skutočnosťou ani existencia miestnej komunikácie na predmetnej nehnuteľnosti, správnym

orgánom bola vykonaná miestna ohliadka, na ktorej bol prítomný aj právny zástupca žalobkyne. Tento
v administratívnom konaní, ani v podanej správnej žalobe nespochybnil skutočnosť, že na predmetnej
nehnuteľnosti sa nachádza miestna účelová komunikácia.44. Sporným bolo právne posúdenie veci, teda či skutočnosť, že sa na nehnuteľnosti nachádza
prístupová komunikácia vedúca k odľahlejším nehnuteľnostiam je prekážkou vydania nehnuteľnosti
v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb.. Žalobkyňa v tejto otázke primárne poukazovala

na skutočnosť, že z dokazovania vykonaného prvostupňovým správnym orgánom vyplýva, že stavba
komunikácie nie je legálna, nakoľko medzi dôkazmi zabezpečenými prvostupňovým správnym orgánom
sa nenachádza stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie, ktoré by preukazovali, že táto
komunikácia je legálne vybudovaná. Poukázala na to, že vzhľadom na túto skutočnosť, teda nemôže
takáto nelegálna stavba tvoriť prekážku vydania nehnuteľnosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona

č. 229/1991 Zb..

45. Pre právne posúdenie veci je teda kľúčovou otázkou interpretácia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d)
zákona č. 229/1991 Zb. ako dôvodu pre nevydanie pozemku oprávnenej osobe, konkrétne posúdenie,
akým spôsobom je potrebné vykladať pojem „pozemok, ktorý bol po prechode alebo prevode do
vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný“. V uvedenej otázke súd odkazuje na rozsudok

Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/41/2023 zo dňa 28.08.2024 (zverejnený v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 90/2025 ZNSS),
v ktorom sa najvyšší správny súd veľmi podrobne zaoberal výkladom tohto pojmu. Pre komplexnosť
odôvodnenia súd uvádza citáciu z odôvodnenia tohto rozsudku relevantnú časť: „V prvom rade je
nutné uviesť, že zákon č. 229/1991 Zb. zákonnú definíciu predmetného pojmu neobsahuje. Akokoľvek

„užitočne“ (až jednoducho) sa môže javiť lineárne použitie či už pojmu (i) zastavané plochy a nádvoria
[zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon), resp. vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č.
79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)]; (ii) pozemok zastavaný

stavbou [zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)]; (iii)
alebo obdobného pojmu použitého zákonodarcom v akomkoľvek inom právnom predpise, vždy je nutné
mať na zreteli skutočnosť, že uvedený pojem sa (súd) interpretuje pre potreby aplikácie dotknutých
ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. (v danom prípade ustanovenia vylučujúceho možnosť vydania
pozemku reštituentovi). Vzhľadom k absencii legálnej definície pojmu „pozemok, ktorý bol po prechode

alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný“ (použitého v § 11 ods. 1 písm.
d) zákona č. 229/1991 Zb.), resp. vzhľadom k absencii legálnej definície (v zákone č. 229/1991 Zb.)
iného pojmu, z ktorej by bolo možné vychádzať pri interpretácii tohto pojmu, je nutné jeho význam a jeho
obsah (pre potreby rozhodnutia prejednávanej veci) ustáliť použijúc dostupné výkladové metódy. ...
V každom prípade však zmysluplnému formálne systematickému výkladu predmetného pojmu bráni (i)

jednak skutočnosť, že medzi zákonom, v ktorom je interpretovaný pojem použitý (zákon č. 229/1991
Zb.) a „pomocnými“ normami (stavebný zákon, katastrálny zákon, vykonávacia vyhláška) nie je vzťah
hierarchie, ale najmä (ii) skutočnosť, že predmet právnej úpravy použitých (či už navrhovateľom alebo
odporcom) noriem nemá zásadný obsahový presah s normou interpretovanou. 34. Vzhľadom k vyššie
artikulovanej nemožnosti jazykovým výkladom (kvôli sémantickej nejasnosti), resp. systematickým

výkladom (kvôli záveru vyjadrenému v poslednej vete predošlého odseku) dosiahnuť uspokojivý
záver o obsahu predmetného pojmu, je teda nevyhnutné pristúpiť k tzv. objektívne teleologickému
výkladu. Ten spočíva v „hľadaní“ významu pojmu v jeho účele. Inými slovami ide o postup, keď pri
nejasnom interpretovanom ustanovení, avšak pri jasne vyjadrenom účele tohto ustanovenia, sa za
správny výkladový výsledok považuje ten, ktorý najlepšie zodpovedá účelu danej normy (v danom

prípade § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb.) a posúdenie jeho zrozumiteľnosti, resp.
jednoznačnosti. ... 35. Zákonodarca v úvodných ustanoveniach zákona č. 229/1991 Zb. vyjadril jeho
zámer, ako snahu (i) zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom
poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, (ii) dosiahnuť zlepšenie
starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a

(iii) upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade
s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. Podporne k uvedenému potom dôvodová
správa k ustanoveniam § 5 až 7 (pozn. štruktúra v čase prijatia zákona Federálnym zhromaždením
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky) uvádza, okrem iného, nasledovné: „Pozemky, které přešly
na stát podle § 4 odst. 1, byly v řadě případů státem za úplatu převedeny na jiné osoby nebo za náhradu

přenechány do osobního užívání nebo byly použity k investiční výstavbě, případně na nich byly zřízeny
zahrádky,kteréproobčanyplnífunkcinejenrekreační,aletakéfunkcidoplňkovéhozdrojezemědělských
výrobků. V zájmu právní jistoty fyzických a právnických osob nedovoluje zákon takové pozemky převést
zpět do vlastnictví původních vlastníků a původním vlastníkům zakládá právo na náhradu.“... 37. Vosvetle vyššie uvedeného najvyšší správny súd pristúpil k interpretácii pojmu „pozemok, ktorý bol po
prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný“, pričom dospel
k záveru obdobnému ako krajský súd, resp. ako odporca. Nad uvedený rámec (s ktorým sa najvyšší

správny súd stotožňuje – viď body 70 až 94 napadnutého rozsudku) najvyšší správny súd v prvom
rade uvádza, že navrhovateľom artikulovaný záver, že „ ... žiadna podmienka poľnohospodárskeho
alebo lesného využitia pozemkov, ktoré sa majú vydať reštituentovi, neexistuje a nie je ju ani možné
konštruovať cez účel zákona o pôde, ako spravil súd.“ je záverom mylným. Rovnako tak je mylným
stotožnenie významu uvedeného pojmu s pojmom pozemok, na ktorom stojí stavba podľa stavebného

zákona. ... Inými slovami účelom ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. upravujúcim vydanie pozemkov
in natura nie je, aby reštituent dosiahol vyššiu peňažnú náhradu od „tretej osoby“ (rozumej nie štátu)
v situácii, keď je z podstaty veci zrejmé, že pozemky nie sú a nebudú využívané na poľnohospodárske
účely, ale naopak sú účelovo určené a využívané ako súčasť areálu priemyselného parku.“

46. Súd rešpektujúc záväzný právny názor a výklad najvyššieho správneho súdu pristúpil k interpretácii

spornej normy v zmysle vyššie uvedeného využijúc objektívny teleologický výklad. V intenciách vyššie
uvedeného nie je možné považovať výklad prezentovaný žalobkyňou za správny, nakoľko ako už
bolo uvedené vyššie pojem „pozemok, ktorý bol po prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej
osoby zastavaný“ nemožno stotožňovať s pojmom zastavaný pozemok (resp. pozemok, na ktorom sa
nachádza stavba) v zmysle stavebného zákona. Vychádzajúc z uvedeného následne ani požiadavka

„legálnosti“ stavby v zmysle predpisov upravujúcich povoľovanie stavieb v rozhodnom čase nie je
rozhodujúcou v procese určenia, či v konkrétnej situácii sú dané dôvody na nevydanie pozemku
reštituentovi in natura v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb..

47.Zobsahuadministratívnehoasúdnehospisuvyplýva,žemedzistranamisporunebolospochybnené,

že v čase odňatia predmetnej nehnuteľnosti (v tom čase evidovanej na PKV č. XXXX, parc. č. 1933/6)
v roku 1951 išlo o pastvisko, teda v tom čase predmetná parcela patrila po poľnohospodárskeho
pôdneho fondu. Následne v období okolo roku 1970 bola v rámci realizovania investičnej výstavby
v okolí Zemplínskej Šíravy na predmetnej nehnuteľnosti vybudované parkovisko. Súd má za to, že
správne orgány dostatočným spôsobom zistili skutkový stav, a síce že na predmetnej nehnuteľnosti

bolo vybudované parkovisko s kapacitou 370 áut a zároveň, že toto parkovisko bolo prejazdné
a v jeho časti slúžilo zároveň ako prístupová komunikácia k odľahlejším parcelám. Z dokazovania
vykonaného správnym orgánom vyplynulo, že cez toto parkovisko viedla jediná prístupová cesta
k rekreačným zariadeniam (uvedené vyplýva z rozhodnutia č. Výst. 4209/77-ZŠ-SP-I zo dňa 28.10.1977,
rozhodnutia č. Výst. 4549/80-ÚP-KR zo dňa 24.07.1980, GP 241-1-8-20/78, projektovej dokumentácie

stavby Miestna komunikácia v prímestskej oblasti z júla 1972, výsluchu svedka I. L., čestného
vyhlásenia K. B.,vyjadrenia Lesy Slovenskej republiky č. 1224/2021 7668/2021-103 zo dňa 17.03.2021).
Z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplýva, či na predmetnej nehnuteľnosti bolo zriadené
samostatne parkovisko a samostatne prístupová komunikácia, resp. či sa jednalo výlučne o parkovisko,
ktoré slúžilo aj ako prístupová komunikácia. Prvostupňovému správnemu orgánu sa nepodarilo získať

listiny týkajúce sa stavebného povolenia parkoviska, prípadne komunikácie, nakoľko podľa odpovedí
Štátneho archívu MV SR sa takéto listiny v ich zbierke nenachádzajú. Správny orgán následne vykonal
dokazovanie na čo najpresnejšie zistenie skutkového stavu, pričom sa mu podarilo ustáliť časový
horizont kedy bolo predmetné parkovisko s komunikáciou vybudované. Vychádzajúc z uvedeného a po
podrobnom preštudovaní administratívneho spisu súd dospel k záveru, že skutkový stav bol žalovaným

v predmetnej veci zistený dostatočne. V administratívnom spise sa nachádzajú listiny, ktorých obsah
podporuje záver, ku ktorému dospel žalovaný, a síce že na predmetnej nehnuteľnosti sa preukázateľne
nachádza prístupová komunikácia, ktorá bola na pozemku vybudovaná spolu s parkoviskom v 70-tych
rokoch.

48. Žalobkyňa namietala, že komunikácia nemohla pred rokom 1991 slúžiť ako prístupová cesta
k chatám a rekreačným zariadeniam na vzdialenejších parcelách, nakoľko dovtedy tam neboli
legálne postavené žiadne chaty ani iné stavby. Na podporu tohto tvrdenia poukázala na rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu č. 2005/03155-KNO z 12.07.2005, ktorým správny orgán priznal
žalobkyni vlastnícke právo k pozemku parc. č. 2470/2 k. ú. G.. Na pozemku bolo postavených 9

rekreačných chát vo vlastníctve KSK, ktorý nevedel preukázať legálnosť týchto stavieb. Z vykonania
vykonanéhoprvostupňovýmsprávnymorgánomvšakvyplýva,žeprechodcezparkoviskopopredmetnej
komunikácii bol využívaný aj pred rokom 1991, najskorší zistený údaj bol roky 1969-1970. Uvedené
zistenia neboli žalobcom relevantné spochybnené, neboli predložené žiadne relevantné dôkazypreukazujúce opak, resp. nesprávnosť či nepravdivosť týchto zistení. Skutočnosť, že rekreačné chatky
na priľahlých nehnuteľnostiach neboli postavené legálne nie je skutočnosťou, ktorá by preukazovala,
že komunikácia na predmetnej nehnuteľnosti nemohla byť využívaná za účelom prejazdu k chatkám

arekreačnýmzariadeniamnavzdialenejšíchnehnuteľnostiach,baprávenaopakajsámžalobcauvádza,
že sa v oblasti nachádzalo 9 rekreačných chatiek.

49. Nie je možné sa stotožniť ani so žalobnou námietkou, že miestna komunikácia na predmetnej
nehnuteľnosti vznikla až na základe geometrického plánu v roku 2018, teda odčlenením predmetnej

parcely od parkoviska. Geometrický plán je grafickým znázornením nehnuteľností, ktoré zachytáva
stav nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene. Z predmetného geometrického plánu nevyplýva, že
by sa na predmetnej časti nehnuteľnosti pred vykonanou zmenou nenachádzala komunikácia, ktorá
by bola do katastra nehnuteľností zapísaná až na základe tohto geometrického plánu. Zároveň je
nevyhnutné uviesť aj to, že právne ani fakticky nie je možné vytvoriť na nehnuteľnosti cestu iba
samotným geometrickým plánom. Na to, aby na podklade geometrického plánu mohla byť cesta

zapísaná v katastri nehnuteľností je nevyhnutné, aby geometrickým plánom bol zaznamenaný reálny
skutkový stav (zmena), teda iným spôsobom vyjadrené na základe geometrického plánu môže byť do
katastra nehnuteľností zapísaná cesta iba v prípade, ak sa na nehnuteľnosti v čase jeho vyhotovovania
reálne nachádza. Podľa § 95 vyhlášky č. 79/1996 Z. z. Geometrický plán je grafickým znázornením
nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, vyjadruje stav nehnuteľností

pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov
a ďalších údajov. Geometrický plán je aj grafickým znázornením vecného bremena k časti pozemku.
Podľa § 67 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. Geometrický plán sa vyhotovuje na základe výsledkov
geodetických prác a obsahuje najmä grafické znázornenie nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene s
uvedením dovtedajších a nových parcelných čísel, druhov pozemkov a ich výmer, ako aj údaje o právach

k nehnuteľnostiam.
Takýto záver nevyplýva z listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, navyše
žalobkyňa toto tvrdenia nepodložila žiadnymi ďalšími dôkazmi, ktoré by potvrdzovali správnosť tohto
tvrdenia. Naopak z dokazovania vykonaného prvostupňovým správnym orgánom vyplýva, že miestna
komunikácia na predmetnej parcele bola využívaná na prejazd k vzdialenejším pozemkom a zároveň

na vstup a odjazd z predmetného parkoviska. Z uvedeného vyplýva, že geometrickým plánom bol len
podchytený skutkový stav, a síce odčlenené parkovisko (ako plocha určená na parkovanie automobilov)
a prístupová komunikácia slúžiaca na príjazd na parkovisko a zároveň ako prístup k vzdialenejším
parcelám.

50. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že zákon č. 229/1991 Zb. vo vzťahu k skúmaniu existencie
prekážky vydania pozemku neobsahuje časové obmedzenie dokedy mala táto prekážka nastať, teda
neviaže existenciu prekážky ku dňu účinnosti zákona, ani ku dňu uplatnenia reštitučného nároku.
Naopak, vlastné znenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. určuje, že pozemok musel byť
zastavaný po prechode alebo prevode nehnuteľnosti do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby.

Z uvedeného teda vyplýva, že ak bola dotknutá parcela zastavaná kedykoľvek po jej odňatí, boli splnené
podmienky na to, aby nebola oprávnenej osobe vydaná in natura, ale bola jej poskytnutá náhrada.
(rozsudok NSS SR sp. zn. 2Sžr/3/2019, rozsudok NSS SR 2Sžr/5/2019). Tento záver je podľa názoru
súdu aplikovateľný na všetky prípady zákonom predvídaných prekážok vydania pozemku. Akceptovanie
opačného výkladu by viedlo k absurdným záverom o tom, že v snahe zmierniť následky niektorých

majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období
rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením
pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami
hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia,
by sa teoreticky mali reštituentom vydávať pozemky na ktorých boli (čo aj v rozpore so zákonom)

po nadobudnutí účinnosti zákona zriadené cintoríny, športoviská, botanické záhrady, alebo ako v
prejednávanejvecipostavenácestnákomunikácia.Vtomtokontextesúdargumentáciužalobkyneotom,
že nie je možné protizákonnou výstavbou uprieť právo oprávnených osôb na vydanie nehnuteľnosti,
ktoré im zákon priznáva (resp. takýmto spôsobom legalizovať nelegálne stavby), nepovažuje za
korešpondujúcu s už skôr v odôvodnení uvedeným účelom zákona č. 229/1991 Zb..

51. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu opakovane vo vyjadreniach doručených prvostupňovému správnemu orgánu vyjadrila, že
rešpektuje, že na predmetnej nehnuteľnosti sa nachádza verejná komunikácia, pričom si je vedomá, žetáto je užívaná verejnosťou na prístup k odľahlejším nehnuteľnostiam. Zároveň vyjadrila, že jej zámerom
je, aby jej bola predmetná nehnuteľnosť vydaná in natura a následne má záujem zámennou zmluvou
s obcou Vinné (povinná osoba) túto nehnuteľnosť vymeniť za inú nehnuteľnosť vo vlastníctve obce.

Rovnaké vyjadrenie uviedol právny zástupca žalobkyne aj na pojednávaní pred súdom. Z uvedeného
má súd za preukázané, že aj z týchto vyjadrení žalobkyne jednoznačne vyplýva akceptácia skutočnosti,
že predmetnú nehnuteľnosť nie je možné využívať v súlade s účelom vyjadreným v zákone č. 229/1991
Zb.. Vzhľadom na skutočnosť, že sa na pozemku nachádza verejná komunikácia ako jediný prístup
k priľahlým pozemkom, je možné uzavrieť, že stavba miestnej komunikácie bráni poľnohospodárskemu

alebo lesnému využitiu predmetného pozemku. Zároveň z uvedeného vyplýva, že skutočným záujmom
žalobkyneniejevlastniťpredmetnúnehnuteľnosťsúmyslomnakladaťsňouvsúladesúčelomzákonač.
229/1991 Zb. (poľnohospodárske využitie). Žalobkyňa v administratívnom a rovnako aj počas súdneho
konania vyjadrila úmysel vymeniť predmetnú nehnuteľnosť s povinnou osobou zámennou zmluvou za
inú nehnuteľnosť v jej vlastníctve, avšak zásadne sa postavila proti priznaniu náhradného pozemku
(alebo finančnej náhrady) zo strany štátu. Súd opakovane poukazuje na účel zákona č. 229/1991 Zb.,

ako bolo podrobne uvedené vyššie a zdôrazňuje, že nie je v súlade s týmto účelom, ak sa oprávnená
osoba domáha vydania nehnuteľnosti in natura výlučne z dôvodu, aby získala výhodnejšie postavenie
vo vzťahu k osobe povinnej, či iným vlastníkom nehnuteľností, ktorí sú odkázaní na prístup k svojej
nehnuteľnosti cez nehnuteľnosť, ktorá je predmetom reštitučného konania.

52. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konštatuje, že nemožno prisvedčiť námietkam žalobkyne
týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán
vychádzali pri posudzovaní veci z dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom záver o nemožnosti
vydania predmetného pozemku in natura vychádzal v prejednávanom prípade zo správneho právneho
posúdenia veci.

53. Žalobkyňa v správnej žalobe okrem nesprávneho právneho posúdenia veci namietala aj nezákonný
postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, v dôsledku ktorého podľa názoru žalobkyne
trpíajsprávnoužalobounapadnutérozhodnutievadounezákonnosti.Žalobkyňanamietalanezákonnosť
vykonaného dôkazu – výsluchu svedka I. L., nakoľko o tomto výsluchu nebola vopred upovedomená

a bola jej tým odopretá možnosť klásť svedkovi otázky. Žalovaný sa s touto námietkou žalobkyne
vysporiadal v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí tak, že poukázal na to, že v čase kedy bol
svedok vypočutý platili prísne protipandemické opatrenia v súvislosti so šírením COVID-19. Z tohto
dôvodu vypočul prvostupňový správny orgán svedka bez prítomnosti ostatných účastníkov konania.
Zároveňpozmierneníprotipandemickýchopatreníbolažalobkyňaupovedomenáovykonanomvýsluchu

zaslaním zápisnice a bola jej daná možnosť sa k výsluchu vyjadriť, prípadne požiadať o dovypočutie
svedka za jej prítomnosti. Uvedenú možnosť žalobkyňa nevyužila, k výpovedi svedka sa písomne
vyjadrila. V súvislosti s uvedeným súd uvádza, že z ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 71/1967
Zb. jednoznačne vyplýva povinnosť správneho orgánu umožniť účastníkovi konania byť prítomný pri
výsluchu svedka a klásť svedkovi otázky. V uvedenom prípade je však potrebné mať na zreteli konkrétne

objektívne dané skutkové okolnosti súvisiace s vyhlásením núdzového stavu na území SR v súvislosti so
šírením COVID-19, kedy boli aj orgány verejnej správy povinné rešpektovať nariadené protipandemické
opatrenia, čím boli obmedzené vo svojej bežnej činnosti. Jednalo sa o situáciu výnimočnú, s ktorou
doposiaľ nemali ani štátne orgány v rámci svojej činnosti skúsenosť, pričom boli povinné vysporiadať
sa ad hoc s vzniknutou situáciou. Prvostupňový správny orgán zvolil v tejto situácii výsluch svedka

bez prítomnosti a upovedomenia účastníkov konania. Následne však účastníkov konania o vykonanom
výsluchu upovedomil, doručil im zápisnicu z výsluchu a umožnil im sa k nej vyjadriť, prípadne požiadať
o zopakovanie výsluchu v ich prítomnosti. Žalobkyňa poskytnutú možnosť nevyužila. Na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že aj keď formálnoprávne došlo zo strany prvostupňového správneho
orgánu k porušeniu ustanovení zákona č. 71/1967 Zb., tento postup materiálne nezasiahol do práv

žalobkyne, nakoľko následne jej bolo umožnené požiadať o vykonanie opätovného výsluchu za jej
prítomnosti, čo však nevyužila. Súd teda konštatuje, že postupom žalovaného nedošlo k takému zásahu
do práv žalobkyne, ktorý by spôsobil nezákonnosť vykonaného dôkazu ani nezákonnosť rozhodnutia
vo veci.

54. Žalobkyňa namietala zaujatosť svedka, ako aj skutočnosť, že svedok bol na výpoveď vopred
pripravený. Námietky žalobkyne uvedené na podporu týchto tvrdení sú však len všeobecné a majú
skôr charakter domnienok ako faktov. Zároveň žalobkyňa tvrdené skutočnosti nepreukázala žiadnymi
dôkazmi. Rovnaké konštatovanie platí aj pre námietky voči dôkazu – čestnému prehláseniu K. B..55. Záverom súd konštatuje, že námietky uvedené v správnej žalobe neboli spôsobilé spochybniť
zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, preto rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú

zamietol (§ 190 SSP).

56. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

57. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

58. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu

štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

59. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri
zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im

správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo
na náhradu ďalších trov konania.

60. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi právo na
náhradu trov nepriznal (a contrario § 167 SSP). Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd

právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže vo veci neboli prítomné také okolnosti, aby bolo možné
náhradu trov konania od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP). Vo vzťahu k ďalším účastníkom
konaniav1.a2.radesúdrozhodolpodľa§169SSPzohľadniac,žetietosubjektymajúprávonanáhradu
iba tých trov konania voči v konaní neúspešnému účastníkovi (žalobkyňa), ktoré im vznikli iba v súvislosti
s plnením, im správnym súdom uložených povinnosti.

61. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach

v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP]. Zmeškanie
uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).