Rozhodnutie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Csp/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125235389
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:6125235389.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, o zaplatenie 3 989,43 eur s príslušenstvom a o vzájomnej
žalobe o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd u r č u j e , že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere s opakovaným čerpaním č.:
7105081697 zo dňa 23.05.2021 v spojení s Dodatkom k úverovej zmluve s priradeným variabilným
symbolom 7105081697 zo dňa 29.10.2023, je bezúročný a bez poplatkov.

III. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 13.02.2025 Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci
upomínacieho konania domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3 989,43 eur spolu

s úrokom vo výške 305,79 eur a úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 3 914,58 eur
od 26.12.2024 do zaplatenia. Žalobca zároveň navrhol, aby súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom
dňa 23.05.2021 Úverovú zmluvu č. 7105081697 (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú

Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“), ktoré obsahujú
Sadzobník poplatkov. Predmetom ÚZ bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca
4000 eur zo strany žalobcu žalovanému, tento úver žalovaný čerpal prostredníctvom úverovej karty.
Žalobca upriamuje pozornosť, že revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý
jedlžníkovi(žalovanému)poskytovanýkuspokojovaniujehopriebežnýchfinančnýchpotriebaumožňuje
mu čerpať po odsúhlasení zo strany veriteľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do

výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej
výške, pričom môže uhradiť aj celý čerpaný uver jedinou splátkou (v tomto odseku žalobca zhrnul
hospodársku kauzu tzv. otvoreného zmluvného vzťahu).Žalovaný bol odo dňa účinnosti revolvingovej
zmluvyvpravidelnýchmesačnýchvýpisochzúverovéhoúčtu,ktorébolizasielanénaadresužalovaného
v listinnej forme informovaný o výške mesačnej splátky, o výške úroku a poplatku, výške úverového
rámca ako aj o celkovom zostatku na úverovom účte a jednotlivých transakciách na úverovom účte.

Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom a poplatkom v pravidelných mesačných
splátkach v súlade s ÚZ, ÚZP. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností,keď splátky úveru riadne a včas nesplácal, konkrétne sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou
splátky splatnej dňa 20.08.2024. Žalobca Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 04.11.2024 vyzval
žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a súčasne upozornil žalovaného,

že v prípade neuhradenia omeškaných splátok v lehote 15 dní od doručenia výzvy, sa celé plnenie
zo zmluvy o úvere stane splatným. Žalovaný omeškané splátky v dodatočne poskytnutej lehote
neuhradil. Žalobca Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 10.12.2024 oznámil žalovanému, že v
dôsledku neuhradenia omeškaných splátok sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stalo ku dňu 10.12.2024
splatným a vyčíslil žalovanému dlh. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností,

žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje
v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca uplatňuje vo
výške 8.15 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 26.12.2024 navýšená o 5 percentuálnych bodov.
Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo 08.01.2025 žalovaného k zaplateniu aktuálne dlžnej
sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a

teda žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu v posledných troch mesiacoch pred podaním tohto návrhu.
Prostredníctvom úverovej karty čerpal žalovaný poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 10188.36
Eur a žalobcovi uhradil čiastku7510.36 Eur. Žalobca v tomto bode návrhu odkazuje na prílohu, v ktorej
je špecifikovaná žalovaná suma 4295.22 Eur a pozostáva zo súčtu: Istina vo výške 3914.58 Eur, táto
suma predstavuje istinu 38.-42. Splátky spolu vo výške 3914.58 Eur. Úrok za hotovostné transakcie

vo výške 303.27 Eur, Úrok za poistné vo výške 1.82 Eur, Úrok za nevyužitú GP - poistne vo výške
0.70 Eur, Poistenie CPI vo výške 74.85 Eur. Žalobca predkladá súdu listiny, z ktorých obsahu vyplýva,
že žalobca posudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
v zmysle ust. § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z.:1. Interný dokument o posúdení bonity s
uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovaného.2. Úverová správa z registrov

dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver, V rámci
postupu v poskytovaní úveru napĺňa žalobca svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity žalovaného
dôsledným zisťovaním jeho kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu. Týmto
procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka žalovaného a ďalej sa skúmajú informácie o
premenných hodnotách žalovaného ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob

bývania a pod. Pre tento účel je využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť
dodržania úverových záväzkov zo strany žalovaného. Tento model je postavený na logickej regresii,
kde sa jednotlivé dichotomické premenné opierajú o ďalšie. Pre každú produktovú líniu potom žalobca
využíva odlišný model pre zistenie kreditného skóre žalovaného. Rovnako tak sú nastavené hodnoty
minimálneho kreditného skóre, ktorého nedosiahnutím je posudzovaná žiadosť zamietnutá. Uvedené

posudzovanie bonity na základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva
automatizovaný systém s výsledkom, ktorý predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci
neho je overovaná schopnosť žalovaného splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné
životné výdavky. Je zohľadňované rodinné postavenie žalovaného, najmä vyživovacia povinnosť,
príjem partnera žalovaného, prípadne ďalšie skutočnosti. Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne

pochybnosť o pravosti tvrdení žalovaného, pristupuje žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia
o výške príjmu a výpisu z bankového účtu. Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom
bonity žalovaného minimalizuje žalobca kontrolou žalovaného v externých registroch. Využívané sú
registre Sociálnej poisťovne pre overenie príjmu žalovaného a jeho zamestnávateľa, poprípade overenie
poberania dôchodku a úverové registre NRKI s ktorých pomocou sa zhromažďujú informácie, ako je

napr. existencia záväzkov, ich výška, historická platobná morálka žalovaného. Hodnotu informácií z
týchto registrov je pritom potrebné považovať za významnú s ohľadom na skutočnosť, že poskytujú
obraz o stave záväzkov u veľkého počtu veriteľov - dá sa povedať, že u prevažnej väčšiny relevantných
inštitucionálnych veriteľov pôsobiacich na trhu.

3. Prílohu žaloby tvoria: predžalobná výzva zo dňa 08.01.2025, epotvrdenky, zmluva o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 23.05.2021, dodatok k úverovej zmluve zo dňa 29.10.2023, úverové podmienky, poistné
podmienky, dokument označený ako „Posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver“, výpis
žalovanej z úverového registra, výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 04.11.2024, výzva k splateniu
celého úveru zo dňa 10.12.2024, výpis čerpania splátok a úhrad.

4. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel žalobe v plnom rozsahu platobným rozkazom sp. zn.
30Up/191/2025 zo dňa 03.03.2025.5. Žalovaná podala voči predmetnému platobnému rozkazu včas odpor, v dôsledku čoho sa platobný
rozkaz zo zákona zrušil. Žalovaný odôvodnil podaný odpor tým, že uplatňovaný nárok je nedôvodný a
neopodstatnenýanesúhlasímsnímvcelomrozsahu.Nesúhlasímspovinnosťounazaplateniepeňažnej

sumy uloženej v tomto platobnom rozkaze, ktorú si žalobca uplatňuje bez právneho dôvodu a v rozpore
s Ústavou Slovenskej republiky s úniovým právom. Platobný rozkaz je v zjavnom rozpore s právnymi
predpismi. právny úkon zosplatnenia musí spĺňať dve kumulatívne podmienky - prvou je, že právo na
jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky. Druhou podmienkou je, že pred zosplatnením pohľadávky má povinnosť upozorniť

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na výkon tohto práva. Upozornenie veriteľa vo vzťahu
k spotrebiteľovi na uplatnenie práva podľa § 565 OZ je teda podmienkou pre účinný výkon tohto práva.
Ak táto podmienka nie je splnená, je zosplatnenie neúčinné a veriteľ nemá právo na zaplatenie celého
dlhu naraz. Dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobcu uloženej mu kogentnými ustanoveniami zákona
je neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože v zmysle § 39 OZ
tento úkon odporuje zákonu. Keďže v zmluve o úvere nie je dojednaný konečný termín splatnosti úveru,

som žalovaný toho názoru, že úver sa ešte nestal splatným. Žalovaná trvá na tom, že sa jedná o
spotrebiteľský vzťah, keďže som nemal možnosť individuálne zmluvu pripomienkovať, ale pre získanie
úverusommuselprijaťvopredpripravenúzmluvužalobcom.Ztohtodôvodusaotvárapriestorpreexoffo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Ako spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti,

alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. zmluva o
úvere neobsahuje náležitosti, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a úrokmi. Žalovaná je
tohonázoru,žesajednáospotrebiteľskúzmluvu,naktorúplatnáslovenskáajeurópskalegislatívakladie
v časti ochrany „slabšej strany - spotrebiteľa" zvýšené nároky. Z predloženej Zmluvy je zrejmé, že veriteľ
vystupuje voči žalovanému ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje

úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu vystupuje žalovaný ako fyzická osoba, ktorá čerpala
finančné prostriedky na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe
uvedeného by mal preto vážený súd predmetný právny vzťah posudzovať ako vzťah spotrebiteľský,
založený na zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 23.05.2021, teda dňu uzavretia

zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch"). Za týmto účelom je povinnosťou dodávateľa splniť
si zákonnú povinnosť a v zmluvách o spotrebiteľských úveroch uvádzať údaje, tak ako sú špecifikované
v § 9 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Pre prípad nesplnenia takejto povinnosti tak ako je to zrejmé z
ustanovenia § 11 je poskytnutý spotrebiteľský úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. v
zmluve nie sú zrozumiteľne uvedené všetky predpoklady, ktoré boli žalobcom použité na výpočet ročnej

percentuálnej miery nákladov. Podľa zmluvy sú predpoklady použité na výpočet RPMN: čerpanie celej
výšky úveru okamžite, v plnej výške, pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe, poskytnutie
úveru na obdobie jedného roka a splatenie v dvanástich mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny.
Z týchto údajov však nie je žalovanému zrejmé ako bola RPMN vypočítaná. Pri splátke 12,00 EUR
mesačne by nebolo možné splatiť úver vo výške 700,00 EUR do jedného roka, nakoľko pri splátke 12,00

EUR mesačne by bola uhradená len suma 144,00 EUR, a nie suma 825,94 EUR uvedená v zmluve ako
celková čiastka splatná spotrebiteľom. Čiastka 825,94 EUR by pri splátkach 12,00 EUR mesačne bola
splatná po viac ako piatich rokoch, avšak tento údaj zo zmluvy vôbec nevyplýva. Vzhľadom na uvedené
je podľa názoru žalovaného možné konštatovať že nie je zrejmé akým spôsobom, pri použití akých
údajov, bola výška RPMN 38,33 % žalobcom vypočítaná. Javí sa teda, že žalobca v predmetnej zmluve

neuviedol všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Žalovaná je toho názoru, že zákonodarca
jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky
predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je zrejmé že týmito predpokladmi je uvedenie
výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných
poplatkov. V predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené, aké predpoklady boli

použité pre výpočet RPMN. Dovoľuje si dať do pozornosti súdu, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 odsek 2 písm. g).
Má za to, že nakoľko je v zmluve nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, takýto
spotrebiteľský úver by mal byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca by tak mal mať nárok

lennavráteniepožičanejistiny.Vzhľadomnauvedenéskutočnostinavrhuje,abysúdnapadnutýplatobný
rozkaz zrušil, a aby po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, v ktorom určí, že úver zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nesprávne uvedenej RPMN v neprospechspotrebiteľa, a zaviazal žalovaného na úhradu len dlžnej istiny tej ktorej omeškanej splátky z dôvodu
neplatného zosplatnenia, a aby súd zaviazal žalobcu na úhradu trov konania.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu poukázal na úvodné ustanovenia úverovej zmluvy, kde sú
uvedené požadované informácie, podľa ktorých žalobca posúdil bonitu žalovaného. Žalobca predkladá
konajúcemu súdu listiny, z ktorých vychádzal pri skúmaní bonity žalovaného: 1. Interný dokument
o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovaného ku
dňu uzatvorenia zmluvy 23.5.2021 a zmeny úverového rámca dňa 29.10.2023. 2. Úverová správa

z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský
úver ku dňu uzatvorenia zmluvy a ku dňu zmeny úverového rámca. 3. Výpis z bankového účtu
žalovaného za účelom preukázania príjmu a výdavkov. Žalovaný uhradil žalobcovi riadne a včas
sumu 7510,36 eur, a teda v čase poskytnutia úveru bola jeho bonita v dostatočnej výške. Žalobca
zobral do úvahy, že uvedený revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je
dlžníkovi (žalovanému) poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje

mu čerpať po odsúhlasení zo strany veriteľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do
výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej
výške, pričom môže uhradiť aj celý čerpaný uver jedinou splátkou. Žalobca predložil súdu listinu:
Výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 4.11.2024, daná na poštovú prepravu dňa 6.11.2024 pod
podacím číslom RG275434672SK doručená dňa 8.11.2024, Výzva k splateniu celého úveru zo dňa

10.12.2024 daná na poštovú prepravu dňa 11.12.2024 pod podacím číslom D., vydaná na pošte Zborov
20.12.202. S ohľadom na uvedené žalobca upriamuje pozornosť na skutočnosť, že strata výhody splátok
je dohodnutá v úverovej zmluve na strane č. 1 a spôsob výkonu tohto práva je daný zákonom. Žalobca
zdvorilo upriamuje pozornosť žalovaného na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením
zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal. Žalobca Výzvou na zaplatenie dlžnej

sumy zo dňa 4.11.2024 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené
a žalobca touto výzvou upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie
budúcich splátok úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalobca Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo
dňa 4.11.2024 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené v celkovej
výške 365,75 eur, čo je viac ako dva a pol percent poskytnutej sumy úverového rámca, teda 100 eur,

v zmysle novelizovaného ust. § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom po dni 1.11.2024. Žalovaný napriek
výzve dlžné splátky neuhradil, a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich
splátok úveru Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 10.12.2024 pre omeškanie s úhradou splátky
splatnej dňa 20.08.2024. Žalobca k právnemu názoru žalovaného o neplatnosti časti právneho úkonu
pre rozpor odplaty (úroku) s dobrými mravmi uvádza, že nie je správny s ohľadom na to, že nemá

oporu v ustanoveniach právneho poriadku SR. Do pozornosti konajúceho súdu dávame skutočnosť, že
výška maximálnej odplaty v spotrebiteľských úverových zmluvách bola stanovená právnym predpisom
ku dňu a 23.5.2021 podľa ust.§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na uvedené, maximálnu
výšku odplaty upravuje zákonné ustanovenie konkrétnou číselnou hodnotou pre kreditné karty 45,68
% a táto hodnota odplaty nebola prekročená zmluvným dojednaniami v úverovej zmluve RPMN 38,33

%, a teda čo je v súlade so zákonom musí, byť v súlade s dobrými mravmi. Žalobca pripojil dôkazy
- Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2021. Žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a navrhuje
pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa Civilného sporového poriadku. K vyjadreniu priložil
dokument označený ako „Potvrzení o provedení ověření bonity klienta – oddělení řízení rizik“, dodatok

k úverovej zmluve, výpis z účtu žalovanej, výplatné pásky žalovanej, výzvu na zaplatenie dlžnej sumy,
potvrdenia o doručení, výzvu k splateniu celého úveru, dokument „Najvyššia prípustná výška odplaty za
poskytnutie spotrebiteľského úveru za 1. štvrťrok 2021“.

7. Dňa 02.04.2025 bola vec postúpená na ďalšie prejednanie tunajšiemu súdu.

8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 29.05.2025 na základe výzvy súdu uviedol, že žalovaný čerpal
prostredníctvom kreditnej karty sumu istiny 10.188,36 eur a uhradil žalobcovi sumu 7.510,36 eur.
Žalobca k právnemu názoru súdu o neplatnosti časti právneho úkonu pre rozpor odplaty (úroku) s
dobrými mravmi uvádza, že nie je správny s ohľadom na to, že nemá oporu v ustanoveniach právneho

poriadku SR. Do pozornosti súdu dáva skutočnosť, že výška maximálnej odplaty v spotrebiteľských
úverových zmluvách bola stanovená právnym predpisom ku dňu a 23.05.2021 podľa § 53 ods. 6 OZ a
§ 1 ods. 4 a § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. S ohľadom na uvedené, maximálnu výšku
odplaty upravuje zákonné ustanovenie konkrétnou číselnou hodnotou pre kreditné karty 45,68 % a tátohodnota odplaty nebola prekročená zmluvným dojednaniami v úverovej zmluve RPMN38,33 % , a teda
čo je v súlade so zákonom musí, byť v súlade s dobrými mravmi. Žalobca pripája - Súhrnné informácie
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za

1. štvrťrok 2021. Žalobca k otázke výšky odplaty poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 17CoCsp/3/2024 zo dňa 21. mája 2024

9. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 01.07.2025 uviedla, že s tvrdením žalobcu o tom, že došlo k platnému
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru nesúhlasí. V úkone zosplatnenia úveru absentuje uvedenie

splátky, pre ktorú veriteľ dlh mimoriadne zosplatnil. Žalovaná má za to, že dohoda o výške úrokov musí
byť dohodnutá v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka. V podaní poukázala na viaceré rozhodnutia
všeobecných súdov SR.

10. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 28.08.2025. Na pojednávaní súd prejednal vec v súlade
s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti sporových

strán a zástupcu žalobcu, ktorí súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to najmä predžalobnou výzvou zo dňa 08.01.2025,
epotvrdenkami, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.05.2021, dodatkom k úverovej zmluve
zo dňa 29.10.2023, úverovými podmienkami, poistnými podmienkami, dokumentom označeným ako

„Posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver“, výpisom žalovanej z úverového registra,
výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 04.11.2024, výzvou k splateniu celého úveru zo dňa
10.12.2024, výpisom čerpania splátok a úhrad, oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu, ako
aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 23.05.2021 zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru vo výške úverového rámca 700 eur. Podľa
ustanovení zmluvy bola výška úverového rámca (kreditného limitu): 700 eur /ročná úroková sadzba:
26,28 %, mesačná úroková sadzba 2,19 %/ RPMN: 38,33 %, Celková čiastka splatná spotrebiteľom:
825,94 eur. Výška minimálnej mesačnej splátky: 4 % z dlžnej sumy (min 12 eur). Frekvencia splátok

predstavuje 20. deň v mesiaci.

13. Z časti zmluvy (HOME CREDIT SPLÁTKY) vyplýva, že žalovaná svojim podpisom zmluvy o úvere
žiada o prvé čerpanie úveru vo výške 629 eur.

14. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená na dobu neurčitú. Podľa bodu 5. prvej strany
Zmluvy za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia Vašich zmluvných povinností)
námmusíbyťcelýčerpanýúvernapožiadaniesplatený(tzv.zosplatneniedlhu).Vtakomprípadeprirastá
neuhradený úrok (na ktorý nám vznikol nárok do doby zosplatnenia) a neuhradené úhrady za poistenie
a prípadné poplatky k poskytnutej istine.

15. Dodatkom zo dňa 29.10.2023 došlo k úprave výšky kreditného limitu (úverového rámca) v úverovej
zmluve zo dňa 23.05.2021 na sumu 4 000 eur.

16. Listom 10.12.2024 v nadväznosti na výzvu zo dňa 04.11.2024 mal veriteľ vyhlásiť okamžitú splatnosť

všetkých splátok a vyzvať žalovanú na úhradu celkovej dlžnej sumy vo výške 4 368,72 eur.

17. Žalovaná v zmysle nesporných skutkových tvrdení žalobcu a predloženého prehľadu čerpania
a úhrad úveru čerpala spotrebiteľský úver celkom v sume 10 188,36 eur, z čoho žalobcovi vrátila sumu
7 510,36 eur.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom
finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým
poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné

úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c)
týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

19. Podľa § 2 ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 9 ods. 1, 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená
názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare. Zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a
identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva
o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom

úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného
agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého
pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a
podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom

úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za
tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú
úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové
obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky

a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby
spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách
spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku,

počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a

podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a
úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov,
na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s
poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami
vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu

zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a
spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie
týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo
poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q)
informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského

úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia
výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob
zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia
sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere,lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o
povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku
za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

21. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,

neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) d) v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne

na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia,
ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná
percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty
stanovenej podľa osobitných predpisov.

22. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

23. Podľa § 11 ods. 4 ZoSÚ v znení účinnom v čase podania žaloby spotrebiteľ sa môže pred
súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

24.Podľa§3ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy

o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „OZ“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

25. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, aknemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa
bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia
pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo

opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú
práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú
dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie
s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez
zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby
bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej

výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil
záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu
dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia,
alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal
právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v

čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom
alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia
záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať

sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola
zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie
súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je
v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú

zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie
zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody

o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej
poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa,
aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy
možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých
spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená

v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, w) požadujú, aby spotrebiteľ
poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje
jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.

29. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

31. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

32. Podľa § 517 ods. 1 OZ ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.33. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

35. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

36. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

37. Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

38. Súd konštatuje, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere, od ktorej žalobca odvádza svoj uplatnený nárok. Žalobca vystupuje v právnom
vzťahu so žalovanou v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a žalovaná vystupuje mimo
podnikateľskej činnosti ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z obsahu zmluvy vyplýva, že ide o spotrebiteľskú

zmluvu a spotrebiteľský úver.

39. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je toto dojednanie neplatné.

40. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a
vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom
spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu
ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom

konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

41. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

42. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

43. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.44. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

45. Súd mal v prejednávanej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
poskytol žalovanej finančné prostriedky vo forme revolvingového úveru, ktorý umožňoval žalovanej
opakované čerpanie úveru vo výške úverového rámca 700 eur, neskôr 4 000 eur. Žalovaná sa zaviazala
poskytnutý úver žalobcovi splácať vo výške ako je to uvedené v zmluve, a to splátkami vo výške 4

% z dlžnej sumy. Suma splátky bola uvedená len ako minimálna vo výške 12 eur, čo pri charaktere
revolvingového úveru, ktorý je postupne čerpaný je nepresné, pričom súd pri zisťovaní dojednanej výšky
splátky uplatnením výkladu právneho úkonu v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ) vychádzal z toho,
že žalovaná sa zaviazala úver splácať mesačnými splátkami vo výške 12 eur.

46. Z predložených listinných dokladov mal súd ďalej za preukázané, že žalovaná reálne vyčerpala úver

vo výške 10 188,36 eur a v prospech veriteľa uhradila finančné prostriedky vo výške 7 510,36 eur.

47. Súd v predmetnej veci poukazuje na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

48. Súd z úradnej moci preskúmal žalobcom predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom dospel
k záveru, že dojednaná úroková sadzba vo výške 26,28 % ročne je v rozpore s ustanovením § 39
Občianskeho zákonníka, nakoľko priemerné úrokové sadzby z obdobných úverov pri nových úveroch
nad 5 rokov boli v tom čase vo výške 7,77 % ročne, teda dohodnutá výška úrokov v danom prípade
o viac ako 100 % prevyšuje úrokové sadzby, za ktoré poskytovali banky úvery v rozhodnom čase, teda

v čase uzatvorenia zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil dojednaný úrok za neplatný, pre jeho
rozpor s dobrými mravmi.

49. Čo sa týka inštitútu dobrých mravov, tento nie je v zákone definovaný, avšak v súdnej praxi bol
tento inštitút ustálený ako súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých

dodržiavania je častokrát zabezpečované aj právnymi normami ale zároveň tieto zásady sú obsiahnuté
aj v mimoprávnom súbore pravidiel správania sa, ktorý je všeobecne uznávaný vo vzájomných vzťahoch
medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku tak, aby každé konanie bolo v súlade
so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Na základe uvedeného
je potrebné ustáliť, že právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi, ak odporuje takým pravidlám

správania sa, ktoré samé osebe nemusia mať povahu právnych noriem ale sú v rozpore so všeobecne
uznávanými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, kde tento
konštatoval, že hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri
peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná

výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v
súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny
úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

50. Rozhodovacia prax súdov vyhodnotila výšku úrokov ako priečiacu sa dobrým mravom v prípadoch,
ak tieto prevyšovali úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým
sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 5Cdo/26/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/133/2014 zo dňa 25.6.2015,
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/79/2016 zo dňa 26.10.2016, rozhodnutie Krajského

súdu v Prešove 7Co/53/2016 zo dňa 29.8.2016 a iné).

51. Súdna prax taktiež ustálila, že za rozporné s dobrými mravmi sa považuje poskytnutie úveru
spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100 % priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovanýchbankami. (rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 5.11.2014, sp.zn.
8CoCsp/20/2022 zo dňa 30.6.2022, sp.zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014, rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre sp.zn. 9Co/77/2017 zo dňa 14.3.2018, rozsudky Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.

13Co/114/119 zo dňa 29.01.2020, sp. zn. 15Co/276/2018 zo dňa 13.3.2019 a iné).

52. Vzhľadom na uvedené závery súd konštatuje, že posudzovanie výšky dojednaných úrokov nie je
vyňaté zo súdnej kontroly podľa § 53 ods. 1 a § 39 ods. 1 OZ. Ako vyplýva z uvedeného, súdnou
praxou bolo ustálené, že priečiacou sa dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje

úrokovúmieruvdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýchsadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto
úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a
odporuje dobrým mravom, a to aj v prípade nebankových spoločností. Poukazujúc na skutočnosť, že v
prejednávanom prípade bola výška dohodnutých úrokov úveru v sadzbe 26,28 % ročne, táto prevýšila
viac ako o 100 % hodnotu úrokových sadzieb nových spotrebiteľských úverov poskytovaných bankami

nad 5 rokov, ktoré banky poskytovali v máji 2021 (vo výške 7,77 % ročne), vzhľadom na uvedené
vyhodnotil súd výšku dojednaného úveru ako odporujúcu dobrým mravom, a teda neplatnú podľa § 39
OZ. Pre neplatné dojednanie úrokovej sadzby je nevyhnutné skonštatovať, že žalobcom poskytnutý úver
bol bezúročný.

53. Pokiaľ by žalobca namietal, že výšku úrokovej sadzby nemožno posudzovať izolovane bez toho,
aby súd prihliadal na to, že celková výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov podľa §
53 ods. 6 OZ neprevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1a
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
súd uvádza, že predmetné ustanovenie nevylučuje posúdenie súladu výšky úrokovej sadzby (a prípadne

ďalších zložiek odplaty) s dobrými mravmi, ale predstavuje osobitný regulačných mechanizmus, ktorý
sa v žiadnom prípade nevylučuje s uplatnením korektívu dobrých mravov. Inými slovami aj zmluva
uzavretá s odplatou neprekračujúcou limit vyplývajúci z § 53 ods. 6 OZ môže byť v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko skúmanie rozporu s dobrými mravmi nie je obmedzené iba na matematické porovnanie
odplaty s určitou zákonnou maximálnou hranicou, ale zohľadňuje aj individuálne okolnosti uzavretia

posudzovanej zmluvy, postavenie a pomery zmluvných strán a prípadne ďalšie okolnosti. (rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/53/2016 zo dňa 28.9.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 16Co 404/2017 zo dňa 31. mája 2018 ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
9CoCsp/22/2020 z 22. 10. 2020). Vzhľadom na uvedené závery súd osobitne, bez ohľadu na výšku
dojednanej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov, posudzoval výšku dohodnutej úrokovej

sadzby a dospel k záveru o tom, že táto odporuje dobrým mravom, a teda je neplatná podľa § 39 OZ.

54. Súd mal po preskúmaní zmluvy ďalej za to, že v zmluve chýba uvedenie konkrétnej výšky splátky,
náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, čo spôsobuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 ZoSÚ bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru.

55. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Poprad z 25.06.2024 sp.zn.
22Csp/25/2023.

56. Pokiaľ by aj žalobca tvrdil, že konkrétnu výšku povinnej mesačnej splátky vypočítanú podľa

úverovej zmluvy oznamoval žalovanej vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných
peňažných prostriedkov, súdu nedoložil o tom žiadny relevantný doklad.

57. Súd dáva do pozornosti k týmto záverom závery odvolacieho súdu na ktoré odkazuje rozhodnutie
Okresného súdu Poprad vo vyššie citovanom rozhodnutí prijaté napr. v rozsudku Krajského súdu v Žiline

sp.zn. 9Co123/2019 zo dňa 11.07.2019: „9) ... Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy
bol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase jej uzatvorenia aj údaj o
výške splátky, pričom predložená zmluva o revolvingovom úvere takúto konkrétnu výšku neobsahovala.
Zo žalobcom predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že výška mesačnej splátky je min.
5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur. Takýto spôsob uvedenia výšky

mesačnej splátky je nejednoznačný, pripúšťajúci rôzny výklad a v spotrebiteľských úverových vzťahoch
neprípustný. Výška mesačnej splátky má byť uvedená konkrétnou vyčíslenou sumou a nie uvedením
ako splátku vypočítať prostredníctvom matematických operácií, ktorých vypočítanie je navyše nejasné.
Spotrebiteľ tak hneď pri podpise zmluvy nevie bez väčších komplikácií, v akej konkrétnej výške budepovinný čerpaný úver splácať a ani si výšku splátky jednoznačne odvodiť, čím v danom momente
nevie posúdiť rozsah svojho záväzku, a tak nemá možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými
úverovými produktmi od viacerých dodávateľov a v závislosti od rýchlosti, akou sa spláca istina úveru.

Súd prvej inštancie správne konštatoval, že výška splátky je koncipovaná ako minimálna, pričom nie je
uvedené, za akých okolností (a o koľko) môže byť aj vyššia. Ani odvolacia námietka žalobcu o tom, že v
prípade revolvingového úveru nemohol v zmluve uviesť výšku mesačnej splátky inak, než to v Zmluve o
revolvingovom úvere uviedol, nemôže privodiť iný záver odvolacieho súdu ako ten, že poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi tak prislúcha len právo na vrátenie poskytnutého

úveru bez úrokov a poplatkov, ktorého výška nebola sporná. Ak zákon vyžaduje, aby každá zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahovala určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov
podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, potom niet dôvodu,
prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, keď pre
tento typ úveru zákon nestanovuje žiadne výnimky a odchýlky. 10) Pre úplnosť odvolací súd konštatuje,
že pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016 a na

eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého nemožno od
dodávateľovžiadať,abyvzmluváchuzatváranýchpodľazákonač.129/2010Z.z.uvádzalirozpissplátok
po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky), je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie
nezaložil svoje rozhodnutie na tom, že v Zmluve o revolvingovom úvere absentoval tento rozpis splátok,
ale na závere, že dojednanie o výške mesačnej splátky spôsobom, ako žalobca uviedol, spôsobuje jeho

neplatnosť a zároveň bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Ak aj žalobca v odvolaní
uviedol, že konkrétnu výšku povinnej mesačnej splátky vypočítanú podľa úverovej zmluvy oznamoval
žalovanej vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných prostriedkov, o
tom nedoložil žiadny relevantný doklad.“. Porovnaj tiež napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn.
5Co 19/2017 zo dňa 28.02.2017, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 32Csp 36/2019 zo dňa

24.07.2019, a ďalšie). V súlade s citovanými závermi rozhodnutia má súd v prejednávanej veci za to,
že v zmluve absentuje jednoznačné uvedenie výšky mesačnej splátky poskytnutého úveru, čo má za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

58. Súd je toho názoru, že zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a

žalovanou ako dlžníkom neobsahuje ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písmeno h) ZoSÚ, a to všetky
predpoklady, ktoré použil veriteľ na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.

59. Súd v tejto súvislosti poukazuje na aktuálne rozhodnutie Súdneho dvora EU C-677/23 zo dňa
23.01.2025, podľa ktorého súd cituje článok 10 ods. 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a

Rady 2008/48 ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady číslo
87/102 EHS zmenenej smernicou komisie 2011/90 EU zo 14.11.2011, sa má vykladať v tom zmysle,
že zmluva o úvere nemusí nevyhnutne výslovne uvádzať dĺžku trvania zmluvy, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou určiť túto dĺžku. Článok 10 ods. 2 písm. g)
smernice 2008/48 zmenený smernicou 2011/90 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité

na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto
súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.

60. Uvedená náležitosť v zmluve o úvere, a to všetky vstupné údaje, ktoré použil veriteľ pre výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, absentuje, čím je daný úver potrebné považovať podľa § 11 ods.

1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

61. Žalobca ako veriteľ bol podľa § 7 ods. ZoSÚ povinný pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako dlžníka splácať spotrebiteľský úver. Pri
posudzovaní úverovej schopnosti žalovanej bol žalobca povinný brať do úvahy najmä dobu, na ktorú

sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem žalovaného a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. Z odseku 2 § 7 ZoSÚ zároveň vyplýva, že veriteľ pri posudzovaní úverovej
schopnosti dlžníka vychádza z informácii a dokladov poskytnutých na jeho žiadosť samotným dlžníkom
a súčasne si je veriteľ povinný sám zabezpečiť informácie o dlžníkovi z príslušných databáz. Veriteľ
pre posúdenie úverovej schopnosti dlžníka je povinný získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich

dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je potrebné ďalej overovať. Veriteľ musí disponovať
takými informáciami o príjmoch a výdavkoch dlžníka, z ktorých bude schopný čo najobjektívnejšie
posúdiťfinančnúsituáciudlžníka.Schopnosťspotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúverjepotrebnéchápať
ako situáciu, keď spotrebiteľ s poukazom na svoje pravidelné príjmy a výdavky disponuje dostatkomfinančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať spotrebiteľský
úver v predpokladanej výške.

62. Vzhľadom na vyššie uvedené a vykonané dokazovanie súd konštatuje, že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným. Žalobca
kskutkovýmtvrdeniamoriadnomskúmaníúveruschopnostižalovanejdoložilinternýdokumentohľadom
zistených skutočností týkajúcich sa pomerov žalovanej. Zároveň žalobca predložil výstup dopytu do

NRKI. Pokiaľ ide o príjem žalovanej, jeho skúmanie žalobca preukázal troma predloženými výplatnými
páskami žalovanej.

63. Skúmanie úveruschopnosti žalovanej preukazoval žalobca aj predloženým výpisom z účtu žalovanej
vedeného v ČSOB, a.s., z ktorého vyplýva počiatočný stav na účte -81,43 eur a dve kreditné operácie
v celkovej výške 811,63 eur. Z predloženého výpisu z účtu ČSOB Pohoda vyplýva disponibilný

zostatok na účte patriacom žalovanej vo výške -17,59 eur. Takéto skúmanie majetkových pomerov
a najmä vyhodnotenie jeho výstupov súd považuje za čisto formalistické, nespĺňajúce kritérium odbornej
starostlivosti. Súdu nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca pred poskytnutím úveru kladne vyhodnotil
úveruschopnosť žalovanej, ohľadom ktorej síce zistil, že disponuje príjmom zo závislej činnosti, avšak
jej zistené úspory uložené na účte v banke sa pohybujú v negatívnych hodnotách.

64. Žalobca zisťoval úverovú zaťaženosť žalovanej v úverovom registri, avšak zákonodarca uložil
veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovanej, čo znamená
povinnosť zistiť nielen jej príjem, ale aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti
klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi

zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať.
Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky
riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie
dodávateľaotom,čizmluvusospotrebiteľomuzavriesimáveriteľzabezpečiťsám,atoajvspolupráciso
žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie

vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný
zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje
ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí.

65. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je podľa súdu

dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné
pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať
aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov
klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Zmluva
o úvere neobsahuje uvedenie žiadnych výdavkov žalovaného. Žalobca dôsledne neskúmal výdavky

spotrebiteľa, pričom ak v zmluve uvádza mobilné číslo spotrebiteľa, tak minimálne náklad s jeho
používaním má, rovnako tak žije v dome/byte, tzn. že sa minimálne musí podieľať na nákladoch
spojených s užívaním nehnuteľnosti a taktiež musí z niečoho žiť, teda mať výdavky na stravovanie,
ošatenie, čo žalobca vôbec neskúmal.

66. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a posúdenia toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných mesačných výdavkov
taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o
príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu,

keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto veriteľ ako dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný
a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti

nepostačuje. Žalobca vykonaným dokazovaním nepreukázal, že ako veriteľ pred uzatvorením zmluvy o
spotrebiteľskom úvere riadne zisťoval nielen príjmy spotrebiteľa, ale ani jeho výdavky.67. Keďže žalobca nepredložil potrebné dôkazy, ktorými by preukázal, že ako veriteľ pred uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanou skúmal riadne jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver
v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, súd má za to, že žalobca nekonal s odbornou

starostlivosťou pri plnení svojej zákonnej povinnosti skúmať schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský
úver, čo vedie k nemožnosti veriteľa požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa
§ 11 ods. 2 prvá veta ZoSÚ. Zároveň na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobca
ako veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže
nepredložil dostatočné dôkazy o tom, že schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver posudzoval

s prihliadnutím k jej pravidelným mesačným výdavkom (s výnimkou preverenia úverového zaťaženia
žalovanej).

68. Hrubé porušenie zákonnej povinnosti veriteľa spôsobilo v prejednávanej veci okrem bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru aj ďalší dôsledok vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety prvej ZoSÚ, a to ten, že nie
je možné úver predčasne zosplatniť. Právny úkon veriteľa o zosplatnení je preto v rozpore s týmto

ustanovením, a preto podľa § 39 OZ je absolútne neplatný.

69. Ďalším dôvodom prečo nemohlo ísť v prejednávanej veci o platné predčasné zosplatnenie úveru
je dôvod, na ktorý poukázal opakovane už v minulosti aj Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa
28.06.2018 sp.zn. 6Co/26/2017 kde vo vzťahu k náležitostiam zosplatnenia dlhu uviedol, že „taký

právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj, a to identifikáciu tej
nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu.
Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa § 103 OZ. Preto možno
celkom opodstatnene konštatovať nad rámec potreby pre rozhodnutie v merite veci, že právny úkon,
ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor určitosti nejasný, vyvoláva otázniky, a preto neplatný pre jeho

neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ)“. Uvedený názor bol potvrdený aj v ďalších rozhodnutiach Krajského súdu
v Prešove (viď napr. rozsudok zo dňa 29.10.2019 sp.zn. 20Co/90/2019, bod 17 jeho odôvodnenia).

70. Zo strany žalobcu podľa súdu došlo k absolútne neplatnému zosplatneniu celého úveru. V
zosplatnení úveru v liste zo dňa 10.12.2024 absentuje špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k

zosplatneniu úveru. Ani v liste zo dňa 04.11.2024, ktorým upozornil žalovanú ako dlžníka na omeškanie
nie je uvedené s ktorou konkrétnou splátkou za ktorý mesiac sa mal dlžník dostať do omeškania.

71. Rozhodovacia prax súdov sa v súvislosti s posudzovaním platnosti týchto jednostranných právnych
úkonov menila. Ako je to vyššie citované v najnovších súdnych rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR

ako odvolacích súdov aktuálna súdna prax považuje za nevyhnutné pre platne právne zosplatnenie
špecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo. Takto tomu v danom prípade podľa súdu
nebolo. Z obsahu predložených listín, nemožno jednoznačne vyvodiť to, s akou splátkou sa dostal
žalovaný do omeškania. Jej uvedenie je nevyhnuté aj pre počítanie lehôt podľa ust. § 53 ods. 9 OZ. To
tiež nie je možné preskúmať.

72. Podľa názoru súdu preto vyhlásenie žalobcu o predčasnej splatnosti nie je platné a nemá právne
účinky predpokladané zákonom. Preto žalobca nemôže požadovať jednorazové splatenie celého dlhu
ale len splatných splátok a keďže žalobcovi neprináleží nárok na zaplatenie úrokov ani poplatkov,
žalobca má právo len na vrátenie istiny poskytnutého úveru.

73. V neposlednom rade súd poukazuje na tú skutočnosť, že veriteľ má právo jednorazovo zosplatniť
úver len v prípade, že si takúto možnosť s dlžníkom dojednal. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na
stranu 1 zmluvy o úvere. Súd konštatuje, že bod 5. predmetnej zmluvy neobsahuje jednoznačné a určité
dojednanie oprávnenia veriteľa v zmysle § 565 OZ. V predmetnom ustanovení absentuje konkrétna

špecifikácia porušenia povinnosti dlžníka, pre ktoré môže veriteľ úver jednorazovo zosplatniť. Uvedené
ustanovenie podľa názoru súdu nepredstavuje platné dojednanie oprávnenia veriteľa podľa § 565 OZ,
a to vzhľadom na jeho neurčitosť.

74. Vzhľadom na záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti celého úveru a na konštatovanú

nemožnosť okamžitého zosplatnenia úveru v prejednávanej veci žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
len nevrátenú časť splatnej istiny úveru. Súd mal žalobcom predloženými listinami (výpis čerpania,
splátok a úhrad) za preukázané, že žalovaná vyčerpala celkom sumu 10 188,36 eur, pričom na úverový
účet zaplatila 7 510,36 eur. Zároveň mal súd za preukázané, že úver mala žalovaná splácať mesačnýmisplátkami vo výške 12 eur, pri splatnosti prvej splátky dňa 20.07.2021 (1. splátka v zmysle Výpisu
čerpaniasplátokaúhrad).Doposiaľsatakkudňuvyhláseniurozhodnutiastalisplatnýmisplátkyúveruza
mesiace júl 2021 – august 2025, teda splátky za obdobie 50 mesiacov v celkovej výške 600 eur (50 x 12

eur). Z predložených listín vyplýva, že žalovaná na úver doposiaľ uhradila celkom sumu 7 510,36 eur, čo
prevyšuje výšku doposiaľ splatnej istiny úveru. Na základe uvedeného tak súd považoval podanú žalobu
za nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol (výrok I.). Žalobcovi ostáva zachované právo dožadovať
sa od žalovanej splátok istiny v dohodnutej výške, ktorých splatnosť nastane v budúcnosti.

75. Žalovaná sa vzájomnou žalobou domáhala určenia, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere
s opakovaným čerpaním č. 7105081697, zo dňa 23.05.2021 v spojení s Dodatkom k úverovej zmluve
s priradeným variabilným symbolom 7105081697 zo dňa 29.10.2023 je bezúročný a bez poplatkov.
Súd s poukazom na § 11 ods. 4 ZoSÚ a s ohľadom na vyššie konštatované nedostatky zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ako aj vážne pochybenia veriteľa v procese preverovania úveruschopnosti
žalovanej vyhovel vzájomnej žalobe a určil, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov (výrok II.).

76. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

77. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

78. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

79. Pokiaľ ide o trovy konania o žalobe a o vzájomnej žalobe, súd o týchto rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Žalovaná bola v konaní o podanej žalobe žalobcu
plne úspešná, pričom žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá. V konaní o vzájomnej žalobe
žalovanej o určenie, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov bola žalovaná

v celom rozsahu úspešná, kedy súd vzájomnej žalobe vyhovel. Súd tak žalovanej priznal nárok na
náhradu trov celého konania (o žalobe a o vzájomnej žalobe) v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.