Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. Mária Kašíková
Legislation area – Občianske právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/52/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823231320
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5823231320.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobkyne: A. B., C. A., nar.
XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom A. XXX, právne zastúpená: TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Galanta, Sídlisko Jas 936/5, IČO: 36 264 750, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, právne zastúpený:
JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom 831 03 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, Vajnorská
55, o zaplatenie sumy 46 756,71 EUR z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy
36 394,- EUR z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie žalobkyne
a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 19C/29/2023-149 zo dňa 13. novembra
2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. a IV. p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. z o s t á v a n e d o t k n u t ý .
III. Žiadna zo sporových strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti zaplatenia sumy 46 756,71 EUR zastavil
(I.), žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 13 647,41 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (II.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (III.). Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (IV.).
2. Žalobkyňa si uplatnila dva samostatné nároky na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví, a to
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 46 756,71 EUR na základe znaleckého
posudkuč.99040/2023zodňa23.04.2023azvýšenienáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniavo
výške36394,-EUR,atozvýšenievrozsahu40%stanovenejpodľaznaleckýchposudkovč.99073/2022
zo dňa 08.07.2022 a č. 99040/2023 zo dňa 23.04.2023. Ide o škodu na zdraví, ktorú žalobkyňa utrpela
v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 27.07.2020 motorovým vozidlom, ktoré viedol D. E.,
ktorý bol za uvedené konanie rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 6T/57/2021-244 zo dňa
15.02.2022, právoplatný 03.03.2022, uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.
3. Bolo zistené, že znaleckým posudkom č. 99073/2022 zo dňa 08.07.2022 bolo určené bodové
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (somatické položky) žalobkyne v počte 2 025 bodov.
Pri hodnote 1 bodu á 21,84 eur predstavuje náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa
tohto znaleckého posudku sumu 44 226,- EUR. Týmto znaleckým posudkom boli žalobkyni ohodnotené
diagnózy: poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice o 200 % stredne ťažké v počte 390 bodov, pri ktoromdošlo znalcom k zvýšeniu podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. v rozsahu 75 % (vzhľadom na
vek poškodenej v čase úrazu), takže spolu 682,5 bodov; obrna sedacieho nervu v počte 750 bodov,
pri ktorom došlo znalcom k zvýšeniu podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. v rozsahu 75 %
(vzhľadom na vek poškodenej v čase úrazu, aplikované na spasticitu ľavej dolnej končatiny), takže
spolu 1 312,5 bodov a rozsiahle plošné jazvy po poraneniach v rozsahu 5–30 cm2 povrchu tela v počte
30 bodov. Znaleckým posudkom č. 99040/2023 zo dňa 23.04.2023 bolo určené bodové ohodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v počte 1 930,5 bodov. Pri hodnote 1 bodu á 24,22 EUR
predstavuje náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa tohto znaleckého posudku sumu
46 756,71 EUR. Týmto znaleckým posudkom bola žalobkyni ohodnotená diagnóza: vážne mozgové
alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy v počte 1 072,5 bodov, pri ktorom došlo znalcom
k zvýšeniu podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. v rozsahu 80 % (vzhľadom na vek v čase
poškodenia zdravia 18 rokov a možnostiam spoločenského uplatnenia v tom čase), takže spolu 1 930,5
bodov. Celková náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne podľa vyššie uvedených
dvoch znaleckých posudkov tak predstavuje sumu 90 982,71 EUR.
4. Keďže žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti ohľadne celého jej nároku na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 46 756,71 EUR vyplývajúceho zo znaleckého posudku
č.99040/2023zodňa23.04.2023,ktorýjejžalovanývplnejvýškeuhradilvpriebehukonania21.09.2023,
s ohľadom na tento dispozitívny úkon, postupujúc podľa § 145 ods. 2 CSP, konanie v tejto časti zastavil.
5. Predmetom konania ostal iba uplatnený nárok žalobkyne na zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenie v rozsahu 40 % podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. Z ustanovenia § 5
ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. vyplýva, že zákonodarca ako dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre
ktorý môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť, počíta najmä s uznaním invalidity
poškodeného. Túto skutočnosť mal v spore preukázanú, keďže odborným posudkom o invalidite
z 04.02.2022 bola v dôsledku úrazu žalobkyni určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v rozsahu 50 %. Dospel preto k záveru, že u žalobkyne je daný nárok na zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia a otáznou však zostala výška tejto zvýšenej náhrady, keďže
v možnostiach súdu je zvýšiť náhradu až o 50 %. Žalobkyňa utrpela poškodenia zdravia vo veku, kedy
mala len 18 rokov, teda v mimoriadne mladom veku, kedy človek len začína žiť naplno a hľadá si
svoje pevné miesto v spoločnosti, medzi dospelými a zároveň býva na vrchole svojich fyzických síl.
Stála len na prahu svojej dospelosti, bola rok pred maturitou, kedy sa chcela ďalej aktívne venovať
fitness, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z výpovede žalobkyne, ako aj svedka F. B., vtedajšieho
partnera žalobkyne a jej súčasného manžela. Po dopravnej nehode sa život žalobkyne radikálne zmenil.
Trvalé následky žalobkyni znemožňujú venovať sa akémukoľvek športu, pričom dovtedy sa žalobkyňa
venovala nielen fitness, ale aj turistike. Rovnako je žalobkyni znemožnené podnikať poznávacie pobyty
vzahraničí,ktorédovtedysosvojímužterajšímmanželompravidelnepodnikali,čovyplynulozvýpovede
svedka F. B., že so žalobkyňou chodili na zahraničné cesty zhruba 3 mesiace, pričom precestovali ostrov
Bali, Island a ďalšie. Keďže uvedené už nie je možné zo strany žalobkyne vykonávať, trpí jej psychika.
Trvalé následky žalobkyne (bolesti a duševné poruchy) vplývajú nielen na kvalitu spánku žalobkyne, ale
aj na kvalitu partnerského vzťahu a jej súčasného manžela, keďže, ako vyplynulo z výpovede žalobkyne
a svedka F. B., žalobkyňa býva často podráždená, stačí jej málo, aby vybuchla a niekedy dokonca býva
až agresívna. Svedok F. B. uviedol, že keď spoznal žalobkyňu, bolo to silné empatické dievča, ktoré bolo
veľmišportovozaložené,pričomsavedelispoluzasmiať,totovšetkoužterazniejemožné.Zároveňbolo
výsluchmi žalobkyne a svedka preukázané, že v dôsledku trvalého poškodenia zdravia žalobkyne trpí aj
spoločenský život žalobkyne, keďže po dopravnej nehode v dôsledku pretrvávajúcich bolestí obmedzila
kontakty so svojimi rovesníkmi. S ohľadom na uvedené dospel k záveru, že je namieste žalobkyni
priznať mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to v rozsahu 15 %, čo
predstavuje sumu 13 647,41 EUR. Pokiaľ žalobkyňa žiadala priznať zvýšenie až v rozsahu 40 %, súd
žalobu do rozdielu medzi touto sumou a žalobkyni priznanou sumou ako nedôvodnú zamietol. Pri svojom
rozhodovaní o výške mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal
z viacerých záverov súdnej praxe, ako napr. Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/12/2012, Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 24Co/862/2014, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/662/2015, 6Co/144/2014,
ako aj 6Co/1/2021 a 6Co/9/2021.
6. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe vzniesol kompenzačnú námietku voči žalobou uplatneného
nároku vo výške 5 874,- EUR, ktorá suma mala predstavovať bezdôvodné obohatenie žalobkyne
z dôvodu, že žalovaný jej pri vyplatení bolestného na základe znaleckého posudku č. 99073/2022
preplatil sumu 1 280,- EUR a pri vyplatení sťaženia spoločenského uplatnenia na základe znaleckého
posudku č. 99040/2023 preplatil sumu 4 594,- EUR, s dôvodnosťou tejto kompenzačnej námietky sanezaoberal, nakoľko ju s poukazom na § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhodnotil ako neprípustnú.
Keďže proti pohľadávke žalobkyne nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
ktorý je nárokom na náhradu škody spôsobenej na zdraví, nie je započítanie takejto pohľadávky
žalovaného prípustné.
7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Zastavenie konania
v časti sumy 46 756,71 EUR zavinil žalovaný, ktorý túto sumu žalobkyni uhradil až v priebehu tohto
konania. V ďalšej časti uplatneného nároku bola žalobkyňa čiastočne úspešná, keď žiadala zvýšenie
v rozsahu 40 % a bolo jej priznané zvýšenie v rozsahu 15 %. Napriek tomu však bola úspešná ohľadne
nároku na toto zvýšenie, keďže výška takéhoto plnenia závisela od úvahy súdu, takže žalobkyňa bola
úspešná ohľadne tohto jej druhého žalobou uplatneného nároku.
8. V zákonom stanovenej lehote žalovaný podal odvolanie proti rozsudku voči výrokom II. a IV. z dôvodov
uvedenýchv§365ods.1písm.d),f)ah)CSP.Nesúhlasísozávermiprvostupňovéhosúdu,ktoréuvádza
vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuapovažujehozanepresvedčivý,keďsanevysporiadalsovšetkými
jeho námietkami a argumentáciou. Konajúci súd akceptoval vyjadrenia a predložené dôkazy žalobcom
bez toho, aby ich konfrontoval s argumentmi žalovaného a zároveň má za to, že súd nesprávne právne
vec posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej
inštancie neuniesol bremeno logickým spôsobom vysvetliť, prečo bolo v danom prípade odôvodnené
priznať žalobkyni neprimerané vysoké mimoriadne navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Rozhodnutie považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné. Súd prevzal nepreukázané tvrdenia žalobkyne.
Konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 17. odôvodnenia považuje za nesprávne a odporujúce
logike hodnotenia vykonaných dôkazov. Žalobkyňa nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by
potvrdzovali jej tvrdenia, ako aj svedka F. B., že mala vykonávať fitness, že sa tomuto športu venovala
a chcela aktívne venovať, ani žiadne relevantné dôkazy iných športových činností, vrátane turistiky alebo
aktívneho cestovania do zahraničia a spoznávania sveta. Je nepochybné, že v 21. storočí nosí pri sebe
každá osoba elektronické zariadenie schopné vykonávať audiovizuálne alebo fotografické záznamy,
avšak žalobkyňa nepredložila žiaden takýto dôkaz. Žalobkyňa je schopná cestovať, ako je uvedené
v bode 9. odôvodnenia rozsudku, v lete boli na dovolenke v Turecku. Je názoru, že v danej veci neboli
preukázané žiadne skutočnosti, ktorým by bolo možné pripísať termín prípady hodné osobitného zreteľa.
V súvislosti s uvedeným poukazuje na to, že vyplatená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa jeho názoru zohľadňuje obmedzenia žalobkyne vo všetkých sférach jej života, vrátane uznania za
invaliditu. Navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je už pojmovo, ale i obsahovo mimoriadnym
inštitútom. Na základe skutočností uvedených v odôvodnení rozsudku k odškodneniu žalobkyne došlo
v celom rozsahu v rámci už poskytnutého plnenia spolu vo výške 90 983,- EUR. Sťaženie spoločenského
uplatnenia je dostatočne pokryté základným nárokom sťaženia spoločenského uplatnenia a nie je
daný priestor na aplikáciu mimoriadneho inštitútu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/209/2007. Mimoriadne navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia tvorí nadstavbu
inštitútu základného navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré v tomto prípade ohodnotil
lekár. Samotné základné navýšenie sťaženia v sebe zahŕňa skutočnosti a pokrýva nároky, ktorými súd
odôvodňuje priznanie nároku na mimoriadne navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Pokiaľ
ani jedna z posudzovaných položiek nebola v rámci základného navýšenia sťaženého spoločenského
uplatnenia navýšená o maximálnu hranicu 100 %, nepripadá do úvahy, aby v takomto prípade
bolo odôvodnené priznanie mimoriadneho sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa daný nárok
odôvodňovala výhradne existenciou rozdielu medzi jej zapojením do života z hľadiska rodinného,
odborno-profesijného, kultúrneho aj spoločenského pred a po nehode. Má za to, že na preklenutie
uvedeného rozdielu slúži práve inštitút základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/126/2015. S priznaným nárokom na
náhradutrovkonaniavrozsahu100%nesúhlasíspoukazomna§255ods.1,2CSP.Ztýchtoustanovení
je zrejmé, že posúdenie prvoinštančného súdu, kedy žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, vychádza zo zlého posúdenia, nakoľko je zrejmé, že žalobkyňa nebola v rámci daného
sporu úspešná v celom rozsahu, ale iba čiastočne. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu
voči žalovanému v napadnutom rozsahu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na nové konanie a ďalšie
rozhodnutie.
9. Žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie proti rozsudku vo výroku III. z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Už v žalobe poukazovala na to, že je obmedzená
v pracovnom, osobnom aj rodinnom živote a nie je spôsobilá na riadnu prípravu jej budúceho povolania
zo zdravotných dôvodov spôsobených dopravnou nehodou. Na preukázanie označila dôkazy, a to jej
výsluch a výsluch jej manžela. V jej mladom a produktívnom veku je schopná vykonávať akúkoľvekzárobkovú činnosť už len v minimálnom rozsahu v porovnaní s jej rovesníkmi a stavom pred vznikom
poškodeniavdôsledkudopravnejnehody.Muselasavzdaťsvojichzáľub,ktorépreddopravnounehodou
vykonávala pravidelne, nie je schopná navštevovať diskotéky, zábavné podniky, divadlá a kiná a z toho
vyplývajúce nadväzovanie nových kontaktov. Nezvláda bežné práce okolo domu, starostlivosť o rodinu
a domácnosť, ide teda o obmedzenia v pracovnom, v osobnom a rodinnom živote. Poukázala na
body 17., 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku s tým, že v ďalšej časti súd prvej inštancie už iba
poukázal na rozhodovaciu prax súdov, avšak absentuje akékoľvek odôvodnenie, na základe čoho mal
dospieť k záveru, že v danom prípade je 15 % navýšenie adekvátne. Z rozhodnutia nie je zrejmé,
v akej miere mali mať ním uvedené kritériá vplyv na celkovú úvahu súdu o priznaní mimoriadneho
navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia práve tak, ako táto bola priznaná výrokom napadnutého
rozsudku. Namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku. Pri rozhodovaní o navýšení, resp. priznaní
mimoriadneho navýšenia SSÚ by mal súd vychádzať z objektívneho zisťovania, najmä z porovnania
aktivít poškodenej pred vznikom škody a možnosti ich naplňovania po vzniknutej škode. Osobitnou
okolnosťou hodnou osobitného zreteľa je podľa judikatúry aj nízky vek poškodenej, pričom sa tak
reflektuje skutočnosť, že ľudia, ktorí boli zasiahnutí škodovou udalosťou v nízkom veku, sa s jej
negatívnymi následkami musia vyrovnávať dlhšiu dobu a spravidla nie sú na to pripravení. Má za to, že
všetky spomenuté okolnosti, ako skutkové tvrdenia popísané už v žalobe a doplnené na pojednávaní
výsluchom žalobkyne, sú preukázané a nespornosť týchto tvrdení zakladá dôvod na priznanie jej nároku
na mimoriadne zvýšenie SSÚ o 40 %, nakoľko jednoznačne ide o prípad hodný osobného zreteľa.
Navrhuje napadnutý rozsudok v tejto časti zmeniť a rozhodnúť v súlade s podanou žalobou.
10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že s argumentáciou žalobkyne, kedy podľa
nej konajúci súd postupoval tak, že by došlo zo strany konajúceho súdu v dôsledku nesprávneho
procesného postupu k znemožneniu strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že
by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku je v žalobkyňou namietanej
časti dostatočne určité, preto nemožno konštatovať, že by vo vzťahu k žalobkyni došlo k postupu
v rozpore s § 365 ods. 1 písm. b) CSP a obdobne nemožno konštatovať, že by odôvodnenie rozsudku
obsahovalo v žalobcom vymedzených intenciách vady podľa § 220 CSP. Odôvodnenie konajúceho
súdu v priznanej časti považuje čiastočne za presvedčivé, aj keď podľa jeho názoru sa nevysporiadal
s vykonaným dokazovaním, nakoľko prebral argumentáciu žalobkyne bez toho, aby ju konfrontoval
s námietkami žalovaného. Pokiaľ žalobkyňa nesúhlasí s odôvodnením v bode 17. a 18. rozsudku,
tak jej argumentácia v tejto časti sa nemôže akceptovať, nakoľko konajúci súd iba nekriticky prevzal
jej argumentáciu bez toho, aby ju konfrontoval s námietkami žalovaného. Dokonca žalobkyňa ani
žiaden dôkazný materiál nenavrhovala vykonať a žalovaný opakovane namietal jej dôkaznú núdzu.
Ak žalobkyňa aj dokazovala, že pred nehodou sa venovala aktívnemu životnému štýlu, tento bol iba
na úrovni voľnočasových aktivít, čo samo o sebe nezakladá nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia. Zvýšenie SSÚ síce závisí od úvahy súdu, avšak súd má túto úvahu
realizovať až na základe dokazovania v sporovom konaní. Naďalej trvá na svojej argumentácii, že SSÚ
je dostatočne pokryté základným nárokom, ktorý bol žalobkyni v plnej výške poskytnutý. Opätovne
poukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo/209/2007,vktoromišloo22-ročnéhozdravého
muža, ktorý ochrnul na všetky končatiny, pričom mu bolo priznané odškodnenie vo rozsahu 25 %
navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenie, a preto je aj v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia
neprimerané priznanie v rozsahu 15 % mimoriadneho navýšenia pre žalobkyňu. Zotrval na svojom
odvolacom návrhu.
11. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali včas sporové
strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok
v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej časti
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje
správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré
ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).13. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa pri dopravnej nehode dňa 27.07.2020, ktorú spôsobil D.
E. (poistenec žalovaného), a tento bol rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 6T/57/2021-244
zo dňa 15.02.2022 uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, pri ktorej dopravnej
nehode žalobkyňa utrpela komplex stredne ťažkých až ťažkých poranení hlavy, krčnej chrbtice, pľúc
a ľavej dolnej končatiny, konkrétne krvácanie pod tvrdú a mäkkú blanu mozgu na viacerých miestach,
ložiská zmliaždenia mozgu, zlomeninu záhlavovej kosti vľavo, zlomeninu pravého kondylu (výbežku)
záhlavovej kosti, tržno-zmliaždenú ranu a krvný výron v podkoží v temenno-záhlavovej oblasti hlavy
vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice C1/2, mierne pomliaždenia pľúcneho tkaniva vľavo, zlomeninu diafýzy
(stredná časť) ľavej ihlice, pomliaždenie driekovo-krížovej oblasti a povrchové odreniny na viacerých
častiach tela s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní minimálne 3 mesiace.
Znaleckým posudkom č. 99073/2022 bolo určené bodové ohodnotenie SSÚ (somatické položky) v počte
bodov 2 025 a týmto boli hodnotené diagnózy: poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice o 200 % stredne
ťažké v počte 390 bodov, pri ktorom došlo znalcom k zvýšeniu podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004
Z. z. v rozsahu 75 % (vzhľadom na vek poškodenej v čase úrazu), takže spolu 682,5 bodov; obrna
sedacieho nervu v počte 750 bodov, pri ktorom došlo znalcom k zvýšeniu v rozsahu 75 % (vzhľadom
na vek poškodenej v čase úrazu aplikované na spasticitu ľavej dolnej končatiny), spolu 1 312,5 bodov
a rozsiahle plošné jazvy po poraneniach v rozsahu 5 až 30 cm2 povrchu tela v počte 30 bodov.
Znaleckým posudkom č. 99040/2023 bolo určené bodové ohodnotenie SSÚ v počte 1 930,5 bodov,
ktorým bola ohodnotená diagnóza: vážne mozgové alebo duševné poruchy pri ťažkom poranení hlavy
v počte 1 072,5 bodov, pri ktorom došlo znalcom k zvýšeniu v rozsahu 80 % (vzhľadom na vek v čase
poškodenia zdravia 18 rokov a možnostiam spoločenského uplatnenia v tom čase), teda spolu 1 930,5
bodov.
14. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že dôvodom na zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. je existencia konkrétnych
špecifických okolností, zodpovedajúcich v okolnostiach prípadu relatívne neurčitému právnemu pojmu
„prípad hodný osobitného zreteľa“, pričom zákonodarca za takúto okolnosť demonštratívne považuje
uznanie invalidity. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná, a to odborným posudkom o invalidite zo
dňa 04.02.2022, ktorým bola v dôsledku úrazu žalobkyne určená miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v rozsahu 50 %.
15. Sťažením spoločenského uplatnenia je potrebné rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti
poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote,
jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľby životného partnera,
prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
je náhradou nemateriálnej škody a má slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné
pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzení v živote. Postup podľa
ustanovenia§5ods.5zákona437/2004Z.z.jesvojoupovahouvýnimočný,lebokvalitatívnepredstavuje
zmenu podmienok vyjadrenú pojmom dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorými môžu byť zmarenie
alebo podstatné sťaženie dosiahnutia celoživotného cieľa alebo snaženia alebo podstatné obmedzenie
uspokojovania životných potrieb. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípadoch hodných osobitného
zreteľa, akým je aj uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť
najviac o 50 %. Jedným z faktorov na postup podľa toho zákonného ustanovenia je teda uznanie
invalidity, pričom ale aj bez uznania invalidity môže ísť niekedy o prípad hodný osobitného zreteľa.
Pri rozhodovaní vzal súd prvej inštancie na zreteľ, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú. Úraz
utrpela vo veľmi mladom veku, pred úrazom žila životom bežnej mladej ženy, rok pred maturitou,
ktorá nedosahovala mimoriadne výkony či už v osobnej, pracovnej, kultúrnej alebo športovej oblasti.
Nemala ukončené stredoškolské vzdelanie, na výkon povolania sa iba pripravovala, stála na prahu
svojejdospelosti,kedysalenrozhodovalaosvojejbudúcnosti,navštevovalafitnes,venovalasaturistike.
Uvedené bolo preukázané jednak výpoveďou žalobkyne a svedka, jej terajšieho manžela, ktorý s ňou
od úrazu býva v spoločnej domácnosti. Nemožno ju preto - z hľadiska vyššie uvedených ustanovení
- považovať za osobu, ktorá by pred úrazom dosahovala mimoriadne výsledky v rôznych oblastiach
života. Žalobkyňa pri nehode utrpela vážne telesné poradenia, ktoré u nej zanechali trvalé následky, ako
obmedzenie pohyblivosti v kĺboch ľavej dolnej končatiny, krčnej chrbtice, plošné jazvy. Tiež utrpela ťažké
poranenie mozgu, trpí poúrazovým organickým psychosyndrómom, ktorá diagnóza má nepriaznivý
dosah na jej spoločenské uplatnenie, a to v osobnom, rodinnom pracovnom a spoločenskom živote.
Zranenie žalobkyne pri predmetnej dopravnej nehode zanechalo trvalé následky (ako bolesti, duševné
poruchy, kvalita spánku, partnerský vzťah, nemožnosť sa riadne zamestnať, pokračovať v štúdiu na
prípravu na budúce povolanie), a teda tieto následky sa u nej prejavujú tak v rodinnom, spoločenskom,ako aj pracovnom živote. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je vzhľadom na trvalé poškodenia žalobkyne
a možný vývoj jej zdravotného stavu do budúcna dôvodné priznať jej zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia o 15 %. V tejto súvislosti správne súd prvej inštancie poukazoval aj na ustálenú rozhodovaciu
prax všeobecných súdov.
16. Maximálna miera zvýšenia základnej náhrady (50%) prichádza do úvahy pri najzávažnejších
zdravotných následkoch, kedy je poškodený úplne vylúčený zo všetkých spoločenských činností, resp.
mujeajvzhľadomnavekznemožnenérealizovaťsapriprípravenapovolanie,vzamestnaní,prizaložení
rodiny a pod. Pokiaľ žalobkyňa žiadala navýšenie o 40 % (pri hornej hranici), je nutné poukázať na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/209/2017, v ktorom prípade došlo k poškodeniu zdravia
u 22-ročného zdravého muža a tento ochrnul na všetky končatiny, pričom mu bolo priznané navýšenie
SSÚ o 25 %. Aj s poukazom na uvedené je odvolací súd presvedčený, že navýšenie o 15% u žalobkyne
je adekvátne danému stavu a rozhodovacej praxi.
17. Pokiaľ bolo namietané nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, odvolací súd primárne
poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby súd rozhodol v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Navyše,
do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa
článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu zhodnotenia ňou
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov
(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie
napadnutého rozsudku sa dostatočným spôsobom vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými
aprávnymiotázkami,atedaspĺňazákonnékritériakladenénaodôvodnenieuvedenév§220ods.2CSP.
18. Žalovaný namietal výrok o trovách konania, že žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, hoci nebola úspešná v celom rozsahu. Odvolací súd poukazuje na to, že určenie
percentuálneho navýšenia SSÚ záviselo od úvahy súdu. V tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 397/2020 z 10. septembra 2020, v ktorom bolo vyslovené, že „V súvislosti
s posudzovaním procesného úspechu strán sporu v konaní, ktorého predmetom je nárok, ktorého
dôvodnosť a výšku je možné len predvídať, pretože závisí od znaleckého posudku, resp. úvahy súdu tak,
ako to bolo v tejto konkrétnej veci prerokovávanej všeobecnými súdmi, dáva ústavný súd do pozornosti
právnou teóriou i praxou akceptovaný názor, podľa ktorého zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba
uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku.
V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť
žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za
predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov
konaniajepotrebnérozlíšiť,čojezákladnéačosprevádzajúce.Zazákladnésapovažujerozhodnutie,že
do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná
otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“
odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto
veci preto treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech, čo sa týka základu
uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela
výlučne od úvahy súdu.“ V zmysle vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR vyplýva, že súd prvej
inštancie správne postupoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle, že žalobkyňa
bola úspešná ohľadne nároku na toto zvýšenie, keď výška takéhoto plnenia závisela od úvahy súdu,
a preto bola žalobkyňa úspešná v tomto ohľade žalobou uplatneného nároku.
19. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny spolu so závislým výrokom o náhrade trov konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP, keď ani jedna zo sporových
strán nemala úspech v odvolacom konaní, rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.
21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
V Žiline dňa 17. septembra 2025
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.