Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/147/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201052
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201052.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov

senátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej
veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, Lieskovec, IČO: 45 300
950, zastúpeného: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Prievozská 4, Bratislava,
IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100900413/2020 zo dňa 15.
mája 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Súd z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania.

III. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018, február 2018 a marec 2018, o výsledku
ktorej vyhotovil protokol č. 101788601/2019 zo dňa 23. júla 2019 (ďalej len „protokol“). Prerokovanie
pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu sa uskutočnilo na ústnom pojednávaní dňa
14. novembra 2019.

2. Správca dane rozhodnutím č. 102742978/2019 zo dňa 27. novembra 2019 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil
žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2018 v sume 375 809,22 eur
na dani z pridanej hodnoty tak, že daň vyrubenú podaným daňovým priznaním v sume 4 850,57 eur
zvýšil na sumu 380 659,79 eur.

3. Kontrolou predložených účtovných dokladov zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom
období uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 300 240 eur z faktúry č. 2018011701 zo dňa 17.

januára 2018 za dodanie tovaru (nákup technologickej linky) vyhotovenej spoločnosťou PRO UNITED
BUSINESS s.r.o. (ďalej len „Pro United“). Bola mu predložená kúpna zmluva č. 001/2016 zo dňa 25. júla
2016 s prílohou, ktorá obsahovala opis predmetu zákazky - technológia na spracovanie hydiny - časťporciovanie, vykosťovanie, balenie, označovanie, doprava (podpísaná A. B. B., konateľom spoločnosti
Pro United).

4. Ďalej kontrolou predložených účtovných dokladov zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom
období uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 13 245,61 eur z dodávateľskej faktúry č. 49180286
zo dňa 31. januára 2018 za dodanie služby (služby pitvania a chlad, hydiny 1/2018) vyhotovenej
spoločnosťou HYDINA SK s.r.o. (ďalej len „Hydina Sk“). Bola mu predložená zmluva o poskytovaní
služieb spracovania hydiny uzatvorenej so spoločnosťou (poskytovateľom) Hydina Sk zo dňa 29.

decembra 2017, ktorej predmetom bol záväzok poskytovateľa vykonať pre objednávateľa služby so
spracovaním hydiny (pitvanie a chladenie hydina) na prevádzke žalobcu na adrese Napájadlá 1, Košice.

5. Za účelom preverenia obchodných vzťahov žalobcu so spoločnosťou Pro United nahliadol do
spisového materiálu daňového subjektu, pričom ako dôkaz použil zápisnice z miestnych zisťovaní, podľa
ktorých mu boli predložené k nahliadnutiu dodávateľské faktúry za zdaňovacie obdobie január 2018 a

december 2017 vrátane príloh od spoločnosti Pro United (faktúra č. 2018011701, preberací protokol,
kúpna zmluva č. 001/2016). Žalobca bol vyzvaný, aby v lehote 8 dní odo dňa spísania zápisnice podal
vyjadrenie k faktúre č. 2018011701, avšak nepodal žiadne vyjadrenie. Uviedol, že na základe výzvy na
vyjadrenie sa k realizácii zdaniteľného plnenia žalobcom a spoločnosťou Pro United mu žalobca dňa 25.
septembra 2018 doručil odpoveď, v ktorej podal vyjadrenie k nákupu technologickej linky, pričom podľa

názoru správu dane išlo len o všeobecné vyjadrenie s tým, že žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy
k nákupu technologickej linky okrem faktúr a kúpnej zmluvy.

6. Poukázal tiež na skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie
september 2016 a december 2017, a to že spoločnosť Hydina Sk uzatvorila so spoločnosťou Pro

United Kúpnu zmluvu č. 002/2016 zo dňa 25. júla 2016, ktorej príloha č. 1 obsahuje opis predmetu
zákazky technológia na spracovanie hydiny - časť pitvanie a časť chladenie hydiny a podľa preberacieho
protokolu ju mala spoločnosť Pro United dodať odberateľovi Hydina Sk dňa 29. decembra 2017 s
miestom dodania C. D. XX/XXXX, E., pričom spoločnosť Pro United vystavila v mesiaci december 2017
pre odberateľa Hydina Sk faktúry č. 2017122901 a č. 2017122902.

7. V súvislosti so spoločnosťou Hydina Sk použil ako dôkaz aj zápisnicu o ústnom pojednávaní č.
102003511/2018, v ktorej sa bývalý konateľ (od 22. januára 2015 do 09. mája 2017) spoločnosti Pro
United p. B. B. vyjadril k obchodným vzťahom medzi spoločnosťou Pro United a Hydina Sk, ktoré
sú zároveň dodávateľmi žalobcu, pričom podľa jeho vyjadrenia k reálnemu dodaniu tovaru medzi

spoločnosťami Pro United a Hydina Sk nedošlo, peniaze sa vrátili spoločnosti Hydina Sk. Uviedol, že dňa
13. februára 2019 uskutočnil za účelom podania vysvetlenia k zdaniteľným plneniam ústne pojednávania
s p. B. B., ktorého sa žalobca zúčastnil, pričom právo klásť svedkovi otázky nevyužil. Dňa 08. januára
2019 tiež predvolal k podaniu svedeckej výpovede p. A. F., konateľa spoločnosti Pro United (od 10.
mája 2017 do 08. januára 2019), avšak tento si predvolanie neprevzal (zásielka neprevzatá v odbernej

lehote). V súvislosti so spoločnosťou Pro United použil ako dôkaz aj odpoveď na žiadosť o predvedenie
č. 250199924/2019, v ktorej mu bolo Okresným riaditeľstvo PZ v Košiciach oznámené, že p. A. F. nebolo
možné predviesť z dôvodu, že sa dlhodobo na adrese trvalého bydliska nezdržiava.

8. Ďalej použil ako dôkaz odpoveď z medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len „MVI“) č.

130000014878/2018, z ktorej vyplynulo, že spoločnosť Pro United uzatvorila v decembri 2017 so
spoločnosťou KEA-TECH G. C. (ďalej „Keatech“) dohodu ohľadom predaja použitých strojov na bitúnok
a krájanie hydiny s miestom dodania u žalobcu, t. j. Lieskovská cesta 23/640. Lieskovec. Následne
zaslal dňa 12. októbra 2018 žiadosť o MVI poľskej daňovej správe, z odpovede na ktorú vyplynulo,
že technologická linka bola spoločnosťou Podtatranská hydina predaná v dvoch častiach českému

odberateľovi Present Watches, na predložených CMR dokladoch spoločnosťou Podtatranská hydina
bolaakoodosielateľuvedenáspoločnosťPresentWatchesaakoodberateľbolaspoločnosťPHUJATEX,
miesto nakládky: „HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Napájadlá 1. Košice“, t. j. žalobca, miesto vykládky bolo
nečitateľné, ako prepravca bola uvedená spoločnosť PHU JATEX. Uviedol, že v dňoch 7. a 8. decembra
2017 boli uvedené časti linky spoločnosťou Present Watches predané poľskej spoločnosti Keatech

(stroje na porážku a porciovanie hydiny) preprava tovaru, ktorá mala byť uskutočnená zo Slovenska do
Poľska s ečv: SBE MY 33, SBE PC 55, avšak pohyb vozidiel nebol na území Poľska zaznamenaný.
Ďalej z odpovede na MVI vyplynulo, že v dňoch 01. decembra 2017 a 04. januára 2018 uzatvorila
spoločnosť Keatech so spoločnosťami PHU JATEX a Pro United dohody, ktoré sa týkali celkovej revíziepoužitých strojov na porážku a porciovanie/spracovanie a balenie hydiny a predaja použitých strojov
na porážku a porciovanie/ na spracovanie a balenie hydiny, ako miesto nakládky je uvedená adresa
daňového subjektu (HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Napájadlá 1, Košice, Slovakia) a miesto konečného

dodania HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Lieskovská cesta 23/640, Lieskovec. Podľa faktúr vyhotovených
spoločnosťou Keatech pre odberateľa Pro United bol dátum dodania použitých strojov dňa 16., 17. a 18.
januára 2018, pričom celkovú revíziu týchto použitých strojov mala vykonať spoločnosť PHU JATEX.

9. Ďalej využil skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie

december 2016, z ktorej vyplynulo, že žalobca v predmetnom zdaňovacom období deklaroval dodanie
tovaru (predaj technológie porážky) pre odberateľa Best meat (faktúra č. 52160529 zo dňa 31. decembra
2016) a spoločnosť Best meat deklarovala na základe faktúry č. 1820160007 zo dňa 31. decembra 2016
dodanie tovaru (technológia porážky) pre odberateľa Podtatranská hydina. V súvislosti so spoločnosťou
Podtatranská hydina použil ako dôkaz aj zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej sa bývalý konateľ
spoločnosti Best meat G. H. F. vyjadril, že v čase keď bol konateľom, konali v mene spoločnosti Best

meat aj iné osoby na základe splnomocnenia - G. E., A. E., A. G. a A. I., vedomosť o tom, či spoločnosť
Best meat technológiu zakúpila nemal, kúpnu zmluvu zo dňa 15. decembra 2016 uzatvorenú medzi
žalobcom (predávajúci) a spoločnosťou Best meat (kupujúci) nepodpísal, nemal o nej žiadne vedomosti,
faktúru č. 1820160007 zo dňa 31. decembra 2016 k predaju linky pre spoločnosť Podtatranská hydina
nevystavil ani ju nepodpísal, k účtom spoločnosti Best meat sa vyjadril, že spoludisponentom bol G. J. E..

Využil tiež skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobia júl, august,
november a december 2017, z ktorej vyplynulo, že žalobca predložil faktúru č. 6170200315 z dňa 30.
novembra 2017 a zmluvu o nájme technológie uzatvorenú so spoločnosťou Podtatranská hydina zo dňa
30. decembra 2016, pričom nájomný vzťah bol uzatvorený na dobu určitú do 30. novembra 2017.

10. Na základe zistených skutočností vykonal na adrese sídla spoločnosti Podtatranská hydina miestne
zisťovania, pri ktorých zistil, že spoločnosť Podtatranská hydina v zdaňovacom období december 2017 a
január 2018 vyhotovila pre odberateľa z iného členského štátu Present Watches faktúry č. 6170300023,
č. 6170300024, č. 6170300025, č. 6170300026, č. 6180300005, č. 6180300006, č. 6180300007, č.
6180300008, č. 6180300009, č. 6180300010 (predmetom ktorých bol predaj technológie podľa prílohy),

ktoré boli fakturované ako dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o DPH“),
pričom k nim boli predložené príslušné kúpne zmluvy a poľské CMR doklady, kde ako odosielateľ bola
uvedená spoločnosť Present Watches a ako príjemca PHU JATEX, ako miesto nakládky bol uvedená
spoločnosť HYDINA SLOVENSKO, Napájadlá 1, Košice, ako spoločnosť PHU JATEX a pri prevzatí

tovaru sa nachádzala pečiatka spoločnosti PHU JATEX a nečitateľný podpis. Preverením ďalej zistil, že
spoločnosť Pro United nakúpila technologickú linku od zahraničného dodávateľa Keatech, pričom časť
technologickej linky predala žalobcovi a časť spoločnosti Hydina Sk.

11. Na základe zistených skutočností skonštatoval, že žalobcom deklarovaný nákup technologickej linky

od dodávateľa Pro United nemá reálne opodstatnenie, nakoľko zo zistení explicitne vyplynulo, že zo
strany žalobcu došlo k účelovému deklarovaniu transakcií, t. j. deklarované transakcie mali navodiť
dojem najprv predaja (dovtedy používanej) technologickej linky odberateľovi Best meat (v zdaňovacom
období december 2016) a jej následného prenájmu od prenajímateľa Podtatranská hydina (počas
obdobia 01. januára - 30. novembra 2017), ako i nákupu „novej“ technologickej linky od dodávateľa Pro

United (v zdaňovacom období januára 2018) a aj umiestnenia časti linky Hydina Sk v prevádzkových
priestoroch daňového subjektu, ktorá bola taktiež nakúpená od dodávateľa Pro United (v zdaňovacom
období december 2017, nárazníková spoločnosť). Mal za to, že uskutočnenie zdaniteľných plnení medzi
žalobcom a spoločnosťami Pro United a Hydina Sk preukázané nebolo. Dospel k záveru, že konaním
žalobcu došlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 49

ods. 2 zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťami
Pro United a Hydina Sk za dodanie tovarov a služieb, pričom vznik daňovej povinnosti v zmysle §
19 ods. 1 zákona o DPH u týchto spoločností preukázaný nebol. Preto žalobcovi nepriznal právo
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2018 z daňových dokladov
vystavených spoločnosťami Hydina Sk a Pro United v celkovej sume 313 485,61 eur (Pro United v sume

300 240 eur a Hydina Sk v sume 13 245,61 eur).

12. Kontrolou predložených účtovných dokladov tiež zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom
období uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 20180113101 zo dňa 31. januára2018 v celkovej sume 360 000 eur za dodanie služby (služby podľa zmluvy), od dodávateľa EUSOS
HOLDING s.r.o. (ďalej len „Eusos Holding“). Bola mu predložená zmluvná objednávka zo dňa 18.
decembra 2017 podpísaná objednávateľom, t. j. žalobcom a za dodávateľa Eusos Holding bola

podpísaná konateľom spoločnosti p. A. K. L.. Žalobca tiež predložil opis salda za spoločnosť Eusos
Holding, v ktorom bolo uvedené, že ku dňu 27. augusta 2018 má žalobca záväzok voči spoločnosti
Eusos Holding v sume 2 465 754,50 eur.

13. Na základe uvedeného zaslal predvolanie zo dňa 08. januára 2019 bývalému konateľovi (od 05.

decembra 2017 do 07. mája 2019) spoločnosti Eusos Holding, p. A. K. L., ktorý sa ústneho pojednávania
nezúčastnil pre zlý zdravotný stav (predložil lekársku správu, v ktorej mu psychiatrička MUDr. Júlia
Chválová účasť na svedeckej výpovedi neodporúča). V následnom procese preverovania zistil, že od
26. septembra 2018 je spoločnosť Eusos Holding bez konateľa a od uvedeného dátumu je spoločníkom
p. F. M. (Srbská republika), spoločnosť podala za zdaňovacie obdobie január až apríl 2018 daňové
priznania na DPH s vysokým obratom a nízkymi daňovými povinnosťami a od mája 2018 spoločnosť

Eusos Holding nepodáva daňové priznania na DPH. Z ďalších zistených skutočností považoval za
zrejmé, že zdaniteľné plnenia so žalobcom prebiehali prostredníctvom tuzemského reťazca spoločností,
v rámci ktorého bola spoločnosť Eusos Holding v postavení nárazníka a spoločnosti Komplementum
s.r.o., DOPD s.r.o. a OKS SLOVAKIA predstavujú stratených obchodníkov v danom reťazci spoločností.

14. Konštatoval, že v prípade, ak si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry za dodanie
služby, ktorej reálny obsah preukázaný nebol, t. j. nebola preukázaná reálnosť samotného dodania
služby osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ (Eusos Holding), porušil ustanovenie § 49 ods. 1
a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Na základe takto zistených skutočností správca dane nepriznal
daňovému subjektu odpočítanie dane z faktúry vyhotovenej daňovým subjektom Eusos Holding v sume

60 000 eur.

15. Napokon kontrolou dokladov predložených žalobcom zistil, že tento si v kontrolovanom zdaňovacom
období uplatnil aj právo na odpočítanie dane v celkovej sume 2 323,61 eur za dodanie služieb
od dodávateľov SOLAX Power s.r.o. (kuriérske služby), BVB plus, s.r.o. (prenájom autobusu) a

Podtatranská hydina (náklady na dopravu). Za účelom preverenia zdaniteľných plnení vyzval žalobcu
na preukázanie skutočností deklarovaných danými spoločnosťami, pričom žalobca podal len všeobecné
vyjadrenie a na jednotlivé body uvedené vo výzvach nereagoval (nepreukázal skutočnosti na ktoré bol
správcom dane vyzvaný, t. j. či k poskytnutiu služieb reálne došlo tak, ako to deklaruje predloženými
faktúrami). Na základe uvedených zistení dospel k záveru, že žalobca svojim konaním porušil § 49

ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH, keď si uplatnil odpočítanie dane zo služieb. Z dôvodu nepreukázania
požadovaných skutočností nepriznal žalobcovi odpočítanie dane z predmetných faktúr.

16. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím
č. 100900413/2020 zo dňa 15. mája 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol tak, že

prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

17. Preskúmaním spisového materiálu dospel k záveru, že správca dane postupoval pri výkone daňovej
kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní v súlade s ustanoveniami daňového poriadku a zákona o
DPH. Zistil, že správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal všetky úkony, ktoré mu vyplývajú

z platných právnych predpisov, aby si dodávateľské spoločnosti preveril. Po preskúmaní spisového
materiálu zastával názor, že žalobca porušil § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH, keď si uplatnil právo na odpočítanie dane z predmetných dodávateľských faktúr. Konštatoval,
že žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení
podľa predložených faktúr. Vyjadril sa, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie s cieľom preveriť

reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, pričom postupoval v súlade s § 24 ods. 2 a 4 daňového
poriadku, vychádzal z predložených dokladov ku kontrole, dôkazov získaných ústnymi pojednávaniami,
dožiadaním u miestne príslušného správcu dane, zaslaním výziev, vlastnou činnosťou a pod., pričom
získané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku).

18. Konštatoval, že nakoľko žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili závery
správcu dane a dodávateľmi nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení, žalobcovi nevzniklo
zákonné právo odpočítať daň z predmetných faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Uviedol,že v súvislosti s predmetnými faktúrami správca dane požadoval predloženie relevantných dôkazov
o uskutočnení zdaniteľných obchodov, avšak žalobca nepreukázal uskutočnenie obchodov žiadnou
formou. Mal za to, že za súčasného stavu existujúcich dôkazov absentujú práve tie dôkazy, ktoré by

preukázali, že faktúry, ktoré boli predmetom uplatneného nároku na odpočítanie dane, sú vystavené
na základe reálne uskutočneného dodania tovaru resp. služby jednotlivých dodávateľmi. Stotožnil sa
so záverom správcu dane, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, nakoľko podmienky
boli splnené len formálne. Na základe predloženého spisového materiálu a výsledkov vykonaného
dokazovania bol toho názoru, že záver, ktorý správca dane vyvodil zo zisteného skutkového stavu,

zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona o DPH.

II.
Správna žaloba a návrh na prerušenie konania

19. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného
č. 100900413/2020 zo dňa 15. mája 2020, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane
č. 102742978/2019 zo dňa 27. novembra 2019, vrátenia veci správcovi dane na ďalšie
konanie a priznania náhrady trov konania vo výške 100 %. Správnu žalobu odôvodnil tým, že
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci, skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore
s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní,
ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

20. V prvom rade namietal nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly a vadu protokolu ako podkladu
napadnutých rozhodnutí v súvislosti s tým, že dňa 12. októbra 2018 bola správcom dane zaslaná
žiadosť o MVI do Poľska, pričom až dňa 15. júla 2019 bola poľskou finančnou správou zaslaná konečná
odpoveď s prílohami, čím boli presiahnuté lehoty uvedené v Nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa
07. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty

(ďalej len „nariadenie č. 904/2010“). Mal za to, že na podklade takto realizovanej MVI prerušená daňová
kontrola je nezákonná. Preto považoval protokol za nezákonný listinný dôkaz a rovnako aj prvostupňové
rozhodnutie vydané na jeho podklade. Správcovi dane tiež vytkol porušenie jeho procesných práv a
nedostatočne zistený skutkový stav. Bol toho názoru, že správca dane porušil prejednávaciu zásadu
v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku, keď informácie získané z MVI mu iba oznámil a neumožnil

mu do procesu ich získavania zasiahnuť, pričom ich nesprávne považoval za dôkazy, a to v rozpore s
ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie („SDEÚ“), podľa ktorej informácie získané v rámci
MVI majú charakter informatívny, ktorý má byť následne potvrdený dokazovaním, ktoré však správca
dane nevykonal.

21. Ďalej namietal, že správca dane vo svojom rozhodnutí označil spoločnosť Mima Market, Eusos
Holding, Pro United alebo CREATIVE MR pojmami „nárazník“, „účelová spoločnosť“ či „umelo včlenená
spoločnosť“, ktorými naznačil jeho účasť v podvodnom reťazci, avšak zistený skutkový stav nevyhodnotil
z hľadiska judikatúry Súdneho dvora. Podotkol, že správca dane nezohľadnil možnosť, že bol v
danom reťazci nevinne zúčastneným subjektom a súčasne si nezabezpečil dostatočný okruh dôkazných

prostriedkov na to, aby zadefinoval jeho obchodných partnerov ako podvodníkov a nemajetné, resp.
priamo ako nárazníkové a podvodné spoločnosti. Súčasne tvrdil, že v priebehu celého správneho
konaniananehokonajúcesprávneorgánynazeraliakonaprávoplatneodsúdenéhopáchateľatrestného
činu podvodu v oblasti daní a preto vyslovil pochybnosť o nestrannosti a nezaujatosti správnych orgánov,
pričom orgánom s pôsobnosťou v oblasti odhaľovania trestnej činnosti je Policajný zbor Slovenskej

republiky. Závery správcu dane a žalovaného podľa jeho názoru ani nevypovedajú o tom, že sa jedná o
daňový podvod, ani že u neho existuje akákoľvek spojitosť so spoločnosťami REVITAL Trade, ARGUS
Plus, FeMa Trade a B-spol a zapojenia do obchodného reťazca zaťaženom podvodom na DPH.

22. S poukazom na nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 1835/07 zo dňa 18. novembra

2008 správcovi dane vytkol neuvedenie dôvodu pre začatie výkonu daňovej kontroly špecifikovaním
konkrétnych skutkových okolností daného prípadu, čo predstavuje vadu konania, ktorá má za následok
nezákonnosť daňovej kontroly.23. Správca dane podľa jeho mienky nepreskúmateľne aplikoval pojem personálne prepojené osoby
s poukazom na skutočnosť, že žalobca a spoločnosti Hydina Sk, BEST MEAT s.r.o. a Podtatranská
hydina sú prepojené osoby cez osobu G. J. E.. Uviedol, že v predmetných spoločnostiach, s výnimkou

spoločnosti Podtatranská hydina a.s., v minulosti, cca do roku 2014 pôsobil v rozličných obdobiach G.
J. E. v postavení spoločníka alebo konateľa, avšak predmetných funkcií sa vzdal, čím stratil akýkoľvek
vplyv na riadenie daných spoločností a v predmetnom zdaňovacom období nebol (ani jeho rodinný
príslušníci) spoločníkom ani konateľom žiadnej z uvedených spoločností.

24. Správcovi dane zároveň vytkol nedostatočne zistený skutkový stav pri spoločnosti Eusos Holding.
Zdôraznil,žezákladnoupodmienkoupreuplatnenieprávanaodpočítaniedanepodľa§49ods.1zákona
o DPH je, že pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť môže vzniknúť jednak
dňom dodania služby podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH aj
dňom prijatia platby, ak je prijatá pred dodaním služby, čo správca dane nepreveroval. Dodal, že pokiaľ
správca dane považoval faktúru za nesprávnu, resp. neobsahujúcu údaje, predmetné mu nie je možné

dať na vrub, nakoľko za správnosť a úplnosť faktúry zodpovedá v zmysle § 72 ods. 7 zákona o DPH
dodávateľ služby.

25. Namietal tiež porušenie jeho práv tým, že v záveroch zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa
14. novembra 2019 správca dane predložil jeho splnomocnenému zástupcovi písomné vyhotovenie

zápisnice v rozsahu niekoľko desiatok strán s výsledkami ďalšieho konania nadväzujúceho na daňovú
kontrolu, pričom túto zápisnicu označil ako poslednú zápisnicu z vyrubovacieho konania. Uviedol, že
daná zápisnica obsahovala nové skutočnosti, na základe čoho požiadal jeho splnomocnený zástupca
správcu dane o poskytnutie lehoty na vyjadrenie sa k obsahu zápisnice, avšak správca dane túto
požiadavku označil za neopodstatnenú.

26. Poukázal na nesúlad v skutkových zisteniach správcu dane, keďže reálnosť tovaru, ktorú správca
dane nespochybňuje, nemôže vzniknúť bez realizácie dodania. Upozornil, že jeho dodávateľ aj
subdodávateľ sú kontaktní, súčinní so správcom dane a potvrdzujú dodanie plnenia. Podľa jeho mienky
tiež nie je možné spoločnosti Pro United zazlievať, že jej obchodníci boli šikovní a dokázali predať

technologické zariadenia spoločnosti Hydina Sk so ziskom. Vo vzťahu k výpovedi svedka A. B. B. sa
vyjadril, že tento realizoval výpovede so zámerom poškodiť svojim bývalým obchodným partnerom z
dôvodu ukončenia spolupráce. Uviedol, že podľa jeho poznatkov je proti A. B. B. vedené trestné konanie
pre krivú výpoveď a súčasne má byť voči nemu vedené konanie o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony pre duševnú chorobu. Podotkol, že daný svedok svoju svedeckú výpoveď nijakým spôsobom

nepreukázal a zostáva tak len v rovine tvrdenia bez unesenia dôkazného bremena.

27. Správcovi dane, resp. žalovanému následne vytkol neobstaranie dostatočného množstva podkladov
a neúplné zistenie skutkového stavu. Mal za to, že v napadnutých rozhodnutiach absentuje
zodpovedanie zásadných otázok, ktoré relevantné informácie sa stali podkladom pre rozhodnutie a

prečonímnavrhovanédôkazy,preukázanéskutočnostianámietkyžalovanýasprávcadanenezohľadnili
a ako sa s nimi vyrovnali. Upozornil, že pokiaľ chceli správca dane či žalovaný spochybniť akýkoľvek
ním predložený alebo prezentovaný dôkaz, mali relevantným spôsobom preukázať, v čom je tento
spochybnený a na základe čoho, k čomu však nedošlo. Namietal tiež neodôvodnené prenesenie
dôkazného bremena na neho v neprimeranom rozsahu, keďže nepredloženie účtovníctva odlišným

daňovým subjektom nemôže mať na neho dopad, keďže on za seba ako účtovnú jednotku predložil
všetku potrebnú dokumentáciu.

28. Správca dane a žalovaný zároveň podľa jeho názoru účelovo spochybnili ním predložené doklady,
neprihliadli na svedecké výpovede svedčiace v jeho prospech a podporujúce jeho tvrdenia, čo možno

označiť za šikanózny postup. Poukázal na skutočnosť, že obchodná spolupráca so v súčasnej dobe
už nekontaktnými spoločnosťami bola uskutočňovaná v rámci riadnych obchodnoprávnych vzťahov a
legálnymi postupmi. Správcovi dane a žalovanému tiež vytkol prekročenie medze zákonom dovolenej
správnej úvahy, keďže títo v odôvodnení napadnutých rozhodnutí vyhodnotili vykonané dôkazy bez
ich vzájomnej súvislosti, pričom prijali nejednoznačné právne závery a nevyhodnotili dôkazy svedčiace

v jeho prospech, čo má za následok prinajmenšom nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí.
Napokon správcovi dane a žalovanému vytkol nevydanie rozhodnutí obsahujúcich zákonom predpísané
náležitosti, keď žalovaný iba poukazuje na správcom dane vykonané dokazovanie a z neho vyvodenézávery. Mal za to, že napadnutým rozhodnutiam možno vytýkať tak nedostatočné zistenie a nesprávne
vyhodnotenie skutočného skutkového stavu veci, ako aj nepreskúmateľnosť a svojvoľnosť.

29. V návrhu na prerušenie konania zo dňa 09. marca 2022 sa žalobca domáhal predloženia
prejudiciálnych otázok SDEÚ v nasledovnom znení:
„1. Lehoty uvedené v čl. 10 Nariadenia 904/2010 majú pre žiadaný orgán záväzný charakter alebo
odporúčací charakter?
2.Vprípade,akžiadanýažiadúciorgánneaplikujúpostupvzmyslečl.11ačl.12Nariadenia904/2010,je

povinný žiadaný orgán poskytnúť informácie výhradne v lehote uvedenej v čl. 10 Nariadenia 904/2010?
3. V prípade, ak žiadaný orgán a žiadúci orgán uzavrú osobitnú dohodu v zmysle čl. 11 Nariadenia
904/2010, môžu lehotu na poskytnutie informácií predĺžiť o ľubovoľnú lehotu alebo len o lehotu
definovanú v čl. 10 Nariadenia 904/2010?
4. Je možné charakterizovať nedodržanie lehôt uvedených v čl. 10 Nariadenia 904/2010 a súčasné
neuzavretie osobitnej dohody medzi žiadaným a žiadúcim orgánom o predĺžení lehoty na poskytnutie

informácií v zmysle čl. 11 Nariadenia 904/2010 za porušenie Nariadenia 904/2010 ?
5. Je možné charakterizovať nedodržanie lehôt uvedených v čl. 10 Nariadenia 904/2010 a súčasné
neinformovanie žiadajúceho orgánu o nemožnosti odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote v zmysle
čl. 12 Nariadenia 904/2010 za porušenie Nariadenia 904/2010 ?
6. V prípade, ak žiadaný orgán prekročí odlišnú lehotu dohodnutú na základe dohody v zmysel čl. 11

Nariadenia 904/2010, takéto prekročenie je možné považovať za porušenie Nariadenia 904/2010?“

30. Uviedol, že v konaní vedenom vo veci žalobcu pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky („NSSR“)
pod sp. zn. 5Sžfk/34/2018 bolo uznesením NSSR zo dňa 05. marca 2020 prerušené konanie o kasačnej
sťažnostiasúčasnebolipredloženéprejudiciálneotázkySDEÚ(ztohtodôvodubolonásledneprerušené

aj konanie v predmetnej veci uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/147/2020 - 157 zo
dňa 11. novembra 2020 a následne jeho uznesením sp. zn. 5S/147/2020 zo dňa 07. marca 2022 bolo
rozhodnuté o pokračovaní v konaní). Konštatoval, že SDEÚ dňa 30. septembra 2021 v konaní vedenom
pod spis. zn. C -186/20 vyhlásil rozsudok, ktorým odpovedal na dané prejudiciálne otázky tak, že čl. 10
nariadenia č. 904/2010 v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje

lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom
žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v
rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením. Mal za to, že odpoveď
na prejudiciálnu otázku nezodpovedá položenej otázke, a teda nie je možné dané rozhodnutie aplikovať
na prejednávanú vec, keďže SDEÚ vo svojej kumulatívnej odpovedi neodpovedal na otázku, či ide o

lehoty maximálne a či ide o lehoty, ktoré sa nemôžu prekračovať.

III.
Vyjadrenie žalovaného

31. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 19. apríla 2022, v ktorom
žiadal žalobu ako bezdôvodne podanú zamietnuť. Konštatoval, že žalobca v podanej žalobe uviedol
námietky identické s jeho odvolacími námietkami. Preto sa pridržiaval a trval na dôvodoch uvedených v
napadnutom rozhodnutí, v ktorom je popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery.

32. Mal za to, že správca dane získal dostatok dôkazov na vyslovenie záveru, že konaním žalobcu došlo
k porušeniu § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 9 ods. 1 písm. a) a § 15, § 19 ods. 2 zákona o DPH, keď
si neoprávnene odpočítal daň z faktúr od spoločností Hydina Sk, Eusos Holding, Solax power, BVB,
Pro United, Podtatranská hydina. Bol toho názoru, že v danom prípade bol skutkový stav dostatočne
zistený a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že sa vysporiadal s každou odvolacou

námietkou žalobcu. Správca dane podľa jeho mienky nie je povinný v oznámení uviesť dôvod začatia
daňovej kontroly. Vyjadril sa, že daňová kontrola za zdaňovacie obdobie január 2018 bola ukončená v
zákonom stanovenej lehote. Uviedol, že pojem daňový podvod (konanie poznačené podvodom) stabilne
používa judikatúra Súdneho dvora, pričom v takých prípadoch nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho
trestného práva. V súvislosti so žalobcom uvádzanou zápisnicou o ústnom pojednávaní konštatoval, že

správca dane v nej neuviedol žiadne nové skutočnosti, o ktorých by žalobca nebol v priebehu daňovej
kontroly informovaný, správca dane v tejto zápisnici prerokoval so žalobcom pripomienky k protokolu a
práva žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 daňového poriadku mu zo strany správcu dane upreté neboli.33. K námietke žalobcu týkajúcej sa dôkazného bremena upozornil, že pokiaľ si žalobca uplatnil
odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávkach služieb, resp. tovaru od jednotlivých dodávateľov,
bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávok danými spoločnosťami. Dospel k záveru, že

žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy nepreukazujú reálnosť dodania
služieb spoločnosťami Hydina Sk, Eusos Holding, Solax, BVB, Podtatranská hydina, Pro United
pre žalobcu. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane bol toho názoru, že
dodávateľom žalobcu v zmysle predložených faktúr nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z
pridanej hodnoty z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania tovaru, resp. služby žalobcovi, a

preto nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane. Doplnil, že dodanie služieb spochybnené
nebolo, ale rozhodujúcou skutočnosťou bolo, či fakturované služby reálne dodali práve dodávatelia
uvedený na faktúrach, ktorá skutočnosť bola v priebehu vykonaného dokazovania spochybnená a táto
pochybnosť nebola žalobcom vyvrátená.

34. Námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj hodnotenia dôkazov považoval za

irelevantnú, pretože správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania
vykonal rozsiahle dokazovanie s cieľom preveriť reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, pričom
postupoval v súlade s § 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku, vychádzal z predložených dokladov ku
kontrole, dôkazov získaných ústnymi pojednávaniami, dožiadaním u miestne príslušného správcu dane,
zaslaním výziev, vlastnou činnosťou a pod. s tým, že získané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku).

35. Žalobca nevyužil právo podať repliku v súdom určenej lehote.

IV.
Konanie na správnom súde

36. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť

Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende
z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym
súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/147/2020. V súlade s platným
a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 7. júna 2023 v zmysle § 51
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 5S Správneho súdu v Bratislave a následne
bola dňa 22. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu
v Bratislave.

V.
Pojednávanie

37. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 21. augusta 2025 rozsudkom, ktorý verejne
vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním bez jeho prítomnosti. Správny súd preskúmal napadnuté
rozhodnutiežalovanéhoaprvostupňovérozhodnutiesprávcudane,vrátanekonania,ktorépredchádzalo
ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

38. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že na majetok žalobcu bolo začaté konkurzné
konanie, čo nemá priamy procesný účinok na predmetné konanie. Napriek tomu žiadal, aby súd konanie
odročil na neurčito, keďže je vysoký predpoklad, že dôjde k vyhláseniu konkurzu. Pre prípad, že sa
správny súd rozhodne pokračovať v konaní a vo veci rozhodne, sa pridržiaval podanej žaloby.

VI.
Relevantné právne predpisy39. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

40. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

41.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

42. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených

záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

43. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

44. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti
s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach
a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá

je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

45. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

46. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

47. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

48. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

49. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

50. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

51. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

52. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.VII.
Posúdenie veci správnym súdom

53. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného
č. 100900413/2020 zo dňa 15. mája 2020 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane
č. 102742978/2019 zo dňa 27. novembra 2019, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január 2018 v sume 375 809,22 eur na dani z pridanej hodnoty tak, že daň
vyrubenú podaným daňovým priznaním v sume 4 850,57 eur zvýšil na sumu 380 659,79 eur.

54. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie
skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý bol vzatý za
základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, a došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

Žalovanému, resp. správcovi dane predovšetkým vytkol nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly
a vadu protokolu v súvislosti s nezákonným prerušením daňovej kontroly, nazeranie na neho ako na
právoplatne odsúdeného páchateľa trestného činu podvodu v oblasti daní, neuvedenie dôvodu pre
začatie výkonu daňovej kontroly, nepreskúmateľné aplikovanie pojmu personálne prepojené osoby,
porušenie jeho práv neposkytnutím lehoty na vyjadrenie sa k skutočnostiam uvedeným v zápisnici o

ústnom pojednávaní zo dňa 14. novembra 2019, nesúlad v skutkových zisteniach, prihliadnutie na
výpoveď svedka A. B. B., neúplné zistenie skutkového stavu, prenesenie dôkazného bremena na
neho v neprimeranom rozsahu, účelové spochybnenie ním predložených dokladov, prekročenie medze
zákonom dovolenej správnej úvahy, nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, nevydanie rozhodnutí
obsahujúcich zákonom predpísané náležitosti a nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu veci.

55. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia
správcudane,akoajpostupupredchádzajúcehoichvydaniuvmedziachpodanejsprávnejžalobydospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutia nevykazujú také vady, ktoré by zakladali dôvod na ich zrušenie.

56. Správny súd dáva do pozornosti, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže byť v zmysle
judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky obmedzené v prípadoch, ak (i) zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva
(napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 30. júna 2022, sp. zn.: 3Sžfk/15/2020 alebo

rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 26. októbra 2022, sp. zn.: 2Sžfk/49/2020).

57. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby

zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex
GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci N. O. E., C-610/19 zo dňa 3. septembra
2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).
Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm.

a) Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa
15. septembra 2016, bod 29; vo veci N. O. E., C- 610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci
Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne
podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp.
jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo

veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL,
C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

58. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte
ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty

(§ 4 ods. 1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako
zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa
ako platiteľa dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daňz pridanej hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako
podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

59. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku;
rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sžf/10/2015zodňa3.februára2016,sp.zn.
6Sžfk/7/2016zodňa27.septembra2018,sp.zn.5Sžfk/15/2018zodňa30.apríla2019ainé).Obchodné

transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou),
predloženédokladymusiabyťodrazomreálnehoplnenia,ktorévprípadevznikupochybnostípreukazuje
daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa

11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

60. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že správca dane v predmetnej veci neuznal
žalobcovi právo na odpočítanie dane z príslušných dodávateľských faktúr od jednotlivých dodávateľov

žalobcu (Pro United, Hydina Sk, Eusos Holding, SOLAX Power s.r.o., BVB plus, s.r.o. a Podtatranská
hydina) v kontrolovanom zdaňovacom období január 2018 z dôvodu nepreukázania, že k zdaniteľným
obchodom došlo tak, ako je to deklarované na predmetných faktúrach. Vzhľadom na skutočnosť,
že v prejednávanej veci správca dane žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie dane z dôvodu
nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, námietky žalobcu vzťahujúce sa na daňový podvod správny

súd nepovažoval v danom prípade za relevantné a nebude sa nimi bližšie zaoberať. Správny súd
však v tejto súvislosti považuje za potrebné podotknúť, že daňový podvod v zmysle judikatúry SDEÚ
nie je totožný s daňovým podvodom v zmysle vnútroštátneho trestného práva, pričom daňové orgány
aplikujú relevantnú judikatúru SDEÚ spolu s prevzatím ním používaných odborných termínov. (obdobne
rozsudokNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Sfk/2/2023zodňa31.januára2024

v obdobnej veci žalobcu týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia február 2018, ktoré bolo preverované pri
totožnej daňovej kontrole ako v prejednávanej veci)

61. Pokiaľ ide o žalobné body týkajúce sa údajného nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly v
súvislosti s prerušením konania z dôvodu podania žiadosti o MVI, správny súd ani tieto nevyhodnotil

ako dôvodné, keďže v prejednávanej veci vôbec nedošlo k prerušeniu daňovej kontroly, ktorá začala
10. augusta 2018 a bola ukončená 02. augusta 2019, a teda bola ukončená v zákonnej jednoročnej
lehote. Rovnako sa správny súd nestotožnil s námietkou týkajúcou sa neuvedenia dôvodu výkonu
daňovej kontroly, keďže z ustanovení daňového poriadku nevyplýva, že by mal správca dane povinnosť
oznamovať daňovému subjektu dôvod, pre ktorý bola voči nemu začatá daňová kontrola. (obdobne

rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/2/2023 zo dňa 31. januára
2024)

11.Vsúvislostisnamietanounepreskúmateľnosťounapadnutýchrozhodnutíjesprávnysúdtohonázoru,
že daňové orgány sa predmetnou vecou dôkladne zaoberali, správca dane vykonal vo veci riadne a

dostatočné dokazovanie a žalobca mal možnosť sa vyjadriť k obsahu výpovedí svedkov, k vykonanému
dokazovaniu a navrhovať dôkazy, objasniť sporné skutočnosti, na čo bol správcom dane viackrát
písomne vyzvaný. V tomto smere nemožno považovať za dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa
zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 14. novembra 2019, keď navyše žalobca ani nešpecifikoval, aké
nové skutočnosti, s ktorými nebol dovtedy oboznámený, boli v predmetnej zápisnici uvedené. Žalovaný

súčasne podrobne opísal postup správcu dane počas daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania
a vysporiadal sa s odvolacími námietkami žalobcu.

62. Pokiaľ žalobca v súvislosti s dodávateľom Eusos Holding poukazoval na skutočnosť, že daňová
povinnosť môže v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH vzniknúť aj dňom prijatia platby, ak je prijatá pred

dodaním služby, správny súd poukazuje na skutočnosť, že aj v takomto prípade musí následne skutočne
dôjsť k dodaniu služby, čo v danom prípade preukázané nebolo. K výpovedi svedka A. B. B. správny
súd uvádza, že z danej výpovede síce správca dane zistil určité skutočnosti, avšak tieto ďalej preveroval
a až na základe ďalších získaných dôkazov potvrdzujúcich tvrdenia daného svedka dospel k záveruo nepreukázaní skutočného dodania predmetného tovaru (technológia na spracovanie hydiny) žalobcovi
deklarovaným dodávateľom Pro United.

63. Vo vzťahu k ďalším žalobným námietkam, ktoré sa týkali neúplného zistenia skutkového stavu,
účelového spochybnenia ním predložených dokladov, nedôvodného prenesenia dôkazného bremena na
žalobcu či prekročenia medzí zákonom povolenej správnej úvahy správny súd konštatuje, že sa jedná o
veľmi všeobecne formulované námietky a citáciu judikatúry bez konkretizácie spojitosti s prejednávanou
vecou, preto sa správny súd týmito námietkami podrobnejšie nezaoberal.

64. Vzhľadom na uvedené správny súd nemal pochybnosti o správnosti postupu daňových orgánov a
dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

65. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na prerušenie konania a položenie prejudiciálnych otázok SDEÚ,
tento správny súd nevyhodnotil ako dôvodný, keďže prípadné zodpovedanie žalobcom formulovaných

otázok by nemalo objektívny dosah na prejednávanú vec. K uvedenému záveru dospel správny súd
predovšetkým z dôvodu, že v predmetnej veci ani nedošlo k prerušeniu daňovej kontroly a táto bola
ukončená v zákonnej jednoročnej lehote.

66. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal

právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnoodžalobcuspravodlivo
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

67. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.