Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324011343
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324011343.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar.
XX.XX.XXXX, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 14.03.2025, č.k. 11Nt/31/2024 - 33, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 02.10.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len „prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare) uznesením zo
dňa 14.03.2025, č.k. 11Nt/31/2024 – 33 rozhodol tak, že podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol
návrh odsúdeného A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX v D., hlásený trvalý pobyt E. A. F. G. XXX, okres Šaľa,
Slovenská republika, toho času vo VTOS v ÚZVJS Nitra (ďalej len „odsúdený“ v príslušnom gramatickom

tvare), zo dňa 06.11.2024 (doručený súdu dňa 08.11.2024) na povolenie obnovy konania vedeného
pôvodne na prvostupňovom súde pod sp. zn. 1T/7/2019, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy
konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený, prostredníctvom svojho obhajcu, v zákonom stanovenej
lehote, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti.
3. V podanej sťažnosti odsúdený uviedol nasledovne (skrátene):

3.1. Odsúdený je názoru, že pôvodné rozhodnutie bolo založené na nesprávnom posúdení skutkového
stavu a nesprávnej aplikácii platných právnych noriem s ohľadom na prechodné a záverečné
ustanovenia.
3.2. Poukazuje na to, že skutok, ktorý bol predmetom konania, nebol správne kvalifikovaný ako
pokračovací zločin v jednočinnom súbehu trestných činov. Má za to, že išlo o jeden skutok, čím sa mení
právna kvalifikácia a následne aj výška trestu.

3.3. Uvádza, že ďalším významným aspektom je prehodnotenie výšky spôsobenej škody. Pôvodná
výška škody bola nesprávne určená a reálne nepresiahla zákonnú hranicu 700 eur, ktorá je rozhodujúca
pre trestnoprávne posúdenie skutku. Odsúdený je názoru, že táto skutočnosť má zásadný vplyv na
právnu kvalifikáciu a možnosti uloženia trestu.
3.4. Ďalej uvádza, že došlo k zmene podmienok ukladania trestu v zmysle § 38 Trestného zákona. Nová
právna úprava umožňuje súdu prikloniť sa k miernejšiemu trestu, čo je v súlade s jeho presvedčením o

spravodlivosti a primeranosti trestu v danom prípade.
3.5. Odsúdený poukazuje na disproporciu medzi uloženým trestom a aktuálnym výkonom trestu.
Uvádza, že bol odsúdený na výkon trestu v nižšom stupni stráženia, avšak aktuálne vykonáva trest v
strednom stupni stráženia. Táto nesúladnosť vyvoláva pochybnosti o správnosti a spravodlivosti celého
procesu.
3.6. Navrhuje, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len „sťažnostný súd“ v príslušnom gramatickom tvare)

napadnuté uznesenie v zmysle § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil a uložil prvostupňovému
súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

5. Sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba,
v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, pričom
zistil nasledovné.
6. V trestnej veci vedenej na prvostupňovom súde pod sp. zn. 11Nt/31/2024 odsúdený dňa 08.11.2024

podal návrh na obnovu konania vedeného na tomto súde pod sp. zn. 1T/7/2019. Návrh odôvodnil
novelizáciou Trestného zákona. Podrobný popis dôvodov podaného návrhu je uvedený v odôvodnení
napadnutého uznesenia, na ktoré sťažnostný súd zároveň odkazuje, bez potreby ich opakovania.
7. Prvostupňový súd zamietol návrh na povolenie obnovy konania na základe dokazovania vykonaného
na verejnom zasadnutí, keď nezistil žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spĺňali atribúty §

394 Trestného poriadku.
8.Vodôvodnenínapadnutéhouzneseniaprvostupňovýsúduviedol,žezvyjadreníanávrhuodsúdeného
resp. z návrhu obhajoby na povolenie obnovy konania je zrejmé, že neponúkla žiadne skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré by spĺňali atribúty § 394 Trestného poriadku. Prvostupňový súd skonštatoval, že skutočný
a jediný motív na iniciovanie tohto konania o návrhu na obnovu konania je nespokojnosť odsúdeného s

uloženou výškou trestu, kedy podľa jeho názoru by v súčasnosti pri aplikácii novely Trestného zákona
dostal iný trest (a to trest priaznivejší); tiež mu prekáža, že neskorším rozhodnutím iného súdu mu bol
určený spoločný spôsob výkonu trestu odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia. Prvostupňový súd uviedol, že tieto skutočnosti/motívy však
nie sú Trestným poriadkom zamýšľané ani predpokladané dôvody/podmienky obnovy konania. Nie je

dôvodom obnovy právoplatne skončeného konania, ak odsúdený je nespokojný s uloženým trestom či
napr. aj spôsobom jeho výkonu. Zmena zákona (v tomto prípade v podobe novely Trestného zákona) nie
je dôvodom obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, pričom súd s ohľadom na novelu
Trestného zákona poukazuje na skutočnosť, že v jej prípade nejde ani o skutočnosť podľa § 394 ods. 4
Trestného poriadku. Ďalej prvostupňový súd skonštatoval, že inštitút obnovy konania nepredstavuje ani

akýsi tretí stupeň preskúmavania rozhodnutia a nedochádza v ňom k posudzovaniu hodnotenia dôkazov
vykonaných v pôvodnom konaní, iba k posúdeniu, či novo navrhnuté dôkazy, ktoré neboli známe alebo
objektívne nemohli byť navrhnuté v pôvodnom konaní, sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci.
Podľa názoru prvostupňového súdu ale odsúdený vo svojom návrhu na obnovu konania ani v celom
konaní o takom jeho návrhu žiadne také dôkazy neponúkol, súdu nepredstavil; ústredným pojmom

obnovy konania (§ 394 Trestného poriadku) sú ,,skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme“, ktoré po
právoplatnom skončení veci vyšli najavo a mohli by mať vplyv na pôvodné rozhodnutie/rozhodovanie.
Návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania žiadne také skutočnosti či dôkazy neponúka.
9. So záverom prvostupňového súdu, ktorý je uvedený v predchádzajúcom bode tohto uznesenia, sa
sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožňuje.

10. Odsúdený tak v prvostupňovom konaní, ako aj v opravnom konaní uplatnil rovnakú argumentáciu, na
základe ktorej sa domáha povolenia obnovy konania vedeného na prvostupňovom súde pod spisovou
značkou 1T/7/2019. Argumentom odsúdeného je okrem iného aj novelizácia Trestného zákona, z
pohľadu ktorej sa mu javí právoplatne uložený trest ako neprimerane vysoký.
11. Tak ako uviedol prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, zmena Trestného zákona,

vo vzťahu k ustanoveniam, ktoré sa uplatnili pri ukladaní trestu odsúdeného pred nadobudnutím tejto
novely Trestného zákona, nie je dôvodom na povolenie obnovy konania odsúdeného. Prvostupňový súd
dal odsúdenému dostatočne zrozumiteľnú a vecne správnu odpoveď na otázku, prečo takáto novelizácia
Trestného zákona, nie je v jeho prípade dôvodom na povolenie obnovy konania. Nesprávnosť
odôvodnenia napadnutého uznesenia nemožno odôvodňovať iba z toho, že prvostupňový súd nezdieľa

názor odsúdeného vo vzťahu k relevancii novelizácie Trestného zákona k možnosti povolenia obnovy
konania.
12. K napadnutému uzneseniu sťažnostný súd len dopĺňa, že za skutočnosti alebo dôkazy súdu
skôr neznáme v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno považovať zmeny predpisovhmotného práva, keďže táto zmena hmotnoprávneho predpisu v čase vyhlásenia pôvodného
rozhodnutia objektívne neexistovala a teda nemohla byť zohľadňovaná prípadne aplikovaná pri procese
rozhodovania.

13. Možno uzavrieť, že dôvodom na povolenie obnovy konania preto nie je pre odsúdeného priaznivejšia
zmena zákona, ktorá nastala až po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia, keďže podstatou obnovy
konania je naprávať možné skutkové omyly, pričom pri zmene zákona sa nemení skutok, ale mení
sa právo. V prípade, ak by zmena zákona po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia spôsobila zánik
trestnosti činu, súd nepostupuje podľa ustanovení o obnove konania, ale podľa § 405a a nasl. Trestného

poriadku.
14. Odsúdený ďalej v podanej sťažnosti namietal nesprávne posúdenie skutkového stavu a neprávnu
kvalifikácia skutku v pôvodnom konaní. V tejto súvislosti sťažnostný súd pripomína, že účelom obnovy
konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach
právoplatných rozhodnutí všeobecných súdov, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy,
ktoré neboli súdu skôr známe a nemohli sa ani brať do úvahy. Účelom obnovy konania nie je

revízia pôvodného trestného stíhania ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov či spochybňovanie
spôsobu ich hodnotenia. Tieto sú totiž nezvratné, nemožno ich meniť ani inak korigovať a dôkazy už
vykonanévpôvodnomkonaníužnemožnoopakovať.Vkonaníonávrhunapovolenieobnovykonaniauž
súd nepreskúmava zákonnosť pôvodného rozhodnutia alebo jeho vecnú správnosť, ale iba preskúmava,
či nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie v otázke viny alebo trestu.
Subjektívnadomnienkaodsúdeného,žejehokonanieneboloprvostupňovýmsúdomvpôvodnomkonaní
správne kvalifikované vychádzajúca len z jeho právneho názoru nie je novou skutočnosťou v zmysle §
394 odsek 1 Trestného poriadku a nemôže byť sama o sebe dôvodom pre povolenie obnovy konania.
15. Námietku odsúdeného, ktorou poukazuje na to, že bol odsúdený na výkon trestu v nižšom stupni

stráženia, avšak aktuálne vykonáva trest v strednom stupni stráženia, považuje sťažnostný súd za
nedôvodnú. S uvedenou námietkou sa vysporiadal už prvostupňový súd v napadnutom uznesení,
ktorý poukázal na to, že odsúdenému bol rozhodnutím iného súdu určený spoločný spôsob výkonu
trestu odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia. Ide o zákonný postup vyplývajúci z § 407 ods. 3 Trestného poriadku v prípadoch, kedy je

odsúdenému postupne uložených viac trestov odňatia slobody s rôznymi spôsobmi jeho výkonu.
16. Odsúdený podal voči napadnutému uzneseniu cestou obhajcu sťažnosť, ktorej včasnosť skúmal
sťažnostný súd pred samotným prejednaním jej obsahu. Odsúdený uviedol, že dôvodom, pre ktorý
ju tento podal na 4. pracovný deň od začiatku plynutia lehoty (t.j. inak by bola podaná po lehote), je
výhradne technická odstávka na strane Národnej agentúry pre sieťové služby. Napriek opakovaným

dožiadaniam tohto subjektu zo strany sťažnostného súdu nebolo možné túto argumentáciu odsúdeného
vyvrátiť, preto vychádzal z domnienky včasnosti podania sťažnosti a túto prejednal.
17. Pri prieskume napadnutého uznesenia, ako i konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nezistil
sťažnostný súd žiadny dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia, ktoré považuje za vecne správne a
zákonné. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, bolo tiež vykonané v súlade

s ustanoveniami Trestného poriadku. Preto sťažnosť odsúdeného v celom rozsahu vyhodnotil ako
nedôvodnú a zamietol ju.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.