Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/57/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200920
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200920.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu:

A. B. C., D., nar. X. XXXXXXX XXXX, trvale bytom E. F. G. XX, XXX XX H., zastúpeného JUDr. Mariánom
Ďurinom, advokátom so sídlom Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 3. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X
z 3. mája 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. decembra 2021 (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“), bol žalobcovi na základe jeho žiadosti o prepočítanie sumy starobného
dôchodku zo dňa 20. apríla 2017 podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) od 1. júla 2010 priznaný starobný

dôchodok v sume 223,10 eur mesačne s následnými zákonnými zvýšeniami za roky 2011 až 2014.
Týmto rozhodnutím bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Sa/90/2017-63 zo dňa
25. augusta 2021.

2. Ďalším rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 3. januára 2022
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie I“) bol žalobcovi podľa § 293di ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003
Z. z. od 1. januára 2015 zvýšený starobný dôchodok na sumu 290,60 eur mesačne. Rozhodnutím

Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - II, zo dňa 3. januára 2022 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie II“) bol žalobcovi podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. od 1. januára 2016
zvýšený starobný dôchodok na sumu 296,60 eur mesačne, s následnými zákonnými zvýšeniami za roky
2017 a 2018. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 3. januára
2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie III“) bol žalobcovi bol podľa § 66 ods. 3, § 82 a § 293dx
zákona č. 461/2003 Z. z. od 1. januára 2019 zvýšený starobný dôchodok na sumu 325,40 eur mesačne.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - IV. zo dňa 3. januára 2022 (ďalej len

„prvostupňové rozhodnutie IV“) bol žalobcovi podľa § 66 ods. 3, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z.
od 1. januára 2020 zvýšený starobný dôchodok na sumu 338,20 eur mesačne. Rozhodnutím Sociálnej
poisťovne,ústredieč.XXXXXXXXXXX-V.zodňa3.januára2022(ďalejlen„prvostupňovérozhodnutie
V“) bol žalobcovi podľa § 66 ods. 3, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. od 1. januára 2021 zvýšenýstarobný dôchodok na sumu 347,90 eur mesačne, ktorý bol podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. od 1.
januára 2022 zvýšený na sumu 352,50 eur mesačne.

3. Proti uvedeným prvostupňovým rozhodnutiam podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
v ktorom namietal pri výpočte starobného dôchodku započítanú dobu výkonu služby zhodnotenej na
určenie sumy výsluhového dôchodku 31 rokov, namiesto toho žiadal započítať len 30 rokov. Ďalej bol
toho názoru, že obdobie 2 917 dní mu malo byť započítané dvojnásobne, k tomu doložil potvrdenie
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava.

4. Generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj druhostupňový orgán“), ako orgán príslušný na rozhodovanie
podľa§215ods.4zákonač.461/2003Z.z.vydalpodľa§218ods.2zákonač.461/2003Z.z.rozhodnutie
číslo 530 805 1020 0 z 3. mája 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenil uvedené
napadnuté prvostupňové rozhodnutia tak, že podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. priznal
žalobcovi od 1. júla 2010 starobný dôchodok v sume 243,60 eur mesačne, zároveň ďalšími výrokmi

tento zvyšoval v nasledujúcich rokoch 2011 až 2022.

5. V napadnutom rozhodnutí druhostupňový orgán zhrnul priebeh administratívneho konania
predchádzajúci jeho vydaniu, dospejúc k záveru, že napadnuté prvostupňové rozhodnutia je potrebné
zmeniť. Uviedol, že žalobcovi bol od 1. júna 2003 podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom

zabezpečenípolicajtovavojakovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) priznaný výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový dôchodok
mu bola zhodnotená doba služobného pomeru od 25. augusta 1971 do 31. mája 2003, celkom 31
rokov, 9 mesiacov a 6 dní a pre určenie sumy výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba služobného
pomeru 30 rokov v zmysle § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., kedy výsluhový dôchodok je za 15 rokov

služobného pomeru 30% základu zisteného podľa §60, od 16-20 rokov 10%, od 21 - 25 rokov 15%,
od 26 - 30 rokov 5%, najviac však do 60% základu zisteného podľa § 60, t. j. 30 rokov. Ďalej dôvodil,
že podľa § 65 ods. 2 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. s použitím § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) žalobca
dosiaholdôchodkovývekdovŕšením55rokovveku,dňa5.augusta2008,akoajsplnilostatnépodmienky

nároku na starobný dôchodok v súlade s § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (získal najmenej 25 rokov
obdobia dôchodkového poistenia, konkrétne 15 583 dní t.j. 39 rokov a 348 dní obdobia dôchodkového
poistenia).

6. Ďalej sa druhostupňový orgán venoval samotnému výpočtu sumy starobného dôchodku patriacej

za obdobie dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) do vzniku nároku na starobný dôchodok,
ktorá bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (1,9779), obdobia dôchodkového
poistenia, vrátane doby služby (39,9535 rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 9,2246, teda suma
starobného dôchodku činila 729,00 eur mesačne.

7. Následne bola vypočítaná suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia
po vzniku nároku na starobný dôchodok vo výške 18,87998 eur a táto bola určená ako súčin súčtu
osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok
(2,0467) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty k 1. júlu 2010 (9,2246). Suma starobného dôchodku spolu
so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok

bola vo výške 747,90 eur mesačne. Z takto určenej sumy starobného dôchodku patrí podľa § 66
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšenie o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia
získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.
Za 695 dní dôchodkového poistenia patrí zvýšenie o 11,50 %, to znamená o 86,00850 eur mesačne.
Suma starobného dôchodku 833,88848 eur mesačne bola určená súčtom súm 729,00 eur, 18,87998

eur a 86,00850 eur. Uvedená suma starobného dôchodku 833,88848 eur mesačne bola následne
krátená podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Suma
starobného dôchodku 597,66098234 eur mesačne zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia,
ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, bola určená
ako súčin sumy starobného dôchodku 833,88848 eur mesačne a koeficientu 0,71671572 určeného

ako podiel obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy
výsluhového dôchodku 30 rokov, a úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), ktoré
bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 41,8576 rokov. Následne suma starobného dôchodku
236,30eurmesačnepozaokrúhleníbolaurčenáakorozdielsumystarobnéhodôchodkuzodpovedajúcejobdobiu dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) 833,88848 eur mesačne a sumy starobného
dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na
určenie sumy výsluhového dôchodku, 597,66098234 eur mesačne.

8. Následne žalovaná vykonala prepočet sumy starobného dôchodku podľa predpisov účinných do
31. decembra 2003, a to s poukazom na § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. Suma starobného dôchodku
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 bola určená z priemerného mesačného zárobku
135,00 eur za roky 2007, 2002, 2001, 2000, 2006. Započítaná doba zamestnania bola 37 rokov, na

dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Starobný dôchodok je 94,00 % priemerného
mesačného zárobku, to znamená 126,90000 eur mesačne. Zvýšenie za 695 dní zamestnania po vzniku
nároku na starobný dôchodok je 10,50 % priemerného mesačného zárobku, to znamená 14,17500
eur mesačne. Starobný dôchodok je 141,07500 eur mesačne. Uvedená suma bola následne upravená
podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. o 164,94500 eur mesačne na
306,02000 eur mesačne. Starobný dôchodok bol upravený tak, aby jeho suma nepresiahla sumu 306,02

eur mesačne. Následne uvedená suma starobného dôchodku bola znížená podľa článku 33 ods. 2
Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu starobného dôchodku
zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového
dôchodku za celé roky, a preto suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov
účinných do 31. decembra 2003 a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach

(č. 128) činila 69,00 eur mesačne. Druhostupňový orgán skonštatoval, že suma starobného dôchodku
určenápodľazákonač.461/2003Z.z. aDohovoruoinvalidných,starobnýchapozostalostnýchdávkach
(č. 128) bola vyššia, a preto starobný dôchodok žalobcovi patrí v tejto sume.

9. Druhostupňový orgán sa následne venoval zákonným zvýšeniam uvedenej sumy starobného

dôchodku v rokoch 2011 – 2014. Taktiež sa v rozhodnutí zaoberal výpočtom zvýšenia starobného
dôchodku podľa § 293di ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. od 1. januára 2015 za obdobie
dôchodkovéhopoisteniazískanépočaspoberaniatohtodôchodkualebojehočastiakoajojehozákonné
zvýšenie. Ďalej bol uvedený výpočet zvýšenia starobného dôchodku žalobcu podľa § 66 ods. 3 a §
82 zákona č. 461/2003 Z. z. od 1. januára 2016 za obdobie dôchodkového poistenia získané počas

poberania tohto dôchodku alebo jeho časti, o jeho zákonné zvýšenie v roku 2016, ako aj o jeho zákonné
zvýšenie v rokoch 2017 a 2018. Následne bol uvedený výpočet zvýšenia starobného dôchodku žalobcu
podľa§66ods.3a§82a§293dxzákonač.461/2003Z.z.od1.januára2019zaobdobiedôchodkového
poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti ako aj o zákonné zvýšenie v roku
2019. Taktiež bol uvedený výpočet zvýšenia starobného dôchodku žalobcu podľa § 66 ods. 3 a § 82 a §

293dx zákona č. 461/2003 Z. z. od 1. januára 2020 za obdobie dôchodkového poistenia získané počas
poberania tohto dôchodku alebo jeho časti ako aj o zákonné zvýšenie v roku 2020. Ďalej bol starobný
dôchodok žalobcu zvýšený podľa § 66 ods. 3 a § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. od 1. januára
2021 za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti ako
aj o zákonné zvýšenie v roku 2021 a o zákonné zvýšenie v roku 2022. Obdobie dôchodkového poistenia,

rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na
dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom
liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

10. Druhostupňový orgán skonštatoval, že na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli

žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy
dosiahnuté v rozhodujúcom období rokov 1984 až 2007, a to na základe údajov uvedených v žiadosti
o dôchodok, evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/poistenia a údajov nachádzajúcich
sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia
alebo vymeriavacie základy neboli preukázané. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, Bratislava

potvrdením o služobnom pomere žalobcu č. I./XXXX zo dňa 10. januára 2017 potvrdil zvýhodnene
započítateľnú dobu služobného pomeru žalobcu v I. kategórii funkcií v období od 1. septembra 1986
do 31. augusta 1999 a v III. pracovnej kategórii od 1. januára 2000 do 30. júna 2002, ktorá netrvala
nepretržite, ale len v určitých obdobiach. Namietaná zvýhodnene započítateľná doba služobného
pomeru žalobcom mu bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok a súčasne aj na nárok na

starobný dôchodok, čo vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou rozhodnutia.
Poukázal, že ak sa priznáva starobný dôchodok podľa všeobecne platných zásad z I. pracovnej
kategórie poistencovi, ktorý vykonával činnosť zaradenú do výkonu funkcií špeciálnej povahy alebo
mimoriadneho stupňa nebezpečnosti alebo ak sa starobný dôchodok priznáva pracujúcemu, ktorý pokratší čas vykonával zamestnanie zaradené do výkonu funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho
stupňa nebezpečnosti, výmera dôchodku sa zvyšuje o príslušné percentá za takéto zamestnanie. Pre
účely výpočtu sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. bola žalobcovi započítaná

doba zamestnania 37 rokov, ktorá bola preukázaná evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia/
poistenia potvrdených zamestnávateľmi žalobcu. Základná výmera starobného dôchodku tvorí podľa §
22 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. 60% priemerného mesačného zárobku. V zmysle § 22 ods. 2
zákona č. 100/1988 Zb. sa k základnej výmere pripočítalo od 21. roka zamestnania 34 % priemerného
mesačného zárobku za 17 rokov zamestnania, keďže započítaná doba zamestnania je 37 rokov, bolo

možné pripočítať percentá priemerného mesačného zárobku len za 17 rokov zamestnania (37 rokov
zamestnania – 20 rokov zamestnania). Podľa druhostupňového orgánu tak bola žalobcovi pre nárok
na starobný dôchodok podľa všeobecne platných zásad zhodnotená doba služby v I. kategórii funkcií
pre zníženie dôchodkového veku a pre výmeru starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb.
v znení neskorších predpisov, tak ako to potvrdil Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, Bratislava.
Preto považoval námietku žalobcu, že Sociálna poisťovňa nebrala do úvahy 2 917 dní, ktoré mu mali

byť v zmysle zákonov započítané dvojnásobne nedôvodná, nakoľko výmera dôchodku sa zvyšuje o
príslušné percentá v súlade s § 22 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.

II. Správna žaloba a jej dôvody

11. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca včas žalobu z 11. júla 2022 doručenú Krajskému súdu
v Bratislave a žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a vec vrátil
žalovanej na ďalšie konanie.

12. Žalobca poukázal, že od 1. júna 2003 mu bol priznaný výsluhový dôchodok podľa ustanovenia §

123 ods. 2 a § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. na základe rozhodnutia VÚSZ číslo: I./X zo dňa 10. júna
2003. V rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku zo dňa 14. januára 2014 žalovaná vychádzala zo
14 583 dní dôchodkového poistenia ku dňu 5. augusta 2008, pričom boli použité aj údaje od Vojenského
úradu sociálneho zabezpečenia. Poukázal však na skutočnosť, že ako pyrotechnik odslúžil v ČSĽA a
MO SR určitú dobu služobného pomeru v rokoch 1986 - 2002 pri vykonávaní zvlášť nebezpečných prác,

ktorých rozsah jednoznačne tvorili viac ako 50 % pracovných činností denne. V zmysle Rozkazu Ministra
obrany ČSSR č. 1/1976, ktorým boli realizované ustanovenia § 120 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom
zabezpečení, mala byť táto doba pre účely dôchodkového zabezpečenia započítaná dvojnásobne. Táto
skutočnosť nebola pri výpočte starobného dôchodku v rozhodnutí zo dňa 14. januára 2014 zohľadnená.
Z uvedených dôvodov požiadal o prepočet starobného dôchodku z 20. apríla 2017, ktorý by zohľadňoval

tieto okolnosti. Pôvodne zamietavé rozhodnutia žalovanej boli zrušené rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 6Sa/90/2017 zo dňa 25. augusta 2021 a vec bola vrátená prvostupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že v napadnutom rozhodnutí
generálny riaditeľ žalovanej potvrdil priznanú výšku dôchodku vychádzajúcu z prvotných priznaných 14
583 dní dôchodkového poistenia k 5. augustu 2008. Podľa názoru žalobcu a potvrdenia VÚSZ má

byť priznaných 17 500 dní (14 583 + 2 917). Uvedených 2 917 dní bolo síce započítaných do doby
14 583 dní dôchodkového poistenia, ako je uvedené v rozhodnutiach Sociálnej poisťovne, neboli však
započítané dvojnásobne v zmysle Rozkazu ministra obrany ČSSR č. 1/1976, ktorým boli realizované
ustanovenia § 120 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení. Namietal, že v napadnutom
rozhodnutí nie je ani zmienka a zdôvodnenie tohto dvojnásobného nezapočítania. Považoval priznaný

starobný dôchodok v nedostatočnej výške, bez uznania dvojnásobne započítateľnej doby z dôvodu
výkonu zvlášť nebezpečnej práce a pyrotechnickej činnosti. Poukázal na § 171 vykonávacej vyhlášky
č. 149/1988 Zb., § 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., § 35 ods. 1 písm. c) a § 120 ods. 2 a § 122
ods. 2 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb., § 99 ods. 2 písm. b) zákona č. 101/1964 Zb. a § 33 ods. 9
zákona č. 76/1959 Zb.

III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu

13. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe z 20. februára 2023 navrhla súdu, aby správnu žalobu zamietol.

Zotrvala na skutkových a právnych dôvodov a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Námietku
žalobcu, že žalovaná nebrala do úvahy 2 917 dní, ktoré mu mali byť v zmysle zákonov započítané
dvojnásobne nepovažovala za dôvodnú, nakoľko výmera dôchodku sa zvyšuje o príslušné percentá
v súlade s § 22 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Vojenský úrad sociálnehozabezpečenia, Bratislava potvrdením o služobnom pomere žalobcu č. I./XXXX zo dňa 10. januára 2017
potvrdil zvýhodnene započítateľnú dobu jeho služobného pomeru v I. kategórii funkcií v období od
1. septembra 1986 do 31. augusta 1999 a v III. pracovnej kategórii od 1. januára 2000 do 30. júna

2002, ktorá netrvala nepretržite, ale len v určitých obdobiach. Ak sa priznáva starobný dôchodok podľa
všeobecne platných zásad z I. pracovnej kategórie poistencovi, ktorý vykonával činnosť zaradenú do
výkonu funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti alebo ak sa starobný
dôchodok priznáva pracujúcemu, ktorý po kratší čas vykonával zamestnanie zaradené do výkonu funkcií
špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti, výmera dôchodku sa zvyšuje o príslušné

percentá za takéto zamestnanie.
Pre účely výpočtu sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. bola žalobcovi započítaná
doba zamestnania 37 rokov, ktorá bola preukázaná evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia/
poistenia potvrdených zamestnávateľmi. Poukázala, že základná výmera starobného dôchodku tvorí
podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. 60 % priemerného mesačného zárobku. V zmysle
§ 22 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. sa k základnej výmere pripočítalo od 21. roka zamestnania

34 % priemerného mesačného zárobku, teda 17 rokov zamestnania x 2%, keďže započítaná doba
zamestnania je 37 rokov. Pre nárok na starobný dôchodok bola žalobcovi podľa všeobecne platných
zásad zhodnotená doba služby v I. kategórii funkcií pre zníženie dôchodkového veku a pre výmeru
starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, tak ako to potvrdil
Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, Bratislava.

14. Žalobca vo svojej replike z 11. septembra 2023 zotrval na dôvodoch žaloby, pre ktoré považuje
napadnuté rozhodnutie za nezákonné.

15. Žalovaná sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

16. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych

žalobách v sociálnych veciach.

18. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

19. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a
II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

21. Podľa § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. suma starobného dôchodku, pomerného starobného
dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma
určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia
dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. 110) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov

uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo
sirotského dôchodku.22. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia
zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií.
ZamestnaniaI.aII.pracovnejkategóriesúuvedenévrezortnýchzoznamochzamestnanízaradenýchdo

I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania,
ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

23. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania,
v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri

ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych
a chemických vplyvov, a to
a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,
b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,
c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom,
d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu,

e) zamestnania členov posádok námorných lodí,
f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých
chemických prevádzkach,
g) zamestnania kesonárov a potápačov,
h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave

a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a
výskumného reaktoru,
i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s
rizikom chemickej karcinogenity,
j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových

baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať
kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň
a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením,
k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri
formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej

koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní
nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla,
l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.

24. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie

sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania zaradená do I. (II.) kategórie
funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie
funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2
písm. b) až h).

25. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný
najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak

bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo
e) 60 rokov.

26.Podľa§130ods.2zákoač.100/1988Zb.Ministriobrany,vnútraaspravodlivostiSlovenskejrepubliky
môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie
vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba
výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.

27. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol
ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť
11.01.1991);akmáaleboakbymalainakchránenáosobanároknadávkuustanovenúvtomtoDohovorea ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou
rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok
a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú

dávku.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

28. Správny súd v Bratislave predovšetkým dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b)
zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov,
a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny
súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, na ktorom je vedená

pod sp. zn. BA-8Sa/57/2022 a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia
15Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023
náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa.

29. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a priebeh

administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase
právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby
fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], na prejednanie
veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnila poverená zástupkyňa
žalovanej, za splnenia podmienok podľa § 114 SSP vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu

a jeho právneho zástupcu, dospejúc k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

30. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na
jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum
zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.

31. Na pojednávaní poverená zástupkyňa žalovanej zotrvala na tvrdeniach prezentovaných vo vyjadrení
k žalobe. Považovala napadnuté rozhodnutie za správne a zákonné a žiadala žalobu zamietnuť.

32. Predmetnom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo
XXX XXX XXXX X z 3. mája 2022, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutia Sociálnej poisťovne
ústredie tak, že podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. priznal žalobcovi od 1. júla 2010
starobný dôchodok v sume 243,60 eur mesačne, zároveň ďalšími výrokmi tento dôchodok zvyšoval v

nasledujúcich rokoch 2011 až 2022.

33. V prejednávanom prípade žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 274 zákona č.
461/2003 Z. z. s použitím ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 zb. o sociálnom zabezpečení
dovŕšením 55 rokov veku, dňa 5. augusta 2008. Žalobcovi bol od 1. júna 2003 priznaný výsluhový

dôchodok podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. na základe rozhodnutia VÚSZ číslo: I./X zo dňa 10.
júna 2003. Tieto skutočnosti ani neboli sporné. Spornou zostala výška starobného dôchodku a to po
jeho prepočte realizovanom na podklade žiadosti žalobcu o prepočítanie sumy starobného dôchodku
zo dňa 20. apríla 2017.

34. V napadnutom rozhodnutí sa druhostupňový orgán v súlade s § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.
z. zaoberal výpočtom výšky starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj podľa zákona
č. 100/1988 Zb., a následne porovnal tieto sumy, pričom bol priznaný starobný dôchodok podľa zákona
č. 461/2003 Z. z., lebo bol vyšší.

35. Čo sa týka samotného výpočtu výšky starobného dôchodku druhostupňovým orgánom, s poukazom
na judikáty najvyššieho súdu R 83/2013 a R 48/2015 a ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho
správneho súdu (napr. rozsudky sp. zn. 9 Sk 27/2020, 7 Sk 36/2020, 7 Sk 33/2020 alebo 7 Ssk 51/2022)
sa žiada predovšetkým uviesť, že žalobca získal aj dobu služby, aj dobu zamestnania vo všeobecnomsystéme, a preto bolo potrebné najskôr vypočítať tzv. teoretickú výšku starobného dôchodku aj so
zohľadnením období služby, ktoré by inak nemali byť vôbec zohľadnené, ako aj so zohľadnením
hrubých zárobkov, ktoré počas doby služby žalobca dosiahol. Z takto zisteného teoretického starobného

dôchodku bolo následne potrebné vypočítať v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 samotný starobný
dôchodok vo výške, ktorá pripadá pomerne na doby zamestnania s vylúčením doby služby (ktorá bola
zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku), a tak dospieť k sume starobného dôchodku na
ktorú mal žalobca nárok zo všeobecného systému.

36. Ďalej je potrebné dať do pozornosti, že nárok žalobcu na starobný dôchodok vznikol k 5. augustu
2008, a preto bolo potrebné k tomuto dňu ustáliť výšku tohto nároku (teda sumu starobného dôchodku,
na ktorú žalobcovi vznikol nárok). Touto sumou nie je teoretická suma starobného dôchodku, ale až
suma získaná krátením podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Takto určená suma predstavuje starobný
dôchodok, na ktorý žalobcovi vznikol nárok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. (resp. aj podľa zákona
č. 100/1988 Zb.) k 5. augustu 2008. Pokiaľ žalovaná v žalobcovom prípade postupovala tak, že

zvýšila teoretickú sumu dôchodku o sumu starobného dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového
poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok, ako aj o ďalšie zvýšenie podľa § 66 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z.z., nepostupovala správne. Pre výpočet zvýšenia starobného dôchodku nie je možné
zvyšovať „teoretickú výšku“ starobného dôchodku a tú následne krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.
128.Naopak,prizvýšeníjepotrebnévychádzaťztakejsumystarobnéhodôchodku,naakúvznikolnárok

k 5. augustu 2008 (po už vykonanom krátení). Postup žalovanej, ktorá zvýšenie podľa týchto ustanovení
pripočítala k teoretickej sume starobného dôchodku, potom viedol k tomu, že aj tieto zvýšenia podliehali
kráteniu podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Takéto krátenie sa však mohlo vykonať len k 5. augustu
2008 pri zisťovaní, na aký starobný dôchodok žalobcovi vznikol nárok. Na krátenie ďalších nárokov
získaných zo samostatných dôb zamestnania po prvom vzniku nároku na starobný dôchodok však už

nebol žiaden dôvod (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/26/2024
z 29. januára 2025, body 14 – 17).

37. Žalovaná sa s požiadavkou žalobcu zápočtu dvojnásobku doby I. kategórie funkcií v rokoch
1986 - 2002, v preskúmavanom rozhodnutí zaoberala na strane 14, keď konštatovala, že zaradenie

zamestnania do výkonu funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti do
zvýhodnenej pracovnej kategórie sa neskúma – nie je rozhodujúce pre vznik nároku na dôchodok za
výsluhu rokov podľa § 40 zákona č. 100/1988 Zb., ani pre výšku výmery. Následne žalovaná poukázala
na výpočet sumy starobného dôchodku pri zohľadňovaní doby zamestnania v I. pracovnej kategórii.
Z osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu tiež vyplýva, že sporná zvýhodnene započítateľná

doba bola síce žalobcovi započítaná v I. kategórii fukcií, ale iba raz (nie dvojnásobne ako požadoval
žalobca).

38. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaná v danom prípade nedostatočne vysporiadala s právnou
úpravou podľa § 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a súvisiacim rozkazom ministra obrany č.

17/1988 zo dňa 23. septembra 1988 vydanom na jeho vykonanie resp. s predchádzajúcou právnou
úpravou vo vzťahu k zvýhodnene započítateľnej dobe za príslušné obdobie pred účinnosťou zákona č.
100/1988 Zb. Správny súd zastáva názor, že žalovaná dospela k nesprávnemu záveru, že dvojnásobné
započítanie doby služby I. kategórie funkcií je relevantné len na výsluhový dôchodok. V zmysle § 130
ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. takto navýšená doba služby sa započítava do doby zamestnania. Potom,

ak žalobca spĺňal ostatné podmienky plynúce zo súvisiaceho rozkazu ministra obrany č. 17/1988, bolo
potrebné do doby zamestnania vykonávaného v I. kategórii funkcií započítať túto dobu dvojnásobne.
V tejto súvislosti žalovaná nedostatočne vyhodnotila potvrdenie o služobnom pomere Vojenského úradu
sociálneho zabezpečenia z 10. januára 2017, číslo I./XXXX, v ktorom je rozpísaná aj zvýhodnene
započítateľná doba služobného pomeru v I. kategórii funkcií (t. j. doba s dvojnásobným zápočtom).

39. V rozsudku sp. zn. 7Ssk/29/2021 z 31. januára 2023 Najvyšší správny súd SR (pozri bod 21)
skonštatoval, že „možno súhlasiť s tým, že dvojnásobné započítanie určitej doby služby ako doby
zamestnania by logicky viedlo aj k predĺženiu doby zamestnania v zmysle § 8 zákona č. 100/1988 Zb.
Potom by na základe § 255 zákona č. 461/2003 Z. z. bolo potrebné za obdobie poistenia považovať

takúto dlhšiu dobu zamestnania.“

40. V ďalšom rozhodnutí sp. zn. 7Ssk/62/2021 z 27. februára 2023 (pozri bod 16) Najvyšší správny
súd SR uviedol, že „podľa § 120 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb. a § 130 ods. 2 zákona o sociálnomzabezpečení sa takto navýšená doba služby započítava do doby zamestnania. Potom je potrebné do
doby zamestnania vykonávaného v I. kategórii funkcií započítať aj túto dobu. V prípade žalobcu po
pripočítaní tejto navýšenej doby do doby služby I. kategórie funkcií je táto doba nie 17 rokov a 157 dní,

ale 33 rokov, 2 mesiace a 20 dní. Uvedené má vplyv na splnenie jednej z podmienok pre vznik nároku
na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona o soc. zabezpečení, pretože žalobca získal
viac ako 20 rokov doby služby I. kategórie funkcií, ktorá sa v zmysle § 14 ods. 4 tohto zákona považuje
za zamestnanie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/“ (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 6Ssk/8/2024 z 28. augusta 2024 v bode 30).

41. Z uvedenej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR vyplýva, že zvýhodnene
započítateľná doba (t. j. doba s dvojnásobným zápočtom) má priamo vplyv na dĺžku doby zamestnania
vykonávaného v I. kategórii funkcií, čo má vo všeobecnosti význam pre nárok na starobný dôchodok
(hoci v prejednávanom prípade žalobca získal dostatok doby zamestnania vykonávaného v I. kategórii
funkcií pre zníženie dôchodkového veku aj bez dvojnásobného zápočtu), ale aj pre jeho výšku (za

aplikácie § 22 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., resp. § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.).

42. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej z dôvodov podľa §
191 ods.1 písm. c) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie
konanie.

43. V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi a prepočíta sumu priznaného starobného dôchodku
podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom ustáli túto sumu starobného dôchodku (krátenú) ku
dňu vzniku tohto nároku a až následne vykoná príslušné zvýšenia. Nadväzne vypočíta sumu starobného
dôchodku aj podľa zákona č. 100/1988 Zb., výsledné sumy porovná a prizná vyšší starobný dôchodok.

Taktiež žalovaná opätovne posúdi a riadne odôvodní možnosť započítania zvýhodnene započítateľnej
doby služobného pomeru žalobcu v I. kategórii funkcií (dobu s dvojnásobným zápočtom), ktorú Vojenský
úradsociálnehozabezpečenia,Bratislavarozpísalv„Potvrdeníoslužobnompomere“zodňa10.januára
2017 č. I./XXXX, a to s prihliadnutím na právny názor správneho súdu vychádzajúci aj z citovaných
rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

44. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

45. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd priznal úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods.1

SSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 citovaného zákona rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia
a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443
ods. 5 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439

SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).