Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. október 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 25Sa/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100336
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100336.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale C.: C. X, XXX XX
D., zast.: AK Pekár, s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, proti
žalovanému: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, zast.: Advokátska
kancelária VICTORIA, s.r.o., so sídlom Stránska 3155/7, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 51 164 353
v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy a o zaplatenie primeraného finančného

zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žalovaný – Mesto Žilina, je p o v i n n ý v konaní o odstránení stavby „Miestna komunikácia Ul.
Granátová, Žilina-Bytčica“, postavenej na parcele E. XXXX/XX F. G.H. C. F. I. J. I. I. F. K. L. L. stavby zo
dňa 21.12.2018 pred stavebným úradom mesta Žilina pod č. 78195/2022/SÚ-ŠSÚ-doprava/Mo., konať

a vydať a vydať rozhodnutie v lehote 60 dní od doručenia tohto uznesenia.

III. Žalovaný je p o v i n n ý doručiť Správnemu súdu v Banskej Bystrici rozhodnutie vo veci odstránenia
stavby vedenej pod č. 78195/2022/SÚ-ŠSÚ-doprava/Mo v lehote 15 dní odo dňa jeho vydania.

IV.Žalobcovipriznávafinančnézadosťučinenie1.000,-eur,ktoréježalovanýpovinnýzaplatiťvlehote
2 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.

V. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd
samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloba

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť konať v konaní
o odstránenie stavy „Miestna komunikácia Ul. Granátová (v súčastnosti Ul. Do Rosiny) Žilina – Bytčica“
vedenom pred stavebným úradom mesta Žilina pod č. 78195/8088/SÚ-ŠSÚ-doprava/MO a vydať vo
vecirozhodnutiedo15dníodprávoplatnostiuznesenia,ktorýmsprávnysúduložížalovanémupovinnosť
konať a rozhodnúť. Žalobca sa zároveň domáhal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- Eur do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia.

2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že je účastníkom stavebného konania odstránenie stavby
„Miestna komunikácia Ul. Granátová (v súčastnosti Ul. Do Rosiny) Žilina – Bytčica“ vedenom pred
stavebným úradom mesta Žilina pod č. 78195/8088/SÚ-ŠSÚ-doprava/MO. Predmetom uvedeného

konania je odstránenie účelové komunikácie (ďalej len „stavba“) z pozemku nachádzajúcom sa v
katastrálnom území C., obec a okres Žilina, ktorý evidovaný na LV č. XXXX ako parcela E. XXXX/XX,L. F. XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „pozemok“), pričom žalobca je
podielovým spoluvlastníkom uvedeného pozemku. Konanie o odstránení nepovolenej stavby začalo v
roku 2018 a do dnešného dňa nebolo vo veci rozhodnuté. Úvodom žaloby žalobca zhrnul doterajší

priebeh administratívneho konania.

3.Žalobcauviedol,žežalovanýjevovecinečinnýzozištnýchdôvodov,nakoľkomázáujemnazachovaní
predmetnej spevnenej plochy na pozemku. Spevnená plocha bola postavená bez stavebného povolenia
či ohlásenia, pričom žalovanému je vlastník stavby neznámy. Žalovaný nechal v roku 2019 účelovo

zakresliť do technickej evidencie miestnych komunikácií na území mesta Žilina aj predmetnú spevnenú
plochu, hoci na to neexistuje žiadny zákonný dôvod. Na základe takéhoto konania žalovaný od roku
2019 tvrdí, že spevnená plocha je miestna cesta. Žalovaný na takto označenej spevnenej ploche osádza
dopravné značky a zároveň odstraňuje prekážky umiestnené na pozemku, ktoré slúžia k zabráneniu
vjazdu a vstupu tretích osôb na súkromný pozemok. Na základe uvedeného je teda podľa žalobcu
zrejmé, že žalovaný niekoľko ročným úmyselným prieťahom v konaní závažným spôsobom porušuje

ustanovenie § 3 ods. 1, ods. 4, § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ako
aj právo žalobkyne na inú právnu ochranu a právo na spravodlivý proces v zmysle článku 48 ods. 2
Ústavy slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 dohovoru.

4. Žalobca si uplatnil aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- Eur. Svoj nárok

odôvodnil tým, že v príčinnej súvislosti s nečinnosťou žalovaného nemôže užívať predmetný pozemok
pre svoje potreby a zároveň poukázal, že nečinnosť žalovaného v konaní o odstránenie spevnenej
plochy je o to závažnejšia, že žalovaný vykonáva nezákonné verejné mocenské zásahy na predmetnom
pozemku. Žalobca taktiež uviedol, že osoby konajúce v mene žalovaného opakovane vstupujú bez
súhlasov vlastníkov na pozemok a snažia sa odstrániť súkromný majetok alebo osádzať dopravné

značky.

Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v konaní konal podľa platných zákonov a

súlade s právnymi závermi príslušného odvolacieho orgánu, pričom v konaní bude ďalej pokračovať v
súlade s platnou legislatívou. Žalovaný poukázal na ustanovenia cestného zákona, podľa ktorých správu
pozemných komunikácií vykonávajú obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo
zriadené. Zároveň poukázal, že v zmysle cestného zákona sú miestne cesty vo vlastníctve obcí, a teda
vlastníkom predmetnej komunikácie je žalovaný. Žalovaný je názoru, že na preukázanie skutočnosti,

či predmetná stavba je miestnou komunikáciou alebo nie, nie je nevyhnutne potrebné rozhodnutie
správneho orgánu. Žalovaný sa vo vyjadrení ďalej vyjadril k otázke charakteru stavby ako miestnej
komunikácie, jej ne/evidencie a charakteru predmetnej komunikácie ako verejného priestoru. Žalovaný
uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal oprávnenosť žiadaného finančného zadosťučinenia,
jeho odôvodnenosť a ani výpočet požadovanej výšky. Žalovaný poukázal, že nie je úlohou správneho

súdu, aby rozhodol o náhrade škody či nemajetkovej ujme, tieto otázky patria do kompetencie civilných
súdov. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný žalobu za nedôvodnú a navrhuje, aby ju správny súd
zamietol.

Replika

6. K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s konštatovaním žalovaného, podľa
ktorého tento konal podľa platných zákonov a súlade s právnymi závermi príslušné odvolacieho
orgánu. Žalobca pritom poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Žilina zo dňa 21.04.2023, ktorým
bolo vyhovené protestu prokurátora a zrušené rozhodnutie žalovaného o prerušení konania zo

dňa 11.07.2022. Napriek uvedenému rozhodnutiu je žalovaný naďalej nečinný a vo veci meritórne
nerozhodol. Žalovaný svoj postoj nezmenil ani po podaní správnej žaloby a namiesto odstránenia
prieťahov v konaní vydal rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 16.09.2024, v ktorom vyzval
sám seba, aby najneskôr v termíne 90 dní od doručenia rozhodnutia preukázal, že stavba nie je
zrealizovaná v rozpore so záujmami chránenými zákonom. V uvedenom rozhodnutí o prerušení konania

žalovaný uviedol, že je vlastníkom stavby a zároveň stavebníkom, a teda bol povinný požiadať
Okresný úrad Žilina, respektíve Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavba Žilina o určenie
iného stavebného úradu, ktorý bude vo veci konať a vydá rozhodnutie. Žalovaný však takto vo veci
nekonal, čo má za následok vznik ďalších prieťahov v konaní aj po podaní žaloby. V ďalšom texterepliky sa žalobca vyjadril k otázke vlastníckeho práva stavby a charakteru pozemnej komunikácie
stavby, k otázke užívania spevnenej plochy nachádzajúcej sa na pozemku v spoluvlastníctve žalobcu
ako aj ku charakteru pozemnej komunikácie ako verejného priestranstva. Žalobca zároveň zotrval

na uplatnenom primeranom finančnom zadosťučinení, pričom odôvodnenosť výšky požadovaného
primeraného finančného zadosťučinenia je rozsiahlo odôvodnená v správnej žalobe ako aj v súvisiacich
konaniach. Samotná skutočnosť, že konanie o odstránenie neoprávnenej stavby trvá viac ako 6 rokov
bez vydania meritórneho rozhodnutia podľa žalobcu odôvodňuje priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia.

Duplika

7. K replike žalobcu žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení k
žalobe.Podľažalovanéhodôvodom,prektorývovecidoterazneboloprávoplatnerozhodnuté,jekonanie
samotného žalobcu, ako aj ostatných spoluvlastníkov pozemku, ktorí opakovane podávajú žaloby,

podnety a iné návrhy týkajúce sa stavby miestnej komunikácie. Žalovaný poukázal na prehľad správnych
súdnych konaní, ktoré sa vedú na základe žalobcom podaných žalôb ako aj ostatných spoluvlastníkov
dotknutého pozemku. Žalovaný sa ďalej vyjadril k vlastníckemu právu dotknutej komunikácie, k otázke
spochybnenia či nespochybnenia komunikácie ako nepovolenej stavby, či charakteru dotknutej cesty
alebo miestnej komunikácie.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

8. Žalobca podaním doručeným správnemu súdu dňa 10.09.2025 zmenil žalobu tak, že sa domáhal aby
správny súd uložil povinnosť žalovanému konať v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný v konaní

o odstránení stavby „Miestna komunikácia Ul. Granátová, Žilina-Bytčica“, postavenej na M. E. XXXX/XX
F. G.H. C. vedenom na základe návrhu na vydanie rozhodnutia o odstránenie stavby zo dňa 21.12.2018
pred stavebným úradom mesta Žilina pod č. 78195/2022/SÚ-ŠSÚ-doprava/Mo., konať a vydať meritŕone
rozhodnutie do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a zároveň je povinný správnemu súdu
v rovnakej lehote vydané rozhodnutie doručiť.“ Zároveň si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na

primerané finančné vo výške 20.000,- Eur., ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v lehote 2
mesiacov od právoplatnosti uznesenia správneho súdu.

9. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 01.10.2025 žalovaný navrhol, aby správny súd konanie
prerušil z dôvodu, že bola podaná určovacia žaloba na Okresný súd Žilina o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. C., parcela K. E. N. XXXX/XX L. F. XXX B..

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom,
citácia dotknutých právnych predpisov

10. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie, či konanie žalovaného v napadnutom
administratívnom konaní vykazuje znaky nečinnosti orgánu verejnej správy. Správny súd je v danom
prípade viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom v otázke posúdenia konania žalovaného, či toto
spĺňa znaky nečinnosti orgánu verejnej správy, je pre správny súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
rozhodnutia správneho súdu.

11. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 06.06.2025, ktoré súd nariadil na návrh žalobcu
podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Predtým, než sa súd zaoberal meritom veci, bolo potrebné aby
na pojednávaní rozhodol o procesnom návrhu žalovaného, ktorým žiadal prerušiť konanie z dôvodu,
že prebieha súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie

správneho súdu. Správny súd nevzhliadol dôvod na prerušenie konania, preto návrh žalovaného
zamietol. Následne sa k meritu vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na svojej argumentácii,
pričom uviedol, že podľa jeho názoru je nečinnosť žalovaného evidentná, keď konanie prebieha už
takmer sedem rokov bez vydania meritórneho rozhodnutia. Žalobca poukázal aj nečinnosť žalovaného
vo veciach dozorových prostriedkov prokurátora, keď žalovaný nedodržiava zákonné lehoty, ignoruje

upozornenia prokurátora. Posledným úkonom žalovaného bolo rozhodnutie zo dňa 16.09.2024, ktoré
bolo napadnuté podnetom na prokuratúru. Právny zástupca žalovaného v zásade zotrval na svojej
argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe a v duplike, pričom poukázal, že žalobca ako aj ostatní
spoluvlastníci dotknutého pozemku opakovane podávali rôzne návrhy, podnety, žaloby, v dôsledkuktorých vznikol dlhotrvajúci a komplikovaný právny stav. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžnč/4/2013 zo dňa 12.03.2014, podľa ktorého za nečinnosť možno
podľa judikatúry Najvyššieho súdu považovať pasivitu správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli

predloženénarozhodnutieasprávnyorgánonichnerozhodolajkeďnietžiadnejzákonnejalebofaktickej
prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Ďalej uviedol, že žalovaný sa dlhodobo zaoberá
otázkou okolnosti zrealizovania spornej stavby ako aj časovým obdobím jej vzniku, čo je problematické
vzhľadom na neusporiadanosť archívnych fondov. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na ustanovenie
Občianskeho zákonníka platné v čase približného vzniku samotnej cesty, podľa ktorého neoprávnenú

stavbu mohla zriadiť len fyzická osoba. V ďalšej argumentácii poukázal, že problémovým je posúdenie
charakteru stavby, pričom predložil súdu výkres IBV Žilina – Bytčica Pažitie z roku 1994, kde je
predmetná cesta zakreslená. Ďalej predložil letecké snímky z Google earth z rokov 2006,2015,2016,
z ktorých vyplýva, že uvedená stavba je asfaltovou komunikáciou bez zábran. Žalovaný ďalej poukázal,
že ostatní spoluvlastníci (O. P., Q. C.) počas administratívneho konania uviedli, že cesta vždy slúžila
verejnému účelu, právni predchodcovia niektorých spoluvlastníkov ju rešpektovali a nikdy nesúhlasili

s umiestnením prekážok v doprave. Žalovaný ďalej predložil súdu rozhodnutie Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 21940/2015/CA212-SCdpk/65077 zo dňa 21.
10. 2015, ktorým bolo rozhodnuté o povolení stavby pod položkou 140-00, kde je uvedená úprava
cesty do Rosiny a následne pod položkou 214-00 výstavba mosta na ceste do Rosiny, ako aj následné
rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 27796/2022/SCDPK/71153 zo dňa

11.07.2022 o povolení užívania daných stavebných objektov. Z predmetných rozhodnutí taktiež vyplýva,
že sporná cesta mala slúžiť verejnosti ako dopravné prepojenie mestských častí Bytčica a Rosina.
K uvedenému sa vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že uvedená argumentácie nie je
podstatná v žalobe proti nečinnosti, otázka charakteru stavby sa nemá riešiť v tomto súdnom konaní.
K žalovaným predloženým dokladom uviedol, že tieto sa netýkajú ulice, na ktorej sa nachádza stavba,

ktorá ma byť odstránená, čo doplnil žalobca vyjadrením, že ide o úplne inú ulicu. Posúdením všetkých
žalobcom a žalovaným uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu
správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože konanie žalovaného vykazuje zákonom
pomenované znaky nečinnosti, preto uložil žalovanému povinnosť vo veci konať a rozhodnúť v lehote
60 dní od právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu. Zároveň správny súd priznal žalobcovi nárok na

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur.

12. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“): každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo

iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP: na účely tohto zákona sa rozumie
nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom

administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti
nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v
administratívnomkonanínekonáapovydanírozhodnutiaorgánuverejnejsprávyaleboopatreniaorgánu
verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.

14. Podľa § 242 ods. 1 SSP: žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej
správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku
nečinnosti orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 250 ods. 1 SSP: ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží
žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal
z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a
žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo

oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.

16. Podľa § 250 ods. 3 SSP: ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, môže priznať
žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie, ak sa ho žalobca domáha.17. Podľa § 250 ods. 4 SSP: správny súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia
prihliadne na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku konania, zložitosť konania, správanie

žalobcu, ktorým prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie
prieťahov v konaní, na postup žalovaného počas konania a na význam predmetu konania pre žalobcu.

18. Podľa § 251 ods. 1 SSP: ak správny súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie, lehota na plnenie je dva mesiace a plynie od právoplatnosti rozhodnutia.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona. č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“): správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej
samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

20. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku: správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

21. Podľa § 5 Správneho poriadku: na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný
zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.

22. Podľa § 49 ods. 1 Správneho poriadku: v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na

podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.

23. Podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku: v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje
inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých
prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto

lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny
orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením
dôvodov upovedomiť.

24. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon):

stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby spĺňali základné požiadavky na stavby podľa
osobitného predpisu.

25. Podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona: stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu
je preneseným výkonom štátnej správy.

26. Správny súd po preštudovaní administratívneho spisu po tom, čo mu zo strany žalovaného
bol doplnený aktuálny stav administratívneho konania, uvádza, že podaním doručeným žalovanému
dňa 21.12.2018 sa žalobca a ostatní navrhovatelia domáhali vydania rozhodnutia na odstránenie
nepovolenej stavby. Žalobca a ostatní navrhovatelia uviedli, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľností

vedených na LV č. XXXX, M. E. XXXX/XX, J.. M. Q. I. L. F. XXX B.. R. S., D. I. M. sedemdesiatych a
osemdesiatych rokov minulého storočia roľnícke družstvo so sídlom v Rosine postavilo do obce Rosina
asfaltovú stavbu do dĺžky niekoľko kilometrov, poväčšinou na súkromných pozemkoch obyvateľov
obce Bytčica a Rosina. Stavba bola postavená bez rozhodnutia o prípustnosti stavby (stavebného a
kolaudačného rozhodnutia), na základe čoho stavba nadobudla charakter nepovolenej stavby pozemnej

komunikácie. Nepovolená stavba pozemnej komunikácie bola od výstavby používaná staviteľom len na
prepravu poľnohospodárskych strojov. Vjazd a výjazd na uvedenú nepovolenú stavbu bol z obidvoch
strán zakázaných dopravným značením „zákaz vjazdu všetkým motorovým vozidlám“. Niekedy po roku
2000 mesto Žilina odstránilo uvedenú dopravnú značku a nahradilo ju dopravnou značkou „zákaz vjazdu
nákladným motorovým vozidlám“, následne boli osádzané aj ďalšie dopravné značky. Nepovolená

pozemná komunikácia sa stala spojovacou komunikáciu medzi obcou Rosina a mestskou časťou
Bytčica. Navrhovatelia majú záujem využívať práva vyplývajúce im z vlastníctva a preto žiadali odstrániť
nepovolenú pozemnú komunikáciu z predmetnej parcely.Žalovaný rozhodnutím č. 1464/2019-419/2019/OD/Mo-preruš. zo dňa 24.01.2019 vyzval stavebníka,
aby v lehote do šesťdesiatich dní od doručenia výzvy doplnil predloženú žiadosť o vydanie povolenia
na odstránenie stavby o záväzné stanovisko Mesta Žilina, ktorým stavebník preukáže, že odstránení

uvedenej stavby nie je v rozpore so záväznými časťami územného plánu Mesta Žilina v platnom znení.
Žalovaný zároveň konanie prerušil.
Žalobca a ostatní navrhovatelia podaním doručený žalovanému dňa 14.02.2019 uviedli, že rozhodnutie
zo dňa 24.01.2019 považujú za arbitrárne, nakoľko žalobca a ostatní navrhovatelia nie sú žiadatelia
o vydanie povolenia na odstránenie stavby, nie sú stavebníkmi vo vzťahu k návrhu odstránenie

nepovolenej stavby, stavbu nikdy nepostavili a ani neboli investormi stavby, nie sú vlastníkmi stavby a
teda nemôžu byť stavebníkmi. Navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, na ktorej je
nepovolená stavba postavená. Žalobca a ostatní navrhovatelia podaním zo dňa 13.02.2019 požiadali
mesto Žilina (stavebný úrad) v zmysle výzvy žalovaného zo dňa 24.01.2019, o poskytnutie záväzného
stanoviska mesta Žilina. Mesto Žilina (stavebný úrad) na žiadosť žalobcu a ostatných navrhovateľov
odpovedalo dňa 13.02.2019 tak, že záväzné stanovisko k odstráneniu stavby sa nevydáva. Žalobca

a ostatní navrhovatelia tak podaním doručeným žalovanému dňa 22.03.2019 doručili žalovanému
odpoveď, ktorú im poskytlo Mesto Žilina a žiadali, aby žalovaný pokračoval v konaní.
Žalovaný žiadosťou o súčinnosť zo dňa 29.03.2019 požiadal Mesto Žilina (stavebný úrad) o stanovisko,
žeodstraňovanástavbamiestnejkomunikácieUl.Granátovávkat.úz.C.M.G.XXXX/XXniejevrozpore
so záväznými časťami územného plánu mesta Žilina v platnom znení.

Žalobca a ostatní navrhovatelia podaním doručeným žalovanému dňa 29.04.2019 žiadali žalovaného,
aby sa zaoberal ich návrhom, vo veci konal a vydal rozhodnutie na odstránenie nepovolenej stavby tak,
ako je špecifikovaná v návrhu.
Podaním doručeným žalovanému dňa 07.05.2019 žalobca a ostatní navrhovatelia žiadali žalovaného,
aby v konaní pokračoval, pričom poukázali, že v aktuálnom stave neexistujú dôvody na prerušenie

konania a zároveň poukázali na zákonom stanovené lehoty.
Mesto Žilina (stavebný úrad) odpovedalo na žiadosť žalovaného podaním zo dňa 04.06.2019 tak, že
odstránenie časti Ul. Granátovej na pozemku registra „C“ par. Č. 1401/21 v katastrálnom území C. je
v rozpore s územným plánom mesta Žilina.
Žalovaný rozhodnutím č. 9727/2019-28296/2019/OD/Mo-zastav. zo dňa 18.06.2019 zastavil konanie o

vydanie povolenia na odstránenie stavby. Voči uvedenému rozhodnutiu žalobca a ostatní navrhovatelia
podali odvolanie.
OpodanomodvolanírozhodolOkresnýúradŽilinatak,žeodvolanímnapadnutérozhodnutiežalovaného
zrušil a vec vrátil žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie.
Žalovaný následne rozhodnutím č. 13800/2020-162517/2020/2020/SÚ-ŠSÚ-doprava/MO-preruš. zo

dňa 05.08.2020 oznámil začatie konania o odstránení nepovolenej stavby, vyzval neznámeho vlastníka
stavby miestnej komunikácie, aby najneskôr v termíne do deväťdesiatich dní od doručenia rozhodnutia
predložil žalovanému záväzné stanovisko mesta Žilina, ktorým preukáže, že odstránenie stavby nie je
v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a zároveň konanie prerušil.
Žalovanýrozhodnutímčíslo20361/2020-186852/2020/SÚ-ŠSÚ-doprava/MO-preruš.zodňa08.12.2020

rozhodol o prerušení konania o odstránenie stavby do doby rozhodnutia Okresného súdu Žilina o
predbežnej otázke v spore medzi žalobcami Q. C., O. P. proti žalovaným, ktorými boli žalobca a ostatní
navrhovatelia. Predmetom sporu bola otázka zachovania miestnej komunikácie na pozemku.
Žalobca sa podaním doručeným žalovanému dňa 16.03.2021 domáhal poskytnutia informácie,
kedy neznámy vlastník stavby doložil listinný uvedené vo výzve zo dňa 05.08.2020, identifikáciu

predkladateľa, spôsob dokladovania vlastníctva prekladateľa k spevnenej ploche a zároveň požiada
o zaslanie kópie predložených listín. Žalovaný sa k žiadosti žalobcu vyjadril stanoviskom zo dňa
15.04.2021 tak, že zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania až po prerušenie konania na
základe rozhodnutia zo dňa 08.12.2020, pričom uviedol, že žalovaný žalobcu ako účastníka konania
informoval o všetkých skutočnostiach, a v prípade doloženia potrebných dokladov - preukázanie

vlastníctva stavby neznámym vlastníkom a právoplatného rozhodnutia Okresného súdu v Žiline, bude
žalovaný pokračovať v konaní v súlade s platnou legislatívou.
Podaním zo dňa 21.02.2022 žalobca oznámil žalovanému ukončenie súdneho sporu pred Okresným
súdom Žilina a vyzval žalovaného na pokračovanie v konaní.
Mestský úrad Žilina podaním zo dňa 11.05.2022 na výzvu žalovaného uviedol, že stavba, ktorá je

postavená na parcele v spoluvlastníckom podiele žalobcu a ostatných účastníkov konania je evidovaná
ako miestna komunikácie tretej triedy.
Žalobca a ostatní navrhovatelia administratívneho konania podaním doručeným žalovanému dňa
13.05.2022 špecifikovali, že predmetná stavba, ktorej odstránenia sa domáhajú, sa nachádza na parceleE. XXXX/XX, G. H. C. L. F. XXX B.. Zároveň uviedli, že sú podľa nich splnené všetky zákonné náležitosti,
preto žiadajú bezodkladne rozhodnúť vo veci v zmysle návrhu zo dňa 21.12.2018.
Žalovaný dňa 25.05.2022 vydal oznámenie o pokračovaní konania o odstránenie nepovolenej stavby.

Podaním doručeným žalovanému dňa 06.06.2022 žalobca a ostatní navrhovatelia uviedli, že mesto
Žilina neposkytlo správnu informáciu žalovanému a nezdokladovalo základ - charakter spevnenej
plochy/stavby, ktorá je predmetom návrhu na odstránenie stavby. Z predloženého zápisu nevyplýva, že
by mesto Žilina malo právny vzťah k uvedenej stavbe. Na základe uvedeného preto žalobca ostatní
navrhovatelia žiadali žalovaného, aby zabezpečili dôkaz, z ktorého bude vyplývať, že spevnená plocha/

stavba bola postavená v súlade s platnou legislatívou, dôkaz z ktorého obsahu bude vyplývať, že
spevnená plocha vo vlastníctve mesta Žilina, a dôkaz, z ktorého vyplýva, že uvedená spevnená plocha/
stavba bola správnom konaní zaradená do siete miestnych ciest.
Podaním doručeným žalovanému dňa 10.06.2022 ostatní spoluvlastníci dotknutého pozemku navrhli
žalovanému, aby administratívne konanie prerušil z dôvodu, že na Krajskom súde prebieha konanie o
žalobe proti inému zásahu, ktoré sa týka predmetného pozemku.

Žalovaný rozhodnutím číslo 10883/2022-130039/2022/SÚ-ŠSÚ-doprava/Mo-preruš. zo dňa 11.07.2022
prerušil konanie o odstránení stavby do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu Žiline o žalobe
proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktoré bolo vedené na základe žaloby žalobcu a ostatných
navrhovateľov proti žalovanému.
Okresná prokuratúra Žilina doručila dňa 30.08.2022 žalovanému na základe podnetu žalobcu žiadosť o

listinné podklady, ktoré boli žalovaným predložené Okresnej prokuratúre Žilina dňa 07.09.2022.
Dňa 04.01.2023 okresný prokurátor podal žalovanému protest prokurátora, v ktorom sa nestotožnil
s odôvodnením rozhodnutia o prerušení konania zo dňa 11.07.2022, keď podľa názoru prokurátora
neexistuje prepojenie medzi administratívnym konaním o odstránenie stavby a súdnym konaním
vedeným na Krajskom súde Žilina o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, pričom samotné

rozhodnutie považuje prokurátor z dôvodu nedostatočného odôvodnenia za nepreskúmateľné. Žalovaný
predložil protest prokurátora dňa 14.02.2023 žalobcovi a ostatným účastníkom administratívneho
konania.
Podaním zo dňa 06.02.2022, na základe žiadosti Okresnej prokuratúry z rovnakého dňa, žalovaný
oznámil Okresnej prokuratúre Žilina, že vyhovie protestu prokurátora a oznámi účastníkom konania

pokračovanie v konaní o odstránení nepovolenej stavby. Okresná prokuratúra dňa 08.02.2023 požiadala
žalovaného o doručenie rozhodnutia o proteste prokurátora, ktoré bude obsahovať zákonné náležitosti.
Podaním zo dňa 14.02.2023 žalovaný oznámil Okresnej prokuratúre Žilina, že nevyhovie protestu
prokurátora a predloží ho na rozhodnutie nadriadenému orgánu - Okresný úrad Žilina. Žalovaný predložil
protest prokurátora nadriadenému orgánu dňa 23.03.2023.

Nadriadený orgán žalovaného rozhodnutím č. OU-ZA-OCDPK-2023/024368/2/BIL zo dňa 21.04.2023
vyhovel protestu prokurátora a rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.07.2022 o prerušení konania zrušil
a vec vrátil žalovanému na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie napadli ostatní
spoluvlastníci pozemku odvolaním zo dňa 22.05.2023, o ktorom rozhodol príslušný odbor Okresného
úraduŽilinatak,žeodvolaniezamietolanapadnutérozhodnutieovyhoveníprotestuprokurátorapotvrdil.

Podaním doručeným žalovanému dňa 11.12.2023 Okresná prokuratúra Žilina na základe podnetu
žalobcu vyžiadala listinné podklady v konaní o odstránenie stavby. Spisové materiály boli zaslané dňa
16.01.2024. Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina dňa 30.01.2024 podal žalovanému upozornenie
prokurátora na odstránenie porušenia zákonnosti, pričom navrhol prijať uvedené opatrenia: postupovať
v zmysle ustanovení stavebného zákona a bezodkladne vydať rozhodnutie vo veci, v budúcnosti

v jednotlivých veciach dôsledne aplikovať príslušné ustanovenia stavebného zákona a správneho
poriadku. Podľa zistenia prokurátora žalovaný ako príslušný stavebný úrad po právoplatnom zrušení
rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 11.07.2022 sa neriadil ustanoveniami správneho poriadku
a nerozhodol v zákonom stanovenej lehote. Podaním zo dňa 07.03.204 žalovaný oznámil Okresnej
prokuratúre Žilina prijaté opatrenia, podľa ktorých boli poučení pracovníci žalovaného o dôsledné

aplikácii príslušných ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku.
Podaním zo dňa 29.05.2024 Okresná prokuratúra Žilina na základe podnetu ostatného navrhovateľa
administratívneho konania o odstránenie stavby vyžiadala od žalovaného listinné podklady, ktoré
žalovaný predložil Okresnej prokuratúre Žilina dňa 10.06.2024. Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina
podal dňa 12.07.2024 upozornenie prokurátora žalovanému na odstránenie porušenia zákonnosti a

navrhol žalovanému prijať nasledovné opatrenia: postupovať v zmysle ustanovení stavebného zákona
a bezodkladne vydať meritórne rozhodnutie vo veci, najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia
upozornenia prokurátora, v budúcnosti v jednotlivých veciach dôsledne aplikovať príslušné ustanovenia
stavebného zákona a správneho poriadku. Rovnako ako v predošlom upozornení prokurátora,prokurátor konštatoval, že žalovaný ako príslušný stavebný úrad po tom, čo bolo právoplatne zrušené
rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 11.07.2022 sa neriadil ustanoveniami správneho poriadku a
nerozhodol v zákonom stanovenej lehote, pričom žalovaný bol nečinný a vo veci aj napriek upozorneniu

prokurátora zo dňa 30.01.2024 meritórne nerozhodol. Žalovaný Okresnej prokuratúre odpovedal
podaním zo dňa 05.08.2024, v ktorom uviedol, že boli v rámci žalovaného stanovené opatrenia, na
základe ktorých sú všetci pracovníci povinní dodržiavať vo všetkých konaniach zákonom stanovené
lehoty a dôsledne aplikovať všetky príslušné ustanovenia zákona.
Žalovaný ako stavebný úrad rozhodnutím č. 20294/2024-159477/2024-SÚ-KKSzo dňa 16.09.2024

vyzval Mesto Žilina ako stavebníka, aby najneskôr v termíne do deväťdesiatich dní od doručenia
rozhodnutia preukázal, že zrealizovaná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými
stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a konanie prerušil. Listom zo dňa
14.10.2024 mesto Žilina ako stavebník odpovedalo žalovanému ako stavebnému úradu, že nie je vecne
príslušné k doručenej výzve.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podaním zo dňa 17.10.2024 vyžiadal správu o ďalšom postupe,

respektíve predloženie meritórneho rozhodnutia vo veci konania o odstránení stavby na základe
upozornenia prokurátora zo dňa 12.07.2024. Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina opätovne žiadal o
zaslanie uvedenej informácie podaním zo dňa 30.10.2024. Žalovaný na žiadosť prokurátora Okresnej
prokuratúry Žilina odpovedal podaním zo dňa 05.11.2024 tak, že uviedol prijaté kroky, a teda
prokurátorovi zaslal rozhodnutie zo dňa 09.09.2024 (pozn. súdu - podľa rozhodnutia v administratívnom

spise, časť 3, č.l. 12, bolo rozhodnutie vydané dňa 16.09.2024).
Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podaním zo dňa 06.11.2024 vyžiadal od žalovaného listinné
podklady na základe podnetu žalobcu, ktorým žiada preskúmať rozhodnutie žalovaného o prerušení
konania zo dňa 16.09.2024.
Mesto Žilina ako stavebník odpovedalo na výzvu žalovaného zo dňa 16.09.2024 stanoviskom zo dňa

15.11.2024 s tým, že poskytol žalovanému požadované informácie.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podaním zo dňa 21.11.2024 opätovne požiadal žalovaného o
predloženie administratívneho spisu, o ktoré žiadal podaním zo dňa 06.11.2024.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 06.10.2025 uviedol, že posledným úkonom
žalovaného v konaní bolo rozhodnutie zo dňa 16.09.2024 (výzva a prerušenie konania).

Právny zástupca žalobcu aktualizoval stav administratívneho konania vo vzťahu k podanému podnetu
na prokuratúru, na základe ktorého prokurátor dňa 06.11.2024 žiadal od žalovaného listinné podklady,
pričom tento podnet žalobcu bol odložený. Žalobca však podaním zo dňa 23.07.2025 podal Krajskej
prokuratúre Žilina opakovaný podnet.

27. V prvom rade považoval správny súd za potrebné vysporiadať sa s procesným návrhom žalovaného
na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP z dôvodu súdneho konania vedeného
na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13C/84/2025. § 100 ods. 2 písm. a) SSP upravuje jeden z
fakultatívnych dôvodov prerušenia súdneho konania vedeného pred správnym súdom, kedy správny
súd môže prerušiť konanie z dôvodu, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v

ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu. Predmetom súdneho
konania vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13C/84/2025 je určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti zapísanej I. O. N. XXXX, G.H. C., M. K. E. N. XXXX/XX o výmere 957 m2, druh pozemku
zastavená plocha a nádvorie, ktorej spoluvlastníkom je podľa aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností
žalobca. Správny súd po posúdení návrhu žalovaného nedospel k záveru, že by skutočnosť, že sa

vedie súdne konanie medzi žalovaným a žalobcom, bolo dôvodom na prerušenie konania v konaní o
správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy. V tomto súdnom konaní je predmetom konania
zodpovedanie otázky, či orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom
konaní,tedasprávnysúdvyhodnocujeotázku,ktorásatýkaprocesnéhopostupuorgánuverejnejsprávy.
Správny súd skúma, či postup žalovaného orgánu verejnej správy je v súlade so zákonom a predmetom

rozhodovania správneho súdu pri tomto type správnej žaloby nie je zodpovedanie otázky týkajúcej
sa zákonnosti a správnosti záveru orgánu verejnej správy o subjektívnom práve, právom chránenom
záujme alebo povinnosti účastníka administratívneho konania tak, ako je to pri iných typoch správnych
žalôb prejednávaných správnymi súdmi napr. pri všeobecnej správnej žalobe. Preto prebiehajúce
súdne konanie a všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať význam pre rozhodnutie vo veci samej (o

predmete administratívneho konania) nemajú pri správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy
relevanciu. Pokiaľ sú tieto okolnosti významné pre orgán verejnej správy v administratívnom konaní, je
povinný na ne adekvátnym procesným postupom reagovať. Skutočnosti, ktoré by prípadne mohli byť
významné pre rozhodnutie v administratívnom konaní neospravedlňujú orgán verejnej správy z jehopovinnosti konať. Ak ide o okolnosti, ktoré majú význam pre meritum veci, potom ich orgán verejnej
správy musí vyhodnotiť v rámci rozhodnutia vo veci samej. Na základe uvedeného preto správny súd
návrh na prerušenie konania zamietol.

28. Správny súd predtým, ako sa meritórne zaoberal žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej
správy skúmal, či žalobca neúspešne vyčerpal sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na
prokuratúre, ktorými by ako účastník administratívneho konania namietal nečinnosť orgánu verejnej
správy. Správny súd konštatuje, že žalobca k správnej žalobe priložil „Oznámenie“ Okresnej prokuratúry

Žilina zo dňa 30.01.2024, z ktorého vyplynulo, že prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podal
žalovanému upozornenie prokurátora. Správny súd tak konštatuje, že žalobca podmienku, aby
neúspešnevyčerpalpodnetnaprokuratúrenamietajúcinečinnosťorgánuverejnejsprávy,splnil.Žalobca
v správnej žalobe uviedol, že rovnako podal dňa 09.11.2023 sťažnosť žalovanému podľa zákona
č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Správny súd konštatuje, že v administratívnom spise sa skutočne
žalobcom uvedená sťažnosť nachádza, avšak táto sťažnosť bola M. T. B. A., Q. G. AKSK, s.r.o., pričom

v administratívnom spise sa nenachádza plná moc, ktorú by žalobca uvedenému zástupcovi udelil.
V administratívnom spise sa nachádza len plná moc udelená ostatnými navrhovateľmi (U. V.. C., B. J.).
Uvedená skutočnosť však nezakladá nesplnenie podmienky podľa § 244 ods. 1 SSP, nakoľko žalobca
vyčerpal podnet na prokuratúre.

29. Správny súd na základe uvedeného určil medzi účastníkmi súdneho konania za sporné, či žalovaný
vzačatomadministratívnomkonanípokračuje,resp.konáapostupujevzákonomstanovenýchlehotách.
Podstatným tak bude posúdenie, či konanie žalovaného v začatom administratívnom konaní spĺňa znaky
nečinnosti orgánu verejnej správy.

30. Nečinnosťou orgánu verejnej správy možno rozumieť stav, kedy orgán verejnej správy, ktorý je
povinný v administratívnom konaní konať, protiprávne nekoná, resp. z úradnej povinnosti nezačal
administratívne konanie. Ide teda o protiprávnu negáciu povinnosti orgánu verejnej správy uskutočňovať
administratívne konanie. Za nečinnosť orgánu verejnej správy však nemožno považovať stav, ak orgán
verejnej správy nekoná na základe predchádzajúceho rozhodnutia či opatrenia, z ktorého vyplývajú

objektívne dôvody nečinnosti orgánu verejnej správy. V rámci súdneho prieskumu tak správny súd
skúma, či je orgán verejnej správy činný, resp. nečinný, v administratívnom konaní a v prípade nečinnosti
posúdi, či je daný právny základ na jeho nečinnosť, alebo naopak, ide o porušenie povinnosti orgánu
verejnej správy vo veci konať.

31. Vzhľadom na uvedený charakter konania pred správnym súdom o žalobe proti nečinnosti orgánu
verejnej správy je pre správny súd potrebné posúdiť, či žalovaný v konaní, ktoré bolo začaté na návrh
žalobcu a ostatných navrhovateľov, koná, či úkony sú vykonané v zákonom stanovených lehotách
a posúdiť, či prípadné nekonanie orgánu verejnej správy je spôsobené objektívnymi dôvodmi a nie
subjektívnymi dôvodmi na strane žalovaného. Správny súd v danom konaní neposudzuje zákonnosť

rozhodovania orgánu verejnej správy, preto nie je pre jeho rozhodovanie podstatné posúdenie iných
než procesno-právnych otázok vo vzťahu k priebehu administratívneho konania. Na základe uvedeného
správny súd preto vo vzťahu k posúdeniu nečinnosti na strane žalovaného nepovažoval za relevantnú
argumentáciu, ako žalovaného, tak čiastočne aj žalobcu, týkajúcu sa určenia charakteru stavby (ktorej
odstránenie je predmetom rozhodnutia žalovaného) a otázku posúdenia vlastníctva stavby. Správny

súd uvedenú argumentáciu, resp. otázky z nej vyplývajúce, považuje za otázky predbežnej povahy.
O predbežnej otázky si môže na účely administratívneho konania urobiť záver aj samotný žalovaný (§ 40
ods. 1 Správneho poriadku), ktorý je pri tom povinný rešpektovať základné princípy administratívneho
konania, pričom úsudok orgánu verejnej správy o predbežných otázkach následne tvorí podklad
meritórneho rozhodnutia ako výsledok administratívneho procesu. Správny súd sa preto ďalej za

účelom posúdenia konania žalovaného, ohľadom zistenia, či konanie žalovaného spĺňa zákonné znaky
nečinnosti orgánu verejnej správy, nebude uvedenou argumentáciou zaoberať a bude posudzovať
konanie žalovaného na základe administratívneho spisu a ostatnej argumentácie žalobcu a žalovaného.

32. Na základe podaného návrhu žalobcu a ostatných navrhovateľov zo dňa 21.12.2018 začalo

administratívne konanie o odstránenie nepovolenej stavby. Prvým úkonom žalovaného v konaní bolo
rozhodnutiezodňa24.01.2019,ktorýmžalovanývyzvalstavebníka(žalobcuaostatnýchnavrhovateľov),
aby predložili žalovanému požadované dokumenty v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia a za týmto
účelom konanie prerušil. Žalobca a ostatní navrhovatelia podaním zo dňa 20.03.2019 doručili žalovanýmpožadované dokumenty a zároveň žiadali, aby žalovaný pokračoval v konaní. Následne žalovaný
dňa 29.03.2019 požiadal príslušný odbor Mesta Žilina o poskytnutie súčinnosti, pričom odpoveď bola
žalovanémudoručenádňa04.06.2019.Žalobcaaostatnínavrhovateliasapodaniamizodňa29.04.2019

a 07.05.2019 domáhali, aby žalobca vo veci konal a rozhodol. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 18.06.2019
konanie zastavil, pričom toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním, na základe ktorého bolo
zrušené Okresným úradom Žilina a vec bola vrátená žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie.
Žalovaný dňa 05.08.2020 oznámil začatie konanie o odstránení nepovolenej stavby, zároveň vyzval
neznámeho vlastníka stavby miestnej komunikácie, aby v lehote do 90 dní predložil žalovaným

požadované dokumenty a za týmto účelom konanie prerušil. Žalovaný následne konanie opätovne
prerušil rozhodnutím zo dňa 08.12.2020 z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania na Okresnom súde
Žilina. Žalobca podaním zo dňa 21.02.2022 oznámil žalovanému ukončenie súdneho sporu a žiadal
žalovaného, aby v konaní pokračoval. Žalovaný dňa 25.05.2022 vydal oznámenie o pokračovaní
v konaní (93 dní od oznámenia žalobcu o skončení súdneho konania, pre ktoré bolo administratívne
konanie prerušené). Žalovaný rozhodnutím zo dňa 11.07.2022 (47 dní od posledného úkonu) prerušil

administratívne konanie do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, na ktorom bolo vedené
konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, podanej práve žalobcom v tomto konaní.
Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina protest (na
podnet žalobcu) dňa 04.01.2023. Žalovaný doručil protest prokurátora na vedomie žalobcovi dňa
14.02.2023, pričom ešte dňa 06.02.2023 oznámil (po dopyte) prokurátorovi Okresnej prokuratúry

Žilina, že protestu vyhovie. Následne prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina požiadal žalovaného,
aby mu doručil rozhodnutie o proteste prokurátora, ktoré bude obsahovať zákonom stanované
záležitosti, na čo žalovaný oznámil prokurátorovi Okresnej prokuratúry Žilina dňa 14.02.2023, že
protestu nevyhovie a tento následne predložil nadriadenému orgánu dňa 23.03.2023 (78 dní od podania
protestu). Nadriadený orgán rozhodnutím zo dňa 21.04.2023 vyhovel protestu prokurátora, pričom

predmetné rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním ostatnými spoluvlastníkmi pozemku. O podanom
odvolaní rozhodol príslušný odbor nadriadeného orgán dňa 18.09.2023 tak, že odvolanie zamietol
a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.09.2023.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina dňa 30.01.2024 podal žalovanému upozornenie prokuratúra,
v ktorom uviedol, že žalovaný má postupovať v zmysle zákona a bezodkladne vydať rozhodnutie vo

veci, pričom prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina konštatoval, že po zrušení rozhodnutia zo dňa
11.07.2022 žalovaný nerozhodol v zákonom stanovenej lehote (125 dní od právoplatnosti rozhodnutia zo
dňa 18.09.2023 do podania upozornenia prokurátora). Žalovaný dňa 07.03.2023 oznámil prokurátorovi
Okresnej prokuratúry Žilina prijaté opatrenia (37 dní od podania upozornenia). Žalovaný dňa 16.09.2024
vydal rozhodnutie, ktorým vyzval príslušný odbor Mesta Žilina ako stavebníka, aby v lehote 90 dní

od doručenia rozhodnutia (doručené dňa 19.09.2024) doručil žalovanému požadované dokumenty
a za týmto účelom konanie prerušil. 90 dňová lehota uplynula dňa 18.12.2024. Ku dňu rozhodnutia
o žalobe proti nečinnosti žalovaný neuskutočnil žiadny ďalší úkon v konaní, pričom od uplynutia lehoty
na predloženie potrebných dokladov podľa rozhodnutia zo dňa 16.09.2024 uplynulo ku dňu rozhodnutia
správneho súdu 292 dní.

33. Na základe vyššie uvedeného ustáleného skutkového stavu veci správny súd konštatuje, že
v administratívnom konaní predo dňom 21.02.2022 nevzhliadol v konaní u žalovaného nečinnosť, keď
úkony žalovaného – prerušenia konania zo dňa 24.01.2019, zastavenie konania zo dňa 18.06.2019
považoval správny súd na účelné. Hoci rozhodnutie o zastavení konania bolo následne zrušené,

nemožno vyčítať žalovanému, že by vo veci nekonal. Rovnako správny súd považoval za účelné
a nevzhliadol nečinnosť u žalovaného, keď žalovaný prerušil konanie dňa 08.12.2020 z dôvodu
prebiehajúceho súdneho konania na Okresnom súde Žilina. Žalobca vo vyššie uvedený deň, t.j.
21.02.2022 oznámil žalovanému ukončenie súdneho konania, pričom žalovaný až dňa 25.05.2022, t.j.
93 od oznámenia žalobcu, oznámil pokračovanie v konaní. Správny súd dospel k záveru, že uvedená

doba, v rámci ktorej žalovaný nevykonal žiadnej úkon po oznámení odpadnutia dôvodu na prerušenie
konania, je neprimerané dlhá, keď Správny poriadok stanovuje 30 dňovú lehotu, resp. 60 dňovú lehotu.

34. Správny súd ďalej konštatuje, že od oznámenia o pokračovaní v konaní bol ďalší úkon zo strany
žalovaného vykonaný až dňa 11.07.2022, t.j. 47 dní od oznámenia o pokračovaní v konaní, kedy

žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým prerušil konanie. Aj v danom prípade možno konštatovať, že
žalovaný nerešpektoval zákonom stanovenú lehotu, keďže neupovedomil účastníkov administratívneho
konania, že nebude rozhodnuté v zákonnej lehote 30 dní.35. Vyššie uvedeným rozhodnutím zo dňa 11.07.2022 žalovaný prerušil konanie z dôvodu
prebiehajúceho konania pred Krajským súdom v Žiline o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej
správy, pričom predmetné rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím nadriadeného orgánu žalovaného

dňa 18.09.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.09.2023, teda žalovaný bol povinný pokračovať
v začatom administratívnom konaní. Ďalším úkonom žalovaného v administratívnom konaní bolo až
vydanie rozhodnutia zo dňa 16.09.2024, ktorým prerušil konanie. Správny súd v tomto bode konštatuje
očividnú nečinnosť žalovaného, keď žalovaný medzi jednotlivými úkonmi postupoval neefektívne
a nerešpektoval základné princípy správneho konania, podľa ktorých ma o.i. povinnosť vec vybaviť

včas a bez zbytočných prieťahov. O v tom čase existujúcej nečinnosti svedčí aj skutočnosť, že dňa
30.11.2024 bolo podané upozornenie prokurátora, ktorý žalovaného upozornil na jeho nečinnosť, keďže
sa po právoplatnosti rozhodnutia nadriadeného orgánu, ktorým zrušil rozhodnutie zo dňa 11.07.2022,
neriadil zákonnými ustanoveniami a nerozhodol v zákonnej lehote. Aj napriek upozorneniu prokurátora
žalovaný vo veci nerozhodol. Správny súd teda konštatuje, že medzi právoplatnosťou rozhodnutia
nadriadeného orgánu žalovaného o zrušení rozhodnutia zo dňa 11.07.2022, t.j. 27.09.2023 a vykonaním

ďalšieho úkonu žalovaného – vydaním rozhodnutia o prerušení konania dňa 16.09.2024, uplynulo 355
dní, teda možno konštatovať, že žalovaný v danom prípade nepostupoval v súlade so zákonom, keď
nerešpektoval zákonom stanovené lehoty, resp. neupovedomil účastníkov administratívneho konania
o tom, že tieto nebudú dodržané.

36. Svoju nečinnosť následne žalovaný odstránil, keď v konaní vydal rozhodnutie dňa 16.09.2024. Ako
už bolo uvedené, predmetným rozhodnutím vyzval žalovaný stavebníka (príslušný odbor Mesta Žilina)
na predloženie potrebných dokladov v lehote 90 dní, pričom za týmto účelom konanie prerušil. Po
uplynutí stanovenej 90 dňovej lehote, ktorá uplynula dňa 18.12.2024, mal žalovaný v konaní pokračovať.
Od 18.12.2024 ku dňu vydania tohto uznesenia uplynulo 292 dní, teda možno jednoznačne konštatovať

nečinnosť žalovaného, ktorý nerozhodol vo veci v zákonom stanovenej lehote.

37. Celková dĺžka konania ku dnu vydania tohto rozhodnutia je 2480 dní, t.j. 6 rokov, 9 mesiacov
a 15 dní. Z toho správny súd zohľadnil, že pred dátumom 21.02.2022 nevznikla u žalovaného
pochybnosť o efektívnosti jeho konania. Keďže žalovaný vykonal prvý úkon až 93 dní od oznámenia

žalobcu o odpadnutí dôvodu na prerušenie konania bez toho, aby upovedomil žalobcu či ostatných
navrhovateľov, že v konaní nebude možné vydať rozhodnutie v zákonnej lehote, možno konštatovať, že
žalovaný protizákonne nekonal po dobu 63 dní. Vydaním oznámenia o pokračovaní v konaní žalovaný
svoju nečinnosť odstránil, avšak ďalší úkon vykonal až po 47 dňoch, opäť bez toho, aby upovedomil
žalobcu či ostatných navrhovateľov, že v konaní nebude možné vydať rozhodnutie v zákonnej lehote,

preto možno konštatovať, že žalovaný protiprávne nekonal po dobu 17 dní. Následne správny súd
vzhliadol u žalovaného, že k protiprávnemu nekonaniu z jeho strany došlo po tom, čo bolo dňa
27.09.2023 právoplatne zrušené jeho rozhodnutie o prerušení konania, pričom ďalší úkon žalovaný
vykonal dňa 16.09.2024, t.j. po 355 dňoch. Keďže opäť žalovaný neupovedomil žalobcu a ostatných
navrhovateľov, že v konaní nebude možné vydať rozhodnutie v zákonnej lehote, možno konštatovať, že

žalovaný protizákonne nekonal po dobu 325 dní. Žalovaný svoju nečinnosť odstránil práve zmienením
úkonom zo dňa 16.09.2024, ktorým vyzval stavebníka, aby v lehote 90 dní predložil požadované
dokumenty a za tým účelom prerušil konanie. Lehota 90 dní uplynula dňa 18.12.2024. Ku dňu
rozhodnutia správneho súdu od posledného úkonu žalovaného uplynulo 292 dní, a keďže žalovaný
neupovedomil žalobcu a ostatných navrhovateľov, že v konaní nebude možné vydať rozhodnutie

v zákonnej lehote, možno konštatovať, že nečinnosť žalovaného predstavuje 262 dní. Celkovo tak
nečinnosť žalovaného predstavuje 667 dní z celkovej dĺžky konania 2480 dní.

38. Žalovaný v podanej duplike namietal, že dôvodom, prečo vo veci nebolo rozhodnuté je skutočnosť,
že žalobca a ostatný účastníci administratívneho konania opakovane podávajú žaloby, podnety a iné

návrhy týkajúce sa stavby, ktorými je žalovaný povinný sa zaoberať, čo spôsobuje predlžovanie
konania. Zároveň žalovaný poukázal na správne súdne konania, ktoré sa viedli alebo sa vedú
na podnet žalobcu ako aj ostatných spoluvlastníkov pozemku, pričom tieto zapríčinili nemožnosť
žalovaného vo veci návrhu na odstránenie stavby vo veci konať a rozhodnúť. Správny súd považuje
uvedenú námietku za nedôvodnú. Z administratívneho spisu správny súd nezistil také podania či

návrhy žalobcu, ktorými by neprimeraným spôsobom zasahoval do konania žalovaného. Žalobca sa
v rámci administratívneho konania domáhal poskytnutia informácie zo strany žalovaného (16.03.2021),
vyjadril sa k podanému protestu prokurátora (02.03.2023). Tieto úkony správny súd nevyhodnotil ako
nedôvodné, v dôsledku ktorých by žalovaný nemal byť schopný rozhodnúť vo veci návrhu žalobcua ostatných navrhovateľov. Správny súd ďalej konštatuje, že žalobca podával opakované podnety
na prokuratúru, ktoré vyústili v podanie protestu prokurátora (28.12.2022) a upozornia prokurátora
(30.01.2024, 12.07.2024). Uvedené podnety žalobcu mu však nemôžu spôsobiť ujmu na jeho právach,

nakoľko z jeho strany išlo o využitie zákonných prostriedkov na odstránenie nezákonného stavu, a to
obzvlášť v prípade, keď podnety žalobcu boli prokuratúrou vyhodnotené ako odôvodnené, na základe
ktorých prokurátor uplatnil svoje kompetencie v rámci výkonu dozoru nad dodržiavaním zákonnosti
v činnosti orgánov verejnej moci. K poukazu žalovaného na správne súdne konania, vedené na základe
žaloby žalobcu a ostatných účastníkov administratívneho konania správny súd uvádza, že tieto konania

sa týkajú žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Tento typ správnej žaloby, resp. správneho
súdneho konania vedeného na jej základe, nemá vplyv na priebeh administratívneho konania, pričom
aj rozhodnutie samotného žalovaného zo dňa 11.07.2022, ktorým prerušil administratívne konanie
z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania o žalobe proti inému zásahu, bolo nadriadeným orgánom
žalovaného práve z dôvodu, že toto správne súdne konanie nemá vplyv na administratívne konania,
resp. na meritórne posúdenie uplatneného nároku, zrušené.

39. Na základe uvedeného, keď správny súd dospel k záveru, že žalovaný orgán verejnej správy bol
nečinný, uložil správny súd žalovanému povinnosť konať a rozhodnúť v konaní o odstránenie stavby
v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia. Vzhľadom na žalovaným prezentovaný okruh predbežných
otázok, ktoré musí v konaní zodpovedať, ako aj vzhľadom na už uplynulú dobu trvania konania, správny

súd považoval lehotu 60 dní za primeranú na vydanie rozhodnutia. Keďže správny súd konštatoval
nečinnosť u žalovaného, mohol pristúpiť k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu na primerané
finančné zadosťučinenie. Žalobca si uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške
20.000,- Eur.

40. Pri rozhodovaní o nároku na primerané finančné zadosťučinenie správny súd zohľadňuje okolnosti
prípadu,najmäcelkovúdĺžkukonania,zložitosťkonania,správaniežalobcu,ktorýmprispelkprieťahomv
konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní, na postup žalovaného
počas konania a na význam predmetu konania pre žalobcu. Celková dĺžka konania bola 2480 dní,
pričom správny súd konštatoval, že žalovaný bol nečinný po dobu 667 dní. Z administratívneho spisu

ani z vyjadrení k žalobe nemal súd za preukázané, že by konanie o nevyhnutných úpravách stavby
bolo z povahy veci zložité. V konaní sa vyskytli predbežné otázky, ktoré si vyžadujú kvalifikované
zodpovedanie, avšak žalovaný za tým účelom neupovedomil účastníkov administratívneho konania
o tom, že nebude možné rozhodnúť v zákonnej 30 dňovej lehote, resp. 60 dňovej lehote. Zo
správania žalobcu súd nedospel k záveru, že by svojím správaním prispel k prieťahom v konaní.

Sám žalobca sa domáhal odstránenia prieťahov konaní, resp. nečinnosti, keď podal podnet na
prokuratúre, ktorý prokurátor Okresnej prokuratúry vybavil tak, že podal dňa 12.07.2024 upozornenie
prokurátora žalovanému. Až následne žalobca podal žalobu proti nečinnosti žalovaného. Žalobca tak
využil dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní. Práve postup žalovaného správny súd
vyhodnotil ako nečinnosť orgánu verejnej správy, keď žalovaný aj napriek opakovaným upozorneniam

prokurátora na nečinnosť vo veci nekonal. Rozhodnutie o odstránení stavby má pre žalobcu význam
z dôvodu, že predmetná stavba sa nachádza na pozemku, ktorého spoluvlastníkom je žalobca.
Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca má nárok na primerané finančné
zadosťučinenie z dôvodu prieťahov konaní na strane žalovaného. Správny súd však za spravodlivú
nepovažoval žalobcom uplatnenú sumu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 20.000,-

Eur. Zmyslom inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia je zabezpečenie istej satisfakcie pre
účastníka administratívneho konania, ktorého práva boli dotknuté prieťahmi, resp. nečinnosťou orgánu
verejnej správy. Žalobca sám bližšie nezdôvodnil, na základe čoho si uplatňuje nárok primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 20.000,- Eur. Správny súd za spravodlivé považoval, vzhľadom
na priebeh administratívneho konania, ďalej vzhľadom na to, že žalovaný orgán verejnej správy

neodstránil svoju nečinnosť po podaní žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, pričom správny
súd v odôvodnení tohto uznesenia konštatoval, že žalovaný spôsobil prieťahy v administratívnom konaní
svojou nečinnosťou, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi súd priznal právo na úplnú náhradu
trov konania, priznať žalobcovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur.
Správny súd záverom dodáva, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá charakter

nároku na náhradu škody či inej majetkovej ujmy.

41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd
priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa
§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 1 SSP).

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contrario).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.

3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.