Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125200937
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125200937.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, D., zastúpený: JUDr. Dalibor Kuciaň, advokát, Žilinská cesta
130, Piešťany, proti žalovaným: 1. E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E. - D., 2. ZDROJ,
a.s., IČO: 35 705 388, Krížna 44, Bratislava, zastúpený: JUDr. Juraj Jurovský, advokát, Vajanského
1955/58, Piešťany, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a , že Kúpna zmluva zo dňa 12.12.2024, v znení dodatku č. 1 zo dňa 16.12.2024,
uzavretá medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, predmetom
ktorej zmluvy bol prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade o veľkosti 5/300 vzhľadom k
celku na nehnuteľnostiach v k.ú. D., evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. ako pozemok
parcela registra C KN č. XXXX/X, o výmere 1043 m2, druh pozemku: ostatná plocha, a pozemok parcela
registra C KN č. XXXX/X, o výmere 75 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ktorý vklad
bol povolený rozhodnutím F. G. D., katastrálny odbor, pod č. V 3365/2024 zo dňa 16.12.2024, je n

e p l a t n á .

II. Žalobca m á voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 08.02.2025, doručenou súdu dňa 08.02.2025, sa žalobca domáhal určenia, že Kúpna
zmluva uzatvorená dňa 12.12.2024, v znení dodatku č. 1 zo dňa 16.12.2024, medzi žalovaným v 1.

rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, ku ktorej bol dňa 16.12.2024 Okresným
úradom Piešťany, katastrálny odbor, povolený vklad pod V 3365/2024, predmetom ktorej je prevod
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti - pozemku – ostatná plocha, parcela registra „C“ č. XXXX/X v
celkovej výmere 1043 m2 vo veľkosti 5/300 k celku a prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti
- pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ č. XXXX/X v celkovej výmere 75 m2
vo veľkosti 5/300 k celku, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX pre k.ú. D., vedeným F. G. D.,
katastrálny odbor, za kúpnu cenu vo výške 50.000,- eur, je neplatná, ako aj priznania nároku na náhradu

trov konania.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXXX pre k.ú. D., konkrétne: pozemku – ostatná plocha, parcela registra „C“ č. XXXX/X v celkovej
výmere 1043 m2 vo veľkosti 77/480 k celku; pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra
„C“ č. XXXX/X v celkovej výmere 75 m2 vo veľkosti 77/480 k celku; pozemku – ostatná plocha, parcela

registra „C“ č. XXXX/X v celkovej výmere 1043 m2 vo veľkosti 277/7680 k celku; pozemku – zastavaná
plocha a nádvorie, parcela registra „C“ č. XXXX/X v celkovej výmere 75 m2 vo veľkosti 277/7680
k celku. Žalovaný v 1. rade bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXpre k.ú. D., konkrétne: pozemku – ostatná plocha, parcela registra „C“ č. XXXX/X v celkovej výmere
1043 m2 vo veľkosti 5/300 k celku; pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“
č. XXXX/X v celkovej výmere 75 m2 vo veľkosti 5/300 k celku. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa

16.10.2024, označený ako „Ponuka na uplatnenie predkupného práva“, ponúkol žalobcovi na kúpu a
predaj, podľa § 140 Občianskeho zákonníka v spojení s § 605 Občianskeho zákonníka, ako uplatnenie si
predkupného práva, vyššie uvedené. Táto ponuka bola obsahom obálky a zaslaná poštovou prepravou
pod podacím číslom RG256853535SK. Ponuka žalovaného v 1. rade bola žalobcovi doručená dňa
31.10.2024, pričom zákonná lehota na uplatnenie si predkupného práva, podľa § 605 Občianskeho

zákonníka, mala teda uplynúť 31.12.2024. Žalobca zistil, že žalovaný v 1. rade už nie je vlastníkom
spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam. Z LV č. XXXX pre k.ú. D. je zrejmé, že v časti B19 je
vyznačené nové vkladové číslo „V 3365/2024 – Kúpna zmluva právoplatná 16.12.2024, č.z. 4452/24“,
z čoho je rovnako zrejmé, že dňom 16.12.2024, teda ešte počas plynutia lehoty na uplatnenie si
predkupného práva žalobcom, došlo k prevodu predmetných spoluvlastníckych podielov. Žalobca si
vyžiadal z F. G. D., katastrálny odbor, listiny, ktoré boli obsahom katastrálneho konania vedeného pod V

3365/2024, a zistil nasledovné. Žalovaný v 2. rade nadobudol na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej už
dňa 12.12.2024 v znení dodatku č. 1 zo dňa 16.12.2024 medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim
a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, ku ktorej bol už dňa 16.12.2024 F. G. D., katastrálny odbor,
povolený zrýchlený vklad pod V 3365/2024, nehnuteľnosti žalovaného v 1. rade. Je zrejmé, že ak
žalovaný v 1. rade podpísal kúpnu zmluvu už 10.12.2024, teda 21 dní pred uplynutím zákonnej lehoty

(čo je až 1/3 zákonnej lehoty), splnenie jeho povinnosti podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ako
povinného podielového spoluvlastníka, ktorý má vôľu predať svoje spoluvlastnícke podiely, bolo len
formálneapriamymúmyslomžalovanéhov1.radea/aleboižalovanéhov2.radeboloporušiťpredkupné
právo žalobcu, ku ktorému, uzatvorením a zavkladovaním kúpnej zmluvy, i došlo. Žalobca tak tvrdí a
preukazuje, že úmyselným uzatvorením a následným zavkladovaním kúpnej zmluvy, ešte počas plynutia

zákonnej lehoty na uplatnenie si predkupného práva zo strany žalobcu, došlo k priamemu a úmyselnému
porušeniu predkupného práva žalobcu žalovaným v 1. rade a/alebo žalovaným v 2. rade, pretože nebola
zo strany žalovaných, najmä zo strany žalovaného v 1. rade, dodržaná zákonná lehota na umožnenie
uplatniť si predkupné právo zo strany žalobcu podľa § 605 Občianskeho zákonníka. Žalobca opakovane
tvrdí a preukazuje, že z uvedeného dôvodu je kúpna zmluva neplatná a žalobou sa domáha určenia

právnej skutočnosti, jej neplatnosti, podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, prostredníctvom
súdu. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností, žalobca sa touto žalobou dovoláva relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva žalobcu žalovanými, najmä žalovaným v 1.
rade, a to nedodržaním (neuplynutím) zákonnej dvojmesačnej lehoty, v ktorej si žalobca mohol uplatniť
predkupné právo.

3. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že návrh žalobcu považuje za právne
neopodstatnený. Ako podielový spoluvlastník nehnuteľností zaslal všetkým podielovým spoluvlastníkom
poštovou prepravou s doručenkou Ponuku na uplatnenie predkupného práva, a to listom zo dňa
16.10.2024, v obsahu ktorej stanovil pre všetkých podielových spoluvlastníkov rovnaké podmienky

na platné a zákonné uplatnenie si predkupného práva na ponúknutý spoluvlastnícky podiel vo výške
5/300 k celku k predmetným pozemkom, a to aj žalobcovi. Žalovaný v 2. rade prevzal oproti podpisu
dňa 18.10.2024 v papierovej forme písomnú Ponuku na uplatnenie predkupného práva od neho
ako žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade prejavil písomne záujem o odkúpenie ponúkaného
spoluvlastníckeho podielu vo výške 5/300 k celku k uvedeným pozemkom, a to listom zo dňa 11.11.2024,

ktorý mu ako žalovanému v 1. rade zaslal poštovou prepravou. Ako žalovaný v 1. rade spolu so
žalovaným v 2. rade uzavreli dňa 12.12.2024 Kúpnu zmluvu, dňa 16.12.2024 dodatok č.1 ku Kúpnej
zmluve na prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu žalovaného v 1. rade vo výške 5/300
k celku k predmetným nehnuteľnostiam a na základe ktorých F. G. D., katastrálny odbor rozhodol
o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade zaplatil

žalovanému v 1. rade kúpnu cenu v dvojmesačnej lehote stanovenej v § 605 Občianskeho zákonníka.
Ako žalovaný v 1. rade uzavrel spolu so žalovaným v 2. rade uvedenú kúpnu zmluvu, dodatok č.1
ku kúpnej zmluve, z dôvodu, že do dňa uzavretia kúpnej zmluvy dňa 12.12.2024, podania návrhu na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a dodatku č.1 dňa 16.12.2024 nikto z písomne
oslovených podielových spoluvlastníkov neprejavil (okrem žalovaného v 2. rade) záujem o odkúpenie

jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný v 2. rade si splnil všetky zákonné podmienky na odkúpenie
spoluvlastníckeho podielu, t.j. písomne prejavil záujem o uplatnenie predkupného práva odkúpením
ponúkaného spoluvlastníckeho podielu vo výške 5/300 k celku k predmetným pozemkom, uzavrel kúpnu
zmluvu, dodatok č.1 a súčasne vyplatil kúpnu cenu do dvoch mesiacov po ponuke. Lehota vyplateniakúpnej ceny sa u žalovaného v 2. rade blížila k uplynutiu zákonnej dvojmesačnej lehoty, preto keď
by došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a vyplateniu kúpnej ceny po 18.12.2024, zákonné predkupné
právo by žalovanému v 2. rade, napriek jeho záujmu prejaveného písomne, zaniklo. Ako žalovaný v 1.

rade pri odpredaji spoluvlastníckeho podielu a žalovaný v 2. rade pri kúpe ponúkaného predmetného
spoluvlastníckeho podielu postupovali výlučne v zmysle platnej legislatívy SR, neporušili žiadne z
ustanovení Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa na predkupné právo, a preto uzavretá kúpna zmluva
je platná. Žalobca sa žalobou dovoláva relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia jeho
predkupného práva žalovanými, najmä žalovaným v 1. rade, a to nedodržaním (neuplynutím) zákonnej

dvojmesačnej lehoty, v ktorej si žalobca mohol uplatniť predkupné právo. Žalobca si prevzal písomnú
ponuku na uplatnenie predkupného práva (list zo dňa 16.10.2024) až dňa 31.10.2024, teda so značným
časovým odstupom ako žalovaný v 2. rade. Je zarážajúce, že žalobca sa domáha neplatnosti kúpnej
zmluvy z dôvodu porušenia jeho predkupného práva nedodržaním zákonnej dvojmesačnej lehoty, avšak
od prevzatia ponuky na uplatnenie predkupného práva dňa 31.10.2024 až do podpísania kúpnej zmluvy
zo strany žalovaného v 1. rade dňa 10.12.2024, kedy uplynulo niekoľko týždňov (40 dní), žalobca vôbec

neprejavil záujem o odkúpenie ponúkaného spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade. Žalobca
v liste (Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu) zo dňa 15.02.2025 adresovanom žalovanému v 1.
rade oznámil, že dňa 30.12.2024 (presný čas a spôsob žalobca neupresnil) zistil, že žalovaný v 1.
rade už nie je vlastníkom spoluvlastníckych podielov. Dátum 30.12.2024 bola sobota, koniec roka,
kedy už bankové inštitúcie takmer nefungujú a robiť transakčné bankové prevody boli u mnohých

bánk už obmedzené alebo nemožné (navyše robiť bankový prevod vo výške 50.000,- eur si u väčšiny
bánk pôsobiacich na území SR vyžaduje vopred ich schválenie), čiže možno s pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou tvrdiť, že k zaplateniu kúpnej ceny v lehote do 2 mesiacov by nedošlo, čím
by zo zákona zaniklo predkupné právo žalobcu. Taktiež možno legitímne dôvodiť, že žalobca nemal
absolútne úmysel a záujem odkúpiť ponúkaný spoluvlastnícky podiel, nakoľko do 2 mesiacov od

prevzatia ponuky nezaslal (nedoručil) žalovanému v 1. rade písomné vyjadrenie, resp. potvrdenie o jeho
záujme o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu a ani akceptáciu podmienok na jeho odkúpenie. Pokiaľ
by žalovaný v 1. rade čakal do 19.12.2024 - 31.12.2024, či si žalobca uplatní zákonné predkupné právo,
došlo by k zániku zákonného predkupného práva žalovaného v 2. rade. Neuzavretím kúpnej zmluvy
so žalovaným v 2. rade z dôvodu čakania do 31.12.2024, či si žalobca uplatní zákonné predkupné

právo, by došlo zo strany žalovaného v 1. rade k hrubému porušeniu zákonného predkupného práva
žalovaného v 2. rade. Pri uplatnení predkupného práva k nehnuteľnosti plynie každému podielovému
spoluvlastníkovi lehota samostatne, a to odo dňa prevzatia písomnej ponuky na uplatnenie predkupného
práva. Je preto obozretnou povinnosťou každého podielového spoluvlastníka v prípade jeho záujmu
o odkúpenie príslušného spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti uplatniť si predkupné právo v čo

možno najkratšej lehote od prevzatia ponuky. Uplatnenie predkupného práva v praxi znamená písomné
prejaveniezáujmuoodkúpenieponúkanéhospoluvlastníckehopodieluknehnuteľnosti,uzavretiekúpnej
zmluvy, podpísanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a zaplatenie kúpnej ceny, a to všetko v
lehote do dvoch mesiacov od prevzatia písomnej ponuky na uplatnenie predkupného práva. Vyvstáva
legitímna otázka, kedy to chcel žalobca všetko stihnúť, keď 59 dní od prevzatia ponuky na uplatnenie

predkupného práva neprejavil záujem o odkúpenie uvedeného spoluvlastníckeho podielu od žalovaného
v 1. rade. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou možno dôvodiť, že žalobca tým, že od prevzatia
ponuky nezaslal (nedoručil) žalovanému v 1. rade písomné vyjadrenie, resp. potvrdenie o jeho záujme
o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu k predmetným pozemkom a ani akceptáciu podmienok na
jeho odkúpenie, nemal skutočný reálny záujem o odkúpenie tohto spoluvlastníckeho podielu, konal

vedome, premyslene a s priamym úmyslom dosiahnuť účelový argument o porušení jeho predkupného
práva nerešpektovaním jeho dvojmesačnej lehoty. Žalobca v priebehu 40 dní (do dňa podpísania
kúpnej zmluvy) od prevzatia ponuky na uplatnenie predkupného práva nijakým spôsobom neprejavil
voči žalovanému v 1. rade záujem o odkúpenie spoluvlastníckemu podielu vo výške 5/300 k celku
k predmetným pozemkom, hoci musel legitímne s obozretnosťou predpokladať, že niekto z ostatných

podielových spoluvlastníkov, najmä žalovaný v 2. rade prejaví záujem o odkúpenie spoluvlastníckeho
podielu žalovaného v 1. rade a písomne zareaguje na uplatnenie si predkupného práva, ktorému/
ktorým bude samostatne plynúť dvojmesačná lehota. Žalobu žalobcu považuje žalovaný v 1. rade za
čisto účelovú s úmyslom dosiahnuť súdny spor a zápis do katastra nehnuteľností tak, ako je to medzi
žalobcom a žalovaným v 2. rade pri prevodoch ďalších spoluvlastníckych podieloch k predmetným

pozemkom. Možno nespochybniteľne konštatovať, že žalobca v lehote 2 mesiacov od prevzatia ponuky
na uplatnenie predkupného práva nezaslal (nedoručil) žalovanému v 1. rade písomne záujem o
odkúpenie spoluvlastníckeho podielu a ani v tejto lehote nezaplatil kúpnu cenu 50.000,- eur. Žalobažalobcu je teda iba účelová bez relevantnej argumentácie. Záverom žalovaný v 1. rade žiadal žalobu
zamietnuť.

4. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril v podstate zhodne ako žalovaný v 1. rade.

5. V replike žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé, odkiaľ má žalovaný v 2. rade vedomosť o tom, že list
označený ako „Ponuka na uplatnenie predkupného práva“ je zo dňa 16.10.2024, keď sám žalovaný v 2.
rade predložil „predmetnú ponuku“, ako dôkaz, bez dátumu. Zo strany žalovaného v 1. rade uzatvorením

kúpnej zmluvy so žalovaným v 2. rade došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu nevyčkaním
na uplynutie lehoty podľa § 605 Občianskeho zákonníka, ktorá by končila 31.12.2024. K samotnému
zaplateniu (dňa 11.12.2024), ku uzatvoreniu kúpnej zmluvy (dňa 12.12.2024), najmä jej podpísaniu
žalovaným v 1. rade (už dňa 10.12.2024), a tak k vyhláseniam v kúpnej zmluve o zaplatení kúpnej
ceny za súčasného podcenenia, resp. nedocenenia časových reálií, sa žalobca vyjadrí neskôr. Autor
žalobnej odpovede, ako i kúpnej zmluvy, odmieta akceptovať zákonnú lehotu pre každého z podielových

spoluvlastníkov, ktorá môže, ako v tomto prípade, plynúť samostatne a nezávisle od plynutia lehoty
iných, a je potrebné, najmä zo strany povinného z predkupného práva, v tomto prípade žalovaným
v 1. rade, si „strážiť“ plynutie a uplynutie týchto samostatne plynúcich lehôt. Je zrejmé, že k riadnemu
uplatneniu predkupného práva nedochádza „formálnym“ prijatím ponuky (ide o nehnuteľnosť; § 46
Občianskeho zákonníka), ale vyplatením kúpnej ceny, na čo však nie je viazaná povinnosť i uzatvorenia

kúpnej zmluvy. V takom prípade by povinný z predkupného práva (žalovaný v 1. rade) musel, podľa
výkladu a obrany žalovaného v 2. rade, uzatvoriť kúpnu zmluvu v lehote, podľa § 605 Občianskeho
zákonníka, s každým podielovým spoluvlastníkom, na celý ponúkaný podiel, ktorý by zaplatil kúpnu
cenu, čo je právny nezmysel. Žalobca ďalej uviedol, že predkupné právo neuzatvorením kúpnej zmluvy,
v lehote pre uplatnenie predkupného práva (vyplatením kúpnej ceny) žalobcom, nezaniká. Ide výslovne

o právny nezmysel. Žalobcovi ako oprávnenému subjektu neukladá žiaden právny predpis prevziať
akúkoľvek zásielku podľa predstáv najmä žalovaného v 2. rade a už vôbec nie uplatniť predkupné právo
v lehote 40 dní od jej doručenia, keď je zrejmé, že zákonnou lehotou sú 2 mesiace, a nie 40 dní.
Žalovaný v 1. rade, ak zasielal ponuky všetkým podielovým spoluvlastníkom doporučene s doručenkou,
mal by disponovať s doručenkami, z ktorých si mohol a mal odčítať uplynutie zákonnej dvojmesačnej

lehoty každému z oslovených podielových spoluvlastníkov a až uplynutím tejto lehoty poslednému z
nich, za predpokladu neuplatnenia predkupného práva, uzatvoriť kúpnu zmluvu s kýmkoľvek. Je teda
zrejmé, že žalovaný v 1. rade vedel a musel vedieť, že dňa 10.12.2024 neuplynula žalobcovi zákonná
dvojmesačná lehota na uplatnenie predkupného práva a napriek tomu uzatvoril počas jej plynutia so
žalovaným v 2. rade kúpnu zmluvu, ktorou došlo ku porušeniu predkupného práva žalobcu. Je absolútne

bez právneho významu, či sa žalobca o tom dozvedel 30.12.2024, alebo by sa to dozvedel deň po
zavkladovaní kúpnej zmluvy, alebo dokonca kedykoľvek do 3 rokov, pretože ku zjavnému, úmyselnému
a vedomému porušeniu predkupného práva došlo už uzatvorením kúpnej zmluvy. Tvrdenie, že dátum
30.12.2024 bola sobota, je i zjavne klamlivé, pretože to bol pondelok. Ďalšie tvrdenie, že žalobca nemal
absolútne úmysel a záujem odkúpiť ponúkaný spoluvlastnícky podiel, žalobca výslovne popiera a s

poukazom na priame a úmyselné porušenie predkupného práva žalobcu žalovanými je len špekuláciou
bez právneho významu ku porušeniu predkupného práva žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že uplatnenie
predkupného práva znamená vyplatiť kúpnu cenu v lehote podľa § 605 Občianskeho zákonníka, nie aj
uzatvoriť kúpnu zmluvu, a to i z dôvodu, že v prípade viacerých podielových spoluvlastníkov každému
plynie (môže plynúť) iná lehota, v ktorej je povinný si uplatniť predkupné právo. Argument o tom,

že neuzatvorením kúpnej zmluvy by žalovanému v 2. rade zaniklo predkupné právo, je nesprávny
a absurdný, pretože podľa tohto výkladu by každý podielový spoluvlastník musel uzatvoriť vo svojej
lehote s predávajúcim kúpnu zmluvu, aby im nezaniklo predkupné právo, pričom výsledkom by bolo,
že by napr. bolo uzatvorených 10 kúpnych zmlúv tým istým predávajúcim k tej iste nehnuteľnosti. Z
predloženého potvrdenia o zaplatení vyplýva, že k samotnému zaplateniu, resp. k zadaniu len príkazu

na úhradu, došlo dňa 11.12.2024. Žalovaný v 1. rade kúpnu zmluvu, ktorá obsahuje, dokonca spoločné,
vyhlásenie oboch zmluvných strán o zaplatení kúpnej ceny pred podpisom kúpnej zmluvy, podpísal
už dňa 10.12.2024, čo znamená, že nemohlo dôjsť ku jej zaplateniu pred jej nielen uzatvorením, ale
(určite) ani pred jej podpísaním žalovaným v 1. rade, ktorý tak deklaroval situáciu, ktorá neexistovala,
a ani pred podpísaním žalovaným v 2. rade (maximálne v deň jeho podpisu). Rovnako podcenením

časových reálií je i dôkaz predložený žalovaným v 2. rade označený ako „Vyjadrenie k ponuke na
uplatnenie predkupného práva“ zo dňa 11.11.2024, keď ponuku mal mať „obdržanú“ už 16.10.2024,
teda v deň, kedy bola ponuka na uplatnenie predkupného práva podaná na poštovú prepravu, a ktorú
prevzal až 18.10.2024. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v 2. rade ani nemá žiadne predkupné právo,ktoré by mu mohlo byť, teoreticky, porušené, pretože nie je podielovým spoluvlastníkom. Žalovaný v 2.
rade odvodzuje svoje spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu: vo
veľkosti 120/1200 pod B19, na základe kúpnych zmlúv právoplatných dňa 25.02.2016, pod V 446/2016

a V 447/2016; vo veľkosti 5/32 pod B2, na základe kúpnych zmlúv právoplatných dňa 24.10.2019, pod
V 3132/2019 a V 3133/2019. Je zrejmé, že za žalovaného v 2. rade vo vyššie uvedených právnych
úkonoch konal ako predseda predstavenstva pán C. A., pričom funkcia predsedu predstavenstva mu
vznikla dňa 30.04.2008. Podľa článku 6 bodu 6.3 Stanov žalovaného v 2. rade, ktoré sú súčasťou
notárskej zápisnice zo dňa 13.01.2003, N 3/2003, Nz 1464/2003 vyplýva, že členov predstavenstva

volí a odvoláva valné zhromaždenie na dobu piatich rokov, pričom výkon ich funkcie končí voľbou
nových členov predstavenstva. Valné zhromaždenie tiež určí, ktorý zo zvolených členov je predsedom.
Podľa § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka, členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie
z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov. Je
tak zrejmé, že funkcia predsedu predstavenstva zanikla (výlučne) na základe právnej skutočnosti -
uplynutím času už dňa 30.04.2013. Od vzniku funkcie predsedu predstavenstva sa nekonali žiadne

voľby, a ani nemuseli, pretože vychádzali zo stanov, konkrétne z článku 6 bodu 6.3, podľa ktorého
výkon ich funkcie končí voľbou nových členov predstavenstva. Predmetná časť stanov umožňuje
(nezákonné) predĺženie funkčného obdobia členov predstavenstva nad povolený horný limit 5 rokov,
určený kogentným ustanovením § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka a z tohto dôvodu je táto časť
článku 6 bodu 6.3 stanov neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je v rozpore

s kogentným ustanovením § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 26.06.2018, sp.zn. 1Obdo/28/2017). Z uvedeného je zrejmé, že za žalovaného v 2. rade konala
osoba, ktorá nebola oprávnená konať v mene obchodnej spoločnosti, obchodná spoločnosť nadobúdala
nehnuteľnosti prostredníctvom osoby, ktorá nebola oprávnená konať v jej mene, udeľovala plné moci
prostredníctvom neoprávnenej osoby, a na všetky právne úkony, ktoré urobila obchodná spoločnosť

prostredníctvom C. A., je potrebné hľadieť, akoby nevznikli, resp. neboli urobené, pretože sú absolútne
neplatné a žalovaný v 2. rade ani nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností. Na rozhodnutie
jediného akcionára, ktorý rozhodol o odvolaní všetkých členov predstavenstva (ako i členov dozornej
rady) nie je možné prihliadať, pretože im funkcia zanikla na základe právnej skutočnosti - uplynutím
času (pre túto vec je podstatný zánik funkcie predsedu predstavenstva, teda už 01.05.2013), a nie až

13.03.2020, kedy údajne došlo k odvolaniu z funkcií, ktoré zanikli takmer o sedem rokov skôr. Tým,
že jediný akcionár, údajne, odvolal členov orgánov obchodnej spoločnosti ku dňu 13.03.2020, sa len
potvrdilo, že (najmä) predseda predstavenstva sa považoval (nezákonne) od 01.05.2013 do 12.03.2020
za predsedu predstavenstva a robil v mene tejto spoločnosti (absolútne neplatné) právne úkony, na čo
súd musí prihliadať ex offo. Z uvedeného je zrejmé, že 4 kúpne zmluvy, ktoré boli uzatvorené v období

po 01.05.2013 do (minimálne) 12.03.2020 sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi a žalovaný v 2.
rade sa nemohol stať a nikdy sa ani nestal podielovým spoluvlastníkom, ktorý by vôbec mohol a mal
mať práva podielového spoluvlastníka, vrátane predkupného práva. Vo vzťahu k notárskej zápisnici N
253/2020, Nz 8382/2020, NCDls 8527/2020 zo dňa 13.03.2020 žalobca uvádza, že vymenovanie C. A.
za predsedu predstavenstva je rovnako neplatné, pretože tento nebol vymenovaný jediným akcionárom,

v súlade s ustanovením § 190 Obchodného zákonníka, pretože za akcionára konala osoba, ktorá nie
je oprávnená konať v mene akcionára. V predmetnej notárskej zápisnici sa uvádza, že („zákonným
spôsobom“) zisteným konateľom akcionára je (bola) osoba s rodným číslo 471201/151, avšak takáto
osoba s týmto rodným číslom nie je vo výpise, podľa ktorého v súlade s notárskym poriadkom mal
notár zisťovať oprávnenie konať za akcionára. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný v 2.

rade nie je podielovým spoluvlastníkom, týmto sa nikdy nestal a nemá žiadne práva titulom podielového
spoluvlastníctva, nemá teda žiadne predkupné právo, ktoré by mu mohlo byť, či už porušené, alebo
ktoré by mu mohlo zaniknúť.

6. V duplike sa žalovaný v 1. rade vyjadril, že žalobca sa neustále odvoláva na porušenie jeho

predkupného práva, ale faktom zostáva, že si u žalovaného v 1. rade neuplatnil predkupné právo a na
ponukudo31.12.2024nereagoval.Ajkebyžalovanýv1.radečakalnavyjadreniežalobcu,žiadneprijatie
ponuky od žalobcu mu do 31.12.2024 doručené nebolo. Žalobca nebol bdelý a ako sám uvádza, o tom,
že spoluvlastnícky podiel na pozemku zmenil vlastníka dňa 16.12.2024, sa dozvedel až 30.12.2024.
Žalobca bol nečinný od 31.10.2024, kedy prevzal ponuku na uplatnenie predkupného práva, až do

30.12.2024, resp. do 31.12.2024. Teraz sa žalobca tvári, že mu nezostala iná možnosť, ako sa obrátiť
na príslušný súd, že žalobca chcel spoluvlastnícky podiel na pozemku kúpiť, ale dňa 30.12.2024 by
už bolo zbytočné uplatniť si predkupné právo u žalovaného v 1. rade, nakoľko spoluvlastnícky podiel
bol už predaný. Jeho predkupné právo nemohlo byť a ani nebolo porušené, nakoľko sa v stanovenejlehote do 31.12.2024 žiadnym spôsobom nevyjadril a ani nezaplatil kúpnu cenu. Žalovaný v 1. rade
trvá na tom, že žalobcovi predkupné právo zaniklo, nakoľko Občiansky zákonník v § 605 stanovil pre
predkupné právo jasné pravidlá: „Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí

oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak
táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok;
ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.“ Z čoho vyplýva, že žalobca žalovanému v 1. rade do
dvoch mesiacov po ponuke nehnuteľnosť nevyplatil, táto doba uplynula márne a jeho predkupné právo
zaniklo dňa 31.12.2024. Žalobca bol do 30.12.2024 nečinný a o vec sa nezaujímal. Ak je vo vyjadrení

žalovaného v 1. rade chyba v písaní a deň 30.12.2024 pripadol na pondelok, čo bol pracovný deň,
žalobca mal stále možnosť uplatniť si predkupné právo a zaplatiť kúpnu cenu, potom by bol žalobca
oprávnený domáhať sa svojich práv súdnou cestou. „K prijatiu ponuky na odpredaj spoluvlastníckeho
podielu dochádza vyplatením tohto podielu oprávnenou osobou v zákonnej 2-mesačnej lehote, samotné
vyhlásenie o prijatí ponuky bez vyplatenia podielu v tejto lehote nemožno považovať na účinné prijatie
ponuky.“ (I. Fekete: Občiansky zákonník- komentár), v zmysle tohto výkladu žalobca do dvoch mesiacov,

teda do dňa 31.12.2024, ponuku od žalovaného v 1. rade neprijal a z tohto dôvodu jeho predkupné
právo zaniklo dňa 31.12.2024. Ak by žalobca prijal ponuku a kúpna zmluva by už bola uzatvorená s iným
spoluvlastníkom, v takom prípade by jeho práva porušené boli. To, že žalovaný v 2. rade predložil súdu
predmetnú ponuku na uplatnenie si predkupného práva bez dátumu, o ničom nevypovedá, len o tom, že
dátum tam žalovaný v 1. rade zabudol uviesť. Z hľadiska zákona nie je dôležitý dátum napísania ponuky,

ale jej prevzatia a skutočnosť, že všetky ponuky boli poslané doporučenou poštou s doručenkou v jeden
deň, a to 16.10.2024. Ako žalovaný v 1. rade čestne vyhlasuje, že všetky listiny, ktoré súvisia s touto
vecou a s týmto súdnym sporom a ktoré boli doručené súdu, podpísal on osobne. Žalovaný v 1. rade
ďalejuviedol,žezmluvajeplatnáaúčinnáažjejpodpísanímvšetkýmizmluvnýmistranami.Žalovanýv2.
rade zaplatil kúpnu cenu pred podpisom kúpnej zmluvy. Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov,

najprv prišlo k zaplateniu kúpnej ceny a až nasledujúci deň zmluva nadobudla platnosť, pričom právne
účinky z nej nastali až vkladom do katastra nehnuteľností, čo však nie je podstatné pre tento súdny spor.
Tiež nie je podstatné, či žalovaný v 1. rade kúpnu zmluvu, ponuku na uplatnenie predkupného práva
alebo vyjadrenie k žalobe písal on osobne, ale podstatné je to, že sa s textom týchto listín stotožňuje
a vlastnoručne ich podpísal. K otázke, či konateľ (predseda) žalovaného v 2. rade je alebo nie je

oprávnenýuzatváraťkúpnezmluvyakonaťvmenespoločnostisanebudežalovanýv1.radevyjadrovať,
nakoľko to nie je predmetom žaloby v tomto súdnom spore. Žalobca nemá vecnú legitimáciu, aby sa
dovolával neplatnosti právneho úkonu z tohto dôvodu. Z tohto dôvodu sa neplatnosti právneho úkonu
môžu dovolávať iba jeho účastníci, a nie tretia strana. Sám žalobca smeroval žalobu voči spoločnosti
ako žalovanému v 2. rade, hoci tvrdí, že nie je podielovým spoluvlastníkom. Žalovaný v 2. rade je, a

aj pred zaslaním ponuky na uplatnenie predkupného práva bol, vedený v katastri nehnuteľností ako
spoluvlastník predmetných pozemkov, preto po právnej stránke je oprávnený s týmito spoluvlastníckymi
podielmi nakladať a zákon z tohto titulu na žalovaného v 2. rade prihliada ako na vlastníka.

7. Žalovaný v 2. rade možnosť vyjadriť sa v duplike nevyužil. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že

žalovaný v 2. rade mal možnosť vyjadriť sa k replike žalobcu, pričom v rámci oznámenia súdu o možnosti
vyjadriť sa k replike bol žalovaný v 2. rade tiež poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie konania
(prípis súdu na č.l. 89 spisu). Replika s prílohami bola žalovanému v 2. rade doručená dňa 03.04.2025
(doručenkanač.l.88spisu),pričomdopojednávaniakonanéhodňa09.09.2025(t.j.viacako5mesiacov)
sa žalovaný v 2. rade k replike nevyjadril. Je pritom bez významu, či sa tak stalo z dôvodu uvádzaného

právnym zástupcom žalovaného v 2. rade na pojednávaní, a síce, že mu replika zo strany klienta nebola
predložená. Vzhľadom na to, s poukazom na § 153 ods. 2 CSP, by súd na prostriedky procesnej obrany
predložené žalovaným v 2. rade na pojednávaní dňa 09.09.2025, neprihliadal.

8. Ako dôkazy žalobca predložil nasledovné listinné dôkazy: výsledok sledovania zásielky, rozhodnutie

OÚ Piešťany - katastrálny odbor č. V 3365/2024 zo dňa 16.12.2024, Kúpna zmluva zo dňa 12.12.2024,
Dodatok č. 1 zo dňa 16.12.2024, Ponuka na uplatnenie predkupného práva zo dňa 16.10.2024, kópia
obálky, Výpis z LV č. XXXX pre k.ú. D., Výpis z OR, Notárska zápisnica N 253/2020, Nz 8382/2020,
NCRls 8527/2020 zo dňa 13.03.2020, Notárska zápisnica N 3/2003, Nz 1464/2003 zo dňa 13.01.2003,
Stanovy akciovej spoločnosti zo dňa 13.01.2003.

9. Žalovaný v 1. rade ako dôkazy predložil nasledovné listinné dôkazy: Ponuka na uplatnenie
predkupného práva zo dňa 16.10.2024, Podací lístok, doručenka, Ponuka na uplatnenie predkupného
práva, Podací lístok, doručenka, Uplatnenie predkupného práva zo dňa 11.11.2024, rozhodnutie OÚPiešťany - katastrálny odbor č. V 3365/2024 zo dňa 16.12.2024, Potvrdenie o cezhraničnej platbe,
Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu zo dňa 15.02.2025.

10. Žalovaný v 2. rade ako dôkazy predložil nasledovné listinné dôkazy: Ponuka na uplatnenie
predkupného práva, kópia obálky, Uplatnenie predkupného práva zo dňa 11.11.2024, História transakcií,
Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu zo dňa 15.02.2025.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, pričom z nesporných

skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:

12. Z Výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. D. vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností -
pozemok parcela registra C KN č. 7716/1, o výmere 1043 m2, druh pozemku: ostatná plocha, a pozemok
parcela registra C KN č. 7716/2, o výmere 75 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a to v
podiele 77/480 vzhľadom k celku a v podiele 277/7680 vzhľadom k celku. Žalobcovi bola dňa 31.10.2024

doručená od žalovaného v 1. rade písomná ponuka na predaj spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1.
rade. Kúpnou zmluvou zo dňa 12.12.2024 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 16.12.2024 žalovaný v 1.
rade ako predávajúci previedol vlastnícke právo k svojmu spoluvlastníckemu podielu na predmetných
nehnuteľnostiach o veľkosti 5/300 vzhľadom k celku na žalovaného v 2. rade ako kupujúceho, ktorý
nie je jeho blízkou osobou. Kúpna zmluva bola zapísaná v katastri nehnuteľností pod V-3365/2024

a právoplatnosť nadobudla dňa 16.12.2024. Žalobca zaslal žalovaným v 1. a 2. rade ako účastníkom
kúpnej zmluvy v znení dodatku č. 1 listinu zo dňa 15.02.2025, ktorou sa dovoláva relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy v znení jej dodatku z titulu porušeného predkupného práva žalobcu.

13. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou

možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu.

14. Podľa § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak ide o dôvod neplatnosti
právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje

sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu
nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne
záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu,
ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

15. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,
majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

16. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

17. Podľa § 117 OZ, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom

rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

18. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

19. Podľa § 602 ods. 1 OZ, kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju
chcel predať, má predkupné právo.

20. Podľa § 603 ods. 1 a 3 OZ, predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť

na predaj. (1) Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby
mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. (3)21. Podľa § 605 OZ, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená
osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba
uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o

nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

22. Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na
deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota
začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

23. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.(1)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)

24. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „KZ“), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho

úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby,10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym
úkonomalebopreddobrovoľnoudražbou;toplatíajvtedy,akprávoknehnuteľnostibolodotknutéďalšou
právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.10eb)

25. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), členov

predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú v
stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov. Stanovy môžu určiť, že členov predstavenstva volí a
odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným.

26. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Predovšetkým bolo potrebné v konaní vyriešiť otázku, či je žaloba správnym prostriedkom ochrany
práv žalobcu, resp. či je žaloba z procesného hľadiska prípustná.

28. Výrok o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je určovacím výrokom, pričom s poukazom na procesnú
úpravu v Civilnom sporovom poriadku, ide v tejto časti o žalobu o určenie právnej skutočnosti (§ 137
písm. d) CSP), v tomto prípade neplatnosti právneho úkonu. S poukazom na citované znenie § 137
písm. d) CSP, možnosť žalobcu domáhať sa určenia právnej skutočnosti je daná vtedy, ak to vyplýva
z osobitného predpisu. V prípade podanej žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, z Občianskeho

zákonníka (§ 40a OZ v spojení s § 140 OZ) vyplýva možnosť domáhania sa určenia neplatnosti zmluvy,
ktorou bolo porušené predkupné právo podielového spoluvlastníka. Následne v prípade úspechu žaloby
okresný úrad v zmysle § 34 ods. 2 KZ vyznačí stav, ktorý bol evidovaný pred kúpnou zmluvou. Uvedená
procesná prípustnosť žaloby vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe.

29. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
7Cdo/46/2013 zo dňa 14.05.2014 v obdobnej veci, v zmysle ktorého „všeobecné nároky vyplývajúce
z porušenia predkupného práva uvedené v § 603 ods. 3 OZ ešte dopĺňa špeciálna úprava nároku
vyplývajúceho z ustanovenia § 40a v spojení s § 140 OZ – možnosť domáhať sa neplatnosti právneho
úkonu podľa § 40a OZ. Uvedené nároky (všeobecné a špeciálny) sa vzájomne vylučujú, čo znamená,

že oprávnený sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje. Z povahy týchto nárokov je vylúčené,
aby oprávnený zároveň uplatňoval neplatnosť právneho úkonu (§40a OZ) a tiež niektorý z nárokov
vyplývajúci z § 603 ods. 3 OZ (napr. žiadať o nahradenie prejavu jeho vôle nadobúdateľa, alebo si
ponechať predkupné právo voči nemu). V danom prípade sa žalobkyňa rozhodla uprednostniť špeciálnu
úpravu nároku v zmysel § 40a OZ podaním určovacej žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ktorým malo

byť porušené jej predkupné právo. V prípade tejto voľby je ale vylúčená možnosť, aby oprávnená mohla
uplatniť niektorý zo všeobecných nárokov v zmysle § 603 ods. 3 OZ. Treba zdôrazniť, že rozsudok,
ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou, na základektorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 zákona
č. 162/1995 Z. z.), čo samo osebe môže zakladať naliehavosť právneho záujmu.“

30. Súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/208/2019 zo dňa 28.09.2021,
v zmysle ktorého „iba úplná relatívna neplatnosť právneho úkonu môže naplniť účel a zmysel
predkupného práva a plne zaručiť ochranu oprávnených spoluvlastníkov pri prevode spoluvlastníckeho
podielu. Odvolací súd tak správne uzavrel, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy
žalobcami 1/, 2/ má za následok neplatnosť celej kúpnej zmluvy, nakoľko je potrebné vychádzať z

rozsahu jej predmetu a nie z pomeru podielu žalobcov 1/, 2/ na dotknutej nehnuteľnosti.“

31. V neposlednom rade súd odkazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/37/2021-259
zo dňa 28.09.2021, v ktorom tunajší odvolací súd uviedol, že „podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona,
ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad
vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo

k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby,
ktorých sa táto právna zmena týka. Podľa názoru odvolacieho súdu § 40a OZ, ako aj § 34 ods. 2
katastrálneho zákona sú normami, ktoré v prejednávanej veci (vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
2) je stále evidovaný ako podielový spoluvlastník na LV č. XXXX a LV č. XXXX, pre obec H., kat.
územie H.) umožňujú podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP bez

potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozsudok, ktorým
súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti, je listinou, na základe ktorej
správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 katastrálny
zákon). Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, keď žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu
vyhovel.“

32. Keďže žaloba žalobcu bola vo výroku určenia neplatnosti kúpnej zmluvy procesne prípustnou, súd
prikročil k posúdeniu merita veci a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

33. Zmluvná voľnosť nakladať so spoluvlastníckym podielom je obmedzená zákonným predkupným

právom. Zákonné predkupné právo k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu má svoj základ v § 140
OZ, pričom z hľadiska obsahu účinkov a výkonu treba na neho s uplatnením analogie legis podľa §
853 OZ aplikovať všeobecnú úpravu o predkupnom práve upravenú v ustanoveniach § 602 a nasl. OZ.
V prípade, že niektorý z podielových spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel predať, musí ho
najskôr ponúknuť na kúpu ostatným spoluvlastníkom. Ak ide o nehnuteľnosti, musí byť ponuka písomná

a musí obsahovať návrh na uzavretie zmluvy za určitých podmienok, s uvedením ceny podielu a času,
do ktorého sa má návrh prijať.

34. V konaní nebolo sporným, že žalovaný v 1. rade ako podielový spoluvlastník síce urobil voči
žalobcovi (ako ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi predmetných nehnuteľností) písomnú ponuku

na využitie predkupného práva žalobcu, avšak pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalovaným v 2. rade
(dňa 12.12.2024, resp. už dňa 10.12.2024) nevyčkal na uplynutie lehoty na využitie predkupného práva
žalobcu, ktorá uplynula až dňa 31.12.2024.

35. Ponuka na uplatnenie predkupného práva by mala byť písomná a mala by obsahovať všetky

podmienky, za ktorých povinný spoluvlastník ponúka svoj podiel na predaj, a síce predmet kúpy, kúpnu
cenu, spôsob úhrady kúpnej ceny a jej splatnosť. Rovnako by mala ponuka obsahovať uvedenie lehoty
na využitie predkupného práva, pričom pri nehnuteľnostiach nesmie byť lehota kratšia ako dva mesiace.
Ak aj čas, do ktorého má byť návrh prijatý, nie je v ponuke výslovne uvedený, v zmysle § 605 OZ platí,
že pri nehnuteľnostiach ide o lehotu dva mesiace od ponuky. Ak lehota márne uplynie, má sa za to, že

spoluvlastník nemá záujem a podiel môže byť predaný inej osobe.

36. Povinný z predkupného práva musí vyčkať, kým márne uplynie lehota v ponuke alebo minimálne
lehota uvedená v § 605 OZ, v ktorej oprávnený spoluvlastník môže ponuku prijať, pretože aj nevyčkanie
uplynutia zákonnej 2-mesačnej lehoty uvedenej v ustanovení § 605 OZ sa považuje za porušenie

predkupného práva.

37. V rámci Ponuky na uplatnenie predkupného práva zo dňa 16.10.2024 žalovaný v 1. rade, pokiaľ ide
o lehotu na uplatnenie si predkupného práva, odkazoval na ustanovenie § 605 OZ, ktoré ustanovujelehotu dva mesiace po ponuke. Žalobcovi lehota na využitie predkupného práva plynula do 31.12.2024,
keďže išlo o lehotu určenú podľa mesiacov, ktorej koniec v zmysle § 122 ods. 2 OZ pripadá na deň, ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína,

t.j. prevzatie ponuky na uplatnenie predkupného práva dňa 31.10.2024. Napriek tomu žalovaný v 1.
rade bez vyčkania do 31.12.2024 ešte dňa 10.12.2024 podpísal kúpnu zmluvu, ktorú následne žalovaný
v 2. rade podpísal dňa 12.12.2024, kedy bola zmluva uzavretá. Nie je potom možné uznať obranu
žalovaného v 1. rade, že kúpnu zmluvu so žalovaným v 2. rade uzavrel preto, že do dňa jej uzavretia
(12.12.2024) nikto z písomne oslovených podielových spoluvlastníkov neprejavil záujem o odkúpenie

jeho spoluvlastníckeho podielu, keďže v čase uzavretia kúpnej zmluvy žalobcovi ešte neuplynula lehota
na prijatie ponuky na uplatnenie predkupného práva. Zároveň súd dodáva, že nie je povinnosťou
podielového spoluvlastníka prevziať si ponuku na uplatnenie predkupného práva čím skôr a reagovať
čím skôr, keďže druhý podielový spoluvlastník je povinný rešpektovať osobitnú lehotu (a v celom
jej rozsahu) na uplatnenie si predkupného práva pri každom oslovenom podielovom spoluvlastníkovi
osobitne.

38. Povinnosťou žalovaného v 1. rade bolo počkať, či každému z oslovených podielových
spoluvlastníkov márne uplynie lehota na prijatie ponuky na uplatnenie predkupného práva a následne
po jej uplynutí uzavrieť kúpnu zmluvu s tým, ktorý ponuku prijal a zaplatil kúpnu cenu. Súd súhlasí so
žalovanými v tom, že pri uplatnení predkupného práva k nehnuteľnosti plynie každému podielovému

spoluvlastníkovi lehota samostatne, a to odo dňa prevzatia písomnej ponuky na uplatnenie predkupného
práva. Nie je však možné súhlasiť so žalovanými v tom, že je obozretnou povinnosťou každého
podielového spoluvlastníka v prípade jeho záujmu o odkúpenie príslušného spoluvlastníckeho podielu
k nehnuteľnosti uplatniť si predkupné právo v čo možno najkratšej lehote od prevzatia ponuky,
keďže spoluvlastník má k tomu minimálne dvojmesačnú lehotu, ktorú má právo vyčerpať. Naopak,

je obozretnou povinnosťou podielového spoluvlastníka (hodlajúceho previesť svoj podiel) vyčkať na
uplynutie lehoty každému z oslovených spoluvlastníkov a až následne uskutočniť prevod vlastníckeho
práva k podielu. Pokiaľ spoluvlastník nevyčká na uplynutie poskytnutej alebo minimálnej zákonnej
dvojmesačnej lehoty a ponúkaný spoluvlastník podiel prevedie, poruší tým predkupné právo ostatných
podielových spoluvlastníkov (viď nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 156/05 zo dňa 10.05.2006).

Žalovaný v 1. rade tak porušil predkupné právo žalobcu k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu
k nehnuteľnostiam.

39. Zákon pre úspešnosť žaloby o neplatnosť právneho úkonu z dôvodu porušenia predkupného práva
nevyžaduje, aby žalobca preukázal, že aj on akceptoval ponuku žalovaného v 1. rade a že uhradil kúpnu

cenu. Rovnako je bez významu (a ide len o hypotetickú otázku), či by žalobca stihol po zistení, že jeho
predkupné právo bolo porušené, zavŕšiť uplatnenie svojho predkupného práva (prijať ponuku a zaplatiť
kúpnu cenu do 31.12.2024), keďže zmluva bola uzavretá ešte dňa 12.12.2024.

40. Už len nad rámec uvedeného súd dodáva, že kúpna cena môže byť uhradená priamou platbou

v hotovosti, bezhotovostne na účet v banke, prostredníctvom poštového poukazu na adresu alebo
zložením dotknutej sumy do notárskej úschovy. Zároveň v zmysle § 5 zák.č. 394/2012 Z.z., porušenie
zákazu platieb v hotovosti nemá vplyv na platnosť právnych úkonov, na základe ktorých sa vykonala
platba v hotovosti (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/86/2022-482 zo dňa
31.01.2024).

41. Súd má za to, že podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, má možnosť
dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu kedykoľvek v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej
doby, a to bez ohľadu na to, či svoje predkupné právo uplatnil alebo nie. Nie je možné súhlasiť so
žalovanými, že porušenia predkupného práva sa môže domáhať iba ten podielový spoluvlastník, ktorý

si v dvojmesačnej lehote riadne a perfektne uplatnil svoje predkupné právo, keďže ani z právnej úpravy,
ani z ustálenej súdnej praxe, takáto požiadavka nevyplýva. Súd preto dospel k záveru, že žalobcovi
predkupné právo nezaniklo, ale naopak bolo porušené zo strany žalovaného v 1. rade nevyčkaním na
uplynutie lehoty žalobcovi a uzavretím kúpnej zmluvy so žalovaným v 2. rade v rámci plynutia lehoty
žalobcovi.

42. Súd dodáva, že ak by mali záujem o uplatnenie predkupného práva žalobca aj žalovaný v 2.
rade, aplikovalo by sa ustanovenie § 140 OZ, pričom ak by sa žalobca a žalovaný v 2. rade o výkone
predkupného práva nedohodli, mali by právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.43. Žalovaný v 1. rade pri predaji svojho spoluvlastníckeho podielu, resp. pri uzatváraní kúpnej zmluvy,
uprednostnil žalovaného v 2. rade tvrdiac, že tak urobiť musel, pretože inak by pri žalovanom v 2. rade

došlo k porušeniu jeho predkupného práva, ktorú obranu však nemožno uznať ako dôvodnú. Nie je
správny záver žalovaného v 1. rade, že ak by došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy so žalovaným v 2. rade
po 18.12.2024, zákonné predkupné právo by žalovanému v 2. rade zaniklo.

44. Argumentácia žalovaných, že v rámci dvojmesačnej lehoty musí byť nielen uhradená kúpna cena,

ale aj uzavretá kúpna zmluva, totiž nemá oporu v právnej úprave, ani v ustálenej súdnej praxi. Na riadne
uplatnenie predkupného práva je potrebné (okrem písomného vyhlásenia o prijatí ponuky) zaplatenie
kúpnej ceny v lehote, avšak zákon súčasné uzavretie kúpnej zmluvy nevyžaduje. Z ustanovenia § 605
OZ totiž nevyplýva súčasne povinnosť v lehote dvoch mesiacov uzatvoriť aj kúpnu zmluvu, ale výlučne
povinnosť vyplatiť sumu za ponúkaný spoluvlastnícky podiel. Je tomu tak z dôvodu, že v opačnom
prípade by žalovaný v 1. rade musel v lehote podľa § 605 OZ uzatvoriť kúpnu zmluvu s každým

podielovým spoluvlastníkom (ktorý by využil predkupné právo) na celý ponúkaný spoluvlastnícky podiel,
čo nie je právne možné. Vzhľadom na uvedené, nebolo potrebné uzavrieť kúpnu zmluvu so žalovaným
v 2. rade v rámci jeho dvojmesačnej lehoty, pretože by postačovalo z jeho strany prijatie ponuky
a vyplatenie kúpnej ceny.

45.Vsúvislostisnámietkoužalobcu,žezažalovanéhopriuzavieranínadobúdacíchzmlúvkonalaosoba,
ktorá nebola oprávnená konať v jeho mene (pretože C. A. nevznikla funkcia predsedu predstavenstva),
a preto nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu nadobúdacích zmlúv, na základe ktorých sa žalovaný v 2.
rade mal stať podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností pred porušením predkupného
práva žalobcu, súd uvádza nasledovné.

46. Predovšetkým mal súd za to, že posúdenie uvedenej otázky nemá vplyv na závery tohto
rozhodnutia, keďže súd dospel k záveru o porušení predkupného práva žalobcu, a to bez ohľadu na
to, či jeho predkupné právo bolo porušené v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy medzi pôvodným
spoluvlastníkom a iným spoluvlastníkom alebo v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy medzi pôvodným

spoluvlastníkom a treťou osobou, a to bez toho, aby mohol využiť žalobca svoje predkupné právo.
Vzhľadom na to by bolo nadbytočné podrobne sa zaoberať otázkou konania za žalovaného v 2. rade
v období, keď nadobudol spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach pred uzavretím kúpnej zmluvy
zo dňa 12.12.2024.

47. Zároveň však súd poukazuje na to, že z úradnej činnosti je mu známe, že otázkou platného
alebo neplatného konania za žalovaného v 2. rade (tam žalovaného) sa zaoberal Okresný súd
Piešťany v rozsudku č.k. 14C/16/2018-358 zo dňa 22.03.2022 v spojení s opravným uznesením č.k.
14C/16/2018-398 zo dňa 17.06.2022, ktorý prvoinštančný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č.k. 26Co/86/2022-482 zo dňa 31.01.2024. Ako predbežná otázka bola riešená otázka

platného konania za žalovaného v 2. rade, ktorú súd vyhodnotil v odsekoch 107. a 109. prvoinštančného
rozsudku, s čím sa odvolací súd stotožnil, keďže rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

48. Uvedená otázka bola posúdená ako prejudiciálna so záverom, že v čase namietaných právnych
úkonov bol C. A. ako predseda predstavenstva zapísaný v obchodnom registri, pričom vo vzťahu k

zápisom v obchodnom registri platí materiálna publicita takýchto zápisov, čo znamená, že voči tretej
osobe nemožno namietať pravdivosť zápisu, ak táto konala v dobrej viere v tento zápis. Prvoinštančný
súd ďalej uviedol, že „čo sa týka samotných tvrdení žalobcu, že predseda predstavenstva sa nestal
predsedom ani na základe rozhodnutia jediného akcionára žalovaného prijatého 13.03.2020, tu súd
poukazuje nie len na materiálnu publicitu zápisu do obchodného registra ale aj na skutočnosť, že

rozhodnutie jediného akcionára má rovnakú povahu ako uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti,
a teda platí u neho prezumpcia platnosti až dokým sa právoplatným súdnym rozhodnutím nevysloví jeho
neplatnosť, pričom platnosťou uznesenia valného zhromaždenia ako aj rozhodnutia jediného akcionára
sa nemôže súd zaoberať ako predbežnou otázkou, rovnako nad rámec predmetu konania by bolo
skúmanie akcionárskej štruktúry žalovaného.“

49. S uvedeným právnym názorom sa tunajší súd stotožňuje, a preto predmetné kúpne zmluvy (uzavreté
žalovaným v 2. rade pred kúpnou zmluvou zo dňa 12.12.2024) považoval za platne uzavreté, a tiež
akceptoval vyjadrenie žalovaného v 2. rade k žalobe v tomto konaní.50. Súd dodáva, že by bolo v rozpore s princípom právnej istoty, ak by tunajší súd (ktorého sa stal
Okresný súd Piešťany súčasťou) posúdil uvedenú predbežnú otázku odlišne. Podporne súd poukazuje

na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/7/2023-213 zo dňa 23.01.2024. Avšak, ako už súd
uviedol, posúdenie tejto otázky nemohlo mať vplyv na rozhodnutie tunajšieho súdu v tomto konaní.

51. Hoci žalovaní v konaní tvrdili účelovosť žaloby žalobcu, neuviedli ani nepreukázali žiadne také
okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že v prípade podanej žaloby ide o konanie žalobcu v rozpore

s dobrými mravmi, ktorému by nemala byť poskytnutá právna ochrana (§ 3 ods. 1 OZ).

52. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ zakazuje taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami
demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti.
Pri premietnutí do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť,
vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a

únosnosti. Nie je vylúčené odopretie právnej ochrany právu uplatnenému v rozpore s podmienkami
uvedenými v § 3 ods. 1 OZ, avšak použitie nápravného prostriedku dobrých mravov podľa § 3 ods. 1
OZ predstavuje krajné riešenie za účelom zaistenia potrebnej väzby medzi normami písaného práva a
základnými mravnými a etickými normami spoločnosti (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
8Cdo/439/2014 zo dňa 27.01.2016).

53. Nebolo tvrdené ani preukázané, že by žalobca s predajom podielu žalovanému v 2. rade súhlasil
alebo že by sa žalobca výslovne vzdal svojho predkupného práva, v ktorom prípade by bolo možné
považovať žalobu za rozpornú s dobrými mravmi (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČT sp.zn.
22 Cdo 446/2002 zo dňa 13.05.2003). Ustanovenie § 140 OZ je totiž ustanovením dispozitívnym a

spoluvlastníci sa od neho po dohode môžu odchýliť, a preto predkupné právo zaniká aj v prípade, že
spoluvlastník vie o zamýšľanom predaji podielu druhého spoluvlastníka inej osobe a dá nepochybne
najavo, že sám o kúpu nemá záujem a že s predajom súhlasí. O takúto situáciu však v tomto
konaní nešlo, a preto žaloba žalobcu je oprávneným prostriedkom nápravy porušenia predkupného
práva zo strany žalovaného v 1. rade, resp. realizáciou jeho oprávnenia spojeného s podielovým

spoluvlastníctvom nehnuteľností.

54. Keďže žalovaný v 1. rade nerešpektoval zákonné predkupné právo žalobcu a svoj podiel
k nehnuteľnostiam previedol na inú než blízku osobu (žalovaného v 2. rade) bez toho, aby ho predtým
reálneponúkolžalobcoviakospoluvlastníkovi,azároveňsažalobcadovolalrelatívnejneplatnostikúpnej

zmluvy v znení jej dodatku č. 1, pričom žaloba nie je v rozpore s dobrými mravmi, súd žalobe vyhovel a vo
výroku I. rozsudku určil, že Kúpna zmluva zo dňa 12.12.2024, v znení dodatku č. 1 zo dňa 16.12.2024,
je neplatná.

55. Z dôvodu, že žalobca sa dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v znení jej dodatku, nastáva

stav, ako keby k uvedenému právnemu úkonu nedošlo, t.j. dochádza k navráteniu veci do pôvodného
stavu („restitutio in integrum“). Súd dodáva, že pokiaľ o vzťah medzi žalovanými v 1.-2. rade týkajúci sa
vrátenia kúpnej ceny, ide o nárok výlučne medzi nimi a tento nie je predmetom tohto konania.

56. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

59. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník. (2)

60. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol konaní plne úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcuvoči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na náhradu účelne vynaložených trov konania
v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Žalovanými pritom neboli tvrdené, a súd
nezistil, také výnimočné okolnosti, ktoré by súd mohol považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré by žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 257 CSP).

61. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).