Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 32P/93/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425201493
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rebeka Herdová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6425201493.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Rebekou Herdovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
XXX/XX, XXX XX F., t. č. G. G. XXX, XXX XX G. G., otec B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/
X, XXX XX G. I., t. č. J. X, XXX XX G. I., zastúpený: JUDr. Rudolf Fajbík, advokát so sídlom Dobšinského
14, 969 01 Banská Štiavnica, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I.MaloletédieťaA.B.,nar.XX.XX.XXXX,sa zveruje dostriedavejosobnejstarostlivostiobochrodičov
v týždenných intervaloch a to tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy od

nedele nepárneho kalendárneho týždňa od 17:00 hod., kedy si maloletého prevezme v mieste bydliska
matky, do nedele nasledujúceho kalendárneho týždňa do 17:00 hod. a matka bude zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletého vždy od nedele párneho kalendárneho týždňa od 17:00 hod., kedy si
maloletého prevezme v mieste bydliska otca, do nedele nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa
do 17:00 hod.

II. Každý z rodičov sa z a v ä z u j e v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti

druhého rodiča s osobnými vecami a školskými potrebami a riadne ho na osobnú starostlivosť druhého
rodiča pripraviť.

III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. výživným v sume 150 eur mesačne, ktoré je
p o v i n n ý platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 26.06.2025.

V. Zročné výživné za obdobie od 26.06.2025 do 31.08.2025 vo výške 108,30 eura je otec p o v i n n
ý uhradiť do rúk matky do 30.09.2025.

VI. Súd u k l a d á rodičom maloletého dieťaťa výchovné opatrenie a to podrobiť sa odbornému
poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb príslušného Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny a to za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie týkajúcej sa starostlivosti o maloletého,
osvojeniasiprincípovzodpovednéhorodičovstvaaakceptovaniarolydruhéhorodičavživotemaloletého

dieťaťa, a to na obdobie 9 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 26.06.2025 sa navrhovateľka – matka
maloletého domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať a spravovať
majetok maloletého je oprávnená len matka. Otcovi žiadala uložiť povinnosť prispievať na výživu

maloletého sumou 500 eur mesačne, vždy do 9-teho dňa v mesiaci vopred na účet matky počnúc
podaním návrhu. Otcovi tiež žiadala uložiť povinnosť prispievať sumou 50 eur mesačne na osobitný
účet na tvorbu úspor pre maloletého, vždy do 9. dňa v mesiaci. Styk otca s maloletým navrhovala každý
párny víkend v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., a počas školských prázdnin
v rozsahu 3 týždňov v lete a 1 týždňa počas zimných prázdnin, vždy po vzájomnej dohode rodičov.

Otec je povinný v stanovený čas maloletého prevziať a odovzdať pred bydliskom matky. V podanom
návrhu uviedla, že rodičia dieťaťa spolu už asi 2 roky nežijú v spoločnej domácnosti a aktuálne na
základe vzájomnej dohody starostlivosť o dieťa prebieha formou striedavej starostlivosti. Starostlivosť
o maloletého nebola doteraz upravovaná súdom. Starostlivosť v súčasnosti prebieha tak, že maloletý
je jej starostlivosti od nedele do nedele a u otca od nedele večer do nedele každý druhý týždeň.
Maloletý má diagnostikovanú detskú mozgovú obrnu (DMO) a Beckwith-Wiedemannov syndróm, čo

si vyžaduje špeciálny režim, zvýšenú starostlivosť a zdravotný dohľad. Zároveň má výrazné problémy
so zrakom. Vyžaduje pravidelné odborné cvičenia zamerané na zrak, motoriku, reč aj celkovú stavbu
tela a pohybový aparát. Táto starostlivosť musí byť systematická a dôsledná. Otec má tendenciu
pristupovať k dieťaťu ako k zdravým rovesníkom, taktiež vo viacerých prípadoch uprednostňuje
zábavu pred liečebným režimom. Umožňuje mu hranie videohier (Playstation), nedodržiava odporúčaný

režim a počas ochorenia často zveruje starostlivosť o dieťa rodinným príslušníkom, pričom niektorí
z nich sami čelia ľahším psychickým ťažkostiam. V týchto obdobiach má dieťa povolené nadmerné
sledovanie televízie, čo je nevhodné vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav. Problémom zostáva otcov
benevolentný prístup, ktorý nedostatočne rešpektuje potreby dieťaťa vyplývajúce z jeho diagnóz. Po
skúsenosti s dohodou o striedavej starostlivosti si nemyslí, že súčasný stav je vhodný na pokračovanie

v nastavenej striedavej starostlivosti a žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti.
Zároveň bola otvorená rozumnej a pravidelnej forme kontaktu, ktorá bude zohľadňovať najlepší záujem
dieťaťa. Momentálne poberá prídavky na dieťa v sume 60 eur. Má ešte príjem zo zamestnania, kde ale
v súčasnosti má ťažšiu situáciu. Avšak snaží sa, aj vzhl'adom na jej výdavky a hypotéku zabezpečiť si
stabilný príjem a udržať prácu, aby mohla zabezpečiť synovi plnohodnotnú starostlivosť. Vlastní byt, na

ktorom je hypotéka, ktorú spláca mesačnou splátkou: 520 eur. Podľa jej vedomostí má otec v súčasnosti
skutočný príjem vo výške 2.000 eur. Oficiálny príjem otca predstavuje príjem vo výške minimálnej mzdy,
avšak skutočný príjem je značne vyšší vzhľadom na činnosť, ktorú vykonáva - stavbár. Otec mal. nemá
žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Otec býva v prenájme za nájomné vo výške 400 eur, je vlastníkom
osobnéhomotorovéhovozidla(SUV),jevlastníkompozemku,kdestavia.Okremtohouhrádzaspotrebný

úver vo výške 220 eur mesačne. Vie, že otec sporí sebe aj maloletému po 50, občas 100 eur. Navrhla,
aby súd určil otcovi maloletého výživné vo výške 500 eur mesačne, splatné vždy do 9. dňa v mesiaci
vopred na účet matky vedený v banke. Otec v súčasnosti prispieva nepravidelne na dieťa sumou 100
eur mesačne, a to bez rozhodnutia súdu na základe vlastného uváženia. Tieto finančné prostriedky
doteraz využila párkrát vo výnimočných prípadoch, keď bola vo finančnej tiesni. Inak ich pravidelne

odkladá dieťaťu na sporenie prostredníctvom trvalého príkazu. Vzhľadom na špeciálne potreby dieťaťa
(zdravotné pomôcky, odborné terapie, vyšetrenia, strava, doprava na vyšetrenia, lieky a iné výdavky)
považovala navrhovanú sumu výživného za primeranú. Rovnako vzhľadom na reálny príjem otca, ako
aj vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletému sporí, považovala za možné, aby prispieval aj na
vytváranie úspor pre maloletého, ktoré mu posielam z jeho príspevku sama na sporenie. Uviedla tiež,

že v minulosti nadviazala partnerský vzťah, ktorý zo začiatku ovplyvnil spôsob organizácie času s
dieťaťom. Uvedomila si, že spočiatku nie vždy správne nastavila hranice medzi potrebami dieťaťa a
novým vzťahom, čo v dieťati mohlo vyvolať zmätok. Túto chybu priznala a podnikla kroky k jej náprave. S
partnerom netvorí spoločnú domácnosť. Dieťa má k nemu pozitívny vzťah a občas trávime čas spoločne
formou výletov alebo hier. Väčšinu času však s partnerom trávi bez prítomnosti dieťaťa a vedome

uprednostňuje potreby dieťaťa pred partnerským vzťahom. Po letných prázdninách minulého roku, ktoré
strávil u starých rodičov z otcovej strany u dieťaťa zaznamenala zajakávanie. Samo jej povedalo až
tento rok, že starký na neho veľmi kričal kvôli rozbitej lampe a on sa zľakol. Túto skutočnosť oznámila
otcovi mal., no doposiaľ sa k tomu nijako nevyjadril. Namiesto snahy situáciu pochopiť alebo jej venovať
pozornosť, ju otec obvinil, že za zajakávanie môže jej rodina alebo ona sama. Nevykonal žiadne kroky

na objasnenie príčin a jeho postoj k celej veci bol ľahostajný, s vyjadrením v zmysle: ako to prišlo,
tak to aj odíde. Takýto prístup považujemza nezodpovedný. Z týchto dôvodov v minulosti vyhľadala
psychológa. Výstupy z týchto konzultácií jej však neposkytli jasný obraz o tom, ako dieťa celú situáciu
vníma, cíti a aký vplyv naň má striedavá starostlivosť či medziľudské vzťahy v jeho okolí. Otec jej priodovzdávaní častokrát maloletého odovzdal chorého, takisto počas jeho starostlivosti ju neinformuje o
zdravotnom stave maloletého. Naposledy bez jej vedomia a bez informovania a akéhokoľvek oznámenia
vzal maloletého za hranice SR, na výlet do K. A.. Vzhľadom na to, že striedavá osobná starostlivosť si

vyžaduje najmä normálnu komunikáciu medzi rodičmi, považuje takúto komunikáciu zo strany otca mal.
za nevhodnú pre striedavú osobnú starostlivosť. Rovnako je maloletý často počas času, keď má byť s
otcomustarýchrodičov-rodičovotca,prípadnesinýmiosobami,ktorésaonehostarajú.Nemáproblém,
aby syn bol so starými rodičmi počas času otca, avšak primárne má tráviť čas počas starostlivosti otec
a treba stanoviť čas so starými rodičmi primerane. Preto žiadala, aby súd v prípade, že to uzná za

potrebné, zabezpečil odborné psychologické posúdenie dieťaťa, ktoré by zohľadnilo jeho aktuálny stav,
vnímanie rodinnej situácie a vzťahov.

2. K podanému návrhu sa vyjadril otec maloletého uvádzajúc, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej
domácnosti od októbra 2023 a odvtedy do súčasnosti sa o maloleté dieťa na základe dohody starajú
striedavo. Podľa názoru otca striedavá starostlivosť dva roky funguje, vyhovuje aj maloletému a nie je

žiadny dôvod zmeniť ju na inú formu. Otec má vyživovaciu povinnosť len k maloletému A.. Maloletý
má zdravotné postihnutie od narodenia, obaja rodičia tomu prispôsobili starostlivosť a jeho zdravotný
stav nijako nebráni striedavej osobnej starostlivosti. Bydlisko rodičov, ich zamestnanie a zdravotný
stav, školská dochádzka maloletého (dochádza školským autobusom do ZŠ s MŠ v I. G.), všetky
okolnosti umožňujú bezproblémovú realizáciu striedavej osobnej starostlivosti. Otec plne spolupracuje

s ošetrujúcimi lekármi i pedagogickým personálom, ktorý sa o maloletého stará v materskej škole a je
spôsobilý o dieťa sa starať a vychovávať ho. Otec poprel tvrdenia matky o jeho benevolentnom prístupe
a nerešpektovaní potrieb dieťaťa. Tieto sú vyslovene účelové a nezodpovedajú realite. Maloletý má
aj v súčasnosti stabilný, pokojný a pevný režim, o ktorý podľa návrhu matke ide. Skutočným motívom
na zmenu starostlivosti je motív finančný. Matke totiž skončil nárok na rodičovský príspevok, ktorý

poberala do dosiahnutia veku maloletého 6 rokov, k čomu došlo 04.06.2025. Otec sa nikdy nebránil
plateniu výživného, aj keď sa realizovala striedavá starostlivosť a matka poberala rodičovský príspevok
a súčasne pracovala a mala mzdu. Takisto poberala prídavok na dieťa i daňový bonus. Do súčasnosti
platil otec výživné 100 eur mesačne matke maloletého pravidelne. Menej alebo nič nezaplatil iba
vtedy, keď si matka vzala spoločné veci v zodpovedajúcej hodnote, alebo ak mal syna celý mesiac.

V súhrne tak zaplatil od októbra 2023 do podania návrhu matkou, teda za cca 21 mesiacov sumu
2.058,90 eura. Okrem toho synovi sporí po 50 eur mesačne, ak mu to finančná situácia dovolí. Otec je
zamestnaný na čiastočný úväzok, popritom si zarobí aj príležitostne a pomáha rodičom pri postupnej
a dlhodobej rekonštrukcii ich nehnuteľností. Za posledných 12 mesiacov dosiahol čistý príjem cca
1.700 eur mesačne. Otec býva v prenajatom trojizbovom byte, kde predtým bývali aj spolu s matkou a

maloletým. Na základe ústne uzavretej zmluvy s vlastníkom platí mesačné nájomné spolu s energiami
vo výške 450 eur. Otec vlastní poľnohospodárske pozemky v k.ú. G., ktoré kúpil ešte pred rozchodom
s matkou maloletého a boli vtedy v zanedbanom stave. Postupne ich čistí so zámerom vybudovať
tam záhradu na rekreáciu. Nachádza sa na nich len plechová búda, žiadna stavba. Chodia tam aj
s maloletým synom opekať. Otec vlastní asi 5 rokov aj osobné motorové vozidlo značky L. M., rok

výroby 2008, ktoré môže mať v súčasnosti hodnotu 3-4 tisíc eur. Na základe uvedených skutočností
otec maloletého nesúhlasil s návrhom matky a navrhol súdu, aby zveril maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti v týždenných intervaloch od nedele do nedele, ktorá trvá už dva roky. Takisto nesúhlasil
s tým, aby maloletého v bežných veciach zastupovala a jeho majetok spravovala iba matka. Navrhol,
aby maloletého v bežných veciach zastupovali a spravovali jeho majetok obaja rodičia. Vo všeobecnosti

však možno konštatovať, že matkou navrhnuté bežné výživné 500 eur mesačne je neprimerane vysoké
a popri ňom určiť aj povinnú tvorbu úspor je takisto neprimerané. Otec maloletého je obyčajný robotník
a jeho príjem zďaleka nie je istý.

3. Dňa 04.08.2025 sa v predmetnej veci uskutočnilo informatívne stretnutie rodičov (ďalej len „ISR“) na

Okresnom súde Žiar nad Hronom za účelom uzatvorenia rodičovskej dohody týkajúcej sa rodičovských
práv a povinností k maloletému. Na tomto stretnutí však k uzatvoreniu rodičovskej dohody nedošlo.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 04.09.2025. Na pojednávaní navrhovateľka doplnila, že
nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou z toho dôvodu, že maloletý nie je celý čas starostlivosti

otca, ale väčšinu času je v starostlivosti jeho starej matky a iných rodinných príslušníkov, ktorí sa o
neho starajú nad mieru primeranú. Mala za to, že striedavá osobná starostlivosť neplní účel, pretože sa
o maloletého nestará otec, ale iné osoby. Maloletý budúci rok nastúpi do školy, kedy bude potrebovať
stabilný režim. Zo správy školského zariadenia vyplýva, že maloletý sa zajakáva už približne druhýrok. Uviedla tiež, že otec s maloletým často hráva hry na Playstation, bagatelizuje zdravotný stav
maloletého a nedbá o lekárov maloletého. V súčasnosti je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce,
dávka v nezamestnanosti jej ešte nebola vymeraná. Jej priemerný mesačný príjem v predošlej práci bol

približne 1.000 eur mesačne s výnimkou mesiacov február a marec 2025, kedy bola dva mesiace na
OČR. Predošlý pracovný pomer ukončila z dôvodu častých OČR. Rozhodne popiera, že by ukončila
pracovný pomer z dôvodu, že plánuje začať podnikať, ale súčasne uviedla, že v skutočnosti plánuje
začať podnikať. Posledná mzda za mesiac júl 2025, ktorá jej bola poskytnutá zo strany zamestnávateľa
obsahovala trojmesačné odstupné, bola vo výške približne 3.800 eur. Úver, ktorý spláca bol braný

za účelom zabezpečenia nehnuteľnosti na bývanie. Úspory má vo výške 1.600 eur formou cenných
papierov. Komunikácia s otcom nie je dobrá, komunikujú však pravidelne. Otca neoboznamuje s
výsledkami vyšetrení lekárov s maloletým dieťaťom, ani s odporúčaniami lekárov, čaká kedy sa otec
sám opýta a informuje ohľadne zdravotného stavu maloletého.

5. Otec na pojednávaní doplnil, že nie je vôbec pravda, že sa o maloletého starajú len jeho starí rodičia,

pokiaľ ho má vo svojej starostlivosti. Je pravda, že starí rodičia maloletého prevezmú zo školského
autobusu o 15:30 a sú s ním do 17:00, kým on príde z práce, potom však maloletého vyzdvihne u svojich
rodičovavezmehodomov.Spoločnýčassmaloletýmtráviatak,žeponávratezoškolymaloletémupustí
rozprávku, kým sa osprchuje a pripraví večeru, potom sa následne spolu najedia, hrajú sa spolu hry ako
pexeso, karty, okúpu a idú spať. Playstation hrávajú len jednu hodinu a to približne každý druhý deň, aj

to nie je pravidlom, niekedy aj dlhšie nehrajú. Uviedol, že maloletý pozerá televíziu denne maximálne pol
hodinu. Ohľadne bytových a príjmových pomerov uviedol, že býva v trojizbovom byte spolu s maloletým.
Jeho príjem je oficiálne 265 eur, ale pracuje formou brigád, pričom jeho mesačný zárobok je približne
1.700 eur. Tieto finančné prostriedky však súdu nevie žiadnym spôsobom zdokladovať, nakoľko ich
dostáva na ruku. Disponuje úsporami na dôchodok vo výške 3.500 eur a takisto sporí maloletému, sú

tam aktuálne úspory rovnako 3.500 eur. Čo sa týka nehnuteľného majetku, disponuje pozemkom v G.,
jednásaovinicuatrvalýtrávnatýporast.Natomtopozemkuvšakničnestavia,nemádôvodniečostavať.
Úver, ktorý spláca, bol braný na refinancovanie predošlých záväzkov, vyplatenie auta a zakúpenie tohto
pozemku. S maloletým chodí k lekárom a to k očnej a do ortopedickej ambulancie a takisto k zubárovi a
neurologičke, vždy o vyšetreniach a výsledkoch vyšetrení informuje matku. Doteraz si plnil vyživovaciu

povinnosť vo výške 100 eur mesačne, pričom tieto prostriedky slúžili na zaplatenie škôlky, autobusu a
stravy v škôlke. Rovnako sa podieľal aj na mimoriadnych výdavkoch, napríklad na okuliaroch, keď sa
maloletému zlomia, v takom prípade ich hradí on. S matkou komunikujú predovšetkým v nedeľu, kedy si
odovzdávajú maloletého, táto komunikácie je normálna. Uviedol, že pokiaľ sa pýtal na výsledky vyšetrení
matky, tá mu len odpovedala, že výsledky dopadli dobre. Zdôraznil, že vie ako cvičiť s maloletým

dieťaťom, cvičí s ním približne každý druhý deň, dlho to však netrvá 5 až 10 minút, pretože potom to
už maloletého nebaví. Čo sa týka zajakávania uviedol, že všimol si, že maloletý sa začal najprv koktať.
Potom po dvoch mesiacoch s tým prestal, následne sa začal zajakávať. Mal za to, že nezáleží na
dôvode, pre ktorý sa začal zajakávať, dôležité je, že toto jeho zajakávanie sa rieši. S maloletým cvičí
dýchajúce cvičenia na zajakávanie, pričom uviedol, že napríklad tou formou, že na jeden výdych má

maloletý povedať jednu celú vetu a má klásť dôraz na sykavky.

6. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd podanému návrhu nevyhovel návrhu, pretože je potrebné, aby
bol maloletý v rovnocennom kontakte ako doposiaľ s obidvomi rodičmi a pokračovala striedavá osobná
starostlivosť oboch rodičov o maloleté dieťa. Je v záujme maloletého stabilné výchovné prostredie a

zmeny v živote maloletého by boli zaťažujúce, ak by došlo k zmene starostlivosti o maloleté dieťa.

7. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a listinými dôkazmi nachádzajúcimi sa
v spise, a to rodný list maloletého č. l. 9, vyjadrenie ZŠ maloletého č. l. 50, výpis z účtu č. l. 51, 52,
pracovná zmluva č. l. 53, výplatné pásky č. l. 55 až 57, výpis z katastra nehnuteľností č. l. 58, správa

Úradu práce zo šetrenia pomerov č. l. 69, vyjadrenie bývalého zamestnávateľa matky č. l. 25, výplatné
pásky matky č. l. 26 a 27, oznámenie Okresného riaditeľstva PZ č. l. 34, 35, 36, oznámenie Úradu práce
č. l. 38, vyjadrenie ošetrujúcej lekárky maloletého č. l. 90. Súd tiež oboznámil s vykonanými lustráciami
v Sociálnej poisťovni a lustráciami bankových účtov rodičov.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. Rodičia maloletého spolu
nežijú v jednej domácnosti od októbra 2023. Do podania návrhu sa vedeli dohodnúť na výkone
rodičovských práv a povinností, ktorý prebiehal na základe ich dohody o striedavej osobnej starostlivosti
o maloletého v týždenných intervaloch od nedele do nedele, pričom otec prispieval do rúk matky napotreby maloletého dobrovoľne sumou 100 eur mesačne. Matka maloletého podala na súd návrh na
zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti majúc za to, že striedavá osobná starostlivosť nie je
v záujem mal. dieťaťa. Otec maloletého navrhoval ponechať striedavú osobnú starostlivosť popierajúc

tvrdenia matky o jeho benevoletnom prístupe, či nedostatočnej starostlivosti o maloletého.

9. Z predloženej správy ÚPSVaR o šetrení pomerov vyplynulo, že matka spolu s maloletým dieťaťom
býva v trojizbovom byte, v ktorom má maloleté dieťa samostatnú detskú izbu. Maloleté dieťa má v
detskej izbe dostatok priestoru na vzdelávanie, odpočinok a hry. Pri šetrení v domácnosti matky neboli

zistené žiadne nedostatky. Matka je zamestnaná na pracovnú zmluvu v spoločnosti 365 bank, a.s.
Matka uviedla, že pracovný pomer v spoločnosti ukončuje k 07/2025, potom sa bude hlásiť do evidencie
úradu práce, a začať podnikateľskou činnosťou, na čo by chcela požiadať aj príspevok na podnikanie.
Ďalej matka poberá aj daňový bonus, prídavok na dieťa a rodičovský príspevok na maloleté dieťa do
6 roku veku. Maloleté dieťa navštevuje materskú školu v I. G., v ktorej s ním pracuje pridelený školský
asistent. V rámci materskej škôlky maloleté dieťa navštevuje futbalový a jazdecký krúžok. Rodičia s

maloletým dieťaťom navštevujú logopéda v G. I., každého pol roka očné vyšetrenie. Ku komunikácii
s otcom uviedla matka, že prebieha len ohľadom maloletého dieťaťa prostredníctvom SMS správ. Od
odchodu zo spoločnej domácnosti sa matka vyjadrila, že funguje stretávanie maloletého dieťaťa na
forme striedavej starostlivosti v týždenných intervaloch od nedele do nedele. K stretnutiam otca s
maloletým dieťaťom sa matka vyjadrila, že otec má benevolentný prístup k výchove, ktorý považuje

za nedostatočne rešpektujúci potreby dieťaťa vyplývajúce z jeho diagnóz. ÚPSVaR Banská Štiavnica
vykonal pohovor s otcom maloletého dieťaťa, ktorý k návrhu uviedol, že čo sa týka zverenia maloletého
dieťa do osobnej starostlivosti matky, ako aj s úpravou stretávania s maloletým dieťaťom, s takouto
úpravou nesúhlasí. Otec prejavil záujem o uzavretie rodičovskej dohody ohľadom striedavej osobnej
starostlivosti o maloleté dieťa, ktorá prebieha od roku 2023, ako opustil spoločnú domácnosť. Čo sa týka

výživného sa otec vyjadril, že matke doteraz platí pravidelne výživné v sume 100 eur mesačne. Otec
spolu s maloletým dieťaťom bývajú v trojizbovom byte, v ktorom má maloleté dieťa samostatnú detskú
izbu na hranie. Maloleté dieťa má v nej dostatok priestoru na vzdelávanie, odpočinok a hry. Otec uviedol,
že v spálni maloleté dieťa spáva na spoločnej manželskej posteli. Pri šetrení v domácnosti otca neboli zo
strany ÚPSVaR Banská Štiavnica zistené žiadne nedostatky. Otec je zamestnaný na čiastočný úväzok

v spoločnosti A., E., pričom jeho priemerný mesačný zárobok za posledných 12 mesiacov je 1.700 eur.
V zamestnaní má denný trojhodinový pracovný čas. Názor maloletého dieťaťa bol zisťovaný úradom
práce, ktorý vykonal pohovor s maloletým dieťaťom s prihliadnutím na jeho vek a rozumovú vyspelosť
v domácnosti otca, bez jeho prítomnosti. Maloletý A. na vhodne položené otázky s prihliadnutím na
jeho zdravotný stav uviedol, že má rád oboch rodičov a uvedomuje si, že ocino býva na inej adrese a

mamina býva na inej adrese. K stretávaniu maloleté dieťa uviedlo, že s ocinom sa hrajú, keď sú spolu
trávia čas a majú rôzne voľnočasové aktivity. Taktiež s maminou rád trávi čas rôznymi aktivitami. Na
základe uvedených skutočností úrad odporučil súdu, s prihliadnutím na to, že maloleté dieťa vyrastá v
rovnocennom kontakte s obidvoma rodičmi a striedavá osobná starostlivosť prebieha od októbra 2023,
aby rodičov na informatívnom stretnutí viedol k uzavretiu rodičovskej dohody. Úrad práce poukázal na

skutočnosť, že pre maloleté dieťa v jeho veku je potrebné, aj do budúcna, stabilné výchovné prostredie,
zmeny v živote maloletého dieťaťa sú zaťažujúce, pretože má zaužívaný pravidelný režim stretávania
sa s obidvoma rodičmi.

10. Z potvrdenia od zamestnávateľa a mzdových listov navrhovateľky vyplýva, že k 31.07.2025 ukončila

pracovný pomer dohodou, pričom jej priemerný mesačný príjem bol za rok 2024 vo výške cca 917 eur
mesačne, za obdobie 5/2024 - 4/2025 vo výške cca 673 eur s tým, že navrhovateľka mesiace 2/2025
a 3/2025 nepracovala, bola na OČR s maloletým, kedy poberala sociálnu dávku za ošetrovanie chorého
člena rodiny. Posledná mzda matky za mesiac 7/2025 bola vo výške cca 3.800 eur (vymeriavací základ
5.7581,11 eura). Matka počas výkonu práce poberala daňový bonus vo výške 100 eur mes. (zarátaný

vpriemernommesačnompríjme)apoberáprídavoknamaloletédieťa60eurmes.ZpotvrdeniaÚPSVaR
vyplýva, že navrhovateľka do 6/2025 poberala rodičovský príspevok vo výške 482 eur mesačne.
Aktuálne je matka evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, dávka v nezamestnanosti
jej ešte nebola vymeraná. Matka býva v trojizbovom byte spolu s maloletým, mesačné výdavky uviedla
nasledovné: úver 520 eur (120 + 399), elektrina 25 eur, platby za byt 130 eur, strava 110 eur, sporenie

130 eur, TV + internet 65 eur, hygiena 45 eur, PHM 130 eur, PZP 101 eur ročne, poistenie bytu 83 eur
ročne, servis auto 400 eur ročne.11. Z potvrdenia od zamestnávateľa a mzdových listov otca vyplýva jeho priemerný čistý príjem vo výške
240-260 eur mesačne. Otec oficiálne pracuje len 3h denne. Otec pred súdom priznal, že pracuje formou
brigád ako stavbár, pričom zarobí v priemere 1.700 eur v čistom mesačne. Tento príjem však nemal ako

súdu zdokladovať, pretože mu platia na ruku v hotovosti. Matka potvrdila, že otec zarobí do 2.000 eur
mesačne. Z potvrdenia ÚPSVaR vyplýva, že otec nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. Otec býva
v trojizbovom byte spolu s maloletým, mesačné výdavky uviedol nasledovné: 450 eur nájom, 219 eur
úver + 20 eur poistenie, televízia + internet + telefón 70 eur, PHM 100-150 eur, strava 300-350 eur,
hygiena 30 eur, oblečenie 40 eur, šport 20 eur.

12. Maloletý A. je navštevuje ZŠ v I. G., má 6 rokov a od septembra 2026 bude žiačkom prvého ročníka
základnej školy. Matka výdavky na maloletého vyčíslila nasledovne: strava 110 eur, lieky + vitamíny
40+35 eur, škôlka 65 eur (10 triedny fond, 20 autobus, 5 jazdenie), ošatenie 30 eur, výlety, hračky 70
eur, sporenie 100 eur, logopédia 40 eur, drogéria 10 eur, zdravotné pomôcky 150 eur ročne, okuliare
140 eur ročne, školské stravovanie 124 eur ročne, ZRPŠ 40 eur ročne.

13. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom

sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality

a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

15. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 37 ods. 2 psím d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť

podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Z ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej

osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, sú: a) jednoznačný záujem
dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, b) lepšia možnosť zaistenia
potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného
z rodičov, c) spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, d) záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť
o dieťa (predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o

osobnú starostlivosť, teda, že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), e) súhlas aspoň jedného z rodičov
so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

25. Po oboznámení sa s podaným návrhom ako i obsahom spisu má súd za to, že treba primárne
vychádzaťztoho,žejevzáujmedieťaťa,abybolovstarostlivostiobochrodičov,pokiaľsúobajaspôsobilí

dieťa vychovávať a majú o jeho výchovu záujem. V danom prípade sú vyššie uvedené predpoklady
pre striedavú osobnú starostlivosť o maloletého podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine splnené, keďže
obaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o maloletého a sú spôsobilí ho vychovávať. Obaja
rodičia majú zabezpečené bytové a sociálne pomery pre riadnu starostlivosť o maloleté dieťa a pri
šetrení v domácnostiach rodičov neboli zistené žiadne nedostatky v aktuálnej starostlivosti o maloleté

dieťa. V konaní bolo zistené, že aj dieťa má k obom rodičov kladný citový vzťah a je k nim citovo
viazané. Z uvedeného tak vyplýva aj záujem dieťaťa na striedavej osobnej starostlivosti, ktorý sa
pretavuje vo vytvorení podmienok na rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi s ohľadom na
dostatočne zabezpečenú úroveň starostlivosti oboch rodičov o dieťa (ako definuje záujem dieťaťa v čl.
5 písm. a) a h) Zákona o rodine). Rovnako sú zaistené potreby maloletého dieťaťa pokiaľ ide o jeho

duševné či fyzické potreby, keď u oboch rodičov má vytvorené zázemie, zabezpečené bývanie, návštevu
školského zariadenia, či záujmovú činnosť za účelom rozvoja vlôh dieťaťa, čím je naplnený aj ďalší
atribút najlepšieho záujmu dieťaťa podľa čl. 5 písm. f) Zákona o rodine. Dieťa má právo, aby dôsledky
rozpadu vzťahu jeho rodičov ho zasiahli čo najmenej. Pokiaľ preto má dieťa niesť čo najmenšie dôsledky
rozpadu vzťahu rodičov a mať rovnocenný vzťah s oboma rodičmi, musia obaja rodičia prispôsobiť svoje

povinnosti a potreby v prospech záujmu maloletého dieťaťa na rovnocennom styku s oboma rodičmi,
ktorý mu zabezpečuje inštitút striedavej osobnej starostlivosti. Silný citový vzťah maloletého k obom
rodičom je nepopierateľný, maloletý je zvyknutý na starostlivosť zo strany oboch rodičov v rovnakom
rozsahu, pričom žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené, obaja rodičia majú
vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletého a majú záujem ho

vykonávať. Z tohto dôvodu možno dospieť k záveru, že obaja rodičia zvládajú svoju rodičovskú úlohu,
žiadne závažné dôvody proti zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti neboli zistené.
Rovnakomaloletédieťaprirozhovoreskolíznouopatrovníčkounepriamovyjadrilozáujemvpokračovaní
striedavej osobnej starostlivosti a rovnomernom trávení času s oboma rodičmi. Aj školské zariadenie
maloletého potvrdilo doteraz bezproblematicky fungujúcu striedavú starostlivosť, pričom maloletý bol

vždy emocionálne stabilizovaný, vnímavý, socializoval sa a komunikoval bez problémov.

26. Ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o zverení dieťaťa
do výchovy rodičov sledoval predovšetkým jeho záujem s ohľadom na jeho citové väzby, vývinovépotreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a tiež schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pritom dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov

nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá sleduje boj o dieťa. Súd nesmie na
spôsob výchovy striedavou osobnou starostlivosťou rezignovať, ak jeden z rodičov s týmto spôsobom
výchovy nesúhlasí, a preto je daný dôvod zaoberať sa dôvodmi, na ktorých je nesúhlas druhého
rodiča so striedavou starostlivosťou vybudovaný. Súd v súlade s uvedeným názorom dôsledne zvážil
dôvody nesúhlasu matky so striedavou osobnou starostlivosťou, pričom dospel k záveru, že tieto

nie sú dôvodné. Matka odmietala striedavú osobnú starostlivosť predovšetkým z dôvodu, že osobnú
starostlivosť o maloletého u otca vykonávajú jeho rodičia alebo iní rodinný príslušníci. Tu je potrebné
zdôrazniť, že skutočnosť, že otcovi so starostlivosťou o maloletého pomáhajú jeho rodičia nie je žiadnym
negatívom alebo prekážkou v osobnej starostlivosti otca. Pomoc rodičov pri výchove detí je bežným
prejavom v spoločnosti, pričom je všeobecne známe, že v takom prípade má maloleté dieťa vybudované
silné citové väzby aj s týmito osoba, je začlenené do rodiny a vyrastá ako súčasť stabilnej rodiny,

čo je len prínosom pre maloleté dieťa. V danej veci rodičia otca pomáhajú otcovi so starostlivosťou
o maloletého, ale rozhodne nie v rozsahu v akom sa snažila navrhovateľka predostrieť pred súdom -
akoby sa o maloletého starali výlučne len jeho starí rodičia, nie otec. Uvedené tvrdenia boli zo strany
navrhovateľky uvádzané účelovo s cieľom navodiť dojem, že sa otec o maloletého riadne nestará.
Opak je však pravdou, čo potvrdil aj sám kolízny opatrovník, že otec vykonáva riadnu starostlivosť

o maloletého. Otec súdu bližšie upresnil, že maloletý je so starými rodičmi v čase medzi 15.30 hod., keď
ho stará matka vyzdvihne zo školského autobusu, do 17.00 hod., kým otec skončí v práci a maloletého si
u rodičov vyzdvihne. Takáto výpomoc starých rodičov v žiadnom prípade nemôže byť pričítaná na strane
otca ako neschopnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého, ani byť posudzovaná v rozpore so
záujmom maloletého dieťaťa. Právny zástupca otca pred súdom správne poukázal na skutočnosť, že

starý otec maloletého pracuje na týždňovky v K. a stará matka maloletého je tiež zamestnaná na trvalý
pracovný pomer, preto ani nie je objektívne možné, aby vykonávali starostlivosť o maloletého nepretržite
a nahrádzali starostlivosť otca. Ďalším dôvodom, pre ktorý matka odmietala striedavú starostlivosť je
benevolentný prístup otca k zdravotnému stavu maloletého. Takýto prístup otca pred súdom nebol
preukázaný, keď obaja rodičia potvrdili, že otec s maloletým chodí k zubárovi, neurológovi, ortopédovi,

či logopédovi. Je zrejmé, že otec sa o zdravotný stav maloletého zaujíma, nebagatelizuje jeho vážnosť.
Skutočnosť, že otec sa snaží k maloletému pristupovať spôsobom, aby maloletý nemal pocit, že je iný,
že sa s maloletým hrá Playstation, dovolí mu sledovať televíziu, toto nie je prejavom benevolentného
prístupu otca, ale prejavom toho, že otec sa snaží k maloletému pristupovať obdobným spôsobom ako
ku zdravému dieťaťu, aby nemal pocit, že je postihnutý, resp. iný ako ostatné maloleté deti. Otec vedel

súdu presne popísať logopedické cvičenia s maloletým, uvádzal, že s ním cvičí pravidelne, každý druhý
deň 5 – 10 minút, kým to maloletého neprestane baviť. Nemožno teda považovať tvrdenie matky, že
otec necvičí s maloletým, zanedbáva jeho zdravotný stav, či bagatelizuje jeho stav, za pravdivé. To,
že otec maloleté dieťa nechá sledovať televíziu v primeranom rozsahu (30 min. denne) a programy
vhodné pre mal. deti (rozprávky), nie je nič nevhodné pre maloletého A., a to aj pri uvážení jeho

zdravotného stavu. Rovnako hranie Playstation nie je v rozpore so zdravotným stavom maloletého,
keď ten ju hráva s otcom len každý druhý deň, nepravidelne, v obmedzenom rozsahu (hodinu) a hry,
ktoré sú primerané jeho veku. Aj maloleté deti potrebujú istú formu zábavy a oddychu od každodenných
povinností spojených s návštevou školského zariadenia, chcú sa zahrať aj mobilné alebo počítačové
hry, čo je spojené s dnešnou modernou dobou. Pokiaľ im to je umožnené v primeranom rozsahu, nemá

to žiadny negatívny vplyv na ich vývoj. Navrhovateľka pred súdom zdôrazňovala, že dioptrie maloletého
sa za posledné dva roky zhoršili, čo pripisovala častému sledovaniu televízie a telefónu maloletým.
Vzhľadom na problémy maloletého so zrakom, je nemožné bez lekárskeho posudku alebo ďalších
odborných vyjadrení konštatovať, že zhoršené dioptrie sú jednoznačne dôsledkom toho, že maloletý
sleduje televíziu alebo mobil. Navrhovateľka súdu neuvádzala, že by sa očný lekár maloletého vyjadril

v tomto smere, ani o tom nepredložila žiadny dôkaz. Súd opätovne zdôrazňuje, že otec vyvrátil tvrdenia
matky, že by maloletý často a vo veľkom množstve sledoval televíziu a mobil, otec má pod dozorom
a pod kontrolou čas, ktorý maloletý strávi pred televíziou alebo na mobile, resp. Playstation. Navyše
matka sa v domácnosti otca nenachádza, ani v domácnosti starých rodičov, preto objektívne nepozná
dobu ako dlho maloletému dovolia sledovať televíziu alebo telefón, týmito informáciami disponuje len

podľa toho, čo jej uvedie maloletý, ktorý je ešte nízkeho veku, aby vedel matke objektívne povedať
ako dlho sledoval televíziu a ako dlho bol na mobile, a či je tomu tak každý deň. Súd zdôrazňuje, že
rozdiely vo výchove rodičov sú prirodzené a nemožno vyžadovať od otca, aby vychovával maloletéhorovnakýmspôsobomakomatka,umožnilmusledovanietelevízie,mobiluvrovnakomrozsahuakomatka
a podobne. Je potrebné si uvedomiť, že výchova oboch rodičov nikdy nebude úplne rovnaká.

27. Pokiaľ navrhovateľka pred súdom namietala, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme
maloletého dieťaťa, pretože dieťa nebude mať stabilný režim, v tejto súvislosti súd uvádza, že
v súčasnosti je maloletý zvyknutý na striedavú starostlivosť oboch rodičov a má vytvorený stabilný
systém fungovania a stabilné výchovné prostredie u oboch rodičov. Maloletý ma zaužívaný pravidelný
režim fungovania a stretávania sa s oboma rodičmi, pričom tento môže pokračovať aj v prípade, keď

nastúpi na základnú školu. Súd sa v tomto závere stotožňuje s kolíznym opatrovníkom a rovnako
aj zhodne s vyjadrením kolízneho opatrovníka zdôrazňuje, že práve zmena zo striedavej osobnej
starostlivosti na starostlivosť len jedného rodiča by priniesla do života maloletého zmenu, ktorá je pre
maloletého zaťažujúca. Súd tiež dopytoval ošetrujúcu lekárku maloletého ohľadne jeho zdravotného
stavu a či v poslednom období došlo k zhoršeniu zdravotného stavu maloletého, pričom ošetrujúca
lekárka neindikovala žiadne zhoršenie zdravotného stavu maloletého, ani nekonštatovala žiadne

okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti. Práve naopak
poukázala na to, že maloletý vyžaduje neustálu starostlivosť (24/7). V tejto súvislosti súd poukazuje na
to, že pokiaľ matka žiadala zverenie maloletého do jej výlučnej osobnej starostlivosti, pričom maloletý si
vyžadujeneustálustarostlivosť,súduniejezrejmé,akobychcelamatkazabezpečovaťtútostarostlivosť,
keď plánuje začať podnikať, pričom je všeobecne známe, že podnikanie a rozbehnutie podnikania si

vyžaduje viac času ako chodiť do zamestnania 8 hodín denne. Rovnako matka uvádzala, že má priateľa,
s ktorým sa stretáva väčšinu času bez maloletého, tu súdu tiež nie je zrejmé, ako by fungoval tento
partnerský vzťah matky, keď maloletý si vyžaduje nepretržitú starostlivosť, akým spôsobom by matka
zosúladila partnerský vzťah s výlučnou osobnou starostlivosťou o maloletého.

28. Dohovor o právach dieťaťa garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného a osobného
kontaktu s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva
v Štrasburgu zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s obidvoma rodičmi
a dostalo tak príležitosť viesť svoj vzťah s nimi, ako aj prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek
vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Najlepším záujmom maloletého nepochybne je, aby bol

predovšetkýmvstarostlivostiobidvochrodičovamalzachovanýpozitívnyaproduktívnyvzťahkobidvom
rodičom. Striedavá osobná starostlivosť v prejednávanej veci zabezpečí tiež maloletému primeraný a
rovnaký kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje traumatizáciu po rozchode rodičov, prispeje k citovej
vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju maloletého, čím nastane lepšie zaistenie jeho potrieb,
ktorý má hlboké emocionálne puto k obom rodičom. Maloletý tak bude mať zabezpečenú citovú stabilitu

vo vzťahu k obom rodičom.

29. Ďalej navrhovateľka namietala narušenú komunikácia medzi rodičmi. Tu súd uvádza, že narušená
komunikácia medzi rodičmi nie je v zásade prekážkou striedavej osobnej starostlivosti. Prirodzene,
že sledovaný cieľ v podobe striedavej osobnej starostlivosti (a jej pozitívnych účinkov pre dieťa)

možno dosiahnuť najlepšie za predpokladu kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi, avšak ak
takáto komunikácia občasne zlyháva, neznamená to bez ďalšieho vylúčenie modelu striedavej
osobnej starostlivosti rodičov o dieťa. Ústavnoprávna judikatúra zdôrazňuje potrebu aplikácie princípu
primeranosti, ale i optimalizácie za účelom dosiahnutia obidvoch legitímnych cieľov, a to striedavej
osobnej starostlivosti, ako i pozitívnej komunikácie medzi rodičmi. Ak by sa uvedené ciele postavili

proti sebe a uprednostnili jeden pred druhým, postup súdu by nebol ústavnokonformný. Znamená
to zvoliť taký výklad právnych noriem, ktorý bude predstavovať spravodlivú reguláciu vzťahov členov
rodiny. Ustanovenie § 37 Zákona o rodine ukladá súdom využívať prostriedky poskytnuté im Zákonom
o rodine (ak tak neučiní orgán sociálnoprávnej ochrany detí) a uložiť výchovné opatrenie, ak to
vyžaduje záujem na riadnej výchove maloletého dieťaťa alebo nariadiť nad výchovou maloletého dieťaťa

dohľad (vykonávaný za súčinnosti príslušných subjektov). V danej rodine medzi rodičmi neexistujú
také výrazné rozdiely medzi názormi a prístupmi rodičov, ktoré by boli prekážkou striedavej osobnej
starostlivosti. Matka sa pred súdom snažila komunikáciu s otcom maloletého predostrieť ako konfliktnú
a nedostatočnú, odporujúcu účelu striedavej osobnej starostlivosti. V tejto súvislosti súd udáva, že
komunikácia medzi rodičmi maloletého a ich vzájomný vzťah nie je vôbec natoľko problematický

a konfliktný, aby nebolo možné fungovanie striedavej osobnej starostlivosti, pokiaľ sa obaja rodičia o
takéto fungovanie a o vzájomnú starostlivosť o maloletého budú snažiť. Komunikačné problémy rodičov
súd nemal za preukázané, keď matka len pre súdom uvádzala, že komunikácia je problematická,
ale neuviedla žiadnu konkrétnu situáciu zlej komunikácie, ani o zlej komunikácii nepredložila žiadnydôkaz, naopak otec komunikáciu rodičov považoval za normálnu. Aj vzhľadom na vystupovanie rodičov
pred súdom a na informatívnom stretnutí rodičov, ako aj vzhľadom na doterajšie riadne fungovanie
striedavej starostlivosti, sa súd priklonil k tvrdeniu otca, že komunikácia rodičov nie je problematická,

a už vonkoncom nie v takej intenzite, že by striedavá osobná starostlivosť nebola realizovateľná.
Jediným problémom v komunikácii rodičov je ten, že zo strany matky dochádza k nedostatočnému
odovzdávaniu informácii o maloletom otcovi, predovšetkým čo sa týka informovania o výsledkoch
vyšetrení a odporúčaní lekárov. To, že matka otca neinformuje, resp. neinformuje dostatočne, potvrdila
sama matka na pojednávaní. Uvedené je jediným negatívom v komunikácii rodičov, ktoré však

možno odstrániť odborným poradenstvom uloženým jedným z výrokov tohto súdneho rozhodnutia. Je
paradoxné, že matka poukazovala na nedostatočnú komunikáciu s otcom, ale nakoniec na pojednávaní
priznala, že ona sama otca neinformuje o výsledkoch vyšetrení lekárov a ich odporúčaniach, prípadne
cvičeniach, ktoré je potrebné robiť, ale jednoducho čaká, kým sa otec sám na to dopytuje. Na
informatívnom stretnutí rodičov bolo rodičom ponúknuté odborné poradenstvo u psychologičky ÚPSVaR
za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, pričom bola to sama matka, ktorá odmietla toto poradenstvo,

hoci ona sama poukazovala na nedostatky v komunikácii. S prihliadnutím na uvedené súd obom
rodičom uložil výchovné opatrenie – odborné poradenstvo s cieľom rozvíjať a posilňovať u rodičov
vzájomnú toleranciu, dobrú vôľu a ochotu spolu komunikovať a spolupracovať, osvojiť si princípy
zodpovedného rodičovstva a akceptovať rolu druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa. Je v záujme
podpory riadneho fungovania režimu striedavej osobnej starostlivosti, aby rodičia podstúpili odborné

poradenstvo, ktoré prispeje k zlepšeniu komunikácie rodičov, ktorým sa rodičia naučia ako si predávať
informácie o zdravotnom stave maloletého, jeho cvičeniach a podobne. S argumentáciou matky
poukazujúcou na absenciu kvalifikovanej komunikácie predstavujúcou prekážku v striedavej osobnej
starostlivosti teda nemožno súhlasiť.

30. Komplexne vyhodnocujúc všetky námietky matky, pre ktoré nesúhlasila so striedavou osobnou
starostlivosťou a navrhovala jej výlučnú osobnú starostlivosť, súd uvádza, že tieto sú nedôvodnými
námietkami. Niektoré námietky zo strany matky boli uvádzané výlučne s cieľom spochybniť rodičovské
kompetencie otca a očierniť otca pred súdom tým smerom, že nie je schopný riadnej starostlivosti
o maloleté dieťa, jeho prístup je benevolentný. Kolízny opatrovník však v rámci šetrenia pomerov nezistil

žiadne nedostatky v jeho starostlivosti o maloletého, tieto neboli indikované ani zo strany školského
zariadenia, ani lekára. Pokiaľ matka poukazovala na zajakávanie maloletého, spätne je veľmi náročné
zistiť dôvod spustenia zajakávania, avšak podstatným v tejto situácii je, že zajakávanie maloletého bolo
podchytené a je v riešení u logopéda a taktiež školskou špeciálnou pedagogičkou. Obaja rodičia pracujú
s maloletým na odstránení zajakávania a nie je vhodné, aby sa navzájom obviňovali, kto je zodpovedný

za zajakávanie maloletého. V súvislosti s rozhodnutím o otázke striedavej starostlivosti súd odkazuje na
ustálenú rozhodovaniu prax najvyšších súdnych autorít, a to i v Českej republike, rozhodnutie ÚS SR sp.
zn. II. ÚS 361/2016, rozhodnutie ÚS ČR, sp. zn. I. ÚS 3065/2021, I. ÚS 3350/2022, II. ÚS 2082/2008.

31. Pred samotným rozhodnutím súdu vo veci samej navrhovateľka navrhovala doplnenie dokazovania

psychologickým vyšetrením maloletého. Súd predmetný návrh na doplnenie dokazovania uznesením
zamietol s tým odôvodnením, že nie je v záujme maloletého, aby bol podrobovaný psychologickému
vyšetrovaniu, keď neboli preukázané žiadne relevatné dôvody, pre ktoré by striedavá osobná
starostlivosť nebola v záujme maloletého a mala by mať čo i len potencionálne negatívny vplyv na
zdravotný stav maloletého. Na tomto závere súd zotrváva. Keďže ostatné vykonané dokazovanie

a vyhodnotenie dôkazov v ich vzájomných súvislostiach poskytlo dostatočný obraz o skutočnom stave
veci pre účely rozhodovania, nebolo potrebné ďalšie dokazovanie navrhované zo strany matky.

32. Pri striedavej osobnej starostlivosti súd čas odovzdávania maloletého upravil spôsobom akým
fungovalo odovzdávanie maloletého aj doteraz, a to v nedeľu 17.00 hod. s tým, že rodič, ktorý začína

s výkonom svojej starostlivosti, si maloletého prevezme v mieste bydliska toho rodiča, ktorý vykonával
starostlivosť počas týždňa, v nepárny týždeň v nedeľu si otec prevezme maloletého a v párny týždeň
v nedeľu si matka prevezme maloletého.

33. Súd dopĺňa, že návrh matky na zverenie maloletého do jej výlučnej osobnej starostlivosti

samostatným výrokom rozhodnutia nezamietol, pretože súd v predmetnom konaní nie je viazaný
jej návrhom na rozhodnutie (petitom) a súčasne má skúmať splnenie podmienok striedavej osobnej
starostlivosti v prípade ak obaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o maloletého. Nebol pretodaný zákonný dôvod pre formulovanie samostatného výroku rozohdnutia zamietajúceho návrh matky
na zverenie maloletého do jej výlučnej starostlivosti.

34. Každý z rodičov je v zmysle § 28 Zákona o rodine oprávnený maloleté dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok v bežných veciach samostatne. V prípade podstatných vecí maloletého dieťaťa sú povinní
obidvaja rodičia sa dohodnúť. Pokiaľ by nedošlo k dohode medzi rodičmi, na návrh niektorého z nich
môže o podstatnej veci maloletého dieťaťa rozhodnúť súd (§ 35 Zákona o rodine). Keďže sa v danej
veci neexistuje zákonný dôvod pre obmedzenie rodičovských práv a povinností v časti zastupovania a

spravovania majetku maloletého, súd vychádzal zo zákonnej dikcie, že obaja rodičia zastupujú maloleté
dieťa a spravujú jeho majetok.

35. Čo sa týka vyživovacej povinnosti rodičov počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti, súd v
danom prípade vychádzal zo znenia ustanovenia § 62 ods. 6 Zákona o rodine, a to z dĺžky striedania,
pričom prihliadal aj na aktuálne osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov, ktoré sú popísané

vyššie. Striedavá osobná starostlivosť sa realizuje v rovnakom rozsahu dĺžky u každého z rodičov, a
to týždeň u matky a týždeň u otca. Obidvaja rodičia sa podieľajú spoločne na nákladoch maloletého.
Súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že zárobkové pomery otca sú vyššie ako zárobkové pomery
matky. Jeho priemerný mesačný príjem podľa jeho tvrdenia dosahuje vo výške 1.700 eur mesačne,
pričom priemerná mesačná mzda matky bola približne vo výške cca 917 eur za rok 2024, nižšia

priemerná mesačná mzda vo výške 627 eur vyšla za obdobie od 5/2024 do 4/2025, keď matka
dva mesiace nepracovala, ale bola na OČR. Počas obdobia OČR však poberala sociálnu dávku za
ošetrovanie chorého člena rodiny. Súd tiež zohľadnil skutočnosť, že posledná mzda matky za mesiac
7/2025 bola vo výške cca 3.800 eur (vymeriavací základ 5.7581,11 eura). Súd pri posudzovaní príjmu
matky vychádzal z jej príjmu, ktorý dosahovala v zamestnaní, napriek tomu, že tento pracovný pomer bol

ukončený. Je tomu tak z toho dôvodu, že matka dobrovoľne dohodou ukončila pracovný pomer, čím sa
dobrovoľne vzdala svojho doterajšieho príjmu, ktorý dosahovala. Nie je pravdou, že by zamestnávateľ
dal navrhovateľke výpoveď kvôli častému čerpaniu OČR, kedy dohodou neukončila pracovný pomer,
pretože nárok na pracovné voľno z dôvodu ošetrovania chorého člena rodiny vyplýva priamo zo zákona
a jeho čerpanie nie je dôvodom pre výpoveď z pracovného pomeru. Súd preto predmetnú situáciu

vyhodnotil tak, že matka sa bez vážneho dôvodu vzdala doterajšieho príjmu zo zamestnania, ktoré mala.
Matka na informatívnom stretnutí rodičov uviedla, že pracovný pomer ukončila z dôvodu, že chce začať
podnikať, túto informáciu uvádzala aj kolíznej opatrovníčke pri šetrení pomerov. Nasledne pred súdom
tvrdila, že toto nebol dôvod ukončenia pracovného pomeru, čo však súd vyhodnotil ako nepravdivé
tvrdenie, aj vzhľadom na skutočnosť, že potvrdila, že chce začať vykonávať podnikateľskú činnosť.

To, že sa matka rozhodla začať podnikať, v dôsledku čoho môžu byť znížené jej príjmy (v súčasnosti
je evidovaná na úrade práce), je jej subjektívnym rozhodnutím, ktorým sa dobrovoľne a bez vážneho
dôvodu vzdala doterajšieho príjmu zo zamestnania (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), čo súd zohľadnil
pri stanovení výšky výživného zo strany otca. Súd zohľadnil na strane matky zánik nároku matky na
poberanie rodičovského príspevku, pretože k zániku nároku na túto sociálnu dávku došlo v juni 2025

zdôvodudovŕšeniamaloletéhoveku6rokov.Zuvedenýchpomerovjezrejmé,žezárobkováamajetková
situácia na strane otca je priaznivejšia ako na strane matky, pričom maloletý má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Vzhľadom na disproporciu v príjmoch rodičov je nevyhnutné zaviazať otca
prispievaťnavýživumaloletéhopočastrvaniastriedavejosobnejstarostlivosti,takabysamaloletýmohol
podieľať na životnej úrovni otca v čase, aj keď sa nachádza v domácnosti matky. Súd má za to, že

stanovená vyživovacia povinnosť zo strany otca vo výške 150 eur mesačne je primeraná majetkovým,
zárobkovým, finančným a sociálnym možnostiam otca a súčasne bude postačovať na dorovnanie
rozdielnych pomerov na strane rodičov. Pri stanovení vyživovacej povinnosti počas striedavej osobnej
starostlivosti súd tiež prihliadol na odôvodnené potreby maloletého a výdavky rodičov, ktoré pred súdom
vyčíslili a ich výšku nenamietali, v dôsledku čoho súd tieto výdavky rodičov a potreby maloletého osvojil

za zhodné tvrdenia (§ 37 CMP).

36. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti súd poukazuje aj na zaužívanú ustálenú súdnu
prax, z ktorej vyplýva, že neurčenie výživného pri striedavej starostlivosti prichádza do úvahy v
prípadoch približne rovnakých pomerov na oboch stranách rodičov, t.j. približne rovnakých majetkových

pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti oboch rodičov v rámci striedavej osobnej
starostlivosti. Ak majetkové pomery rodičov nie sú približne rovnaké alebo ak jednému z rodičov
je určená dlhšia doba osobnej starostlivosti v rámci striedavej starostlivosti, súd o určení výživného
rozhodne, ak sa o výške výživného nedohodli sami rodičia.37. Súd maloletému dieťaťu priznal aj nárok na zameškané (zročné) výživné za obdobie od 26.06.2025
do 31.08.2025 vo výške 108,30 eura, ktorý pozostáva zo sumy, o ktorú bolo súdom určené vyššie

mesačné výživné ako plnil dobrovoľne otec (100 eur mesačne). Súd zároveň otcovi uložil povinnosť
uhradiť zročné výživné do 30.09.2025 bez možnosti povolenia splátok, keďže sa nejedná o vysokú sumu
a jeho majetkové pomery umožňujú jednorazové uhradenie zročného výživného.

38. Na dôvažok nad rámec všetkého uvedeného súd dopĺňa, že do určitej miery prihliadol aj na postoj

matky v predmetnom konaní, ktorá neústupčivo odmietala rodičovskú dohodu o striedavej osobnej
starostlivosti, a to i po edukácii a ozrejmení situácie koordinátorkou súdu, a rovnako aj po edukáci zo
strany súdu na pojednávaní, keď jej bolo vysvetlené, že ňou uvádzané dôvody nie sú dôvodmi pre
vyhovenie jej návrhu a striedavá osobná starostlivosť je jednoznačne v záujme maloletého. Takéto
správanie rodiča bezdôvodne odmietajúceho dohodu s druhým rodičom v zmysle odbornej literatúry
odzrkadľuje jeho slabšie výchovné predpoklady vo vzťahu k dieťaťu a zabezpečeniu jeho harmonického

vývoja.Možnotiežkonštatovať,ževypovedáozhoršenejschopnostivykonávaťrodičovskékompetencie
a indikuje problém akceptovať rolu druhého rodiča v živote dieťaťa. Nemožno si nevšimnúť tiež
situáciu, že rodičov bola na informatívnom stretnutí rodičov ponúknutá pomoc formou odborného
psychologického poradenstva, pričom matka túto pomoc odmietla, hoci ona sama poukazovala na
nedostatočnú komunikáciu s otcom. Na druhej strane otec maloletého dobrovoľne začal podstupovať

ponúknuté odborné poradenstvo, čo preukazuje jeho rodičovskú zodpovednosť na vyššej úrovni.
Pokiaľ by aj súd dospel k záveru, že v záujme maloletého je jeho zverenie do osobnej starostlivosti
jedného rodiča, v takom prípade by zvažoval, ktorý z rodičov je vhodnejším pre vykonávanie výlučnej
osobnej starostlivosti o maloletého, pričom by bolo na detailnom a citlivom uvážení, či je to skutočne
navrhovateľka alebo otec maloletého. Schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove

maloletého dieťaťa je jedným zo základných faktorov, ktoré súd posudzuje pri zverení dieťaťa do osobnej
starostlivosti. Nedá súdu obiter dictum nedodať, že rodičovské kompetencie navrhovateľky priblížilo aj
jej správanie na pojednávaní, keď v závere pojednávania, keď si začala uvedomovať, že jej návrhu
pravdepodobne nebude vyhovené, začala namietal zaujatosť kolíznej opatrovníčky. Uvedená námietka
bola spočiatku zmätočná, keď z vyjadrenia matky nebolo možné ustáliť, či namieta kolíznu opatrovníčku,

súdnu tajomníčku alebo koordinátorku súdu, resp. celý Úrad práce v Banskej Štiavnici, a z akých
dôvodov. Nakoniec však navrhovateľka ustálila, že namieta osobu kolíznej opatrovníčky N. O. a spôsob
akým vykonala šetrenie v domácnosti matky (nevyzula si topánky, len nahliadla do izby maloletého
a bytu, nezaujímala sa o denný režim dieťaťa, ale o vzťah rodičov). Súd na pojednávaní navrhovateľku
poučil, že o námietke zaujatosti, ktorá smeruje proti kolíznej opatrovníčke ako fyzickej osobe súd

nie je oprávnený rozhodovať, ale je to samotný ÚPSVaR, v ktorého kompetencii je rozhodovanie
o námietke smerujúcej voči ich zamestnankyni (pozri aj uznesenie KS BB sp. zn. 13CoE/193/2015 zo
dňa 22.12.2015).

39. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom (§ 362 ods. 1 CSP) v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).Tento rozsudok nemôžu účinne napadnúť odvolaním tí účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať
odvolanie proti rozsudku po vyhlásení rozsudku.

Rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie voči výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda (§
122 CMP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia podľa 4. časti CMP.