Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18C/60/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123245709
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6123245709.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast. JUDr. Michal Feciľák, advokát so sídlom Jesenná 8, 080
05 Prešov, proti žalovaným: 1/ E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X, XXX XX D., 2/ G. E., nar. XX.X.XXXX,
bytom F. X, XXX XX D., obaja zast. JUDr. Jozef Tarabčák, advokát so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov,
o zaplatenie 6330,46 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenia istiny vo výške 444,36 eur a kapitalizovaného úroku z omeškania vo výška 39,99
eur z a s t a v u j e.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica v súlade
s § 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a 2.
rade zaplatenia istiny vo výške 6330,46 eur s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, že je výlučným
vlastníkom pozemku parc. E-KN č. 906 - orná pôda o výmere 2149 m2, nachádzajúceho sa v kat.
úz. E., zapísaného na LV č. XXXX. Žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby

kravína so súpisným číslom 11614, nachádzajúcej sa v kat. úz. E., zapísanej na LV č. XXXX, pričom
časť kravína žalovaných je postavená (okrem iných pozemkov) aj na predmetnom pozemku žalobcu
parc. E-KN č. 906 - orná pôda o výmere 2149 m2. Žalovaní užívajú parcelu v jeho vlastníctve v
tomto rozsahu: v časti o veľkosti 232 m2, ktorá časť je užívaná samotnou stavba kravína so súpisným
číslom 11614, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných; - v časti o veľkosti 61 m2 (zo
západnej strany stavby kravína) tým, že táto časť predmetného pozemku susedí so stavbou kravína,
pričom žalovaní ju užívajú na prístup k stavbe kravína a ako skladovaciu plochu. Navyše, túto časť

pozemku žalovaní oplotili, čím si ju de facto prisvojili a žalobcovi tak znemožnili vykonávať vlastnícke
právo k pozemku; - v časti o veľkosti 72,5 m2 (z východnej strany stavby kravína) tým, že táto časť
predmetného pozemku susedí so stavbou kravína a žalovaní túto časť užívajú na prístup k svojej stavbe
a zároveň aj ako parkovaciu, skladovaciu a manipulačnú plochu. Spolu teda žalovaní užívajú pozemok
parc. E-KN č. 906 vo vlastníctve žalobcu v častiach v celkovej výmere 365,5 m2. Keďže žalovaní
užívajú pozemok žalobcu bez právneho dôvodu - bez toho, aby mali so žalobcom uzatvorenú nájomnú
zmluvu (alebo inú zmluvu), na jeho úkor sa bezdôvodne obohacujú. Touto žalobou sa žalobca domáha

náhrady za obmedzenie svojho vlastníckeho práva žalovanými za obdobie od 16.02.2021 do 15.02.2023
(vrátane). Znalecký ústav Technickej univerzity v Košiciach, Stavebná fakulta súkromným znaleckým
posudkom č. 19 z 11.09.2017 (ďalej tiež „znalecký posudok TUKE č. 19“ stanovil VŠH nájmu v roku
2017 o. i. aj novovytvorených pozemkov (vzniknutých z parc. E-KN č. 906) vo výške 8,66 eur /m2pozemku/rok. Novovytvorené pozemky, ktoré ohodnocoval znalecký ústav v tomto znaleckom posudku
boli zamerané geometrickým plánom, ktorý nebol zapísaný do katastra nehnuteľností, avšak VŠH nájmu
novovytvorených, no do katastra nezapísaných, pozemkov bola stanovená jednotne. Žalobca mal za to,

žeztaktostanovejVŠHnájmuzarok2017jemožnévychádzaťajvrozhodnomobdobíod16.02.2021do
15.02.2023, a to najmä s prihliadnutím na notoricky známu skutočnosť, že hodnota nájmu nehnuteľností
mávzásadestúpajúcutendenciu.Jehonárokzaužívaniepozemkovvjehovlastníctvevcelkovejvýmere
356,5 m2 tak v zmysle záverov znaleckého posudku za žalované obdobie od 16.02.2021 do 15.02.2023
predstavuje sumu vo výške 6.330,46 eur (8,66 eur/m2 x 365,5 m2 pozemku x 2 roky). V tejto súvislosti

poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 16C 47/2017 z 28.09.2021, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 16/2022 z 13.10.2022, pričom išlo o konanie, v ktorom
sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia voči predchádzajúcim vlastníkom predmetnej
stavby kravína. Žalobca bol v konaní úspešný a súd mu priznal bezdôvodné obohatenie vo výške VŠH
nájmu podľa znaleckého posudku TUKE č. 19 (v roku 2017 vo výške 8,66 eur/m2/pozemok/rok).

2. V predmetnom upomínacom konaní bol dňa 11.5.2023 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 4Up/290/2023,
proti ktorému žalovaní v 1. a 2. rade podali včas odpor.

3. V podanom odpore namietali, že dôvody žaloby nezodpovedajú skutočnosti, pretože časť parcely
susediaca s budovou žalovaných zo západnej strany, žalovaní nepotrebujú na prístup k svojej budove a

ani ju na prístup nevyužívajú. Podobne ani časť parcely z východnej strany nepotrebujú na prístup a ani
ju na prístup nevyužívajú. Naviac, na tejto časti parcely je asfaltová spevnená plocha, ktorej vlastníkom
nie je žalobca. Preto aj keby žalovaní využívali túto spevnenú asfaltovú plochu na prístup k budove,
nevyužívali by majetok – pozemok – žalobcu, ale asfaltovú plochu a iba vlastník asfaltovej spevnenej
plochy by mal právo na úhradu za jej užívanie. Žalobca má právo na náhradu za užívanie pozemku iba

od vlastníka spevnenej plochy, preto nemá aktívnu legitimáciu v konaní. Uviedli, že nie je zrejmé, na
základe čoho dospel žalobca k výmerám, za ktoré žiada bezdôvodné obohatenie. Majú zabezpečený
prístup k svojej budove po pozemku parc. č. EKN-905/1 a parc. EKN 904, ktoré má prenajaté od H. I. a
I. J. žalovaný v 1. rade a obaja žalovaní sú spoluvlastníkmi parc. 907 EKN na LV č. XXXX a parc. CKN
XXXX/XX na LV č. XXXX. Žalobca uplatňuje nárok vo výške 8,66 eur/m2 podľa znaleckého posudku

TUKE č. 19, ktorý vyčíslil hodnotu nájmu porovnávacou metódou, ktorá však porovnáva neporovnateľné
pozemky, preto je nadhodnotený, neobjektívny a v rozpore s vyhl. č. 492/2004 Z.z., preto nezodpovedá
výške nájmu za dobu 16.2.2021 do 15.2.2023. Naviac hodnotil obdobie do r. 2017. Vyjadrili nesúhlas
s vyčíslenou výškou bezdôvodného obohatenia napriek tomu, že bola vyčíslená znaleckým posudkom
TUKE č. 19 z dôvodu: a) Tento vyčíslil výšku nájomného diametrálne odlišne, ako bolo vyčíslené v

konaní sp. zn. 9C 7/2012, v ktorom znaleckom posudku č. 7/2013 K. L. M. vyčíslila nájomné vo výške
1,61 eur/m2/rok za rok 2010, resp. 1,57 eur/m2/rok za rok 2011 a kontrolným znaleckým posudkom č.
66/2017 Znalci s.r.o. potvrdil výšku nájmu. b) Porovnávaných nájomných zmlúv, ktorých predmetom
sú pozemky v odlišnej časti kat. úz. E. a iného charakteru, resp. o budovy a nebytové priestory, o tom,
že porovnáva neporovnateľné pozemky, svedčí aj kúpna zmluva, ktorou odpredala K. H. C. susedný

pozemok za cenu 10,- eur/ m2. Ide o parc. 2172/34 a parc. 2174/5, pôvodne na LV č. XXXX, ako
aj kúpna zmluva od predávajúceho Šebej-Kovaľa za 7,02 eur/m2, od L. A. za 12 eur/m2, od I., C.
za 12 eur/m2 a od V. Žolka za 12 eur/m2. c) Predložený znalecký posudok TUKE č. 19 hodnotí aj
závery znaleckého posudku č. 66/2017 Znalci s.r.o. Pri hodnotení záverov hodnoteného však vychádza
z nesprávne stanovených východísk. Tvrdenie, že ide o pozemky s výrazne vyšším záujmom o kúpu,

nie je ničím podložené. Spracovateľ zrejme nepozná reálne pomery, pretože okrem vyššie uvedenej
lokalizácie, je to malý pozemok, ku ktorému je prístup iba po cudzích pozemkoch a aj toto znižuje jeho
hodnotu. Zápis vecného bremena na LV nie je podmienkou pre určenie redukujúceho faktora, pretože
tieto môžu vzniknúť aj zo zákona, môže byť stavba pod povrchom a redukujúcim faktorom môže byť aj
ochranné pásmo, prejazd na pozemok cez iný pozemok, tvar pozemku, čo sú iné redukujúce faktory,

ktoré sa na pozemku nesporne vyskytujú. Názor znaleckého ústavu preto nezodpovedá reálnemu stavu
pozemku. Výber vhodnej metódy nezvolil správne znalecký ústav, ktorý porovnával pozemky v inej časti
a neporovnával zmluvy z tej časti, kde sa pozemok nachádza. Uvádzané ponuky realitnej kancelárie
sa týkajú pozemkov, na ktorých sú vybudované inžinierske siete a sú pripravené pre výstavbu domov.
Pozemok, ktorý je predmetom konania, takým nie je ani čo sa týka vybudovania inžinierskych sietí, ani

pokiaľ ide o výmeru, pretože nie je vhodný na žiadnu výstavbu. Nemôže preto porovnávať cenu 49
eur/m2 za takéto pozemky, ktoré svojou výmerou, tvarom, lokalizáciou, vybudovaním inžinierskych sietí
sú určené na výstavbu rodinných domov a pripravené pre výstavbu. Ani záver, že je predpoklad ich
ďalšieho rastu, nezodpovedá realite, pretože v konkrétnej lokalite tomu bráni lokalizácia pozemku, naktorý je prístup iba po cudzom pozemku, pričom ide o pozemky zamorené v dôsledku ustajnenia dobytka
v kravíne v minulosti, keď tam bol hospodársky dvor štátneho majetku. Na predmetnej lokalite stojace
budovy slúžili pre ustajnenie dobytka. V ďalšom uviedli, že žalobcom predložený znalecký posudok

TUKE č. 19 je preto potrebné hodnotiť iba ako odborný posudok, nie ako znalecký posudok. Predložili
tiež nájomné zmluvy, ktoré boli uzatvorené v lokalite hospodárskeho dvora, kde je umiestnená aj parcela,
ktorá je predmetom konania: 1, k parc. 905/1 - lng.Hreha/J.Marcin – 0,07 eur/m2 ročne 2, k parc.907 -
Šebej Kovaľ / Ing.Hreha – 0,05 eur /m2 ročne 3, k parc.905/1 - Jasta /J.Marcin - 0,07 eur /m2 ročne 4, k
parc.905/1 - S.Straka / J.Marcin – 0,07 eur /m2 ročne 5, k parc.901 - M.Sabolová/ Jazdecký klub – 40,-

eur ročne za 165,5 m2, t.j, 0,24 eur /m2 ročne 6 ,k parc.907 - Šebej Koval' / Jazdecký klub - 0,05 eur /
m2 ročne 7, k parc.902/1 a 904 - M.Benková / Družstvo Agroplus – 3526,- eur /ročne za výmeru 2350,5
m2, t.j. 1,5 eur /m2 ročne 8, fa.2016585 Družstva Agroplus pre J.Marcina na 33,11 eur za výmeru 415,5
m2, t.j. 0,08 eur/m2 9, list SPF z 28.8.2012 na OS Prešov, č.k. 9C 7/2012 – nájomné 0,17 €/m2/rok 10,
k parc. 907 - Straka / K. N. – 0,17 eur /m2/rok 11, k parc. 904 a 902/1 - I. J. / Straka – 0,33 eur /m2/
rok, resp. 0,20 eur /m2/rok 12, k parc. 907 - Straka / Marcin – 0,10 eur /m2/rok 13, k parc. 901, 902 - M.

Sabolová / Straka – 0,20 eur /m2/rok. Predložený znalecký posudok TUKE č. 19 porovnáva pozemky v
časti Solivaru smerom na Košice, preto ide o neporovnateľné pozemky. V tomto súbore boli pripojené aj
nájomné zmluvy, ktoré sa týkajú pozemkov na ul. Budovateľská – prenajímateľ EkoparkReal, Nostromo
– prenajaté nebytové priestory, Kopex – parkovacie plochy nájomcu Opal Fytos – súhlas na prechod po
pozemku,ComproTrade–pozemkynaŠafárikovejul.,MestoPrešov–prenájom4m2vzastavanejčasti

rod. domami. Hodnotu pozemku žalobcu podľa ich názoru znižuje aj to, že na pozemok nemá prístup a
môže sa naň dostať iba cez cudzie pozemky. V čase dažďa sa na pozemku žalobcu vytvorí zapáchajúca
tekutina, pretože pozemok je zamorený hnojovicou z času, keď tu bol ustajnený dobytok. Poukázali tiež
na to, že predmetné pozemky splňajú podmienky vymedzenia poľnohospodárskeho pozemku podľa §1
ods. 2, zák. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Podľa §10 ods. 1 zák. 504/2003 Z.z.

na vznik zmluvy o nájme na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda
o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty
poľnohospodárskej pôdy, určenej podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na charakter pozemku, ide v
zmysle §1 ods. 2 písm. b) zák. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov (ďalej len „zákon
č. 504/2003 Z.z.), o poľnohospodársky pozemok, pretože slúži na poľnohospodárske účely, resp. je

zastavaný stavbou kravína. Pre tieto pozemky je preto cenou obvyklou podľa §1 ods. 3 zák. 504/2003
Z.z. za rok 2021 je obvyklé nájomné 32,70 eur/ha/rok. V tomto smere poukázali na rozhodnutia súdov,
v rámci ktorých bol nárok posúdený podľa zákone č. 504/2003 Z.z. Žalovaní preto v základe nárok uznali
za časť parc. 906 EKN zastavaný kravínom, avšak nesúhlasili s požadovanou výškou a nesúhlasili s tým,
že užívajú časť z tejto parcely východne a západne od kravína, preto sa ani na úkor žalobcu bezdôvodne

neobohacujú. Za užívanie časti východne a západne od kravína nárok neuznávajú ani čo do základu.
Navrhli, aby súd, ak sa nestotožní s názorom, že výšku nájmu je potrebné posúdiť podľa zák. 504/2003
Z.z., nariadil znalecké dokazovanie za účelom určenia výšky nájmu porovnávacou metódou porovnaním
nimi predložených nájomných zmlúv a metódou polohovej diferenciácie. Mali za to, že žalobca uplatňuje
nárok na úrok z omeškania 7,5% ročne zo žalovanej sumy od 17.2.2023, s čím nesúhlasili pretože

žalovanému bola žaloba doručená až 2.6.2023 spolu s platobným rozkazom.

4. V súlade s § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní podal žalobca návrh na pokračovanie
v konaní na tunajšom súde ako súde príslušnom na prejednanie veci podľa a zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). K podanému odporu sa vyjadril v tom smere, že

námietky žalovaných týkajúce sa (ne)užívania časti parc. KN-E č. 2 906 zo západnej a východnej strany
budovy kravína neobstoja, nakoľko sú nepravdivé. V konaní predložil ortofoto snímky a fotografie, z
ktorých je zrejmé, že na pozemku žalobcu v časti „plochy A“ (západná strana kravína) sa za oplotením
(predeľujúcim pozemok žalobcu) nachádza rôzny materiál, ktorého časť je o. i. prikrytá plachtou
tyrkysovej farby. Žalovaní tvrdia, že „plochu A“ nepotrebujú na prístup k budove kravína a materiál

uskladnený v tejto časti im nepatrí. Uskladnenie tohto materiálu na pozemku žalobcu však nemožno
poprieť. Z fotografie, ktorá zachytáva pozemky nachádzajúce sa južne od jeho pozemku, resp. južne od
kravínažalovaných,plynie,žesatamnachádzajúrôznepracovnémechanizmy,čikoparôznehoodpadu.
Na túto časť pozemkov však neexistuje iný prístup, než cez predmetný pozemok žalobcu parc. KN-E
3 č. 906, preto zo strany žalovaných nie je dôvodné tvrdiť, že pozemok žalobcu nevyužívajú. Z ďalšej

fotografie, ktorá zachytáva časť „plochy B“ je zrejmé, že žalovaní majú zriadený vybetónovaný vstup
do budovy kravína (prvé dvere na ľavej budove) nachádzajúci sa na jeho pozemku. Ak teda žalovaní
nevyužívajú jeho pozemok v časti „plochy B“, nemajú dôvod v tejto časti mať zriadený vstup do svojej
budovy. Mal za to, že laické námietky žalovaných založené na ich subjektívnej nespokojnosti so závermiznaleckého posudku TUKE č. 19 nemôžu samé o sebe spochybniť jeho hodnovernosť. Čo sa týka
kúpnych zmlúv, ktoré žalovaní predložili v rámci podaného odporu, žalobca poukázal na skutočnosť, že
v nich dosiahnuté kúpne ceny ani zďaleka nedosahujú skutočné trhové ceny nehnuteľností - pozemkov

v meste Prešov, nakoľko sa jedná o stavebné pozemky, na ktoré sa minimálne od roku 2015 vzťahuje
regulatív RL A.4, a teda funkčne predstavujú polyfunkčnú plochu občianskej vybavenosti / výroby.
Takéto pozemky sa v meste Prešov pohybujú v cenovom rozpätí od cca 90 do cca 120 eur/m2 .
Mal za to, že v prejednávanej právnej veci je aplikácia zák. č. 504/2003 Z. z. vylúčená, pretože v
predmetnom areáli (v ktorom sa pozemok žalobcu nachádza) sa nevykonáva žiadna poľnohospodárska

(ani iná s ňou súvisiaca) činnosť, pričom podľa platného a účinného územného plánu mesta Prešov
je areál z hľadiska jeho funkčnosti polyfunkčnou plochou občianskej vybavenosti a výroby. Predmetný
pozemok žalobcu nie je reálne využívaný ako poľnohospodárska pôda alebo na poľnohospodárske
účely, či na poľnohospodársku činnosť (a ani na žiadnu činnosť súvisiacu s poľnohospodárstvom), o
čom okrem iného svedčia aj skutočnosti, že predmetný pozemok (a aj celý areál družstva Agroplus
Prešov, v ktorom sa predmetné pozemky žalobcu nachádzajú) bol v rozhodnom období (a v súčasnosti

stále sú) súčasťou plochy, ktorá je platným a záväzným územným plánom mesta Prešov určená ako
polyfunkčné plochy občianskej vybavenosti a výroby, ďalej predmetný pozemok žalobcu sa nachádza
v intraviláne mesta Prešov a ako taký nemá ani stanovenú tzv. hodnotu BPEJ (bonitovaná pôdno-
ekologická jednotka), ktorá slúži pre výpočet ceny pôdy v zmysle vyhlášky bývalého MP SR č. 38/2005
Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav a napokon regulatív

územného plánu RL A.4 uvádza, že poľnohospodárska živočíšna výroba je na predmetnom pozemku
neprípustná. Tvrdenie žalovaných o poľnohospodárskej pôde je preto výslovne nesprávne, a pokiaľ je
ichnehnuteľnosťdoposiaľstáleevidovanáakokravín,natentoúčeljunemožnovyužívať(avskutočnosti
ani takto užívaná nie je); a teda s poukazom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že aplikácia zák.
č. 504/2003 Z. z. na prejednávanú právnu vec (predmetný pozemok) sa explicitne prieči účelu a zmyslu

tohto zákona. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 81/2017.

5. V duplike žalovaní uviedli, že časť parc. EKN 906 zo západnej a východnej strany kravína nepotrebujú
naužívanieanijunevyužívajú,niesúvlastníkomoplotenia,animateriáluuloženéhozaním, anikameňa.
Oplotenie a materiál za ním, ale aj kamene boli tam uložené v čase, keď kúpili budovu. Oplotenie nebolo

predmetom kúpy a nie je ich vlastníctvom, ani tam uložený materiál a kamene. Za uskladnenie materiálu,
ktorý im nepatrí, nemôžu niesť zodpovednosť. Užívajú prístupovú komunikáciu, ktorá je vybudovaná
okolo budovy súp. č. 11612. Pozemok medzi budovami súp. č. 11612 a s.č. 11614, označený ako plocha
B, nevyužívajú. Pokiaľ ide o vybetónovaný vstup do budovy na foto DSCN0517 v časti plochy „B“, tento
prístup nie je nimi využívaný na vstup do budovy a oni majú vstup do budovy v jej prednej časti. Popreli

skutkové tvrdenia, že nimi predložené zmluvy nedosahujú skutočné trhové ceny. Skutočnou trhovou
cenou je cena dosiahnutá dohodou medzi účastníkmi právneho vzťahu a nemôžu byť podhodnotené.
Poukázali na to, že regulatív RL A.4 – plocha občianskej vybavenosti / výroby platí až od schválenia
VZN č. 5/2023, schválený 27.2.2023. Nesúhlasili s tvrdením, že ich námietky nemôžu spochybniť závery
znaleckého posudku TU KE č. 19. Mali za to, že predmetný pozemok je poľnohospodárskym pozemkom

podľa 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 504/2003 Z.z. , pretože je zastavaný stavbou kravína. Vyhl. 38/2005
Z.z. nie je možné aplikovať v tejto veci, pretože táto upravuje hodnotu pozemkov pre účely pozemkových
úprav. Podľa zák. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy je určené, čo tvorí
poľnohospodársku pôdu (§2 písm. b)) a čo je bonitovanou pôdno-ekologickou jednotkou (§2, písm. c).
Zo žiadneho ust. cit. zákonom nevyplýva, že BPEJ sú určené iba pozemky v extraviláne.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, obhliadkou na mieste samom, fotografiami,
znaleckým posudkom TUKE č. 19, znaleckým posudkom Ing. Evy Orgovánovej č. 11/2014, znalecký
posudkom Ing. Pavla Jurka č. 101/2024, grafickým zameraním a ďalšími listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise, oboznámením spisov Okresného súdu Prešov sp. zn. 16C 47/2017, a z neho

zápisnicu o výsluchu prof. Hybena a sp. zn. 9C 7/2012 a z neho znalecký posudok ZNALCI s.r.o. č.
66/2017 a zistil tento skutkový stav:

7. Z výsluchu žalovaného v 1. rade plynie, že kúpil budovou s ťarchami, snažil sa nehnuteľnosti
odkúpiť alebo dohodnúť sa o nájme, čo sa mu vo väčšine prípadov podarilo. Má dostatok priestoru na

skladovanie, ani vlastné priestory neužíva, preto nemá dôvod, aby využíval priestory, ktoré nevlastní
alebo ktoré nemá v nájme. Asfaltová cesta je zaznamenaná v mapách. Pozemok pod halou platiť chce,
avšak tak, ako je to na lokalitu dané, rieši to už 10 rokov. Budovu kravina využíva na poľnohospodárske
účely, skladuje tam poľnohospodárske stroje v jeho vlastníctve a vo vlastníctve firmy Jasta Slovakias.r.o.. Ako fyzická osoba nepodniká, podniká ako právnická osoba vo firme Jasta Slovakia s.r.o. ich,
ktorá je vlastníkom susediacej budovy. Spoločnosť Jasta Slovakia s.r.o. má v predmete činnosti predaj
poľnohospodárskych strojov, vykonávajú poľnohospodárske práce. Plochu A a B v grafickom znázornení

nemá dôvod využívať. Plochu a nevyužíva vôbec, na prechod na plochy v jeho vlastníctve. Za kravínom
boli naskladnenie všelijaké kamene a panely, tie sa snaží vypratávať, v jeho vlastníctve nie sú. Pokiaľ
ich odpratáva, využíva na uvedeného asfaltovú plochu. Žalobca sa nechce dohodnúť, ale nechce sa ani
o pozemky starať, pozemky žalobcu kosí a mulčuje. Vstup znázornený na čl. 192 využíva občas, a to
posledný polrok alebo rok, Od decembra 2022. Na pozemku žalobcu sa nachádza panel, pod ním je

žumpa, túto žumpu však nevyužíva. Vlastnú žumpu si vybudoval a je vpredu pred kravínom. Plot stojaci
na nehnuteľnosti nekupoval.

8. Z výsluchu žalovanej v 2. rade plynie, že sa pohybuje v budove vo vlastníctve spoločnosti Jasta
Slovakia s.r.o., robí účtovníctvo.

9. Žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. E-KN č. 906 - orná pôda o výmere 2149 m2,
nachádzajúceho sa v kat. úz. E., zapísaného na LV č. XXXX.

10. Žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci stavby kravína súp. č. 11614, ktorá je sčasti
umiestnená na pozemku vo vlastníctve žalobcu.

11. Zo znaleckého posudku č. 19 Technickej univerzity v Košiciach, Stavebná fakulta vyhotoveným D.
K. K. N., O. plynie hodnota nájmu za parcelu č. 2187/4 na rok 2017 vo výške 8,66 eur.

12. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 16C 47/2017-303 z 28.9.2021 uložil žalovaným povinnosť

zaplatiť žalobcovi náhradu za užívanie pozemku zastavaného kravínom a prístupovej cesty k nej za
obdobie od 7.11.2015 – 6.11.2017 vo výške 4336,13 eur s príslušenstvom vychádzajúc zo záverov
znaleckého posudku č. 19 Technickej univerzity v Košiciach, Stavebná fakulta vyhotoveným prof. Ing.
IvanomHybenom,CSc.Predmetnýrozsudokbolsvýnimkoupovinnostizaplatiťpríslušenstvoodvolacím
súdom potvrdený ako vecne správny, a to rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 16/2022-370

z 13.10.2022.

13. Žalovaný v 1. a 2. rade sú podieloví spoluvlastníci parc. E KN č. 907 o výmere 2515 m2 v XX/XX-XXX
zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. E. a parc. C KN č. 2172/34 o výmere 273 m2 a č. 2174/5 o výmere
62 m2 v 3/4-ini zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. E..

14. Z predložených kúpnych zmlúv uzavretých medzi rôznymi predávajúcimi a žalovanými ako
kupujúcimi vyplýva, že nehnuteľnosti opísané v bode 13 rozsudku nadobudli za kúpne ceny vo výške
10 eur/m2, 7,02 eur/m2 a 12 eur/m2.

15. Zo zmluvy o prenájme č. 1/2/2014, predmetom ktorej je parc. č. 905/1, o výmere 138 m2, zapísanej
na LV č. XXXX kat. úz. E., plynie výška nájomného 0,07 eur/m2.

16. Zo zmluvy o prenájme č. 3/1/2015, predmetom ktorej je parc. č. 905/1, o výmere 138 m2, zapísanej
na LV č. XXXX kat. úz. E., plynie výška nájomného 0,07 eur/m2.

17. Zo zmluvy o prenájme č. 2/8/2014, predmetom ktorej je parc. č. 905/1, o výmere 180 m2, zapísanej
na LV č. XXXX kat. úz. E., plynie výška nájomného 0,07 eur/m2.

18. Zo zmluvy o prenájme č. 1/8/2009, predmetom ktorej je parc. č. 901, o výmere 628 m2, zapísanej

na LV č. XXXX kat. úz. E. a parc. č. 902/1, o výmere 165,50 m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. E.,
plynie výška nájomného 40 eur/ročne, čo činí 0,05 eur/m2.

19. Zo zmluvy o prenájme č. 2/01/2011, predmetom ktorej je parc. č. 907, o výmere 454 m2, zapísanej
na LV č. XXXX kat. úz. E., plynie výška nájomného 0,05 eur/m2.

20. Z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 30.12.2004 na dobu piatich rokov, predmetom ktorej je parc. č.
902/1, o výmere 486,50 m2 a parc. č. 904, o výmere 1864 m2, plynie výška nájomného 1,50 Sk/m2,
t.j. 3526 Sk/rok.21. Z nájomnej zmluvy z 1.1.2021, predmetom ktorej je podiel na parc. EKN č. 907, o výmere 188 m2,
zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. E., plynie výška nájomného 0,17 eur/m2.

22. Z nájomnej zmluvy z 26.9.2022, predmetom ktorej je podiel na parc. EKN č. 904, o výmere 1030
m2, zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. E. a podiel na parc. EKN č. 902/1, o výmere 260 m2, zapísanej
na LV č. XXXX kat. úz. E., plynie výška nájomného 565 eur/ročne.

23. Z nájomnej zmluvy z 1.1.2022, predmetom ktorej je podiel na parc. EKN č. 907, o výmere 416 m2,
zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. E., plynie výška nájomného 0,10 eur/m2.

24. Z nájomnej zmluvy z 15.8.2020, predmetom ktorej je podiel na parc. EKN č. 901, o výmere 1090
m2, zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. E. a podiel na parc. EKN č. 902, o výmere 284 m2, zapísanej na
LV č. XXXX kat. úz. E.,, plynie výška nájomného 0,20 eur/m2.

25. Zo žiadosti o poskytnutie informácie Slovenského pozemkového fondu z 28.8.2012 plynie, že výška
nájomného sa od roku 2008 nemenila a bola stanovená cena 0,17 eur/m2.

26. Obvyklá výška nájomného za rok 2021 na základe § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme

poľnohospodárskych pozemkov pre kat. úz. E. činí sumu 32,72 eur/ha a za rok 2022 činí sumu 32,66
eur/ha.

27. Z územnoplánovacej informácie mesta Prešov z 16.5.2023 vyplýva, že podľa platného územného
plánu mesta Prešov sa pozemok E KN par. č. 906 a pozemky C KN parc. č. 2172/31, 2176/4, 2172/29,

2179/5, 2179/13, 2172/25, 2179/7, 2172/24 kat. úz. E. nachádzajú na polyfunkčné ploche, pre ktorú platí
regulatív RL A.4 Polyfunkčné plochy občianska vybavenosť/výroby a zároveň v chránenom ložiskovom
území Solivar, pre ktoré platí regulatív RL 11.11 Chránené ložiskové územie (CHLÚ) Solivar.

28. Zo zmluvy č 8z/2023, predmetom ktorej je prenájom novovytvoreného pozemku parc. č. 3270/14

kat. úz E. o výmere 3,75 m2 za účelom majetkoprávneho usporiadania pozemku pre účely akcie mesta
Prešov vybudovaní cyklov chodníka v lokalite ul. Royova, činí cena nájmu 9,60 eur/m2 mesačne.

29. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti JASTA Slovakia, s.r.o. plynie okrem iného predmet
činnosti prenájom strojov, prístrojov a zariadení a prenájom hnuteľných vecí.

30. Dňa 01.02.2020 uzavrel žalovaný v 1. rade ako prenajímateľ so spoločnosťou JASTA Slovakia,
s.r.o. ako nájomcom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je prenechanie do dočasného užívania časť
poľnohospodárskej budovy v katastrálnom území E. vedenej na LV č. XXXX, súp. č. 11614. Účelom
nájmu je uskladnenie poľnohospodárskej techniky.

31. Zo znaleckého posudku č. 11/2024 K. L. F., predmetom, ktorého je stanovenie všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti LV č. XXXX, parc. č. 2176/4, 2172/29, 2172/31 kat. úz. E., plynú závery, že všeobecná
hodnota nájmu za rok 2021 činí sumu 0,859 eur/rok, za rok 2022 činí sumu 1,027 eur/rok a za rok
2023 činí sumu 1,111 eur/rok. Hodnotu koeficientu stanovila vo výške 0,4. Redukujúci mi faktormi,

ktoré vplývajú na zníženie hodnoty ohodnocovaného pozemku so nezabezpečený prístup z verejnej
komunikácie,tvarpozemku-jehošírkalena5m,žiadnamožnosťinvestičnéhozámeruzdôvoduvýmery
a tvaru pozemku a možná kontaminácia pozemku z predchádzajúceho chovu hospodárskych zvierat
(čo však pri miestnej vizuálnej obhliadke nebolo možné zistiť).

32. Zo Zborníka prednášok zo seminára k vyhláške MS SR č. 492/2004 Z.z. Žilinskej univerzity v Žiline,
Ústav súdneho inžinierstva z novembra 2010 vyplýva, že pokiaľ ide o faktor porovnávania stanovený
percentuálnou zrážkou, táto vyjadruje hodnotu, o ktorú má posudzovaný pozemok lepšie alebo horšie
charakteristiky oproti porovnateľnému pozemku. Odporúčaná hodnota intervalu percentuálnej zrážky je
0 % až 30%. v prípade percentuálnej zrážky väčšej ako 30% sa odporúča nájsť vhodnejší porovnateľný

pozemok.

33. Zo znaleckého posudku ZNALCI s.r.o. č. 66/2017, a to zo strany 8, plynie, že súhlasia s hodnotou
koeficientu redukujúcich faktorov 0,90 so zdôvodnením problematický prístup, menší záujem o kúpu.34. Z poštového poukazu plynie, že žalovaný v 1. rade uhradil žalobcovi sumu vo výške 484,35 eur.

35. Zo znaleckého posudku č. 101/2024 K. D. H., predmetom, ktorého je stanovenie všeobecnej hodnoty
pozemkov a nájmov za obdobie rokov 2021-2024, a to pozemkov parc. č. 2172/24, plynú závery, že
všeobecná hodnota nájmu za rok 2021 činí sumu 0,859 eur/rok, za rok 2022 činí sumu 1,027 eur/rok a za
rok 2023 činí sumu 1,111 eur/rok. Súdny znalec v rámci koeficientu povyšujúcich faktorov zohľadnila, že
ide pozemky s výrazným zvýšeným záujmom o kúpu. Pokiaľ ide o koeficient redukujúcich faktorov, tieto

zmysle záverov znaleckého posudku sa nevyskytujú.
36. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

Podľa § 451 ods. 1 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z., Pozemok na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je

taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je
a) poľnohospodárskou pôdou,2)
b) evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci
na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely,
alebo

c) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu9) tým nie
sú dotknuté.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z., Obvyklou výškou nájomného za
užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku (ďalej len „obvyklá výška nájomného“)

sa na účely tohto zákona rozumie údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý
každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne
územie z údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako
priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku.

37. Je nesporným, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorom je postavená stavba (pôvodne
kravín) vo vlastníctve žalovaných v 1.a 2. rade.

38. Žalovaní nespochybňujú aktívnu legitimáciu žalobcu, pokiaľ ide o náhradu za užívanie nehnuteľnosti
v jeho vlastníctve zastavanej stavbou v ich vlastníctve. S poukazom na uvedené bola zo strany

žalovaných v 1.a 2. rade realizovaná úhrada v priebehu konania vo výške 484,35 eur v zmysle záverov
súdnej znalkyne K. L. F. (čl. 354).

39. Podľa názoru žalovaných žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia, pokiaľ ide o náhradu za užívanie
plochy A a B v grafickom znázornení s poukazom na záver, že v tejto časti sa nachádza cesta, ktorej

vlastníkom žalobca nie je.

40. Žalobca túto skutočnosť spochybnil a mal za to, že ide iba o povrchovú úpravu pozemku v jeho
vlastníctve.

41. Súd na vykonanej obhliadke upozornil strany sporu, a to priamo žalobcu, že uvedené je otázkou
odbornou, pričom jeho ťažilo dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto otázke, nakoľko on si uplatňuje
náhradu za užívanie jeho nehnuteľnosti, na ktorej sa takéto teleso nepochybne nachádza. V konaní pred
súdom nemôže totiž sudca riešiť odborné otázky, a to ani vtedy, ak by disponoval potrebnou odbornou
kvalifikáciou.

42. Žalobca upustil od svojho návrhu na vykonanie dôkazu súdnym znalcom k odbornej otázke k
charakteru komunikácie s poukazom na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 22Co 1/2020- 484 z 27.1.2022, v zmysle ktorého je zrejmé, že cesta nachádzajúca sa na pozemku je súčasťou
povrchu, teda nie je samostatnou vecou.

43. Súd v tomto smere poukazuje na záväznosť rozsudku pre súd a strany spory. V prvom rade súd
poznamenáva, že záväzný je výrok a nie odôvodnenie. „Skutočnosť, že výrok právoplatného rozsudku
už nie je záväzný pre všetky orgány, neznamená nič iné než to, že akýkoľvek orgán verejnej moci je
pochopiteľne viazaný tým, ako vec právne posúdil súd, avšak len medzi danými sporovými stranami.
Inak povedané, orgán verejnej moci nie je viazaný rozsudkom súdu absolútne, ale len potiaľ, pokiaľ bola

určitá právna otázka definitívne vyriešená medzi sporovými stranami. Nie je rozumne mysliteľné, aby
orgán verejnej moci bol viazaný deklaratórnym rozsudkom o povinnosti žalovaného plniť žalobcovi určitú
peňažnú sumu, napríklad v tom zmysle, že by bol nútený túto skutočnosť brať na zreteľ pri ukladaní
správnej sankcie a pod. S tým úzko súvisí otázka tzv. prejudiaciality v sporovom konaní (porovnaj
komentár k § 193 a 194 CSP). Ak teda súd koná s niekým, kto nebol stranou právoplatne skončeného
a rozhodnutého konania (a nejde pritom ani o subjekt, na ktorý je zákonom rozšírená subjektívna

hranica záväznosti súdneho rozhodnutia), môže túto otázku posúdiť aj inak, teda výrok právoplatného
rozsudku preň v tomto prípade záväzný pochopiteľne nebude.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, s. 835). Závery rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 22Co 1/2020 - 484 z 27.1.2022
pre súdenú vec nie sú záväzné, nakoľko sa netýkajú tých istých strán sporu.

44.Kotázkecharakteruaprávnemuposúdeniukomunikáciesúdpoznamenáva,žekomunikáciatvorená
len nespevneným povrchom alebo len kamennou drťou či slabou vrstvou asfaltu bude spravidla len
súčasťou pozemku. Komunikácia však môže byť podľa názoru judikatúry najvyšších súdnych autorít
tiež samostatnou vecou odlišnou od pozemku, na ktorom sa nachádza, a to v prípade, že je stavbou v

zmysle občianskeho práva, ktorá môže byť samostatným predmetom vlastníctva (porov. tiež rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31 Cdo 691/2005 z 11.10.2006). Za samostatnú stavbu podľa
§119ods.2OZpovažujeNajvyššísúdSlovenskejrepublikytzv.objazdovúkomunikáciucit.:„Knámietke
žalobcu spočívajúcej v tom, že odvolací súd nesprávne právne vec posúdil v otázke výkladu § 120 OZ,
dovolací súd uvádza, že súčasťou veci podľa tohto zákonného ustanovenia je všetko, čo k nej podľa

povahy náleží a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec ako celok znehodnotila (znehodnotením
veci treba rozumieť stav, keď hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením jej súčasti, slúži síce
pôvodnému účelu, ale menej kvalitne alebo mu už nemôže slúžiť vôbec). Súčasť veci nie je samostatnou
vecou v právnom zmysle; zdieľa právny režim veci, ku ktorej patrí. Ak patrí k pozemku, musí byť na
ňom umiestnená. Súčasť veci preto nemôže byť spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov,

pokiaľ zákonom nie je stanovené inak. To okrem iného znamená, že súčasť veci prechádza na nového
nadobúdateľa aj vtedy, ak v zmluve o prevode takéto veci nie sú vôbec uvedené. Rovnako to platí aj
pri nadobúdaní vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu, resp. pri nadobúdaní vlastníctva napr.
udelenímpríklepu,okrem,akzvýrokurozhodnutiavyplýva,žesarozhodnutienasúčasťvecinevzťahuje.
Stavba, ako výsledok určitej stavebnej činnosti, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych

vzťahov, nie je podľa § 120 ods. 2 OZ súčasťou pozemku. Súdna prax však považuje za súčasť pozemku
aj niektoré vonkajšie úpravy na ňom umiestnené, predovšetkým oporné múry, záhradné vodovody,
vodovodné a kanalizačné prípojky (podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách je potrebné vychádzať z toho, že od 1.11.2002 už naďalej nie sú súčasťou pozemku,
na ktorom sú umiestnené; tvoria samostatný predmet právnych vzťahov; zákon určuje aj kto je ich

vlastníkom a upravuje prechod ich vlastníctva pri zmene vlastníctva k nehnuteľnosti), spevnené a
odstavné plochy (napr. parkovisko). Súčasťou pozemku sú aj trvalé porasty. Súdna prax však za súčasť
pozemku nepovažuje vedľajšie stavby, medzi ktoré patrí aj studňa, septik a oplotenie (súdna prax ich
vždy považovala za príslušenstvo veci), ani cesty a rozvody elektriny. V posudzovanej veci odvolací súd
dospel k správnemu záveru, že stavby inventúrne vedené v účtovníctve žalobcu ako hmotný investičný

majetok, a to spevnené plochy, spevnené plochy príjazdovej cesty Lieskovec, vodovod a sadové úpravy
sú súčasťou pozemku, na ktorom sú umiestnené. Za správny treba považovať aj jeho záver, že na
žalovaného nadobudnutím vlastníckeho práva k pozemku, prešli spolu s pozemkom aj jeho vyššie
vymenované súčasti a to aj vtedy, ak neboli uvedené v listine svedčiacej o nadobudnutí vlastníctva k
pozemku a že užívaním týchto vecí žalovaným, od okamihu nadobudnutia vlastníctva k nim, nemohla

žalobcovi vzniknúť žiadna majetková ujma. Potiaľ možno s rozhodnutím odvolacieho súdu súhlasiť. V
prípade septiku, studní, oplotenia, objazdovej cesty parc. č. X., zemných rozvodov elektriny, odvolací
súd dospel k nesprávnemu záveru, že tieto sú súčasťou pozemku. Uvedené vedľajšie stavby (septik,
studne a oplotenie) treba považovať v zmysle § 121 OZ za príslušenstvo veci a ak sú pevne spojené sozemou (studňa vytvorená z betónových skruží, septik, ak nejde o nádrž z umelej hmoty alebo železnú
nádrž) ide o veci nehnuteľné. Veci tvoriace príslušenstvo inej hlavnej veci majú, na rozdiel od súčasti
veci, povahu samostatnej veci v právnom zmysle a teda môžu byť aj samostatným predmetom právnych

vzťahov. V prípade, ak príslušenstvom hlavnej veci je nehnuteľnosť (vedľajšia stavba), je základným
predpokladom, aby príslušenstvo prešlo spolu s hlavnou vecou na inú osobu, vyjadrenie vôle účastníkov
právneho vzťahu, vykonať prevod aj tohto príslušenstva a to v písomnej forme. Ak takýto prejav vôle
chýba (prejav vôle nebol vykonaný dostatočne určite a zrozumiteľne), príslušenstvo na nadobúdateľa
hlavnej veci neprechádza. Obdobne to platí aj v prípade, ak dochádza k prechodu vlastníctva k hlavnej

veci na základe rozhodnutia štátneho orgánu, resp. ak sa hlavná vec nadobúda na dražbe udelením
príklepu.“(porov.uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz30.8.2012, sp.zn.6Cdo18/2011).

45.Nadrámecuvedenéhosúdpoukazujenajudikatúručeskýchsúdovvychádzajúcuzobdobnejprávnej
úpravy.
„Za dané situace je otázkou, zdali je současné těleso ulice součástí předmětného pozemku či je věcí

samostatnou v právním slova smyslu. Nejvyšší soud přitom v minulosti připustil, že pozemní komunikace
může být s ohledem na své provedení věcí samostatnou v právním slova smyslu. Pokud by se následně
ukázalo (aniž by chtěl dovolací soud jakkoliv předjímat výsledky dalšího dokazování), že na předmětném
pozemku se nachází samostatná věc v právním slova smyslu, pak by omezení vlastnického práva
žalobce nejspíše nevyplývalo z tvrzené kategorizace pozemku jakožto veřejného prostranství, nýbrž ze

skutečnosti, že je na předmětném pozemku umístěna stavba jakožto samostatná věc.“ (rozhodnutie
Najvyšieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2378/2016 ).
Vrchní soud v Praze sp. zn. 3 Cdo 40/93 (Právní rozhledy, 1993, č. 5), který zvažoval, zda panelová
vozovka je stavbou, a uvedl: „V tomto případě jde obvykle o hraniční situaci. Podle svého způsobu
provedení může být takováto vozovka součástí pozemku (a tudíž nikoliv stavbou - srov. § 120 odst.

2 ObčZ). Tak je tomu zpravidla tehdy, jsou-li silniční panely pouze položeny na zhutněném podloží,
apopřípaděvyspároványavodorovněvyrovnánybalenoudrtí.Právětakvšakmůžebýtstavbou-jestliže
tomu odpovídá způsob provedení, zejména pak provedení podloží ve smyslu příslušných stavebních
předpisů. Posouzení, zda provizorní panelová vozovka je stavbou i součástí pozemku ve smyslu závěrů
uvedených shora, je otázkou právní přesto, že se soud při jejím řešení obvykle neobejde bez součinnosti

znalce.“
NSS ČR, sp. zn. 5As/62/2008 - Pro posouzení otázky, zda je účelová komunikace (§ 7 zákona č.
13/1997 Sb., o pozemních komunikacích) stavbou spojenou se zemí pevným základem, tj. samostatnou
nemovitou věcí, nebo zda je součástí pozemku, na němž se nachází, jsou rozhodná stejná hlediska jako
vpřípadějinýchpozemníchkomunikací.Pokudjestavebníprovedeníúčelovékomunikacetakové,želze

jednoznačně vymezit, kde končí pozemek a začíná stavba, a pokud zároveň nelze stavební provedení
účelové komunikace odstranit bez jejího zničení či zásadního zhoršení její sjízdnosti či schůdnosti, půjde
o samostatnou nemovitou věc ve smyslu § 119 odst. 2 občanského zákoníku, která je samostatným
předmětem právních vztahů.
ÚS ČR sp.z. III.ÚS 2280/18 - 14. Ústavní soud se pojmem stavby z hlediska občanskoprávního a z

hlediska stavebního práva ve svých rozhodnutích již dříve zabýval a např. ve svém usnesení sp. zn. II.
ÚS 1351/10 ze dne 15. 11. 2011 dospěl k závěru, že nesplňuje-li výsledek stavební činnosti pojmové
znaky stavby jako věci nemovité, je vlastníkem předmětné komunikace vlastník pozemku, na kterém
se komunikace nachází. V citovaném usnesení Ústavní soud konstatoval, že aby posuzovaná účelová
komunikace představovala věc nemovitou, konkrétně stavbu spojenou se zemí pevným základem,

je v prvé řadě třeba, aby byla schopna být vůbec věcí ve smyslu § 118 odst. 1 zákona č. 40/1964
Sb., občanský zákoník, ve znění účinném do 31. 12. 2013, tedy být "vymezitelným kusem vnějšího
světa" [nález sp. zn. II. ÚS 529/05 ze dne 19. 6. 2007 (N 97/45 SbNU 379)], který tvoří samostatnou věc,
nikoli součást věci jiné, v daném případě pozemku. Ústavní soud dále uvedl, že o takový vymezitelný kus
vnějšího světa nemůže jít dle konstantní judikatury tam, kde povrch pozemku byl zpracován navrstvením

přírodních stavebních materiálů tak, že nelze určit jasnou hranici, kde končí pozemek a začíná stavba
(např. u tenisového dvorce - viz rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 28. 2. 2006 sp. zn 22 Cdo 1118/2005,
obdobně dosavadní judikatura posoudila i jiné případy zpevnění povrchu pozemku vrstvením různých
přírodních materiálů - typicky šlo u parkovišť a kurtů o různé štěrky, makadam, živce, antuku apod.).
Obdobně ve svém nálezu sp. zn. IV. ÚS 42/01 ze dne 17. 4. 2002 (N 48/26 SbNU 39) Ústavní soud

dospěl k závěru, že zpevněná asfaltová plocha - parkoviště nemá z hlediska občanskoprávního povahu
stavby. 15. V posuzované věci bylo v řízení před obecnými soudy prokázáno, že základ předmětného
chodníku z technologického hlediska původně tvořila struska, později štěrk či jiná drť, horní vrstva pak
byla dokončena několikacentimetrovým asfaltovým povrchem, na jedné straně chodník je stavebněohraničen plechovou ohradou, za níž pokračuje pozemek parc. č. 1972/89 a tvoří podnikatelský areál
vedlejší účastnice. Ústavní soud na základě spisového materiálu včetně v něm obsažené fotografické
dokumentace dospěl k závěru, že na rozdíl od shora uvedených případů není konkrétní předmětný

chodník pouhým zpevněním povrchu pozemku vrstvením přírodních materiálů či zpevněnou asfaltovou
plochou, nýbrž samostatnou (stavbou) věcí v občanskoprávním smyslu, a jako takový je součástí místní
komunikace [§ 12 odst. 4 zákona č. 13/1997 Sb., o pozemních komunikacích, ve znění pozdějších
předpisů (dále jen "zákon č. 13/1997 Sb.")], jejímž vlastníkem je podle § 9 odst. 1 tohoto zákona obec,
na jejímž území místní komunikace leží, tedy stěžovatelka. Jde o zákonem předvídaný případ, kdy se

nachází stavba místní komunikace (jíž je chodník součástí) na cizím pozemku (§ 17 odst. 2 zákona č.
13/1997 Sb.).
Komentár Mgr. Jiřího Králika Ph.D. sudcu NS ČR k rozhodnutiu NS ČR sp. zn. 22Cdo/818/2019 - Tatáž
literatura při vědomí absence zákonné definice stavby v občanském zákoniku nabízí „typické znaky
pojmu stavba ve smyslu občanskoprávním“ s tím, že obecně lze typické znaky pojmu stavba ve smyslu
občanskoprávním vymezit takto: jedná se o

1.
výsledek stavební činnosti člověka, který
2.
má materiální povahu,
3.

je vymezitelný vůči okolnímu pozemku,
4.
má samostatnou hospodářskou funkci (účel) a
5.
vyznačuje se kompaktností materiálu.

Publikované rozhodnutí naznačuje určitý vývoj, kterým za posledních cca 25 let judikatura procházela
a který v praxi směřoval k tomu, že určité typy činností byly považovány spíše za pouhé ztvárnění
povrchu pozemků než za samostatné nemovité věci (tenisové kurty, parkoviště, chodníky, manipulační
plochy). V posledním období se však rozhodovací praxe Nejvyššího soudu v poměrech posuzování
právní povahy parkoviště vrátila k východiskům a zdůraznila, že ani parkovišti nelze upřít povahu

samostatné věci, jde-li o stavbu. Praxe v dřívějším období považovala parkoviště za součást pozemku
typicky v případech, kdy se jednalo pouze o upravenou plochu, která sloužila k parkování vozidel. Nikdo
by však zřejmě nepochyboval o povaze parkoviště jako samostatné věci tam, kde by bylo konstruováno
jako několikapatrový objekt taktéž sloužící k parkování vozidel. Proto judikatura posledního období
klade důraz při posuzování samostatnosti či nesamostatnosti objektů právě na jejich povahu jakožto

stavby. Z těchto východisek vychází i právě publikované rozhodnutí. Jak ovšem zdůrazňuje, posuzování
některých případů je i při stanovení východisek pořád hraniční a závisí na individuálních okolnostech
jednotlivého případu.
KS v Hradci Králové sp. zn. 20Co/450/2008 - Odvolací soud považuje za vhodné učinit závěrem zmínku
o povaze odstraňované věci. V soudní praxi bylo dlouhou dobu nejisté, zda komunikace spočívající

v živičném povrchu položeném na pozemku je samostatnou stavbou či pouhou úpravou pozemku.
Původně převládal názor tento (22Cdo 1911/2000), posléze onen (31Cdo 691/2005). Okresní soud se
v posuzovaném případě nevyjádřil k této otázce zcela jednoznačně. Z jeho rozhodnutí lze však spíše
dovodit,žeasfaltovouplochupovažovalvsouladusestaršíjudikaturoujenzavýsledekstavebníčinnosti.
Odvolací soud je – i s ohledem na znění § 17 odst. 2 zák. č. 13/1997 Sb., který rozlišuje mezi stavbou

místní komunikace a pozemkem pod ní – toho názoru, že v daném případě o stavbu jde. Zároveň však
nepřisuzujevyřešenítétootázkyžádnýzásadnívýznam.Aťjižpředstavujetělesoasfaltového(živičného)
povrchu stavbu či jen úpravu pozemku, v každém případě je žalovaný povinen tento výsledek stavební
činnosti z pozemku žalovaného odstranit, neboť jej zřídil neoprávněně (§ 126 odst. 1, § 135c obč.zák.).

46. Právne posúdenie veci je úlohou súdu, a teda, či komunikácia nesporne nachádzajúca na pozemku
vo vlastníctve žalobcu je súčasťou veci alebo samostatnou vecou v právnom slova zmysle Ako bolo
vyššie naznačené, v prípade komunikácie (cestného telesa) je potrebné z prípadu na prípad skúmať,
či ide alebo nejde o stavbu aj v zmysle občianskoprávnych predpisov, no súd na tento účel musí mať
dostatočný skutkový základ.

47. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy
neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, a to aj z
dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa§ 132 ods. 1 CSP. Keďže žalobca nepreukázal, že komunikácia nachádzajúca sa na jeho pozemku je
súčasť veci, súd musí nevyhnutne konštatovať, že v tejto časti užívania neuniesol dôkazné bremeno,
že mu svedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby.

48. Súd považuje pre rozhodovanie v tejto veci ďalej za žiaduce zacitovať z monografie JUDr. Petra
Lavického: Důkazní břemeno v civilním řízení soudním- Přehledně tedy lze rozlišit tři možné výsledky
dokazování:
1. skutkový přednes bude prokázán, tj. soudce nabude vnitřního přesvědčení o pravdivosti tohoto

skutkového přednesu ve smyslu závěrů obsažených v předchozí kapitole věnované míře důkazu;
2. skutkový přednes bude vyvrácen, tj. soudce nabude vnitřního přesvědčení, že skutkový přednes není
pravdivý;
3. skutkový přednes zůstane neobjasněn, což znamená, že bylo provedeno dokazování veškerými
dostupnýmidůkaznímiprostředky(pozn.súdunaúčelykontradikórnehoprocesuzavedenéhovprávnom
poriadkuSlovenskejrepubliky–dôkazminavrhnutýmistranamisporu),dalšízjišťovánískutkovéhostavu

již není možné, a soudce přesto po zhodnocení důkazů a všeho, co vyšlo v řízení najevo, nenabude ani
vnitřního přesvědčení o jeho pravdivosti, ale ani opačného přesvědčení o jeho nepravdivosti.
Stav,kdysoudvyčerpalveškerémožnostiobjasňovánískutkovéhostavu,aplnýdůkazprávněvýznamné
skutečnosti přesto nebyl podán (tj. soudce nenabyl vnitřního přesvědčení odpovídajícího požadované
míře důkazu), se označuje jako non liquet. Na rozdíl od variant prokázáno – vyvráceno soud nemůže

učinit ani závěr, že skutkový přednes je pravdivý, ale ani že je nepravdivý, resp. ani že určitá skutečnost
existuje, ale ani že neexistuje. Tato skutečnost možná nastala, ale možná také ne. Skutková nejistota
se významně promítne též do oblasti právního posouzení, neboť činí nejasným rovněž to, zda mohou
být vyvozeny právní následky, jež jsou spojeny se skutkovou podstatou, jejíž znak zůstal neobjasněn.
Stav non liquet může nastat bez ohledu na rozsah provedeného dokazování. Okolnost, že soudce

vyslechl k určité skutečnosti pět svědků navržených stranou žalující a stejný počet svědků navržených
stranou žalovanou, v žádném případě neznamená, že by soudce byl povinen přiklonit se na jednu nebo
nadruhoustranu.Anitaktorozsáhlédokazovánínemusínavoditusoudcevnitřnípřesvědčení,žetvrzení
o skutečnosti, která je předmětem dokazování, je, či není pravdivé. Na tom, jak upozorňuje Leipold, nic
samozřejmě nemění ani zásada volného hodnocení důkazů, kterou nelze chápat tak, že si soud volnou

úvahou vybere, zda určité tvrzení považovat za prokázané, nebo vyvrácené. Takový závěr může učinit
jenom tehdy, pokud jeho vnitřní přesvědčení dosáhne hranice vyplývající z míry důkazu. Jakékoliv nižší
přesvědčení nastoluje stav non liquet. Situace non liquet se týká pouze skutkového stavu. Lze o něm
uvažovat u skutečností, které jsou právně významné pro posouzení věci, a které zároveň vyžadují
podání důkazu. Ve sporném řízení důkazu nebudou vyžadovat skutečnosti doznané nebo nepopřené.

Právně významné skutečnosti, které jsou mezi stranami nesporné, předmětem dokazování v civilním
sporném řízení zásadně nebudou, leda by soud považoval za nutné tak učinit (např. pro pochybnosti
o tom, zda shodné skutkové přednesy stran o těchto skutečnostech mohou být pravdivé).

49. Z predložených fotografií ani vykonanou obliadkou súd nemôže realizovať spoľahlivý právny záver,

či komunikácia je samostatnou vecou alebo nie, nakoľko súdu nie je zrejmé, či ide iba o spevnenú plochu
(napríklad niekoľko centimetrová vrstva asfaltu, makadamu, prípadne iného materiálu), resp. či cestné
teleso má podložie a ďalšie potrebné vrstvy vrátane iných úprav, čo by znamenalo, že ide o samostatnú
vec v právnom slova zmysle, o to viac, ak je zjavné, že komunikácia bola postavená v dávnej dobe, čo
spôsobilo aj jej značné upotrebenie, čo na právne posúdenie vplyv mať nemohlo.

50. Keďže nebolo geodeticky zamerané cestné teleso (komunikácia), súd musí vychádzať z neunesenia
dôkazného bremena aj vo zvyšnej časti užívania plochy A a B (v časti, na ktorej nie je umiestnená
komunikácia) žalovaným v 1. rade reflektujúc na jeho výpoveď, že od decembra 2022 občasne užíva
vstup do budovy (kravína) skrz plochu B grafického znázornenia a rovnako vo vzťahu k užívaniu

pozemku na uskladnenie materiálu vo vlastníctve žalovaných. Užívanie plochy A a B priamo žalovanou
v 2. rade nebolo v konaní preukázané.

51. S poukazom na uvedené má súd za preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu len v časti užívania
plochy zastavenej stavbou (kravínom), a to v nespornej časti 232 m2.

52. Pokiaľ ide výšku uplatnenej náhrady, a teda dôvodnosť aplikácia zákona č. 504/2003 Z.z. súd
poukazujenajudikatúrunajvyššíchsúdnychautorít,vzmyslektorejcit.:„22.Dovolacísúdpopreskúmaní
veci dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkámkladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Vo svojom rozhodnutí mal odvolací súd síce za preukázané,
že predmetný pozemok vo vlastníctve žalobcov je pozemkom zastaveným stavbou (žalovanej) na
poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, v dôsledku čoho konštatoval, že v danom prípade výšku

nájomného je potrebné určiť podľa § 10 zákona č. 504/2003 Z.z., nevysporiadal sa však s otázkou
využívania sporného pozemku na poľnohospodárske účely žalovanou, ktorú namietali žalobcovia vo
svojom odvolaní. V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že výšku bezdôvodného
obohatenia vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste
a čase za porovnateľné užívanie veci. Pokiaľ je výška obvyklého nájomného v danom mieste a čase

závislá aj na účele a spôsobe užívania, treba prihliadnuť aj na podstatu (spôsob a rozsah) faktického
užívania subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 30. júla 2008 sp.zn. 3 Cdo 252/2007). Výška tohto bezdôvodného obohatenia zodpovedá
obvyklému nájomnému, ktoré by žalobcom, ako vlastníkom nehnuteľnosti musela žalovaná zaplatiť, ak
by užívala nehnuteľnosť na základe nájomnej zmluvy a v danom prípade bola táto výška nájomného
stanovená podľa § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z., ktorý sa však vzťahuje na pozemok uvedený

v § 1 ods. 2 písm. a/ alebo písm. c/ tohto zákona, nie však na pozemok zastavený stavbou na
poľnohospodárske účely (§ 1 ods. 2 písm. b/ tohto zákona). Pokiaľ by odvolací súd postupoval pri
stanovení výšky bezdôvodného obohatenia podľa § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z., najmä druhej
vety, dospel by k záveru o potrebe zodpovedania a vo svojom odôvodnení premietnutia, či pozemok vo
vlastníctve žalobcov definovaný ako „pozemok na poľnohospodárske účely“ (§ 1 ods. 2 písm. b/ zákona

č. 504/2003 Z.z.) slúži na poľnohospodárske účely, resp. na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti
pri prevádzkovaní podniku žalovanou (§ 7 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z.). Jeho rozhodnutie preto malo
ozrejmiť skutkové a právne závery takým spôsobom, aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na
pre vec rozhodujúce skutočnosti v rovine dohadov a aby mohla skutkovo aj právne proti rozhodnutiu
argumentovať. Keďže odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu uvedené obsahové náležitosti nemá,

možno skonštatovať, že je nepreskúmateľné.“ (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Cdo/137/2019 z 29.4.2020).

53. Je nespornou skutočnosťou, že pozemok vo vlastníctve žalobcu je zastavaný stavbou vo vlastníctve
žalovaných. Úlohou súdu bolo, vzhľadom na námietky žalobcu ustáliť, či predmetná stavba slúži na

poľnohospodárske účely.

54. Zo zoznamu odporúčaných označení najčastejšie používaných voľných živností a ich obsahové
vymedzenie plynie cit.: „V rámci živnostenského oprávnenia je možné vykonávať najmä tieto činnosti:
1. Poskytovanie služieb pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo, rybárstvo, lesníctvo a poľovníctvo.

Chov vybraných druhov zvierat (chov laboratórnych a exotických zvierat, vtáctva, akvarijných rybičiek,
priadky morušovej, chov, spracovanie a obchodovanie s chránenými živočíchmi). Poznámka: Súčasťou
živnostenského oprávnenia nie sú vlastné chovy. Poskytovanie služieb v poľnohospodárstve
a záhradníctve (pestovanie, spracovanie a obchodovanie s chránenými rastlinami, pestovanie
a rozmnožovanie akvarijných rastlín, poskytovanie služieb poľnohospodárskou technikou (strojmi,

mechanizmami a náradím), pozberové úpravy rastlinných komodít, sušenie dekoračných rastlín, údržba,
montáž, prevádzkovanie závlahových systémov, melioračných zariadení, vykonávanie parkových,
sadových a záhradných úprav s výnimkou krajinno-architektonických sadovníckych diel, vyžínanie
trávy, výrez nežiadúcich krovín). Poznámka: V rozsahu tejto živnosti nie je možné vykonávať napr. :
Poľnohospodárstvo - rastlinnú výrobu (činnosť nie je živnosťou). Aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín

alebo iných prípravkov (viazaná živnosť). Uskutočňovanie krajinno-architektonických sadovníckych diel
(viazaná živnosť). Súčasťou živnostenského oprávnenia nie je aplikácia prípravkov na ochranu rastlín
registrovaných a povolených ÚKSUP-om. Poskytovanie služieb súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá
(kozmetické úpravy zvierat - čistenie, strihanie, kŕmenie, pasenie, ustajňovanie, odchyt túlavých zvierat a
odchytávanieholubov,paznechtovaniedobytka,podkúvaniekonízverenýchdoopatery,prevádzkovanie

hotela a útulku pre zvieratá - kŕmenie, bežná hygiena, venčenie, strihanie oviec, výcvik psov a mačiek).
Poznámka: V rozsahu tejto živnosti nie je možné vykonávať napr.: Insemináciu (viazaná živnosť).
Poľnohospodárstvo - živočíšnu výrobu (činnosť nie je živnosťou). Odborné práce pri šľachtiteľskej a
plemenárskej činnosti v chove hospodárskych zvierat (činnosť nie je živnosťou). Veterinárne činnosti
(činnosť nie je živnosťou). Poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve (poskytovanie služieb lesnou

technikou: strojmi, mechanizmami a náradím, preparovanie živočíchov, úprava poľovníckych trofejí,
ťažba, porez, približovanie dreva a povoznícke služby - manipulácia s drevom a jeho skladovanie na
skládkach, vykonávanie ochrany drevín (výrezy nežiadúcich vetiev, nátery a pod.).55. Žalovaný v 1.rade v konaní uviedol, že ako fyzická osoba nepodniká. Podniká iba ako spoločník
spoločnosti JASTA Slovakia, s.r.o., ktorá v rámci predmetu činnosti má uvedené prenájom strojov,
prístrojov a zariadení a prenájom hnuteľných vecí, čo nie je poľnohospodárskou činnosťou. V predmete

podnikania absentuje poskytovanie služieb pre poľnohospodárstvo, v rámci ktorej sa poskytujú služby
poľnohospodárskou technikou (strojmi, mechanizmami a náradím). Na uvedenom závere nemení nič
ani uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi žalovanými a spoločnosťou JASTA Slovakia, s.r.o., keďže táto
obchodná spoločnosť poľnohospodársku činnosť pri prevádzkovaní podniku nevykonáva.

56. Aplikácia ust. § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. je majúc na zreteli vyššie uvedené úvahy vylúčená.

57. Ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho
práva, podľa ktorej sa nikto nesmie bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné
obohatenie je pritom chápané ako záväzok (§ 489 Občianskeho zákonníka), z ktorého vzniká
tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a tomu, na ktorého

úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia.
O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo majetkovej hodnoty vyjadrenej tým,
že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) alebo
k zníženiu pasív (§ 454 Občianskeho zákonníka). Vecnou legitimáciou (či už aktívnou alebo
pasívnou) je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti za

bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Je ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo
u ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je
tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí
vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav

obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok
neuznáva. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia (§ 456 Občianskeho zákonníka) je ten, na ktorého úkor bolo bezdôvodné
obohatenie získané.

58. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou
vydať bezdôvodné obohatenie predstavuje všeobecné pojatie právneho princípu, ktorý je treba
aplikovať na vopred bližšie neurčené prípady (§ 451 Občianskeho zákonníka).
Pri posudzovaní veci je treba rovnako vychádzať zo všeobecného chápania
vlastníckeho práva ako práva, ktoré môže byť obmedzené len so súhlasom vlastníka, inak len

na základe zákona, čo nie je prípad v súdenej veci.

59. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, je rovnajúci sa výške obvyklého
nájomného v danom mieste a čase za porovnateľný pozemok. Na tento účel boli do konania predložené
viaceré znalecké posudky.

60.Pravidláhodnoteniadôkazovsúupravenévčlánku15ZákladnýchprincípovCSP,akoajv§191CSP.
Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy (tzv. voľné hodnotenie dôkazov), a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žiaden dôkaz pritom nemá predpísanú zákonnú silu. Pri
hodnotení znaleckého posudku platí, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej

správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické
odôvodnenieznaleckéhonálezuajehosúladsostatnýmivykonanýmidôkazmi.Zjudikátupublikovaného
pod R 45/1984 vyplýva, že ak má súd pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi
závermi o tej istej otázke, musí zhodnotiť, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho
rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku.

61. I keď má znalecké dokazovanie špecifický charakter a zvláštne postavenie medzi dôkaznými
prostriedkami, zostáva jeden z možných dôkazov. Tak ako ostatné dôkazy i znalecký posudok súd musí
podrobiť hodnoteniu. Znalecký posudok preto musí spojovať vysokú odbornosť so zrozumiteľnosťou
slovného vyjadrenia, záveru a postupu, akým k nemu dospel, aby súd, prípadne iný orgán, pre ktorý je

posudok určený, bol schopný pochopiť jeho dôkazný výzvam, aj keď sám nemal odborné vedomosti. Ak
sa uvedené zásady nedodržia, prestal byť rozsudok, či iné rozhodnutie, výsledkom rozhodovania súdu
(sudcu), ale ide iba o „znalecké rozhodnutie“, kde súd len deklaruje za svoj záver niekoho iného (porov.
rozhodnutie Najvyššieho súdu slovenskej republiky 1Mobdo V 11/2008).62. V zmysle prílohy č. 3 prílohy vyhl. č. 492/2004 Z.z. (písm. G) plynie, že všeobecnú hodnotu ročného
nájmu za pozemok možno stanoviť porovnávaním alebo výpočtom podľa vzťahu

7CA5E6E7.tmp

file_0.wmf

kde:
VŠHPOZMJ – všeobecná hodnota pozemku na mernú jednotku [€/m2],
k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
kN – koeficient zohľadňujúci daňové zaťaženie daňou z príjmu, ktorý sa rovná (100+N)/100, kde N

vyjadruje náklady spojené s dosiahnutím hrubého výnosu (daň z príjmu v percentách),
n – obdobie predpokladanej návratnosti investície, spravidla v intervale 15 až 40 rokov, v závislosti od
ekonomických, polohových a fyzických faktorov.
Pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok porovnávaním sa dodržujú rovnaké zásady ako
pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku podľa časti E bodu E.1.

63. Z Prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. tiež plynie cit.:

Povyšujúce faktory
kZ

– nevyskytujú sa
1,00
– pozemky určené územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti (napríklad
nezastavané stavebné pozemky, zmena funkcie zóny sídla a pod.),
–obchodnépozemkyvmiestachsosilnýmturistickýmruchom,aktonebolozohľadnenévkoeficientekS,

– pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené vo zvýšenej východiskovej
hodnote,
– iné faktory (napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, sadové úpravy pozemku
a pod.)
1,01 - 3,00

Povyšujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v
predchádzajúcich koeficientoch.

file_1.wmf

file_2.wmf

file_3.wmf

Redukujúce faktory
kR
– nevyskytujú sa

1,00
–aksavnajbližšomčasepodľaplatnéhoúzemnéhoplánupredpokladánižšístupeňvyužitiaakodoteraz,
– spád emisií a vplyv zápachu z priemyselnej výroby, uskladnenia surovín, odpadov, z výroby potravín,
z poľnohospodárskej výroby a pod.,
– rušivý hluk z cestnej, leteckej alebo železničnej dopravy v obytných oblastiach,

– ekologické zaťaženie pozemku,
– ak sa v blízkosti obytnej, administratívnej alebo rekreačnej zóny nachádzajú rušivo pôsobiace
priemyselné zariadenia,– pri mimoriadnom zatienení obytných miest (les, skaly, severné úbočie a pod.), svahovitosť terénu,
hladina podzemnej vody, únosnosť základovej pôdy,
– ochranné pásma zo zákona, stavebná uzávera,

– stavba pod povrchom pozemku,
– závady viaznuce na pozemku (napríklad právo priechodu alebo prejazdu, ochranné pásmo a pod.),
– vplyv časového vývoja minulých období,
– iné faktory (napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, nezabezpečený prístup
z verejnej komunikácie, chránené územia, obmedzujúce regulatívy zástavby a pod.)

0,20 - 0,99

Redukujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v
predchádzajúcich koeficientoch.
Pri závadách viaznucich na pozemku sa hodnota koeficientu redukujúcich faktorov stanoví s ohľadom

na predpokladanú hodnotu závady.
Pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku na účely vyporiadania vlastníckych práv k pozemku medzi
vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku sa pri hodnotení redukujúcich faktorov neprihliada na záťaže
spôsobené vlastníkom stavby (napríklad stavba na cudzom pozemku a pod.).

64. Súd neprihliadal na závery znaleckého posudku TUKE č. 19/2017 predloženého žalobcom ako
prílohu k žalobe, nakoľko sa stotožňuje so závermi súdom v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 9C 7/2012 a v tomto smere poukazuje na odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu sp. zn.
20Co 83/2018 z 29.9.2019 cit.: „15. Odvolací súd vzhľadom na to, že Technická univerzita v Košiciach
znaleckým posudkom č. 19 zo dňa 11.09.2017 i keď s použitím spravodlivej metódy - porovnávacia

metóda, ale s použitím cien nájmu za nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v tzv. „top“ cenovej zóne oproti
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Použitím cien nájmu neporovnateľných nehnuteľností
sa posudok Technickej univerzity stal nepresvedčivým, pretože porovnával cenu nájmu predmetnej
nehnuteľnosti, ktorá svojim umiestnením a využitím je neporovnateľná s cenami nehnuteľností,
ktoré použil pre výpočet nájmu. 16. Technická univerzita pri vyhotovovaní znaleckého posudku

vychádzala konkrétne z cien za nájom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa na ulici Petrovianskej, Jesennej
nachádzajúcich sa pri diaľničnom privádzači smerom na Košice, pričom predmetná nehnuteľnosť sa
nachádza v opačnej časti katastrálneho územia E., a ak súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci
samej vychádzal z hodnoty určenej znaleckým posudkom Znalci, s.r.o., postupoval správne pretože iný
znalecký posudok na stanovenie ceny nájmu porovnateľnou metódou mu predložený od strán sporu do

skončenia dokazovania vo veci nebol.“

65. Žalobca sa dôvodne bránil proti znaleckému posudku vypracovaným súdnou znalkyňou Ing. Evou
Orgovánovou č. 11/2024 (predmetom ktorého boli susediace parcely rovnako zastavené tou istou
stavbou – kravínom), že jeho závery nekorešpondujú s jej zisteným skutkovým stavom, pričom v tomto

smere si znalecký posudok aj sám odporuje, keďže na otázku týkajúcu zohľadnenia redukujúcich
faktorov vo vzťahu ku kontaminácii pôdy fekáliami z dôvodu, že v minulosti v čase existencie štátneho
majetku tam bol ustajnený hovädzí dobytok a žumpy na zadržiavanie fekálií odpovedala cit: „Vzhľadom
na to, že miestna obhliadka je vizuálnou obhliadkou, ktorou nie je možné zistiť kontamináciu pôdy, bez
relevantných podkladov, ako sú napr. odborné posudky ohľadom miery kontaminácie, resp. rozbory pôdy

a pod. nie je možné zodpovedať túto otázku.“ Na druhej strane súdna znalkyňa pri posúdení koeficientu
redukujúcich faktorov v rozpätí od 0,2 – 1,0 stanovila hodnotu koeficientu vo výške 0,4 a konštatovala
cit.: „Hodnotu koeficientu stanovila vo výške 0,4. Redukujúci mi faktormi, ktoré vplývajú na zníženie
hodnoty ohodnocovaného pozemku so nezabezpečený prístup z verejnej komunikácie, tvar pozemku
- jeho šírka len a 5 m, žiadna možnosť investičného zámeru z dôvodu výmery a tvaru pozemku a

možná kontaminácia pozemku z predchádzajúceho chovu hospodárskych zvierat (čo však pri miestnej
vizuálnej obhliadke nebolo možné zistiť).“ Ani samotná fotografia predložená žalovanými túto skutočnosť
nepotvrdzuje, nakoľko z fotografie nie je možné preukázateľne hovoriť o kontaminácii pôdy. Súd uvádza,
že pravdepodobnosti (možnosti) kontaminácie súd nemôže vychádzať. Táto otázka musí byť v konaní
preukázaná, čo sa v súdenej veci nestalo.

66. S poukazom na uvedené súd musí nevyhnutne konštatovať dôvodnosť námietok žalobcu proti
znaleckému posudku, ktorého nepodložené závery týkajúce sa možnej kontaminácie skresľujú výsledky
znaleckého skúmania, preto z týchto záverov súd nemohol vychádzať.67. V zmysle § 15 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov je sadzba dane z príjmov právnickej
osoby za roky 2021 – 2023 vo výške 19%.

68. Súdny znalec Ing. Pavel Jurko v posudku pri výpočte hodnoty nájmu vychádzal zo sadzby dane
z príjmu vo výške 20%, čo je v rozpore s právnou úpravou. Už len s ohľadom na uvedenú skutočnosť je
znalecký posudok vo veci nepoužiteľný, keďže výsledná hodnota nájomného za použitia nesprávneho
koeficientu daňového zaťaženia nemôže byť správna.

69. Rovnako však zo záverov znaleckého posudku Ing. Pavla Jurka nie je zrejmé, ako sa súdny znalec
vyporiadal so skutočnosťou, že pozemok vo vlastníctve žalobcu má nezabezpečený prístup z verejnej
komunikácie, čo je nesporná skutočnosť plynúca aj z vykonanej obhliadky, pričom Príloha č. 3 k vyhláške
č. 492/2004 Z.z. s uvedenou skutočnosťou priamo ako s redukujúcim faktorom počíta. V tomto smere
je znalecký posudok nezrozumiteľným, keďže skutočnosti, ako sa súdny znalec s touto okolnosťou

vyporiadal, z neho neplynú.

70. Už len záverom súd poznamenáva, že súdni znalci pri výpočte do vzorca stanoveného vyhláškou
použili rozdielne úrokové miery, čo rovnako výsledky oboch znaleckých posudkov robí odlišnými.

71. V súdenej veci boli zo strany strán sporu predložené znalecké posudky, ktoré vykazujú vyššie
uvedené nedostatky, ktoré strany sporu dôvodne namietali, preto z nich súd nemohol vychádzať.

72. Vzhľadom k tomu, že strany sporu nemali návrhy na doplnenie dokazovania v tomto smere a súd
v kontradiktórnom procese v zásade nemôže vykonávať dôkazy bez návrhu (aplikácia výnimky z tohto

pravidla nebola dôvodná), musel vychádzať z nespornej hodnoty nájmu, pretože výsledky vykonaného
dokazovania nedávali súdu inú možnosť.

73. Súd vychádzal zo záveru, že predloženými znaleckými posudkami nebola preukázaná všeobecnej
hodnoty nájmu. Žalobca vychádzal zo všeobecnej hodnoty nájmu vo výške 8,66 eur/m2/ rok (znalecký

posudok TUKE č. 19) a žalovaní zo všeobecnej hodnoty nájmu vo výške 0,859 eur/m2/rok 2021, 1,027
eur/m2/rok 2022 a 1,111 eur/m2/rok 2023. Vychádzajúc z nespornej hodnoty súd musel konštatovať, že
vychádzal z všeobecnej hodnoty nájmu vo výške 0,859 eur/m2/rok 2021, 1,027 eur/m2/rok 2022 a 1,111
eur/m2/rok 2023 ako jedinej nespornej hodnoty v zmysle, že takúto hodnotu nájmu za ten ktorý rok
podľa zhodných tvrdení strán sporu určite nájom dosahoval. Ako už bolo vyššie uvedené vykonaným

dokazovaním nebola preukázaná vyššie hodnota vzhľadom na nemožnosť prihliadania súdu na závery
znaleckých posudkov.

74. Majúc na zreteli uvedené súd, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní po podaní žaloby plnili žalobcovi
náhradu za užívanie pozemku zastaveného stavbou (kravínom) v zmysle záverom posudku K. F., a teda

jedinej nespornej hodnoty, súd rozhodol tak, že v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

75. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

76. Nárok na náhradu trov konania je nárok, ktorý vyplýva z procesného práva, preto aj na to, či išlo
o dôvodne podanú žalobu, je nutné usudzovať z procesného hľadiska. Ide teda o to, či sa žalobca
sčasti domohol uplatneného nároku alebo nie. Žalovaní po podaní žaloby plnili nárok žalobcu v zmysle
znaleckého posudku Ing. Orgovánovej, t.j. vo výške 484,35 eur (v časti zastavania pozemku stavbou
– kravínom), teda v tejto časti zavinili stavenie konania. Výška náhrady vo zvyšku zastavania stavbou

– kravínom závisela od znaleckého posudku. Žalovaní v 1. a 2. rade boli naopak úspešní v časti
zamietnutia nároku týkajúceho sa neoprávneného užívania plochy A a plochy B. S poukazom na
uvedené zohľadňujúc pomer úspechu v konaní súd stranám náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.