Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/212/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216209842
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7216209842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek

senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpený JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom so sídlom
Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: C. A., nar. XX.X.XXXX, bytom D. B. XXX, E., o zaplatenie
300 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 23. januára 2023, č.k.
37C/237/2016-193

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (teraz Mestský súd v Košiciach; ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd)
napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 300 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že žalobca má právo proti žalovanému na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému peňažného plnenia vo výške

300 eur za toho skutkového tvrdenia, že so žalovaným uzavrel zmluvu o nájme bytu v júni 2014,
pri nasťahovaní do ktorého zaplatil žalovanému depozit vo výške 450 eur a po vzájomnej dohode
so žalovaným došlo ku dňu 21.3.2016 k ukončeniu nájomného vzťahu, následne dňa 25.3.2016
k odovzdaniu kľúčov od bytu, ku ktorému dátumu mal byť zároveň spísaný aj protokol o odovzdaní
bytu, a tiež žalovaný mal prisľúbiť, že depozit vyplatí do 10 dní. Pri odovzdávaní kľúčov však žalovaný
namietal poškodenie starej skrine, odmietol podpísať protokol o odovzdaní bytu, žiadal vydať čip od
vchodových dverí a v konečnom dôsledku z depozitu doposiaľ vrátil žalovaný žalobcovi iba sumu 150

eur. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu potvrdil, že žalobca predmetný byt, ktorý
obýval s rodinou opustil dňa 21.3.2016, kľúče od bytu odovzdal dňa 25.3.2016, avšak z dôvodu, že
žalobca počas užívania predmetného bytu tento veľmi poškodil a zničil jeho zariadenie, predmetný nárok
(ako aj z ďalších dôvodov uvedených v podanom odpore), neuznal.

3. Súd vec právne posúdil podľa § 488, § 489, § 451 ods. 1, 2, § 456 vety prvej Občianskeho zákonníka
(OZ), § 147 ods. 2 CSP a konštatoval, že vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných

zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne v celom rozsahu.
V tomto svojom závere súd vyšiel z nesporných skutočností, že strany sporu uzavreli dňa 14.6.2014
Zmluvu o nájme bytu, predmetom ktorej bol nájom bytu vo vlastníctve žalovaného, že na základe
článku III. bod 4 Zmluvy žalobca ako nájomca uhradil žalovanému ako prenajímateľovi sumu 450 eurako depozit, ktorý bol žalovaný oprávnený podľa Zmluvy započítať na dlžné nájomné, iné poplatky
vzťahujúce sa na plnenia spojené so Zmluvou a prípadne sankcie. Podľa článku III. bod 5 Zmluvy bol
žalovaný povinný vrátiť žalobcovi sumu depozitu do 10 dní po uvoľnení a odovzdaní prenajatého bytu.

Žalobca po ukončení nájmu byt dňa 25.3.2016 riadne odovzdal žalovanému, avšak žalovaný zo sumy
zloženej žalobcom ako depozit vo výške 450 eur, doposiaľ žalobcovi nevrátil sumu 300 eur, a to napriek
tomu, že nebola naplnená ani jedna z podmienok uvedených v článku III. bod 6 Zmluvy. Žalovaný je tak
povinný vydať žalobcovi sumu 300 eur právnym dôvodom bezdôvodného obohatenia, teda majetkového
prospechu, ktorý žalovaný získal na úkor žalobcu plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Preto

žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 300 eur.

4. Žalovaný v konaní voči žalobcovi vzniesol viacero dielčích nárokov, ktoré si mienil v konaní
uplatniť vzájomnou žalobou, avšak podanie, ktorým tak žalovaný urobil, súd uznesením zo dňa
1.6.2018 odmietol, nakoľko žalovaný neodstránil vady podania v stanovenej lehote. V následnom
podaní žalovaného, doručenom súdu dňa 18.2.2019, žalovaný opätovne poukázal na svoje jednotlivé

nároky, ktoré podľa neho voči žalobcovi má, avšak tieto nároky žalovaný nežiadal prisúdiť, ale s
ohľadom na ne žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Na základe uvedeného preto súd prejav
žalovaného posúdil len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Súd vychádzajúc z vykonaného
dokazovania procesnú obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú a tvrdenia žalovaného ako
účelové a nehodnoverné. Ako účelové a nehodnoverné vyhodnotil tvrdenia žalovaného ohľadne rozsahu

poškodenia interiéru bytu a jeho zariadenia. Rozsah škôd, ktorý žalovaný uviedol v listine označenej ako
„Výpoveď dohody k zmluve o nájme bytu zo dňa 14.6.2016“, a to poškodenie stien nalepenými plagátmi,
oblepenie nábytku tapetami a poškodenie čalúnenia manželskej postele, nekorešponduje s rozsahom
škôd uvedeným v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom žalovaný uviedol, že žalobca
zničil viacero skríň, umývaciu skrinku, police, vaňu, televízor - satelitný prijímač, kancelárske kreslo,

poťah na manželskej posteli, poškodenie stien panelov, fľaky na stenách od nalepených plagátov. Stav
bytu po jeho odovzdaní žalobcom žalovaný mienil preukázať fotodokumentáciou (v spise na č. l. 72
až 89), avšak z predloženej fotodokumentácie nie je zrejmé, kedy táto bola vyhotovená. Preto nie je
možné predloženú fotodokumentáciu považovať za hodnoverný dôkaz. Navyše jedna z fotografií, ktorá
má dokumentovať stav z obdobia pred vznikom nájomného vzťahu so žalobcom, je z roku 2008 (č. l.

74), pričom nájomný vzťah medzi stranami sporu bol založený nájomnou zmluvou zo dňa 14.6.2014.
Za nehodnoverné považoval aj vyjadrenie žalovaného, že byt bol poškodený aj vytopením. Žalovaný
nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorým preukázal pravdivosť tohto svojho tvrdenia. Na druhej strane
žalobca predložil súdu listinu - potvrdenie, spísanú F. G., bývajúcim v byte nachádzajúcom pod bytom
žalovaného, v bytovom dome na H. I. X D. B., ktorý potvrdil, že v čase trvania nájomného vzťahu

medzi stranami sporu, žalobca ho ani raz nevytopil. Súd predložený dôkaz síce nevykonal, keďže
takéto vyjadrenie nebolo možné uznať ako svedeckú výpoveď, navyše podpis na listine nebol overený.
Poukázal však na to, že predmetné potvrdenie spísané F. G. dňa 30.1.2017 súd doručil žalovanému ako
prílohu podania žalobcu zo dňa 14.2.2020, na ktoré podanie žalovaný reagoval podaním doručeným
súdu dňa 14.5.2020, v ktorom sa žalovaný k predmetnému potvrdeniu žiadnym spôsobom nevyjadril,

a ani nespochybnil jeho pravdivosť. Hodnovernosť tvrdení žalovaného o rozsahu poškodenia bytu
vrátane jeho zariadenia znižuje aj skutočnosť, že žalovaný si voči žalobcovi do začatia tohto konania
žiadnu škodu neuplatnil. Až v rámci tohto konania, čeliac uplatnenému nároku žalobcu, žalovaný
uvádzal škody, ktoré nie sú v žiadnom prípade skrytými vadami, ktoré by mohol zistiť až po dlhšom
čase. V prípade žalovaným uvedených poškodení sa jedná o zjavné škody, ktoré ak by skutočne

boli na byte a jeho zariadení žalobcom spôsobené, tak by žalovaný nemohol už nasledujúci deň po
opustení bytu žalobcom s rodinou dňa 22.3.2016, ponúkať byt ďalej na prenájom spolu so zariadením,
ktoré malo byť podľa tvrdenia žalovaného zničené, poškodené. Preto žalovaným uvedenú škodu v
sume 2.500 eur, spočívajúcu v znížení hodnoty bytu pri jeho predaji, kvôli poškodeniam spôsobeným
žalobcom, nie je možné považovať za iný ako účelový, neodôvodnený a nepreukázaný nárok. Pokiaľ

ide o čiastku 1.050 eur, v prípade ktorej sumy sa malo jednať o náklady vzniknuté za nenahlásený
počet osôb užívajúcich byt, je potrebné uviesť, že žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu, že žalobca
žalovanému nahlásil počet osôb štyri, ale žalovaný prihlásil iba tri osoby. Navyše porušenie povinnosti
nahlásiť počet osôb užívajúcich prenajatý byt mohlo mať podľa nájomnej zmluvy za následok ukončenie
zmluvného vzťahu k poslednému dňu v mesiaci, v ktorom porušenie nastalo. Žalovaný aj napriek tomu,

že údajne mal vedomosť o tom, že byt užíva väčší počet osôb, ako bolo žalobcom oznámené, takéto
porušenie zmluvy v čase trvania nájomného vzťahu neriešil a nedomáhal sa ukončenia nájomného
vzťahu, hoci tak podľa článku IV. bod 19 Zmluvy urobiť mohol. Žalovaný ako prenajímateľ bol zároveň
oprávnený podľa článku IV. bod 5 Zmluvy jednostranne zmeniť štruktúru a výšku zálohového predpisuplatieb za služby spojené s užívaním bytu v prípade zmeny počtu osôb užívajúcich predmetný byt. Ak
žalovaný v čase trvania nájomného vzťahu mal vedomosť o tom, že predmetný byt užíva viac osôb,
ako bolo žalobcom oznámené, je potom nepochopiteľné, prečo žalovaný nevyužil svoje oprávnenia

prenajímateľa, upravené v nájomnej zmluve. Ak žalovaný nekonal v čase, kedy konať mohol, žalobcovi
užívanie predmetu nájmu väčším počtom osôb, ako bolo oznámené žalobcom, ani v čase trvania
nájomného vzťahu a ani pri jeho ukončení nenamietal, uplatňovanie takéhoto nároku až v čase
prebiehajúceho konania, v ktorom žalovaný čelí uplatnenému nároku žalobcu, vyznieva špekulatívne,
účelovo a nedôvodne.

5. Žalovaný v rámci procesnej obrany tiež namietal, že žalobca mu k 15.3.2016 dlhoval sumu 100
eur za užívanie bytu a jeho zariadenia a že za obdobie od 15.3.2016 do dňa odovzdania kľúčov od
bytu, t.j. do 25.3.2016 žalobca „nezaplatil žiadne peniaze, zálohu z prepočtu mesačného prenájmu 450
eur/mesiac cca 30 dní = 15 eur na deň x 10 dní = 150 eur“. Podľa článku III. bod 1 Zmluvy medzi
stranami sporu ako zmluvnými stranami bolo dohodnuté nájomné vo výške 350 eur, pozostávajúce

zo sumy 189 eur - zálohové platby správcovi bytového domu, zo sumy 30 eur za elektrinu, zo sumy
10 eur za odber plynu, zo sumy 9,96 eur za internet a za sumy 111 eur za prenájom priestorov
bytu. Na pojednávaní konanom dňa 23.1.2023 žalovaný uviedol, že žalobca ako nájomca platil podľa
zmluvy nájomné vždy za aktuálny mesiac. V podaní zo dňa 12.2.2019 (č.l. 68) žalovaný uviedol,
že žalobca poslednú platbu uhradil k 15.2.2016. Žalobca v prílohe svojho podania zo dňa 9.7.2021

predložil výpisy zo svojho účtu, z ktorých súd zistil, že žalobca dňa 15.3.2016 uhradil sumu 11,98
eur za internet a toho istého dňa aj sumu 189 eur ako mesačnú zálohovú platbu za byt žalovaného.
Z potvrdení spoločnosti Východoslovenská energetika, a.s. zo dňa 19.4.2016 vyplynulo, že ku dňu
prepisu odberateľa, zo žalobcu na žalovaného, stav pohľadávok po lehote splatnosti, či už sa jednalo
o odber plynu, či elektriny, predstavoval 0,00 eur. Žalobca však nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorým

by preukázal, že žalovanému uhradil alikvotnú časť nájomného do 25.3.2016, t.j. do dňa ukončenia
nájomného vzťahu. Žalobca síce tvrdil, že niektoré platby uhrádzal žalovanému aj v hotovosti, avšak
vychádzajúc z tzv. negatívnej dôkaznej teórie, nebolo možné žiadať od žalovaného, aby preukázal,
že žalobca mu nezaplatil nájomné. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Bolo preto povinnosťou žalobcu preukázať svoje tvrdenie, že

žalovanému nie je nič dlžný, že všetky platby žalovanému uhradil. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdený
nárok za mesiac marec, spolu vo výške 250 eur, takýto nárok nemá právny základ. Žalobca sa zaviazal
platiť na účet prenajímateľa sumu 111 eur za prenájom priestorov bytu. Mesiac marec má 31 dní, tak
potom 111 eura : 31 dní = 3,58 eur za deň x 25 dní = 89,50 eur, ktorá suma predstavuje alikvotnú časť
nájomného za obdobie od 1.3 do 25.3.2016. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na

pojednávaní konanom dňa 23.1.2023 uviedol, že platby uhradené dňa 15.3.2016, t.j. suma 11,98 eur
za internet a suma 189 eur ako mesačná zálohová platba za byt, boli platbami za mesiac vopred, teda
za apríl 2016, ktoré platby žiadal započítať vo vzťahu k alikvotnej časti nájomného za mesiac marec
2016. Uvedené tvrdenie žalobcu súd nepovažoval za hodnoverné, nakoľko medzi stranami sporu ako
zmluvnými stranami bolo dohodnuté platenie nájomného za aktuálny mesiac, čo potvrdil na pojednávaní

dňa 23.1.2023 aj žalovaný, voči ktorému tvrdeniu žalobca nenamietal. Navyše v podaní zo dňa 9.7.2021,
v III. časti podania, v ktorej žalobca spochybnil tvrdenie žalovaného, že poslednú platbu žalobca uhradil
k 15.2.2016, a to práve s poukazom na platby uhradené žalobcom dňa 15.3.2016, vo vzťahu ku ktorým
žalobcavosvojompodaníneuviedol,žebysajednalooplatbyzamesiacapríl2016.Zvyjadreniažalobcu
nepochybne vyplýva, že sa malo jednať o platby za obdobie trvania nájomného vzťahu, ktorý skončil

dňa 25.3.2016. Aj napriek uvedenému súd dospel k záveru, že žalobca žalovanému nič nedlhuje, keďže
z vykonaného dokazovania vyšlo najavo, že žalovanému bola dňa 7.6.2016 správcom bytového domu,
spoločnosťou PRVÁ KOŠICKÁ SPRÁVCOVSKÁ, spol. s r. o., z vyúčtovania za rok 2015 vyplatená
sumu 514,54 eur, teda preplatok, ktorý si žalovaný ponechal v rozpore s uzavretou nájomnou zmluvou,
konkrétne s článkom IV. bod 3, v ktorom sa žalovaný zaviazal preplatok vrátiť ihneď po doručení

vyúčtovania. Dôkaz o tom predložil súdu žalovaný. Ani táto skutočnosť však žalovanému nebránila v
odpore proti vydanému platobnému rozkazu tvrdiť, že žalobca vyúčtovanie za rok 2015 nezaplatil vôbec,
čo len zvýrazňuje nedôveryhodnosť tvrdení žalovaného v rámci jeho procesnej obrany.

6. Riadiac sa uvedenými úvahami súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť

žalobcovi sumu 300 eur, o ktorú sumu sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

7. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP, keď plne úspešnému žalobcovi
priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.8. Proti predmetnému rozsudku podal v jeho zákonnej lehote žalovaný v celom rozsahu odvolanie,
ktoré spojil tiež s námietkou zaujatosti vo vzťahu ku konajúcemu sudcovi. Zdôraznil, že ľuďom, ktorým

pomohol, rodinke, ktorá v núdzi hľadala a nemala svoju strechu nad hlavou, prenajal zrekonštruovaný
a vybavený vlastný byt do prenájmu, kým doštuduje jeho syn, ktorý tam potom bude bývať. Pre toto
jeho dobro a súkromie, ponechal byt prenájmom tejto rodinke viac ako rok a pol. Netušil vtedy, čo
sú to za ľudia, že ničia a takto devastujú nedávno predtým zrekonštruovaný byt. Prišli z núdze ako
manželia s malým chlapcom, že hľadajú spoločné bývanie v prenajatí si bytu. Dlhú dobu a dokonale

dokázali mazane hrať a zakrývať pred ním, koľkí v ňom bývajú a pritom mu zničili byt. K devastácii
vybaveného a zariadeného bytu podnájomníkmi napísal k súdu určitý popis vecí, no ale určiť ku každej
znehodnotenej či zničenej veci jej sumu ako ho vyzval pán sudca si netrúfal preto, že nemá žiadne
oprávnenie znalca. Uviedol preto vo svojom protinávrhu minimálnu finančnú stratu za znehodnotený
byt, a to rozdielnu sumu cca, o ktorú musel znížiť cenu bytu pri jeho predaji, teda najmenej sumu 2.500
eur. Ďalšie finančné straty mu podnájomníci spôsobili tým, že byt obývali a dehonestovali, celú tú dobu

nie rodinka – rodičia s malým chlapcom, ale že sa na jeho byte zdržuje viac ľudí. Nakoniec sa začali
ľudia v bloku sťažovať, že tam títo podnájomníci robia ruch, že ich vytápajú a podobne. Pred ním toto
dlhodobo dokázali skrývať a maskovali, že sú nie trojčlenná, ale päťčlenná rodina a že na byt chodia,
či už na návštevu a prespávajú a spolu devastujú byt aj iní ľudia, ich známi. Keď to po čase vyšlo na
povrch a pýtal sa ich na to priamo, podnájomník to popieral a veľmi rýchlo sa ponáhľali preč bez záujmu

na porušenie a viazanosť nájomnej zmluvy. Preňho nastal veľký problém a starosti a zúfalosť zo škôd
v byte, napriek zničenému bytu, napriek ich klamaniu a podvádzaniu ho a finančným stratám, ktoré mu
spôsobili, ho s drzosťou ešte žalujú, že im zadržal 300 eur, pritom oni mu zanechali škodu, dlh a ujmu
najmenej 4.000 eur. Na začiatku nevedel a nemal hneď podozrenie vo veci konajúceho pána sudcu.
Sudca mu neumožnil na začiatku ani to čo zákon určuje, že podanie a súdny spor, pojednávania majú

byť vedené na súde najbližšie k trvalému pobytu žalovaného. Jeho trvalý pobyt je v E., t.j. 300 km od
Košíc. A už to bolo podozrivé, že to dané podanie advokátom odporcu vedel a chcel on pojednávať
v Košiciach?! Jeho protinávrh a stanoviská v obsahu spisu sú a presne popisovali celý priebeh a sú
napísané pravdivo!! Pán sudca mal pred sebou k riešeniu sporu dvoch strán. Jedna strana odporu žiada
druhú stranu v spore o sumu 300 eur – neoprávnenú. Druhá strana jeho podaním položky min. 2.500 +

1.050 + 100 + 150 + 100 eur presne zdôvodnené a preukázané a do procesu dôkaznosti ním navrhnutí
svedkovia! Zákon stanovuje, že pred súdom má každý rovnaké práva. Zo sporu ak sa odporcovia
sami vzájomne nedohodnú, tak potom spravodlivosti len jeden z nich spor môže a vyhráva. Uvádza to
preto, že pre horeuvedené a to čo videl vo vzťahu p. sudcu s p. advokátom odporcu či v očividných
podozreniach a ako sa správali a spolu sa aj rozprávali, bavili, p. konajúci sudca s advokátom odporcu,

a preto, že už dopredu boli najpravdepodobnejšie dorozumení, aký bude ich spoločný postup pre
záverečné rozhodnutie, úplne je to tak, a preto oprávnene spochybňuje sudcu a s určitosťou vyslovuje
jeho zaujatosť pre spravodlivý proces a konanie a stranu poškodenú v spore o cca 4.000 eur jej vyhrať v
spravodlivosti nedal žiadnu možnosť, či len tak formálne, „len tak naoko“. Sudca umožnil vypovedať len
odporcovi a vstupovať do pojednávania a komentovať len odporcovmu advokátovi, a jemu vypovedať

a dokazovať pred súdom neumožnil a ani predvolať a vypočuť ním navrhnutých svedkov, a takto vydal
bez toho svoje konečné rozhodnutie. Napriek tomu, že pán sudca ani odporcu nevyzval, aby preukázal
relevantný dôkaz v súvislosti s požadovanou sumou, jeho písomne vyzval, aby každú jednu zničenú
a poškodenú vec dokazoval, ako aj mieru poškodenia či zničenia podnájomníkmi a rovnako žiadal, aby
znova ešte raz do spisu doložil všetky fotodoklady pre protistranu. Na pojednávaniach, kde bol fyzicky

prítomný mu neumožnil ani raz vypovedať, argumentovať a osobne predkladať doklady a dôkazy –
nájomnú zmluvu, ktorú sudca pri pojednávaniach ani len spomenul a ktorú odporca minimálne v 14
jej bodoch hrubo porušil a spôsobil mu tým ujmu. Vo výpovediach, ktoré sudca umožnil odporcovi,
kde odporca mohol argumentáciou a za pomoci advokáta stále klamať a zavádzať súd, sudca vyslovil
aj usvedčujúce dôkazy v jeho neprospech, že mu byt odovzdali v poriadku, nijako nepoškodený,

že byt a zariadenie v ňom mu nezničili, nepoškodili, nevytopili a pod. Pán sudca dal pred súdom
osobne možnosť vypovedať len odporcovi v spolupráci s jeho advokátom, avšak obsah ním podaného
protinávrhu mu sudca spolu s advokátom anulovali. Napriek tomu, že sa bránil, že sa hlásil o slovo,
o výpoveď, ktorú mu sudca nedával, resp. asi len dvakrát dvomi vetami mohol reagovať, a to za cenu
tlaku, že mu sudca dával podmienku a výstrahu pokuty za napomenutie, že ak sa ešte raz ozve reakciou

nesúhlasu a slovom, pritom sudca s advokátom odporcu sa počas pojednávania rozprávali, vzájomne
plynule bez jediného napomenutia p. advokáta p. sudcom počas celého pojednávania, keď spoločne
medzi sebou začali preberať už aj spôsoby akejsi renty za zastupovanie odporcu a účasť advokáta,
a to ako prioritu a jednostranne odporcovo podanie tlmočené spomenutým odporcovým advokátoms protestom a vyslovením plnej dôvery p. sudcovi s tým, že toto nie je súd ani súd spravodlivosti, na
základe čoho odišiel z pojednávacej miestnosti. Ide tak o jednostranný rozsudok v prospech odporcu
a jeho advokáta a jeho obsah iba potvrdzuje to, čo od samého začiatku opodstatnene v odvolaní uvádza.

Z uvedených dôvodov v odvolacom návrhu žiadal odvolací súd o vrátenie konania v predmetnom
spore, na ktorom bude trvať, aby pred súdom boli rovnaké práva pre obe strany pre spravodlivosť
rozsudku, právo pre spravodlivú obhajobu a argumentáciu dokladmi, relevantnými dôkazmi a postupu
z viazanosti nájomnej zmluvy, a tiež žiadal odvolací súd, aby konanie bolo určené na súde príslušnom
k miestu trvalého bydliska žalovaného, jeho trvalého pobytu, keď na samom začiatku písomne i pri

prvom pojednávaní na OS žiadal a oznámil súdu, že nie je Košičan, ale trvale býva v E., čo sudca
nezohľadnil a začal konanie a pojednávať vo veci žalobcu. Konajúci súd vôbec nezohľadnil jeho trvalý
pobyt, vek, invaliditu a súdny spor držal 300 km v Košiciach. On potrebuje, aby ho v mieste trvalého
pobytu zastupoval tiež advokát, prečo by jednostranne a protizákonne mala byť súdom zvýhodnená iba
jedna strana.

9. Žalobca k odvolaniu uviedol, že odvolateľ neprodukoval žiadne také skutočnosti resp. dôkazy, ktoré
by boli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozsudku, pretože odvolanie je iba súhrnom ničím
nepodložených tvrdení o zaujatosti vo veci konajúceho sudcu resp. o nezákonnosti vedenia súdneho
konania - porušenia rovnosti práv. Uvedené tvrdenia odvolateľa sú len účelovou snahou zbaviť sa
zodpovednostizabezdôvodnénevráteniedepozitužalobcoviavonkoncomnemajúoporuvovykonanom

dokazovaní. Napadnutý rozsudok je výsledkom riadne vykonaného dokazovania, je riadne odôvodnený,
apretoneexistuježiadenrelevantnýdôvod,ktorýmbymohlabyťspochybnenájehozákonnosť.Napokon
odvolateľ v podanom odvolaní ani neuvádza žiadne zákonné odvolacie dôvody ako ich predpokladá §
365 CSP. Preto navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a §
380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Súd vo veci náležite zistil skutkový stav, z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny
záver a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré by mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje.

12. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne vysporiadal. Ani počas odvolacieho
konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku
žalobcu vo vzťahu k žalovanému a preto odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť

vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

13. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalovaného,
so zreteľom na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí
odpovedať na každú námietku alebo argument uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie námietky,

ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie o danom opravnom prostriedku, a zostali sporné alebo
sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom prostriedku
preskúmavalo (por. napr. IV. ÚS 350/2014, IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07), odvolací súd
dodáva nasledovné:

14. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 300 eur, ktorou si žalobca voči žalovanému uplatnil
nárok titulom bezdôvodného obohatenia, teda majetkového prospechu, ktorý žalovaný získal na úkor
žalobcu tým, že po skončení nájmu bytu zadržal časť zloženého depozitu odovzdaného mu žalobcom.
Súd pritom dospel k záveru, že žalobca ohľadne svojho nároku dôkazné bremeno uniesol a žalobe
v celom rozsahu preto vyhovel.

15. Podstata odvolacích námietok žalovaného je založená na nespokojnosti žalovaného so záverom
súdu, spočívajúcej v tvrdení o zaujatosti zákonného sudcu, o nesprávnom postupe súdu, ktorým
neumožnil, aby konanie bolo vedené na súde najbližšie k trvalému pobytu žalovaného, a tiež z dôvodu,že žalovanému neumožnil vypovedať, argumentovať a dokazovať – osobne predkladať pred súdom
dôkazy.

16. Jednou z podmienok súdneho konania a záruk spravodlivého súdneho procesu je aj zákonné
obsadenie súdu, teda aby vo veci konal a rozhodol sudca, ktorému bola vec pridelená v súlade
so zákonom a rozvrhom práce, a u ktorého nie sú dané dôvody na vylúčenie z prejednávania a
rozhodovania veci vymedzené § 49 CSP. Skúmanie podmienok konania, medzi ktoré patrí aj zákonné
obsadenie súdu, t.j. aj otázka vylúčeného sudcu, je vymedzené tiež ako samostatný odvolací dôvod v

zmysle § 365 ods. 1 písm. c) CSP a je súčasťou odvolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia.

17. V danom prípade žalovaný uplatnil v odvolaní námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi,
založenej na tvrdení vzťahu konajúceho sudcu a zástupcu protistrany.

18. Podľa § 49 ods. 1 až 3 CSP (1) Sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so

zreteľomnajehopomerksporu,kstranám,ichzástupcomaleboosobámzúčastnenýmnakonanímožno
mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
(2) Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie.
(3) Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho
rozhodovacej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 1 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 až 3 CSP (1) Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich
dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku

zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
(2) Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich
rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
(3) Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho
rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému

súdu nepredkladá.
21. Účelom § 49 CSP je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu k stranám
sporu alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.

22. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

a/ k sporu, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu a
rozhodnutia v spore (o vzťah tejto povahy ide napr. vtedy, keď sudca je stranou sporu, keď má osobný
záujem na určitom výsledku sporu, ale tiež vtedy, keď sudca verejne, napr. prostredníctvom médií alebo
iným spôsobom vyjadril právny názor na spor, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť,
alebo keď získal informácie o spore inak, než dokazovaním na pojednávaní a vnímaním všetkého,

čo vyšlo počas procesu najavo, teda získal o spore poznatky neprocesným spôsobom, napr. bol s
vecou oboznámený niektorou zo strán sporu ešte pred začatím civilného procesu, alebo bol svedkom
skutočnosti, ktorá sa vo veci stala predmetom dokazovania),
b/ k stranám sporu, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo
negatívnom) pomere k nim (o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského,

manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného
vzťahu),
c/ k zástupcom strán sporu, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného
pod predchádzajúcom bode.
23. Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu teda predpokladá taký osobný vzťah sudcu

k predmetu sporu, k stranám alebo k ich zástupcom, že aj pri všetkej snahe sudcu o nezaujatosť konania
a rozhodovania by ovplyvnil jeho objektívny postoj v prejednávanom spore. Takúto situáciu predpokladá
najmä príbuzenský vzťah k stranám sporu alebo k ich zástupcom, priateľský alebo nepriateľský vzťah k
týmto osobám, osobný alebo ekonomický záujem sudcu na ukončení sporu a podobne.

24. Na tomto mieste však odvolací súd pripomína, že rozhodujúce nie je subjektívne stanovisko sporovej
strany (v danom prípade žalovaného), ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré
môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Obava z nedostatku nestrannosti sa totiž musí zakladať
na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach, nakoľko túto nemožno chápaťtak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybností na nestrannosť sudcu, ho automaticky
vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych
okolností prípadu. Tzv. objektívna nestrannosť sa teda neposudzuje podľa subjektívneho postoja sudcu

alebo sporových strán, ale podľa objektívnych skutočností (III. ÚS 158/08). Za objektívne teda nemožno
považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú
okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým,
nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť totiž sudca vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, k stranám

sporu alebo k ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej
povinnostinebudemôcťrozhodovaťnezávisleanestranne.Sudcoviasútotižtovovšeobecnostivylúčení
z prejednávania a rozhodovania sporu len vtedy, ak so zreteľom na ich pomer k sporu, k stranám, k ich
zástupcom a osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o ich nezaujatosti
(§ 49 ods. 1 CSP).

25. V danom prípade žalovaný svoje námietky neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami
preukazujúcimi vzťah konajúceho sudcu k sporu, stranám sporu alebo ich zástupcom, ktoré by boli
právne významné z hľadiska ust. § 49 ods. 1 CSP. A keďže ani odvolací súd z obsahu spisu nezistil
žiadne také skutočnosti, ktoré by zakladali čo i len pochybnosti o nezaujatosti konajúceho sudcu, túto
odvolaciu námietku žalovaného vyhodnotil ako neopodstatnenú.

26. Žalovaný vo svojom odvolaní tiež neopodstatnene namieta nesprávny postup súdu tým, že
neumožnil, aby konanie bolo vedené na súde najbližšie k jeho trvalému pobytu.

27. Uvedená odvolacia námietka sa týka možnosti prikázať spor inému súdu, ak je tu daný dôvod

vhodnosti. (podľa § 39 ods. 2 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej
istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti).

28.Prikázanie(delegácia)zdôvoduvhodnostipredstavujevýnimkuzústavnezaručenejzásady,ženikto
nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR), ktorý je daný na podklade

vopred stanovených zákonných pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti súdov. K prikázaniu veci je preto
namieste pristúpiť v tých výnimočných prípadoch, v ktorých by prejednanie veci iným než (doposiaľ)
príslušným súdom znamenalo z komplexného pohľadu hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej
stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci.

29.Prikázaťvecinémusúdutejistejinštanciezdôvoduvhodnostivšakprichádzadoúvahylenvprípade,
ak o to (ktorákoľvek) strana sporu požiada. Takýto návrh musí byť doručený súdu, a z návrhu musia
vychádzať argumenty a dôvody, pre ktoré je takéto prikázanie veci inému súdu dôvodné.

30. V posudzovanom prípade však z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný takýto návrh nepodal. Vo svojich

podaniach (na č.l. 24 a 66 spisu) síce žiadal o preloženie sporu na iné miesto (súd) v rámci jeho trvalého
bydliska a to z dôvodu nákladov a času na cestovanie, uvedené však podmieňoval ďalším postupom
v konaní.

31. Na základe uvedeného nebol daný dôvod uvedené posudzovať ako na návrh podľa § 39 ods. 2 CSP,

z ktorého dôvodu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nesprávny procesný postup, pokiaľ na uvedené
vôbec neprihliadal.

32. Odhliadnuc od uvedeného odvolací súd tu však považuje za potrebné zdôrazniť, že problémy
prekonávania väčších vzdialeností, či vynaloženia vyšších výdavkov za účelom dostavenia sa na spor

(dôvody uvádzané odvolateľom) sú bežné a ako také nemôžu, bez ďalšieho, s poukazom na vyššie
uvedené, byť dôvodom prikázania veci inému súdu.

33. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť ani, že by svojim procesným postupom v priebehu sporu
neumožnil stranám sporu (teda aj žalovanému) vykonanie a realizáciu všetkých ich procesných práv

spočívajúcich v práve skutkovo, právne a dôkazne argumentovať prejednávanú vec.34. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

35. Podľa § 181 ods. 1 až 3 CSP (1) Po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie
podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu.
Stranamôžeodkázaťnasvojepísomnépodanie.(2)Poúkonochpodľaodseku1súdurčí,ktoréskutkové
tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná

a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak
už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. (3) V konaní sa postupuje v súlade s ustanoveniami
o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany a v súlade s ustanoveniami o
dokazovaní.

36. Podľa § 182 CSP ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli

svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje
za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

37. Vychádzajúc zo zápisnic zachytávajúcich pojednávanie zo dňa 17.6.2021 a zo dňa 23.1.2023 ako
i zo zvukových záznamov z týchto pojednávaní, ktoré si odvolací súd vypočul, je nepochybné, že súd

prvej inštancie postupoval v súlade s vyššie citovanými ust. CSP a z obsahu spisu nevyplývajú ani
žiadneskutočnosti,zktorýchbybolomožnévyvodiť,žesúdprvejinštancieporušilzákonnýrámecvyššie
cit. procesných ustanovení.

38. Bolo potom vecou strán sporu (aj žalovaného), ako tento im súdom poskytnutý priestor na realizáciu

svojich procesných práv využijú.

39. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že žalovanému bola súdom poskytnutá možnosť vyjadriť sa
k prednesu žaloby žalobcom, vyjadriť sa ku všetkých návrhom a vyjadreniam žalobcu. Žalovanému bolo
umožnené predkladať vlastné návrhy, podávať vlastné vyjadrenia a tiež klásť žalobcovi otázky pri jeho

výsluchu. Žalovanému (rovnako ako žalobcovi) súd umožnil, aby sa vyjadril k dokazovaniu, a k právnej
stránke veci (v tzv. záverečnej reči).

40. Svoje právo vyjadriť sa pritom žalovaný realizoval tak, že zotrval na svojich vyjadreniach uvedených
v písomných podaniach, na výzvu súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nepredniesol, počas

výsluchu žalobcu pojednávaciu miestnosť dokonca bezdôvodne opustil a nevyužil ani právo záverečnej
reči, kedy tiež (na pojednávaní dňa 23.1.2023) pojednávaciu miestnosť opustil.

41. Zhrnúc vyššie uvedené bol to teda žalovaný, ktorý si svojou vlastnou (ne)činnosťou odňal reálnu
a efektívnu možnosť konať pred súdom.

42. Pokiaľ potom žalovaný osobitne spochybnil aj postup súdu prvej inštancie tým, že ho súd nevypočul,
ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná.

43. Podľa ust. § 195 ods.1 CSP, na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach,

ktorévkonanívyšlinajavo,akichnemožnopreukázaťinak;ustanovenie§150ods.2týmniejedotknuté.

44. Výsluch strany je štandardným dôkazným prostriedkom, ktorý slúži na náležité objasnenie, resp.
preukázanie tvrdených skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, ale len za splnenia podmienky, že ich
nie je možné preukázať inak. Výsluch strany ako dôkaz je však potrebné odlišovať od prednesu strany.

Dôkazom môže byť výsluch strany iba vtedy, ak ho súd ako procesný prostriedok nariadi, pričom súd
nariadi tento dôkazný prostriedok iba vtedy, ak to navrhne strana sporu.

45. V posudzovanom prípade je nesporné, že žalovaný sa práva byť vypočutý (dôkazu jeho výsluchom)
nedomáhal, tento návrh súdu nepredniesol a osobitne výsluch žalovaného nenavrhol ani žalobca.

S poukazom na uvedené je tak zrejmé, že súd výsluch žalovaného ani uskutočniť nemohol.

46. Tu však nemožno opomínať, že strana sporu má predovšetkým povinnosť tvrdenia, dôkaznú
povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa k veci, k dôkazom a pod., ktoré povinnosti žalovaný, ako na topoukázal odvolací súd vyššie, z vlastnej vôle nerealizoval, preto odvolacia námietka, že bolo porušené
právo žalovaného tým, že osobitne súdom vypočutý nebol, je nedôvodná.

47. Napokon, pokiaľ sa odvolateľ v odvolaní opakovane zmienil o tom, že mu mal žalobca spôsobiť
škodu, finančnú stratu a pod., v súvislosti s čím odkázal na svoj protinávrh podaný v konaní, k tomu
odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na argumentáciu súdu prvej inštancie vyjadrenú v bodoch 21.
a nasl. napadnutého rozsudku akcentujúc, že súd podanie žalovaného vo veci protinávrhu uznesením zo
dňa 1.6.2018 odmietol, pretože žalovaný neodstránil vady podania v stanovenej lehote, na základe čoho

sa súd prvej inštancie následne správne zaoberal týmito námietkami žalovaného iba v rovine procesnej
obrany.

48. Rešpektujúc viazanosť odvolacieho súdu žalovaným uplatnenými odvolacími dôvodmi, vrátane ich
obsahového vymedzenia, súc limitovaný právnymi otázkami, ktoré žalovaný v odvolaní označil, resp.
spochybnil, odvolací súd dospel k záveru, že správnosť záverov rozhodnutia súdu prvej inštancie sa

žalovanému v odvolaní spochybniť nepodarilo.

49. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

50. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok napadnutého
rozsudku o trovách konania, proti ktorému odvolateľ osobitné námietky nevzniesol. Napadnutý rozsudok
súdu v tejto časti zodpovedá procesnému úspechu/neúspechu strán sporu v konaní a zákonným
ustanoveniam v ňom uvedeným.

51. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, z toho dôvodu mu odvolací súd priznal proti neúspešnému
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP).

52. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutývýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).