Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118252644
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6118252644.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam

Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu
Alvita 1, s.r.o., so sídlom Nográdyho 561/6, 960 01 Zvolen, IČO: 47 513 519, v konaní zast. kohút &
partners, s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP 74/28, IČO: 47 235 888 proti žalovanému A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. D., v konaní zast. Viktória Hellenbart, advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Ulica Martina Rázusa 146/23, 984 01 Lučenec, IČO: 47 250 640 o zaplatenie
3.000,- Eur s príslušenstvom a o návrhu žalovaného na prerušenie konania, o odvolaní žalovaného
proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/82/2018 zo dňa 13. júna 2023 v znení

opravného uznesenia sp. zn. 60Cb/82/2018-191 zo dňa 15. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalovaného proti výroku III. rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
60Cb/82/2018 zo dňa 13. júna 2023 v znení opravného uznesenia sp. zn. 60Cb/82/2018-191 zo dňa
15. januára 2024 o d m i e t a .

II. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/82/2018 zo dňa 13. júna 2023 v znení
opravného uznesenia sp. zn. 60Cb/82/2018-191 zo dňa 15. januára 2024 vo výroku I. a výroku II. p

o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím, v spojení s opravným uznesením, vo výroku I. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05
% ročne, a to zo sumy 1.000,- Eur od 01.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.000,- Eur od 01.12.2015
do zaplatenia a zo sumy 1.000,- Eur od 01.01.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia; vo výroku II. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu a vo výroku III. návrh žalovaného na prerušenie tohto súdneho konania až do
právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/61/2018 zamietol
(ďalej aj len „rozhodnutie“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu
podaným v upomínacom konaní dňa 12.03.2018 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy

3.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.000,- Eur od 01.11.2015 do
zaplatenia, zo sumy 1.000,- Eur od 01.12.2015 do zaplatenia a zo sumy 1.000,- Eur od 01.01.2016
do zaplatenia titulom úhrady nájomného podľa Nájomnej zmluvy uzavretej dňa 18.06.2015 žalobcom
ako prenajímateľom so žalovaným, vtedy podnikajúcim pod obchodným menom A. B. – E., s miestompodnikania Radvanská 7, Banská Bystrica, IČO: 10 987 517 ako nájomcom, na základe ktorej žalobca
prenechal žalovanému do dočasného odplatného užívania nehnuteľnosť, stavba – opravárenská dielňa
so súpisným číslom XXX, stojaca na parcele CKN č. 3301, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,

evidovanej na LV č. XXXX Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, pre k. ú. C., okres D.
D., obec D. D. a žalovaný sa zaviazal uhrádzať žalobcovi mesačný nájom vo výške 1.000,- Eur. Žalovaný
nesplnil záväzok zaplatiť mesačné nájomné, ktoré žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 115004
zo dňa 01.10.2015, splatná dňa 31.10.2015, vo výške 1.000,- Eur; č. 115005 zo dňa 01.11.2015, splatná
dňa 30.11.2015, vo výške 1.000,- Eur a č. 115006 zo dňa 01.12.2015, splatná dňa 31.12.2015, vo výške

1.000,- Eur.

3. Žalovaný sa bránil v konaní tým, že bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – opravárenská dielňa
postavená na parc. registra „C“ číslo: 3301, so súpisným číslom XXX, okres D. D., obec D. D., k. ú.
C., zapísanej na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom Banská Bystrica, odborom katastra. Žalovaný
dňa 18.06.2015 uzatvoril so žalobcom Kúpnu zmluvu v znení Dodatku zo dňa 18.06.2015, ktorej

predmetom bol prevod predmetnej nehnuteľnosti a nakoľko žalobca si riadne a včas nesplnil povinnosť
uhradiť dohodnutú kúpnu cenu, žalovaný vyzval žalobcu listom zo dňa 01.08.2016 k uhradeniu zvyšku
dohodnutej kúpnej ceny v lehote 10 dní. Žalobca ani v primerane určenej náhradnej lehote si svoju
povinnosť nesplnil, a preto žalovaný dňa 08.12.2016 odstúpil od predmetnej Kúpnej zmluvy, žalobca
si prevzal odstúpenie dňa 14.12.2016. Žalovaný mal za to, že žalobca nemal aktívnu legitimáciu na

podanie žaloby, nakoľko nie je vlastníkom a v rozhodnej dobe ani nebol vlastníkom nehnuteľnosti, od
vlastníctva ktorej odvodzuje svoj uplatnený nárok.

4. Žalobca ďalej v konaní poukázal na to, že určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bolo aj
predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 9C/19/2017, v

ktorom súd prvej inštancie žalobu žalobcu A. B. – IZOGLAS zamietol ako bezdôvodnú, a teda žalobca
má aktívnu legitimáciu, nakoľko v čase, kedy mal so žalovaným uzatvorenú Nájomnú zmluvu zo dňa
18.06.2015, bol vlastníkom nehnuteľnosti. Pokiaľ na Okresnom súde Banská Bystrica je vedené ďalšie
konanie pod sp. zn. 10C/61/2018, jeho predmetom nie sú žiadne skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv
na nárok, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní, nakoľko žalovaný sa v ňom domáha iba nahradenia

prejavu vôle z uloženia povinnosti vymazať záložné právo a určenia, že Kúpna zmluva uzavretá dňa
27.02.2017 má byť neplatná, pričom nájomný vzťah, resp. nároky z nájomného vzťahu sú z roku 2015.

5. Žalovaný ďalej v konaní poukázal na to, že žalobca previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
Kúpnou zmluvou zo dňa 27.02.2017 aj napriek tomu, že na tento právny úkon nemal právo. Toto jeho

konanie považuje žalovaný za protiprávne konanie, a preto podnikol ďalšie právne kroky, ktoré objasnia
celú situáciu ohľadne prevodu nehnuteľnosti a vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Na Okresnom súde
Banská Bystrica je v tejto veci vedené aj konanie sp. zn. 62Cb/105/2018 a sp. zn. 9C/62/2018. Žalovaný
zároveň navrhol, aby súd prvej inštancie prerušil konanie až do právoplatného rozhodnutia vo veci
konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nakoľko ide o tak závažné otázky, ktoré majú

vplyv aj na rozhodnutie v tejto veci.

6. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa
18.06.2015 žalobca ako prenajímateľ a žalovaný v tom čase ako podnikateľ podnikajúci pod obchodným
menom A. B. – IZOGLAS, Banská Bystrica, IČO: 10 987 517 ako nájomca uzatvorili Nájomnú zmluvu za

účelom vykonávania činností, ktoré boli predmetom podnikania nájomcu. Sporná nebola ani skutočnosť,
že v Článku IV. bod 4.1 Nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomca je povinný platiť
prenajímateľovi za užívanie nehnuteľnosti mesačné nájomné vo výške 1.000,- Eur, ktoré je splatné
najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, za ktorý sa mesačné nájomné platí. Nesporné bolo aj
vystavenie faktúr zo strany žalobcu žalovanému na zaplatenie dlžného nájomného za mesiace október,

november a december 2015 spolu vo výške 3.000,- Eur.

7. Podľa súdu prvej inštancie aktívna vecná legitimácia žalobcu bola daná, keďže žalobca bol v čase
trvania nájomného vzťahu vlastníkom nehnuteľnosti, keď ak súd prvej inštancie zistil zo žalobcom
predloženého rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/19/2017-122 zo dňa 08.11.2017,

právoplatného dňa 30.12.2017, žalobca A. B. (v súdenej veci žalovaný) sa podanou žalobou domáhal
voči žalovanému (v súdenej veci žalobcovi) určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú žalobu
súd zamietol. Súd prvej inštancie bol potom toho názoru, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, že
žalobca nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaný a že nebol vlastníkom nehnuteľnosti v časetrvania nájomného vzťahu na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 18.06.2015, a preto považoval žalobu
za dôvodnú a preukázanú.

8. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi ako strane
v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému, ktorý v konaní
úspešný nebol.

9. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie tohto súdneho konania až do

právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súdu Banská Bystrica pod sp. zn.
10C/61/2018, keď z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/61/2018-73 zo dňa
06.06.2019 zistil, že žalobca (v súdenej veci žalovaný) sa podanou žalobou domáha voči žalovanému 1/
PROPERTY DEVELOPMENT SLOVENSKO, v.o.s., IČO: 50 110 438 a žalovanému 2/ (v súdenej veci
žalobcovi) určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom navrhol zmenu žaloby, ktorú súd týmto
uznesením pripustil tak: „že určuje, že Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným 2/ a žalovaným 1/ zo

dňa 27. 02. 2017 je neplatná; že nahrádza vyhlásenie vôle žalovaného 2/, že ako predávajúci uzatvára
so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 588
a nasl. Občianskeho zákonníka, žalobca zaplatí žalovanému 2/ za predmet prevodu kúpnu cenu vo
výške preukázaných zaplatených záväzkov vyplývajúcich z Kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06. 2015 a jej
Dodatku a že žalovaný 2/ ako predávajúci je povinný zabezpečiť výmaz záložných práv k nehnuteľnosti

zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie C., obec D. D., okres D. D., popis stavby opravárenská
dielňa postavená na CKN 3301, súpisné číslo XXX“. Súdne konanie vedené pod sp. zn. 10C/61/2018
nebolo ku dňu rozhodovania súdom prvej inštancie právoplatne skončené. Súd prvej inštancie bol toho
názoru, že žalovaný nepreukázal, aký význam má súdne konanie pod sp. zn. 10C/61/2018 pre súdenú
vec, resp. ako môže svojím výsledkom ovplyvniť priebeh alebo výsledok tohto súdneho konania. Súd

prvej inštancie nevidel žiadny právne relevantný dôvod na to, aby bolo toto súdne konanie prerušené až
do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp .zn. 10C/61/2018.

10. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie
v rozsahu všetkých výrokov z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie.

11. Žalovaný v odvolaní uviedol, že v konaní sa konštantne bránil, kedy uvádzal, že dňa 18.06.2015
uzatvorilsožalobcomkúpnuzmluvu,ktoroupreviedolvlastníckeprávokpredmetunájmunažalobcu,ale
od tejto kúpnej zmluvy platne odstúpil dňa 14.12.2016. Odstúpenie od kúpnej zmluvy, predmetom ktorej
je nehnuteľnosť a ktorej právny režim sa spravuje Občianskym zákonníkom, spôsobuje, že sa zmluva
zrušuje ex tunc, a teda platným odstúpením od kúpnej zmluvy, ktoré žalobca prevzal dňa 14.12.2016,

došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy od počiatku. Žalobcom uplatňovaný právny nárok titulom ušlého
nájomného tým stratil právny základ. Odstúpenie od zmluvy, ako jednostranný hmotnoprávny úkon,
vyvolalprávneúčinkyjehodôjdenímadresátovi-žalobcovi.Žalobcadodnešnéhodňaúčinokodstúpenia
od kúpnej zmluvy účinne nerozporoval, nepodal žalobu o určenie, že odstúpenie od zmluvy nevyvolalo
právne účinky a jeho právo sa premlčalo v štvorročnej premlčacej lehote, ako každé majetkové právo.

12. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že je pravdou, že ako laik sa bránil v konaní najmä tak,
že poukazoval na konanie vedené pod sp. zn. 10C/61/2018. Súd prvej inštancie žiadosti žalovaného
o prerušenie konania nevyhovel, keď žalovaný nebol schopný súdu dostatočne vysvetliť, v čom má
rozhodnutie vo veci sp. zn. 10C/61/2018 vplyv a význam pre rozhodnutie vo veci zaplatenia ušlého

nájmu. Zdôrazňoval však, že v tomto konaní sa rozhoduje o otázkach dôležitých aj pre toto konanie.
Súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu žalovaného vychádzal len z aktuálneho znenia žalobného
petitu v konaní sp. zn. 10C/61/2018. V skutočnosti sa žalovaný, v procesnom postavení žalobcu v konaní
sp. zn. 10C/61/2018, spočiatku domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetu nájmu, neskôr žiadal
pripustenie zmeny petitu, v súčasnosti po tom, ako proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci sp. zn.

10C/61/2018 podal úspešné odvolanie a súd druhej inštancie vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie,
súd na návrh žalovaného opäť pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný sa v konaní sp. zn.
10C/61/2018 domáha určenia vlastníckeho práva k predmetu nájmu. Právoplatné rozhodnutie súdu
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmeškané nájomné za obdobie, v ktorom sa na základerozhodnutia súdu v inom konaní zistí, že žalobca nebol vlastníkom nehnuteľnosti, a teda ju nemohol
prenajímať žalovanému, vytvorí základ pre bezdôvodné obohatenie sa žalobcu na úkor žalovaného.
Podľa názoru žalovaného teda súd prvej inštancie vo veci rozhodol predčasne, bez náležitého zistenia

skutkového stavu, pričom zásada formálnej pravdy, teda rozhodovania na základe toho, čo vyšlo na
pojednávaní najavo, nemá prednosť pred právom žalovaného na spravodlivý proces a spravodlivý
rozsudok.

13. Žalovaný poukázal v odvolaní aj na to, že žalobca sa odvolával na výsledok súdneho sporu vo veci

sp. zn. 9C/19/2017, z ktorého malo vyplývať, ako keby súd rozhodol o žalobe žalovaného na určenie
vlastníckeho práva v merite veci tak, že žalovaný nebol úspešný. To je zavádzajúce tvrdenie, pretože
neúspech v konaní sp. zn. 9C/19/2017 spôsobila procesná taktika žalobcu, ktorý previedol vlastnícke
právo k predmetu sporu na obchodnú spoločnosť PROPERTY DEVELOPMENT SLOVENSKO v.o.s.,
zmluvou zo dňa 27.02.2017 a z procesných dôvodov bola žaloba žalovaného o určenie vlastníckeho
práva voči žalobcovi s veľkým Alvita1, s.r.o. zamietnutá. V tejto súvislosti je dôležité upriamiť pozornosť

odvolacieho súdu na fakt, že o zmluve uzatvorenej dňa 27.02.2017 zástupca žalobcu na pojednávaní
dňa 06.06.2023 vo veci sp. zn. 10C/61/2018 vyhlásil, že táto je neplatná z dôvodu, že za kupujúceho
nepodpisovala zmluvu oprávnená osoba. To znamená, že dôvod, pre ktorý bola žaloba vo veci sp. zn.
9C/19/2017 zamietnutá, odpadol, resp. nikdy daný nebol. Vzhľadom na personálne prepojenie medzi
PROPERTY DEVELOPMENT SLOVENSKO v.o.s. so spoločnosťou Alvita1, s.r.o., nielen cez osobu

JUDr. Tomáša Kohúta, ale cez spoločníka spoločnosti PROPERTY DEVELOPMENT SLOVENSKO
v.o.s., je logické sa domnievať, že táto skutočnosť musela byť žalobcovi po celý čas známa a súdy boli
zavádzané.Žalovanýmázato,žepreukáže,ževlastníckeprávokpredmetunájmunikdyplatneneprešlo
na žalobcu, keď kúpna zmluva z 18.06.2015 ako ani nájomná zmluva z 18.06.2015 neboli uzatvorené
platne, s kúpnou zmluvou mal podľa potvrdeného reštrukturalizačného plánu vysloviť súhlas veriteľský

výbor, čo splnené nebolo a kupujúcim bola, Alvita1, s.r.o. v blízkom vzťahu s dozorným správcom a keď
ak by absencia súhlasu veriteľského výboru s kúpnou zmluvou podľa posúdenia súdu nespôsobila jej
absolútnu neplatnosť, žalovaný od tejto zmluvy odstúpil úkonom doručeným žalobcovi dňa 14.12.2016
a žalobca v štvorročnej premlčacej lehote účinky odstúpenia na súde účinne nepoprel.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že žalovaný svoju obranu v konaní postavil
výlučne na tom základe, že žalobca nie je vlastníkom prenajatej nehnuteľnosti, nakoľko mal žalovaný
jednostranným právnym úkonom zo dňa 08.12.2016 odstúpiť od kúpnej zmluvy, ktorou previedol
nehnuteľnosť na žalobcu a zároveň žalovaný žiadal prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia

v konaní sp. zn. 10C/61/2018. To bola jediná procesná obrana žalovaného v konaní na súde prvej
inštancie. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vec posúdil vecne správne, keď žalobe vyhovel. Okrem
to súd prvej inštancie v konaní zisťoval, aký je predmet konania sp. zn. 10C/61/2018 a jeho zistenie
smerovalo k tomu, že uvedené konanie sa v čase konania pojednávania, na ktorom aj bol vyhlásený
rozsudok, netýka určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, pričom žalovaný nevedel ozrejmiť,

z akého dôvodu by malo mať dotknuté konanie význam pre rozhodnutie o žalovanom nároku. Žalobca
zároveň preukázal súdu prvej inštancie, že o žalovaným tvrdenom odstúpení od kúpnej zmluvy už
meritórne rozhodoval súd prvej inštancie rozsudkom v konaní sp. zn. 9C/19/2017, v ktorom vyslovil,
že odstúpenie od zmluvy zo strany A. B. bolo neplatné, nakoľko kúpna cena za nehnuteľnosť bola zo
strany kupujúceho riadne uhradená. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2017, ide preto o

už právoplatne rozsúdenú vec, ktorú súd nesmie prejednávať a rozhodnúť opätovne. Pre úplnosť je
ešte potrebné uviesť, že kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť uzatvárali tak žalobca ako aj žalovaný ako
podnikatelia v rámci svojej obchodnej činnosti, ide teda o tzv. relatívny obchod v zmysle § 261 ods. 1
ObchodnéhozákonníkaanauvedenýzmluvnývzťahjetakpotrebnéaplikovaťustanoveniaObchodného
zákonníka. Z uvedeného dôvodu, keby aj jediná procesná obrana žalovaného o tom, že dňa 14.12.2016

odstúpil od kúpnej zmluvy, bola správna, aj tak by táto skutočnosť nemala žiadny vplyv na jeho povinnosť
uhradiť žalobcovi nájomné. V obchodnoprávnych vzťahoch sa odstúpením od zmluvy zrušuje zmluva
až od momentu odstúpenia, to znamená, že až do 14.12.2016 by bol žalobca aj v prípade platného
odstúpenia od zmluvy vlastníkom nehnuteľnosti a žalobca si v konaní uplatňoval nájomné za mesiace
október až december 2015.

15. Podľa žalobcu sa žalovaný snaží v odvolaní uvádzať nové prostriedky procesnej obrany, ktoré
však v odvolaní nemožno použiť, nakoľko na to nie sú splnené procesné podmienky podľa § 366 CSP.
K uvedeným novým tvrdeniam žalovaného žalobca aspoň v stručnosti uvádza, že účinky prípadnéhoodstúpenia od zmluvy by sa riadili ustanoveniami Obchodného zákonníka a tak mohli nastať iba od
momentu odstúpenia. Pritom jediné právo, ktoré sa premlčalo, bolo právo žalovaného domáhať sa
následkovtvrdenéhoodstúpenianasúde,tedapodaťžalobunaurčenievlastníckehopráva.Spoukazom

na§217CSPžalobcatiežzdôraznil,ževčasevyhlásenianapadnutéhorozhodnutianesmerovalžalobný
petit v konaní sp. zn. 10C/61/2018 k určeniu vlastníckeho práva žalovaného a skutočnosť, že žalovaný
neskôr špekulatívne zmenil žalobu, už nemá vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Žalovaný neuvádza pravdu, keď tvrdí, že žaloba o určenie vlastníckeho práva, o ktorej sa
rozhodovalo v konaní sp. zn. 9C/19/2017 bola zamietnutá výlučne z procesných dôvodov. Naopak, súd

v konaní šiel do merita veci a posudzoval platnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného a po
preskúmaní veci vyslovil, že žalobu je potrebné zamietnuť, nakoľko odstúpenie od zmluvy zo strany A.
B. nebolo platné. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2017. Ide preto o vec rei iudicata,
ktorá nemôže byť opätovne prejednaná a rozhodnutá. Čo sa týka špekulatívneho tvrdenia žalovaného,
že preukáže, že zmluva o predaji nehnuteľnosti zo žalovaného na žalobcu nebola platná, nakoľko s ňou
nemal vysloviť súhlas veriteľský výbor, tak toto mal žalovaný preukázať v konaní na súde prvej inštancie.

Pre úplnosť je ale potrebné uviesť, že s poukazom na § 163 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii na účely platnosti zmluvy je nepodstatné, či by dozorný správca alebo veriteľský
výbor úkon schválili, nakoľko ak by ho neschválili, bolo by jediným následkom to, že veritelia by mohli
uvedenému úkonu odporovať a aj to len v prípade vyhlásenia konkurzu na dlžníka.

16. V odvolacej replike žalovaný rozvinul odvolaciu argumentáciu, a pretože podľa § 365 ods. 3 CSP
platí, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania a pretože novoty v odvolacom konaní možno použiť za splnenia podmienok
uvedených v ustanovení § 366 CSP len v odvolaní, zhrnutie tvrdení a argumentov uvedených žalovaným
v odvolacej replike odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.

17. V odvolacej duplike žalobca rozvinul argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu a pretože podľa
§ 373 ods. 4 CSP platí, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr
v lehote na vyjadrenie k odvolaniu, zhrnutie tvrdení a argumentov uvedených žalobcom v odvolacej

duplike odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd

pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 31.10.2024,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

19. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

20. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 18.06.2015 žalobca ako prenajímateľom
a žalovaný, vtedy podnikajúcim pod obchodným menom A. B. – IZOGLAS, s miestom podnikania
Radvanská 7, Banská Bystrica, IČO: 10 987 517, ako nájomca, uzavreli v písomnej forme Zmluvu

o nájme, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému do dočasného odplatného užívania
nehnuteľnosť: stavba – opravárenská dielňa so súpisným číslom XXX, stojaca na parcele CKN č. 3301,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, evidovanej na LV č. XXXX Okresným úradom Banská
Bystrica,katastrálnyodbor,prek.ú.C.,okresD.D.,obecD.D.ažalovanýsazaviazaluhrádzaťžalobcovi
mesačný nájom vo výške 1.000,- Eur.

21. Žalobca fakturoval žalovanému za nájomné podľa Zmluvy o nájme faktúrou č. 115004 zo dňa
01.10.2015, splatnou dňa 31.10.2015, sumu 1.000,- Eur; faktúrou č. 115005 zo dňa 01.11.2015, splatnou
dňa 30.11.2015, sumu 1.000,- Eur a faktúrou č. 115006 zo dňa 01.12.2015, splatnou dňa 31.12.2015,
sumu 1.000,- Eur.

22. Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu A. B., Banská Bystrica, t.j. žalovaný v súdenej
veci, proti žalovanému Alvita 1, s.r.o., Zvolen, t. j. žalobca v súdenej veci, o určenie vlastníckeho právak nehnuteľnosti, rozsudkom č. k. 9C/19/2017-122 zo dňa 08.11.2017, právoplatným dňa 30.12.2017,
žalobu zamietol.

23. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

24. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich

vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

26. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a

2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

27. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Občiansky zákonník“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

28. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej

užívania.

29. Odvolanie je právny inštitút, ktorý pri súčasnom splnení všetkých zákonom požadovaných
podmienok, t. j. zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania, procesná legitimácia odvolateľa,
spôsobilý predmet odvolania a dodržanie zákonných náležitostí odvolania, umožňuje odvolaciemu

súdu prieskum napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o právach a
povinnostiach strán. Pred posúdením vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia je tak
odvolací súd povinný vyhodnotiť i to, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa.

30. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie Civilný sporový poriadok normuje podľa
formy rozhodnutia, keď podľa § 355 ods. 1 CSP platí, že proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon nevylučuje a podľa § 355 ods. 2 CSP platí, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie
je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

31. Napadnuté rozhodnutie má formu rozsudku a súd prvej inštancie ním vo výroku I. rozhodol vo veci
samej, vo výroku II. rozhodol o náhrade trov konania a vo výroku III. zamietol návrh žalovaného na
prerušenie tohto súdneho konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej
inštancie pod sp. zn. 10C/61/2018. Keďže súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodoval vo
veci samej, v zmysle § 212 ods. 1 CSP správne rozhodoval rozsudkom a v zmysle § 162 ods. 3 CSP

spolu s rozhodnutím vo veci samej správne rozhodoval aj o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie
konania. Hoci proti rozsudku súdu prvej inštancie je odvolanie v zásade prípustné, procesná situácia,
kedy súd prvej inštancie v súlade s § 162 ods. 3 CSP spolu s rozhodnutím vo veci samej rozhodne aj o
zamietnutí návrhu strany na prerušenie konania, nezakladá prípustnosť odvolania aj proti rozhodnutiu
o zamietnutí návrhu strany na prerušenie konania. Takýto názor a záver vyplýva z rozhodovacej praxe

dovolaciehosúduvyjadrenejvrozhodnutíNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Obdo/43/2022
zo dňa 29.09.2023, podľa ktorého: „Vo vzťahu k časti prvého výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
odvolací súd potvrdil výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie, teda výrok, ktorým bol zamietnutý návrh
žalovaného na prerušenie konania, najvyšší súd uvádza, že v tejto časti odvolací súd nepostupoval
procesne správne, keď výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania má povahu uznesenia (i napriek tomu, že formálne je súčasťou rozsudku) a nie je proti nemu
v zmysle § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. n) CSP prípustné odvolanie. Podľa § 357 písm. n)
CSP je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konanie podľa § 162 ods. 1
písm. a) CSP a § 164 CSP. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie je prípustné len proti uzneseniu, ktorýmsúd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie prerušil. V súlade s § 355 ods. 2 CSP potom odvolanie nie
je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie návrh sporovej strany na
prerušenie konania zamietol.“

32. Pretože bez ohľadu na formu rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutie o zamietnutí návrhu strany
na prerušenie konania, má povahu uznesenia a pretože na rozdiel od uznesenia súdu prvej inštancie o
prerušení konania (§ 357 písm. n) CSP), uznesenie o zamietnutí návrhu strany na prerušenie konania,
a to tak návrhu podaného podľa § 162 ods. 1 písm. a), ako aj návrhu podaného podľa § 164 CSP, nie je

v ustanovení § 357 CSP zaradené medzi uznesenia, proti ktorým odvolanie je prípustné, znamená to,
že odvolanie žalovaného v rozsahu výroku III. smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné, a preto podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku III.
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odmietol.

33. Pre úplnosť veci odvolací súd udáva, že hoci súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poučil

strany sporu tak, že proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, t. j. odvolanie je prípustné proti
všetkýmvýrokom,vrozsahuvýrokuIII.šloonesprávnepoučenieoopravnomprostriedku.Aninesprávne
poučenie súdu prvej inštancie o prípustnosti odvolania proti výroku III. rozhodnutia súdu prvej inštancie
však nemôže mať za následok pripustenie odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie
nepripúšťa. Súd totiž nie je oprávnený priznať stranám sporu viac procesných práv, ako im priznáva

samotný zákon.

34. Následne odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I. a výroku
II. z dôvodov tvrdených a obsahovo vymedzených žalovaným v podanom odvolaní a dospel k záveru,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a súd

prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď uložil žalovanému splnenie peňažnej povinnosti titulom
úhrady nájomného za obdobie október, november a december 2015 spolu vo výške 3.000,- Eur a v
konaní na súde prvej inštancie odvolací súd ex offo nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok.

35.Odvolacísúdkonštatujesprávnosťdôvodovnapadnutéhorozhodnutiasúduprvejinštancievrozsahu

výroku I. a výroku II. a len na zdôraznenie správnosti a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania
žalovaného, dopĺňa ďalšie dôvody.

36. Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že vo veci rozhodol predčasne, bez náležitého
zistenia skutkového stavu, pričom zásada formálnej pravdy nemá prednosť pred právom žalovaného

na spravodlivý proces a spravodlivý rozsudok a žalovaný má za to, že preukáže, že vlastnícke právo k
predmetu nájmu nikdy platne neprešlo na žalobcu.

37. Žalovaný síce súdu prvej inštancie vytýka, že rozhodol predčasne a bez náležitého zistenia
skutkového stavu, avšak v čom konkrétne predčasnosť rozhodnutia a nenáležité zistenie skutkového

stavu spočívajú, žalovaný v odvolaní neuvádza a nešpecifikuje. Na tomto mieste preto odvolací súd
zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích
dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1
CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie
dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Uvedenie dôvodov,

z akých sa rozhodnutie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou
obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť odvolacie
dôvody však neznamená, že odvolateľ len uvedie niektorý z odvolacích dôvodov taxatívne upravených
v § 365 ods. 1 CSP, ale povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí ním tvrdený
dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj obsahovo vymedziť, a teda musí uviesť tvrdenia a argumenty o

tom, ktoré zistenia, závery a postupy súdu prvej inštancie sú nesprávne a prečo sú nesprávne, keď
názor, že za obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej
činnosti najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo
dňa 19.10.2023). Odvolaciemu súdu preto nesvedčala povinnosť, ale ani právo, odvolaciu argumentáciu
žalovaného dotvárať a vyvodzovať si alebo zisťovať si konkrétne dôvody nesprávnosti rozhodnutia súdu

prvej inštancie, pretože takýto postup odvolacieho súdu by bol v rozpore s princípom kontradiktórnosti
civilného sporového konania a odporoval by princípu rovnosti strán deklarovanému v čl. 6 CSP. Nič na
tomto závere nemení ani konštatovanie žalovaného v odvolaní, že na súde prvej inštancie sa bránil ako
laik, keďže v súdenej veci nešlo o spor s ochranou slabšej strany v konaní (§ 290 a nasl. CSP) a žalovanýani len netvrdil, že by súdy mali zohľadňovať nejaké špecifické potreby vyplývajúce z jeho zdravotného
stavu alebo sociálneho postavenia. Navyše, odvolací súd si nemohol nevšimnúť, že na pojednávaní,
na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozhodnutia a ktoré bolo jediným meritórnym pojednávaním

v tomto súdnom konaní, žalovaného na základe splnomocnenia zo dňa 12.06.2023 zastupovala F. G.
H. B., u ktorej vzhľadom na titul „JUDr.“ možno dôvodne predpokladať, že má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo (§ 468 CSP), pričom odvolaciemu súdu je zároveň
z jeho úradnej činnosti tiež známe, že ide o osobu zapísanú v zozname správcov konkurznej podstaty.

38. Napriek tomu, že žalovaný v odvolaní neuviedol a nešpecifikoval ako konkrétne dôvodom
nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie má byť predčasnosť rozhodnutia a nenáležité zistenie
skutkového stavu, pre úplnosť veci odvolací súd poukazuje na to, že v civilnom sporovom konaní súd
podľa § 215 ods. 1, 2 CSP rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa Civilného sporového poriadku. Základným spôsobom obstarávania
skutkových poznatkov súdom je v súlade s § 185 CSP dokazovanie z navrhnutých dôkazov strán.

Procesným postupom, ktorým sa zisťuje skutkový stav veci, sú aj skutkové zistenia vyplývajúce z
nepopretia skutkových zistení, keďže podľa § 151 ods. 1 CSP platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné a podľa § 186 ods. 2 CSP platí, že súd
vychádza aj zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Niektoré
skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodovaný spor, môžu byť všeobecne známymi skutočnosťami

alebo známymi súdu z jeho činnosti, tak ako to vyplýva z § 186 CSP. Napokon, súd v zmysle § 193 CSP
je viazaný určitými inými rozhodnutiami a v zmysle § 194 CSP zohľadňuje aj rozhodnutia o prejudiciálnej
otázke. Žalovaný však v odvolaní neuviedol žiadne také konkrétne pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by spočívali v nevykonaní navrhnutých dôkazov alebo v nesprávnych skutkových zisteniach z
vykonaných dôkazov alebo v nerešpektovaní nesporných, resp. zhodných tvrdení strán.

39. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu žalovaného
na prerušenie konania vychádzal len z aktuálneho znenia žalobného petitu v konaní vedenom na
súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/61/2018 a následne žalovaný v odvolaní konštatuje, že v konaní
sp. zn. 10C/61/2018 sa v procesnom postavení žalobcu spočiatku domáhal určenia vlastníckeho

práva k predmetu nájmu, neskôr žiadal pripustenie zmeny petitu a v súčasnosti súd prvej inštancie
opäť pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný sa v konaní sp. zn. 10C/61/2018 domáha
určenia vlastníckeho práva k predmetu nájmu, odhliadnuc, že proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o
zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania nebolo odvolanie prípustné, odvolací súd udáva,
že podľa § 217 ods. 1 CSP platí, že pre rozsudok súdu prvej inštancie je rozhodujúci stav v čase jeho

vyhlásenia. Toto pravidlo zároveň znamená, že pre posúdenie zákonnosti a vecnej správnosti rozsudku
je určujúci stav objektívne existujúci v čase vyhlásenia rozsudku a prípadné zmeny stavu, ktoré nastanú
v budúcnosti, nebudú spätne meniť pohľad na správnosť rozsudku v čase jeho vyhlásenia. Navyše, v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie existovalo právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie sp. zn.
9C/19/2017-122 zo dňa 08.11.2017 o zamietnutí žaloby žalovaného, ktorou sa v procesnom postavení

žalobcu, domáhal proti žalobcovi, v procesnom postavení žalovaného, určenia vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam, a teda ak v inom civilnom sporovom konaní bola právoplatne vyriešená
otázka vlastníckeho práva, ako otázka hmotnoprávneho vzťahu žalobcu a žalovaného, bol súd prvej
inštancie v tomto prebiehajúcom sporovom konaní týmto posúdením viazaný. Vzhľadom na zásadu
prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 194 ods. 1, 2 CSP, ako aj na zásadu subjektívnej záväznosti

rozsudku vyplývajúcu z § 228 ods. 1, 2 CSP, všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude
rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou
v súvislosti s riešením v súdenej veci. Ani samotná skutočnosť, že napriek veci už právoplatne meritórne
rozhodnutej môže existovať aj iný pohľad na túto identickú vec, nie je dostatočným dôvodom na nové
rozhodnutie o tejto veci, pretože aj tento iný pohľad na tú istú záležitosť mal byť a mohol byť predmetom

prieskumu v rámci už právoplatne skončeného konania (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/12/2022 zo dňa 24.08.2022, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 170/2015-15 zo dňa
01.04.2015, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/44/2010 zo dňa 31.01.2012 publikované pod
R 40/2013). Pokiaľ potom žalovaný v odvolaní konštatuje, že „preukáže, že vlastnícke právo k predmetu
nájmu nikdy platne neprešlo na žalobcu“, odvolací súd zdôrazňuje, že samotný žalovaný v odvolaní

ani len netvrdí, že by sa už tak stalo, a teda že by existovalo právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam svedčí žalovanému a najmä, že vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam žalovanému svedčalo v období október až december 2015, t. j. v období,
za ktoré sa žalobca v súdenej veci domáhal od žalovaného úhrady nájomného.40. Pokiaľ žalovaný v odvolaní upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na fakt, že o zmluve uzatvorenej
dňa 27.02.2017 zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 06.06.2023 vo veci vedenej na súde

prvej inštancie pod sp. zn. 10C/61/2018 vyhlásil, že táto je neplatná z dôvodu, že za kupujúceho
PROPERTY DEVELOPMENT SLOVENSKO v.o.s. nepodpisovala zmluvu oprávnená osoba, čo podľa
žalovaného znamená, že dôvod, pre ktorý bola žaloba vo veci sp. zn. 9C/19/2017 zamietnutá odpadol,
resp. nikdy nebol daný a vzhľadom na personálnu prepojenosť je logické sa domnievať, že táto
skutočnosť musela byť žalobcovi po celý čas známa a súdy boli zavádzané, odvolací súd udáva, že ide

o novotu, na ktorej použitie v odvolaní nie sú splnené zákonné podmienky podľa § 366 CSP, keďže tento
prostriedok procesnej obrany žalovaného sa netýka procesných podmienok, netýka sa vylúčenia sudcu
alebonesprávnehoobsadeniasúduprvejinštancieažalovanýanilennetvrdil,prečohonemoholuplatniť
vkonanípredsúdomprvejinštancie.Zároveň,keďžežalovanýakodôvod,zakéhopovažujerozhodnutie
súduprvejinštanciezanesprávne,t.j.odvolacídôvod,neuviedol,žekonaniebymalomaťinúvadu,ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nemôže ísť ani o prostriedok procesnej obrany,

ktorým by malo byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Pre úplnosť veci však odvolací súd udáva, že ak by aj bol súd prvej inštancie
disponoval informáciou o tom, že vo veci vedenej pod sp. zn. 10C/61/2018 na pojednávaní konanom
dňa 06.06.2023 mal zástupca žalobcu vyhlásiť, že kúpna zmluva zo dňa 27.02.2017 je neplatná, ani
táto okolnosť by nič nemenila na závere o existencii právoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie

v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/19/2017. Rovnako pre úplnosť veci odvolací súd tiež udáva, že
tvrdenia, skutočnosti a argumenty uvádzané v inom súdnom konaní, hoci vedenom na rovnakom súde
prvej inštancie, nemôžu spĺňať ani požiadavku skutočností známych súdu z jeho činnosti tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 186 ods. 1 CSP, pretože skutočnosti známe súdu z jeho činnosti môžu
byť len skutočnosti súvisiace s úradným postupom súdu a rozhodne týmito skutočnosťami nemôžu byť

prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany uplatnené stranami v iných súdnych
konaniach.

41. Odvolací súd preto uzatvára, že na základe obsahového vymedzenia odvolania žalovaného nebolo
možné dospieť k záveru o predčasnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani k záveru o nenáležitom

zistení skutkového stavu a žiadne ďalšie konkrétne nesprávnosti zistení, záverov a postupov súdu prvej
inštancie žalovaný v odvolaní neuviedol a nešpecifikoval.

42. Žalovaný podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj v rozsahu
závislého výroku II. o náhrade trov konania, avšak žalovaný neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu,

prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, a teda žalovaný
osobitne neumožnil odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu závislého výroku
II.. V zmysle § 262 ods. 1 CSP síce platí, že o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez
návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, čo však neznamená, že v prípade odvolania podaného
odvolateľom proti závislému výroku o náhrade trov konania, by odvolací súd mal správnosť rozhodnutia

o trovách konania vyhodnocovať ex offo, resp. bez odvolacej argumentácie odvolateľa, ale aj pri
posudzovaní správnosti závislého výroku je odvolací súd viazaný a limitovaný tvrdeniami a argumentmi
uvedenými odvolateľom.

43. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalovaného

dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku
II. o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

45. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).