Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. marec 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33Pc/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124200240
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124200240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou vo veci výživného medzi plnoletými osobami:

E. R., narodený XX.XX.XXXX, C. A. XXX (navrhovateľ, plnoleté dieťa), zastúpený advokátkou: JUDr.
Darina Kurňavová, Kapitulská 5, Trnava a E. T., narodený XX.XX.XXXX, T. XXX/XX, R. (otec), o určenie
vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný platiť plnoletému dieťaťu výživné vo výške 380 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred, počnúc od 11.1.2024.

II. Nedoplatok na výživnom od 11.1.2024 do 18.3.2024 vo výške 1.017,42 eur je otec povinný zaplatiť

dieťaťu v pravidelných splátkach po 40 eur mesačne, splatných vždy spolu s bežným výživným, až
do úplného zaplatenia dlhu pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s riadnym zaplatením
ktorejkoľvek z nich.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ E. R., rodený H. ako plnoleté dieťa svojho otca E. T. sa návrhom doručeným tunajšiemu
súdu dňa 11.1.2024 domáhal voči nemu vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil otcovi povinnosť platiť
synovi výživné v sume 380 eur mesačne od podania návrhu. V návrhu uvádzal, že jeho rodičia neboli

manželmi, ani nikdy nežili v spoločnej domácnosti, dieťa vychovávala matka a otec jej podľa dohody
spísanej dňa 8.3.2005 vo forme notárskej zápisnice prispieval na jeho výživu sumou 1.500 eur mesačne.
Naposledy prispel otec na výživu maloletého E. sumou 30 eur dňa 24.8.2017, odvtedy už nezaplatil nič,
pritom navrhovateľ stále študuje a momentálne je tretiak na Strednej priemyselnej škole v J. Q.. Nemá
žiaden príjem a nie je schopný samostatne sa živiť. Svoje mesačné výdavky vyšpecifikoval v návrhu
sumou 772,90 eur. Matka má okrem E. ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Dieťa sa s otcom nestretáva,
jeho majetkové a zárobkové pomery nepozná. K návrhu pripojil E. tieto listiny: svoj rodný list, rodné listy

nevlastných súrodencov A. a H., Notársku zápisnicu z 8.3.2005 o dohode rodičov na výživnom, rozsudok
súdu o udelení súhlasu pre zmenu priezviska navrhovateľa, rozhodnutie správneho orgánu o povolení
zmeny priezviska E. z „H.“ na „R.“ a výpis zo živnostenského registra povinného rodiča.

2.Otecsaknávrhu,ktorýriadneprevzaldňa17.1.2024,nijakonevyjadril,tedanenamietalvočižiadnemu
skutkovému tvrdeniu dieťaťa z návrhu. Na súdne pojednávanie uskutočnené dňa 18.3.2024 sa takisto
nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, čím sa dobrovoľne zriekol možnosti vyjadriť sa k

návrhu svojho plnoletého dieťaťa, a teda všetky navrhovateľom uvádzané skutočnosti ostali nesporné.

3. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, z vlastnej iniciatívy lustroval otca v Registri
obyvateľov SR a zistil, že okrem E. iné dieťa nemá. Ďalšou lustráciou otca v Sociálnej poisťovni malza preukázané, že od 22.8.2023 je zamestnaný v Poľnohospodárskom družstve W.-S., kde zarobil
od 8/2023 do 1/2024 v priemere cca 2.000 eur mesačne, čo v čistom predstavuje okolo 1.460 eur.
Podľa metodiky zverejnenej na stránke Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá je súhrnom odporučených

východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného
rodičov k deťom, pri jedinej vyživovacej povinnosti povinného rodiča na 19 a viacročné dieťa by mala
súdom určená vyživovacia povinnosť predstavovať 26% z jeho čistého príjmu, pričom navrhovateľom
požadovaných 380 eur mesačne na svoju výživu presne zodpovedá tabuľkovému výživnému, keď 26%
z priemerného čistého mesačného príjmu otca za ostatný polrok vo výške cca 1.460 eur činilo po

zaokrúhlení 380 eur. Zvyšné výdavky E. do celkovej sumy 772,90 eur, ktorých výška nebola v konaní
sporná: 392,90 eur (772,90 - 380) bude uhrádzať matka, keďže popri dennom stredoškolskom štúdiu
dieťaťa tu nie je objektívne daný priestor na pravidelné zárobky.

4. Na pojednávaní dňa 18.3.2024 navrhovateľ zopakoval cestou zástupkyne, že otec prispieval matke
na výživu dieťaťa po jeho narodení sumou 50 eur mesačne, na základe písomnej dohody pripojenej k

návrhu, ktorá nebola schválená súdom a poslednýkrát poukázal otec na účet matky navrhovateľa sumu
30 eur pred takmer siedmymi rokmi. Rodinné pomery medzi otcom a plnoletým dieťaťom nie sú skutkovo
žiadne. Otec sa o syna nezaujíma. Navrhovateľ otca nikdy nevidel. Vychovával ho jeho otčim, ktorý
je manželom matky navrhovateľa. Majú medzi sebou vytvorené citové puto. Biologický otec, ktorého
vyživovacia povinnosť stále trvá, je riadne zamestnaný a mal by sa podieľať aspoň na výdavkoch svojho

syna, keďže na jeho výchove sa vôbec nezúčastňuje. Navrhovateľ pripustil, aby mu bol nedoplatok na
výživnom vzniknutý od podania návrhu do vydania rozhodnutia platený v minimálnych splátkach po 40
eur mesačne. Súd sa stotožnil s rozsahom i výškou splátok a takto uložil otcovi povinnosť uhrádzať
vzniknutý nedoplatok, keďže z jeho príjmu bude mesačne už 26% odchádzať na bežné výživné pre syna,
aby nemusel zaplatiť vyše tisíc eur jednorazovo, hoci povinný otec nič v konaní nenamietal.

5. Zročné výživné bolo vypočítané takto: za mesiac január 2024 za 21 dní od 11.1.2024 (podanie návrhu
na súd) do 31.1.2024 predstavuje pomerná časť 257,42 eur (380/31 x 21) + 760 eur za mesiace február
aj marec 2024 (380 x 2) činí spolu 1.017,42 eur. Pri mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným
výživným bude nedoplatok uhradený za približne dva roky (40 eur x 25 mesiacov je 1.000 eur + 17,42 eur

posledný mesiac až do úplnej úhrady nedoplatku). Otec by mal teda podľa tohto rozsudku platiť dieťaťu
mesačne výživné vo výške splátky nedoplatku po 40 eur počas 25 mesiacov popri bežnom výživnom vo
výške 380 eur, až dokým bude trvať jeho vyživovacia povinnosť.

6. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť (5). Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (1). Výživné nemožno priznať, ak by to
bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa (2). Podľa § 76 ods.

1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na
mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno
ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

7. Podľa § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, ktorého ustanovenia sa použijú v zmysle §

2 ods. 1 Civilného mimosporvého poriadku aj na mimosporové konania, lehota na plnenie je tri dni a
plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu (3). Ak súd
uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok asplátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (4).

8. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane
oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie aj potrebami bytovými,

odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť
sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné
mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia s nástupom dieťaťa do školy po
prázdninách. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú
jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať
výživu, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných

povinných voči týmto osobám. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda
faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na
svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i
situáciu na trhu práce. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť
určenie výšky výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov.

9. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá do času, kým nie je schopné živiť sa samo.
Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce
faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť sa zamestnať a vykonávať
prácu. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť nemá vplyv na zánik

vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí ani preukázanie skutočností, že dieťa už je schopné
nejakej zárobkovej činnosti. Zákonodarca totiž uprednostňuje záujem oprávneného, preto v prípade,
ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní na vysokej škole, hoci už ukončilo prípravu
na konkrétne povolanie stredoškolským štúdiom, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Nie je
vylúčené, aby vyživovacia povinnosť rodičov trvala aj v prípade, keď sa dieťa po skončení strednej

odbornej školy rozhodne pokračovať v štúdiu na vysokej škole, hoci aj iného zamerania. Vyživovacia
povinnosť totiž končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese
(prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita). Samozrejme, že rozhodnutie dieťaťa po riadnom
skončení jednej vysokej školy pokračovať v štúdiu na druhej vysokej škole už nezakladá povinnosť
ďalšieho vyživovania, pretože dieťa dosiahlo vo zvolenom odbore najvyšší možný stupeň vzdelania a

je pripravené živiť sa naďalej samé.

10. V prejednávanej veci o určenie vyživovacej povinnosti otcovi plnoletého dieťaťa, medzi ktorými
účastníkmi nie je vybudovaný žiadny bližší vzťah, nebola sporná nijaká skutočnosť a súd vychádzal z
tvrdení navrhovateľa i vykonaných dôkazov v konaní, že plnoletý 19-ročný E., ktorého vychováva matka

spolu s otčimom, nie je schopný samostatne sa živiť, lebo sa stále pripravuje na budúce povolanie
dennýmštúdiomnastrednejškole.Otecjezamestnanýsčistýmmesačnýmpríjmom,ktorýmuumožňuje
prispievať na výživu dieťaťa požadovanou sumou 380 eur mesačne počnúc od podania návrhu na súd. V
konaní sa nezisťovali výdavky povinného rodiča, lebo takéto dokazovanie súd považoval za nadbytočné
a nehospodárne, keďže otec voči synom navrhovanej výške výživného vôbec nenamietal.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na ich náhradu, lebo tento zákon neustanovuje, ani účastníci nenavrhli inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde odvolanie.

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c)
ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g)
proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh
(§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci
samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní
(§ 62 ods. 1 a 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové

dôkazné návrhy (§ 63 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.